Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200796
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824200796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.KatarínyKrochtovej,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanej: E. F. D., G.; H. I.: E., G., H. H. J. I. X, XXX XX D.,
K.: XX XXX XXX, právne zastúpená: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/29/2024-93 z 20.12.2024,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku II.

II. Mení rozsudok v napadnutých výrokoch Ia., IIa., IIIa., IVa. a Va. tak, že žalobcovi priznáva voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s

tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5Csp/29/2024-93 z
20.12.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, prvý odsek, v časti, v znení:
„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím
s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, druhý odsek, v časti, v znení:„Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX, M. N.

XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, tretí odsek, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s
tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od
môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby splatenia Zabezpečovanej
pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške
Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva

súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, piaty odsek, v časti, v znení:
„Súhlasím, aby O. spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom
zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia

návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu:
O. B. P., G., P. I. XX, XXX XX Q.. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje
uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe E. F. D., G. (VÚB, a.s.)

a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti K. H., R. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality
mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s
úzkymi väzbami k E., G., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu
žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre
prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: O. B. P., G.. P. I. XX,

XXX XX Q.. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX, M. N.
XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, posledný odsek, v časti - posledná veta, v znení:
„ Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s:
(a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať,
(b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou,

(c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 11 ods.
4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnému ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 3
ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 a 10, § 53a
ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalovanej (spoločnosť O. B. P., G., K.:
XX XXX XXX) a žalobca ako klient uzatvorili dňa XX.XX.XXXX M. S. A. L. XXXXXXXXXX (uvádza
sa tiež č. XXXXXXX), s dohodnutou výškou pôžičky v sume 1 500,- EUR. Konštatoval, že všetky

zmluvné podmienky špecifikované žalobcom v jeho žalobe boli do zmluvy zakomponované na vopred
pripravenom tlačive, ich obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť (t. j. neboli individuálne
dojednané), netýkajú sa hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny avšak spôsobujú hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k veľkosti písma zmluvného formulára, najmä v časti
V. až IX. zmluvy, ktorú žalovaný zvolil uviedol, že toto je voľným okom takmer nečitateľné. Mal za tom,
že na uvedené je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní prijateľnosti, či neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. V tomto smere prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 z 31.08.2017, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3512/11 z 11.11.2013, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/320/2013. Kritérium
čitateľnosti písma zmluvných podmienok spĺňajú nanajvýš nadpisy jednotlivých článkov zmluvy (čl. V.
až IX. zmluvy). V súvislosti s prípadnými námietkami ohľadne uplynutia doby od uzavretia zmluvy v roku

2012 do podania žaloby, prípadne ohľadne momentu jeho splatenia, súd prvej inštancie poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017.

4. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, prvý odsek, ktorej neprijateľnosti sa
domáhal žalobca, a to v znení „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so

Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ súd prvej
inštancie konštatoval, že táto zmluvná podmienka bola už opakovane posúdená zo strany všeobecných
súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ. Týmto dojednaním sa žalovaná, resp. jej
právny predchodca, bez akýchkoľvek pochybností snažila preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa

so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca v
označenomustanoveníúverovejzmluvyprijalbližšienešpecifikovanénávrhyvnichpredloženéapotvrdil
ich prevzatie, takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo
vzťahukpotencionálnemuuplatneniujehoprávanasúdeauinýchštátnychorgánov,nakoľkospotrebiteľ
už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov

alebo návrhov štátnym orgánom.

5. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, druhý odsek v znení: „Prehlasujem, že
súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“ súd prvej inštancie okrem aspektu malého písma v

texte zmluvy poukázal na neurčitosť uvedeného zmluvného ustanovenia, z ktorého nie je možné zistiť
výšku zmluvnej pokuty ani sankčných úrokov, ako aj na skutočnosť, že označená zmluvná podmienka
umožňovala žalovanej, resp. jej právnemu predchodcovi uplatňovať voči spotrebiteľovi v zásade
akékoľvek peňažné plnenia, čo vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
výlučne v prospech dodávateľa, nakoľko sa ňou sledujú len záujmy veriteľa na včasné plnenie dlžnej

sumy žalobcom. Konštatoval, že aj táto zmluvná podmienka bola súdmi SR opakovane vyhlásená za
neprijateľnú. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania
v plnení povinnosti veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka je sankcionované viac
ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ
žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za

omeškanie. Preto označená zmluvná podmienka vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán,výlučnevprospechdodávateľa.Súčasnezdôraznil,žezmluvnápokutaasankčnýúrok,
resp. ich ďalšie náležitosti, boli v skutočnosti zakomponované do všeobecných obchodných podmienok
(čo je zrejmé z pripojeného spisu sp.zn. 11Csp/171/2017) na vopred pripravenom tlačive, z dôvodu
ktorého dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V tomto ohľade

poznamenal, že dojednania zakladajúce právo na zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, môžu byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda
listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.6. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v časti VIII. Klient, tretí odsek v znení: „Svojím podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených
termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť

bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až
do doby splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných
príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo
mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ súd prvej inštancie uviedol, že napádaná dohoda o zrážkach zo

mzdy je priamo včlenená do podmienok poskytnutia úveru k Zmluve, pričom spotrebiteľovi jej aplikáciou
hrozí priama majetková škoda vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo
mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo
mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie
dohody o zrážkach zo mzdy do zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti

spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Z kontextu prípadu je zrejmé, že uzavretie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou
pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobca mal možnosť uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z
textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaná tak podľa súdu
prvej inštancie neuniesla svoje dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní predmetnej dohody.

7. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú v časti VIII. Klient, piaty odsek, v znení: „Súhlasím,
aby O. spracovalo moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia

predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na
uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia
súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: O. B. P., G.,
P. I. XX, XXX XX Q.. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené

v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe E. F. D., G. (E., G.) a jej
dcérskym spoločnostiam, spoločnosti K. H., R. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne
poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi
väzbami k E., G., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti,
pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad,

že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu: O. B. P., G.. P. I. XX, XXX
XX Q.. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“, žalobca bez toho, aby mohol zasahovať do textu
vyhláseniaklienta,ňoudalpredformulovanýsúhlasnaspracovanieosobnýchúdajovbližšieneurčenému
počtu subjektov (E. G. a jej dcérskym spoločnostiam). Označenú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd
prvej inštancie ako neurčitú a v dôsledku toho neplatnú v zmysle § 37 ods.1 OZ. V danom prípade je

predfomulované vyhlásenie klienta súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, oprávnených
spracovať osobné údaje klienta, pričom doba súhlasu predĺžená o čas 10 rokov po uhradení všetkých
záväzkov je zjavne neodôvodnená, presahujúca účel ich spracúvania. Za dôvod neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky označil široký okruh subjektov, ktorým ich žalovaná, resp. jej právny predchodca na
základe tohto zmluvného ustanovenia, mohol poskytnúť. Aj táto zmluvná podmienka bola všeobecnými

súdmi opakovane vyhlásená za neprijateľnú.

8. Napokon aj piata žalobou napadnutá zmluvná podmienka, uvedená v časti VIII. Klient, posledný
odsek,vznení:„Vyhlasujem,žepredpodpisomtejtoŽiadostisomsaoboznámils:(a)OP,súhlasímsnimi
a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou

sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ spôsobuje podľa súdu prvej
inštancie značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedená zmluvná podmienka bola súdmi SR opakovane vyhlásená za neprijateľnú, pričom súd prvej
inštancie nevidel dôvod na odklon od týchto záverov.

9. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania konštatoval, že vo veci bolo uplatnených päť
samostatných nárokov na určenie piatich neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve
o spotrebiteľskom úvere s tým, že na podporu správnosti tohto záveru poukázal na rozsudky Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/13/2022 z 27.03.2023, sp. zn. 22CoCsp/43/2023 z 25.04.2024, sp. zn.
19CoCsp/24/2021 z 16.12.2021, sp. zn. 1CoCsp/17/2023 z 17.10.2023, či sp. zn. 11CoCsp/18/2023
z 14.03.2024. Keďže žalobca bol v súdnom konaní proti žalovanej úspešný v celom rozsahu ohľadne

každého uplatneného nároku, súd prvej inštancie žalobcovi priznal proti žalovanej samostatne ohľadne
každého žalobou uplatneného nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti výrokom I.a, II., II.a, III.a, IV.a a Va. napadnutého rozsudku podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná namietajúc nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj nesprávne

právne posúdenie. Vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie ohľadne v zmluve použitej veľkosti
písma poukázala na časovú pôsobnosť ust. § 53c OZ, ktoré v čase uzavretia Zmluvy o úvere ešte
„neexistovalo“, resp. nebolo novelou do predmetného kódexu zaradené, preto tento deklarovaný dôvod
určenia zmluvnej podmienky ako neprijateľnej nemá označila za rozporné s vykonaným dokazovaním,
nakoľko uvedená zmluvná podmienka je súčasťou dokumentu, na ktorom žalobca pripojil svoj podpis
a nebola súčasťou obchodných podmienok, ako nesprávne konštatuje súd prvej inštancie. Vo vzťahu

k prípustnosti dojednania zmluvnej pokuty zdôraznila, že § 121 od. 3 OZ pripúšťa možnosť vyžadovať
okrem úrokov z omeškania aj ďalšie sankcie, že zákonodarca vyslovene pripúšťa možnosť požadovať
aj zmluvnú pokutu a že uvedené zmluvné ustanovenie je len odrazom zákonnej možnosti dojednať si
pre prípad porušenia povinností zmluvnú pokutu a nepospôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Odvolanie žalovanej smerovalo aj proti jednotlivým výrokom o trovách konania, nakoľko

náhrada trov konania by mala tvoriť jeden celok. Namietala, že Civilný sporový poriadok počíta aj so
spojením viacerých vecí, pričom vyslovene uvádza, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Aj pri viacerých spojených veciach by teda mal súd rozhodovať o trovách ako celku
– nakoľko ide o trovy jedného konania, a to aj vtedy, ak rozhoduje o viacerých spojených veciach.

Podľa žalovaného nie je možné pri každom jednom petite zároveň rozhodovať o nároku na náhradu
trov konania, keďže náhrada trov konania patrí účastníkovi za konanie a nie za uplatnený nárok. Svoje
námietky v tomto smere podporila poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2009
z 13.10.2009 ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/3/2022 zo 04.10.2022. Rozsudok
súdu prvej inštancie navrhla v napadnutej časti zmeniť v súlade s jej odvolacím návrhom.

11. K odvolaniu žalovanej podal svoje stanovisko žalobca. Vyjadril sa k problematike veľkosti písma,
k čomu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/320/2013. Následne sa vyjadril
k jednotlivým zmluvným podmienkam, na ktorých neprijateľnosti zotrval a poukázal na aplikačnú prax
všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa priznávania nároku na náhradu trov konania

za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku samostatne. Napadnutý rozsudok označil za vecne správny
a zákonný, navrhol ho potvrdiť v celom rozsahu, pričom si vo veci uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

12. Žalovaná v odvolacej replike odkázala na obsah ňou podaného odvolania, na ktorom zotrvala

v celom rozsahu.

13. K replike žalovanej podal odvolaciu dupliku žalobca. Zotrval na svojich doterajších vyjadreniach
opätovne poukazujúc na jednotlivé rozhodnutia všeobecných súdov, Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR, zameraných na problematiku náhrady trov konania pri uplatňovaní viacerých nárokov.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenými osobami (§ 359 CSP), preskúmal napadnutú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa ust. § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto ačas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolanie žalovaného smerovalo len proti výrokom Ia, II., II.a, IIIa., IVa. a Va. napadnutého rozsudku.
V ostatných výrokoch, t. j. I., III., IV. a V., ktoré neboli odvolaním napadnuté, rozsudok nadobudol
právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacieho konania bol tak len výrok II., ktorým súd prvej
inštancie určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky
č. XXXXXXXXXX M. XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, druhý odsek, ako aj výroky o trovách konania,

t. j. Ia., IIa., IIIa., IVa. a Va.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne

predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr.
Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom

vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní

(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust. § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,

ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii aleboneexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenie NS SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29. 09. 2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

20. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí

jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/40/2018 z 18. 07. 2018).

21. Súd prvej inštancie vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné súdenú
vecriadneprávneposúdiť,jehoskutkovézisteniazodpovedajúvýsledkomvykonanéhodokazovania,nie
sú svojvoľné ani inak neudržateľné, z dôvodu ktorého sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými závermi
súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Z napadnutého rozsudku ani z konania predchádzajúceho jeho vydaniu odvolací
súd neidentifikoval takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na v napadnutom rozsudku uvedených skutkových a právnych
zisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojilnáležitéodôvodneniesúduprvejinštancievnapadnutom
rozsudku, na ktorý v podstatnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Keďže odôvodnenia

rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (por. II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok, odvolací súd len na zdôraznenie jeho vecnej správnosti ako aj k odvolacím
námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

22. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej je vzťahom spotrebiteľským,
pretožeuzatvorenáZmluvaoposkytnutienajľahšejpôžičkyještandardnouformulárovouspotrebiteľskou
zmluvou, kde právny predchodca žalovanej vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto
charakteristiku spĺňa.

23. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie na posúdenie právneho vzťahu správne aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je
pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

24. Žalobca celkovo namietal neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie sa
s tvrdeniami žalobcu o neprijateľnosti tej-ktorej zmluvnej podmienky stotožnil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel. S právnym posúdením prvoinštančného súdu zmluvnej podmienky uvedenej v Žiadosti
oposkytnutieI.A.L.XXXXXXXXXXM.N.XX.XX.XXXX,včastiVIII.Klient,druhýodsekakoneprijateľnej

sa nestotožnila žalovaná. Ťažisko odvolacích námietok žalovanej smerovalo k prípustnosti dojednania
zmluvnej podmienky a k požiadavkám ohľadom veľkosti písma použitého v predmetnej zmluve. K týmto
námietkam odvolací súd poukazuje na to, že uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so
zmluvnou pokutou, avšak samotná spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala.
Dojednanie o zmluvnej pokute bolo zakomponované do všeobecných obchodných podmienok na

vopred pripravenom tlačive, z čoho je zrejmé, že dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom
individuálne nedojednal. Je potrebné si uvedomiť, že v rámci spotrebiteľských zmlúv, dojednania
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, ale musia byť súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľpripája svoj podpis (por. napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn 5Csp/4/2022). Odvolací súd
nespochybňuje možnosť zmluvných strán dojednať si v zmluve právo požadovať zmluvnú pokutu, či iné
sankcie v prípade porušenia zmluvných povinností ako takú. Avšak v predmetnom prípade si žalobca

s právnym predchodcom žalovanej nedojednali možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty a sankčných
úrokov individuálne, išlo len o vopred naformulovanú zmluvnú podmienku, ktorú právny predchodca
žalovaného inkorporoval do tlačiva žiadosti o poskytnutie pôžičky. Takýto postup považuje odvolací
súd za obchádzajúci zákonnú úpravu, podľa ktorej možno takýto typ sankcie za porušenie povinnosti
platne zmluvne dojednať. Okrem záveru, že ide o zmluvnú podmienku vytvárajúcu hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko oprávnenie požadovať zmluvnú pokutu zavádza
len v prospech dodávateľa, odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti tohto
zmluvného dojednania, nakoľko z neho nie je možné zistiť výšku zmluvnej pokuty, ani pre prípad
porušenia ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti mala byť dojednaná (porov. rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp 137/2021).

25. Vo svetle uvedených skutočností odvolací súd aproboval závery prvoinštančného súdu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Žiadosti o poskytnutie I. A. L. XXXXXXXXXX M.
N. XX.XX.XXXX, v časti VIII. Klient, druhý odsek považujúc ich za vecne správne. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na časovú pôsobnosť ust. § 53c Občianskeho zákonníka v súvislosti s otázkou veľkosti
použitého písma, odvolací súd konštatuje, že sa nejednalo o nosný argument súdu prvej inštancie, na

ktorom by bolo založené posúdenie neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, a preto s ohľadom
na hospodárnosť a účelnosť konania nebolo potrebné sa touto odvolacou námietkou žalovanej
podrobnejšie zaoberať. Aj keby odvolací súd uznal tieto odvolacie námietky žalovanej ako dôvodné, nič
by to nemenilo na záveroch, ktoré boli vo vzťahu k napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie
prijaté.

26. V kontexte námietok žalovanej voči výrokom Ia., IIa., IIIa., IVa. a Va. týkajúcim sa trov konania
odvolací súd pripomína, že pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna
zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu

(žalobcaajžalovaný)jesčastiúspešnáasčastineúspešná.Akmalastranaúspechvsporelenčiastočný,
potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu
trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch
sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán
sporu. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej,

zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov
rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania (k tomu pozri: ŠTEVČEK, J., FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, J. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1024-1035).

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
115/2023 z 25. mája 2023, ktorého právna veta publikovaná v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 36/2023 znie: „Rozhodnutie o náhrade trov konania v civilnom spore,
v ktorom si sťažovateľka uplatnila viacero nárokov na náhradu škody ako následku dopravnej nehody,
ktoré vychádza z toho, že pomer jej úspechu v spore treba vyjadriť priemerom pomerov úspechu pri

jednotlivých čiastkových nárokoch na náhradu škody, je zjavný právny omyl, ktorý zakladá porušenie
ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rovnako mylný je i právny názor,
podľa ktorého sa o náhrade trov konania má rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade trov konania
vo vzťahu k jednotlivým nárokom na náhradu škody. Ustanovenia § 255 a § 256 Civilného sporového
poriadku neobsahujú žiadne prvky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že pluralita rôznych nárokov

na náhradu škody uplatnených jednou žalobou by mala byť hľadiskom rozhodovania o náhrade trov
konania. Obe ustanovenia používajú vo vzťahu k hmotnoprávnej úprave celkom indiferentné pojmy -
vec, konanie a pomer úspechu. Čo bolo vecou strán a čoho sa namietané konanie týkalo, bolo určené v
žalobe uplatnenom peňažnom nároku. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania treba len posúdiť rozsah,
v ktorom bolo žalobe vyhovené a v ktorom bola žaloba zamietnutá.“

28. Aj keď v súdenom prípade sa viedlo spojené konanie o viacerých nárokoch na určenie viacerých
zmluvných podmienok za neprijateľné, ktoré mohli byť uplatnené aj samostatne, neznamená to, že
v časti týkajúcej sa trov konania je súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o trovách konania prijednotlivých čiastkových nárokoch samostatne. Súdom prvej inštancie zvolený postup rozhodovania
o trovách konania by mohol byť podľa odvolacieho súdu opodstatnený len výnimočne, pokiaľ by
to okolnosti prejednávaného prípadu pre spravodlivé rozhodnutie vo veci osobitne odôvodňovali.

V súdenom prípade, v ktorom bol žalobca vo vzťahu k všetkým žalobou uplatneným nárokom úspešný
je však takéto konanie prvoinštančného súdu neúčelné a odporuje vyššie naznačenej koncepcii § 255
CSP, obzvlášť s ohľadom na špecifiká odmeňovania advokátov pri spojení dvoch alebo viacerých vecí
(ktomuporovnaj§13ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyo
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), ako

aj s ohľadom na zásadu, že v prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania pomerne rozdelená, je
nutné pomer úspechu a neúspechu sporovej strany určovať spravidla vždy k celému predmetu konania.

29.ZuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokochIa.,IIa.,IIIa.,IVa.aVa.
korigovaltak,žeotrováchprvoinštančnéhokonaniarozhodoljednýmvýrokom,atotak,žežalobcovivoči
žalovanej priznal nárok na náhradu trov provinštančného konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyňa

bola úspešná vo všetkých ňou v žalobe uplatnených nárokoch. V súdenom prípade nejde o materiálnu,
aleibaoformulačnúzmenurozhodnutiaotrováchprvoinštančnéhokonania,nakoľkovýsledkomkonania
pred súdom prvej inštancie zostalo i naďalej právo žalobcu na plnú náhradu trov konania, len po zmene
jeho formulácie je pomer úspechu žalobcu vyjadrený k celému predmetu konania uplatnenému žalobou.
Pretoneboldôvod,abysazmenasúvisiacichvýrokovotrováchkonaniavnapadnutomrozsudkuodrazila

aj v rozhodnutí odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania.

30. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovanej, zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch Ia., IIa., IIIa., IVa. a Va. primeranou
aplikáciou § 388 CSP zmenil tak, aby zodpovedal podmienkam vyplývajúcim z § 255 CSP a v ňom

premietnutým teoreticko-právnym východiskám.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd v okolnostiach veci nevzhliadol
ani dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP v odvolacom konaní, umožňujúceho úspešnej strane konania
nárok na náhradu týchto trov konania nepriznať.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).