Uznesenie – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010201.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 15. októbra
2025 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
14T/18/2025-174 z 9.6.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.

14T/18/2025-174 z 9.6.2025 a ukladá okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 14T/18/2025-174 z 9.6.2025 súd podľa § 280 ods.
2 Tr. por. rozhodol, že trestnú vec obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:

„dňa 22.12.2023 v čase krátko po 00:00 hod. na ulici Nábrežie 4. apríla za podnikom Papuča v meste
Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol
C. D., a to takým spôsobom, že ho potom, ako C. D. pri ich vzájomnom trhaní spadol na zem, opakovane
udieral päsťami do oblasti tváre, čím mu spôsobil viaceré zranenia, a to tržnú ranu v nadočnicovej oblasti
oka vpravo, narazenia/pohmoždenia a hematómy v oblasti čelovej a tvárovej, viacnásobnú zlomeninu

nosa a nosového septa s posunom, zlomeninu mediálnej steny pravej maxilárnej dutiny, viacnásobnú
zlomeninu ventrálnej steny, spodiny a mediálnej steny orbity, krvácanie do pravej maxilárnej dutiny,
ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a šitie tržnej rany v nadočnicovej oblasti oka vpravo, operáciu
a stabilizáciu nosových štruktúr a kostných nosových častí s obmedzením obvyklého spôsobu života v
trvaní najmenej 14 dní“,
postupuje Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, Odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde

o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9.6.2025 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, po vysvetlení
významurozhodnutiasúduapoučeníoopravnomprostriedkuprokurátoruviedol,žesiponechávalehotu
na podanie sťažnosti.

Dňa 11.6.2025 okresnému súdu bola doručená sťažnosť prokurátora, v ktorej uviedol, že sťažnosť
odôvodní v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia.

Dňa 21.7.2025 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie sťažnosti prokurátora, v ktorom uvádza
sťažovateľ nasledovné sťažnostné argumenty:

„Uznesenie o postúpení veci považujem za arbitrárne, nakoľko výroková časť rozhodnutia zjavne
nekorešponduje s jeho odôvodnením. Okresný súd Liptovský Mikuláš v uznesení o postúpení veciuviedol a formuloval skutok absolútne totožne so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba. Formulácia
skutku, tak ako ju súd uviedol vo výrokovej časti, mu nedovoľovala rozhodnúť o jeho postúpení na
priestupok, nakoľko tento napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu v časti hodnotenia vykonaných dôkazov na str. 7 však vyplýva,
že podľa názoru súdu vo vzťahu k utrpeným zranenia poškodeného neexistuje ucelená reťaz priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, ktoré by jednoznačne nasvedčovali tomu, že to bol obžalovaný, ktorý
poškodenému spôsobil také zranenia (pozn. prokurátorky, tieto zranenia však bez akejkoľvek zmeny

uviedol súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia) a zároveň, ako ďalej vyplýva z odôvodnenia, súd mal
za preukázanú verbálnu potýčku, facku a úder do brucha poškodeného, ktoré by mohli naplniť znaky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. K záveru o postúpení tejto trestnej veci na prejednanie
priestupku dospel súd aj vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo, ako aj zo zásady tzv. materiálneho
korektívu vyjadreného v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona.

S uvedeným názorom a rozhodnutím súdu sa nestotožňujem a považujem za nesprávne aj z dôvodu,
že mám za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa
mu kladie za vinu, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona súd v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k incidentu malo dôjsť
vo dvore (uzavretý priestor) za reštauráciou Papuča v čase krátko po polnoci (str. 7 rozhodnutia). V inej
časti odôvodnenia na str. 5 rozhodnutia súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania pred
súdom možno konštatovať, že k stretu obžalovaného s poškodeným došlo v priestoroch za podnikom

Papuča na ulici Nábrežie č. 4 v meste Liptovský Mikuláš krátko po 00.00 hod. dňa 22.12.2023. Mám
za to, že s poukazom na vykonané dokazovanie nemožno v žiadnom prípade ustáliť záver, že miestom
spáchania skutku bol uzatvorený dvor. Za podnikom Papuča v Liptovskom Mikuláši sa objektívne
nenachádza žiadny uzatvorený dvor (uvedené je možné verifikovať aj snímkou z google.maps). Ide o
miestnu komunikáciu na ulici Nábrežie 4. apríla, ktorá je verejne prístupným miestom za budovou, v

ktorej sa podnik Papuča nachádza a na tomto mieste došlo k spáchaniu skutku obžalovaným potom,
čo na miesto prišiel na osobnom motorovom vozidle – taxíku. Táto ulica, konkrétne jej časť, kde došlo
k spáchaniu skutku, je ohraničená z jednej strany budovou, kde sa podnik Papuča nachádza, a to jej
zadnou časťou a oproti nej sa nachádza oplotenie Základnej školy M. R. Martákovej, avšak v žiadnom
prípade nejde o uzatvorený priestor, navyše taký, ktorý by nebol prístupný širokému okruhu osôb. Pokiaľ

aj poškodený vypovedal o uzatvorenom areáli, je potrebné vnímať jeho výpoveď v celkom kontexte, kedy
poškodený uvedené povedal v rámci odpovede na otázku, či išli s obžalovaným najmenej 50 metrov až
ku kruhovému objazdu. V rámci tejto otázky sa vyjadril, že neopustili tento „areál“, pričom ide o vyššie
uvedenú časť tejto ulice, ktorá končí
(s ohľadom na popísanú trasu poškodeného po skutku) na križovatke s ulicou Vrlíkova. V tomto smere

poukazujem aj na listinný dôkaz na č. l. 32 vyšetrovacieho spisu, kde je vyznačené miesto spáchania
skutku a trasa, kadiaľ išiel poškodený v čase po spáchaní skutku až po podnik Route 66 v Liptovskom
Mikuláši, kde mu bola privolaná zdravotná pomoc. Jedným zo znakov skutkovej podstaty výtržníctva
podľa § 364 Trestného zákona je spáchanie skutku verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom.
V uvedenom prípadne teda miesto spáchania skutku jednoznačne napĺňa definičné kritérium miesta,

ktoré je verejnosti prístupné, tak ako to vyžaduje uvedené ustanovenie Trestného zákona. Kritérium
prítomnosti ďalších osôb na mieste spáchania skutku by bolo vyžadované v prípade, ak by mal byť
skutok spáchaný verejne, t.j. pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami v zmysle § 122 ods. 2
písm. b) Trestného zákona. Tiež je pre posúdenie naplnenia tohto znaku skutkovej podstaty trestného
činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona irelevantné, kedy, a teda v akú hodinu došlo k jeho

spáchaniu, nakoľko zákonodarca neustanovuje čas spáchania skutku ako kritérium pre posudzovanie
jeho naplnenia. Napriek uvedenému súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 7 poukazoval v tejto
súvislosti na skutočnosť, že na mieste spáchania skutku sa v tom čase nenachádzali žiadne tretie osoby
a tiež poukázal na čas jeho spáchania, neskorú nočnú hodinu.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že na mieste spáchania
skutku, ktoré je miesto verejnosti prístupné v zmysle vyššie uvedeného, obžalovaný napadol
poškodeného, pričom obžalovaný toto napadnutie poškodeného aj priznal. Ďalej bolo preukázané, že
obžalovaný mal s poškodeným v minulosti konflikt týkajúci sa nevyplatených dlžných peňazí za prácu.Obžalovaný v čase pred spáchaním skutku na poškodeného z tohto dôvodu už jedenkrát verbálne
útočil, čo uviedol nielen poškodený, ale to potvrdila aj svedkyňa E. F., ktorá sa v tom čase nachádzala
s poškodeným. Obvinený uvedenú situáciu (pred spáchaním skutku) popísal síce inak, a teda, že

poškodenému mal uvedené „len pripomenúť skôr ako kamarátovi“, avšak svedectvo E. F. svedčí
pravdivosti tvrdenia poškodeného. Práve tento konflikt, ohľadom dlžných peňazí, mal byť motívom
spáchania žalovaného skutku obžalovaným.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 08/2024, prečítaného na hlavnom pojednávaní, vyplývajú zistené

zranenia poškodeného, v súhrnnom komplexe znalcom vyhodnotené ako stredne ťažké až ťažké, ktoré
s vysokou pravdepodobnosťou u poškodeného vzhľadom na poškodenie tvárového skeletu, okolia
oka a centrálnej časti tvárovej oblasti vznikli pôsobením priameho tupého násilia, poranenia mohli
vzniknúť fyzickým napadnutím inou osobou s minimálne jedným tupým silným úderom na oblasť tváre
a nosa. Znalec zároveň stanovil obmedzenie obvyklého spôsobu života vzhľadom k poraneniam a
ku charakteru práce poškodeného na minimálne 14 dní, predpokladanú dobu liečenia do šiestich

týždňov pri štandardnom nekomplikovanom priebehu a súhrn hodnotenia za bolesť 197,5 bodu. V
závere znaleckého posudku znalec uviedol, že iné okolnosti, ktoré by mohli byť dôležité pre orgány
činné v trestnom konaní a pre znalecké dokazovanie neboli zistené. Ako vyplýva z obsahu znaleckého
posudku, znalec mal pri vypracovaní k dispozícii aj kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného,
vrátane prepúšťacej správy z 22.12.2023, ktorá je tiež obsahom vyšetrovacieho spisu na č. l. 111 -

112. Práve na uvedenú prepúšťaciu správu poukazuje aj súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na
str. 6 konkrétne v časti, ktorá sa týka zistenia prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného. Ako vyplýva
ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu opäť na str. 6, súd uviedol pochybnosti ohľadom znaleckého
posudku, respektíve otázok, ktoré boli znalcovi položené, v tom smere, že znalec sa nevysporiadal
s možnosťou priebehu skutkového deja tak, ako to podával obžalovaný (táto otázka mu ani nebolo

položená) a už vôbec sa nezaoberal otázkou vplyvu množstva zisteného alkoholu u poškodeného a
tým pádom možnosti jeho obranných reakcií. S poukazom na vyššie uvedené, a teda, že znalec mal k
dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu, na podklade ktorej podával znalecký posudok, a teda bol
oboznámený aj s tým, že poškodený v čase, keď bol vyšetrený na urgentnom príjme po spáchaní skutku,
bol pod vplyvom alkoholu, nemožno skutočnosť, že sa znalec osobitne nevyjadril k množstvu alkoholu

zisteného u poškodeného, hodnotiť ako nedostatok znaleckého posudku. Pokiaľ by túto okolnosť znalec
považoval za dôležité uviesť, uviedol by to v posudku, minimálne v časti uvedenia iných okolností. Súd
navyše pri formulovaní ním tvrdeného nedostatku v odôvodnení rozsudku neuviedol, čo by sa malo
znalcom preukazovať. Takéto formulovanie údajného nedostatku znaleckého skúmania je zo strany
arbitra zásadne nepreskúmateľné, a preto aj irelevantné. Vzhľadom na zhromaždené dôkazy nebola

z mojej strany vzhliadnutá potreba osobného výsluchu znalca, pretože jeho závery boli formulované
zodpovedajúcimspôsobom,bezzisteniaakýchkoľvekskutočností,ktorébyzakladalinejaképochybnosti
o relevancii tohto dôkazu. Dodávam, že s prečítaním znaleckého posudku súhlasila aj obhajoba a táto
anivprípravnomkonanínenavrhlavykonaťdoplnenieznaleckéhoposudku,resp.výsluchznalca.Súdpo
vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2025 len stručne odôvodnil svoje rozhodnutie,

kde okrem iného poukázal na kontradiktórnosti konania, a že žiadna zo strán nenavrhla znalca v konaní
vypočuť, avšak zároveň súd vyjadril pochybnosti ohľadom záverov znaleckého posudku. Pokiaľ ide
o dokazovanie, súd dokazovanie riadi, stanovuje poradie vykonávania dôkazov a dôkazy taktiež aj
sám vykonáva. Pokiaľ to súd považoval za potrebné, mohol sám znalca vypočuť, prípadne si od neho
vyžiadať doplnenie znaleckého posudku, ak to bolo z jeho pohľadu nevyhnutné na objektivizovanie

skutkového stavu. Riadne objasnenie a zistenie skutkového stavu je predsa nevyhnutné pre každé
rozhodnutie o žalovanom skutku (nielen pre rozsudok o uznaní viny zo spáchania skutku).

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia súdu na str. 6, súd považoval za nezodpovedanú skutočnosť, čo
poškodený robil v čase krátko po 00:00 hod dňa 22.12.2023 až do okamihu prijatia hlásenia na rýchlu

zdravotnú pomoc, t.j. v rozpätí dvoch hodín. Súd ďalej konštatoval, že poškodený nevysvetlil, prečo sa
neobrátil na políciu, keď tvrdil, že sa domáhal pomoci v dvoch herniach. Uvedený názor súdu nemožno
akceptovať, nakoľko poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil hľadať pomoc, ale žiadne
auto okolo nešlo, bolo mu zle, nevidel na jedno oko, a ako ďalej vyplýva z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní, po odchode z miesta spáchania skutku sa mu už nič nestalo len kráčal, ale išiel dlhšie,

videl zle, bolo mu zle, krvácal. Poškodený sa taktiež vyjadril k trase, akou išiel a táto je aj vyznačená
na č.l. 32 vyšetrovacieho spisu. Poškodený taktiež uviedol, že zazvonil na vstupných dverách do dvoch
herní, avšak nikto mu neotvoril. Uvedené tvrdenie poškodeného nemožno vyhodnotiť na jeho ťarchu
len z dôvodu, že obhajobou navrhnuté svedkyne - pracovníčky herne G. H. a I. B. sa k uvedenémutvrdeniu poškodeného nevedeli vyjadriť, resp. ho potvrdiť alebo vyvrátiť, nakoľko z výpovedí svedkýň
nevyplýva vyvrátenie tvrdení poškodeného, ale len to, že dvere na herniach sú zatvorené, priestor pred
herňou sníma kamera a po zazvonení zákazníkov, pokiaľ nemajú inú prácu, tak im otvoria, resp. z

výpovede svedkyne I. B. vyplýva, že vstup do herne je zabezpečený cez zvonček, ktorý nepočuť v
zadných priestoroch, kde svedkyňa upratuje. Rovnako sa nemožno stotožniť s konštatovaním súdu, že
poškodený nevysvetlil, prečo sa neobrátil na políciu. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, či
zvonil na polícii. Zistené zranenia poškodeného v oblasti tváre (konkrétne porania v oblasti kostených
časti oka a čeľustnej dutiny a v oblasti nosa a nosového septembra, ktoré sú znalcom v úhrne hodnotené

ako stredne ťažké až ťažké a ktoré si dokonca vyžiadali nielen ošetrenie, ale aj chirurgický operačný
zákrok) sú však objektivizované a závery znalca korešpondujú s tvrdeniami poškodeného. Nemožno
tiež opomenúť výpoveď A. J. na č.l. 40 – 41 vyšetrovacieho spisu, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná. Z uvedenej výpovede aj s ohľadom na záznam z operačného strediska záchrannej zdravotnej
služby Slovenskej republiky na č.l. 105 (z dôvodu stotožnenia osoby, ktorú našiel svedok, keďže ho
nepoznal) vyplýva, že svedok našiel poškodeného sedieť na zemi, keď išiel okolo podniku Route 66

v Liptovskom Mikuláši, poškodený sedel na zemi a pravou rukou si držal tvár, keď poškodený dvihol
hlavu, svedok si všimol zranenia na tvári, poškodený mal celú tvár zakrvavenú, svedok mu privolal rýchlu
záchrannú pomoc a ostal s ním až do jej príchodu, počas toho ako čakali, tak mu poškodený uviedol, že
mal incident s taxikárom. Poškodený podal trestné oznámenie dňa 22.12.2023 v čase o 20:00 hod., a
teda bezprostredne potom, ako bol z nemocnice prepustený. Poškodený v podanom trestnom oznámení

uviedol, že ho napadol obžalovaný a popísal priebeh tohto skutku, pričom vypovedal konzistentne, tak
v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Rovnako vo všetkých lekárskych správach, ktoré
sa týkajú ošetrenia poškodeného po skutku, je uvedené, že poškodený mal konflikt, bol zhodený na zem
a pobitý päsťami do tváre.

V súhrne teda nemožno výpoveď poškodeného v žiadnom smere vyhodnotiť ako nehodnovernú, a teda
sa ani nemožno stotožniť s názorom súdu, že v trestnom konaní zostala nezodpovedaná skutočnosť,
čo robil poškodený v čase po skutku až do prijatia hlásenia na rýchlu zdravotnú pomoc, a to z dôvodu,
že poškodený sa vyjadril aj k tomuto časovému úseku a zo strany obhajoby nebol produkovaný žiaden
dôkaz, ktorý by mal zakladať pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede.

Pokiaľ ide o záver súdu, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že to bol len a výlučne
obžalovaný, ktorý spôsobil poškodenému viacpočetné zranenia, ktoré však zároveň súd bez zmeny
oproti obžalobe uvádza vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, s týmto sa rovnako nemožno stotožniť,
a to na podklade všetkých vykonaných dôkazov. Poškodený jasne už od podania trestného oznámenia

tvrdí, že zranenia mu spôsobil obžalovaný. Poškodený aj svedkovi A. J., ktorý bol prvou osobou, s
ktorou sa poškodený stretol po spáchaní skutku obžalovaným, uviedol, že mal incident s taxikárom. V
tejto časti je potrebné reagovať aj na záverečnú reč, ktorú som predniesla na hlavnom pojednávaní,
z ktorej súd časť uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia zvýrazňujúc slovom „nepravdepodobné“.
Uvedený výrazový prostriedok, bol mnou použitý na zvýraznenie práve vyššie uvedeného a absenciu

dôkazov, ktoré by v akomkoľvek smere spochybňovali výpoveď poškodeného ohľadom mechanizmu a
príčin vzniku jeho zranení. Zároveň ďalej poukazujem na závery znaleckého posudku MUDr. Mariána
Seleckého, MPH číslo 08/2024, kedy znalec konštatoval, že na vznik objektívne zistených zranení
poškodeného postačoval minimálne jeden tupý silný úder do oblasti tváre a nosa a zároveň obžalovaný
priznal, že poškodeného udrel, pričom minimálne v rozsahu facky a úderu do brucha mal tento útok

na poškodeného zo strany obžalovaného preukázaný aj konajúci súd, s poukazom však na výpoveď
obžalovaného, ktorý napadnutie poškodeného v takomto rozsahu aj priznal. Záverom teda je potrebné
uviesť, že s ohľadom na všetky vykonané dôkazy nebol dôvod na to, aby súd výpoveď poškodeného
v časti označenia páchateľa skutku a pôvodcu jeho zranení vyhodnotil ako nedôveryhodnú (úvahy v
tomto smere ani neuviedol do odôvodnenia svojho rozhodnutia).

Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Žiline postupom podľa § 194 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš
a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol“.

Dňa 31.7.2025 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie obžalovaného k sťažnosti prokurátora a k jej
odôvodneniu, prostredníctvom obhajcu, ktorý uviedol nasledovné:„Rozsudok súdu prvého stupňa po formálnej aj obsahovej stránke je plne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, tento je zákonný a vecne správny a plne sa
stotožňujeme s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvého stupňa v dôvodovej časti svojho rozsudku. Súčasne

sa odvolávame na jednotlivé skutočnosti, ktoré uviedol obhajca v záverečnej reči“.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v lehote stanovenej § 192 ods. 3 Tr. por., v súlade s ustanovením §
192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť
z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia,
a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené,
a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých

chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu
preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté
uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných
právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanovením § 280 ods. 3 Tr. por., § 185 ods. 1, ods.
2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou – prokurátorom v neprospech obžalovaného podľa § 186
ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por., v súlade s ustanovením § 189 ods. 3 Tr. por.
bola prokurátorom zároveň riadne odôvodnená a je v celom rozsahu dôvodná.

Krajský súd sa nestotožnil s výrokom uznesenia súdu prvého stupňa a konaním, ktoré mu predchádzalo,
a dôvody sťažnosti prokurátora si v plnom rozsahu osvojil. Naviac dodáva, že napadnuté uznesenie je
v nesúlade nielen so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por., ale i so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že k správnym a úplným zisteniam dôjde súd nielen vtedy, keď
vykoná všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.
Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov je základným a nevyhnutným predpokladom pre
správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti určitej skutočnosti
sa musí zakladať na starostlivom posúdení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Žiada sa uviesť, že prvostupňový súd nepostupoval v zmysle uvedeného a toto pochybenie okresného
súdu malo za následok nesprávny právny záver, keď trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému
úradu Liptovský Mikuláš z dôvodu, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým

je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia uznesenia, pričom podľa § 176 ods.
2 Tr. por. v odôvodnení uznesenia treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä
skutočnosti,ktorésapovažujúzadokázané,dôkazy,oktorésaskutkovézisteniaopierajú,úvahy,ktorými

sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých
základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty
anámietky,abynanedostaliprimeranúodpoveď.Nutnosťodôvodniťsúdnerozhodnutiejedanárovnako

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany
konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.
Týmito zásadami sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie je prinajmenšom
predčasné, hodnotenie dôkazov jednostranné, pričom absentuje posúdenie všetkých relevantných

hľadísk, na podklade ktorých je možné ustáliť trestnoprávnu zodpovednosť konania obžalovaného, a to
z nasledovných dôvodov.

Okresný súd svoje rozhodnutie založil v podstate na tom, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný
vzájomný verbálny a fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Poukázal však na fakt, že

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi najzávažnejším poranením, ktoré vzniklo poškodenému
a úderom obžalovaného, resp. nie je jednoznačné, že zranenia poškodenému vznikli práve úderom zo
strany obžalovaného, ale tieto zranenia mu mohla spôsobiť iná osoba.

Krajský súd sa nestotožňuje s takýmto právnym názorom okresného súdu a v celom rozsahu sa

stotožňuje so sťažnostnými námietkami prokurátora.

Zo spáchania žalovaného skutku má byť obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka –
poškodeného C. D., ktorý bol priamym účastníkom žalovaného skutku, a ktorý podrobne popísal
protiprávne konanie obžalovaného a to počas celého trestného konania a aj v podanom trestnom

oznámení,kdevpodstatevkaždomštádiutrestnéhostíhaniavypovedalkonzistentneabezvýraznejších
odchýlok. Podľa názoru sťažnostného súdu výpovede poškodeného C. D. boli v priebehu celého
trestného konania konzistentné, v podstatných bodoch sa od svojich výpovedí neodchýlil, jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností popísal priebeh skutkového deja tak, ako sa dňa 22.12.2023 mal
stať. Popísaný priebeh skutkového deja poškodeným zodpovedá aj záverom uvedených v znaleckom

posudku znalca MUDr. Mariána Seleckého. V podanom znaleckom posudku sú popísané zranenia,
ktoré mal utrpieť poškodený a to tržná rana v nadočnicovej oblasti oka vpravo, narazenia/pohmoždenia
a hematómy v oblasti čelovej a tvárovek. Viacnásobná zlomenina nosa a nosového septa s posunom,
zlomenina mediálnej steny pravej maxilárnej dutiny, viacnásobná zlomenina ventrálnej steny, spodiny
a mediálnej steny orbity a krvácanie do pravej maxilárnej dutiny. V podanom znaleckom posudku

je uvedený takisto aj mechanizmus vzniku týchto zranení. K poraneniam podľa znalca malo dôjsť
s vysokou pravdepodobnosťou pôsobením priameho tupého násilia, fyzickým napadnutím inou osobou
s minimálne jedným tupým úderom do oblasti tváre. Znalec vo všeobecnosti sa v podanom znaleckom
posudku primárne vyjadruje k možným mechanizmom vzniku zranenia. Vo všeobecnosti skoro
nikdy (jedine, ak je v prípade zabezpečený kamerový záznam, čo sa v tomto prípade zabezpečiť

nepodarilo) nie je možné určiť presnú rekonštrukciu posudzovanej situácie, dôležité je, že znalec uvedie
pravdepodobný mechanizmus vzniknutých poranení. Následne posúdenie vyjadrenia znalca je potom
otázkou právnou.

Krajský súd dodáva, že nie je ničím výnimočným, ak v trestnom konaní proti sebe existujú dve skupiny

dôkazov, ktoré si odporujú, väčšinou slovo poškodeného proti slovu obžalovaného. V tomto prípade
obžalovaný A. B. aj sám priznal, že poškodeného udrel do brucha a dal mu facku. Zo žiadneho
z vykonaných dôkazov nevyplýva skutočnosť, že poškodený by mal mať okrem obžalovaného nejaký
fyzický konflikt s inou osobou.V tomto prípade nemožno opomenúť fakt, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť
vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka,

a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Sťažnostný súd po dôkladnom oboznámení sa s
vyšetrovacím a súdnym spisom dospel k záveru, že v predmetnom trestnom konaní nebol produkovaný
žiaden taký dôkaz, resp. nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mala
spôsobilosť znížiť vierohodnosť výpovede poškodeného C. D.. V konaní podľa názoru krajského súdu
nebola zistená ani reálna motivácia poškodeného vymyslieť si priebeh skutkového deja tak, ako sa to

kladie za vinu obžalovanému.

Krajský súd teda uzatvára, že za existujúcej dôkaznej situácie vykonané dôkazy v prípravnom konaní
a v konaní pred súdom potvrdzujú dôvodnosť sťažnostných výhrad prokurátora s tým, že úvahy súdu
prvého stupňa o možnosti posúdiť konanie obžalovaného ako priestupok sú predčasné a javia sa ako
nesprávne. V novom konaní bude potrebné, aby prvostupňový súd opakovane zhodnotil vykonané

dôkazy a následne, aby voči obžalovanému vyvodil správny právny záver, zodpovedajúci dôkazom
vykonaným počas prípravného a súdneho konania.
Na základe uvedených skutočností potom nadriadený súd procesným postupom podľa § 194 ods. 1
písm. b) Tr. por. zrušil sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 14T/18/2025-174 z 9.6.2025 a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený
orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil. Okresný súd je teda viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí krajský súd. Pod záväzným právnym názorom

treba rozumieť právny názor vyslovený nadriadeným súdom v otázkach hmotného i procesného práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.