Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125215678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6125215678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 476,71 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 476,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 476,71 eur od 09.12.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 476,71 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 18.06.2024 došlo pri Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A.

B. ml., C.: XXXXXXXX, s miestom podnikania D. XXX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 917/2024 zo
dňa 25.07.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 25.7.2024 do 23.8.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 23.8.2024 a bolo naďalej opravované v autoservise, po ktorú

nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 10802024 splatnú dňa 07.09.2024 na sumu 1121,77 EUR
bez DPH za 30 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 23.08.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1121,77 EUR bez DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.

Žalovaný dňa 07.10.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 774,07 EUR, ale dňa 7.12.2024
bola žalovanému na základe jeho žiadosti vrátená časť z uhradenej čiastky vo výške 129,01 EUR .
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených

nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi

v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 07.12.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.11.2024 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 476,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 %
ročne od 09.12.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor (č. l. 16 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že Žalovaný listom zo

dňa 22.11.2024 v Likvidačnej správe oznámil žalobcovi, že priznáva primeranú dobu zapožičania
náhradného vozidla 17 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupyudávanévýrobcom,časnaobjednanienáhradnýchdielov,časpotrebnýnapresunvozidlamedzi
jednotlivými pracoviskami. Obdobie od 25.7.2024 do 6.8.2024 nebolo priznané pre nečinnosť servisu na
oprave vozidla. Žalovaný nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu nárok na 13 dní nájmu náhradného

vozidla a to z dôvodu, že poškodený, resp. ním oprávnená osoba vo veci v čase od 25.7.2024 do
6.8.2024 nekonala. Žalovaný uvádza, že právny predchodca žalobcu poveril autoservis AT a.s., so
sídlomDlhá84,01009Žilina,IČO:36386766vykonanímopravy,vrámciktorejbolservispoverenýajna
komunikáciu s poisťovňou (žalovaným). Dňa 4.7.2024 bola vykonaná prvotná obhliadka poškodeného
motorovéhovozidlaprávnehopredchodcužalobcu.Následneaždňa7.8.2024bolazostranyautoservisu

objednaná doobhliadka poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu, ktorá bola
vykonaná v ten istý deň 7.8.2024. Medzi vykonaním prvotnej obhliadky dňa 4.7.2024 a vykonaním
doobhliadky dňa 7.8.2024 autoservis nevykonával žiadne opravárenské úkony na motorovom vozidle.
Nakoľko bolo poškodené motorové vozidlo prevádzky schopné (pojazdné), jeho zotrvanie v autoservise
bolo nedôvodné. Poškodený mohol svoje motorové vozidlo využívať až do začatia vykonávania opravy

zo strany autoservisu. Z dôvodu nečinnosti autoservisu preto došlo k neúmernému navýšeniu doby
zapožičania náhradného vozidla zo strany právneho predchodcu žalobcu. Z uvedeného dôvodu bolo
zapožičanie si náhradného vozidla právneho predchodcu žalobcu u žalobcu absolútne nedôvodné,
neúčelné a nehospodárne odo dňa 25.7.2024 do dňa 6.8.2024. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a
účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný

poskytol plnenie. Žalovaný ďalej namietol úroky z omeškania z dôvodu, že žalovaný si svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohla dostať do omeškania.

4. Žalobca v replike na č.l. 29 spisu navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde.
K namietanej nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti

a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na
dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti
nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas
ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej

možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osobybol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku
na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj

voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť,
že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AT, a.s., ktorý je obchodným partnerom
žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu
poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo.
Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej

trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči
autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného.
Žalobca do konania predložil faktúru vystavenú autoservisom AT, a.s. zo dňa 02.09.2024. Z predloženej
faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 02.09.2024, avšak
vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená
až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Až

poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného,
resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a
vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od

toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry
za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho
listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení
krycieho listu dňa 06.09.2024 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla.
V danom prípade poškodený za účelom minimalizovania nákladov ukončil nájom náhradného vozidla

ešte skôr ako mal k dispozícii svoje opravené vozidlo, nakoľko v čase ukončenia nájmu náhradného
vozidla sa poškodené vozidlo ešte stále opravovalo. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v
autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil ešte pred tým, ako mu bolo opravené vozidlo

vydané autoservisom. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v
dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného
plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za
opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného

motorovéhovozidlamoholbyťvdeňvystaveniafaktúryukončený.Pretojepotrebnépovažovaťzaúčelnú
dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho
vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Žalovaným uznané a vyplatené poistné
plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu,

ktorúžalovanýnijakonepreukázalaninevysvetlil.Vsúvislostisuplatnenýmúrokomomeškaniapoukázal
na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.

5. Žalovaný v duplike na č.l. 40 spisu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nijako
nepreukázal ani nevysvetlil určenie doby trvania nájmu. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení ako aj v

Odporeprotiplatobnémurozkazuodôvodnildôvodnepriznanianájmunáhradnéhovozidlazaobdobieod
25.7.2024do6.8.2024.Žalobcavosvojomvyjadreníuvádza,žepoškodenýnemoholžiadnymspôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. K uvedenému je potrebné uviesť, že poškodený
si sám dobrovoľne vybral autoservis AT a.s. Toyota, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo a ktorý zároveň
aj splnomocnil na komunikáciu so žalovaným. Poškodený si teda vlastným konaním vybral na opravu

poškodeného motorového vozidla tento autoservis, ktorý mu svojím konaním spôsobil vznik škody z
dôvodu neúmerne dlhého nájmu náhradného vozidla. Žalovaný má za to, že poškodený mohol ovplyvniť
dobu trvania nájmu náhradného vozidla tým, že by riadne komunikoval s povereným autoservisom,
ktorý ho mal upozorniť na to, že v čase odovzdania poškodeného motorového vozidla do opravy nie
je v jeho kapacitách začať vykonávať opravu jeho motorového vozidla. Vo vzťahu k predloženému

vyjadreniu autoservisu má žalovaný za to, že bola vykonaná prvotná ohliadka vozidla a servis začal
s prácami na vozidle. Žalovaný má za to, že predložené vyjadrenie autoservisu k dĺžke opravy je
nepreskúmateľné a nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko autoservis v ňom uvádza len všeobecné
tvrdenia, ktoré nič nehovoria o tom, čo autoservis vykonával po prevzatí vozidla do opravy a vôbec sa vňom autoservis nevyjadril k spornému časovému úseku, ktorý namieta žalovaný. Z uvedeného dôvodu
má žalovaný za to, že autoservis týmto vyjadrením neodôvodnil svoji nečinnosť pri vykonávaní opravy
poškodeného motorového vozidla ani to, prečo prevzal do opravy vozidlo, keď ešte nemal kapacitu na

začatie vykonávania opravy.

6. Súd následne vo veci vykonal pojednávanie dňa 05.09.2025, ktoré vykonal za účasti právnej
zástupkyne žalobcu, žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, nepožiadal
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, požiadal o ospravedlnenie.

7. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných
ustanovení:

8. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

9. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 476,71 eur, ako nárok vyplývajúci

z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody
zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

22. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu

škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,
ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods. 1
zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g)
zákona o PZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].

Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa
18.06.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. ml., C.: XX XXX XXX, D. E. F. D. XXX, XXX XX

D. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodený za
účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičal náhradné
vozidlo u žalobcu (po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti
vyplývajú zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 917/2024 zo dňa 25.07.2024 (č. l. 6 spisu),

v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenému vozidlo od 25.07.2024 do 15.08.2024 za denné nájomné
59 Eur, zmluvné nájomné v sume 44 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50
eur (osobný automobil Citroen C4 CACTUS) a od 16.08.2024 do 23.08.2024 za denné nájomné 55 Eur,
zmluvnénájomnévsume41Eur(osobnýautomobilKIACeed).Poškodenýmalvypožičanévozidláspolu
po dobu 30 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 10802024 (č. l. 9 spisu)

splatnou dňa 07.09.2024 sumu 1 346,12 eur. V uvedenej sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní neboli
sporné výšky denného nájomného. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP,
pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd
z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

24. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku vo výške 1 121,77 eur bez DPH voči žalovanému
na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2024 (č. l. 9 rub
spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2024 adresovanej žalovanému (č. l. 10
rub spisu).

25. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú
súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca
stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Rovnako nebola v konaní sporná anipasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase
poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

26. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil
Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 04.10.2024 (č. l. 20 rub spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného v spojení s výzvou na vrátenie čiastočne priznanej sumy, sumu 645,06
eur (žalovaný pôvodne žalobcovi v zmysle oznámenia o poistnom plnení uhradil sumu 774,07 eur
– č.l. 12 rub spisu, z ktorej časť vo výške 129,01 eur – č.l. 13 spisu, bola následne žalovanému

žalobcovi vrátená na základe jeho výzvy). Priznaná, neskôr znížená suma 645,06 eur mala zodpovedať
prenájmu náhradného vozidla po dobu od 07.08.2024 do 23.08.2024 (nepriznaná doba od 25.07.2024
do 06.08.2024). V cene priznanej doby nájmu je započítaný aj poplatok za pristavenie vozidla.

27. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla za obdobie odo dňa
objednania doobhliadky – 07.08.2024, do ukončenia opravy motorového vozidla – 23.08.2024 (17 dní).

28. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za čas od
25.07.2024 do 06.08.2024, tzn. za dobu 13 dní, ktorú žalovaný učinil spornou z dôvodu, že napriek tomu,
že vozidlo sa nachádzalo v autoservise, autoservis na ňom nevykonával opravu, čo vyplýva z toho, že
až dňa 07.08.2024 požiadal o doobhliadku poškodeného vozidla.

29. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č.
10802024uvádza,žežalovanýnerozporovaljehopovinnosťnahradiťškodu,ktorápoškodenémuvznikla
titulom nájmu náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou.

30. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením

požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

31. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje nájomné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodeného.

32. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodený používať

svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. V danom
prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že si bola nútený prenajať náhradné
vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom
dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú

poistnou udalosťou.

33. Súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky

poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo.
Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený
užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 18.06.2024, pričom poškodený
o možnosť disponovať s vozidlom prišiel až v čase, keď si toho vozidlo nechal opraviť v autoservise
dňa 25.07.2024, ktorá skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla

z autoservisu (č.l. 23.08.2024 rub spisu). Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo
uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 25.07.2024, čo
vyplývazozmluvyonájme(č.l.6spisu).Jetedapreukázanápríčinnásúvislosťmedzipoistnouudalosťou
a užívaním náhradného vozidla poškodeným a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval.Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis
a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do
opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia

poškodeného (č.l. 8 spisu) vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný z
dôvodu že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo (č. l. 8 spisu). V konaní teda bola preukázaná
existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú
skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu
spôsobenú poškodenému vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však

neuhradil poškodenému celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.

34. Žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla od 25.07.2024 do
06.08.2024, pretože do tohto dňa podľa žalovaného na vozidle nebola vykonávaná oprava, čo vyplýva
z tej skutočnosti, že až dňa 07.08.2024 autoservis požiadal o doobhliadku vozidla. Na preukázanie
svojho tvrdenia o tom, že autoservis v čase od prevzatia motorového vozidla do objednania doobhliadky

predložil žalovaný výpis zo svojho systému (č.l. 19 rub spisu).

35. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia
je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že

poškodený neodovzdal svoje poškodené motorové vozidlo autoservisu ihneď po škodovej udalosti, ale
až v čase, kedy podľa dohody zmluvných strán (odovzdaniu motorového vozidla do autoservisu musela
predchádzať dohoda, inak by autoservis toto vozidlo neprevzal), bolo možné zo strany autoservisu toto
poškodené vozidlo prijať do opravy za účelom vykonania opravárenských práv na poškodenom vozidle.
Z vykonaného dokazovania potom ďalej nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne

ovplyvniť začiatok vykonávania týchto opravárenských prác na poškodenom vozidle. Pokiaľ autoservis
vozidlo do opravy prijal, deklaroval tým, že je schopný takúto opravu na poškodenom motorovom vozidle
vykonať.

36. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy,

vyjadrenia autoservisu, čestného prehlásenia od poškodeného. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná
na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za

dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
dopravnou nehodou. Vyplýva to aj z tej skutočnosti, že žalovaný neodovzdal poškodené, ale pojazdné
motorové vozidlo do autoservisu ihneď po vzniku škodovej udalosti ale počkal na čas, kedy bude
autoservis schopný toto vozidlo prijať za účelom vykonania opravy. Skutočnosť, že si autoservis objednal
doobhliadku neznamená, že na vozidle nevykonával žiadne činnosti súvisiace s opravou. Už k záveru

o tom, že je nutná doobhliadka (pre účely poistenia) musel dospieť na základe toho, že vozidlo obhliadol,
či iným spôsobom s ním manipuloval. Zároveň je nutné uviesť, že takýto záver o tom, že autoservis
nevykonával na vozidle opravy žalovaný uskutočnil iba na základe svojich údajov v systéme, z ktorých
vyplýva, že autoservis požiadal o doobhliadku. Pritom z vyjadrenia autoservisu jednoznačne vyplýva, že
na vozidle sa začala vykonávať oprava po uvoľnení kapacity. V tomto smere súd opätovne zdôrazňuje,

že poškodený nemôže ovplyvniť moment začatia konkrétnych opravárenských prác na poškodenom
vozidle. A teda pokiaľ by aj bolo preukázané, že na vozidle sa do objednania doobhliadky nevykonávali
žiadne práce smerujúce k oprave poškodeného vozidla (čo v konaní však preukázané nebolo), nemohlo
by to mať na nárok poškodeného vplyv.

37. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného
vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom
prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať
úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by

mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou
auplatňovanouškodou.Vkonanítedanebolopreukázanéžiadnevybočenie,ktorébyviedlokprerušeniu
príčinnejsúvislostimedziškodovouudalosťouanákladmi,ktorévzniklivsúvislostisnájmomnáhradnéhovozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo
k škode na majetku poškodeného, ktorý si bol nútený prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom
zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného

vozidla,ktorýnájombolzabezpečenýzadobu,poktorúnemalkdispozícii(vdôsledkuškodovejudalosti),
svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodený bol vylúčený z užívania svojho motorového vozidla
po celú dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo (nie jej vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením
právnych záverov Ústavného súdu vyplývajúceho z nálezov, č.k. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS
291/2025. Ústavnýsúdopakovaneakcentoval,žeúčelomnáhradnéhomotorovéhovozidlajeeliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Podstatná je skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať
svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom

ústavný súd (pozn. súdu v obdobnom prípade) ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do
momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým
spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024), (bod 67 nálezu Ústavného súdu

SR, I. ÚS 291/2025). V predmetnom prípade k zapožičaniu náhradného vozidla došlo až potom, čo
sa autoservis s poškodeným dohodli na oprave poškodeného motorového vozidla a za tým účelom
bolo toto vozidlo odovzdané do autoservisu, čo vyplýva z potvrdenia autoservisu (č.l. 8 rub spisu).
Týmto momentom poškodený nemal v dôsledku škodovej udalosti možnosť disponovať svojim vlastným
motorovým vozidlom. Poškodený nemá možnosť ovplyvniť, v ktorý moment autoservis pristúpi ku

opravárenským prácam na jeho motorovom vozidle. Náklady žalovaného eliminoval už tým, že vozidlo
neodovzdal do autoservisu bezprostredne po škodovej udalosti (18.06.2024), ale až neskôr, kedy
skutočne malo dôjsť k oprave (25.07.2024).

38. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu

nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 25.07.2024 do 23.08.2024.

39.Zfaktúryč.10802024 vyplýva,žežalobcafakturovalpoškodenémumimoinépoplatokzapristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph a to na základe dohody okrem iného na cene denného
nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur s

dph. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol v nájomnej
zmluve dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia, aj keď to explicitne nevyplýva
z oznámenia o poistnom plnení (uhradená suma 645,06 eur zodpovedá nasledovnému výpočtu: 9 dní
x 36,67 eur bez dph + 8 dní x 34,17 eur bez dph + 41,67 eur bez dph). Žalovaný povinnosť zaplatenia
tohto poplatku v konaní ani nerozporoval.

40. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v
dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený. Je však nutné
uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného

vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu
bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti
nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady
spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo
zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace

so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol
používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou
škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená
poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený

vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného akoprávneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo
forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.

Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak
za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní
v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca
žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo

v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

41. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu

náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku

čoho si musel prenajať vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené
nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom vozidla v celom rozsahu,
tzn. od prvého dňa, kedy bolo vozidlo odovzdané autoservisu za účelom opravy, pretože od tohto dňa
ho poškodený nemohol využívať.

42. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady
vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto

náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto
spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za
nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu
nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

43. „Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže
práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky“ (uznesenie Ústavného súdu SR
z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia
poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno
ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným

uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť
takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná
strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade
bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

44. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celých fakturovaných
30 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to
faktúrou vo výške 1 121,77 eur bez dph. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného
plnenia žalovaným v sume 645,06 eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo
výške476,71euruplatnenádôvodne(fakturovanásumabezdph:1121,77eur–uhradenásuma:645,06

eur=priznanásuma:476,71eur)atotoprávoboložalobcoviakosubjektuaktívnevecnelegitimovanému
priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z.
a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotených podľa § 191 CSP.

45. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia.
V predmetnom prípade z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že skončenie poistného plnenia bolo
vykonané dňa 04.10.2024, avšak žalovanému bola na základe jeho výzvy dňa 07.12.2024 vrátená časťuhradenej sumy vo výške 129,01 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný bol povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti v súlade s § 11 ods. 7 zákona
o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu

v omeškaní od nasledujúceho dňa (v časti vrátenej sumy 129,01 eur od jeho vrátenia, lebo v tento
moment malo byť stále plnené v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti). V danom
prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j.
neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená

právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2
občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a §
517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný
nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. V predmetnom
prípade sa nejedná o nárok, ktorý konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje
povinnosť žalovaného plniť v súlade so zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Súd

preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % (základná
úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od
09.12.2024, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí
15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (v spojení s vrátením požadovanej sumy dňa

07.12.2024, v časti sumy 129,01 eur po vrátení tejto sumy) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s
poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel,
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by

výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

51. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.