Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208700
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122208700.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šulek (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková,
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovaným: 1a/ D. E. F., G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXX/XX, J., 2a/ D. J. K. L., G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X,

G., 2b/ F. O. P., G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, G., 2c/ F. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX/XX, G., 2d/ A. M., G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, G., 3/ B. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. C. XX, v rade 4/ F. M., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. XX, žalovaní
v rade 2a/ až 4/ právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17,
010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, na základe odvolania žalovaných
2a/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 45C/88/2022-148 zo dňa 25.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é.

Žalobca m á voči žalovaným 2a/ až 4/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že
späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní
svojho uplatneného nároku celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým,

že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť
zdôvodniť späťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie
o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 CSP. Ustanovenie § 256 CSP ukladá povinnosť
nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného
práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Podľa § 257 CSP,

výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Podľasúdu
prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na
nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočneprihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Súd prvej inštancie komplexne posudzoval
uvádzané dôvody žalobcu v podaní zo dňa 13.03.2025, a to každý samostatne a tiež vo vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru, že uvádzané dôvody sú hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa
25.10.2022 domáhal určenia (relatívnej) neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovanou v rade

1/ a žalovanými v rade 3/ a 4/ a medzi pôvodným žalovaným v rade 2/ a žalovanými v rade 3/ a 4/,
ktorých vklad bol povolený dňa 18.01.2022 pod č. V12787/2021 a pod č. V11928/2021. Dňa 23.09.2022
uzatvoril pôvodný žalovaný v rade 2/ so žalovanými v rade 3/ a 4/ Dohodu o urovnaní, ktorou žalovaní
v rade 3/ a 4/ previedli na žalovaného v rade 2/ späť jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach,konkrétnepodiel1naparceleregistraEč.499–ornápôdaovýmere1281m2apodiel
1 na parcele registra E č. 501 – orná pôda o výmere 1893 m2. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor,

povolil vklad predmetnej dohody dňa 22.11.2022. Z uvedených skutočností vyplýva, že žaloba žalobcu
bola podaná dôvodne, ktorú skutočnosť preukazuje aj samotná Dohoda o urovnaní zo dňa 23.09.2022
(článok II. sa týka parcely registra E č. 499 a článok IV. sa týka parcely registra E č. 501, v ktorých
obidvoch sa uvádza, že: “Súhlas k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy nedal podielový spoluvlastník
v predmetnej nehnuteľnosti A. B., ktorému predávajúci ani neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na

odpredaj“), ktorej vklad bol povolený dňa 22.11.2022. Žaloba vo veci samej síce bola podaná na Okresný
súd Žilina dňa 25.10.2022, teda v čase už uzatvorenej dohody, avšak vklad dohody bol povolený
Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, až po podaní žaloby na súd. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca z objektívneho dôvodu krátkeho časového úseku nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že
žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ uzatvorili dohodu, na základe ktorej nastal pôvodný stav vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci, ktoré súd
vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán
sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2.
Proti uzneseniu v časti nároku na náhradu trov konania podali žalovaní 2a/ až 4/ odvolanie. Žiadali

rozhodnúť tak, že súd zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaní 2a/ až 4/ poukázali na to,
že boli vyzvaní uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2022, aby sa vyjadrili k žalobe. K tej
sa následne aj vyjadrili. Ďalej uviedli, že žalobca podal žalobu na súd dňa 25.10.2022, pričom pred
podaním žaloby sa nepokúsil mimosúdne dohodnúť. Keby sa bol pokúsil mimosúdne dohodnúť, bol by
zistil, že 23.09.2022, teda pred podaním žaloby sme už uzavreli dohodu o urovnaní, z obsahu ktorej by

bol zistil, že žalobu, ktorú mienil podať je prakticky bezdôvodná a bol by sa mohol s nimi mimosúdne
dohodnúť. Žalobca sa však o mimosúdnu dohodu nepokúsil. Ďalej uviedli, že žalobca navrhol zmenu
žaloby. Následne poukázali na výnimočnosť použitia § 257 CSP, pričom mali za to, že súd prvej inštancie
vôbec neskúmal osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. Z verejne dostupného
katastrálneho portálu vypláva, že na strane žalobcu neboli žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa

z hľadiska jeho majetkových pomerov s poukazom na jeho vlastníctvo. Súd mal tiež prihliadať na
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde, pričom zo skutkového stavu bolo zrejmé, že
žalobca sa nepokúsil o mimosúdnu dohodu pred podaním žaloby. Ďalej poukazovali na to, že žalobca
aj po vyjadrení žalovaných bezdôvodne menil žalobný návrh.
3.

Žalobca k odvolaniu žalovaných 2a/ až 4/ v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňujesozávermisúduprvejinštancie.Poukázalnato,žežalovanívedeli,žeporušilijehopredkupné
právo a preto uzavreli dohodu o urovnaní. Žalobca ako osoba bez právneho vzdelania si nemohol byť
vedomý, že má neustále kontrolovať kataster. Vo vzťahu k svojim majetkovým pomerom uviedol, že
vlastní rodinný dom, kde býva aj so svojou manželkou, kde ho navštevujú deti, t. j. nemožno očakávať,

aby (zrejme) z predaja tohto domu platil náklady na trovy konania, ktoré by nemuseli vzniknúť, keby
žalovaní postupovali v súlade so zákonom a neporušili predkupné právo žalobcu. V danom prípade teda
žalobca využil možnosť podania žaloby, ktorá bola doručená obom porušujúcim spoluvlastníkom dňa
16.12.2022 a 05.01.2023. T.j. vo vzťahu k žalovanému 2/ F. M. nastala relatívna neplatnosť prevodu jeho
spoluvlastníckehopodieludňa16.12.2022avovzťahukžalovaným3/a4/manželomLednickýmnastala

relatívna neplatnosť prevodu ich spoluvlastníckeho podielu dňa 05.01.2023. Z dôvodu uzatvorenia
Dohody o urovnaní dňa 23.09.2022, ktorej vklad bol povolený dňa 22.11.2022, po podaní žaloby, dôvod
žaloby odpadol až po jej podaní. V tejto časti preto žaloba bola dôvodná. Žalobca ďalej uviedol, že
aktuálne nemá možnosť domáhať sa neplatnosti prevodu medzi žalovanými 3/ a 4/ a žalovaným 1/a 2/ (pri parcele KN-E č 499), pretože právne následky neplatnosti, t. j. relatívna neplatnosť kúpnych
zmlúv nastala až doručením žaloby všetkým žalovaným, pričom žalovaní 3/ a 4/, pred doručením žaloby
nehnuteľnosť previedli na tretiu osobu. Podanie žaloby však bolo dôvodné, nakoľko v čase jej podania

ešte nebol k Dohode o urovnaní povolený vklad vlastníckeho práva na príslušnom katastri nehnuteľností.
Navyše, žalobca sa o tom, kedy bola žaloba doručená všetkým účastníkom konania, dozvedel až
z ich vyjadrení. V tomto prípade je potrebné podľa názoru žalobcu objektívne posudzovať kritérium
procesného zavinenia, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a akého výsledku sa
domáhal, so skutočnosťou, prečo aktuálne vzal žalobu späť a všetko vyššie uvedené žalobca považuje

za dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

4.
Žalovaní 2a/ až 4/ v písomnej odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu zotrvali na skutočnostiach
uvedených v odvolaní. Žalobca v čase podania žaloby vedel, že na liste vlastníctva je plomba, neobstojí

preto tvrdenie žalobcu, že nevedel. K žalobe sa pripája aktuálny výpis z listu vlastníctva, pričom žalobca
vedel, že bol uzavretá dohoda o urovnaní, a preto jeho žaloba v čase jej podania bola bezdôvodná.
Žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a podľa žalovaných nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa
5.

Žalobca v písomnej odvolacej duplike k replike žalovaných 2a až 4/ uviedol, že žalovaní splnomocnili
svojho právneho zástupcu na konanie pred katastrom, pričom z obsahu dohody o urovnaní je zrejmé,
že si boli vedomí porušenia predkupného práva žalobcu. Právne zastúpení žalovaní mohli žalobcu
upovedomiť o dohode o urovnaní, ak tak neurobili, žalobca nemohol vedieť, čo je predmetom dohody,
nakoľko nebol jej účastníkom a kataster by mu takéto informácie neposkytol. Napriek vyznačenej plombe

žalobca nemohol vedieť, čo je predmetom vkladového konania a aký bude jeho výsledok.
6.
Žalovaní 2a/ až 4/ v písomnom vyjadrení k duplike žalobcu uviedli, že žalobca mal možnosť z vyznačenej
poznámky o dohode vedieť, že dochádza k zmene, a preto žaloba bola podaná bezdôvodne. Poukázali
na to, že z vyjadrenia pôvodného žalovaného 2/ bolo zrejmé, že žaloba je už nedôvodná, pričom žalobca

túto vzal späť až po vyše dvoch rokoch konania. Vo zvyšku zotrvali odvolatelia na svojej predchádzajúcej
argumentácii.
7.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré by inak posudzoval podľa § 256 ods.

1 CSP.

8.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne.

9.

Krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru o vecnej správnosti sporného/
napadnutého výroku, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dvoch
kúpnych zmlúv. Prvej uzavretej medzi pôvodným žalovaným 1/ a žalovanými 3/ a 4/. Druhou uzavretou
medzi žalovaným 2/ a žalovanými 3/ a 4/. Žalobca podal na súde žalobu dňa 25.10.2022. Pôvodný
žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2023 poukázal na to, že v súčasnosti je už opätovne

zapísaný ako vlastník, a preto žaloba je voči nemu v tejto časti nedôvodná. Vo vzťahu k kúpnej zmluve
týkajúcej sa prevodu majetku pôvodnej žalovanej 1/ uviedli, že tento majetok bol darovaný tretej osobe
v čase pred doručením žaloby žalovaným 1/, 3/ a 4/.

9.1 Odvolací súd k otázke posúdenia povinnosti nahradiť trovy konania považuje za kľúčové

posúdiť otázku zavinenia na zastavení konania a teda postup podľa § 256 ods. 1 CSP, ktorý súd prvej
inštancie použil. Tu je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku zavinenia
na zastavení konania, hoc vec posudzoval podľa príslušného ustanovenia zákona. Rozhodujúce pre
posúdenieotázkyzavineniajeto,čižalobabolapodanádôvodne.Odvolacísúdkonštatuje,žesohľadomna všetky okolnosti, žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaní 1/ až 4/ porušili predkupné právo
žalobcu, čoho si boli aj vedomí, čo plynie z predloženej dohody o urovnaní z 23.09.2022. A teda
žalovaní 1/ a 2/ (pôvodní) a žalovaný 3/ a 4/ porušili práva žalobcu. Žalobca následne podal dôvodnú

žalobu dňa 25.10.2022. Na liste vlastníctva síce svietila plomba č. V9718/2022 Dohoda o zrušení
a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (viď č.l. 5-9), avšak z uvedeného textu
nemožno ani pri najlepšej vôli vyvodiť obsah predloženej Dohody o urovnaní zo dňa 23.09.2022. Tu
odvolací súd pripomína starú rímsku zásadu: „nemo turpitudinem suam allegare potest“ - nikto sa
nemôže dovolávať svojej vlastnej nepoctivosti a ťažiť z nej (nikto nemôže mať prospech z vlastného

protiprávneho konania). Tu je dôležité si uvedomiť, že práva porušili žalovaní 1/ až 4/, pričom žaloba
bola podaná dôvodne. Nedôvodnou je potom námietka odvolateľov, že žalobca mal z obsahu poznámky
na liste vlastníctva vyvodiť dohodu o urovnaní a jej obsah a žalobu nepodávať. Takáto okolnosť by
prichádzala do úvahy, ak by odvolatelia reálne preukázali, že doručili dohodu o urovnaní nie okresnému
úradu, ale žalobcovi. V takom prípade by bola žaloba nedôvodná. Avšak v tomto prípade takéto okolnosti
nenastali, a preto v tejto časti žaloby nesú procesnú zodpovednosť na zastavení konania odvolatelia.

Je potrebné zdôrazniť, že vecnoprávne účinky Dohody o urovnaní nastali až povolením vkladu a teda
po podaní žaloby. Odvolací súd dodáva, že je ustálenou rozhodovacou praxou odvolacieho súdu
v obdobných prípadoch posudzovanie podobných situácii v otázke trov, tj. podanie žaloby z porušenia
predkupného práva a odstúpenie od zmluvy, alebo dohoda o urovnaní v prípade zastavenia konania
posudzovať tak, že zodpovednosť za zavinenie nesie ten, kto predkupné právo porušil. V otázke

posúdenia zodpovednosti za zavinenie pri zmluve uzavretej medzi žalovaným 1/ a 3/ a 4/ odvolací
súd konštatuje, že aj v tejto časti (tak ako bolo uvedené vyššie) bola žaloba podaná dôvodne, pričom
žalovaní 3/ a 4 sa nemôžu dovolávať vlastnej nepoctivosti z porušenia predkupného práva žalobcu.
Tu nastala špecifická situácia v tom, že previedli svoje spoluvlastnícke podiely na svojho syna skôr,
ako im bola doručená žaloba. Uvedené v súvislosti s ustálenou judikatúrou skutočne bráni vyhoveniu

žalobe, avšak uvedené je opätovne úkon, ktorý vykonali žalovaní 3/ a 4/, čím zavinili zastavenie konania.
Odvolací súd má za to, že v tejto časti opätovne zavinili zastavenie konania žalovaní 3/ a 4/, a preto by
mali nahradiť trovy konania žalobcovi. Odvolací súd nechce špekulovať o účelovosti takéhoto prevodu,
nakoľko nebolo v konaní zistené, že úmyslom bolo obísť zákon, a teda že by išlo o neplatný právny úkon
(aj keď sa tento postup žalovaných 3/ a 4/ takto javí). S ohľadom na uvedené zodpovednosť (zavinenie)

na zastavení konania pred súdom prvej inštancie nesú žalovaní 1a/ až 4/, a teda náhrada trov konania
by prináležala žalobcovi, nakoľko však tento odvolanie nepodal, nemôže odvolací súd zmeniť napadnutý
výrok uznesenia v neprospech odvolateľov. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby odvolací súd posúdil
žalobuvčastinehnuteľnostíprevedenýchzpôvodnežalovanej1/nažalovaných3/a4/ anáslednenaich
syna ako dôvod zastavenia, ktorý nie je na strane žalovaných 3/ a 4/ (zavinenie), tak v dôsledku aplikácie

pomeru úspechu neúspechu pri zavinení, by žalovaní 2a/ až 2d/ boli v konaní neúspešní a museli by
nahradiť trovy konania žalobcovi. A žalovaní 3/ a 4/ by mali v konaní úspech, 50% (hrubý), nakoľko
žaloba v časti bola dôvodná (čo do jednej kúpnej zmluvy) a neúspešná čo do druhej kúpnej zmluvy,
a teda čistý úspech žalovaných 3/ a 4/ by bol 0%, a teda v tom prípade, čo sa týka ich náhrady by výrok
bol, že žiadnemu z účastníkov (žalobca, žalovaní 3/ a 4/) náhradu trov konania nepriznáva. Aplikácia

ustanovenia §257 CSP v konaní nebola potrebná.

10.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie v časti výroku II. o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Prvý výrok o zastavení konania ponechal

nedotknutý, nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním.
11.
O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Odvolatelia – žalovaní 2a/ až 4/ neboli v odvolacom konaní úspešní, a
preto im vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. S ohľadom na uvedené

odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovaným 2a/
až 4/.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).