Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10Csp/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203963
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6625203963.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: A. A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX
XX E., zast.: Jarabica, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:
47 454 831 proti žalovanému: F. A. E. E. family, s miestom podnikania Trhové námestie 4567/7A, 979
01 Rimavská Sobota, IČO: 10906401, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese D. G., v obci D. G.,
v katastrálnom území D. G., zapísaným na

- liste vlastníctva č. XXXX a to k parcele registra „H.“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parcele registra „H.“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXX

m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavbe – rodinnému domu so súpisným číslom XXXX
postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, v spoluvlastníckom podiele žalovaného F. A. E.,
občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/X, XXX XX D. G. vo veľkosti 1/2 k celku;
- na liste vlastníctva č. XXXX a to k parcele registra H.“ parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „H.“ parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „H.“ parcelné číslo XXX/X o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „H.“ parcelné číslo XXX/X o
výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavbe – Garáž so súpisným číslom XXXX
postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X, stavbe - Administratívna budova so súpisným číslom
XXXX postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X v spoluvlastníckom podiele žalovaného F. A. E.,
občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/X, XXX XX D. G. vo veľkosti 1/3 k celku

v prospech žalobcu A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., občan SR
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu Dohody o uznaní dlhu zo dňa
18.08.2025 vo výške 200.000,- Eur s príslušenstvom.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.09.2025 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva vo svoj prospech k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v okrese D. G., v obci D. G., v katastrálnom území D. G., zapísaným na:- liste vlastníctva č. XXXX a to k - parcele registra „H.“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parcele registra „H.“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavbe – rodinnému domu so súpisným číslom

XXXX postavenému na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX; v spoluvlastníckom podiele žalovaného F.
A. E., občan SR, nar. XX.XX.XXX (pozn. súdu – správne malo byť uvedené XXXX), bytom I. H. XXXX/
X, XXX XX D. G. vo veľkosti 1/2 k celku;
- na liste vlastníctva č. XXXX a to k - parcele registra H.“ parcelné číslo XXX o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „H.“ parcelné číslo XXX/X o výmere XXX

m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „H.“ parcelné číslo XXX/X o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X o
výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavbe – Garáž so súpisným číslom XXXX
postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X, stavbe - Administratívna budova so súpisným číslom
XXXX postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X v spoluvlastníckom podiele žalovaného F. A. E.,
občan SR, nar. XX.XX.XXX (pozn. súdu – správne malo byť uvedené XXXX), bytom I. H. XXXX/X, XXX

XX D. G. vo veľkosti 1/3 k celku,
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu dohody o uznaní dlhu zo dňa
18.08.2025 vo výške 200.000,- Eur s príslušenstvom; tiež žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalobca zároveň navrhol, aby mu súd uložil v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
podať voči žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 200.000,- Eur.

Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v okrese E., v obci E., v
katastrálnom území E. na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcely registra „H.“: parcelné číslo XXXX/X o
výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrada, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie a stavba – rozostavaný rodinný dom postavený na parcele registra „H.“, parcelné

číslo XXXX/X.
Žalovanýnazákladedohodysožalobcomprevzalzáväzokzhotoviťstrechunapredmetnejnehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu, a to v súlade s technickými normami a podmienkami potrebnými na získanie
certifikátu z materiálu Fatrafol, ktorý mal zabezpečiť bezchybný stav strechy s desaťročnou zárukou na
materiál. Žalovaný sa ďalej zaviazal, že vykoná aj všetky potrebné opravy alebo korekcie, ktoré vyvstanú

po zhotovení diela a to podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Počas realizácie prác
sa však na streche objavili vady a strecha nebola riadne zhotovená. Žalovaný následne pristúpil po
viacerých urgenciách zo strany žalobcu k jej oprave, a to v auguste 2025, avšak odkryl väčšiu časť
strechy, než bol schopný v danom čase opraviť. V dôsledku toho došlo pri búrke zo dňa 16.08.2025 na
deň 17.08.2025 k zatečeniu a následnému zaplaveniu nehnuteľnosti žalobcu, čo bolo v priamej príčinnej

súvislosti s konaním žalovaného, čím žalobcovi vznikla škoda v podobe znehodnotenia nehnuteľnosti a
jej vnútorného vybavenia. Hoci žalovaný spočiatku odmietal svoju zodpovednosť za vzniknutú situáciu,
t.j. za svoju neodborne vykonanú prácu a s tým súvisiace zaplavenie domu v dôsledku búrky, neskôr
pristúpil k podpísaniu Dohody o uznaní dlhu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
18.08.2025, ktorej predmetom bolo, že žalovaný uznal, že svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu na

nehnuteľnosti a vnútornom vybavení nehnuteľnosti vo výške 200.000,- Eur. Žalovaný svoj dlh uznal čo
do dôvodu aj výšku a zaviazal sa žalobcovi uhradiť dlh vo výške 200.000,- Eur.
Napriek tomu, že žalovaný bol poistený v rámci svojho podnikania na sumu 100 000,- Eur, podľa
zistených informácií poisťovňa žalovaného žalovanému nevyplatí poistné plnenie, a to z dôvodu zistenia
neodborného a nedbanlivostného postupu pri oprave strechy na nehnuteľnosti žalobcu.

Na základe uvedených informácií nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaný sa môže zbaviť svojho
majetku – prevodom vlastníckeho práva k svojím nehnuteľnostiam na iné osoby. Táto obava sa
potvrdila, kedy dňa 01.09.2025 videl žalobca na výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. G.,
že na nehnuteľnostiach žalovaného sa objavila plomba a aktuálne prebieha vkladové konanie č. J./
XXXX titulom uzatvorenej darovacej zmluvy. Na tomto základe sa žalobca domnieva, že dochádza k

nakladaniu so spoluvlastníckym podielom, na základe čoho je pravdepodobné, že sa žalovaný chce
určitým spôsobom zbaviť zodpovednosti za svoje konanie. Z tohto dôvodu žalobca žiada, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie – zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX v k.ú. D. G..
Keďže žalovaný je fyzickou osobou – podnikateľom, vlastní aj iné nehnuteľnosti – zapísané na LV č.

XXXX v k.ú. D. G.. Z dostupných informácií by sa malo jednať o „firemné priestory“ žalovaného ako napr.
sklad, garáž, administratívna budova. Nakoľko je evidentné, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku
(rodinného domu) prevodom na iné osoby, je vysoká pravdepodobnosť, že sa bude chcieť zbaviť aj
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. G.. Z tohto dôvodu žalobca žiada, aby súd nariadilzabezpečovacie opatrenie – zriadením záložného práva aj pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
v k.ú. D. G..
Žalobca má za to, že obava zmarenia uspokojenia je preukázaná, keďže žalovaný už začal prevádzať

svoje nehnuteľnosti. Preto nariadením zabezpečovacieho opatrenia – zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného – bude zabezpečené, že žalobca sa bude môcť uspokojiť
aj v prípade, ak žalovaný naďalej nebude plniť.
Podľa názoru žalobcu je v danom prípade jeho pohľadávka voči žalovanému jednoznačne preukázaná:
žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 200.000,- Eur, a to Dohodou o

uznaní dlhu zo dňa 18.08.2025. Takéto uznanie má v zmysle § 323 Obchodného zákonníka význam
samostatného záväzkového dôvodu a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu ako aj
určuje zodpovednosť škodcu, pričom sa účastníci tiež zhodli na minimálnej (predbežnej) výške škody.
Pohľadávka žalobcu je teda po právnej stránke istá a riadne osvedčená.
Žalobca má zároveň za to, že osvedčil, že existuje dôvodná obava ohrozenia budúcej exekúcie. Táto
obavaniejehypotetická,alejepodloženákonkrétnymsprávanímžalovaného.Uždňa01.09.2025(údaje

platné k 29.08.2025 18:00:00) bolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D. G. bola zapísaná
plomba a prebieha vkladové konanie č. J./XXXX na základe darovacej zmluvy. Žalovaný tak reálne
prevádza svoj majetok na inú osobu, a to krátko po tom, čo písomne uznal dlh voči žalobcovi vo výške
200.000,- Eur. Zároveň je vlastníkom ďalších nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. D. G.,
pričom vzhľadom na jeho aktuálne konanie je opodstatnená obava, že sa ich pokúsi previesť alebo inak

zaťažiť s cieľom zmarenia uspokojenia veriteľa. Konanie žalovaného tak napĺňa zákonné predpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia – účelovým nakladaním so svojím majetkom ohrozuje budúce
uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Nakoľko žalobcovi vznikla škoda, ktorá bola predbežným posúdením obidvoch strán sporu vyčíslená
minimálne na sumu 200.000,- Eur, pričom presná výška škody bude určená až znaleckým dokazovaním,

žalobca považuje za nevyhnutné, aby sa zabezpečenie vzťahovalo na viaceré nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného. Žalovaný je totiž podielovým spoluvlastníkom len v rozsahu 1/2 k rodinnému
domu zapísanému na LV č. XXXX a súčasne vlastní len 1/3 spoluvlastníckeho podielu na tzv. „firemných“
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného na
rodinnom dome sa pritom odhaduje približne na 50.000,- Eur, čo by nepostačovalo ani na pokrytie

minimálnejvýškyškody,ktorúobidvestranyvDohodeouznanídlhuuznaliakovzniknutú.Ztohtodôvodu
je z hľadiska primeranosti a účelu zabezpečovacieho opatrenia potrebné, aby boli súdnym záložným
právom zaťažené aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, keďže len tak bude možné dostatočne
zabezpečiť pohľadávku žalobcu a zabrániť jej zmarenému uspokojeniu.
Navrhované zabezpečovacie opatrenie – zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného

– teda žalobca považuje za primerané sledovanému účelu. Záložné právo žalovanému nebráni
nehnuteľnosti užívať a požívať úžitky z nich, len obmedzuje jeho možnosť tieto nehnuteľnosti účelovo
prevádzať alebo zaťažovať na úkor žalobcu. Zároveň poskytuje žalobcovi istotu, že v prípade úspechu
v konaní vo veci samej bude mať reálne zabezpečený výkon rozhodnutia. Súdne záložné právo
je nástrojom, ktorý zákonodarca výslovne určil na zabezpečenie peňažných pohľadávok veriteľa v

prípadoch, keď je ohrozený budúci výkon rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalovaný už začal s prevodmi
majetku, hrozí nenahraditeľná ujma pre žalobcu, pokiaľ by k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia
nedošlo.

2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

8. Podľa § 328 CSP ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

15. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie veriteľa zriadením záložného práva na

konkrétny majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, a zabrániť tak nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo už v začatom konaní nastať. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je návrh žalobcu a spôsobilý predmet záložného práva, pričom zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Táto

by mala byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný.
Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená. Pri skúmaní obavy
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, avšak súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená, t.j. žalobca by mal súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Okrem uvedených základných predpokladov
musí súd pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do
majetkových pomerov dlžníka, a to ako vo vzťahu k majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie,takajkpohľadávke,nazabezpečeniektorejsazabezpečovacieopatreniezriaďuje.Zhľadiska

rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia
nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika zaradenia tohto druhu opatrení
naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám
o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Z hľadiska povahy tohto inštitútu však
možno konštatovať, že v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaného pred

začatím konania, bude na takéto konanie nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude
získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia
nemá zabezpečovacie opatrenie s poukazom na § 343 ods. 3 CSP zmysel.16. Na konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd. Nakoľko
v danej veci ide o spotrebiteľský spor, súd mal za to, že v zmysle ustanovenia § 19 písm. d) CSP je
daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Lučenec, keďže v jeho obvode má adresu trvalého

pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom.

17. Pre úplnosť súd dodáva, že hoci nehnuteľnosti žalovaného sa nachádzajú v okrese Rimavská
Sobota, v prejednávanej veci je predmetom konania nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spočívajúceho v sudcovskom záložnom práve zabezpečujúcom peňažnú pohľadávku žalobcu. Konanie

o takejto žalobe sa netýka úzko vzniku, zmeny, či zániku (existencie) záložného práva k nehnuteľnostiam
a táto skutočnosť v danom prípade nezakladá výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 20 písm. a) CSP vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v obvode tohto súdu
v k.ú. D. G., ohľadom ktorých sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (k tomu pozri
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/49/2021 zo dňa 30.09.2021).

18. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a oboznámení sa s
pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade je návrh žalobcu dôvodný.

19. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise má súd osvedčené, že dňa 18.08.2025
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu, ktorou dlžník uznal, že

svojímkonanímspôsobilveriteľoviškodunanehnuteľnostiavnútornomvybavenínehnuteľnostivovýške
200.000,- Eur, pričom tento dlh dlžník uznal čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa dlh vo výške 200.000,-
Eur uhradiť veriteľovi do 30 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti vo vzťahu k nehnuteľnosti a jej
vnútorného vybavenia opísanej v bode 1. článku II. tejto dohody (t.j. nehnuteľnosti veriteľa zapísanej na
LV č. XXXXX v k.ú. E.), avšak najneskôr do 90 dní od podpisu tejto dohody, a to na bankový účet veriteľa.

Pravosť podpisu dlžníka (žalovaného) na Dohode o uznaní dlhu bola dňa 18.08.2025 osvedčená na
Notárskom úrade A. K. B. G. G. L. J.

20. Z výpisu zo živnostenského registra zaslaného Okresným úradom Rimavská Sobota, odbor
živnostenského podnikania má súd osvedčené, že osobné údaje podnikateľského subjektu: F. A. E. E.

family s miestom podnikania Trhové námestie 4567/7A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 10906401 sú F.
A. E., D. XXXXXX/XXXX, bydlisko I. H. XXXX/X, XXX XX D. G..

21. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. a obec D. G. zo dňa 01.09.2025 vyplýva, že ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností parc. reg. „H.“, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie,

parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu č. súp. XXXX na
pozemku parc. č. XXXX/XXX je pod B1 evidovaný F. A. E., nar. XX.XX.XXXX, I. H. XXXX/X, XXX XX D.
G. – teda žalovaný, v spoluvlastníckom podiele 1/2. Súčasne je na spoluvlastníckom podiele žalovaného
vyznačená plomba na základe J./XXXX (Darovacia zmluva).

22. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. a obec D. G. zo dňa 01.09.2025 je tiež zrejmé, že F. A. E., nar.
XX.XX.XXXX, I. H. XXXX/X, XXX XX D. G. (žalovaný) je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
parc. reg. „H.“, parc. č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere
XXXm2–zastavanáplochaanádvorie,parc.č.XXX/XovýmereXXXm2–zastavanáplochaanádvorie,
parc. č. XXX/X o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavieb: garáž č. súp. XXXX na parc.

č. XXX/X, administratívna budova č. súp. XXXX na parc. č. XXX/X pod B3 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/3.

23. V danom prípade má súd za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu nároku, ktorému má
byť poskytnutá ochrana, keď súdu predložil dohodu o uznaní dlhu zo dňa 18.08.2025, z ktorej

žalovanému vyplýva povinnosť zaplatiť žalobcovi uznaný dlh vo výške 200.000,- Eur, ktorá pohľadávka
doposiaľ nebola judikovaná. Súd má za to, že žalobca tiež osvedčil reálnu bezprostrednú hrozbu,
že budúci možný výkon exekúcie bude ohrozený. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k. ú.
D. G. má súd preukázané, že žalovaný darovacou zmluvou prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach na inú osobu. Také konanie žalovaného, ktorým sa snaží previesť svoje

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na iného, dôvodne vzbudzuje obavu, že postavenie
žalobcu pri budúcom vymáhaní jeho pohľadávky bude sťažené. Keďže však hodnota spoluvlastníckeho
podielu žalovaného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. G. je odhadovaná
len na sumu 50.000,- Eur, s ohľadom na výšku pohľadávky žalobcu 200.000,- Eur považuje súdza dôvodné aj zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. D. G.. Hoci nehnuteľnosti, ktorých sa zriadenie záložného práva
týka, (spolu)vlastní žalovaný ako fyzická osoba, pričom dohodu o uznaní dlhu uzatvoril ako podnikateľ

na základe živnostenského oprávnenia, táto skutočnosť zriadeniu záložného práva nebráni, nakoľko
živnostník zodpovedá (ručí) za záväzky z podnikania celým svojím majetkom. Zároveň má súd za
to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebude porušená zásada proporcionality zásahu do
práv a právom chránených záujmov žalovaného, keďže nedochádza k zániku vlastníckeho práva
žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, t. j. tento môže naďalej predmetné nehnuteľnosti užívať,

pričom s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky vo výške 200.000,- Eur má súd za to, že
zabezpečovacím opatrením bude žalobcovi poskytnutá primeraná ochrana, a to výhradne v súvislosti
so zabezpečením tohto nároku.

24. Preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.).

25. Pokiaľ žalobca navrhoval, aby mu súd uložil povinnosť podať do 30 dní žalobu proti žalovanému
vo veci samej o zaplatenie 200.000,- Eur, súd tomuto návrhu nevyhovel, a to predovšetkým z dôvodu,
že žalovanému doposiaľ neuplynula lehota na splnenie povinnosti podľa dohody o uznaní dlhu. Hoci
žalobcasadomnieva,žežalovanýsabudesplneniusvojejpovinnostivyhýbať,podľadohodymôžesvoju

povinnosť splniť najneskôr do 90 dní od podpisu dohody, t.j. až do 17.11.2025. Preto uloženie povinnosti
žalobcovi podať voči žalovanému takúto žalobu považuje súd za nadbytočné. Aj v prípade podania
takejto žaloby by táto musela byť ako predčasne podaná zamietnutá. Ak žalovaný svoju povinnosť
v lehote jej splatnosti nesplní, nič nebráni žalobcovi, aby takúto žalobcu voči žalovanému podal. Z toho
dôvodu súd návrh žalobcu v tejto časti zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný, preto mu
ako úspešnej strane priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Pri posudzovaní
miery úspechu žalobcu nebral súd do úvahy zamietnutie návrhu v časti o uloženie povinnosti žalobcovi
podať žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 200.000,- Eur, keďže toto sa netýkalo podstaty návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ak by bol dôvod na uloženie takejto povinnosti (podať

žalobu vo veci samej), súd by tak mohol urobiť aj bez výslovného návrhu žalobcu.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.