Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202393
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, C., o zaplatenie 11.171,67 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2024 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 11.171,67 Eur s príslušenstvom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že

na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 uzavretej medzi postupcom
Všeobecná úverová bankaa, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom na základe
žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 10.08.2021 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Napriek opakovaným výzvam
postupcu, neplnil žalovaný pohľadávku riadne a včas, čím porušil povinnosť podľa Zmluvy, a tak
postupca oznámil žalovanému, že dňa 21.01.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný právne
posúdiť, pre nesplnenie korej splátky uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonnika v spojení
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať
splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom toto právo uplatní po
splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačn platný, a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil
„splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené z právnych
predpisov nevyplýva. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka v súlade so zákonom. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru sumu vo výške 15.155,01 Eur, ktorá pozostávala z istiny 11.171,67 Eur, z neuhradeného
riadneho úroku 2.729,30 Eur, z úroku z omeškania vo výške 1.187,24 Eur, poplatkov vo výške 66,80 Eur.
Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma tak predstavuje
sumu vo výške 11.171,67 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 11.171,67 Eur. Zvyšnú
časť dlžnej sumy o výške 3.983,34 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku 2.729,30 Eur,
z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1.187,24 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 66,80

Eur, si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania.

2. Žaloba spolu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená
dňa 17.01.2025. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.11.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 14.11.2025 požiadal podmienene o odročenie

pojednávania s tým, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom rozsahu má
žalobcu vyzvať na preukázanie tvrdených skutočností. Na takúto žiadosť o odročenie pojednávania
súd neprihliadal, nakoľko žalobca odročenie pojednávania žiadal len podmienene, čo nie je prípustné,
navyše neuviedol a nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Žalovanému
bolo predvolanie doručené dňa 04.11.2025 fikciou doručenia. Svoju neúčasť neospravedlnil. Súd teda

podľa § 180 CSP rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

5. Dňa 13.11.2020 uzavreli postupca Všeobecná úverová banka, a.s. a postupník – žalobca Rámcovú

zmluvu o postúpení pohľadávok. Na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 od
postupcu pre žalobcu postúpil postupca pohľadváku voči žalovanej na žalobcu. Podľa prílohy k Zmluve
o postúpení celková výška pohľadávky voči žalovanému predstavovala sumu 15.155,01 Eur, z toho
istina 11.171,67 Eur.

6. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ zo dňa 10.08.2021 súd zistil, že
postupca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 11.300 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach počnúc dňom 27.08.2021 pri úrokovej sadzbe 7,9% ročne.
Mesačná splátka vrátane poistného predstavovala sumu 170,48 Eur, RPMN 8,71%, celkové náklady
dlžníka 4.163,12 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 15.463,12 Eur.

7. Z listiny Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 08.12.2021 súd zistil, že postupca oznámil
žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce zo Zmluvy
o úvere a k tomuto dňu eviduje postupca pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 520,48 Eur. Vyzval
ho na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, pričom ho upozornil, že v opačnom prípade bude požadovať,

aby vrátil celú poskytnuté sumu. Upozornil ho aj na právo banky odstúpiť od zmluvy. Podľa podacieho
hárku bola zásielka odoslaná na poštovú prepravu 08.12.2021.

8. Z listiny Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 21.01.2022 súd zistil, že postupca
oznámil žalvanému, že týmto dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so

zostatkom 11.627,03 Eur. Zároveň ho vyzval na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom,
a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa priloženej obálky sa zásielka vrátila postupcovi dňa
16.02.2022 ako neprevzatá v odbernej lehote.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (Ďalej len
„zákon o bankách“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je
potrebné ju zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

25. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp.
zn. 2Cdo/205/2009). Bez vyriesˇenia ota´zky vecnej legitima´cie stra´n sporu nemo^zˇe su´d vo veci
rozhodnu´tˇ, pretozˇe sku´manie vecnej legitima´cie strany sporu je procesnou povinnostˇou kazˇde´ho
vo veci konaju´ceho su´du. Su´d vecnú legitimáciu v spore sku´ma vzˇdy aj bez na´vrhu a aj v pri´pade,

zˇe ju zˇiaden z u´cˇastni´kov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej legitima´cie ma´ za na
´sledokzamietnutiezˇaloby.Postupkonaju´cehosu´du,ktory´opomenievyriesˇeniekardina´lnejota´zky,
akou je ota´zka existencie vecnej legitima´cie, k zodpovedaniu ktorej je konaju´ci su´d ex offo viazany
´, protirecˇi´ obsahu za´kladne´ho pra´va na su´dnu ochranu garantovane´ho cˇl. 46 ods. 1 U´stavy SR,
ako aj obsahu pra´va na spravodlive´ su´dne konanie garantovane´ho cˇl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri na

´lez U´S SR, sp. zn. I. U´S 407/2016-37). Akti´vnu vecnu´ legitima´ciu v konani´ je su´d povinny´ sku´matˇ
ex offo (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dnˇa 27.10.2021, publikovane´ v Zbierke
stanovi´sk Najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov pod R 6/2022).

26. Medzi pra´vnym predchodcom zˇalobcu a zˇalovaným vznikol uzatvoreni´m Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere pra´vny vztˇah, ktory´ je od jeho vzniku nevyhnutne´ posudzovatˇ ako vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný mal pri je uzatváraní
postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že
úver bol žalovanému poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny
predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval

ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedený spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu nebol ani medzi stranami sporný. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd
podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
27. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje pohľadávku svojho právneho predchodcu, pričom svoju
aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa

13.11.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 medzi spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom bola pohľadávka z vyššie uvedenej Zmluvy voči
žalovanému. Súd teda v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatňovanie danej
pohľadávky.
28. Keďže v konaní si žalobca uplatňuje na zaplatenie tzv. bankovú pohľadávku (právnym predchodcom

žalobcu bola banka), je súd toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
29. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,
a to až po (2) predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných

predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené,

ideoprávnyúkonpostúpeniacontralegemaztohodôvodujeabsolútneneplatnýprerozporsozákonom
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej
výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.

30. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,
že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou nemôže byť výzva banky podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasnesplatný. Takýto výklad podporil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku zo dňa
30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, podľa ktorého takýto výklad je súladný s princípom zvýšenej ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv

voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v §
54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým
výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.

Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom
a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný,
hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal
možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne
uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým
ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky

predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne
zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda
existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu„ spotrebiteľovi,
avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch
mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku

požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších
podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce
sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení a preto pred
samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak
by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne

uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/
prezentovaného výkladu najvyšší súd poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru v zmysle ktorej
„ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,
ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)„. Napokon

aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 20 júna 2018 č.k. IV.
ÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany
spotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky
v súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu najvyššieho súdu, obsahom výzvy
banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer
banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s
upovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora.
31. V danej veci žalovaný po poskytnutí úveru tento riadne a včas nesplácal, a tak ho právny

predchodca žalobcu (banka) upomienkou zo dňa 08.12.2021 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru vo výške 520,48 Eur, pričom ho upozornil, že v prípade, ak nebude dlžná čiastka uhradená,
bude požadovať splatenie celého dlhu. Doručenie výzvy žalovaný nerozporoval. Keďže napriek výzve
právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zaplateniu dlžnej sumy pôvodný veriteľ Výzvou zo dňa
21.02.2022 predmetný úver zosplatnil. Výzva sa vrátila veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku
postúpil na žalobcu na základe Rámcovej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení
so žiadosťou o prevod zo dňa 07.03.2024, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému Oznámením zo
dňa 19.03.2024. V uvedenom Oznámení, pôvodný veriteľ – Banka oznámila žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu a uviedla žalovanej, že odo dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť

všetky svoje povinnosti podľa Zmluvy výhradne postupníkovi v prospech jeho účtu. Žiadna ďalšia výzva
pôvodného veriteľa súdu preukázaná nebola.
32. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci neboli dodržané podmienky podľa § 92
ods. 8 Zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt (žalobcu), pretoženebola súdu preukázaná osobitná výzva pred postúpením pohľadávky, tak ako to má na mysli ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Touto výzvou pritom nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porovnaj

rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Súd poukazuje na skutočnosť,
že „v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom
spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).

33. Navyše súd dodáva, že z listiny právneho predchodcu žalobcu zo dňa 08.12.2021 označeného
ako Tretia upomienka ako aj z listiny Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.02.2022
nevyplýva uvedenie konkrétnej splátky, kvôli nezaplateniu ktorej pristúpil žalobca k vyhláseniu
predčasnejsplatnostiúveru.Podľaaktuálnejsúdnejpraxe„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom

určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31.10.2024); právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 uverejnené v zbierke ako R 34/2025,
rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/99/2024 zo dňa 17.06.2025).

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe, že veriteľ nie je povinný právne posúdiť, pre
nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pretože úlohou veriteľa je len sledovať splnenie podmienok a ak toto právo
uplatní po splnení podmienok, je tento úkon platný bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil splátku pre
nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu práva, súd uvádza, že myšlienkou takéhoto

výkladu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo práve to, že podľa zákona má právo spotrebiteľ
na to, aby splátka bola vo výzve špecifikovaná z dôvodu, aby mal možnosť dosiahnuť „odvrátenie“
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zaplatením konkrétnej splátky, pre ktorú mu zosplatnenie hrozí.
Čo nesporne v danej veci žalovaný ako spotrebiteľ informovaný nebol. Navyše súd uvádza, že nielen
vo výzvach právneho predchodcu žalobcu, ale aj v žalobe žalobcu absentujú skutkové tvrdenia o tom,

pre ktorú splátku k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo. Nebolo možné tak ani posúdiť, či postup
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodržaný skutočne bol. Súd tak na základe uvedeného dospel
k záveru, že upomienka a výzva na predčasné splatenie úveru sú preto neplatné pre neurčitosť podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
34. Z do^vodu nedodrzˇania postupu pri postu´peni´ pohlˇada´vky vocˇi zˇalovanému v su´lade s

ustanoveni´m § 92 ods. 8 zákona o bankách, ta súd mal za to, že žalobca nie je v konani´ akti´vne
vecne legitimovany´m. Zˇalobca totizˇ v konani´ nepreuka´zal, zˇe by pred postu´peni´m pohlˇada´vky
pôvodný veriteľ – Banka osobitnou výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky a tiež
skutočnosť, že pohľadávka sa Výzvou na predčasnú splatnosť aj skutočne stala splatnou v celom
rozsahu. Z uvedene´ho do^vodu postu´penie pohlˇada´vky na zˇalobcu je v rozpore s vysˇsˇie citovany

´m za´konom, a preto je tento pra´vny u´kon v zmysle § 39 OZ absolu´tne neplatny´, s poukazom na cˇo
nie je zˇalobca opra´vneny´m z danej pohlˇada´vky, a teda nie v konani´ akti´vne vecne legitimovany´m.
35. Z do^vodu nedostatku akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu v konani´ pre neplatnostˇ postu´penia
pohlˇada´vky(podlˇa§39Občianskehozákonníkavspojeni´s§92ods.8zákonaobankách)bolopotom
potrebne´ zˇalobu v celom rozsahu zamietnutˇ, a kedˇzˇe zˇalovaný nie je povinný zaplatitˇ zˇalobcovi

istinu a úroky, nemohol sa ani dostatˇ do omesˇkania s jej zaplateni´m, a preto su´d zamietol zˇalobu aj v
cˇastiu´rokovzomesˇkania.Prikonštatovaníneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávoksúdpostupoval
v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho
predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci
mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je

správny výklad, podporený rozhodovacou činnsťou Najvyššieho súdu SR a taký výklad, ktorý sa neprieči
zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.36. V dôsledku konštatovaného neplatného postúpenia pohľadávky na žalobcu a zamietnutia žaloby pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa súd ďalej dôvodnosťou nároku ako takého už nezaoberal.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V konaní bol plne úspešný žalovaný, pretože súd v celom rozsahu žalobu žalobcu zamietol. Nárok
na náhradu trov konania tak vznikol žalovanému. Keďže však v súvislosti s týmto konaním žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu z dôvodu procesnej hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený

súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).