Rozsudok – Ostatné – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200144
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624200144.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 -

13C/1/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: maloletý
A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX, XXX XX C. D., zák. zást. : 1) E. A., nar. XX. XX. XXXX, F. D. XXX, XXX
XX C. D., 2) D. A., nar. XX. XX. XXXX, F. D. XXX, XXX XX C. D., zast. : Slovenské národné stredisko
pre ľudské práva, IČO: 30 807 549, Laurinská 18, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti

žalovanej: Základná škola s materskou školou, IČO: 37 813 404, č. 232, 034 74 Liptovské Revúce, zast. :
JUDr. Peter Svrček, advokát, K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 42224969, v spore
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
13C/1/2024

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

- 21 -
13C/1/2024

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09. 01. 2024 maloletý žalobca zastúpený zákonnými
zástupcami (rodičmi) sa domáhal voči žalovanej určenia, že žalovaná porušila zákaz diskriminácie
vo vzťahu k žalobcovi, zároveň sa domáhal ospravedlnenia so zverejnením oznámenia na oficiálnom
webovom sídle po dobu jedného mesiaca v požadovanom znení, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 5000,- eur. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že žalobca je žiakom so zrakovým zdravotným
postihnutím. V školskom roku 2022/2023 bol žiakom 4. ročníka žalovanej. Na základné vzdelávanie
ho riaditeľka prijala rozhodnutím č. RoP-ZŠ-022 zo 06. 09. 2022, ktorým rozhodla o jeho prestupe zo

Základnej školy so sídlom Školská 7/7214, 034 03 Ružomberok - Biely Potok (ďalej ako „ZŠ Biely
Potok“ alebo „škola“). Na ZŠ Biely Potok žalobca absolvoval prvé 3 ročníky povinného základného
vzdelávania, ktoré prebiehalo bez väčších problémov, škola rešpektovala jeho individuálne výchovno-
vzdelávacie potreby, ale zároveň sa snažila naplno rozvíjať jeho potenciál a zapájať ho do všetkýchaktivít spolu s ostatnými spolužiakmi. Na pravidelnej báze komunikovala so zákonnými zástupcami
žalobcu, pričom cieľom oboch strán bola ochrana najlepšieho záujmu žalobcu. Napriek tomu, že
integrácia a vzdelávanie žalobcu na škole prebiehali úspešne, z rodinných a ekonomických dôvodov boli

zákonnízástupcoviažalobcunútenípožiadaťojehoprestupkžalovanej,keďžesídlivmiesteichtrvalého
pobytu. Vzhľadom na to, žalobca je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zákonní
zástupcovia predložili žalovanej spolu so žiadosťou o prestup aj ďalšie dokumenty potrebné k jeho
prijatiu, a to: Správu z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická diagnostika (rediagnostika)
– tyflopedická z 08. 03. 2022, vydanú Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Spojenej školy

internátnej so sídlom Námestie Štefana Kluberta 2, 054 01 Levoča (ďalej ako „CŠPP Levoča“), Správu
z diagnostického vyšetrenia – psychologického z 24. 02. 2022, vydanú CŠPP Levoča. Už krátko po
prestupe žalobcu k žalovanej sa začali prejavovať problémy pri jeho vzdelávaní a integrácii. Tie súviseli
predovšetkým s prístupom žalovanej k napĺňaniu jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a s
formou, metódami a obsahom jeho vzdelávania v predmetoch Telesná a športová výchova a Pohybová
príprava. Boli o to viac citeľné a výrazné z dôvodu, že žalobca, ako aj zákonní zástupcovia, mali predošlú

pozitívnu skúsenosť so vzdelávaním sa žalobcu na ZŠ Biely Potok. Navyše, otec žalobcu má sám
obdobné zrakové postihnutie ako žalobca a zároveň má špeciálnopedagogické vzdelanie a viac ako
20 ročnú prax v práci s klientmi so zrakovým postihnutím. Skutočné možnosti, obmedzenia a potreby
žalobcu sú mu preto dobre známe a vie ich aj odborne posúdiť. Keďže žalovaná situáciu odmietala
riešiť, zákonní zástupcovia sa rozhodli obrátiť so sťažnosťami na Štátnu školskú inšpekciu (ďalej ako

„ŠŠI“), kde podrobne opísali svoje námietky voči konaniu žalovanej. Ich prvá sťažnosť z 13. 02. 2023
sa týkala používania nevyhnutných kompenzačných pomôcok. Zákonní zástupcovia ju podali z dôvodu,
že žalovaná od prestupu žalobcu k nej znemožňovala žalobcovi používať nevyhnutné kompenzačné
pomôcky, na ktoré je z dôvodu svojho zrakového postihnutia a z toho plynúcich špeciálnych výchovno-
vzdelávacích potrieb (ďalej aj ako „ŠVVP“) odkázaný. Dialo sa tak napriek tomu, že opakovane vyvíjali

iniciatívu, či už ústne alebo správami posielanými cez aplikáciu edupage, aby mohli žalobcovi potrebné
kompenzačné pomôcky zabezpečiť. Išlo najmä o lokálne osvetlenie (stolnú lampu), TV čítaciu lupu a
počítač so špeciálnym programovým vybavením (na zväčšovanie a odčítanie obsahu obrazovky). V
dôsledku toho, že žalovaná neumožnila žalobcovi využívať jeho vlastné kompenzačné pomôcky, mohlo
podľa ich názoru dôjsť k ohrozovaniu jeho zdravia zbytočným a nezmyselným preťažovaním zraku a

tiež k ohrozeniu napĺňania výchovno – vzdelávacieho cieľa uvedeného v § 4 ods. 1 písm. d) školského
zákona, podľa ktorého sa má žiakovi umožniť naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy,
navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť. Z výsledku prešetrenia sťažnosti, o ktorom zákonných
zástupcov informovalo Školské inšpekčné centrum Žilina (ďalej ako „inšpekčné centrum“) v oznámení
z 28. 03. 2023 vyplynulo, že sťažnosť bola opodstatnená. ŠŠI dospela k záveru, že neposkytnutím

nevyhnutných kompenzačných pomôcok žalobcovi žalovaná porušila jeho práva zaručené Dohovorom
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a príslušnými ustanoveniami školského zákona. ŠŠI
uložila riaditeľke žalovanej povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 16.
02. 2023 sa zákonní zástupcovia žalobcu obrátili na ŠŠI s ďalšou sťažnosťou voči žalovanej, tentokrát
z dôvodu, že žalobcovi od jeho prestupu k nej vo významnej miere odopierala právo na vzdelanie v

predmete Telesná a športová výchova (ďalej ako „TŠV“) a čiastočne tiež v predmete Pohybová príprava
(ďalej ako „POP“). Redukcia obsahu vzdelávania v týchto predmetoch sa diala napriek vzneseným
námietkam z ich strany a napriek faktu, že školu nikdy nežiadali o oslobodenie, ani o čiastočné
oslobodenie žalobcu od vyučovania týchto predmetov. S takýmto oslobodením ani nikdy nesúhlasili.
Riaditeľka žalovanej mala vzdelávanie v uvedených predmetoch redukovať s odvolaním sa na zdravotné

postihnutiežalobcu.Robilatak,podľaichnázoru,svojvoľne,bezakéhokoľvekrelevantnéhoodporúčania
lekára a tiež vysoko nad rámec odporúčaní centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Riaditeľka
žalovanejmalatiežbezoporyvpríslušnýchprávnychpredpisochvyvíjaťnátlaknazákonnýchzástupcov,
aby požiadali o oslobodenie žalobcu od povinnej telesnej výchovy. Za týmto účelom im po žalobcovi
zaslalapríslušnétlačivo,ktorémalizákonnízástupcoviadaťpotvrdiťlekárke.Vzhľadomnato,žezákonní

zástupcovia tlačivo žalovanej nedoručili, vyučujúca mu na telesnej výchove umožnila zo začiatku cvičiť
iba rozcvičku a niektoré vybrané cviky. Žalobca veľakrát sedel na lavičke, kým jeho spolužiaci cvičili,
vykonával nezmyselne upravené cviky oddelene od ostatných alebo napr. sám hádzal loptu na kôš,
pričom jeho spolužiaci triafali loptu do iného koša. To malo za následok, že spolužiaci sa s ním odmietali
hrať aj mimo času výučby predmetu TŠV. Skutočnosti namietané v sťažnosti zákonní zástupcovia zhrnuli

nasledovne:
- neodôvodnené vylučovanie žalobcu z poskytovania plnohodnotnej výchovy a vzdelávania tak, ako k
nemu majú prístup jeho spolužiaci bez zdravotného postihnutia, a tým porušovanie jeho základného
práva na vzdelanie a rovnaké zaobchádzanie,- ohrozovanie jeho zdravého fyzického a psychického vývoja,
- prehlbovanie jeho traumy zo zrakového postihnutia,
- segregácia žalobcu v kolektíve žiakov, ktorí o to viac vnímajú jeho inakosť a v kontexte autority pani

učiteľky tiež nadobúdajú klamlivý dojem, že nie je spôsobilý k spoločným hrám a športovaniu.
Sťažnosť, týkajúcu sa predmetov TŠV a POP, doplnili zákonní zástupcovia 03. 04. 2023 o nové
skutočnosti. ŠŠI informovali, že im žalovaná doručila dokument s názvom „Individuálny výchovno-
vzdelávací program z predmetu telesná a športová výchova a pohybová príprava pre žiaka so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami” (ďalej ako „IVVP k TŠV a POP“). Označili ho za

nekvalifikovaný,diskriminačnýasegregačný,popierajúcizákladnéprincípyicielevýchovyavzdelávania
zakotvené v príslušnej legislatíve. Vyjadrili svoj nesúhlas s jeho obsahom, pretože podľa ich názoru
nezohľadňuje žalobcove možnosti – nerešpektuje jeho špecifické potreby. Neriadi sa princípom
nevyhnutnej redukcie, ale vzdelávanie, naopak, redukuje neprimerane. Jednotlivé cvičenia sú vybrané
nelogicky. Žalobca napr. podľa obsahu uvedeného dokumentu môže bicyklovať, ale nemôže behať.
Oporu v odporúčaniach príslušných autorít nemá ani využitie asistenta učiteľa na vyučovaní predmetov

TŠV a POP. O výsledku prešetrenia sťažnosti zákonných zástupcov informovalo inšpekčné centrum
oznámením z 19. 05. 2023. V ňom uviedlo, že sťažnosť bola ŠŠI vyhodnotená ako opodstatnená
iba v časti týkajúcej sa chýbajúceho informovaného súhlasu zákonných zástupcov s IVVP k TŠV a
POP. S podnetom pre nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania sa zákonní zástupcovia obrátili
tiež na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej ako „Stredisko“), ktoré je aj zástupcom

žalobcu v tomto konaní. Stredisko v postavení národného antidiskriminačného orgánu vydalo v tejto
veci, v súlade s § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného
stredisko pre ľudské práva, odborné stanovisko č. SNSLP/2023/00140-14 z 12. 09. 2023, v ktorom
skonštatovalo, že na základe obsahu predložených listinných dôkazov je možné prijať dôvodný záver,
že škola voči žalobcovi porušila zákaz diskriminácie vo forme priamej diskriminácie a odmietnutia

primeraných úprav. V nadväznosti na vydané odborné stanovisko sa žalobca pokúsil o zmierlivé riešenie
sporu so žalovanou mimosúdnou cestou. Žalovanej zaslal predžalobnú výzvu č. SNSLP/2023/00140-17
z 18. 09. 2023. V nej žiadal o poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia. Na
predžalobnú výzvu reagovala žalovaná 12. 10. 2023 zaslaním vyjadrenia. Odmietla v ňom porušenie
zákazu diskriminácie vo vzťahu k žalobcovi a ním požadovaný nárok neuznala. Právnym základom

vnútroštátnej právnej úpravy ochrany žiakov pred diskrimináciou v oblasti vzdelávania je školský zákon.
Zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie je upravený už v úvodných ustanoveniach,
medzi princípmi výchovy a vzdelávania [§ 3 písm. e)]. Zhmotnený je v ustanovení § 145 ods. 1
školského zákona, podľa ktorého sa práva ustanovené týmto zákonom zaručujú rovnako každému
uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo

vzdelaní ustanovenou antidiskriminačným zákonom. Podľa § 144 ods. 1 písm. e) školského zákona
má žiak právo na inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-
vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom. Základná škola podľa § 29 ods. 1 školského zákona v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu,

rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej,
etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti
v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a
ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu
a vzdelávanie. Žalobca je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami z dôvodu jeho

zrakového postihnutia. Jeho právo na využívanie kompenzačných pomôcok je zakotvené v § 144 ods. 3
školského zákona. Toto ustanovenie jasne definuje právo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky
a špeciálne kompenzačné pomôcky. V zmysle § 144 ods. 2 školského zákona má žiak so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a

metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu
a vzdelávanie umožňujú. Nakoľko škola pri uskutočňovaní výchovy a vzdelávania plní úlohy štátu, na
ktoré má oprávnenie, § 14 ods. 6 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné príslušné
ustanovenia školského zákona vykladať aj v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím (ďalej ako „Dohovor“), ktorého je Slovenská republika Zmluvnou stranou. Z
hľadiska posudzovanej právnej veci sú relevantné ustanovenie čl. 7 ods. 2, čl. 24 ods. 1 písm. a), b)
Dohovoru, ustanovenia čl. 24 ods. 2 b), c), d), e) Dohovoru, ustanovenie čl. 30 ods. 5 písm. d) Dohovoru.
V zmysle čl. 2 Dohovoru je „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ každé robenie rozdielov,vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je
narušiťaleboznemožniťuznávanie,využívaniealebouplatňovanievšetkýchľudskýchprávazákladných
slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe

s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav. Primerané
úpravy sú nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo
nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám
so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd.
Okrem školského zákona je pri posudzovaní, či došlo k porušeniu zákazu diskriminácie, potrebné

aplikovať aj antidiskriminačný zákon. Ten obsahuje všeobecnú právnu úpravu povinnosti dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania a určuje definičné znaky jej porušenia. Pri hodnotení, či k porušeniu
zákazu diskriminácie došlo, je v prvom rade potrebné identifikovať konanie, resp. opomenutie, ktorým k
nemu malo dôjsť, následne určiť formu porušenia a dôvod, ktorý bol jeho príčinou. Z hľadiska skúmania
jednotlivých definičných znakov pritom nie je rozhodujúci iba úmysel zodpovednej osoby, ale aj účinok
jej konania resp. opomenutia na osobu, ktorá je nositeľom chráneného znaku. Nie je teda rozhodujúce,

či cieľom samotného konania je zaobchádzať menej priaznivo s osobou z dôvodu jej zdravotného
postihnutia, ale dôležitý je tiež výsledok – či konanie resp. opomenutie malo na osobu negatívny
dopad z dôvodu jej zdravotného postihnutia. Prihliadanie nielen na cieľ konania resp. opomenutia,
ale i na jeho následok, je logickým vyústením skutočnosti, že pri osobách so zdravotným postihnutím
antidiskriminačná legislatíva neupravuje len zákaz negatívneho správania sa, ale i príkaz pozitívneho

konania, ktorého výsledkom má byť odstránenie nerovnosti v prístupe k určitým právam. V prípade,
že k pozitívnemu konaniu nedôjde alebo ho zodpovedná osoba opomenie, pričom jeho dôsledkom je
znevýhodnenieosobyprávezdôvodujejzdravotnéhopostihnutia,jeuvedenékonanie,resp.opomenutie
porušením zákazu diskriminácie. V prípade žalobcu je možné protiprávne konanie žalovanej rozčleniť
na 3 okruhy. Prvým je, že žalovaná mu neumožnila používať kompenzačné pomôcky, druhým, že

od neho svojvoľne vyžadovala Odporučenie na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy, tretím je
redukcia jeho vzdelávania v predmetoch TVŠ a POP a jeho vyčleňovanie z kolektívu pri vyučovaní
týchtopredmetov.Žalobcajenašpeciálnekompenzačnépomôckyodkázanýzdôvodusvojhozrakového
postihnutia. Nutnosť ich využívania vo vzdelávacom procese skonštatovalo aj zariadenie poradenstva a
prevencie vo svojej správe. Zo Správy z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická diagnostika

(rediagnostika) – tyflopedická z 08. 03. 2022, str. 5, vyplývajú pre oblasť kompenzačných pomôcok
odporúčania: TV čítacia lupa a osobný počítať so softvérom + prídavné zariadenia . Napriek tomu
mu žalovaná neumožnila využívať jeho vlastné kompenzačné pomôcky, pričom mu ich ani sama
nezabezpečila. Žalobca sa domnieva, že žalovaná tým porušila jeho právo na vytvorenie nevyhnutných
podmienok, ktoré jeho vzdelávanie umožňujú. Jej konanie je možné kvalifikovať ako porušenie zákazu

diskriminácie vo forme odmietnutia primeraných úprav, čo je forma definovaná čl. 2 Dohovoru. Z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/83/2014 z 24. 09. 2015, str. 7: „odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že odmietnutie primeraných úprav je formou diskriminácie na základe zdravotného
postihnutia,ktorájezakázaná(čl.2Dohovoru).“.Otom,ževtomtoprípadeskutočneišloodiskriminačné
konanie zo strany žalovanej, svedčí aj skutočnosť, že žalovaná umožnila žalobcovi využívať jeho

vlastné kompenzačné pomôcky po tom, čo jej povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov uložila ŠŠI. Na základe podnetu zákonných zástupcov ŠŠI preverovala aj vyžadovanie
Odporučenia na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy žalovanou od žalobcu. V tomto prípade
ŠŠI konštatovala, že vyžadovaním lekárskeho potvrdenia ho žalovaná nediskriminovala. S uvedeným
právnym názorom ŠŠI sa však žalobca nestotožňuje. Podľa jeho názoru síce žalovaná má v zmysle

§ 11 ods. 6 písm. a) bod 8. a 9. právo získavať a spracúvať na účely výchovy a vzdelávania
a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje o žiakoch v rozsahu fyzické zdravie a duševné
zdravie, mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej
diagnostiky, avšak uvedená právna úprava podľa neho predstavuje len právny základ pre spracúvanie
osobných údajov žiakov. S poukazom na toto zákonné ustanovenie žalovaná nie je oprávnená

vyžadovať od žiakov ani od ich zákonných zástupcov absolvovanie akéhokoľvek vyšetrenia u lekára
alebo doloženie lekárskeho potvrdenia, ani podmieňovať takýmto odporučením vzdelávanie v určitom
predmete. Zákonný zástupca žiaka má podľa § 31 ods. 4 školského zákona predložiť odporučenie
praktického lekára pre deti a dorast iba v prípade, ak žiada riaditeľa základnej školy o oslobodenie
alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu zo zdravotných dôvodov alebo

z iných závažných dôvodov. Správa z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická diagnostika
(rediagnostika) – tyflopedická z 08. 03. 2022, ktorú vyhotovilo CŠPP Levoča, obsahuje odporúčanie
aj pre oblasť fyzickej aktivity (predmet TV). Individuálny vzdelávací program má byť podľa § 7a ods.
2 vypracovaný pedagogickým zamestnancom povereným riaditeľom školy v spolupráci so školskýmšpeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy a po konzultácii
so zákonným zástupcom práve podľa tohto odporúčania. Žalovaná teda vyžadovala Odporučenie na
oslobodenie od povinnej telesnej výchovy, ktorým podmieňovala vzdelávanie žalobcu, bez opory v

príslušných právnych predpisoch. Pre vzdelávanie žalobcu v predmete TŠV a POP ani pre vypracovanie
IVVP v týchto predmetoch uvedené odporučenie podľa školského zákona nepotrebovala. Zaobchádzala
s ním tak menej priaznivo ako s ostatnými žiakmi, od ktorých uvedené odporučenie nežiadala, a to
len z dôvodu jeho zdravotného postihnutia (pričom odporučenie sa neobmedzuje iba na žiakov so
zdravotným postihnutím, čo vyplýva z jeho znenia). Týmto konaním sa podľa názoru žalobcu dopustila

porušenia zákazu diskriminácie vo forme priamej diskriminácie podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného
zákona. Posledným namietaným okruhom je neprimeraná redukcia vzdelávania žalobcu v predmetoch
TŠV a POP a jeho vylučovanie z kolektívu žiakov na hodinách TVŠ a POP z dôvodu jeho zdravotného
postihnutia. Žalovaná svoj postup v tomto prípade odôvodňovala povinnosťou zaistiť bezpečnosť žiakov
- teda samotného žalobcu, ako i ostatných žiakov. Podľa názoru žalobcu však zo žiadnej správy,
ktorú vyhotovili príslušní odborníci, nevyplýva, že žalobca by bol nebezpečný pre ostatných alebo

že by bola potrebná redukcia v takom rozsahu, ako ju vykonala žalovaná. Zo Správy CŠPP Levoča
z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická diagnostika (rediagnostika) – tyflopedická z
8.3.2022,ktorúmalažalovanákdispozícii,vyplývajúpreoblasťfyzickejaktivitynasledovnéodporúčania:
špeciálne pre predmet TV - pre žalobcu je ťažké opakovať prezentované/predvádzané cviky (napr. pri
rozcvičke, potrebná individuálna inštruktáž nových cvikov), zvýšená pozornosť a bezpečnosť pri cvičení,

pohybových hrách, prekážkových tratiach, vyhýbať sa nárazom do hlavy (prihrávky lopty radšej vo
dvojici, s tolerujúcim spoluhráčom) – s uvedeným vyjadrila súhlas aj očná lekárka žalobcu; obmedzenia
vo fyzických aktivitách (mobilita, športové hry) - nevhodné vykonávať cvičenia s dvíhaním ťažkých
bremien, skákať z výšky, do diaľky, nevhodné sú loptové dynamické kolektívne hry, resp. vykonávať
aktivity s modifikovanými pravidlami hier. Žalovaná postupovala pri vzdelávaní žalobcu v predmetoch

TŠV a POP svojvoľne, bez opory v odporúčaniach relevantných autorít a v rozpore so zákonom, a to
napriek jednoznačne formulovaným odporúčaniam týkajúcim sa vzdelávania v týchto predmetoch. V
prvom polroku žalobcovi určila akési „adaptačné obdobie na nové prostredie“, počas ktorého mohol
žalobca cvičiť iba rozcvičku a niektoré vybrané cviky. Následne došlo žalovanou k vypracovaniu IVVP k
TŠV a POP, ktorým došlo k výraznej redukcii vzdelávacieho štandardu žalobcu v predmete TŠV oproti

vzdelávaciemu štandardu pre ostatných žiakov, ktorý má žalovaná upravený v Učebných osnovách
Telesnej výchovy, a tiež k redukcii obsahového a výkonového štandardu v predmete POP v porovnaní so
štandardom pre iných žiakov 4. ročníka žalovanej. Zákonní zástupcovia žalobcu opakovane vyjadrovali
nesúhlas s redukciou vzdelávania v predmetoch TŠV a POP žalovanou, pričom argumentovali tým, že
na ňu nie je žiadny dôvod. Uvedené potvrdili aj najnovšie diagnostické správy a vyjadrenie ZŠ Biely

Potok. Zo Správy zo špeciálnopedagogického vyšetrenia z 14. 06. 2023, ktorú vyhotovilo Špecializované
centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím, vo vzťahu k hodinám
TŠV a POP vyplýva odporúčanie, aby bol žalobca zapájaný do väčšiny cvikov spoločne s ostatnými
spolužiakmi. Žalobca nemôže byť vylučovaný zo spoločných aktivít s jeho spolužiakmi. Ak mu jeho
postihnutie objektívne bráni plnohodnotne sa zúčastniť nejakej konkrétnej aktivity, je potrebné hľadať

pre neho vhodnú rolu/úlohu spoločne so spolužiakmi. V Správe z diagnostického stretnutia pre oblasť
samostatného pohybu a priestorovej orientácie z 26. 06. 2023 je žalobca hodnotený ako samostatný pri
pohybe v exteriéri aj v interiéri. Odborníčka odporúča pokračovať v akýchkoľvek pohybových aktivitách
a najmä v podpore pohybovej a orientačnej samostatnosti žalobcu. Z vyjadrenia ZŠ Biely Potok vyplýva,
žeškolaprivzdelávanížalobcuvpredmeteTŠVpostupovalavzmysleodporúčaníCŠPPLevoča,pričom

žalobca bol zapájaný do všetkých aktivít, ktoré absolvovali jeho spolužiaci. Počas hodín telesnej výchovy
nedošlo k žiadnemu úrazu. Z vyššie uvedených diagnostických záverov ako i z praktických skúseností
ZŠ Biely Potok zo vzdelávania žalobcu v predmete TŠV teda vyplýva, že hrozba pre bezpečnosť
žiakov zo strany žalobcu, ako aj pre bezpečnosť jeho samotného, sa zakladala skôr na domnienkach
a predsudkoch zo strany žalovanej, ako na zisteniach príslušných odborných autorít. Zarážajúce pre

žalobcu je to, že kým ZŠ Biely Potok ho na základe diagnostickej správy CŠPP Levoča zapájala do
všetkých aktivít spolu z ostatnými spolužiakmi, žalovaná mu na jej základe vzdelávanie v predmetoch
TŠV a POP výrazne zredukovala. Príkladom je napr. beh, ktorý je odporúčaný odborníkmi, pričom
v IVVP k TŠV a POP, ktorý vypracovala žalovaná, absentuje. V IVVP sa nenachádzajú tiež ďalšie
aktivity, ktorých súčasťou je rýchlejší pohyb, s výnimkou rýchlej chôdze. Vysoko prevažujú statické,

resp. málo pohybové aktivity. Loptové hry, ktoré často hrali jeho spolužiaci, boli v IVVP zredukované
prakticky len na teóriu súvisiacu s florbalom a nácvik florbalových prihrávok (v praxi realizovaný len
s asistentkou učiteľa, nie s ostatnými žiakmi). Z futbalu, hraného aj v telocvični, bol žalobca vylúčený
úplne (i keď v IVVP sa čiastočne spomína), pri basketbale mohol nacvičovať hod na kôš, ale len sasistentkou učiteľa v samostatnej časti telocvične (mimo spolužiakov). Aj pri ostatných loptových (nie len
dynamických) a ďalších kolektívnych hrách rôzneho druhu žalovaná žalobcu namiesto prijatia vhodných
opatrení a úprav ho z týchto hier radšej vylúčila. Celkovo je väčšina IVVP zameraná na teoretické

poznatky alebo na základné cviky určené mladším deťom (nižších ročníkov), prípadne obsahuje cviky,
ktoré však žalobca reálne nevykonával (napr. nácvik tanečných krokov). V IVVP tiež absentujú cviky
posilňujúce telesnú stabilitu, schopnosť bezpečne prekonávať prekážky, cviky zvyšujúce kondíciu a
vytrvalosť.Výrazneabsentovaliajatletickéagymnastickécvičenia.ZdiagnostickejsprávyCŠPPLevoča
nevyplýva, že žalobca by bol nebezpečný pre seba alebo pre ostatných pri vzdelávaní v predmetoch

TŠV a POP. Vyplýva z nej potreba zvýšenej pozornosti a bezpečnosti. Tá sa dá dosiahnuť, obzvlášť
v malom kolektíve žiakov (12), aj prijatím vhodných opatrení. Žalovaná ani len neprejavila záujem a
snahu o prijatie takýchto opatrení. Namiesto toho žalobcovi určila v 1. polroku už spomínané „adaptačné
obdobie na nové prostredie“ a následne mu zredukovala výkonový a obsahový štandard v predmetoch
TVŠaPOPvypracovanímIVVP.Popísanékonaniežalovanejmalovýraznenegatívnydopadnažalobcu,
čo vyplýva z vyjadrenia jeho psychologičky. Prispelo tiež k jeho vylučovaniu z kolektívu žiakov aj mimo

vyučovacích hodín TŠV a POP pri spoločných hrách a aktivitách. Na základe uvedeného sa žalobca
domnieva, že žalovaná s ním zaobchádzala menej priaznivo ako s osobami v porovnateľnej situácii
– jeho spolužiakmi, a to neprimeranou redukciou obsahu jeho vzdelávania v predmetoch TVŠ a POP
a jeho vylučovaním z kolektívu pri vyučovaní týchto predmetov, ktoré nemali základ v zisteniach a
odporúčaniach príslušných autorít. Žalobca, ako integrovaný žiak v triede základnej školy, má tiež právo

vzdelávať sa podľa školského vzdelávacieho programu, rovnako ako žiaci bez zdravotného postihnutia.
Redukcia obsahu a modifikácia foriem a metód vzdelávania je možná iba v odôvodnených prípadoch a
len v nevyhnutnej miere, na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a s dôrazom na
najlepší záujem žiaka. Žalovaná sa týmto konaním dopustila vo vzťahu k žalobcovi porušenia zákazu
diskriminácie vo forme priamej diskriminácie, a to z dôvodu zdravotného postihnutia žalobcu. Žalovaná

zároveň nezrealizovala primerané úpravy, vďaka ktorým by sa žalobca mohol vzdelávať v predmetoch
TŠV a POP podľa učebných osnov pri zachovaní princípu nevyhnutnej redukcie. Namiesto toho žalobcu
vo významnej miere vylúčila zo vzdelávania v týchto predmetoch, čím porušila zákaz diskriminácie
vo forme odmietnutia primeraných úprav v zmysle čl. 2 Dohovoru. Konanie žalovanej, ktoré žalobca
opísal vyššie, malo výrazne negatívny dopad na jeho osobu. Tým, že žalovaná mu neumožnila používať

jeho vlastné kompenzačné pomôcky, ani mu potrebné pomôcky nezabezpečila, sa výrazne znížila
jeho schopnosť samostatnej práce a prehĺbila sa jeho odkázanosť na pomoc druhých. Žalovaná tak
konala v rozpore s vlastným cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením,
ktorý má upravený v bode 2.6.1 Inovovaného školského vzdelávacieho programu, ktorým je čo najviac
rozvinúť vlastné kompenzačné mechanizmy žiaka so zdravotným znevýhodnením. Svojím konaním teda

žalovaná do značnej miery znížila šance na spoločenské uplatnenie žalobcu. Z vyjadrenia psychologičky
žalobcu vyplýva, že výrazne negatívny vplyv na žalobcu mali aj forma, metódy a obsah jeho vzdelávania
v predmetoch TŠV a POP. Situáciu na vyučovaní týchto predmetov vnímal ako nespravodlivosť,
vyčleňovanie, stupňovali sa uňho pocity hnevu a ľútosti, že nemôže cvičiť s ostatnými žiakmi. Negatívne
dopadyspôsobuvzdelávaniažalobcuskonštatovaloajŠpecializovanécentrumporadenstvaaprevencie

pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím v Správe zo špeciálnopedagogického vyšetrenia z 14. 06.
2023, podľa ktorého žalobca nemôže byť vylučovaný zo spoločných aktivít s jeho spolužiakmi. Ak mu
jeho postihnutie objektívne bráni plnohodnotne sa zúčastniť nejakej konkrétnej aktivity, je potrebné
hľadať pre neho vhodnú rolu/úlohu spoločne zo spolužiakmi, neznižujúcu jeho dôstojnosť a postavenie
v kolektíve. Žalobcovo vyčleňovanie a obmedzovanie na hodinách TŠV a POP malo negatívny vplyv

aj na jeho postavenie a fungovanie v kolektíve žiakov. Spolužiaci ho odmietali zapojiť do spoločných
aktivít s odôvodnením, že sa nemôže s nimi hrať, kým „nedonesie papier od lekára“. Ešte viac sa tak
prehlbovala jeho trauma zo zdravotného postihnutia a vnímanie toho, že je „iný“. U žalobcu tak v priamej
príčinnej súvislosti s konaním žalovanej došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej
vážnosti. Antidiskriminačný zákon v § 9 ods. 2 stanovuje, že každý sa môže domáhať svojich práv

na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten,
kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež

domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
Podľa § 9 ods. 3 ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady
rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo
spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Antidiskriminačný
zákon upravuje zdržovacie, reparačné a satisfakčné nároky, ktoré si môže obeť diskriminácie uplatniť

voči porušiteľovi zákonnej povinnosti. Z dôvodu, že žalobca už nie je žiakom žalovanej, prichádzajú
v úvahu iba satisfakčné nároky. Okrem nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme
ospravedlnenia sa preto žalobca rozhodol uplatniť si aj svoj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pre obeť diskriminácie je spravidla najväčšou prioritou pri riešení antidiskriminačných sporov
dosiahnuť upustenie od protiprávneho konania a nápravu protiprávneho stavu. To však u žalobcu nie

je možné v dôsledku konania žalovanej. Keďže tá odmietla zmeniť svoj postoj k spôsobu a forme
vzdelávania žalobcu, z dôvodu jeho zhoršujúceho sa psychického stavu, ako aj schopnosti samostatnej
práce, boli zákonní zástupcovia nútení ho prehlásiť do Základnej školy s materskou školou, Jastrabá
č. 188 (ďalej ako „ZŠ Jastrabá“), kde mu bolo rozhodnutím riaditeľa školy povolené individuálne
vzdelávanie.Priamymidôsledkamiprotiprávnehokonaniažalovanejsútedaajaktuálnasociálnaizolácia
žalobcu a nedostatočný kontakt s rovesníkmi. S prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej

ujmy, ako aj na správanie sa žalovanej, ktorá neprejavila žiadnu sebareflexiu ani po oboznámení sa
s odborným stanoviskom Slovenského národného strediska pre ľudské práva, si žalobca uplatňuje
nemajetkovú ujmu vo výške 5000,- eur.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom tunajšiemu súdu 21. 03. 2024 (č. l.

138-147 spisu) žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná považuje žalobu v celom rozsahu
za nedôvodnú, odmieta, že by voči žalobcovi konala diskriminačne a že by mal v dôsledku jej
konania akúkoľvek nemajetkovú ujmu. Rodičia žalobcu navštívili žalovanú neohlásene 31. 08. 2022,
teda posledný deň pred začiatkom školského roka 2022/2023. Zo stretnutia vyplynulo, že rodičia
školu v Liptovských Revúcach navštívili nie preto, že by si ju vybrali, ale preto, že učiteľka v Bielom

Potoku dala žalobcovi trojku zo slovenského jazyka a prírodovedy. Počas viac ako štvorhodinového
stretnutia prezentovali rodičia žalobcu svoje názory o nekompetentnosti učiteľky slovenského jazyka,
prírodovedy, zaujatosti a nechápaniu zrakového postihnutia žalobcu na škole v Bielom Potoku, kde
v školskej jedálni hodil tácku do kuchárky, behal po jedálni alebo sa prechádzal po triede, vykrikoval
na vyučovacej hodine a pod. Matka správanie žalobcu neriešila, ale obhajovala jeho postihnutím,

že keď málo vidí, tak veľa rozpráva a veľa chodí. Riaditeľka školy v Liptovských Revúcach na to
uviedla, že v bežnej (myslené nie špeciálnej) škole sa aj na žalobcu vzťahuje školský poriadok a z
neho vyplývajúce práva i povinnosti. Rodičom odporúčala, aby A. viedli k zodpovednosti za vlastné
konania, že v triede bude mať dvanásť spolužiakov, ktorých svojím vyrušovaním bude obmedzovať.
Tiež apelovala na rodičov, aby so žalobcom otvorene hovorili o jeho zdravotnom postihnutí, ktoré

prináša nejaké obmedzenia, aby sa neutvrdzoval v tom, že môže všetko a vo všetkom musí byť prvý,
najlepší, lebo má na to právo, ale že napriek svojmu postihnutiu môže vyniknúť v iných predmetoch.
Ďalšou témou rozhovoru riaditeľky školy a rodičov žalobcu boli pomôcky pre žalobcu, hovorilo sa
o pracovných listoch, zošitoch s výraznými širokými linajkami, o písaní fixou i o tzv. TV lupe, ktorú
majú rodičia doma. Otec žalobcu tiež spomenul školenie učiteľov, ktoré realizuje Centrum špeciálno-

pedagogického poradenstva Levoča. Riaditeľka školy vytkla rodičom žalobcu, že prišli veľmi neskoro,
na prijatie slabozrakého žiaka sa musí škola pripraviť materiálne aj personálne, s čím je potrebné
počítať v rozpočte, že požiadavka na pridelenie asistenta v školskom roku 2022/2023 sa podávala
už v máji 2022, že individuálny výchovno-vzdelávací program mal byť škole zaslaný predchádzajúcou
školou v Bielom Potoku alebo už mal byť pripravený a odsúhlasený a že proces integrácie ich syna

bude prebiehať už počas vyučovania (za chodu školského roka) a bude trvať dlhšie i preto, že školu
nenavštevuje žiadny zrakovo postihnutý žiak, čo vyžaduje naštudovanie nových potrebných informácií
pedagógmi. Na stretnutí rodičia žalobcu predložili riaditeľke školy správu z diagnostického vyšetrenia
– psychologického z 24. 02. 2022, ktorú vypracovala Spojená škola internátna, Centrum špeciálno-
pedagogického poradenstva Levoča, správu z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická

diagnostika (rediagnostika) – tyflopedická toho istého zariadenia z 08. 03. 2022 (nachádza sa v spise),
ako aj prílohu k metodickému pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Škola nedisponovala žiadnymi inými správami z vyšetrení alebo odporúčaniami
lekárov a ani do 30.6.2023 rodičia žalobcu škole nič ďalšie nepredložili. V správe z diagnostického
vyšetrenia – psychologického z 24. 02. 2022 bolo uvedené: „Po zrealizovaní rozhovoru s rodičmi,

z predchádzajúcich diagnostických správ, z pozorovania a posudzovanej škály ADHD, kde výsledky
obidvoch škál vysoko skórovali, predpokladáme možnú pozitívnu predikciu, a preto odporúčame ďalšie
odborné vyšetrenia. Odporúčame u žiaka zrealizovať neurologické vyšetrenie. Po uzatvorení diagnózy
žiaka odporúčame vypracovať výchovno-vzdelávací program s prihliadnutím na jeho špecifiká. Prenejasnosť príčin vylúčiť aj pervazívnu poruchu.“ Na základe tejto správy škola žiadala od rodičov
žalobcu predloženie lekárskych záverov z neurologického vyšetrenia (uzatvorenie diagnózy ADHD
a vylúčenie pervazívnej poruchy), aby mohla následne vypracovať individuálny výchovno-vzdelávací

plán s prihliadnutím na špecifiká žalobcu. Žalovaná popiera, že by akokoľvek bránila žalobcovi vo
využívaní kompenzačných pomôcok. Používanie edukačných pomôcok je na vyučovaní zaužívané
a samozrejmé, nielen pri žiakoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a podpornými
opatreniami. Zrakové postihnutie žalobcu si tiež vyžadovalo používanie kompenzačnú pomôcku. Podľa
vyjadrení rodičov na škole v Bielom Potoku používal len okuliare, na škole v Liptovských Revúcach to

mala byť TV lupa. Ako bolo uvedené, rodičia žalobcu navštívili školu v Liptovských Revúcach posledný
pracovný deň pred začiatkom školského roka, 05. 09. 2022 bolo slávnostné zahájenie školského roka
a nasledujúci deň začalo vyučovanie podľa rozvrhu. Hoci rodičia žalobcu pri stretnutí 31. 08. 2022
uviedli, že TV lupu majú doma, na začiatok vyučovania ich nepriniesli. Rodičia žalobcu mali vedomosť
o jeho postihnutí, oni najlepšie vedeli, akým spôsobom mu možno čo najviac uľahčiť štúdium, jeho
otec má sám obdobné zdravotné postihnutie a zároveň má špeciálno-pedagogické vzdelanie a viac ako

dvadsaťročnú prax v práci s ľuďmi so zrakovým postihnutím. Žalovanej nie je zrejmé, prečo žalobcovi
jeho rodičia tieto pomôcky nedoniesli, hoci ich mali. Žalovaná nebola povinná tieto pomôcky žalobcovi
zabezpečiť. Keďže ide o bežnú (nie špeciálnu) školu, rodičom žalobcu bolo zrejmé, že takéto pomôcky
škola nevlastní a vzhľadom na oneskorený príchod rodičov žalobcu so záujmom zapísať ho do školy
v Liptovských Revúcach ani nedisponovala finančnými prostriedkami na ich kúpu (okrem iného aj z

dôvodu prestavby kotolne). Žalovaná odmieta, že by ktokoľvek z jej personálu odopieral ktorémukoľvek
žiakovi používanie vlastných kompenzačných a edukačných pomôcok na vyučovaní, tobôž nie žiakovi
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tak to bolo i v prípade žalobcu. Nikto zo školy sa
nikdy verbálne ani písomne nevyjadril, že nemôže na vyučovaní používať kompenzačné a učebné
pomôcky alebo že mu ich rodičia nemôžu do školy priniesť. Z ustanovenia § 144 školského zákona však

nevyplýva povinnosť školy takéto pomôcky aj zabezpečiť. Zo správy Centra špeciálno-pedagogického
poradenstva Levoča z 08. 03. 2022 vyplývali nasledovné učebné pomôcky pre žalobcu: písadlá so stopu
línie 1mm a viac, adaptované zošity (línie riadkov zvýraznené, trojcentimetrové riadkovanie, pomocné
línie), adaptované texty (veľkosť písma/rozsah), adaptovať zrakové úlohy vo farebnom prevedení
podľa potreby, lokálne osvetlenie, používanie žiackeho stola s nastaviteľnou pracovnou plochou, TV

čítacia lupa, osobný počítač so softvérom ako kompenzačná pomôcka + prídavné zariadenia. Učebné
pomôcky (texty, zošity a pod.) pre žalobcu pripravovala asistentka učiteľa pracujúca v 4. ročníku v
inklúzii (štyria žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) podľa požiadaviek vyučujúcich a
tiež podľa inštrukcií Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča a rodičov žalobcu. Žalobca
na vyučovacích hodinách využíval aj interaktívnu tabuľu a vizualizér. Pracovníci Centra špeciálno-

pedagogického poradenstva Levoča sa 07. 10. 2022 zúčastnili vyučovania niektorých predmetov
v 4. ročníku, ktorý navštevoval žalobca. Spôsob vyučovania považovali za daných podmienok za
postačujúci. V ten istý deň sa na základe iniciatívy žalovanej uskutočnilo aktualizačné vzdelávanie
všetkých pedagogických zamestnancov školy, ktoré viedli Mgr. Dredan a Mgr. Schneiderová z Centra
špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča s potrebným obsahom, pričom súčasťou vzdelávania

boli príklady z praxe, názorné ukážky a zážitková simulácia poškodeného videnia. Boli prezentované
osobné skúsenosti zo vzdelávania žiakov so zrakovým postihnutím a hľadali sa možnosti predchádzania
vzniku informačných bariér. Na tomto stretnutí sa zamestnanci oboznámili s fungovaním TV lupy, aby
ju vedeli obsluhovať, keď ju rodičia žalobcu prinesú. Zo zorganizovania vzdelávania je zrejmé, že
žalovaná a jej zamestnanci mali záujem prehĺbiť svoje vzdelanie tak, aby sa mohol žalobca čo najlepšie

zapojiť do vyučovacieho procesu. Tohto vzdelávania sa zúčastnili všetci učitelia vo svojom voľnom
čase. Ani po tomto stretnutí však rodičia žalobcu TV lupu nepriniesli, hoci ju mali. Riaditeľka školy
preto hľadala iné riešenia, aby sa mohol žalobca čo najlepšie vzdelávať. Na stretnutí s jeho rodičmi,
čo sa uskutočnilo 07. 11. 2022, navrhla dočasné zaradenie lupy do majetku školy, aby sa jej prípadné
poškodenie mohlo riešiť cez poistenie školy. Aj tento návrh rodičia žalobcu odmietli a pomôcky do

školy nepriniesli, hoci im v tom nikto zo zamestnancov žalovanej nikdy nebránil. Keďže rodičia žalobcu
potrebnú pomôcku pre svojho syna nezabezpečili, dokonca odmietali s vedením školy, jej riaditeľkou i
špeciálnou pedagogičkou komunikovať, hľadala riaditeľka školy iné riešenie a potrebné finančné zdroje
najehorealizáciu,keďžeškolaprostriedkynakúpulupynemala.RiaditeľkaškolyoslovilaobecLiptovské
Revúce ako jej zriaďovateľa so žiadosťou o finančnú pomoc, ale neúspešne. Taktiež na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zistila, že nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia má žalobca, nie škola. Napokon tým riešením bola kúpa osobného počítača
so zámerom časom doplniť jeho príslušenstvo, keďže počítačové zručnosti žalobcu boli na štvrtáka na
veľmi dobrej úrovni. Na hodinách informatiky, kde ho učila riaditeľka školy, si vedel prispôsobiť veľkosťpísma i obrázkov, vyhľadať a použiť informácie, pri písaní sa snažil používať prstoklad, málo využíval
asistenciu. Ďalším dôvodom na využitie počítača bolo odporúčanie na jeho zaradenie ako vyučovacej
pomôcky od piateho ročníka, ktoré vyplývalo zo správy z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-

pedagogická diagnostika (rediagnostika) – tyflopedická z 8.3.2022. Pol roka tak bol čas na postupné
zaraďovanie osobného počítača ako pomôcky do vyučovacieho procesu. Tento postup, hoci vyplýval
z odporúčania centra v Levoči, sa však nepáčil rodičom žalobcu, ktorí sa obrátili na Štátnu školskú
inšpekciu so sťažnosťou na používanie kompenzačných pomôcok. Inšpekcia sa uskutočnila bez toho,
aby bola riaditeľka školy a zároveň učiteľka informatiky prizvaná k hospitácii v triede alebo aby žalobcove

schopnosti pri práci s počítačom prekonzultovala s odborníkmi (napríklad s centrom v Levoči alebo
odborníkom na informačné technológie). Závery inšpekcie, na ktoré poukazuje žalobca, tak vychádzajú
len z jeho tvrdení. Žalobca za diskriminačné konanie považuje ďalej vyžadovanie lekárskej správy o
jeho zdravotnom stave. Žalovaná k tomu uvádza, že toto vyžadovanie sa týkalo len podozrenia na
ADHD a pervazívnu poruchu, lebo len na základe správnej diagnostiky bolo možné stanoviť individuálny
výchovno-vzdelávací program. Pre lepšie pochopenie problematiky žalovaná uvádza nasledovné

skutočnosti. Školu v Liptovských Revúcach v súčasnosti navštevuje sedemnásť integrovaných žiakov
so zdravotným postihnutím a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Prijatím integrovaného
žiaka je škola povinná na základe odporúčania poradenského zariadenia vypracovať individuálny
výchovno-vzdelávací program, ktorý je základným nástrojom integrácie žiaka a umožňuje dôslednú
individualizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu. V ňom sa opisujú úpravy jednotlivých častí školského

vzdelávacieho programu, teda v čom sa individuálny program od školského vzdelávacieho programu
líši. Modifikácie sa môžu vzhľadom na konkrétny typ zdravotného znevýhodnenia týkať učebného plánu,
obsahu, metód a organizačných foriem vzdelávania vrátane dochádzky do školy, spôsobov hodnotenia
dieťaťa i potrebnej spolupráce s odborným zamestnancom. V prípade prípravy individuálneho programu
pre žalobcu, ktorý prestúpil z inej školy na poslednú chvíľu a aj z dôvodu dištančného vzdelávania

v dôsledku pandémie, sa muselo najskôr pristúpiť na zistenie úrovne jeho nadobudnutých vedomostí
a až potom k vypracovaniu programu. Škola vypracovala návrh, ale bez predmetov telesná výchovy
a pohybová príprava, lebo nenašla centrum poradenstva a prevencie, s ktorým by konzultovala tieto
predmety. Pripravený návrh individuálneho programu konzultovala s Centrom špeciálno-pedagogického
poradenstva Levoča, vykonala navrhnuté úpravy a návrh odsúhlasený centrom predložila v elektronickej

podobe rodičom žalobcu. Na stretnutí zvolanom na 07. 11. 2022 ho rodičia hneď v úvode stretnutia
zamietli s tým, že sa k nemu písomne vyjadria. Otec žalobcu nepripúšťal diskusiu a začal spochybňovať
vzdelanie prítomných učiteliek a arogantne ich urážať, o čom svedčí vyhotovený zvukový záznam
zo stretnutia, ktorý žalovaná v konaní predloží. Vyjadrenie rodičov bolo škole zaslané poštou až v
januári 2023. Návrh individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu k predmetom telesná výchova a

pohybová príprava bol rodičom žalobcu taktiež poslaný elektronicky. Posúvaním termínov stretnutí
rodičia žalobcu marili snahu školy, aby sa žalobca mohol plnohodnotne vzdelávať. Plán hneď po jeho
predložení žalovanou zamietli, na poslednom zvolanom stretnutí ich čakali aj inšpektori Štátnej školskej
inšpekcie, ale oni opäť neprišli. Vyžadovanie lekárskych správ sa netýkalo zrakového postihnutia
žalobcu.Žalobcavosvojejžalobeuvádza,žehomalažalovanádiskriminovaťnazákladejehozrakového

postihnutia, nikde však nespomína, že základným problémom v jeho integrácii bolo jeho správanie
(nesústredenosť, neustále vrtenie a odbiehanie, vstávanie z miesta, aj keď mal sedieť, agresivita,
častá zmena činností, robil len to, čo chce on, strácal alebo zabúdal veci, prerušoval ostatných, mal
časté konflikty s okolím, vyrušoval). Toto jeho správanie potvrdzuje aj pani G. z Centra poradenstva a
prevencie Ružomberok, ku ktorej chodí pre ťažkosti v správaní v školskom prostredí od mája 2022, tiež

riaditeľka zo základnej školy na Bielom Potoku vo svojom vyjadrení z 22. 06. 2022. Toto jeho správanie
potvrdzovalo podozrenie na ADHD, ktoré bolo spomínané v správe z 24. 02. 2022. V tejto správe
sa konštatuje potreba ďalších odborných vyšetrení. Preto žalovaná žiadala predloženie chýbajúcej
správy z neurologického vyšetrenia, lebo len na jej základe mohla stanoviť návrh individuálneho
výchovno-vzdelávacieho plánu, aby boli rešpektované všetky potreby žalobcu. Žalovaná popiera, že

by rodičom žalobcu predkladala návrh na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy z dôvodu, aby ho
z tohto predmetu vylúčila. Vyplnením formulára pediater na základe výsledkov odborných vyšetrení
určí zdravotnú skupinu a povolený druh telesnej výchovy. Rodičia žiakov so zdravotným postihnutím
predkladajú lekárom potvrdené tlačivo každý rok prvý septembrový týždeň. Je zaujímavé, že hoci
žalobca v žalobe spomína správu z 24. 02. 2022, neprikladá ju. Žalovaná sa môže iba domnievať, že

je to z dôvodu, že v správe sa spomína podozrenie na ADHD a potreba ďalších vyšetrení. Keďže ide
o poruchu majúcu výrazný vplyv na vyučovací proces, je logické, že žalovaná vyžadovala predloženie
lekárskych správ, a to tak v záujme výučby žalobcu, ako aj zabezpečenia bezpečnosti ostatných žiakov
najmä počas telesnej výchovy. Aj ohľadom tretieho žalobného dôvodu (redukcia vzdelávania v predmetetelesná výchova a pohybová príprava) platí, čo bolo uvedené vyššie. Zo správy z 24. 02. 2022, ktorú
rodičia žalobcu predložili pri prvom stretnutí 31. 08. 2022, bolo zrejmé, že u žalobcu existuje dôvodné
podozrenie na ADHD a pervazívnu poruchu. Rodičia žalobcu správu z neurologického vyšetrenia

odmietali žalovanej predložiť, čím odďaľovali ukončenie tvorby individuálneho výchovno-vzdelávacieho
programu, základného dokumentu pre plnohodnotné vzdelávanie žalobcu, a tiež prekladaním termínov
stretnutia pre ich pracovnú zaneprázdnenosť, podmieňovaním stretnutia a nezmyselnými fabuláciami.
Vzhľadom na to, že základná škola na Bielom Potoku nepostúpila žalovanej individuálny výchovno-
vzdelávací program žalobcu, bol jeho návrh zostavený z reálnych potrieb žiaka zistených pozorovaním

jeho schopností počas septembra a októbra, zohľadňujúc odporúčania zo správ z vyšetrení, ktorými
škola disponovala. Rodičia žalobcu odmietli predložený návrh, prerokovaný a odobrený Centrom
špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča, s tým, že sa vyjadria písomne. Vyjadrovanie trvalo
dva mesiace (od 07. 11. 2022 do 13. 01. 2023). Obdobne to bolo aj s dodatkom k individuálnemu
výchovno-vzdelávaciemu programu, ktorý sa týkal predmetov telesná výchova a pohybová príprava.
Rodičia ho znovu odmietli, od 22. 02. 2023 niekoľkokrát odkladali stretnutie. Návrh individuálneho

výchovno-vzdelávacieho programu bol vypracovaný v zmysle štátneho vzdelávacieho programu a
inovovaného školského vzdelávacieho programu. Individuálny program obsahoval všetky tematické
celky, výkonový štandard telesnej výchovy a pohybovej prípravy zohľadňujúci zdravotné postihnutie
žalobcu a odporúčania zo správ Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča z 24. 02. 2022 a
08. 03. 2022. V návrhu boli zakomponované všetky primerané úpravy, vďaka ktorým sa žalobca mohol

vzdelávať v týchto predmetoch za pomoci asistentky plnohodnotne v medziach svojho zdravotného
postihnutia. A to bez toho, že by si žalobca, ale i jeho spolužiaci uvedomovali jeho zdravotné postihnutie.
Ako uviedol sám žalobca, Štátna školská inšpekcia dospela k záveru, že žalovaná neodopierala jeho
práva na vzdelávanie vypracovaním individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu v predmetoch
telesná výchova a pohybová príprava. Základná škola neporušila práva dieťaťa a nediskriminovala

žiaka, vypracovaný program rešpektoval odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a žiakovo
zdravotné znevýhodnenie. V prípade, ak rodičia nesúhlasili s integrovaným vzdelávaním, mali možnosť
po rediagnostickom vyšetrení a na základe písomného vyjadrenia príslušného zariadenia poradenstva
a prevencie podať riaditeľke školy písomnú žiadosť o ukončenie vzdelávania ich syna formou školskej
integrácie. Žalobca uvádza, že nesúhlasí so závermi inšpekcie, nakoľko príslušná právna úprava sa

má týkať len spracúvania osobných údajov, ale žalovanej nie zrejmé, ako mohla žalobcovi poskytovať
plnohodnotné vzdelávanie, keď jej neboli poskytnuté všetky informácie potrebné na vypracovanie
individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Vyžadovanie správy z neurologického vyšetrenia
nebolo nejakým svojvoľným konaním žalovanej, ale vyplývalo zo správy z 24. 02. 2022, ktorú predložili
rodičia žalobcu. Žalobca nebol počas vyučovania telesnej výchovy a pohybovej prípravy obmedzovaný

prítomnosťou asistentky, nebol vylučovaný z aktivít, naopak, asistentka zabezpečovala pre ostatných
žiakov bezpečnosť pre nevyspytateľnosť jeho správania a pre neho potrebný nácvik preberaných
cvičebných prvkov, aby sa bez problémov zapojil do kolektívnych aktivít. Učiteľka vedie vyučovaciu
hodinu a zodpovedá za jej priebeh i zvládnutie štandardov. Žalobca často odmietal cvičiť prípravné
cvičenia so slovami, že na to má právo, aj keď ich ostatné deti cvičili. Bez osvojenia techniky a pravidiel

akákoľvek aktivita, nielen na hodinách telesnej výchovy a pohybovej prípravy, nenaplní očakávania, cieľ.
Takéto vyučovacie hodiny boli náročné pre deti i učiteľku, ktorá prvý polrok pracovala bez asistenta.
Žalobca spochybňuje potrebnosť adaptačného obdobia, ktoré mal na hodinách telesnej výchovy. V škole
v Liptovských Revúcach ho absolvujú už predškoláci, ktorí pravidelne jedenkrát týždenne chodia cvičiť
do telocvične. Výsledkom je samoobslužnosť pri prezliekaní, zvládnutý nástup, príprava a odloženie

náradia a hlavne to, že sa po telocvični pohybujú v pokoji, čo u žalobcu nebolo zvládnuté ani po
roku cvičenia v telocvični s výraznými nátermi plôch a čiar aj farebného náradia. Správanie žalobcu
ospravedlňovali jeho rodičia upozorňovaním učiteliek, že „on to zvládne, dokáže, chce, má na to
právo...“, čo často opakoval aj žalobca. Rodičia žalobcu taktiež komentovali a hodnotili prácu učiteliek
pred ním samotným, čo on vedel použiť proti „nekompetentným, zakomplexovaným a predsudkami

poznačeným učiteľkám“. Práve rodičia žalobcu svojím zamietavým postojom k návrhu individuálneho
výchovno-vzdelávacieho programu a utvrdzovaním, že ich syn má právo na všetko, napr. aj cvičiť
preskoky na koze, vytvárali priepasť medzi tým, čo chce, a tým, čo môže. Ani raz nepožiadali žalovanú
o účasť na vyučovacej hodine, aby videli, či mu je upierané plnohodnotné vyučovanie. Integrované
vyučovanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na škole v Liptovských Revúcach

prebieha viac ako desať rokov, pedagogickí zamestnanci majú bohaté, rokmi nadobudnuté skúsenosti
a svoje vzdelanie ďalej prehlbujú, ako bolo uvedené vyššie. V školskom roku 2022/2023 sa na
základnej škole v Liptovských Revúcach vzdelávalo pätnásť žiakov so špeciálnymi potrebami. Všetci
okrem žalobcu pracovali podľa vypracovaného a rodičmi odsúhlaseného individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Ani jeden nebol vylučovaný z kolektívu spolužiakov či z aktivít počas
vyučovania i mimo neho. Spolužiaci vždy boli ústretoví a nápomocní, trpezliví a empatickí. Pokiaľ
žalobca v žalobe tvrdí, že vzdelávanie na základnej škole na Bielom Potoku prebiehalo bez väčších

problémov, zo správy tejto školy z 22. 06. 2023, čo bola priložená k žalobe, to nevyplýva. Podľa tejto
správy mal žalobca problém včleniť sa do kolektívu, rešpektovať stanovené pravidlá, nemal dostatočne
osvojené hygienické návyky a sebaobslužné činnosti. Jeho zapájanie do aktivít si vyžadovalo zvýšený
dohľad na bezpečnosť jeho i ostatných žiakov. Mal neustály problém s dodržiavaním disciplíny a
pravidiel stanovených pedagógmi. Ohľadom vyučovania telesnej výchovy sa v správe uvádza, že škola

postupovala podľa odporúčaní Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča, čo platí aj o
žalovanej, ako to potvrdila aj Štátna školská inšpekcia. K tomu žalovaná ešte dodáva, že škola na
Bielom Potoku nemá telocvičňu (škola v Liptovských Revúcach áno) a že od marca 2020 do apríla
2022 sa z dôvodu mimoriadnej situácie na školách necvičilo. Ak teda žalobca na strane 10 žaloby
poukazuje na to, v čom všetkom ho mala žalovaná návrhom individuálneho výchovno-vzdelávacieho
programu obmedziť, je potrebné poukázať na to, že na predchádzajúcej škole sa telesná výchova v

takom rozsahu ako na škole v Liptovských Revúcach ani nemohla realizovať. Žalovaná popiera, že
by problémy pri vzdelávaní a integrácii žalobcu súviseli s jej prístupom. Problémy vyplývali z toho,
že rodičia žalobcu oznámili žalovanej svoj úmysel vzdelávania na škole v Liptovských Revúcach na
poslednú chvíľu bez možnosti školy pripraviť sa na vzdelávanie žiaka so zdravotným postihnutím.
Rodičia odmietali poskytnúť škole súčinnosť za účelom vypracovania návrhu individuálneho výchovno-

vzdelávacieho programu, nedoniesli mu potrebné pomôcky (TV lupu), hoci nimi disponovali. Žalovaná
popiera, že by situáciu odmietala riešiť, jej pedagógovia absolvovali vzdelávanie, aby vedeli, ako majú
so žalobcom pracovať, riaditeľka hľadala možnosti, ako zabezpečiť pomôcky inak, keď rodičia neboli
súčinní, žalovaná svoju činnosť koordinovala s Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča.
Žalovaná popiera, že by žalobcovi znemožňovala používanie kompenzačných pomôcok. Problém bol

v tom, že ich rodičia žalobcu do školy nepriniesli, hoci ich mali a oni najlepšie vedeli, aké potrebuje a
ako ich má používať. Žalovaná odmieta tvrdenie žalobcu, že by jeho rodičov nútila do oslobodenia od
telesnej výchovy. Na danom tlačive lekár podľa odborných vyšetrení vyznačuje druh povolenej telesnej
výchovy. Nie je pravda, že kvôli nedoručeniu tlačiva rodičmi mu učiteľka na telesnej výchove a pohybovej
príprave umožnila cvičiť iba rozcvičku a niektoré vybrané cviky. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná

navrhuje vykonať výsluch F. H., učiteľky telesnej výchovy, a I. J., učiteľky pohybovej prípravy. Na strane
8 žaloby žalobca opätovne uvádza, že mu žalovaná neumožnila využívať jeho vlastné kompenzačné
pomôcky a ani mu ich sama nezabezpečila. Žalovaná opätovne uvádza, že žalobcovi nijako nebránila
používať kompenzačné pomôcky, ale mu ich jeho rodičia do školy nedoniesli. Napriek ich nečinnosti
sa žalovaná snažila situáciu riešiť, na stretnutí s nimi 07. 11. 2022 navrhovala, že ich lupu do svojho

majetku zaradí škola, čo bude lepšie z dôvodu poistenia školského majetku. Ani na tento návrh rodičia
nepristúpili. Ďalším riešením bola kúpa počítača, s ktorým vedel žalobca dobre pracovať a ktorý mu
pomáhal. Žalovaná aktívne vytvárala prostredie vhodné na vzdelávanie žiaka so zrakovým postihnutím
(vzdelávanie pedagógov, konzultácie s Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča), čo
bolo obzvlášť náročné, keďže škola skúsenosť so žiakom so zdravotným postihnutím nemala a rodičia

jej oneskorenou návštevou školy za účelom zápisu syna znemožnili vopred sa pripraviť na poskytovanie
adekvátneho vzdelávania. Napriek tomu škola robila všetko pre to, aby už v priebehu školského roka
vytvárala žalobcovi podmienky na jeho všestranné vzdelávanie. Keďže však žalobca nebol jediným
žiakom školy, musela dbať aj o bezpečnosť ostatných žiakov a vzhľadom na obsah správy z 24. 02. 2022
a správanie žalobcu bolo potrebné odborné posúdenie, či žalobca trpí diagnózou ADHD a pervazívnou

poruchou. Toto posúdenie však rodičia odmietli predložiť. K nezabezpečeniu pomôcok žalovaná uvádza,
že jej takáto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Aj zo zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva, že o príspevky
môže žiadať len osoba s takýmto postihnutím, nie škola. Žalovaná ďalej popiera, že by podmieňovala
vzdelávanie žalobcu v telesnej výchove predložením odporučenia na oslobodenie od povinnej telesnej

výchovy (strany 8 a 9 žaloby), veď žalobca telesnú výchovu navštevoval, avšak pri výbere činností bola
škola povinná zohľadniť odporúčania centra poradenstva a prevencie, ako aj bezpečnosť ostatných
žiakov. Žalovaná so žalobcom nezaobchádzala menej priaznivo ako s ostatnými žiakmi, ale pri telesnej
výchove musela zohľadňovať jeho zdravotné postihnutie. Ani z jednej správy, čo predložil žalobca,
nevyplýva, že by sa mohol zúčastňovať telesnej výchovy v celom rozsahu, v každej jednej sú uvedené

obmedzenia, ako aj odporúčané činnosti, čo sú pre neho vhodné. Žalovaná odmieta, že by pri vzdelávaní
žalobcu v telesnej výchove postupovala svojvoľne. Vždy sa riadila odporúčaniami centra v Levoči, s
ktorýmsvojpostupkonzultovala.AniŠtátnaškolskáinšpekciavtomtosmerenezistilažiadnepochybenia
žalovanej, skonštatovala, že návrhom individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu nedošlo kneprimeranej redukcii vzdelávacieho štandardu žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazuje na správny z 14.
06. 2023 a 26. 06. 2023, tieto neboli žalobkyni nikdy predložené, vypracované boli až posledný
mesiac školského roka, a teda nie je zrejmé, ako mohla odporúčania v nich obsiahnuté žalobkyňa

pri vzdelávaní žalobcu zohľadniť. Pokiaľ sa v týchto správach konštatuje, že žalobca nemôže byť
vylučovaný zo spoločných aktivít so spolužiakmi, žalovaná poukazuje na to, že žalobcu zo spoločných
aktivít nevylučovala, len musela niektoré z nich upraviť jeho špecifickým potrebám, čo napokon vyplýva
zo všetkých správ týkajúcich sa vzdelávania žalobcu v oblasti telesnej výchovy. V petite žaloby sa
žalobca domáha (príliš všeobecného) určenia, že žalovaná porušila zákaz diskriminácie vo vzťahu k

nemu,ďalejpožadujezverejnenieospravedlneniaanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Vpriebehu
konania žalovaná preukáže, že voči žalobcovi nepostupovala diskriminačne a že žaloba je v celom
rozsahu nedôvodná. Osobitne však k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch uvádza,
že žalobca nijako nepreukazuje vznik nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
nediskriminácie síce zaťažuje žalovanú, ale preukázanie všetkých ostatných podmienok vzniku nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy zaťažuje žalobcu. Žalobca tvrdí, že ho ostatní spolužiaci odmietali

zapojiť do spoločných aktivít s odôvodnením, že sa s nimi nemôže hrať, kým „nedonesie papier
od lekára.“ Žalovaná toto tvrdenie rozporuje, žalobca sa zúčastňoval aj kolektívnych hier. Žalobca
taktiež nepreukázal, že v dôsledku konania žalovanej došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti
a spoločenskej vážnosti. Žalobca ani len netvrdí, v čom malo dôjsť k zníženiu jeho dôstojnosti a
spoločenskej vážnosti. Žalobca mal v škole kamarátov, zúčastňoval sa (a aj sa dodnes zúčastňuje) na

školských, obecných i farských akciách spolu s ostatnými deťmi, čo žalovaná ešte preukáže. Žalobca
taktiež nepreukázal, ako žalovaná do značnej miery znížila šance na spoločenské uplatnenie žalobcu.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by v dôsledku tvrdeného konania žalovanej došlo k stagnácii v
vývoji žalobcu. Žalobca tvrdí, že v dôsledku konania žalovanej musel prestúpiť na školu v Jastrabej,
kde mu rozhodnutím riaditeľa školy bolo povolené individuálne vzdelávanie, čoho dôsledkom mala byť

sociálna izolácia žalobcu a jeho nedostatočný kontakt s rovesníkmi. O individuálne vzdelávanie požiadali
rodičia žalobcu, pričom žalobca nijako nepreukazuje, že tak bol potrebné spraviť. Zároveň nie je zrejmé,
prečo sa žalobca nevrátil na školu na Bielom Potoku, keď v žalobe tvrdí, že tam mu bolo poskytnuté
všetko potrebné pre všestranný rozvoj. Žalobca nijako nepreukazuje, prečo by mu mal byť priznaný
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca len konštatuje jej závažnosť, čo žalovaná

rozporuje, ako aj to, že žalovaná neprejavila žiadnu sebareflexiu. Nie je zrejmé, ako by mohol nedostatok
sebareflexie žalovanej zvyšovať závažnosť nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi,
ktorý tvrdí, že antidiskriminačné konanie spočíva v neumožnení používania pomôcok, vyžadovaní
dokladov a redukcii hodín telesnej výchovy a pohybovej prípravy. Žalovaná nijako vo vzťahu k žalobcovi
nepochybila a nie je zrejmé, prečo by mala podstupovať nejakú sebareflexiu. V predžalobnej výzve

navyše žalobca náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nežiadal, nie je teda zrejmé, čo sa stalo v
čase medzi výzvou a podaním žaloby, čo by malo na nemajetkovú sféru žalobcu taký závažný vplyv,
aby zrazu začal požadovať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Výška požadovanej ujmy je navyše
výrazne nadhodnotená, súdy aj pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, vychádzajúc z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, priznávajú nižšie sumy.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu 06. 05. 2024 (č. l. 153-156 spisu) zotrval na podanej
žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných, pričom na doplnenie uviedol, že antidiskriminačné spory
patria medzi spory, pre ktoré platia odklony od všeobecných procesných noriem upravených v zákone
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Jedným z nich je aj inštitút preneseného

dôkazného bremena, ako správne uviedla vo svojom vyjadrení aj žalovaná. Podľa § 11 ods. 2 zákona č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej ako „antidiskriminačný zákon“) je
žalovaný povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania

došlo. Žalovaná vo svojom vyjadrení nespochybnila, že k prenosu dôkazného bremena došlo. V
ďalšom priebehu súdneho konania je teda žalovaná povinná preukázať, že žalobcu nediskriminovala,
ak navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca nespochybňuje tvrdenie žalovanej, že
na prípravu vyjadrenia k žalobe mala omnoho menej času ako on na samotnú prípravu žaloby. I tak to
však podľa neho nie je dôvodom na to, aby jej vyjadrenie absolútne postrádalo právnu argumentáciu

pri spochybňovaní jeho nároku uplatneného žalobou. Na 11 stranách textu žalovaná uviedla jedno
jediné ustanovenie zákona [§ 144 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „školský zákon“)] a ešte spomenula zákon č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia všeobecne,aj to iba v súvislostiach, ktoré sa merita veci vôbec netýkajú (podrobnejšie ďalej v texte). Podľa
názoru žalobcu je to paradoxné vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je pri výchove a vzdelávaní
žiakov povinná postupovať v zmysle právnych predpisov. Žalobca sa môže len domnievať, že príčinou

absencie právneho odôvodnenia konania žalovanej je práve jej svojvoľné konanie, na ktoré žalobca
poukazoval vo svojej žalobe. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení uchýlila iba k očierňovaniu jeho a
jeho zákonných zástupcov, k dezinterpretáciám a k nepravdivým tvrdeniam, pričom zodpovednosť za
celú vzniknutú situáciu pripísala výhradne jemu a jeho zákonným zástupcom. Žalobca to považuje
za poľutovaniahodné vzhľadom na to, že žalovaná je inštitúciou, ktorej úlohou je poskytovať žiakom

výchovu a vzdelávanie, cieľ je obsiahnutý v § 4 školského zákona. Žalobca zdôrazňuje, že od žalovanej
nepožadoval nič viac a nič menej ako plnenie vyššie uvedených cieľov výchovy a vzdelávania v súlade
s princípmi rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie, inkluzívneho vzdelávania a zákazu
všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie upravenými v § 3 písm. c), d), e) školského zákona
i voči nemu. Žalobca si uvedomuje, že aj on sám má povinnosti, ktoré mu ustanovuje školský zákon,

rovnako ako i jeho zákonní zástupcovia. Nie je si však vedomí toho, že by si tieto svoje povinnosti on
alebo jeho zákonní zástupcovia neplnili. Žalovaná v úvode svojho vyjadrenia vykreslila, ako prebiehalo
prvé stretnutie medzi jej štatutárnou zástupkyňou a zákonnými zástupcami žalobcu. Je pravda, že
zákonní zástupcovia navštívili žalovanú 31.8.2022. Nie je však pravdou, že by ako dôvod prestupu
žalobcu k žalovanej uviedli, že učiteľka v základnej škole v Bielom Potoku (ďalej ako „škola Biely Potok“)

dalažalobcovitrojkuzoslovenskéhojazykaaprírodovedy.Žalobcasícedostalnapolročnomvysvedčení
v 3. ročníku trojku zo slovenského jazyka, zákonní zástupcovia však túto známku nespochybňovali.
Čo sa týka trojky z prírodovedy, ktorú mal žalobca tiež dostať na polročnom vysvedčení, zákonní
zástupcovia žiadali v súlade so školským zákonom komisionálne preskúšanie žalobcu. Dôvodom bol
nedostatok známok, z ktorých sa uzatvárala výsledná známka (2), pričom jednu dostal žalobca z

písomného testu, ktorý nebol dostatočne prispôsobený jeho zrakovému postihnutiu. Situácie, ktoré sa
odohrali v škole v Bielom Potoku a ktoré žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení so zámerom očierniť
žalobcu a vykresliť ho ako problémového žiaka, boli žalovanej pravdivo opísané zákonnými zástupcami
s cieľom oboznámiť ju s tým, že žalobca sa, prirodzene, z dôvodu svojho zrakového postihnutia
niekedy správa z pohľadu bežnej populácie neštandardne, jeho správanie má však svoj pôvod v jeho

zrakovom postihnutí. Nie je pravda, že zákonní zástupcovia by jeho správanie obhajovali. Vždy sa ho
snažili usmerniť a vysvetliť mu, čo robiť môže a čo nie. I na tomto príklade je vidieť, že kým zákonní
zástupcovia sa od začiatku snažili o konštruktívnu spoluprácu, pričom nezamlčiavali ani problematické
aspekty žalobcovej integrácie, žalovaná ho od začiatku vnímala ako „problém“ a „príťaž“. V ďalšej
časti vyjadrenia sa žalovaná snaží naznačiť, že prekážkou vypracovania individuálneho výchovno-

vzdelávacieho programu žalobcu bolo, že zákonní zástupcovia nedodali žalovanej lekársku správu z
neurologického vyšetrenia žalobcu. Žalovaná však nepreukazuje, že by uvedenú správu od žalobcov
niekedy žiadala a že by ňou podmieňovala vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho
programu žalobcu. Žalobca vníma toto jej tvrdenie ako opätovnú snahu o presunutie zodpovednosti za
svoj nezákonný postup na žalobcu. K lekárskej správe z neurológie žalobca uvádza, že túto malo k

dispozícii Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča (ďalej ako „CŠPP Levoča“), ktorému
ju zákonní zástupcovia zaslali dňa 9.5.2022, čiže 6 dní po jeho absolvovaní. Z jeho záverov nevyplýva
zistenie akejkoľvek poruchy, ktorá by mala vplyv na výchovu a vzdelávanie žalobcu. Je v ňom uvedené
iba odporúčanie na vyšetrenie u klinického psychológa, event. aj diagnostika ADHD. Na základe tohto
odporúčania zákonní zástupcovia následne komunikovali so psychologičkou žalobcu p. G., ktorá môže

túto informáciu dosvedčiť. Žalobca len pripomína, že žalovaná bola s CŠPP Levoča aj s Centrom
poradenstva a prevencie Ružomberok (ďalej ako „CPP Ružomberok“), ktorého zamestnankyňou je p.
G., v pravidelnom kontakte. Podľa informácií, ktoré má žalobca, obe tieto centrá informovali žalovanú
o tom, že väčšinu prejavov v správaní sa žalobcu je možné pripísať aj jeho zrakovému postihnutiu.
Žalobca tiež poukazuje na to, že ak by aj bol záver neurologickej správy iný, kompetenciu na jeho

rediagnostiku a zmenu odporúčaní vo vzťahu k jeho vzdelávaniu by malo CŠPP Levoča a nie žalovaná.
Ďalšia časť vyjadrenia žalovanej sa týka kompenzačných pomôcok. Žalobca považuje za dôležité
uviesť, že v žalobe namieta iba to, že mu žalovaná neumožnila používať jeho vlastné kompenzačné
pomôcky. Netvrdí, že žalovaná mala povinnosť mu ich zabezpečiť sama, preto aj jej argumentáciu v
tomto smere považuje za bezpredmetnú. Tvrdenie žalovanej, že zákonným zástupcom nikdy nebránila

v prinesení kompenzačných pomôcok, jednoznačne vyvracia písomná komunikácia, ktorú žalobca
prikladá ako dôkazný prostriedok. Skutočnosť, že žalobca svojimi pomôckami nedisponoval z dôvodu na
strane žalovanej, môže dosvedčiť tiež p. G.. Z písomnej komunikácie zákonných zástupcov žalobcu so
žalovanou jednoznačne vyplýva, že zákonní zástupcovia opakovane prejavili snahu a záujem žalobcovipotrebné kompenzačné pomôcky zabezpečiť – komunikácia s p. K., školskou špeciálnou pedagogičkou
zo 04. 10. 2022 a s p. riaditeľkou L. zo 6.10.2022. Tvrdenie žalovanej vyvracia tiež správa p. riaditeľky
L. z 13. 03. 2023 (teda zo dňa, keď došlo k prešetreniu sťažnosti zákonných zástupcov týkajúcej

sa kompenzačných pomôcok Štátnou školskou inšpekciou) v znení: „Ďalej sme chceli prerokovať
zapožičanietechnikypreVášhosyna.Pripravtetechniku,tlačivánaprevzatietechnikyajsdeklarovaným
čestným vyhlásením. Môžete ju priniesť zajtra po vyučovaní.“ a e-mailová odpoveď matky žalobcu z
15. 03. 2023: „Pomôcky donesieme“. V kontexte jednoznačne vyvrátených tvrdení žalovanej týkajúcich
sa kompenzačných pomôcok je potrebné vnímať aj jej ďalšie vyjadrenia. Žalovaná ďalej tvrdí, že na

vyučovacích hodinách žalobca využíval vizualizér a interaktívnu tabuľu. Využívanie týchto pomôcok
ako kompenzačných však CŠPP Levoča neodporučilo. Za kompenzačnú pomôcku takisto nie je
možné považovať notebook, ktorý žalovaná podľa jej vyjadrenia žalobcovi zabezpečila, keďže nemal
nainštalovaný špeciálny softvér pre osoby so zrakovým postihnutím. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení
uvádza, že vyžadovanie lekárskych správ sa týkalo len podozrenia na ADHD. Žalobca toto tvrdenie
žalovanej rozporuje a uvádza, že v súvislosti s vyučovaním predmetov Telesná a športová výchova a

Pohybová príprava nebolo nikdy ADHD predmetom komunikácie medzi žalovanou a jeho zákonnými
zástupcami. Jediným zdravotným postihnutím, ktorého sa ich komunikácia týkala a od ktorého sa odvíjali
jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, bolo jeho zrakové postihnutie. Žalovaná svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukazuje. Žalovaná opakovane poukazuje na správanie sa žalobcu a snaží sa
ho vykresliť ako problémového žiaka, pričom jeho prejavy pripisuje ADHD. V tejto súvislosti spomína

aj vyjadrenia p. G.. Tá však žalobcovi nikdy ADHD nediagnostikovala. Ako už bolo uvedené vyššie,
p. G. mala oboznámiť aj žalovanú so skutočnosťou, že väčšinu prejavov v správaní sa žalobcu je
možné pripísať i jeho zrakovému postihnutiu. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uvádza domnienku, že
žalobca nepredložil súdu ako dôkazný prostriedok správu zo psychologického vyšetrenia z 24. 02. 2022
zámerne. Žalobca sa voči tomuto tvrdeniu ohradzuje. Skutočným dôvodom nepredloženia tejto správy

nebola snaha zatajiť podozrenie na ADHD, ale to, že táto správa podľa názoru žalobcu s meritom veci
nesúvisí. Dg. ADHD uňho nikdy nebola potvrdená. Zo správy nevyplývajú žiadne odporúčania týkajúce
sa predmetu sporu (kompenzačné pomôcky, neprimeraná redukcia jeho vzdelávania v predmetoch
Telesná a športová výchova a Pohybová príprava). Z vyjadrenia žalovanej ďalej vyplýva, že od žalobcu
žiadala doručenie návrhu na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy z dôvodu, že: „Rodičia žiakov

so zdravotným postihnutím predkladajú lekárom potvrdené tlačivo každý rok prvý septembrový týždeň.
K uvedenému žalobca uvádza, že žalovaná nemôže svoje konanie ospravedlňovať svojou nezákonnou
praxou. Žalovaná sa ďalej vyjadruje k tvorbe dodatku k individuálnemu výchovno-vzdelávaciemu
programu, jej vyjadrenie však obsahuje iba všeobecné frázy. Žalobca vo svojej žalobe naopak poukázal
na konkrétne cvičenia a športy, ktoré neboli zahrnuté do Individuálneho výchovno-vzdelávacieho

programuzpredmetuTelesnáašportovávýchovaaPohybovápríprava(ďalejako„IVPkTŠT“),zdôvodu
čoho bol „ochudobnený“ o vzdelávanie v týchto predmetoch v porovnaní s ostatnými žiakmi. Žalovaná vo
svojom vyjadrení nevysvetlila, ako postupovala pri tvorbe IVP k TŠV, prečo doň niektoré cviky a športy
zaradila a iné nie. Uviedla iba východiská pre jeho vypracovanie, bez bližšej špecifikácie ich obsahu. Zo
Správy z diagnostického vyšetrenia – špeciálno-pedagogická diagnostika (rediagnostika) – tyflopedická

nevyplýva potreba úpravy školského vzdelávacieho programu v takej miere, ako ho vykonala žalovaná.
Jediné aktivity, ktoré v nej boli označené výslovne za nevhodné, sú dvíhanie ťažkých bremien, skoky
z výšky a do diaľky. Nevyplýva z nej ani potreba využívať asistenta učiteľa na hodinách Telesnej a
športovej výchovy. Tvrdenia žalovanej o potrebe adaptácie na prostredie telocvične, ktorú absolvujú už
predškoláci, považuje žalobca za škandalózne. Zamýšľa sa nad tým, či ak žalovaná prijme na základné

vzdelávanie dieťa, ktoré neabsolvovalo „adaptáciu“ v telocvični ako predškolák v materskej škole, či mu
tiež žalovaná určí niekoľko mesiacov trvajúce adaptačné obdobie. Konanie žalovanej v tomto smere
nie je možné označiť inak ako svojvoľné, nemajúce oporu v príslušných právnych predpisoch. Žalobca
ani jeho zákonní zástupcovia nikdy netvrdili, že môže cvičiť všetky cviky alebo vykonávať všetky športy.
ŽalobcavžalobenenamietavypracovanieIVPkTŠVaniredukciuvzdelávaniaakotakú,aleneprimeranú

redukciu obsahu vzdelávania a spôsob jeho realizácie. Pre predstavu, aké sú žalobcove pohybové
možnosti, žalobca predloží súdu krátkou cestou na pojednávaní na DVD nosiči video, vyhotovené
inštruktorom hasičského krúžku, na ktorom žalobca plní úlohy podľa jeho pokynov. Hasičský krúžok
navštevuje žalobca od jesene 2022 a uskutočňuje sa aj v priestoroch telocvične žalovanej. Žalovaná
ďalej v súvislosti so vzdelávaním predmetu Telesná a športová výchova spochybňuje porovnateľnosť

vyučovania tohto predmetu školou v Bielom Potoku a u nej, nakoľko škola v Bielom Potoku nemá
telocvičňu. Žalobca s uvedeným pohľadom žalovanej nesúhlasí. Žiaci v škole v Bielom Potoku možno
necvičili všetky cviky a nevenovali sa takým športom ako žiaci žalovanej, ale telesnú výchovu mali o to
náročnejšiu, keďže neboli vzdelávaní v ideálnych a bezpečných priestoroch telocvične. O to častejšiechodili korčuľovať na klzisko, behávali po rozbitých chodníkoch, jazdili na bicykloch, kolobežkách a
pod., pričom všetkých týchto aktivít sa bez obmedzení zúčastňoval aj žalobca. Práve vďaka tomu,
že žalovaná telocvičňu má, mohla žalobcovi vytvoriť bezpečné podmienky pre jeho vzdelávanie

vykonaním primeraných úprav. Namiesto toho však pristúpila k neopodstatnenej redukcii vzdelávania
žalobcu v tomto predmete. Žalovaná v závere tvrdí, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje vznik
nemajetkovej ujmy. Žalobca s uvedeným tvrdením nesúhlasí. K žalobe predložil ako dôkazný prostriedok
vyjadrenie jeho psychologičky p. G., z ktorého vznik nemajetkovej ujmy jednoznačne vyplýva (opis jeho
pocitov). Zásah do jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti v dôsledku spôsobu jeho vzdelávania v

predmete Telesná a športová výchova konštatoval na základe jeho vyšetrenia aj špeciálny pedagóg v
Správe zo špeciálnopedagogického vyšetrenia zo 14. 06. 2023 (dôkazný prostriedok č. 18 k žalobe).
K preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy žalobca prikladá ďalšie dôkazné prostriedky – komunikáciu
zákonných zástupcov so žalovanou, kde zákonní zástupcovia opakovane upozorňovali žalovanú na
negatívne dôsledky jej konania na psychický stav žalobcu, ako i zápis z rodičovského stretnutia z 23.
11. 2022, na ktorom o značnom zásahu do dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobcu informovali

triednu pani učiteľku jeho zákonní zástupcovia. Uvedené listinné dôkazy staršieho dátumu popierajú
tvrdenie žalovanej, že nemajetková ujma mala vzniknúť „zrazu“. Ak by si žalovaná dôsledne prečítala
predžalobnú výzvu, ktorú jej zaslal žalobca, možno by toto svoje tvrdenie zvážila, nakoľko žalobca
sa v nej jasne vyjadril, prečo si od nej v tom čase náhradu nemajetkovej ujmy nežiadal. Žalobca sa
tiež pozastavuje nad tým, ako môže žalovaná z jeho účasti na udalostiach mimo školy vyvodzovať,

že jej správanie nemalo vplyv na jeho sociálne začlenenie. O jeho prijatí v kolektíve žiakov alebo o
kamarátstvach nesvedčí ani jeho účasť na kolektívnych hrách, ktoré sa diali v priestoroch žalovanej
pod dozorom vyučujúcich, nakoľko bez ich dohľadu sa k nemu spolužiaci správali inak. Žalovaná
popiera, že žalobca by bol nútený prestúpiť na inú základnú školu v dôsledku jej konania, pričom
sa zamýšľa nad tým, prečo sa žalobca nevrátil na školu v Bielom Potoku. Nevyhnutnosť prestupu

žalobcu na inú základnú školu žalobca odôvodnil svojím zhoršujúcim sa psychickým stavom, na ktorý
malo vplyv jeho vzdelávanie u žalovanej. Uvedené môže dosvedčiť jeho psychologička p. G., ako
i jeho matka. Jeho matka môže rovnako dosvedčiť vznik nemajetkovej ujmy spočívajúci v znížení
spoločenského uplatnenia, nakoľko v priebehu obdobia, keď sa vzdelával u žalovanej, sa značne znížila
schopnosť jeho samostatnej práce a prehĺbila sa jeho odkázanosť na pomoc iných. Čo sa týka dôvodu,

prečo sa žalobca nevrátil na školu v Bielom Potoku, ten je jednoduchý. Zákonní zástupcovia o tom
ani len nemohli uvažovať, keďže v základnej škole Biely Potok je možné absolvovať iba 1. stupeň
základného vzdelania. Žalovaná sa ďalej pozastavuje nad tým, prečo žalobca odôvodňuje uplatňovanú
výšku nemajetkovej ujmy aj absentujúcou sebareflexiou žalovanej. Svoju argumentáciu žalobca odvíja
od právnej úpravy obsiahnutej v antidiskriminačných smerniciach Európskej únie. Tieto smernice

zdôrazňujú, aby nároky, ktoré si môžu uplatniť obete diskriminácie podľa vnútroštátnych právnych
predpisov, neplnili len satisfakčnú funkciu, ale i funkciu odradzujúcu a sankčnú. V slovenskom právnom
poriadku je štandardom, že pri ukladaní sankcií sa prihliada aj na správanie sa páchateľa (v tomto
prípade páchateľa diskriminácie ako javu, ktorý je zákonodarcom zakázaný) v zmysle, či prejavil ľútosť
alebo snahu o nápravu protiprávneho stavu. Zákonní zástupcovia žalobcu sa vždy snažili o korektnú a

konštruktívnu komunikáciu so žalovanou, čo vyplýva aj z doloženej písomnej komunikácie. Žalovaná,
naopak, na otázky a dotazy zákonných zástupcov väčšinou nereagovala a odmietala konzultácie s nimi.
To aj napriek skutočnosti, že zamestnáva školského špeciálneho pedagóga, ktorý má v zmysle § 21
ods. 3 písm. h) zákona 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov podporovať spoluprácu pedagogických zamestnancov

a odborných zamestnancov so zákonnými zástupcami a ďalšími odborníkmi, fyzickými osobami a
právnickými osobami, a že má zriadený školský podporný tím, ktorého úlohou je v súlade § 84a ods.
1 písm. d) tohto zákona poskytovať poradenstvo deťom, žiakom a zákonným zástupcom a metodickú
podporu pedagogickým zamestnancom. Žalobca tiež poukazuje na rozpor medzi tvrdením žalobkyne
o jej dlhoročných skúsenostiach s integráciou žiakov so zdravotným postihnutím na jednej strane a

jej tvrdeniami o nepripravenosti na vzdelávanie žalobcu na druhej strane, ktoré žalovaná používa v
závislosti od toho, ako sa jej to v tej ktorej spornej otázke hodí.

4. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 18. 06. 2024 (č. l. 173-178 spisu) taktiež zotrvala na svojej
argumentácii, poukazujúc na predložené dôkazy, keď žalobca za diskriminačné považuje konanie

žalovanej v súvislosti neumožnením používania kompenzačných pomôcok, svojvoľným vyžadovaním
odporučenie na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy a športu a redukciou vzdelávania v
predmetoch telesná výchova a pohybová príprava. Postup žalovanej vo všetkých týchto prípadoch bol
predmetom kontroly zo strany Štátnej školskej inšpekcie. Jej zistenia nie sú pre súd záväzné, ale môže znich vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti žaloby a dokázania tvrdených skutočností vrátane unesenia
dôkazného bremena. Štátna školská inšpekcia prešetrovala 13. 03. 2023 sťažnosť rodičov žalobcu,
obsahom ktorej bola námietka nerešpektovania jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

prejavujúceho sa neposkytovaním nevyhnutných kompenzačných výchovno-vzdelávacích pomôcok.
Na strane 4 zápisnice o prešetrení sťažnosti č. ŠIC ZA 03/2023-sť. z 27. 03. 2023 sa uvádza: „ŠŠI
zistila, že konanie zúčastnených bolo v rozpore s § 144 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z..., podľa
ktorého žiak so ŠVVP má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie,
multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky. Náhradná kompenzačná pomôcka

vizaulizér s obrazovkou bola pre žiaka nevhodná.” Okrem vyjadrení sťažovateľov a zamestnancov
žalovanej dospela Štátna školská inšpekcia k týmto záverom aj na základe vypočutia zvukového
záznamu z rokovania niektorých zamestnancov žalovanej s rodičmi žalobcu 07. 11. 2022. V zápisnici
inšpekcie sa na str. 2 a 3 sa uvádza: „Zvuková nahrávka potvrdila tvrdenie sťažovateľov, že na
spomínanom stretnutí sťažovatelia vyjadrili ochotu poskytnúť škole vhodné kompenzačné pomôcky pre
ich syna, konkrétne elektronickú lupu a vhodné osvetlenie. Riaditeľka školy túto možnosť odmietla.

Bola ochotná pristúpiť na ňu len v prípade, že uvedené pomôcky budú zavedené do konca školského
roka do inventáru školy. To sťažovatelia odmietli. Riaditeľka školy ústne ŠŠI túto skutočnosť potvrdila,
v písomnom vyjadrení však uviedla, že došlo na stretnutí k nepochopeniu, keď požiadala sťažovateľov,
aby priniesli pomôcky do školy s tým, že ich zapožičajú škole na dobu do 30. júna na dohodu, aby boli
poistené v prípade poškodenia pomôcky v rámci školskej poistky. Podľa nahrávky zo stretnutia riaditeľka

školy aj naďalej trvala na tom, aby súkromný majetok sťažovateľov bol zaradený do majetku školy. To
oni odmietli a aj preto ešte žiak doteraz nepoužíval v škole pre neho optimálne kompenzačné pomôcky.”
Žalovaná navrhuje, aby súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím zvukovej nahrávky zo
stretnutia 07. 11. 2022, z ktorej vyplýva, že priebeh stretnutia nebol presne taký, ako sa uvádza v
zápisnici inšpekcie, teda že by riaditeľka školy odmietla, aby rodičia žalobcu doniesli na vyučovanie

vhodné kompenzačné pomôcky. Približne v 45. minúte sa prvýkrát spomínajú kompenzačné pomôcky.
V 53. minúte (približne o 52 min 7 s) riaditeľka školy uviedla, že každá pomôcka sa musí zapísať do
inventáru. V 56. a 57. minúte prebieha rozhovor, kde otec žalobcu tvrdí, že škola nesúhlasí s tým, aby
priniesli pomôcky do školy. Riaditeľka sa pýta, prečo mu lupu nedali do tašky s tým, že oni ako rodičia
vedia, čo synovi treba. Otec žalobcu odpovedá, že lupa je veľká. V čase 1 h a 40 s riaditeľka na otázku

učiteľky odpovedá, že sa snaží získať pomôcky. V čase 1 h 1 min 12 s sa triedna učiteľka pýta, kedy bude
môcť používať pomôcky. Riaditeľka odpovedá, že aj zajtra, pomôcka sa zapíše do inventáru, čo otec
žalobcu striktne odmieta. Riaditeľka vysvetľuje, že ak žiak nosí pomôcku každý deň, nemusí sa to takto
robiť, ale ak ide o pomôcku, ktorá sa dlhodobo nachádza v škole, škola zodpovedá za škodu, zároveň
je takto lepšie z dôvodu poistenia, z ktorého by sa rodičom žalobcu poskytlo plnenie, keby sa niečo s

lupou stalo. Navrhuje teda zapísať pomôcku do inventáru a uzavrieť dohodu, že po skočení školského
roka si pomôcku zoberú domov. Zúčastnení sa opätovne k tejto téme vracajú v čase 1 h 24 min 12 s,
kde riaditeľka školy opätovne uvádza, že takýto postup navrhuje z dôvodu, aby mohli rodičia žalobcu
žiadať od školy náhradu, ak by sa s pomôckou niečo stalo. CD so zvukovým záznamom žalovaná
odovzdá včas do podateľne súdu. Žalovaná si je vedomá, že podľa školského zákona je povinná žiakovi

umožniť používať špeciálne kompenzačné pomôcky. To však nie je jediná právna norma, ktorá upravuje
používanie vecí nachádzajúcich sa z akéhokoľvek dôvodu dlhodobo v škole. Podľa § 5 ods. 2 písm.
h) zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľ školy zodpovedá za riadne hospodárenie s majetkom v správe
alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia. Škola voči vlastníkovi pomôcky zodpovedá za
to, ak by sa s ňou počas jej umiestnenia v škole niečo stalo, preto je potrebné zmluvne určiť pravidlá

jej používania a zodpovednosť strán v prípade jej poškodenia či straty. Riaditeľka školy navyše nikdy
nehovorila o prevode vlastníckeho práva k pomôcke, ale o jej zaradení do inventára, na čo postačuje
zmluva o prevode správy alebo o zverení majetku do správy, keďže škola užívaný majetok nemusí
vlastniť, môže ho aj spravovať (§ 22 ods. 2 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z.). Štátna školská inšpekcia
tak v tomto prípade nevyhodnotila problém v celej jeho komplexnosti. Právna norma upravujúca právo

žiaka na používanie špeciálnej kompenzačnej pomôcky nie je právnou normou v právnom poriadku
izolovanou, ale treba ju vykladať aj s prihliadnutím na iné normy tvoriace tento poriadok. Ako bolo
uvedené, táto norma nerieši všetky otázky, ktoré vyplývajú z toho, že bude žiak svoju pomôcku počas
vyučovania používať. Preto riaditeľka žalovanej navrhovala zaradenie pomôcky do inventára školy, aby
bolo možné jednoduchšie riešiť problémy v prípade jej poškodenia či straty. Po skončení školského

roka by bola správa pomôcky školou ukončená a rodičia žalobcu by ju zo školy odniesli. Zo zvukovej
nahrávky to jasne nevyplýva, ale pri tejto téme sa mala matka žalobcu vyjadriť v tom zmysle, že lupu
momentálne doma nemajú. Keďže sedela ďalej od telefónu nahrávajúceho zvukový záznam, túto jej
poznámku nepočuť. Avšak jej prednesenie by malo vyplynúť z výsluchu svedkov navrhnutých žalovanouvo vyjadrení k žalobe. Ak by sa takáto informácia ukázala ako pravdivá, znamenalo by to, že rodičia
žalobcu neboli schopní zabezpečiť používanie elektronickej lupy, a teda žalovaná nemohla porušiť
nijakú svoju povinnosť. Ak žalobca pomôckou nedisponoval, žalovaná nemala možnosť umožniť mu jej

používanie. Ako bolo uvedené vo vyjadrení k žalobe a ako v následnom vyjadrení potvrdil i žalobca,
nie je povinnosťou školy kompenzačné pomôcky pre žiakov zabezpečiť. Zo zápisnice o prešetrení
sťažnosti navyše vyplýva, že inšpekcia dospela k záveru o nevhodnosti vizualizéra iba na základe
tvrdení žalobcu, ktorý mal uviesť, že mu pomôcka nevyhovuje. Písmo na obrazovke nebolo zaostrené,
písmená nedosahovali potrebnú veľkosť, celkovo bol obraz nekvalitný. Pokiaľ by však boli inšpektori na

hospitáciu prizvali aj riaditeľku školy ako žalobcovu učiteľku informatiky, mohli zistiť, že inokedy žalobca
problémy s používaním vizualizéra ani notebooku nemal. Na hodinách informatiky bol veľmi šikovný,
vedel s pomôckami pracovať, avšak v čase inšpekcie už dlhodobo pretrvával spor medzi jeho rodičmi a
žalovanou, pričom žalobca nekriticky preberal stanovisko svojich rodičov. Nebol teda preňho problém sa
v čase inšpekcie tváriť, že mu vizualizér ani notebook nepostačuje. PhDr. Bachanová vo svojej správe,
priloženej k žalobe, uvádza: „V rozhovoroch o škole (žalobca) spontánne používal výrazy a vyjadrenia

zo slovníka dospelých, prezentoval informácie o krokoch školy a rodičov, na dotaz, že v jeho veku by
nemal byť zaťažený záležitosťami a riešeniami dospelých. zväčša reagoval: mám dobré uši.“ V rozpore
so závermi inšpekcie sú zistenia pracovníkov Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča z
návštevyžalovanej07.10.2022,keďsanajprvzúčastnilivyučovanianiektorýchpredmetovvo4.ročníku,
čo navštevoval žalobca, a následne poskytli zamestnancom žalovanej školenie. Pracovníci centra v

Levoči označili spôsob vyučovania žalobcu za postačujúci. Žalobca v tom čase mal prispôsobené
učebné materiály a pracoval pomocou interaktívnej tabule. Ak teda odborníci na prácu so zrakovo
postihnutými žiakmi považovali postup žalovanej za postačujúci, nie je zrejmé, ako mohla Štátna školská
inšpekcia len na základe vyjadrení žalobcu dospieť k záveru, že používané pomôcky sú nedostatočné.
Uvedené skutočnosti by mali potvrdiť zamestnanci centra, ktorých výsluch žalovaná už navrhla vykonať.

V každom prípade na základe zistení inšpekcie bola elektronická lupa v škole inštalovaná s tým, že
zamestnanciškolysazúčastnilizaškoleniasobsluhoutejtopomôcky,ktorévykonalotecžalobcu.Vrámci
preverovania prijatých opatrení riaditeľka žalovanej predložila inšpektorom čestné vyhlásenie rodičov
žalobcu, ktorým sa vzdávajú nároku na úhradu škody voči škole v prípade poškodenia pomôcok v čase
vyučovania i mimo neho. Z toho vyplýva, že otázku prípadnej škody bolo potrebné nejakým spôsobom

riešiť.Ajtopotvrdzuje,žepožiadavkariaditeľkyškolynavyriešenietejtootázkypredinštalácioupomôcok
bola v plnej miere oprávnená a napokon na ňu pristúpili aj rodičia žalobcu. Aj keby súd dospel k
záveru, že škola ohľadom umožnenia používania kompenzačných pomôcok žalobcom pochybila, to ešte
automaticky neznamená, že sa voči nemu dopustila diskriminačného konania. Nie každé pochybenie
či porušenie zákona znamená porušenie zákazu diskriminácie. Škola v danej situácii robila, čo mohla

– prijala žiaka so špeciálnymi potrebami na poslednú chvíľu, spolupracovala s Centrom špeciálno-
pedagogického poradenstva Levoča, zamestnanci školy sa zúčastňovali školení a aj inak si prehlbovali
vzdelanie ohľadom práce so žiakmi so zrakovým postihnutím, hľadala právny režim používania TV
lupy, riaditeľka hľadala iné riešenie, keď rodičia žalobcu lupu nedoniesli (počítač, ako to bolo uvedené
vo vyjadrení k žalobe), napokon inštalovala TV lupu. Je teda zrejmé, že žalovaná sa snažila urobiť

všetko pre to, aby sa mohol žalobca čo najplnohodnotnejšie zúčastňovať vyučovania napriek svojmu
zdravotnému znevýhodneniu. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že žalovaná je bežnou školou (nie
špeciálnou) a výučbu žiaka so zrakovým postihnutím, prvého počas jej existencie, musela riešiť bez
náležitej prípravy počas školského roka, keďže rodičia ju navštívili 31. 08. 2022, posledný pracovný
deň pred začiatkom školského roka. Štátna školská inšpekcia taktiež preverovala sťažnosť rodičov

žalobcu, ktorej obsahom bola námietka odopierania práva žalobcu na vzdelávanie v predmetoch telesná
a športová výchova a čiastočne v predmete pohybová príprava jeho vzdelávaním podľa individuálneho
výchovno-vzdelávacieho programu bez informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Podľa zápisnice
o prešetrení sťažnosti č. ŠIC ZA 06/2023-sť. z 05. 05. 2023 dospela inšpekcia k nasledovným záverom:
„ŠŠI prešetrením sťažnosti zistila, že pri vypracúvaní IVP predmetov TSV a POP škola postupovala

v súlade s § 144 ods. 2 školského zákona – žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s
využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných
podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Podľa § 144 ods. 1 písm. e) a j) školského
zákonažiakmáprávonainkluzívnevzdelávanieaindividuálnyprístuprešpektujúcijehorôznevýchovno-
vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom; žiak má právo na organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam,
záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny. Tieto práva žiaka škola dodržala,
a preto mu bola poskytovaná pomoc pedagogického asistenta. Škola dodržala § 7 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole– ak je žiak so ŠVVP vzdelávaný podľa IVP, jeho kópia sa poskytuje zákonným zástupcom. Taktiež bolo
preukázané, že vypracovaním IVP z predmetov TSV a POP sa škola snažila o bezpečnosť vyučovania
podľa § 144 ods. 4 písm. a) a f) školského zákona, podľa ktorého je žiak povinný neobmedzovať

svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania a konať tak, aby
neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich
sa na výchove a vzdelávaní. Škola je taktiež povinná v súlade s § 152 písm. c) školského zákona
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov, to znamená všetkých žiakov školy. K výhrade sťažovateľov,
že škola nemá právo žiadať od zákonných zástupcov vyšetrenia lekára, uvádzame, že podľa § 11

ods. 6 písm. a) školského zákona školy získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania a
aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje o žiakoch v rozsahu fyzického a duševného zdravia,
mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky.
Naopak, zákonný zástupca žiaka má povinnosť v súlade s § 144 ods. 7 písm. c) a d) školského
zákona dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby a je povinný informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných

problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy
a vzdelávania. ŠSI po prešetrení sťažnosti konštatuje, že škola neodopierala práva na vzdelávanie
žiaka 4. ročníka A. A. vypracovaním IVP v predmetoch TSV a POP. Škola neporušila práva dieťaťa a
nediskriminovala žiaka tým, že žiadala od zákonných zástupcov vyjadrenie k jeho zdravotnému stavu
pre potreby výchovno-vzdelávacieho procesu od lekára. Vypracovaný IVP rešpektoval odporúčania

zariadenia poradenstva a prevencie a žiakovo zdravotné znevýhodnenie. Škola však porušila § 7a
ods. 1 školského zákona, podľa ktorého môže škola vzdelávať žiaka podľa IVP s informovaným
súhlasom zákonného zástupcu. Pri výkone rodičovských práv sú rodičia podľa § 28 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z... povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby mu zabezpečili všestranný
rozvoj. Nerešpektovaním odborných odporúčaní pre voľbu formy vzdelávania ich dieťaťa sa môžu

dostať do rozporu s uvedeným ustanovením zákona o rodine.” Žalovaná dáva do pozornosti súdu celú
zápisnicu inšpekcie č. ŠŠ, kde sa uvádza, ako zamestnanci žalovanej postupovali voči žalobcovi a jeho
rodičom a ako sa oni správali k nim. V súvislosti s absenciou informovaného súhlasu rodičov žalobcu
s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom žalovaná poukazuje na zápisnicu zo zasadnutia
pedagogickej rady z 23.1.2023, kde riaditeľka školy informovala, že žalobca nemá doplnený tento

plán o telesnú výchovu a pohybovú prípravu, takže zatiaľ postupuje ako bežný žiak s odporúčaniami
centra v Levoči (strana 5, diskusia k 4. ročníku). Z tejto zápisnice vyplýva i to, že žalobcovi bola
ako jedinému žiakovi štvrtého ročníka udelená pochvala riaditeľky školy za výborný prospech (strana
4). Je ťažké si predstaviť, ako by mohol dosahovať takéto dobré výsledky, pokiaľ by mu škola na
to nebola vytvorila podmienky. Vo vzťahu k účasti žalobcu na hodinách telesná výchova a pohybová

príprava a k vyžadovaniu nejakého lekárskeho potvrdenia za účelom vypracovania individuálneho
výchovno-vzdelávacieho programu potrebné šetrenia vykonala Štátna školská inšpekcia, ktorá dospela
kzáveru,žežalovanávočižalobcovinepostupovaladiskriminujúco.Týmžalovanáunieslasvojedôkazné
bremeno, ktoré sa presúva na žalobcu. Je na ňom, aby preukázal, že napriek zisteniam inšpekcie ho
žalovaná diskriminovala. Štátna školská inšpekcia ohľadom umožnenia používania kompenzačných

pomôcok uviedla, že žalovaná porušila zákonné práva žalobcu. Žalovaná vyššie uviedla, prečo tento
záverniejesprávny,pričomnavrhladôkazynapreukázaniesvojhotvrdeniaonediskriminačnompostupe
voči žalobcovi. Pre úplnosť žalovaná dodáva, že Štátna školská inšpekcia vykonala na základe sťažnosti
rodičov žalobcu aj tretie prešetrenie. Zo zápisnice č. ŠIC ZA 08/2023-sť. z 9.6.2023 vyplýva, že
1. žalovaná neporušila právo rodičov žalobcu na informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch ich

syna,
2. žalovaná neporušila právny predpis týkajúci sa prístupu k školskému vzdelávaciemu programu,
3. je neopodstatnená námietka rodičov žalobcu ohľadom prešetrenia správania žalobcu (opľutie
spolužiaka),
4. žalovaná má vybudovaný funkčný komunikačný kanál so zákonnými zástupcami žiakov,

5. učitelia vyučujúci žalobcu spĺňajú všetky predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogických
zamestnancov základnej školy,
6. ranný filter žiakov v súvislosti s pandémiou bol opodstatnený.
Jediné pochybenie inšpekcia zistila v súvislosti s inštaláciou bojovej hry v počítači prístupnom žiakom,
čo sa však netýka predmetu tohto konania. Správanie žalobcu k zamestnancom žalovanej vyústilo do

dešpektu, neúcty, arogancie a bolo dôvodom dvojnásobnej výmeny asistentky počas školského roka.
V tomto období bola zvýšená chorobnosť vedenia školy i učiteľov, ktorí pracovali v tejto triede pod
veľkým psychickým tlakom zo strany žalobcu a jeho zákonných zástupcov. Špeciálna pedagogička bola
práceneschopná viac ako deväť mesiacov. Správanie žalobcu ovplyvňovalo aj klímu v triede naprieksnahám triednej učiteľky. Z tohto dôvodu žalovaná požiadala M. E. D. z nízkoprahového denného centra
pre deti a rodinu Ružomberok o zrealizovanie preventívnej činnosti zameranej na zlepšovanie triednej
klímy a atmosféry, posilnenie triednych vzťahov a prevenciu šikany, ktoré sa uskutočnilo 25. 05. 2023 a

06. 06. 2023. V zázname z preventívneho programu sa uvádza: „Deti uvádzali nespokojnosť s hádkami,
ohováraním, prezývkami medzi nimi a drzým správaním, niekedy bitkami a konfliktmi medzi niektorými
žiakmi (F., A., D.). Pri hravej aktivite prejavovali deti veľkú túžbu po vzájomnom kontakte (aj fyzickom)
a prijatí v kolektíve, niektoré reagovali s veľkou snahou až nástojčivou aktivitou „dostať sa“ do kolektívu
(A.), ktorá bola pre ostatné deti nepríjemná, odmietali ju, iné príliš upozorňovali na správanie druhých

s potrebou korigovať ich prejavy (F.). A. vyjadroval potrebu cvičiť tak ako ostatné deti, deti zasa jeho
správanie vyhodnocovali ako drzé voči pani učiteľkám, presadzujúc si svoje práva. Pri rozprávaní sme
postrehli časté používanie verbálnych obsahov neprimeraných veku detí, z čoho sme usúdili možný
nános konfliktnej situácie medzi dospelými, a tak sme poskytli vedeniu školy možnosť mediácie medzi
rodičmiA.aškolouovzájomnýchpotrebáchpredobrodieťaťavškolskomprostredínadeň27.06.2023.“
Aj z tohto dôkazu vyplýva, že žalovaná sa snažila o riešenie problémov, ktoré nastali vo vzťahu medzi

žalobcom a ostatnými deťmi. Jeho vývoj jej nebol nikdy ľahostajný a vždy sa pre neho snažila urobiť to
najlepšie, hoci nie vždy to bolo to, o čom si myslel on sám, že je pre neho najlepšie. Žalobca vo svojom
vyjadrení spochybňuje kvalifikačné predpoklady zamestnancov žalovanej na výkon povinností podľa
školského zákona. Aj keď to nie je predmetom tohto konania, žalovaná sa voči tomu ohradzuje. V prvom
rade treba pripomenúť, že túto námietku rodičov žalobcu vyhodnotila ako neopodstatnenú aj Štátna

školská inšpekcia, čo sa konštatuje v zápisnici č. ŠIC ZA 08/2023-sť. Žalovaná dopĺňa, že v školskom
roku 2022/2023 zabezpečoval výchovu a vzdelávanie všetkých žiakov 4. ročníka kolektív deviatich
pedagogických zamestnancov, z toho jedna asistentka učiteľa a jedna vychovávateľka školského
klubu detí. Všetci spĺňajú kvalifikačné požiadavky, kvalifikovanosť vyučovania bola 100 %. Na škole
pracuje jeden odborný zamestnanec: špeciálny pedagóg / školský psychológ. Žalovaná každoročne

zabezpečuje povinné aktualizačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov v zmysle § 57 zákona
č. 138/2019 Z. z. V rámci aktualizačného vzdelávania sa všetci (pre prípad zastupovania) pedagogickí
zamestnanci zúčastnili 07. 10. 2022 na vzdelávaní „Vzdelávanie žiaka so zrakovým postihnutím v
základnej škole“. V rámci sebarozvoja sa pedagogickí zamestnanci žalovanej zúčastňujú školení a
stretnutí s autormi učebníc používaných na vyučovaní, online webinárov spoločnosti RAABE, Inšpirácia,

EDUSTEPS,... Už od prvého stretnutia zákonní zástupcovia žalobcu spochybňovali kvalifikovanosť a
odbornosť pedagogických zamestnancov školy. Nastalo to vždy, keď došlo k oponovaniu, nestotožneniu
sa s ich tvrdeniami alebo k akémukoľvek vyjadrenému nesúhlasu. Opakovalo a stupňovalo sa to na
každom ďalšom stretnutí („my dvaja vieme viac ako vy všetky dokopy“). Žiaľ, vyjadrenia zákonných
zástupcov o žalovanej a učiteľoch od nich preberal žalobca, ktorý nielen v škole, ale aj na verejnosti

hanlivo a urážlivo tituloval učiteľky slovami sprostá učiteľka, krava. Nevhodné správanie žalobcu nie
je len tvrdením žalovanej, potvrdzuje ho i A. I. A., riaditeľky školy v Ružomberku – Bielom Potoku
vo vyjadrení pre zástupcu žalobcu z 22. 06. 2023: „Jeho (žalobcu) zapájanie si vyžadovalo zvýšený
dohľad na bezpečnosť žiaka aj ostatných žiakov. Mal neustály problém s dodržiavaním disciplíny a
pravidiel stanovených pedagógmi.“ Toto vyjadrenie bolo priložené k žalobe. Pokiaľ žalobca predkladá

lekársku správu detského neurológa z 03. 05. 2022, žalovaná uvádza, že jej ju pred začatím školského
roka 2022/2023 ani počas neho nepredložili, preto s jej závermi nemohla nijako pracovať. Žalovaná
opätovne poukazuje na to, že Štátna školská inšpekcia nepovažovala vyžadovanie úplných informácií
o zdravotnom stave žalobcu za porušenie jeho práv. Na základe správny centra v Levoči z 24. 02.
2022, ako aj zo správania žalobcu mala žalovaná dôvodnú obavu z jeho neurologických problémov,

ktoré by mohli mať vplyv na výchovu a vzdelávanie jeho i ostatných žiakov. Ohľadom kompenzačných
pomôcok žalobca predkladá komunikáciu svojich rodičov so žalovanou, ktorá má preukazovať ich
pripravenosť na donesenie pomôcok do školy s tým, že sa o to snažili od októbra 2022, pričom
riaditeľka žalovanej im mala vyjsť v ústrety až v marci 2023. Žalovaná opakovane uvádza, že používanie
kompenzačných pomôcok kontrolovalo Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Levoča 07. 10.

2022 so závermi o postačujúcom postupe žalovanej. Otázku pomôcok rodičia žalobcu opätovne so
žalovanou riešili pri stretnutí 07. 11. 2022, na ktorom žalovaná jednoznačne prejavila svoju pripravenosť
na ich okamžité používanie pri vyučovaní, pred čím však bolo potrebné vyriešiť otázku prípadnej náhrady
škody spôsobenej na pomôckach a ich poistenia. Žalobca viackrát tvrdí, že do individuálneho výchovno-
vzdelávacieho programu z predmetom telesná výchova a pohybová príprava chýbali konkrétne cvičenia

a športy, v dôsledku čoho bol ochudobnený pri vzdelávaní z týchto predmetov. Žalovaná opakovane
uvádza, že podľa Štátnej školskej inšpekcie pri vypracúvaní návrhu individuálneho plánu neporušila
žiadne právna žalobcu. Nikdy sa nestalo, že by necvičil alebo že by celú vyučovaciu hodinu robil sám
nejaké cviky v rohu telocvične. Vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie však nemohol vykonávaťvšetko, čo jeho spolužiaci. Práve pri týchto hodinách bolo vzhľadom na svoje zrakové postihnutie i
nepredvídateľné správanie potrebné obzvlášť dbať na bezpečnosť jeho i ostatných žiakov. Navyše
zmenacviku(t.j.metódy)niejeredukciaučiva,lenzmenametódyzdôvoduzdravotnéhoznevýhodnenia

žalobcu. Ohľadom telesnej výchovy treba poukázať na jej špecifickosť, lebo využíva široké spektrum
pohybových prostriedkov, a teda sa zvyšuje bezpečnostné riziko – výskyt úrazov. Eliminácia úrazov
si vyžaduje maximálnu disciplínu žiakov, dodržiavanie pokynov vyučujúceho a článku 19 školského
poriadku – správanie sa žiakov v telocvični. Toto však žalobca nedodržiaval, ignoroval a zosmiešňoval
pokyny vyučujúcich, bezdôvodne behal po telocvični aj napriek upozorneniu. Neovládal základné povely

ani správne techniky jednotlivých cvikov, ale ani sa nesnažil po upozornení a predvedení cviku vykonať
ho správne. Svojím správaním často narúšal priebeh vyučovacej hodiny. Pri hrách presadzoval sebou
upravené pravidlá s cieľom byť najlepší za každú cenu. Tým spôsoboval zmätok a fyzické strety so
spolužiakmi, ktoré komentoval urážlivými slovami, nevhodnými komentármi a najčastejšie frázou „ja
mám na to právo“. V predposlednom odseku strany 6 vyjadrenia žalobca opätovne uvádza svoj názor na
neopodstatnenú redukciu vzdelávania v oblasti telesnej výchovy. Žalovaná znovu poukazuje na závery

inšpekcie vyvracajúce správnosť týchto domnienok žalobcu či jeho rodičov. Žalovaná nesúhlasí s tým,
že vyjadrenie psychologičky pani G. je dôkazným prostriedkom na preukázanie vzniku nemajetkovej
ujmy žalobcu (posledný odsek na strane 6 vyjadrenia), keďže sám žaloba uvádza, že psychologička
iba opisuje jeho pocity. Nejde teda o dôkaz, ale len o tvrdenie. Taktiež špeciálny pedagóg nemôže v
správe zo 14. 06. 2023, ktorá ani nebola žalovanej počas školského roka doručená, konštatovať zásah

do dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobcu v dôsledku spôsobu jeho vzdelávania v predmete telesná
výchova, keďže ide o otázku právnu, ktorej posúdenie patrí len súdu, nie psychológovi či špeciálnemu
pedagógovi. Navyše nemohlo dôjsť k protiprávnemu zásahu do práv žalobcu v súvislosti s výučbou
telesnej výchovy, keďže žalovaná sa nijakého porušenia práv žalobcu nedopustila, čo konštatuje aj
Štátna školská inšpekcia. Žalovaná nespochybňuje, že žalobca môže byť z nejakých skutočností

frustrovaný, avšak to neznamená, že za to nesie zodpovednosť ona. Taktiež komunikáciu zákonných
zástupcov žalobcu so žalovanou a zápis z rodičovského stretnutia z 23. 11. 2022 (strana 7 vyjadrenia
žalobcu) nemožno považovať za dôkazy preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Tieto
listinné dôkazy obsahujú len tvrdenia zákonných zástupcov žalobcu. Zápisnicu z 23. 11. 2022 navyše
spisovalotecžalobcuaniejenanejpodpísanýnikiný.Pokiaľžalobcauvádza,žebezdozoruvyučujúcich

by sa k nemu spolužiaci správali inak, treba poznamenať, že na vzťahy žalobcu k spolužiakom mal
hlavný vplyv najmä on sám a jeho rodičia. Žalovaná popiera, že by sa počas vzdelávania žalobcu v
LiptovskýchRevúcachznížilajehoschopnosťspoločenskéhouplatnenia.Žalovanejniejezrejmé,akoby
ktakémutozáverubolomožnédôjsťprižiakovištvrtéhoročníkazákladnejškoly,ktorýmáešteveľarokov
na to, aby sa mohol rozvíjať s cieľom svojho budúceho spoločenského uplatnenia. Ako bolo uvedené

vyššie, v prvom polroku mu ako jedinému žiakovi štvrtého ročníka bola udelená pochvala riaditeľky
za výborný prospech. Z priložených fotografií vyplýva, že žalobca sa zúčastňoval viacerých školských,
obecných či farských akcií. Žalovaná popiera, že by voči nej rodičia žalobcu komunikovali korektne
(strana 8 vyjadrenia žalobcu). Opak vyplynie z výsluchov svedkov navrhnutých žalovanou, ako aj zo
zvukového záznamu. Žalovaná sa nedostáva do rozporu ohľadom tvrdení o dlhoročných skúsenostiach

s integráciou žiakov so zdravotným postihnutím a nepripravenosti na vzdelávanie žalobcu. Žalobca
bol prvým žiakom žalovanej so zrakovým postihnutím, jeho vzdelávanie malo oproti vzdelávaniu iných
žiakov so zdravotným postihnutím výrazné špecifiká. Žalovaná však postupovala tak, aby sa čo najskôr
pripravila na čo možno najlepšie vzdelávanie žalobcu, hoci aj za chodu počas školského roka, keďže
rodičia žalobcu jej svojím oneskoreným príchodom znemožnili pripraviť sa na jeho vzdelávanie včas.

5. Žalobca v zastúpení zástupcom Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zotrval na podanej
žalobe, poukazujúc na vyjadrenie zo dňa 22. 07. 2024 (č. l. 235-241 spisu).

6. Na pojednávaní konanom dňa 23. 07. 2024 boli vypočutí zákonní zástupcovia mal. žalobcu,

z výpovede ktorých vyplynulo, že mal. A. začal pracovať s kompenzačnými pomôckami už v 3.
ročníku v domácom prostredí, kde sa ich učil používať, takto to bolo odporúčané a dohodnuté so
Špeciálno-pedagogickým centrom v Levoči, konkrétne pracoval s čítacou lupou, učil sa klávesnicu na
počítači, s týmito pomôckami sa začal oboznamovať už v domácom prostredí, aby nástup v škole
nebol taký prudký. Následne mal od 4. ročníka používať kompenzačné pomôcky aj v škole, čo mu

však nebolo umožnené, aj keď ich používať vedel. Mali zabezpečenú elektronickú čítaciu lupu, neskôr
aj počítač, nie len na domáce prostredie, ale aj pre školu. Mali k dispozícii dve takéto zariadenia.
Školu opakovane žiadali ústne aj písomne na možnosť používania tejto pomôcky, pričom škola s tým
súhlasila avšak za podmienky, že tieto kompenzačné pomôcky vo vlastníctve žalobcu budú zverené dosprávy školy. S uvedeným postupom rodičia však nesúhlasili, boli ochotní vypísať čestné prehlásenie,
že v prípade poškodenia pomôcky sa vzdávajú náhrady škody voči škole. Rodičia mal. A. zabezpečili
i základné zaškolenie učiteľov a asistentiek, pokiaľ ide o používanie kompenzačných pomôcok. Obaja

rodičia zhodne tvrdia, že mal. A. bola poskytovaná nadmerná asistencia, ktorú nepotreboval, čo
bolo neefektívne, nehospodárne a spomaľujúce Matúškovo ďalšie napredovanie. Rovnako pri výučbe
telesnej výchovy dochádzalo k primeranej redukcii učiva, kedy A. sám hovoril, že na telesnej výchove
skoro vôbec necvičí, iba rozcvičku s deťmi, nedovolia mu behať, skákať, hrať väčšinu loptových hier,
domov chodieval nahnevaný, frustrovaný a nešťastný, kedy ho vyčleňovali aj ostatné deti z kolektívu,

čím utrpela jeho psychika.

7. Na základe výzvy súdu prednesenej na pojednávaní dňa 23. 07. 2024 žalobca podaním doručeným
súdu dňa 31. 07. 2024 (č. l. 253 a nasled. spisu) požiadal o pripustenie zmeny žaloby spočívajúcej
v tom, že sa domáha určenia, že žalovaná porušila zákaz diskriminácie vo vzťahu k žalobcovi tým, že mu
neumožnil používať jeho vlastné kompenzačné pomôcky, ďalej žalovaná porušila zákaz diskriminácie

vo vzťahu k žalobcovi tým, že od neho bez zákonného dôvodu požadovala/žiadala predložiť tlačivo
„Odporučenie na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy“ a žalovaná porušila zákaz diskriminácie vo
vzťahu k žalobcovi neprimeranou redukciou jeho vzdelávania v predmetoch telesná a športová výchova
a pohybová príprava, a jeho vyčleňovaním z kolektívu pri vyučovaní týchto predmetov. Zároveň zotrvala
na formulovanom ospravedlnení sa žalobcovi jeho zverejnením na oficiálnom webovom sídle školy, ako

aj na náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- eur.

8. Na základe procesného návrhu žalobcu, tunajší súd uznesením č. k. 13C/1/2024-274 zo dňa 21. 08.
2024 pripustil zmenu žaloby v požadovanom znení.

9. V ďalšom súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, vypočutím
CD záznamu (zvuková nahrávka zo stretnutia rodičov maloletého žalobcu s pani riaditeľkou školy dňa
7. 11. 2022), s oboznámením sa so záznamom z hasičského tréningu na CD nosiči (prílohová obálka č.
l. 229 spisu), výsluchom sporových strán, ako aj navrhnutých svedkov, pričom z výpovede svedka A. N.
O., špeciálneho pedagóga v Špecializovanom centre poradenstva a prevencie pre zrakovo postihnutých

vyplynulo, že spolupracoval s rodinou mal. A., pri jeho nástupe na Základnú školu Liptovské Revúce
boli s rodičmi mal. Matúška ako aj so žalovanou v telefonickom aj osobnom kontakte, vykonali aj
pozorovania na vyučovaní, uskutočnili metodické stretnutia pre pedagógov a asistentov. Uviedol, že
mal. A. má svoje obmedzenia z hľadiska zraku, svoje špecifické prejavy správania, ako všetky deti
v určitom stupni vývoja majú svoje osobitosti, vyrastal v menšom kolektíve žiakov na pôvodnej škole

pred nástupom do Liptovskej Revúcej, bol štandardne zapájaný do aktivít. Vzhľadom na svoju diagnózu
mal určité obmedzenia, aj keď pre ostatných štandardné prostredie môže byť pre neho nevyhovujúce
v určitých situáciách, to znamená, že môže mať v určitých situáciách obmedzenia v pohybe. Počas
rozvoja dieťa cvikom získava kompenzačné schopnosti a tieto používa na kompenzáciu vecí, vývojom
je pozornejší. Pokiaľ sa svedok zúčastnil na pozorovaní na dvoch vyučovacích hodinách, pozoroval mal.

A., ktorý mal na hodinách asistenta, ktorý ho v prípade potreby inštruoval. Špecializované zariadenie
v Levoči odporúčalo mal.A.na vyučovacích hodinách používať lokálne osvetlenie prenosné, čítacie lupy,
televízne lupy, s tým že prebiehala fáza komunikácie medzi rodičmi mal. Matúška a vedením školy, ako
dostať „ťažšiu techniku“ do školy. Svedok však nemal žiadne výhrady k spôsobu výučby na hodinách,
na ktorých sa zúčastnil. Pokiaľ ide o prítomnosť asistenta na vyučovacích hodinách, vznikajú situácie

kedy vyučujúci zhodnotí potrebu prítomnosti pedagogického asistenta a jeho zásahov, tu prebiehala
i polemika zo strany rodičov kedy je to prípustné a kedy nie. Pokiaľ ide o hodiny telesnej výchovy, svedok
sa vyjadroval v tom zmysle, že sú skôr rezervovaní a opatrní vo fyzických aktivitách pri deťoch s takýmto
diagnózami, kde rodičia majú trošku iní pohľad a dopriali by viac voľností vo vzdelávacom procese. Škola
však musí prísne rešpektovať bezpečnostné prvky v škole a musí zladiť učebný obsah s predstavami

rodičov a s povinnosťami školy. Konkrétne na hodinách telesnej výchovy zodpovedná osoba zhodnotí,
či je potrebná prítomnosť pedagogického asistenta, napr. pri vychádzke v nerovnom teréne, aby sa
prechádzalo úrazom, prípadne pri hrách na ihrisku, kde človek so zrakovým znevýhodnením je v riziku.
Pokiaľ sa žalobca na hodinách vyučoval za pomoci interaktívnej tabule a prispôsobených učebných
materiálov, pokiaľ vie dieťa aj vyučujúci komunikovať a pracovať s interaktívnou tabuľou, je to vhodný

spôsob výučby. Pokiaľ ide o ďalšie pomôcky, napr. používanie počítača, svedok tento považuje za plne
využiteľný v prípade, že dieťa ovláda prstoklad, strojopis, môže pracovať aj v domácom alebo školskom
prostredí. Existujú i špeciálne softvéry na odčítanie z obrazovky, softvéry na zväčšovanie obsahu na
spôsob televíznej lupy. Uvedené je možné podporiť aj hlasovým zdrojom, pokiaľ sú deti v riziku alebounavené. Pokiaľ ide o zrakovo postihnutého žiaka, ťažko povedať, či majú mať prednosť na hodinách
telesnej výchovy reštriktívne opatrenia, teda zákazy, vynechanie určitých cvikov, športov, alebo úprava
a prispôsobenie priestoru, pomôcok a jednotlivých cvikov, čiže adaptácia, nakoľko vznikajú situácie,

ktoré sú rizikové. Rizikové sú loptové hry, všetko záleží aj od diagnózy žiaka, tu sa vyžaduje, aby škola
a rodičia si vzájomne vymenili informácie. Pokiaľ mal. A. na predchádzajúcej škole ZŠ Belianka cvičil bez
obmedzení, ten učebný obsah bol iný, rovnako dynamika detí v druhom ročníku je iná než dynamika detí
vo vyšších ročníkoch. Na ZŠ Belianka mali provizórne priestory, ZŠ Liptovské Revúce má kompletne
vybavenú telocvičňu.

10. Svedkyňa G. A. C. (svedecká výpoveď č. l. 287-289) ako pedagogická asistentka žalobcu bola
s ním v každodennom kontakte počas vyučovania, bola poučená o zdravotnom znevýhodnení mal. A.,
zúčastnila sa prezentácie s pánom A. O., v zmysle odporúčaní pripravovala materiály. Zo zdravotných
dôvodov, po 3 mesiacoch, bola preradená ako asistentka k inému žiakovi. Maloletého A. vyhodnotila
žiaka intelektuálna zdatného, často ho však musela upozorňovať na nevhodné správanie v triede, a to

aj voči iným deťom. Pokiaľ ho spolužiaci neprijali, tak to nebolo kvôli zrakovému postihnutiu, ale práve
kvôli jeho nevhodnému správaniu. Z pomôcok používal vizualizér s notebokom, na interaktívnej tabuli,
svedkyňa mu pripravovala zväčšené texty. Bol aktívny, zúčastňoval sa mnohých školských aktivít, aj
mimo školy.

11. Svedkyňa M. E. G. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 8. 10. 2024 (č. l. 339-342
spisu) uviedla, že maloletý A. od mája 2022, kedy bol žiakom ZŠ Biely Potok, navštevoval psychologickú
poradňu, s cieľom zvládnutia emócií, naučenia sa prijímať svoje zrakové postihnutie a riešiť konfliktné
situácie. Následne od septembra 2022 začal navštevovať ZŠ v Liptovských Revúcach, spočiatku
vnímala spoluprácu rodičov a mal. A. so školou ako vynikajúcu, neskôr sa začal A. sťažovať, že nemá

svoju lupu, to isté začali popisovať aj rodičia, pridali sa ťažkosti s telesnou výchovou. Pri vyšetreniach
na jeseň 2022 sa zistili prejavy aktivity poruchy pozornosti, určité prejavy však vyplývajú aj zo zrakového
postihu. Svedkyňa bola oslovená aj žalovanou v súvislosti s prípravou IVVP, keďže nie sú špecializované
zariadenie, odporučila ich centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Levoči. Maloletého A.
charakterizovala ako citlivé, empatické dieťa, ktoré si vie presadiť svoje, a to aj spôsobom, ktorý nemusí

druhej strane vyhovovať, prechádza aj do verbálnej agresie v prípade, že cíti nespravodlivosť. Často
prezentoval aj vyjadrenia svojich rodičov, na čo boli rodičia upozornení, aby nepreberali pred A. určité
veci. (uvedené vyplýva aj zo správy svedkyne (č. l. 106-107...“v rozhovoroch o škole spontánne používal
výrazy a vyjadrenia zo slovníka dospelých, prezentoval informácie o krokoch školy a rodičov..“). Pani
triednu učiteľku mal A. veľmi rád, učiteľku TV už menej, lebo mu nedovoľovala cvičiť ako ostatní.

Potrebuje hranice, predvídateľnosť, prípravu na zmeny. Spomínal aj kamarátov, s ktorými neskôr
prichádzal do nedorozumení. IVP pre Matúška bol vypracovaný pekne, namietla len, aby konkrétne
cvičenia boli formulované všeobecnejšie.

12. Svedkyňa I. A., stará matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8. 10.

2024 (č. l. 342 – 346 spisu) sa vyjadrovala podrobne k osobnosti maloletého A., ktorý sa trápil tým,
že nemohol na hodinách telesnej výchovy cvičiť spolu s ostatnými spolužiakmi, ako aj k spôsobu
výučby maloletého, keď na predchádzajúcej ZŠ Belianka mal zošity s väčšími riadkami, to bolo na
odporúčanie centra z Levoče, nepoužíval optické zariadenia, možno svetlo, bol tam riadne zaradený do
výchovnovzdelávacieho procesu, normálne cvičil. Pokiaľ ide o výhrady zo strany školy k jeho správaniu,

je to adekvátne jeho zrakovému postihnutiu. Po nástupe do novej školy, ku žalovanej sa tešil, následne
ho trápilo vyššie spomínané obmedzovanie na hodinách telesnej výchovy, cítil sa ukrivdený, aj deti sa
začali k nemu inak správať. On sa potrebuje integrovať, žiť s deťmi, prílišná pomoc a asistencia ho
obmedzuje v samostatnosti, ktorá je potrebná. Svedkyňa má skúsenosti v tejto oblasti, nakoľko má
zrakovo postihnutého manžela aj syna (otec mal. A.), 28 rokov robila v školstve. Má kamarátstva, skôr

s dievčatami, navštevuje skautský a hasičský krúžok.

13. Svedkyne F. H., A. H., A. P. sa vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 8. 10. 2024 podrobne
vyjadrovali k procesu výučby maloletého žalobcu ako aj k osobe a správaniu v škole, v kolektíve.

14. Podľa § 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), tento zákon
upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak
dôjde k porušeniu tejto zásady.Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnostnej alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona, diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama,

obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a
nabádanie na diskrimináciu.

Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti a poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 3 ods. 3 antidiskriminačného zákona pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie
do úvahy či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní

zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

Podľa § 5 ods. 2 antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania
a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového

dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod,
b) zdravotnej starostlivosti,
c) vzdelávania,
d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými osobami a fyzickými
osobami - podnikateľmi.

Podľa § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa

domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Podľa § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 12 antidiskriminačného zákona, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

Podľa čl. 11 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti ich práv. Základné práva a slobody
sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré

priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 2 Dohovoru o právach dieťaťa publikovanom v oznámení Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 104/1991 Z. b. Slovenská republika ako zmluvný štát Dohovoru sa zaväzuje

rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa
pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku,
telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov alebo
zákonných zástupcov zároveň podľa čl. 28 tohto istého Dohovoru sa uznáva právo dieťaťa na vzdelanie
a s cieľom postupnej realizácie tohto práva na základe rovných možností.

Podľa ust. § 144 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) má
dieťa alebo žiak právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu.

Podľa ust. § 144 ods. 1 písm. e) školského zákona, dieťa alebo žiak má právo na inkluzívne vzdelávanie

a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie potreby, schopnosti a možnosti,
nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § ust. 144 ods. 2 školského zákona, dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s

využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných
podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

Podľa ust. § 144 ods. 3 školského zákona, dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a

vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky;
nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku
ako ich prirodzenej komunikačnej forme; nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu
a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa
zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

Podľa ust. § 145 ods. 1 školského zákona, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú každému
dieťaťu, žiakovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným
predpisom.

Podľa ust. § 145 ods. 2 školského zákona, výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí
byť v súlade s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 6 ods. 4 písm. l) školského zákona, štátny vzdelávací program obsahuje osobitosti
výchov a vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením, žiakov so zdravotným znevýhodnením, detí

s nadaním a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

Podľa ust. § 7 ods. 1, 2, 3 školského zákona, školský vzdelávací program je základným dokumentom
školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade

školy.
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie viacerých stupňov podľa §
16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program,
ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania a príslušné

odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm.
a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť
súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.Podľa ust. § 7 ods. 5, písm. a), b) školského zákona, ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne
podmienky na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom

a) individuálneho vzdelávacieho programu,
b) vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením.

Podľa ust. § 7a ods. 1 písm. a) školského zákona, podľa individuálneho vzdelávacieho programu

sa s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať dieťa
alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávali podľa
školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani podľa vzdelávacích programov
určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Podľa ust. § 7a ods. 2 školského zákona, individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec
poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom
a odborným zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej

školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj po konzultácii s týmto žiakom.

15. Ustanovenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý podľa čl. 7 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi a Slovenská republika jeho prijatím uznala
právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí

v začleňujúcom vzdelávacom systéme na všetkých úrovniach a ich celoživotné vzdelávanie. Podľa čl. 24
ods. 2 písm. a) Dohovoru sú zmluvné strany povinné zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím
neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a
aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z
bezplatného 26 a povinného základného vzdelávania a stredoškolského vzdelávania a aby podľa čl. 24

ods. 2 písm. b) Dohovoru mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a
bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Zmluvné strany
sú povinné zabezpečiť podľa článku 30 ods. 5, písm. d) Dohovoru aby deti so zdravotným postihnutím
mali rovnaký prístup ako ostatné deti k účasti na hrách, rekreačných, záujmových a športových aktivitách
vrátane účasti na uvedených činnostiach v školách. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba (ŠVVP) –

je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre
žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom
prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie
primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti (§ 2 písm. i) školského zákona).

16. Všetky práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
sú uvedené v § 144 školského zákona. Žiak má právo na: - individuálny prístup rešpektujúci jeho
schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom podľa §144 ods. 1 písmeno
e) školského zákona, - poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním
(§144 ods. 1 písmeno h) školského zákona), - organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho

veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny (§144
ods. 1 písmeno j) školského zákona). Zákon osobitne upravuje potreby žiakov so ŠVVP - právo na
výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a
na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú (§ 144 ods. 2
školského zákona), žiak so ŠVVP má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice a

špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky. Riaditelia škôl v spolupráci so zriaďovateľom zabezpečia
personálne, priestorové a materiálnotechnické podmienky na vzdelávanie detí a žiakov v školskej
integrácii v súlade so štátnymi vzdelávacími programami a vzdelávacími programami pre deti a žiakov
so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním, tak aby mali zabezpečený rovný
prístup ku vzdelávaniu (z dokumentu Školská integrácia bod 1 POP 2019/2020).

17. Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok
na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Zmluvné stranyzakazujúakúkoľvekdiskrimináciunazákladezdravotnéhopostihnutiaazaručujúosobámsozdravotným
postihnutím rovnakú a účinnú právnu ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov. V záujme
presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na

zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.

Podľa článku 2 Dohovoru je „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ každé robenie rozdielov,
vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je
narušiťaleboznemožniťuznávanie,využívaniealebouplatňovanievšetkýchľudskýchprávazákladných

slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe
s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav; a „primerané
úpravy“ sú nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo
nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám
so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd
na rovnakom základe s ostatnými.

Podľa článku 7 ods. 1, ods. 2 Dohovoru zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými
zabezpečia deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných
slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi.

Prvoradým hľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so zdravotným postihnutím je najlepší záujem
dieťaťa.

Podľa čl. 24 ods. 1 Dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na
vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné

strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie
zamerané na
a) plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty a na posilnenie rešpektovania
ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti;
b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich duševných a

telesných schopností v maximálnej možnej miere;
c) umožnenie osobám so zdravotným postihnutím účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti.

Podľa čl. 24 ods. 2 Dohovoru pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia, aby
a) osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené

zo všeobecného systému vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe
svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo
stredoškolského vzdelávania;
b) osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu,
kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú;

c) sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami;
d) osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú
podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie;
e) sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje
vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia.

18. Podanou žalobou sa mal. žalobca po pripustení zmeny žalobného petitu domáha vyslovenia, že
žalovaná porušila zákaz diskriminácie vo vzťahu k nemu tým, že mu neumožnila používať jeho vlastné
kompenzačné pomôcky, že od neho bez zákonného dôvodu žiadala predložiť tlačivo „Odporučenie na
oslobodenieodpovinnejtelesnejvýchovy“aneprimeranouredukciouvzdelávaniažalobcuvpredmetoch

telesná a športová výchova a pohybová príprava a jeho vyčleňovaním z kolektívu pri vyučovaní týchto
predmetov. Zároveň sa mal. žalobca domáha ospravedlnenia zverejnením oznámenia na oficiálnom
webovomsídležalovanej,akoajnáhradynemajetkovejujmyvovýške5000,-eur.Ideoantidiskriminačný
spor, v ktorom žalobca nesie dôkazné bremeno, teda súdu musí oznámiť skutočnosti, z ktorých možno
dôvodne už na prvý pohľad usúdiť, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a že (zároveň)

k jej porušeniu došlo z diskriminačných dôvodov. Pokiaľ žalobca túto povinnosť splní, dôkazné bremeno
sa presúva na žalovaného, na ktorom potom je, aby preukázal, že zásadu rovnakého zaobchádzania
neporušil (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/112/2021). Žalobca teda musí tvrdiť a zároveň predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že došlo k porušeniu zásadyrovnakého zaobchádzania, pričom pohnútkou diskriminačného konania je v danom prípade žalobcom
uvádzané zdravotné znevýhodnenie. To, či žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno záleží
od výpovednej hodnoty ním predložených dôkazných prostriedkov. Strana žalobcu je teda povinná

preukázať,žedošlokdiskriminačnémukonaniuzostranyžalovaného,nepostačujeibasamotnétvrdenie
žalobcu, či jeho vnútorné presvedčenie alebo vlastný pocit o takomto zásahu. Predložené dôkazné
prostriedky by mali mať takú výpovednú hodnotu, aby preukazovali existujúce objektívne okolnosti
daného prípadu, pri ktorých bude možné už na prvý pohľad prijať záver o porušení zásady rovnakého
zaobchádzania. Ak žalobca nepreukáže, že s ním bolo zaobchádzané neobvyklým spôsobom, teda

znevýhodňujúcim spôsobom (to znamená diskriminačne) nemôže byť v danom spore úspešný.

19. Dôležitou je teda otázka, čo je porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Ako už bolo vyššie
uvádzané, diskriminácia na základe zdravotného postihnutia je každé robenie rozdielov, vylúčenie
alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo
znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd či

už v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe
s ostatnými (čl. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím). V zmysle vyššie
citovanej právnej úpravy, pre všetky deti musí byť zabezpečený rovnaký prístup k vzdelávaniu, za tým
účelom sú zmluvné strany dohovoru povinné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa so
zdravotným postihnutím malo prístup k predškolskej výchove a k povinnému základnému, strednému

a vyššiemu vzdelávaniu, prijať opatrenia, ktoré zabezpečujú, aby boli školy a materiály prístupné,
aby bola poskytovaná individualizovaná primeraná úprava a podpora, ktorú osoby so zdravotným
postihnutím potrebujú na zabezpečenie účinného vzdelávania a plného začlenenia.

20. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaná v plnom rozsahu zabezpečuje

právo na vzdelanie detí so zdravotným postihnutím tak, ako ho garantuje čl. 24 Dohovoru. Súd má
za preukázané a medzi sporovými stranami nie je sporné, že mal. žalobca je žiakom so zrakovým
zdravotným postihnutím, ktorý bol rozhodnutím žalovanej zo dňa 06. 09. 2022 (č. l. 10 spisu)
prijatý na základné vzdelávanie v školskom roku 2022/2023 do 4. ročníka. Nie je sporné, že pri
prijatí mal. žalobcu na základné vzdelávanie bola žalovanej predložená správa z diagnostického

vyšetrenia zo dňa 08. 03. 2022 (č. l. 50 spisu), ktorá definuje zdravotné postihnutie mal. žalobcu,
stanovuje dôsledky zrakového ochorenia a dopad na zrakovú prácu, rovnako aj odporúčania pre
jednotlivé činnosti, ako aj odporúčania pri vzdelávaní, tvorbe individuálne vzdelávacieho plánu, ako aj
odporučené kompenzačné a učebné pomôcky. Špeciálny pedagóg A. N. O. v uvedenej správe vyslovil
záver, že u mal. žalobcu ide o žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dôsledku

zrakového postihnutia – slabozrakosť, pričom sa odporúča pokračovať v plnení povinnej školskej
dochádzky formou školského začlenenia v triede základnej školy. Vo vzdelávacom procese je nutné
uplatňovať individuálny prístup, využívať kompenzačné techniky pri zrakovej práci, vytvárať adaptované
pracovné prostredie. Zároveň predpokladá potrebu využívanie služieb pedagogického asistenta na
vyššie uvedené úkony. Žalobca tvrdí, že mu bolo odopierané používanie vlastných kompenzačných

a edukačných pomôcok na vyučovaní. Takéto správanie zamestnancov žalovanej nebolo preukázané.
Naopak, z predložených vyjadrení, správ ako aj výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná zabezpečila
primerané úpravy ako predpoklad vzdelávania žalobcu v súvislosti s jeho zdravotným znevýhodnením.
Primerané úpravy podľa čl. 2 Dohovoru predstavujú „nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie“,
ide o požiadavky, ktoré by mali byť konkretizované na každý individuálny prípad. Zo správy Centra

špeciálnopedagogického poradenstva Levoča zo dňa 08. 03. 2022, ktorá bola pri nástupe mal.
žalobcu do zariadenia žalovanej predložená žalovanej, žalovaná uplatňovala individuálny prístup k mal.
žalobcovi, vytvorila pracovné prostredie a umožnila využívať kompenzačné techniky pri zrakovej práci,
rovnako aj služby pedagogického asistenta v zmysle záverov uvedenej správy. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
mu žalovaná neumožnila používať jeho vlastné kompenzačné pomôcky, tieto kompenzačné pomôcky

žalobca v žalobnom petite nekonkretizuje, nedefinuje, zo všetkých vyjadrení a prednesov zákonných
zástupcov mal. Žalobcu však možno usúdiť, že sa jedná o elektronickú stolovú lupu, ktorú používal
mal. žalobca vo svojom domácom prostredí. Predmetnú kompenzačnú pomôcku žalovaná nemala
k dispozícii, rodičia mal. žalobcu túto do školy nepriniesli, preto žalovaná zabezpečila iné vhodné
kompenzačné techniky pri zrakovej práci, ktoré neboli namietané ani zo strany špeciálneho pedagóga

A. N. O., ktorý sa zúčastnil na vzdelávacom procese, zabezpečil aj vzdelávanie pre pedagogických
zamestnancov a tieto ostatné kompenzačné techniky umožňovali riadne vzdelávanie mal. žalobcu,
neboli namietané ani spochybňované a sú v súlade so správou z diagnostického vyšetrenia zo dňa
08. 03. 2022. Nie je sporné, že medzi rodičmi mal. žalobcu a žalovanou prebiehali stretnutia, kedysa snažili uvedenú situáciu vyriešiť, žalovaná navrhla na stretnutí 07. 11. 2022 dočasné zaradenie
predmetnej lupy do majetku školy, aby sa zabránilo prípadnému poškodeniu tohto majetku vo vlastníctve
žalobcu, resp. jeho zák. zástupcov, s čím však rodičia mal. žalobcu nesúhlasili a pomôcku do školy

nepriniesli, hoci im v tom nebolo žiadnym spôsobom bránené. Zákonní zástupcovia Matúška podali
dňa 13. 02. 2023 sťažnosť vo veci nerešpektovania špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb mal.
žalobcu, čo sa malo prejavovať neposkytovaním nevyhnutných kompenzačných pomôcok vo výchovno-
vzdelávacom procese, pričom podľa výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 28. 03. 2023 (č. l. 21 spisu)
Štátna školská inšpekcia dospela k záveru o opodstatnenosti sťažnosti, keď mal. žalobcovi nebolo

umožnené používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie, multimediálne pomôcky
a špeciálne kompenzačné pomôcky. Náhradná kompenzačná pomôcka poskytnutá školou, vizualizér
s obrazovkou bola pre neho nevhodná. Z vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovanej vyplynulo, že
Štátna školská inšpekcia prebehla bez toho, aby bola riaditeľka školy prizvaná k hospitácii v triede,
alebo aby boli žalobcove schopnosti pri práci s PC prekonzultované s odborníkmi, ktorí sa ako už
bolo vyššie konštatované zúčastnili vyučovanie niektorých predmetov v 4. ročníku, a to dňa 07. 10.

2022 a spôsob vyučovania považovali za daných podmienok za postačujúci, zabezpečili aj aktualizačné
vzdelávanie všetkých pedagogických zamestnancov školy, pričom boli zamestnanci oboznámení aj
s fungovaním TV lupy, aby ju vedeli obsluhovať, pokiaľ ju rodičia žalobcu do školy prinesú. Od januára
2023 žalobca pri práci v škole využíval vizualizér, ktorý dokázal žalobcovi zväčšiť text a premietnuť
ho na obrazovku PC, na ktorom mal. žalobca vedel pracovať a vedel pracovať bez akýchkoľvek

problémov, čo potvrdila i svedkyňa A. H.. Až následne v marci 2023 po tom, ako rodičia žalobcu
predložili žalovanej čestné vyhlásenie o tom, že sa vzdávajú nároku na náhradu škody voči škole
v prípade poškodenia tejto pomôcky, začal mal. žalobca používať lupu, čo však bola len jedna
z odporúčaných kompenzačných pomôcok. Nie je možné sa stotožniť so záverom žalobcu, že žalovaná
sa dopustila diskriminačného konania vo vzťahu k jeho osobe tým, že mu neumožnila používať lupu, keď

samotná žalovaná mala ochotu umožniť žalobcovi používanie uvedenej pomôcky, nebolo preukázané
bránenie v užívaní tejto pomôcky, žalovaná navrhovala spôsob ako zabezpečiť uvedenú pomôcku,
pred jej poškodením, s navrhovaným spôsobom však rodičia mal. žalobcu nesúhlasili. Nebolo však
preukázané žiadne také aktívne konanie žalovanej, ktorým by bránila mal. žalobcovi v používaní
uvedenej kompenzačnej pomôcky. Navyše, aj z výpovedí rodičov mal. žalobcu ako aj starej matky mal.

žalobcu vyplynulo, že na predchádzajúcej ZŠ v Bielom Potoku nepoužíval mal. žalobca žiadne optické
zariadenia, rovnako z výpovedí svedkyne A. P. vyplynulo, že mal. A. dokázal pracovať na vyučovaní
aj bez uvedenej čítacej lupy. Žiadnym spôsobom teda zo strany žalovanej nebol znemožnený alebo
sťažený prístup žalobcu k vzdelávaniu, mal. žalobca dosahoval výborné výsledky. Žalovanou vykonané
opatrenia v zmysle čl. 2 Dohovoru, a to vytvorené primerané prostredie, zabezpečený asistent žiaka,

ako aj odporúčané pomôcky sú opatreniami, ktoré umožnili žalobcovi rovnaký prístup na vzdelanie
v bežnej triede základnej školy, napriek jeho zdravotnému znevýhodneniu. Žalovaná rešpektovala mal.
žalobcu ako dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyplývajúcimi z jeho zdravotného
znevýhodnenia a vytvorila všetky personálne a materiálno-technické podmienky pre jeho rozvoj.

21. Ďalším dôvodom diskriminačného konania žalovanej vo vzťahu k žalobcovi podľa žaloby má byť
bezdôvodné žiadanie tlačiva „Odporučenie na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy“. Požadované
tlačivo (vzor Odporučenie na oslobodenie od povinnej telesnej výchovy č. l. 32 spisu) sa využíva
v prípade postupu podľa § 31 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z., v tejto súvislosti však nie je zrejmé,
akým spôsobom vyžadovanie predmetného potvrdenia malo napĺňať znaky diskriminačného konania

vo vzťahu k žalobcovi na základe zdravotného postihnutia s cieľom narušiť, znemožniť uznávanie,
využívanie alebo uplatňovanie jeho ľudských práv a základných slobôd, keď žalovaná nemala záujem na
vylúčenímal.žalobcuzhodinypovinnejtelesnejvýchovyapohybovejprípravy,keďpripravilaapredložila
zákonným zástupcom mal. dieťaťa individuálny výchovno-vzdelávací program z predmetu telesná
a športová výchova a pohybová príprava pre mal. žalobcu, rešpektujúc jeho zdravotné znevýhodnenie,

ako aj odporúčania vyplývajúce zo správy z diagnostického vyšetrenia z 08. 03. 2022. Z vyjadrení
štatutárnejzástupkynižalovanejvyplynulo,žektakémutopostupu,atožiadaťopotvrdenieozdravotnom
stavemal.Žalobcu,ichviedlizáveryzosprávyzdiagnostickéhovyšetrenia–psychologickéhozodňa24.
02. 2022, kde sa odporúčajú ďalšie odborné vyšetrenia, a to realizáciu neurologického vyšetrenia a až
po uzatvorení diagnózy žiaka sa odporúča vypracovať výchovno-vzdelávací program s prihliadnutím na

jeho špecifiká. Takýto postup žalovanej bol preverený aj Štátnou školskou inšpekciou, podľa záverov
ktorej škola je povinná v súlade s ustanovením § 11 ods. 6 písm. a) školského zákona, oprávnená
získavať a spracúvať na účely výchovy a vzdelávania a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje
o žiakoch, okrem iného aj údaje týkajúce sa fyzického a duševného zdravia, mentálnej úrovne, vrátanevýsledkov pedagogicko - psychologickej a špeciálno- pedagogickej diagnostiky. Z ustanovenia § 144
ods. 7 písm. c) a d) Školského zákona vyplýva, že zákonný zástupca žiaka je povinný informovať školu
o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných

skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných
činností. Žalovaná teda uvedeným postupom neodopierala právo žalobcu na vzdelávanie, ani neporušila
jeho práva a nediskriminovala maloletého žalobcu, že od jeho rodičov žiadala vyjadrenie k zdravotnému
stavuprepotrebyvýchovno-vzdelávaciehoprocesuodlekára.Jepotrebnésiuvedomiť,žeprevytvorenie
vhodného pracovného prostredia a zabezpečenie plnohodnotného vzdelávania žiaka so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami žalovaný musí mať potrebné informácie týkajúce sa zdravotného
stavu maloletého žalobcu. Táto informačná povinnosť zo strany zákonných zástupcov maloletého žiaka
je zároveň aj zákonnou povinnosťou rodičov dieťaťa v zmysle ustanovení Školského zákona.

22. Pokiaľ ide o ďalšie konanie žalovanej, ktoré podľa tvrdení žalobcu napĺňa znaky diskriminačného
konania, a to redukcia vzdelávania žalobcu z predmetov telesná a športová výchova a pohybová

príprava, žalobca poukazuje, že žalovaná pri vzdelávaní žalobcu v uvedených predmetoch postupovala
svojvoľne, bez opory v odporúčaniach relevantných autorít a v rozpore so zákonom, keď v I.
polroku určila akési „adaptačné obdobie na nové prostredie“, podľa ktorého žalobca mohol cvičiť
iba rozcvičku a niektoré vybrané cviky, následne došlo k vypracovaniu individuálneho výchovno-
vzdelávacieho plánu, ktorým došlo k výraznej redukcii vzdelávacieho štandardu žalobcu v predmete

telesná a športová výchova oproti vzdelávaciemu štandardu pre ostatných žiakov, ktorý má žalovaná
upravený v učebných osnovách telesnej výchovy a tiež k redukcii obsahového a výkonového štandardu
v predmete pohybová príprava a jeho vyčleňovaniu z kolektívu pri vyučovaní týchto predmetov. Opäť
v tejto časti bolo konanie žalovanej preverované Štátnou školskou inšpekciou na základe sťažnosti
zákonných zástupcov, pričom podľa výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 19. 05. 2023 (č. l. 39) škola

neodopierala práva na vzdelávanie maloletého žalobcu vypracovaním individuálneho vzdelávacieho
plánu v predmetoch TsV a PoP, keď postupovala na základe odporúčaní odborníkov zo zariadenia
poradenstva a prevencie, vypracovaný IVP rešpektoval ich odporúčanie a zdravotné znevýhodnenie
žiaka, škola teda neporušila práva dieťaťa a nediskriminovala maloletého žalobcu tým, že od rodičov
žalobcu žiadala vyjadrenie k jeho zdravotnému stavu pre potreby výchovno-vzdelávacieho procesu

od lekára. Škola sa vypracovaním IVP z predmetov TsV a PoP snažila o bezpečnosť vyučovania
podľa § 144 ods. 4 písm. a) a f) Školského zákona, keď škola je povinná v súlade s § 152 písm. c)
Školského zákona zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov, teda všetkých žiakov školy. Škola je
povinná rešpektovať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby maloletého žalobcu s ohľadom na jeho
zdravotné postihnutie, o ktorom bola informovaná zo strany rodičov, a to predložením správy, ktorá

už bola vyššie citovaná, a to správy zo Spojenej školy internátnej v Levoči zo dňa 08. 03. 2022, kde
špeciálny pedagóg A. N. O. zhodnotil aktuálny stav maloletého žalobcu, dopad na jeho ochorenia na
zrakovú prácu a na ostatné činnosti, keď v rámci odporúčaní uviedol obmedzenia vo fyzických aktivitách
(mobilita, športové hry) – nevhodné vykonávať cvičenia s dvíhaním ťažkých bremien, skákať z výšky,
do diaľky, nevhodné sú loptové dynamické kolektívne hry, resp. vykonávať aktivity s modifikovanými

pravidlami (č. l. 51 – 52 spisu). Zároveň pre oblasť fyzickej aktivity (predmet TsV) uviedol, že pre žiaka je
ťažké opakovať prezentované/predvádzané cviky (napr. pri rozcvičke potrebná individuálna inštruktáž
nových cvikov), zvýšená pozornosť a bezpečnosť pri cvičení, pohybových hrách, prekážkových tratiach,
vyhýbať sa nárazom do hlavy (prihrávky lopty radšej vo dvojici, s tolerujúcim spoluhráčom). Zároveň
odporučil pri vzdelávaní a tvorbe IVP vychádzať z dostupných materiálov, a to vzdelávací program pre

žiakov so zrakovým postihnutím. Zároveň uvedená správa odporúča využívať služby asistenta učiteľa,
síce prednostne na predmet na slovenský jazyk a literatúra, avšak čo sa týka mobility v školskom
prostredí, je odporúčaná taktiež potreba osoby na sprevádzanie žiaka v prostredí mimo triedy pre
zachovanie bezpečnosti. Opäť si je potrebné uvedomiť, že škola uvedené odporúčania rešpektovala
a tieto uplatňovala i v praxi, a to v čo najlepšom záujme maloletého žalobcu, nie proti jeho záujmom,

čo však takýmto spôsobom môžu vnímať zákonní zástupcovia maloletého žalobcu, ktorých očakávania
sú odlišné od reálnych možností a povinností školy. Za týmto účelom boli prispôsobené podmienky
v škole, o čom vypovedala svedkyňa p. F. H. (č. l. 346/rub – 349), ktorá uviedla, že bola oboznámená
s odporúčaniami p. A. O., pri vstupe do telocvične mal slabšiu orientáciu, bolo potrebné sa zadaptovať,
svedkyňa mala vedomosť o tom, že nemôže maloletý žalobca behať, bola odporúčaná rýchla chôdza,

čo bolo žiakovi umožnené. Medzi deťmi navzájom nebol problém s tým, že maloletý žalobca mal určité
obmedzenia, avšak veľa krát sa stalo, že na hodinu telesnej výchovy prišli deti už v nejakom spore
z predchádzajúcich hodín, ktorý spor si medzi sebou riešili. Podľa názoru svedkyne jednou z príčin
nejakého odmietavého postoja ostatných detí vo vzťahu k maloletému A. boli aj jeho nezvládnutéhygienické návyky. Matúškove práva boli rešpektované, bolo potrebné však aj rešpektovať práva
ostatných detí, ktoré sa zúčastňovali na hodinách telesnej výchovy, svedkyňa vždy našla kompromis,
aby prispôsobila cviky a pohybové aktivity potrebám zdravotným obmedzeniam maloletého žalobcu.

Svedkyňa uvítala pomoc asistentky pri hodine telesnej výchovy, ktorá sa mohla venovať maloletému
žalobcovi, pričom A. veľmi dobre spolupracoval s prítomnou asistentkou. Ani ostatné deti nemali
problémy s prítomnosťou asistentky na hodinách telesnej výchovy. Z výpovede svedkyne A. A. H. (č.
l. 350/rub-352), ktorá bola prítomná ako asistentka pri vyučovaní aj na hodinách telesnej výchovy,
vyplynulo, že maloletý A. bol ako dieťa živý, hravý, jašivý, spolužiakmi a ostatnými deťmi akceptovaný.

Vnímalahoakošikovnédieťasvýbornýmivedomosťami,pričombolainštruovanázostranyjehorodičov,
ktorí si neželali priamu intervenciu pri dieťati, takže s A. sa dohodla, že mu bude k dispozícii, pokiaľ ju
bude potrebovať. Zo strany rodičov bol maloletý A. vedený k samostatnosti, avšak pokiaľ bolo potrebné,
napr. aj na hodinách telesnej výchovy, kedy nemal zvládnuté základné cviky, priestorovú orientáciu,
pomáhala mu v týchto činnostiach svedkyňa ako pedagogická asistentka. Svedkyňa nemala pocit, že
by ho deti vylučovali z kolektívu, rovnako aj na poobednej príprave v družine sa hral spoločenské hry

so spolužiakmi. Pokiaľ aj došlo k nejakému odstrkovaniu zo strany spolužiakov, bolo to skôr z dôvodu
nezvládnutých hygienických návykov. Z výpovede svedkyne A. A. P. (č. l. 352 – 353 spisu) vyplynulo,
že u žalovanej pracovala od októbra 2022 na pozícii asistent učiteľa, jej úlohou bolo pripravovať A.
učebné materiály, pracovné listy, doplňovačky, zväčšené texty na slovenčine, A. pracoval s vizualizérom,
s notebookom a obrazovkou a od marca 2023 mal aj stolovú čítaciu lupu. Rovnako pri výkone mu

pomáhalanahodináchtelesnejvýchovy,keďspočiatkunemalosvojenúšportovúterminológiu,neovládal
postoje, spolu s ňou si tieto cviky osvojil a pokiaľ sa dalo čo najviac na telesnej výchove cvičil so svojimi
spolužiakmi. Boli však aj hry a cviky, ktorých sa nemohol zúčastňovať a vtedy sa mu svedkyňa ako
asistentka venovala vo dvojici, čo bolo aj opodstatnené. Medzi sebou mali vytvorený dobrý vzťah. Podľa
názoru svedkyne, klíma v triede bola ovplyvnená tým, že A. bol trochu neposednejší, deti ťažko prijímali

aj skutočnosť, že chcel vo všetko vynikať, vo všetkom chcel byť najlepší, rovnako deťom prekážali
nezvládnuté hygienické návyky maloletého A.. Avšak pre triedu bol veľkým prínosom, disponoval veľkým
množstvom informácií, vedomostí, zaujímavostí, najmä z oblasti prírodovedy, vlastivedy, v ktorých
predmetoch sa mal možnosť prejaviť.

23. Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti možno zhrnúť, že žalovaná sa voči žalobcovi nedopustila žiadneho takého konania, ktoré
by napĺňalo znaky diskriminácie, žiadneho konania alebo opomenutia, ktorým by sa so žalobcom
konalo menej priaznivo ako s inou osobou v porovnateľnej situácii. Žalovaná zaručila žalobcovi ako
osobe so zdravotným postihnutím právo na vzdelanie a rovnaký prístup k vzdelávaniu s ohľadom na

jeho zdravotné znevýhodnenie. Výchova a vzdelávanie so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy, ak je to potrebné, tak takéto dieťa je vzdelávané podľa
individuálneho vzdelávacieho plánu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením
výchovnej prevencie a poradenstva, zákonný zástupca dieťaťa, resp. žiaka má právo sa s týmto
programom oboznámiť. Je nesporné medzi stranami sporu, že maloletý žalobca je žiakom so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v dôsledku ktorých je potrebné zabezpečiť vzdelávanie
podľa individuálneho vzdelávacieho plánu, čo zákonní zástupcovia maloletého A. nenamietali, avšak
nesúhlasili a namietali jeho samotné znenie. Tento individuálny vzdelávací program, ktorý predložila
žalovaná bol vypracovaný v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, bol vypracovaný v súlade
s ustanovením § 7a ods. 2 Školského zákona, reagoval na špecifické potreby maloletého A.. Je potrebné

si uvedomiť, že rodič nesmie zasahovať do výkonu pedagogickej činnosti alebo do výkonu odbornej
činnosti, keď opatrenia, ktoré prijala žalovaná boli práve nevyhnutnými a adekvátnymi opatreniami
a prispôsobeniami v zmysle čl. 2 Dohovoru a tieto boli realizované v najlepšom záujme maloletého
žalobcu. Uvedené však možno rodičia maloletého žalobcu vnímajú inak, nakoľko viackrát prezentovali
záujem na budovaní samostatnosti u maloletého žalobcu, čo je v poriadku a na prospech dieťaťa,

avšak zároveň na druhej strane si treba uvedomiť, že žalovaná zodpovedá za výchovu a vzdelávanie
žiakov a žalovaná rešpektovaním zákonných noriem, ako aj špeciálnych výchovno-vzdelávacích
potrieb maloletého žalobcu neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle tvrdení žalobcu.
Je nepochybné, že každý rodič citlivo vníma svoje dieťa, chce mu to najlepšie, žalovaná ako školské
zariadenie je viazaná zákonom, musí rešpektovať práva všetkých žiakov, zároveň vyžadovať plnenie

povinností od žiakov a ich zákonných zástupcov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo diskriminačné
správanie žalovanej voči žalobcovi, naopak, škola v súlade s navrhovanými opatrenia od odborníkov
v danej oblasti vytvárala a zabezpečovala žalobcovi adekvátne podmienky pre jeho začlenenie sa
do vzdelávacieho procesu, rešpektujúc pritom jeho zdravotné znevýhodnenie a z toho vyplývajúcešpeciálne výchovnovzdelávacie potreby. Nikto nespochybňuje šikovnosť žalobcu, schopnosť aktívne
vystupovať v škole aj mimo školy, ako to deklaruje napríklad videozáznam z hasičského krúžku,
kde sa prezentoval žalobca pri danej činnosti sám. Tu je potrebné však rozlišovať, že ide o pohyb

žalobcu v priestore, kde sa nenachádzali ostatné deti (tie stáli bokom), šiel po vyznačenej trase, aj
podľa usmernení vedúceho. Uvedenú zaznamenanú situáciu však nemožno porovnávať s výučbou
na hodine telesnej výchovy a pohybovej prípravy, kde sa musí brať ohľad i na ďalšie pohybujúce sa
deti v priestoroch telocvične pri cvičení. Taktiež nebolo preukázané, že by bol žalobca vyčleňovaný
z kolektívu detí, zúčastňoval sa všetkých aktivít, či už v škole, mimo školy, o čom svedči predložené

fotografie, ako aj výpovede svedkýň. Je pochopiteľné, že maloletý A., ako aktívne, živé dieťa sa vnútorne
cítil obmedzovaný nastavenými pravidlami zo strany školy, čo prejavoval pred rodičmi nespokojnosťou,
nespravodlivosťou, je to prirodzené vzhľadom na vek dieťaťa a preto je vítaná a účinná i pomoc
odborníkov pri spracovaní uvedených pocitov, ktoré však nemožno pričítať na ťarchu žalovanej
rešpektujúcej platnú právnu úpravu a postavenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením v podmienkach
školy.

24. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, nakoľko
pokiaľ nebolo preukázané žalobcom namietané diskriminačné konanie zo strany žalovanej, nemá
opodstatnenie ani žaloba v časti o uloženie povinnosti ospravedlniť sa žalobcovi a v časti o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP a žalovanému, ktorý
bol vo veci úspešný, právo na ich náhradu nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré spočívajú v osobe maloletého žalobcu, pričom z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia sú
významnými okolnosťami pre nepriznanie náhrady trov konania aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku na súde, v danom prípade je to odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské
práva zo dňa 12. 09. 2023, ktoré bolo podkladom pre podanie takejto žaloby.

Poučenie:

- 2 -
13C/1/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.