Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53Vyd/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200849
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125200849.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
zastúpenej: JUDr. Jarmilou Funtovou, advokátkou so sídlom Piaristická 2, Nitra, a účastníkov konania:
1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XXX/XX, D., 2/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXX, D.,
3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XXX, H. C., 4/ J. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, M., 5/
N. L., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, O., 6/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. F. F. XXXX/XX, K. – Q.,

7/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., 8/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, 9/ G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, M., 10/ neznámy vlastník O. S., zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 11/ LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 12/ Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči účastníkovi konania v 10/ rade z a s t a v u j e .

II. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025, domáhala určenia, že
vydržaním nadobudla pozemky v kat. úz. D., zamerané GP č.180/2024, označené ako parc. reg. „C“ č.
924/2 - orná pôda o výmere 185 m2, parc. reg „C“ č. 924/4 - záhrada o výmere 179 m2, parc. reg. „C“ č.

987/257 - orná pôda o výmere 1952 m2 v podiele 1/1 (v EKN zapísané v LV č. XXXX ako pozemky parc.
reg. „E“ č.924/100, 924/200). Návrh odôvodnila tým, že predmetné pozemky nadobudla sčasti dedením
po svojom otcovi H. S. a sčasti darom od svojej matky H. S., T. C. spolu s pozemkom parc. reg. „C“ č.
924/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 799 m2 a domom súpisné č. XXX na parc.č. 924/1, ktoré
nehnuteľnosti navrhovateľka už vlastní podľa zápisu pre kat. úz. D. v LV č. XXXX. Pozemky parc. reg.
„E“ č. 924/100, 924/200, z ktorých boli vytvorené predmetné pozemky, boli pôvodne spolu s pozemkom

parc. reg. „C“ č. 924/1 vedené v PK vl.č. 374 ako parc.č. 924 - roľa v hone Zahumenice o výmere 2kj
897štv.siah, t.j.4808 m2, v prospech A. R. pod B1 v podiele 1/3, pod B3 na mene O. S. v podiele 1/3
a pod B8 na mene B. C., T. F. v podiele 1/3. Otec navrhovateľky tieto pozemky nadobudol v roku 1928
darom od svojej matky E. S., T. K. - manželky O. S.. O. S. tieto pozemky užíval spolu s manželkou
E. T. K. a synom Vincentom v celosti ako jemu patriaci podiel 1/3 z pkn. pozemku parc.č. 924 spolu s
podielom 2/3 nadobudnutým reálnou deľbou s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi parcely č. 924

zapísanýmivovl.č.374prekat.úz.D.atoaždoroku1923,kedysavysťahovaldoArgentíny.Vroku1928
pozemok parc. č. 924 darovala E. S. T. K. svojmu synovi H. S. na účel stavby rodinného domu, ktorý si
aj s manželkou H. postavili počas trvania manželstva v r.1953–1956. Uvedené skutočnosti preukazuje
rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.13C/160/87 zo dňa 21.09.1987, právoplatný 30.10.1987, v ktorom bol
O. S. vedený ako neznámy vlastník, keďže po vysťahovaní sa z Argentíny už nevrátil a jeho príbuzní
od vysťahovania o ňom nemajú vedomosť.1.2 V pkn.vl.č. XXX boli vedené okrem p.č. 924 aj parcely č. 494/2, 945/2, 1133, 1132/1, 1326/2, 1414,
1799/1, 1800/1, 2933/2, 2934/2, 2935/3, 1299, 1458, 1459, 1663, 1857, 1859, 1860, 2879, 2880, 2881,
2343, 2344, 2442, 2443, 2444, 3284, 3285, 3326, čo preukazuje, že O. S. a ostatní pozemnoknižní

spoluvlastníci, s ktorými uzatvoril dohodu o reálnej deľbe pozemku p.č. 924, vlastnili aj iné pozemky,
ktoré po reálnej deľbe pripadli týmto iným spoluvlastníkom, ktoré považujú ich právni nástupcovia za
majetkoprávne usporiadané.

1.3 Čo sa týka uzatvorenia dohody o reálnej deľbe, takéto ústne dohody uzatvorené do roku 1950 v

súlade s rozhodnutím vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi roč.I.-
VI. č.911/1932 Úr.zb. o reálnom rozdelení nehnuteľností na samostatné časti, ktoré v takom rozdelenom
stave dlho užívali, čím došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností,
treba považovať za dohody nielen podľa držby, ale aj čo sa týka vlastníckeho práva, majúce za následok
zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.

1.4 Od nadobudnutia manželia H. a H. S. pozemok parc. č. 924/1 spolu s domom súp.č. 148 na parc.č.
924/1aGPč.180/2024zameranýmipozemkamiužívalinerušeneanepretržiteakosvojevlastnévdobrej
viere,žeimpatria.H.S.zomreldňaXX.XX.XXXX,pojehosmrtibolovdedičskomkonanídňa08.11.1985
vydané rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre sp.zn. D 930/85, v ktorom navrhovateľka zdedila dom
súp.č.148 v podiele 1/2 a v ďalšom dedičskom konaní po ňom bolo dňa 26.01.1988 vydané rozhodnutie

Štátneho notárstva v Nitre sp.zn. 4D 30/88, podľa ktorého pozemky parc.č. 924/1, 924/2, 924/5 v podiele
1/2 zdedila podľa rozsudku OS v Nitre sp.zn. 13C/160/87 navrhovateľka ako výlučná dedička. Pri tomto
dedení sa navrhovateľka domnievala, že zdedila všetky pozemky nachádzajúce sa pri dome súp.č. 148,
z ktorého podiel 1-ica vlastnila titulom dedičstva po svojom otcovi H. S..

1.5 Druhú polovicu uvedeného domu nadobudla navrhovateľka v roku 1995 spolu s podielom 1/2 z
pozemku parc.č. 924/1 od matky H. S. ako „nezapísané vlastníctvo podľa právoplatného rozsudku
Okresného súdu v Nitre č.13C/160/87-17...“ a to Darovacou zmluvou spísanou dňa 24.03.1995 notárkou
JUDr. Zuzanou Svrčkovou do Notárskej zápisnice M. XX/XX, do evidencie KN zapísanej pod č.
542/95. Navrhovateľka mala za to, že darom nadobudla všetky pozemky pri jej patriacom dome. Matka

navrhovateľky H. S. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

1.6 Od nadobudnutia predmetných pozemkov rodina navrhovateľky tieto má v držbe a užíva v dobrej
viere, že jej patria ako pozemky pri dome súp.č. XXX. Navrhovateľka má za to, že už jej právni
predchodcovia splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

vydržaním. Jedná sa o pozemky nachádzajúce sa za navrhovateľke patriacim domom, v prednej časti
od cesty je postavený rodinný dom č.XXX, v ktorom býva od svojho narodenia. Pozemky sú oplotené,
opatrené uzamykateľnou bránou, takže nik okrem navrhovateľky nemá k nim prístup a nemá možnosť
ich užívať. Až dodatočne v roku 2024 navrhovateľka zistila, že pozemky z GP č.180/2024 sú evidované
na mene O. S. (na neznámom mieste) a na dedičov po pozemnokn. vlastníkoch, s ktorými pred

vysťahovaním do Argentíny uzavrel dohodu o reálnej deľbe.

1.7 Právni nástupcovia pozemnoknižných vlastníkov – účastníci v 1/ až v 4/ rade navrhovateľkine
vlastnícke právo k predmetným pozemkom uznali a tým potvrdili, že nemajú žiadne výhrady k jej
vlastníctvu predmetných nehnuteľností.

1.8 Navrhovateľka mala za to, že i nebohý E. C. by k jej vlastníctvu nemal námietky. Do držby
právnym predchodcom navrhovateľky ani navrhovateľke počas celej doby nik nezasahoval v ich užívaní
im nebránil, ani sa vydania pozemkov od nich nedomáhal. Doposiaľ právni nástupcovia bývalých
vlastníkov neprejavili žiadny legitímny záujem o pozemky - neplnili si povinnosti vyplývajúce z vlastníctva

predmetných nehnuteľností ako je napr. úhrada daňových povinností. Navrhovateľka má za to, že
naplnila všetky zákonné podmienky na vydržanie k predmetným pozemkom najneskôr dňom 1.1.1992
kedy nadobudla účinnosť novela OZ č. 509/191 Zb. s poukazom na R 83/2002, držba je oprávnená, t.j.
túto vec navrhovateľka fakticky ovláda v dobrej viere, že jej patrí, nehnuteľnosti užíva a v neposlednom
rade je dobromyseľná, nakoľko ich nadobudli právne relevantnými úkonmi jej právni predchodcovia.

1.9 Navrhovateľka má v súčasnosti za to, že predmetné pozemky nemohli byť predmetom konania
13C/160/87, nakoľko tak, ako sa uvádza v rozsudku pozemok 924/1 o výmere 799 m2 zodpovedal
nevyhnutnej výmere na riadne užívanie domu - podľa vtedy platných predpisov bolo možné vydržanímnadobudnúť výmeru 800 m2, ktorú bolo možné prideliť do osobného užívania na stavbu domu.
Je všeobecne známe, že okrem dvora, zastavanej plochy mali ľudia aj záhrady, tak ako právni
predchodcovia navrhovateľky, ktoré sú teraz predmetom tohto konania. Stav právny nezodpovedá stavu

užívaciemu už najmenej od roku 1923. Pozemky právni predchodcovia navrhovateľky užívali a sama ho
užíva nerušene, nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov (36 rokov), rodina S. vyše 100 rokov.

1.10 Ide o navrhovateľkine pozitívne presvedčenie, že vlastnícke právo nadobudla, ktoré spočívalo v
ospravedlniteľnom omyle, išlo o vstup do držby odvodený na základe singulárnej sukcesie. V súvislosti

s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy a podľa čl. 1 Listiny považovať taký výklad ustanovenia § 134
OZ, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej
držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníctve, so stavom vlastníckym.

1.11 V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozhodnutia ÚS SR I.ÚS 35/09, II.ÚS 484/2015-46
a tiež nález ÚS SR sp.zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.

1.12 Neupravenosť vlastníckych vzťahov, napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, je dôvodom pre
tento právny úkon, keďže navrhovateľka má naliehavý právny záujem na tom, aby jej vlastnícke právo

k pozemkom bolo riadne usporiadané a zapísané do katastra nehnuteľností tak, aby ako vlastník mohla
s nimi disponovať.

1.13 Vyššie uvedené listiny o nadobudnutí pozemkov (rozsudok OS Nitra sp. zn. 13C/160/87, dedičské
rozhodnutie ŠN v Nitre 4D/30/88, darovacia zmluva – Notárska zápisnica N 87/95) navrhovateľka

považuje za domnelé tituly nadobudnutia jej vlastníckeho práva k predmetným pozemkom.

1.14 Navrhovateľka podaním zo dňa 10.03.2025 upresnila svoj návrh ohľadom označenia dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ktorý odvodzuje od nadobudnutia domu súp. č. XXX a
pri ňom sa nachádzajúcich pozemkov v k.ú. D. tak, že navrhla, aby súd vydal uznesenie o potvrdení

vydržania, ktorým rozhodne, že navrhovateľka vydržaním nadobudla pozemky v katastrálnom území D.,
zamerané GP č.180/2024, označené ako parc. reg. „C“ č. 924/2 - orná pôda o výmere 185 m2, parc.
reg. „C“ č. 924/4 - záhrada o výmere 179 m2, parc. reg. „C“ č. 987/257 - orná pôda o výmere 1952
m2, v podiele 1/1 (v EKN zapísané v LV č. XXXX ako pozemky parc. „E“ č.924/100,924/200), z toho
podiel 1/2 ku dňu 01.01.1992, kedy nadobudla právoplatnosť novela OZ č.509/1991 Zb. s poukazom

na judikát R 83/2002, so započítaním doby držby jej právneho predchodcu otca H. S., a podiel 1/2
ku dňu 10.04.1995, kedy bola darovacia zmluva zo dňa 24.03.1995, spísaná notárkou JUDr. Zuzanou
Svrčkovou do Notárskej zápisnice M. XX/XX, zapísaná do katastra nehnuteľností vkladom č. V 542/95,
so započítaním doby držby jej právnej predchodkyne matky H. S..

2.ZinformatívnehovýpisuzLVč.XXXXprekat.úz.D.vyplýva,žeparc.č.924/100–ornápôdaovýmere
197 m2 a parc. č. 924/200 – orná pôda o výmere 13451 m2 je v podielovom spoluvlastníctve E. F.
v podiele X/X-XXX, H. E. v podiele X/XX-XXX, I. G. v podiele X/XX-XXX, N. E. K. v podiele X/XX-XXX,
N. L. v podiele X/XX-XXX, N. C. v podiele X/XX-XXX, E. C. v podiele X/XX-XXX, R. B. v podiele X/XX-
XXX, G. H. v podiele X/XX-XXX, O. S. v podiele 1/3-ina s titulom zápisu z 19.09.1904, č. k. 7339 a 7356

a so správou k vlastníkovi O. S. R. pozemkovým fondom, Bratislava.

3. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. D. vyplýva, že parc. č. 924/1 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 799 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky
titulom nadobudnutia je D 30/88 a darovacia zmluva pod V 542/95.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13C 160/87-17 zo dňa 21.09.1987 súd určil, že H. S., T. C.,
nar. XX.XX.XXXX a H. S., zomr. XX.XX.XXXX, boli ku dňu smrti H. S. podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, každý v 1-ici v kat. úz. D., parc. č. 924/1 zast. pl. domu č. s. XXX s dvorom o výmere 799
m2. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.1987.

5. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre č. D 30/88-10 zo dňa 26.01.1988 po poručiteľovi H. S., zomr.
XX.XX.XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti v kat. úz. D. parc. č. 924/1, 924/2, 924/5 v 1-ine a podľa rozsudku
OS v Nitre 13C 160/87 prevezme navrhovateľka.6.Zdarovacejzmluvyzodňa24.03.1995spísanejnaNotárskomúradeJUDr.ZuzanySvrčkovejvyplýva,
že H. S., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa a navrhovateľka ako obdarovaná uzavreli zmluvu o prevode

nehnuteľností v obci Jarok zapísaných na LV č. XXX – dom súp. č. XXX v 1-ici a na LV č. XXXX
– parc. č. 924/1 zast. plocha a nádvorie o výmere 799 m2 v 1-ici ako nezapísané vlastníctvo podľa
právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13C 160/87-17 spolu s plotmi, studňou, vedľajšími
stavbami, vonkajšími úpravami a trvalými porastami.

7. Z úmrtného listu H. S., T. C., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že zomrela dňa XX.XX.XXXX.

8. Z rodného listu H. S., nar, 06.04.1919 vyplýva, že jeho rodičia sú: O. S., 29-ročný robotník a E. K.,
25-ročná.

9. Z vyhlásenia E. F. zo dňa 19.11.2024 vyplýva, že k týmto pozemkom bola zapísaná v pozemnoknižnej

vl.č.XXX pod B1 v podiele 1/3 jej stará matka A. R., T. S., avšak tieto pozemky neužívala, nakoľko ich
zamenila s O. S. zapísaným v pkn.vl.č.XXX pod B3 v podiele 1/3 a s U. F., T. S. - matkou B. C., T. F.,
zapísanej pod B8 v podiele 1/3-ina. O zámene a deľbe pozemkov sa dozvedela z rozprávania svojej
matky E. G., T. R. zomr. XX.XX.XXXX, po ktorej pozemok p.č. 924 spolu s inými pozemkami zdedila ako
výlučná dedička podľa dedičského rozhodnutia 22D/406/2003 s tým, že jej matka ich zdedila na základe

dedičského rozhodnutia D/6815/92 po A. R.. Od tejto zámeny – deľby pozemku parc.č. 924 ich rodine
patrili iné pozemky v kat. úz. D., ktoré užívali jej predchodcovia - jej stará matka A. R. a jej matka E. G.
a po nich ona s tým, že ich majú majetkoprávne usporiadané.

10. Z vyhlásení H. E., I. G. a N. E. K. vyplýva, že k týmto pozemkom bola zapísaná ich stará matka B. C.,

T. F. v PKV č.XXX pod B8 v podiele 1/3, avšak tieto pozemky neužívala, nakoľko si už pred ňou pôvodní
vlastníci medzi sebou zamenili a rozdelili im patriace pozemky tak, že vyššie uvedené pozemky pripadli
rodine O. S., zapísaného v PKN vl. č. XXX pod B3 v podiele 1/3. O tejto deľbe pozemkov sa dozvedeli z
rozprávania ich starej matky B. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Od tejto zámeny – deľby pozemku parc. 924
z PKN vl.č. 374 ich rodine patrili iné pozemky v kat. úz. D., ktoré užívali ich právni predchodcovia a po

nich oni s tým, že ich považovali za majetkovo právne usporiadané. Geometrickým plánom zamerané
pozemky patrili H. a H. S., t.j.rodičom A. B., ktorí si na pozemku parc.č. 924/1 postavili rodinný dom
č.148, v ktorom A. B. bývala od svojho narodenia. Od smrti jej rodičov tento dom a pozemky vedľa dvora
parc.č. 924/1 ako i pozemky za týmto dvorom až po cestu užíva A. B.. Ani oni, ani ich príbuzní predmetné
pozemky vôbec neužívali, nakoľko patrili rodine A. B., ktorá je v obci Jarok považovaná za vlastníčku

týchto pozemkov a domu. Zároveň uviedli, že v LV č. XXXX vedení vlastníci pod B5,6,7,8,9, t.j. účastníci
v 5.,6.,7.,8. a 9. rade sú dedičmi ich zomretého brata E. C..

11. Z vyjadrenia starostu obce Jarok zo dňa 18.11.2024 vyplýva, že navrhovateľka od smrti svojich
rodičov užíva predmetné pozemky, je považovaná za ich vlastníčku a platí za ne daň z nehnuteľností.

Zároveň potvrdil, že O. S. sa v 20-tych rokoch minulého storočia odsťahoval do Argentíny odkiaľ sa už
nevrátil.

12. Z čestného prehlásenia vlastníkov susedných pozemkov – D. F. a I. F., vyplýva, že navrhovateľka od
narodenia bývala v dome č. 148 so svojimi rodičmi a to až do ich smrti, odkedy pozemky pri dome a za

ním užíva a obrába tak, ako sú oplotené – t.j. dvor, záhrady a ornú pôdu a je v obci D. považovaná za ich
výlučnú vlastníčku. Sú znalí miestnych pomerov, nakoľko sú vlastníkmi susedného domu súpisné č. XXX
a k nemu priľahlých pozemkov parc.č. 925/100, 925/200, 987/98 v D. zapísaných v LV č. XXXX. V tomto
dome býva D. F. od svojho narodenia - jedná sa o rodičovský dom predtým patriaci jeho rodičom, ktorí v
ňom bývali až do ich smrti. Z ich rozprávania vie, že rodina S. predmetné pozemky nadobudla od V. L. T..

13. Z čestného prehlásenia D. H., bývalého starostu Obce Jarok v rokoch 1981-1989 vyplýva, že v čase,
kedy vykonával funkciu starostu prebiehal na Okresnom súde v Nitre súdny spor o určenie vlastníckeho
práva k pozemku, na ktorom mali H. a H. S. postavený rodinný dom č.148. Podľa predpisov platných
do roku 1989 bolo možné nadobudnúť vydržaním pozemok najviac do výmery 800 m2, pričom už v tom

čase rodina S. užívala okrem zastavanej plochy a dvora aj pozemky nachádzajúce sa pri dome č. XXX
ako aj za týmto domom ako záhrady a ornú pôdu.14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

16. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

17. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

19. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

20. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
prepisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj

počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

22. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (podmienky konania) a ak zistí nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
konanie zastaví (§ 161 ods. 1, 2 CSP). Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne

konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby
súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania.
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Medzi
nedostatky podmienky konania, ktoré nie je možné odstrániť, patrí aj nedostatok procesnej subjektivity
(§ 61 CSP) a jej existencia (zistenie) v čase začatia konania musí viesť k zastaveniu konania. O

tento nedostatok procesnej subjektivity ide vtedy, ak sa zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou
subjektivitou v čase začatia konania, t.j. že návrh bolo podaný voči osobe, ktorá už v čase začatia
konania ako subjekt práva neexistovala, nakoľko smrťou zanikla jeho procesná subjektivita (spôsobilosť
na práva a povinnosti).

23. Konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh a to doručením návrhu súdu. Súd zistil, že
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania bol doručený tunajšiemu súdu dňa 29.01.2025, t.j. v čase
keď účastník konania O. S., nebol spôsobilý byť účastníkom konania, nakoľko ako vyplýva z rodného
listu H. S. (jeho syna), v roku 1919 mal 29 rokov, teda, narodil sa v roku 1890. Z uvedeného potom
vyplýva, že v čase podania predmetného návrhu na súd by mal 135 rokov. Smrťou účastníka konania

zanikla jeho procesná subjektivita, ktorá je určujúcim znakom prípustnosti konania a rozhodovania
súdu, t.j. ako subjekt práva neexistuje. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných
procesných podmienok konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, a má za následok, že súd musí konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu,
že nedostatok procesnej subjektivity je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

podľa ustanovenia § 62 CSP v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, konanie voči
účastníkovi konania v 10/ rade zastavil.

24. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

25. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.26. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je
a) navrhovateľ

b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

27. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

28. Podľa § 359d ods. 3 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným
účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.

29. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa

§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

30. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

31. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení

vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

32. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že
držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o

to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je

tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti
platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah
vykonáva. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené
zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo.

Zo skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky predpoklady vydržania.

33. Po preštudovaní spisového materiálu sa súd zaoberal otázkou, či navrhovateľka splnila podmienky
na vydanie vyzývacieho uznesenia alebo či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu a dospelk záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Navrhovateľka výpisom z LV č. XXXX, rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 13C/160/87-17 zo dňa 21.09.1987 a tiež darovacou zmluvou zo dňa 24.03.1995
osvedčila svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D. parc. č. 924/1 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 799 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 924/1.
Žiadnym spôsobom však neosvedčila vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých vydržania sa domáha.
Skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníkom susednej parcely a že tieto užíva, takýmto titulom nie je.
Navrhovateľka svoje vlastnícke právo odvodzuje od skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla
sčasti dedením po svojom otcovi a sčasti darom od svojej matky spolu s pozemkom parc. č. 924/1.

Za deň, kedy malo dôjsť u nej k vydržaniu označila dátum 01.01.1992 v časti 1-ica s poukazom na
judikát R 83/2002 a 10.04.1995 v časti 1-ica s poukazom na zápis darovacej zmluvy z 24.03.1995 do
katastra nehnuteľností a to so započítaním držby jej právnych predchodcov. K uvedenému súd uvádza,
že užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby.
Navrhovateľka však žiadnym spôsobom neosvedčila, že by ona alebo jej právni predchodcovia vstúpili
do držby predmetných nehnuteľností oprávnene, teda na základe akého konkrétneho nadobúdacieho

právneho titulu. Súd nemal z obsahu spisu za preukázané, že by navrhovateľka, resp. jej právni
predchodcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním ani na základe domnelého právneho
titulu (napr. dohoda o reálnej deľbe, resp. zámenná zmluva). Pochybnosti nerozptýlili ani dostatočne
neosvedčili vyhlásenia niektorých ďalších účastníkov konania v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade (nie všetkých), nakoľko
títo síce tvrdili, že došlo k zámene ich pozemkov, avšak neuviedli za aké pozemky boli zamenené.

Uvedené skutočnosti mali účastníci sprostredkovane iba z rozprávania ich právnych predchodcov.
Zároveň predmetné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do dedičského konania po právnych predchodcoch
navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že navrhovateľka o skutočnosti, že nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností vedela alebo prinajmenšom, pri zachovaní náležitej opatrnosti, mohla mať
pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosť, ktorá jej nepatrí, keďže evidencia katastra nehnuteľnosti je

verejne prístupná a z výpisu LV č. XXXX je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka nevlastní.
Podľa názoru súdu, každý, kto má v záujme ujať sa držby nehnuteľnosti a následne s ňou nakladať ako
s vlastnou, je povinný zistiť si aktuálny právny stav, t.j. z príslušného registra, ktorým je v tomto prípade
kataster nehnuteľností, ktorý obsahuje súpis nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto veciam,
a teda overiť si tú skutočnosť, či k nehnuteľnosti, s ktorou hodlá nakladať ako s vlastnou, neexistuje

už evidovaný vlastnícky vzťah iného subjektu k tejto nehnuteľnosti. Táto okolnosť potom vylučuje jeho
dobromyseľnosť po dobu najmenej 10 rokov ako jednu z podmienok pre vydržanie. Súd preto aj z tohto
dôvodu nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia.

34. K navrhovateľkou uvádzaným skutočnostiam, že má naliehavý právny záujem na tom, aby bolo

jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam usporiadané a zapísané, aby s týmito mohla
disponovať súd uvádza, že v konaní o potvrdení vydržania súd naliehavý právny záujem neskúma tak,
ako je tomu pri podaní žaloby o určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP, v ktorom konaní súd vykonáva
riadne dokazovanie a preto sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal.

35. Konanie o potvrdení vydržania predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd musí
skonštatovať, že navrhovateľka na základe ňou predložených listinných dôkazov hodnoverne
nepreukázala splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam vydržaním. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetných

nehnuteľností je potrebné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré
predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním
voči účastníkom konania v 1/ až 9/, 11/ a 12/ rade, podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP, zamietol.

36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

37. V mimosporovom konaní súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania iba na návrh, pričom
platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Nakoľko takýto

návrh nebol podaný, súd o trovách konania nerozhodoval, a vo výrokovej časti uznesenia sa nimi vôbec
nezaoberal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Nitra, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.