Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215861
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124215861.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého L. V., G.. X.X.XXXX, M. E.Š. V., G.. X.X.XXXX Q. M. C. V., G.. X.X.XXXX, Z. E. K. B. XXX/XX,
C. - V. I., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny C., U. A. Z. Q. P., U. A. U.
V. Q. A. C., A. G. X, C., deti rodičov: matky T.. B. V., P.. Z.Š., G.. XX.X.XXXX, E. K. B. XXX/XX, C., právne

zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, a otca K.. P. V., G.. XX.X.XXXX,
E.K.K.XXX/XX,C.-V.I.,právnezastúpenéhoJUDr.PetromTroščákom,advokátom,Hlavná50,Prešov,
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuMestskéhosúduKošiceč.k.41P/99/2024-285zodňa24.11.2025,takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v konaní začatom na návrh matky maloletých detí na úpravu rodičovských práv
a povinností k týmto v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, zamietol návrh matky zo
dňa 28.10.2025, ktorým žiadala nariadenie neodkladného opatrenia v znení petitu návrhu:
„do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že mení Rozsudok Krajského súdu v Prahe č.k.
32Co372/2017 zo dňa 06.03.2018 vo výroku I. bod 2. - o výživnom na maloleté deti tak, že zvyšuje
výživné zo strany otca K.. P. V., G.. XX.XX.XXXX na mal. L. V., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,00 Eur

mesačne na sumu 960,00 Eur mesačne, na mal. E.Q. V., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,00 Eur mesačne
na sumu 832,00 Eur mesačne a na výživu C. V., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 130,00 Eur mesačne na
sumu 832,00 Eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa
vykonateľnosti tohto uznesenia. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 2 a § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (CMP) v spojení s § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), v
dôvodoch konštatoval, že vzhľadom na to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, tak ako bola
judikovaná (rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.k. 32Co/372/2017 zo dňa 6.3.2018 vo výroku I. bod
2.) a matka má relatívne slušný stabilný príjem, ktorým vie maloletým deťom zabezpečiť uhrádzanie
základných nevyhnutných životných nákladov, maloletým deťom nehrozí žiadna ujma nenariadením
neodkladného opatrenia. Po riadnom vykonaní dokazovania vo veci samej súd určí primeranú výšku

výživného zo strany otca ako povinného rodiča na jeho maloleté deti, bude posudzovať nárok aj spätne
odo dňa odkedy matka žiada zvýšiť výživné, pričom je už teraz evidentné, že od poslednej úpravy
výživného v roku 2015 odôvodnené potreby maloletých detí jednoznačne vzrástli a súd bude vychádzať
aj z reálnych schopností a možností otca a jeho majetkových pomerov, prihliadajúc na rovnakú životnú
úroveň rodičov a detí.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí,
namietajúc nedostatočné vyhodnotenie dôvody podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.Poukázala na to, že návrh na zvýšenie výživného (vo veci samej) bol podaný 16.8.2024 a k dňu
(podania odvolania) sa nekonalo žiadne meritórne pojednávanie. Od rozhodovania súdu v pôvodnom
konaní sa značným spôsobom zmenili skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal súd pri svojom pôvodnom

rozhodovaní a ktoré boli podkladom pre určenie výšky výživného, pričom sa za predmetnú dobu
podstatným spôsobom zmenili odôvodnené potreby maloletých detí, čo podrobne zdokladovala. Výdaje
na deti sú veľmi vysoké, otec na deti neprispieva žiadnou inou sumou okrem určeného výživného, aj
na tomto výživnom má dlh, napriek jeho nadštandardnému príjmu. Táto suma absolútne nepostačuje,
aby primerane pokryla výdavky na deti, ktoré sa výborne učia, sú športovo zdatné a veľmi inteligentné.

Deti sú tak vystavované neúnosnej finančnej situácii, musia obmedzovať študijné, športové a kultúrne
aktivity, čo nie je v ich záujme. Poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS
478/2024 (správne IV. ÚS 475/2024) zo dňa 1.10.2024 vo veci vedenej Krajským súdom v Prešove a
rozhodnutia č.k. 19CoP/39/2024-1262 z 21.5.2024 (Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 27P/315/2018).
Z vyššie uvedenej argumentácie Krajského súdu v Prešove, ako aj Ústavného súdu SR považuje matka
za zrejmé, že ak je to v záujme maloletých detí, je možné nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorým sa

rozhodne o zvýšení výživného.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu otec maloletých detí namieta, v rámci relevantných okolností, bez
hodnotiacich úsudkov, náležiacich súdu, že deti nemôžu mať spotrebu vyššiu, ako je priemerný čistý
príjem na východnom Slovensku. S poukazom na judikatúru a príslušné zákonné ustanovenia namieta

nesplnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky za stavu,
že aktuálne prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, kde sa vykonáva dokazovanie k výživnému. Ďalej otec poukázal ako na špecifikum tohto
prípadu, keď v dôsledku konania matky, je viac ako šesť rokov je ako biologický otec úplne vylúčený
z akéhokoľvek osobného kontaktu s maloletými deťmi, mnoho rokov mu bol znemožňovaný osobný

kontakt s deťmi, napriek existencii právoplatného rozsudku a niekoľkých neodkladných opatrení, i v
rámci konania o výkon rozhodnutia.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)
a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej časti vecne správne rozhodol a rozhodnutie
riadne a dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil, správne aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia.

6. V predmetnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti bolo o vyživovacej povinnosti ostatne
rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.k. 32Co/372/2017 zo dňa 6.3.2018, kde bolo vo výroku
I. bod 2. rozhodnuté, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí, u každého zhodne, s
účinnosťou od 3.2.2015 do 31.8.2015 sumou 110 Eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2015 sumou 130
Eur mesačne.

7. V kontexte odvolacích dôvodov, nadväzujúc na správnu aplikáciu zákonných ustanovení a vecne
správne závery súdu prvej inštancie, odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že inštitút neodkladného
opatrenia je v zásade prípustný iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery
a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,

musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená
naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na
konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových
konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako
najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže

súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Ako boli už
účastníci viackrát súdom oboznámení v predchádzajúcich konaniach, v konaní o prejednaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné
vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava
pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav
akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho saochranyneodkladnýmopatrením,tedavtedy,akbyvyčkávanienarozhodnutievovecisamej(rozsudkom
po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú
ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo

veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným
pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných
vzťahoch účastníkov. Potreba zabezpečenia ochrany výchovy a výživy maloletého dieťaťa/maloletých
detí vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä zásadne záujem

maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej potreby pri hroziacej
ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca existencia okolností, z ktorých sa dá
vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine osvedčenia.

8. Pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti v kontexte odvolacích námietok matky maloletých detí,
odvolací súd obom rodičom opakovane zdôrazňuje, vychádzajúc zo zákonnej úpravy ochrany výchovy

a výživy maloletého dieťaťa, ktorá vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa, že táto má byť primárne plnená v danom
prípade osobnou starostlivosťou matky a finančným a dopĺňajúc aj materiálnym zabezpečením zo strany
povinného otca v rozsahu možností a schopností oboch rodičov, všetko v záujme práva maloletých
detí na riadnu výchovu a výživu. Vyživovacia povinnosť nemá byť nepreferečným rodičom negatívne

korigovaná v dôsledku jeho nedostatočne alebo vôbec realizovaného práva na styk s maloletými deťmi.
Vyživovacia povinnosť paralelne slúži a má slúžiť na zabezpečenie riadnych podmienok pre vývoj a
výchovu maloletých detí v rozsahu možností a schopností rodičov, na životnej úrovni ktorých sa dieťa má
podieľať,ikeďužichrodičianiesúpartnermi.Úpravavyživovacejpovinnostivminimálnomnevyhnutnom
rozsahu nariadením neodkladného opatrenia je realizovaná v prípade, ak k plneniu si tejto povinnosti

nedochádza vôbec, pričom konanie povinného rodiča a rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti bude
zohľadnené po vykonaní dokazovania v riadnom konaní. Napokon, podľa § 44 CMP sú rozhodnutia o
výživnom vykonateľné doručením, a teda i v danom prípade po rozhodnutí súdu vo veci samej o úprave
vyživovacejpovinnostivovzťahukmaloletýmdeťomnazákladevykonanéhodokazovania,priamodňom
doručenia rozsudku dôjde k vykonateľnosti v rozsahu a znení príslušného výroku o úprave výživného.

9. K ďalším námietkam odvolateľky, opakujúcim sa v konaniach vedených vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti týchto rodičov, odvolací súd v súhrne konštatuje, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred

súdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkamiaprávnyminázormi.Doobsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 251/03,
II. ÚS 3/97).

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, smerujúcu k aplikácii záverov vyslovených Ústavným súdom SR vo
vecisp.zn.IV.475/2024zodňa1.10.2024,odvolacísúdupriamujepozornosťodvolateľkynapreukázané

rozdielne skutočnosti v tamojšom konaní, z ktorých odvolací súd vychádzal, posudzujúc každú vec
individuálne, keď nariadeným neodkladným opatrením zmenil právoplatný rozsudok o výživnom, pričom
do úvahy vzal príjem matky, predstavujúci sociálne dávky matke na rodičovskej dovolenke a výrazne
nižšiu súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom, spôsobilú v tamojšom
prípade ohroziť zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí, taktiež s ohľadom na dĺžku

konania vo veci samej o úpravu výživného, čo odôvodnilo bezodkladnosť úpravy rodičovských práv a
povinností. V danom prípade tomu tak, vzhľadom na právoplatne určenú výšku vyživovacej povinnosti
a príjmové možnosti preferenčného rodiča - matky, nateraz nie je a ako vecne správne konštatoval súd
prvej inštancie, maloletým deťom v predmetnom konaní nehrozí, z hľadiska uhrádzania ich základných
životných potrieb (na ktorých zabezpečenie jednoznačne slúži práve inštitút neodkladného opatrenia)

žiadna, s výnimkou emočnej, reálna ujma v podobe zabezpečenia najnevyhnutnejších potrieb výživy a
výchovy.11.Odvolacísúddávaúčastníkomkonaniadopozornostičl.41ods.4ÚstavySR,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré
má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade

obaja rodičia, sústredene robili všetko pre jeho zdravý vývoj bez bočných úmyslov namierených na
ťarchu druhého rodiča. Záleží predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov o spoločnom dieťati
komunikovať, rešpektovať jeden druhého ako rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil (§ 387 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).