Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obž. A. B. pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 26.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. C. D. E. F. G. H. , nar. XX.XX.XXXX V Šali, trvale bytom I., B. XXX/XXX

j e v i n n ý , ž e :

dňa 19.11.2023 v čase okolo 15.00 hodine v meste Nitre po triede Andreja Hlinku viedol vozidlo zn. BMW
320 TD, evidenčné číslo J. XXXXX po požití metamfetamínu v koncentrácii 554 ng/ml, čo sa u neho
prejavilo vykonaným toxikologickým vyšetrením z krvi odobratej mu v čase o 15.59 hodine, pozitívnym
nálezom metamfetamínu v krvi,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku

t ý m s p á ch a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného
zákona, nezistiacpriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obžalovanému sa ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B.
a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po
prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby

odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený
mu za vinu, odpovedal: áno

-písm.h/Tr.por.,čisadobrovoľnepriznalauznalvinuzaspáchanýskutok,ktorýsavobžalobekvalifikuje
ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal:
áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal

vyhlásenie obžalovaného.

Na základe vyhlásenia obžalovaného obvineného o vine, ktoré korešponduje s dôkazmi vykonanými
v prípravnom konaní, mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona tým, že vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky (požitím metamfetamínu)
činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným
zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 289

Trestného zákona (záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na ochrane
cudzieho majetku) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný bol doposiaľ tri krát súdne riešený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že v prvom prípade
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/61/2019 zo dňa 23.10.2019 právoplatným 08.11.2019
bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona
a iné, za skutok spáchaný 31.05.2019 mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov do 09.11.2024.

Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/61/2019
zo dňa 22.04.2025 bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe plynúcej od 09.11.2019 do
09.11.2024 osvedčil, uznesenie prokuratúra prevzala dňa 19.06.2025 a sťažnosť v zákonnej lehote
nepodala. Odsúdenému bolo uznesenie doručené poštou dňa 23.06.2025. Súd ako predbežnú otázku
riešil právoplatnosť tohto uznesenia, a vzhľadom na to, že prokurátorovi zákonná lehote na podanie

sťažnosti uplynula 24.06.2025 a samosudkyňa konštatovala právoplatnosť tohto uznesenia dňom
26.06.2025, kedy sa obžalovaný vyjadril, že sťažnosť voči predmetné mu uzneseniu nepodá.
Z toho dôvodu sa na odsúdeného aj v tomto prípade hľadí, ako by nebol odsúdený.
Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 sp.zn. 6T/113/2020 zo dňa 13.10.2020,
právoplatným 12.01.2021 bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, a za skutok spáchaný 12.03.2019, bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.8T/61/2019,
zároveň mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikomanické, ktorého bol prepustený 02.01.2023.

V evidencii priestupkov má štyri záznamy, v dvoch prípadoch (01.11.2021 a 03.11.2021) bol riešený
napomenutím za porušenie zákazu fajčenia, dňa 22.03.2022 bol riešený napomenutím za porušenie
zákazu požívania alkoholických nápojov, dňa 29.01.2025 bol postihnutý blokovou pokutou 50 eur
zaplatenou na mieste za opakovanú stratu dokladov OP. V evidenčnej karte vodiča záznam nemá.

Z miesta bydliska hodnotený nie je.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a, §34 Trestného zákona,
pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu.

Podľa § 33a odsek 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a odsek 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a odsek 3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi nie je možné uložiť trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný
trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Toto ustanovenie v danom prípade nebráni opätovnému uloženiu trestu odňatia s podmienečným

odkladomvýkonutrestu,napriektomu,žeobžalovaný síceprejednávanýtrestnýčinspáchalvskúšobnej
dobe, avšak príslušným súdom bolo v čase konania hlavného pojednávania vyslovené, že sa v určenej
skúšobnej dobe 5 rokov osvedčil, počas ktorého spolupracoval s probačným a mediaačným úradníkom
a neboli zistené porušenia povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe, a preto súd nepovažoval za
nevyhnuté uložiť mu trest odňatia slobody s jeho skutočným výkonom, tak ako to navrhol v záverečnej

reči prokurátor.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že
obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/

Trestného zákona). Z priťažujúcich okolností žiadna zistená nebola.
Prokurátor v záverečnej reči poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.7/1975, podľa ktorého
zahľadením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia
za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a na stanovisko Najvyššieho
súdu R 10/1974 , podľa ktorého aj keď platí fikcia ako by nebol páchateľ odsúdení, nebráni to tomu,

aby súd pri hodnotení páchateľa prihliadol na skutočnosť, že už v minulosti spáchal trestný čin. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že súd skutočnosť, že v minulosti obžalovaný spáchal trestný čin premietol do
nepriznania poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život.

Z dôvodu vyššie uvedených okolností, s poukazom na prevažujúci pomer (1:0) označených
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý od spáchania
trestného činu vedie riadny život (súd na priestupok strata občianskeho preukazu, pokuta zaplatená
na mieste neprihliadol, vzhľadom na to že ide o iný druh protiprávneho konania než je prejednávaný
trestný čin), dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov na dolnej hranici zákonnej

trestnej sadzby (až jeden rok) s jeho podmienečným odkladom, posilnený dohľadom probačným
a mediačným úradníkom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 18 mesiacov, je
čo do výmery a druhu postačujúci. Zároveň bolo obžalovanému uložené aj obmedzenie spočívajúcev zákaze požívania návykových látok. Uvedený zákaz bol uložený na podklade skutku, keď obžalovaný
prejednávaný trestný čin spáchal práve po požití návykovej látky.

Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní
2 roky, pretože bol odsúdený pre trestnú činnosť, ktorej sa dopustil v súvislosti s činnosťou (vedenie
motorového vozidla), o ktorej bol vyslovený zákaz.

Súd zdôrazňuje, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 33a

Trestného zákona a § 34 Trestného zákona, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou
sankciou, ktorú ukladá súd, predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery
páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia tejto osoby v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť,
abytrestboluloženýspravodlivo,pričompodľanázoru súdupodľa§34odsek3Trestnéhozákonatakýto
trest postihne obžalovaného tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho osobnú starostlivosť
o chorú starú matku, o ktorú sa striedavo stará so svojimi súrodencami.

Súd má za to, že tieto druhy trestu a ich výmera, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre
ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu a to
tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečia ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tak, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a v budúcnosti sa nedopustil žiadneho trestného činu a súčasne
aj iných odradia od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrujú aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.