Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Ps/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625201019
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625201019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A.

A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zast. procesným opatrovníkom mestom Stupava, o návrhu
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, C., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky,
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje A. A., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý
rozhodovať vo veciach ústavnej psychiatrickej zdravotnej starostlivosti o svoju osobu.

Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. A., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka

D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho
spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. A., nar.
XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého
kalendárneho roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.05.2025 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojho synovca (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnila tým, že zdravotný stav a spôsob
života vyšetrovaného spôsobuje, že nie je schopný si zabezpečovať sám svoje potreby nevyhnutné
pre každodenný život a v dôsledku závislosti na alkohole nie je schopný si uvedomiť následky svojho
konania.Niejeschopnýnakladaťsosvojimmajetkom,samostatnekonaťvočitretímosobámavstupovať

do akýchkoľvek zmluvných záväzkov. Vyšetrovanému zomrela dňa XX.XX.XXXX mama. Od vtedy žije
s priateľom z A., ktorý nemá trvalý pobyt. Keď si vypijú, tak sa navzájom bijú a vykrikujú. Keďže bývajú
v bytovke, obyvatelia často volajú políciu pre porušovanie domového poriadku. Chodí tam aj RZP
a vyšetrovaný vždy odmieta prevoz. Bol prijatý do psychiatrickej nemocnice na protialkoholické liečenie,
ale liečbu odmietol a odtiaľ odišiel. Je dlhodobo PN, nakoľko jeho psychika je vo veľmi zlom stave. Nemá
peniaze a začal v obchodoch brať alkohol. Navrhovateľka má obavy, že by mohol prísť o byt alebo ho
prepísať na priateľa, ktorý ho na to navádza. Navrhla, aby súd ponechal vyšetrovanému disponovanie

sfinančnouhotovosťou20Eurjednorázovoamaximálnedosumy100Eurmesačne.Keďžeskonanímo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovenie opatrovníka,
navrhovateľka za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhla ustanoviť seba.2. Vyšetrovaný sa k návrhu dňa 20.06.2025 písomne vyjadril s tým, že súhlasí, aby navrhovateľka bola
jeho opatrovníčka a zastupovala ho v právnych veciach.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov
a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: potvrdenie o hospitalizácii, prepúšťacia správa
psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 06.12.2024, lustrácia navrhovateľky a vyšetrovaného v registri
obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, v registri trestov a v registri priestupkov, nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní

písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni vyšetrovaný bol zamestnaný v TESCO STORES SR, a.s.
do 31.07.2025 a aktuálne je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 785,90 Eur. Podľa
lustrácií nemá záznam v registri trestov a má 7 záznamov v registri priestupkov, 1 na úseku cestnej
premávky z roku 2021 a ďalších 6 v roku 2025 opakovane za rušenie nočného kľudu, proti občianskemu

spolunažívaniu - hádky s partnerom, vrátane fyz. napadnutia a raz za drobnú krádež.

5. Podľa vykonaných lustrácií navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.

6. Z prepúšťacej správy psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 06.12.2024 súd zistil, že vyšetrovaný bol

prijatý na psychiatrickú kliniku na základe prevozu RZP. Pri vyšetrení udával, že sa ambulantne lieči
u psychiatra, je dlhodobo liečený na arteriálnu hypertenziu a má problémy s pečeňou. Vyšetrovanému
bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu – syndróm závislosti
a syndróm abstinenčný a adaptačná porucha. Vyšetrovanému bola nastavená medikamentózna
psychiatrická liečba a bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.

7. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 28/2025 zo dňa
05.09.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný trpí cirhózou pečene
a neliečenou žltačkou typu C. Čo sa týka vzdelania je vyučený čašník – kuchár, 15 rokov pracoval
v Tescu, toho času je evidovaný na úrade práce. Pri vyšetrení udával, že ho bolia nohy, nemôže chodiť,

má modriny na tvári po páde na WC. Má partnera, s ktorým, keď si vypijú, tak sa niekedy pobijú.
Piť alkohol začal po smrti matky, najprv to bolo pivo, potom becherovka. Prezentoval, že sa chce
dať dokopy, ale na liečenie nechce ísť, keďže sú na klinike štyria na izbe. Pri vyšetrení znalkyňa
pozorovala neistú chôdzu, ataktickú na širokej báze, na tvári obojstranné hematómy okolo očí, krvný
výron v pravom oku a nažltlé spojovky. Reč vyšetrovaného bola pomalého tempa, vnímanie bez

porúch, nálada prázdna, emotivita degradovaná, labilná, kritičnosť a úsudok narušené. Vyšetrovaný
bol bez motivácie k liečbe a abstinencii. V dôsledku mnohoročnej, dennej konzumácii alkoholu je
u vyšetrovaného prítomná plne rozvinutá závislosť od alkoholu v terminálnom štádiu s neschopnosťou
akejkoľvek abstinencie aj krátkodobej, osobnostná degradácia, depravácia, úpadok intelektu, pamäťové
a intelektové schopnosti zhoršené. Osobnosť vyšetrovaného je degradovaná so známkami organického

poškodenia centrálneho nervového systému. V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené
otázky súdu uviedla, že vyšetrovaný trpí závislosťou od alkoholu v terminálnom štádiu s vážnymi
somatoneurologickými dôsledkami. Podmienkou zlepšenia zdravotného stavu je protialkoholická liečba,
najlepšie ústavná a dlhodobá, kvalitná abstinencia. Duševná porucha v pravom slova zmysle nebola
u vyšetrovaného zistená. Prognózu vývoja ochorenia hodnotila znalkyňa ako infaustnú, k zlepšeniu

je možné dospieť komplexnou protialkoholickou liečbou, najlepšie ústavnou formou a dlhodobou
abstinenciou. Vyšetrovaný si uvedomuje zdravotné dôsledky závislosti, ale nedáva ich do súvisu so
svojou závislosťou, je nekritický, závislosť bagatelizuje, pitie primitívne racionalizuje, motivácia k liečbe
a abstinencii u neho absentuje. V aktuálnom štádiu ochorenia už nie je schopný samostatnej existencie,
vyžaduje dohľad a pomoc pri bežných životných situáciách. Vyšetrovaný nie je schopný obstarávať

svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami, vyšetrovaný
nie je schopný nakladať so svojím majetkom, v obmedzenej miere dokáže disponovať limitovanou
finančnou hotovosťou vo forme vreckového, vyšetrovaný je v stave porozumieť významu tohto konania
len v obmedzenej miere. Vyšetrovaného je možné v súdnom konaní vypočuť. Pri výsluchu znalkyňa
zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, no konštatovala, že prišiel „iný človek“, ako v čase keď

ho vyšetrovala. Podľa všetkého momentálne abstinuje. V čase vyšetrenia znalkyňou bol chudší, žltý, mal
rozsiahle hematómy na tvári. Takmer nevedel chodiť, čo je príznakom porušenia periférneho nervového
systému. Komunikácia bola nekvalitná. Nie celkom chápal zmysel vyšetrenia, hoci spolupracoval. V tom
čase bol aj krátko hospitalizovaný. Došlo k nemu k abstinenčnému stavu, čo je príznak poškodeniaCNS. V čase vyšetrenia vyzeral zle, znalkyňa si myslela, že zomrie skôr, ako bude pojednávanie. Podľa
znalkyne u vyšetrovaného ide už o zmenenú osobnosť, citové vyprázdnenie. Osobnosť je depravovaná,
degradovaná a organicky zmenená. Vnímanie reality je skreslené. K svojmu stavu je nedostatočne

kritický. Sporná je motivácia k abstinencii a liečbe. Ak od vyšetrenia cca 2 mesiace abstinoval, ide
o krátku dobu. Je potrebné, aby absolvoval dlhodobejšiu liečbu a aby na to dohliadol opatrovník s tým,
že o dĺžke liečby rozhodujú lekári. Čo sa týka majetkových dispozícii hrozí, že by mohol byť ovplyvnený,
zneužitý, mohol by sa pripraviť o majetok. Všeobecne sa má za to, že cca 5 rokov abstinencie sa
považuje za takú dobu, keď sa telo a psychika dostatočne zregeneruje. Po dlhšej dobe abstinencie

možno požiadať o navrátenie spôsobilosti. Na otázku prokurátora k obmedzeniu v oblasti rozhodovania
o zdravotnej starostlivosti uviedla, že postačuje obmedzenie v časti psychiatrickej starostlivosti, v iných
veciach je predpoklad, že by to zvládol.

8. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že matka priateľa jej synovca - vyšetrovaného jej povedala, aby
predal byt a kúpili s jej synom iný. Bála sa preto, že by bol vyšetrovaný schopný byt prepísať, či predať.

Priateľovi synovca nedôveruje. Jej sestra má kartu vyšetrovaného, kde vidí ako hospodária. Napr. im
prišla v piatok dávka a za pár dní tam mali už len 10 Eur. Dokopy platby má 320 Eur, nevie čo spravili
so zvyškom. Úvery pláca po 10 Eur. Nevedia hospodáriť s peniazmi. Vyšetrovaný jej uvádzal, že už
v práci nevládze. Dal sa vypísať na PN a počas tohto roka začal veľmi piť. Volali jej i susedia, že sa
tam spolu s jeho priateľom bijú, kričia. Stále tam chodia policajti. Navrhovateľka sa mu snažila vybaviť

hospitalizáciu v Pezinku. Bol už aj prijatý, no v tom momente si to rozmyslel a odišiel. Následne tam
bol opäť privezený, ale hospitalizáciu odmietal. Ďalej uvádzala, že s ním je každý deň v kontakte. So
sestrou mu nosia navarené jedlo. Je vidieť, že posledný mesiac prestal piť, tiež mu začalo chutiť jesť.
Pribral a vyzerá lepšie, vtedy bol naozaj celý žltý. Začal sa aj viac hýbať, čo mu prospelo. Na otázku
prokurátora doplnila, že o jeho úveroch cca vo výške 4000 Eur vie, lebo boli spolu v banke, tam im

povedali aj o výške splátky 10 Eur, čo nesplatí ani do konca života. Mal aj úvery z nebankoviek, aby to
mohol vyplatiť navrhovateľka zabezpečila, aby predal auto. Vyjadrila obavu, že takto bude bezdomovec.
Účty za byt a správcovi si platí sám.

9. Vyšetrovaný na pojednávaní vypovedal, že začal viacej piť, keď sa zhoršil jeho matke zdravotný stav,

každodenne začal požívať alkohol. Je to niečo vyše roka dozadu. Predtým pil len príležitostne. Teraz si
len niekedy dá pivo, 2 mesiace abstinuje. Bol raz hospitalizovaný pár hodín v Pezinku a dva týždne na
Mickiewičovej. Odmietol ústavnú liečbu alkoholizmu, je však ochotný chodiť ambulantne. Teraz poberá
dávku v nezamestnanosti, z ktorej si platí všetky účty. Má tiež nejaké úvery. Od leta žije so svojím
partnerom v byte po jeho mame, ktorý by mal zdediť. Dedičské konanie zatiaľ nie je ukončené. Policajti

boli k nim do domácnosti privolávaní kvôli hádkam, ktorými rušili susedov. S navrhovateľkou má dobrý
vzťah, je to sestra jeho mamy. Bývajú kúsok od seba, pomáha mu vybavovať veci. U svojej psychiatričky
MUDr. Lenerovej už dlho nebol, možno naposledy v januári. Nemá už takú túžbu, čo sa týka alkoholu.
Užíva lieky na pečeň. Na kontrole však už dlhšie nebol. Na otázku prokurátorky doplnil, že dávku poberá
vo výške 700 Eur, platí úver cca 150 Eur, elektrinu, plyn, nájomné a telefón. Jeho partner je na invalidnom

dôchodku, na nákladoch sa nepodieľa, nosí však stravu od mamy. Uvádzal, že nemá nedoplatky a veci si
platícezinternetbanking.Naotázkusúduohľadneprevodubytuuviedol,žebytbynanikohonepreviedol.
Jeho partner mu o tom nič nehovoril. Výpoveď z práce dal, lebo bol v zlom stave a veľa pil.

10. Zástupkyňa procesného opatrovníka vyšetrovaného na pojednávaní uviedla, že vyšetrovaného

osobne dlhodobo pozná, posledné 2 roky sa jeho stav zhoršil, bol aj zbitý, teraz už vyzerá lepšie.
Súhlasil s obmedzením vyšetrovaného vo veciach rozhodovania o zdravotnej starostlivosti vo vzťahu
k psychiatrickej liečbe.

11. Prokurátor na pojednávaní uviedol, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti

vyšetrovaného na právne úkony v navrhovanom rozsahu. Znalecký posudok, hoci je zásadným
dôkazom, nie je jediným dôkazom v konaní. Vyšetrenie znalkyňou sa udialo za iných skutkových
okolností. Sama znalkyňa uviedla, že teraz pred ňou sedí iný človek. Zjavne nejde o terminálne štádium.
Keďže je u vyšetrovaného prítomný syndróm závislosti, je dôvod na obmedzenie vyšetrovaného vo
veciach rozhodovania o zdravotnej starostlivosti v rozsahu ústavnej psychiatrickej liečby.

12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkovči jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

14. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný

fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

15. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony
súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

16. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

17. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

18. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od

výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

19. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

20. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

21. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

22. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.

23. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje

opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol
opatrovník ustanovený.

24. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

25. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka.

26. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd

musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka,
teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu
predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd
musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je

alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zoskutkovýchzisteníurobenýchnazákladeposudkuznalcovlekárovvsúvislostisostatnýmivýsledkami
dokazovania (R 6/1964).27. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii

ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích

osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno
pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali
neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať
žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak

to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude

možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a
toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné
dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na

všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež
uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce
závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových

zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že
vyšetrovanýniejeschopnýchápaťvýznamsúdnehokonaniaalebosúdnehorozhodnutia(porovnajnález
ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).

28. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne

konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

29. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu spôsobilosti

vyšetrovaného, avšak len v rozsahu rozhodovania vo veciach jeho ústavnej psychiatrickej zdravotnej
starostlivosti, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že vyšetrovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ale je u neho prítomná
závislosť na alkohole. Sú môže obmedziť spôsobilosť na právne úkony aj v prípade nadmerného
požívania alkoholických nápojov, ak tento stav spôsobuje, že je schopný robiť len niektoré právne úkony.

Na základe vykonaných výsluchov súd ustálil, že stav vyšetrovaného sa od času, kedy bol vyšetrený
znalkyňou, zlepšil, čo konštatovala aj samotná znalkyňa. Hoci nemožno ešte hovoriť o dlhodobej
abstinencii, u vyšetrovaného badať zlepšenie zdravotného stavu, začal abstinovať a podľa názoru súdu
do istej miery si uvedomil vážnosť svojho stavu a prehodnotil svoje doterajšie správanie. Závislosť na
alkohole je možné dostať pod kontrolu a zlepšiť si zdravotný stav dlhodobou abstinenciou. Vyšetrovaný

súhlasil s ambulantnou liečbou, túto neodmieta, negatívne sa však vyjadril k prípadnej ústavnej liečbe.
Aj v minulosti ústavnú liečbu, hoci jeho stav bol skutočne vážny, odmietol. S ohľadom na uvedené, ak by
u vyšetrovaného opätovne došlo k potrebe ústavnej psychiatrickej liečby a opäť by prepadol závislosti,
je potrebné v jeho záujme zabezpečiť, aby túto liečbu aj podstúpil. Jeho stav abstinencie je skutočneešte len krátky a riziko zlyhania príliš vysoké, pričom vyšetrovaný dokázal tak intenzívnym spôsobom
v relatívne krátkom čase prepadnúť alkoholu, že fyzicky rýchlo upadal až bol odkázaný na starostlivosť
inej osoby a znalkyňa dokonca po vyšetrení vyjadrila obavu, že nedožije ani do pojednávania. Je preto

potrebné zabezpečiť, ak by v abstinencii zlyhal, aby mala opatrovníčka možnosť zasiahnuť a zabezpečiť
jeho ústavnú psychiatrickú liečbu.

30. Vyšetrovaný momentálne začal abstinovať a z výsluchu vyplynulo, že si sám spravuje svoje
záležitosti, čo potvrdila aj navrhovateľka. Plní si finančné záväzky, v súvislosti s bytom, ktorý užíva,

spláca úvery a zabezpečuje si svoje životné potreby, pričom je v stave, kedy podľa názoru súdu
neohrozuje seba ani iných. Vzhľadom na druh a stav ochorenia vyšetrovaného preto súd považoval
za dôvodné obmedziť vyšetrovaného len v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo výroku rozsudku.
Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti vo veciach poskytovania ústavnej psychiatrickej zdravotnej
starostlivosti má poskytnúť ochranu vyšetrovanému v prípade, keď sa jeho zdravotný stav zhorší

a bude odmietať ústavnú psychiatrickú liečbu. Je potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovaného
v prípade porušenia abstinencie, aby za neho opatrovník mohol dať súhlas na podrobenie sa ústavnej
protialkoholickej liečbe.

31. Napriek návrhu navrhovateľky a záverom znalkyne uvedeným v písomnom znaleckom posudku,

teda súd nezistil dostatočný dôvod na obmedzenie vyšetrovaného aj v iných právnych úkonoch
alebo v disponovaní so svojim majetkom. Širšie obmedzenie by za stavu zisteného ku ňu vyhlásenia
rozhodnutia s ohľadom na výsluchmi preukázanú zmenu zdravotného stavu a správania vyšetrovaného
bolo neprimerané, nie je v prípade vyšetrovaného aktuálne nevyhnutné a bolo by v rozpore
s požiadavkou rešpektovania jeho ľudskej dôstojnosti.

32. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti
naprávneúkony.Ustanovenieopatrovníkazokruhuosôbvpríbuzenskompomeremázásadneprednosť
pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové
a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere,

povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v
záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a
svedomito,bolavprvomradepoverenáfyzickáosobablízkaosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávne
úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné,
aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka

má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá
by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.

33. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku
– tetu vyšetrovaného, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Rovnako vyšetrovaný s jej

ustanovením súhlasil. Navrhovateľka je na výkon tejto funkcie spôsobilá, požíva dôveru vyšetrovaného
a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v jeho najlepšom záujme. Ustanovený opatrovník bude
zaopatrovancaakoosobuobmedzenúvspôsobilostinaprávneúkonykonaťvrozsahujehoobmedzenia
spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd
uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony

vždy k 30.06. a 31.12. každého roka.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku,
v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu
nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.