Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 37P/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324208437
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lohnertová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1324208437.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v konaní vo veci maloletej: M.

zastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny,ul.Vazovova7/A,Bratislava,
dieťa rodičov - matky: M. a otec : F., zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou ABELOVSKÝ
-PETRUŇO, s.r.o. so sídlom Tehelná 189, Zvolen, IČO: 56 542 623, o návrhu na zvýšenie výživného
a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. z doterajšej sumy 300 € mesačne na sumu
550 € mesačne, počnúc dňom 12.11.2024, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné na maloletú M. za obdobie od 12.11.2024 do 4.12.2025 v sume 3.182,30 €, je otec
povinnýsplácaťv50€mesačnýchsplátkach,spolusbežnýmvýživným,počnúcdňomtohtorozhodnutia,
ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Súd konanie o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku zastavuje.
V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza pod č.k. 15P/40/2018-85 zo dňa
15.04.2019 v časti o výživnom na maloletú.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Mestský súd Bratislava III, postúpený dňa 19.11.2024 na tunajší
súd, doplnený dňa 26.3.2025, žiadala matka maloletej o zvýšenie výživného na maloletú dcéru M., z
doterajšej sumy 300 € mesačne na sumu 22 % z príjmu otca a to s účinnosťou odo dňa podania
návrhu na súd, ktorú sumu je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Skutkovo svoj návrh matka odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletej, kedy maloletá
vyrástla, navštevuje 2. stupeň základnej školy, má aktivity, venuje sa jazykom a otec sa vzdal styku
s maloletou dcérou a starostlivosť o maloletú je výlučne na matke. Otec je dlhodobo zamestnaný v

H. s priemerným mes. netto príjmom 2 500 €.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Namietal
matkou vyčíslené mesačné náklady na maloletú. Zároveň žiadal otec upraviť styk s maloletou dcérou
na každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., pričom si
maloletú vyzdvihne a vráti v mieste pobytu matky.

3. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že z pohovoru s maloletou vyplynulo, že si nevedela
predstaviť styk s otcom, keď sa tak dlho nestretávali a preto úprava styku nie je v záujme maloletej.
Doporučila zvýšiť výživné na maloletú a výšku ponechala na úvahe súdu.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými do spisu, s obsahom pripojených spisov a zistil nasledovný skutočný stav vo veci :

5. Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod
č.k. 15P/40/2018 - 85 zo dňa 15.4.2019, PP 16.5.2019. Týmto rozsudkom bola maloletá M. zverená do
osobnej starostlivosti matke M. W. a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú vo výške 300
€ mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky dieťaťa mesačne, vždy vopred, najneskôr
do posledného dňa v mesiaci a styk otca s maloletou neupravil.

6.Od poslednej úpravyvýživného namaloletú matka nezmenila svoj osobný stav, ďalšia vyživovacia
povinnosť jej nepribudla. Matka je zamestnaná v X. a z potvrdenia vyplýva, že dňa 2.9.2024 boli
matke vyplatené dividendy vo výške 30 000 €, príjem matky bol spolu od 6/2024 do 5/2025
spolu vo výške 1 872,98 €. Z potvrdenia o príjme zo X. vyplýva, že matke sú každoročne vyplácané
dividendy vo výške 30 000 € a bol priložený mzdový list za rok 2025, z ktorého vyplýva, že priemerný

mesačne netto príjem matky za obdobie 1 - 10/2025 bol 166,70 €. Matka je držiteľkou a vlastníčkou
motorového vozidla U. s e.č. W., rok výroby 2019. Z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa
5.9.2025 vyplýva, že daňovýsubjekt K.kdejematka jediným spoločníkom, nepodal daňovépriznanie
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2023 a rok 2024. Do spisu bol založený
výpis z účtu matky - sporiteľský účet r. 2024 z Wustenrotu, kde zostatok ku 31.12.2024 predstavoval

+ 4 520,54 €, zostatok ku dňu 31.12.2024 bol - 69 246, 41 €, zostatok ku dňu 31.12.2023 bol + 3
300, 97 €, zostatok ku dňu 31.12.2023 bol - 69 112,20 €. Dňa 16.10.2025 matka zaslala do spisu
mzdový list za rok 2023, z ktorého vyplýva priemerný mes. netto príjem 142, 88 €, v r. 2024 priemer
150,80 € a v r. 2025 priemer 163, 83 €, taktiež založila matka kópiu osvedčenia o evidencii auta U.
a výpis z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva vlastníctvo nehnuteľnosti - bytu v W., k. ú. A. P..

7. Maloletá M. má aktuálne 14 rokov, navštevuje základnú školu ako vyplýva z potvrdenia Základnej
školy O., z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2024/ 2025 boli všetky poplatky na maloletú
spolu v sume 938,90 €.

8. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, ďalšia vyživovacia povinnosť
mu nepribudla. Otec pracuje v A. ako P.. Z výpisu účtu otca vedeného v PSS vyplýva, že konečný
zostatok ku dňu 9.9.2025 bol 9 828, 85 €, ku dňu 31.12.2024 bol 9 423,90 €, ku dňu 31.12.2023
bol 8 565, 76 €, výška čerpaného úveru bola 45 000 €. Z výpisu účtu otca vedeného v X. vyplýva
dňa 9.9.2025 bol konečný stav účtu 997, 16 €, z účtu X.t bol dňa 9.9.2025 konečný stav účtu 5

237, 72 €. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 24.9.2025 vyplýva, že správca dane
nemá vedomosť o podnikaní daňového subjektu / otca. Z daňového priznania otca za rok 2024
vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov mal 47.383, 52 €, daň bola 6 700, 93
€ / mes. priemer 3 390,20 €/. Z daňového priznania otca za rok 2023 vyplýva, že úhrn príjmov
od všetkých zamestnávateľov mal 41 949,91 €, daň bola 6 941 € /mes. priemer 2 917,40€/. Dňa

2.10.2025 otec v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu nájomnú zmluvu a potvrdenie o
svojom príjme a uviedol, že pracuje ako P. v A. s priemerným mes. netto príjmom 3 000 € a vlastní
3 izbový byt v F.. Z nájomnej zmluvy otca vyplýva mesačne jeho nájom vo výške 380 €.

9. Súd mal za preukázané z rozsudku Okresného súdu Prievidza pod č.k. 15P/40/2018 - 85 zo dňa

15.4.2019,PP16.5.2019,že maloletáM. bolazverenádoosobnej starostlivostimatke M.W.aotec bol
zaviazaný platením výživného na maloletú vo výške 300 € mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať
k rukám matky, najneskôr do posledného dňa v mesiaci a styk otca s maloletou nebol upravený.

10. Z potvrdenia Základnej školy W. zo dňa 3.10.2024 vyplýva, že maloletá M. bola v školskom

roku 2024 / 2025 riadnou žiačkou školy.

11.Dňa 26.3.2025matka zaslala dospisu doplnenie návrhu,vktorom uviedla, že otec jezamestnaný
v H., jeho príjem pochádza zo závislej činnosti. Otec pravidelne mesačne dochádza do miesta
trvalého bydliska v SR . Výživné na maloletú dcéru otec uhrádza pravidelne mesačne poštovou

poukážkou z miesta trvalého bydliska. Matka žiadala zabezpečiť daňové priznania otca z Daňového
úradu v Trenčíne, pobočka Prievidza.12. Dňa 29.4.2025 otec zaslal do spisu písomné vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom uviedol, že s
návrhom matky nesúhlasí, žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť a namietal matkou vyčíslené
mesačné náklady na maloletú. Zároveň žiadal otec upraviť styk s maloletou dcérou na každý prvý

víkend v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., pričom si maloletú vyzdvihne
a vráti v mieste pobytu matky. Otec uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej riadne
a pravidelne plní, nemá zaostalé žiadne výživné, uviedol, že matka svoj návrh náležite neodôvodnila,
absentuje odkedy a v čom nastala podstatná zmena pomerov. Taktiež absentuje prehľad aktuálnych
potrieb maloletej a doklady preukazujúce ich úhradu. Matka založila svoj návrh výlučne na podklade

Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom, platnej od r. 2024, táto má však iba odporúčací
charakter, pričom v § 62 ods. 3 Zákona o rodine, je stanovená iba minimálna suma výšky výživného,
avšak nie suma predstavujúca výživné pre maloleté dieťa v tom - ktorom veku. V súdnom konaní je
treba preukázať, aké výdavky sú spojené s výživou a výchovou mal. M., ako aj to, aké sú majetkové
pomery a až po ich vyhodnotení je možné pristúpiť k určeniu výživného, ktoré nemusí korešpondovať
s výškou určenou v odporúčacom materiály. Otec uviedol, že pracuje ako P. v A. od 30.5.2023 pre

obchodnú spoločnosťM.Z.L.kde dosahujemesačne čistýpríjem 3000€.Matka požaduje výživné vo
výške 660 € mesačne, teda sumu 22 % z jeho príjmu, teda zvýšenie výživného o 120%, čo považuje
za neopodstatnené. Matka v návrhu nešepcifikovala žiadne výdavky, ktoré vynakladá na maloletú a
z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb 14 ročného
maloletého dieťaťa predstavujú sumu 340 € mesačne, pričom sú v tom zahrnuté nevyhnutné bežné

mesačné výdavky súvisiace s bývaním, so stravou doma aj v škole, so zdravotnou starostlivosťou a s
liekmi, so školskými potrebami, s cestovným, s kultúrou, so športovými aktivitami, oblečením, drogériou,
kozmetikou. Podľa vedomostí otca maloletá M. nemá žiadne nadštandardné výdavky a preto výdavky
na maloletú sa nevymykajú potrebám bežného dieťaťa v jej veku a vyživovaciu povinnosť majú obaja
rodičia. Otec si uvedomoval, že nie je na mieste žiadať od matky aby prispievala na výživu maloletej

dcéry rovnakou sumou ako otec, lebo ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, avšak tiež ju
nezabezpečuje permanentne, nakoľko túto prevažne zabezpečuje školské zariadenie, ktoré maloletá
navštevuje. Nie je spravodlivé požadovať, aby sa matka finančne nepodieľala na výchove a výžive
maloletej dcéry a túto povinnosť prenášala výlučne iba na otca. Suma 660 € mesačne na výživné,
je s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej neadekvátna a suma určená doposiaľ na výživu

maloletej je dostatočná. Otec pracuje v A. ako P. a dosahuje mes. netto príjem 3 000 €, vlastní
3 - izbový byt v Prievidzi. Otec vyčíslil svoje nevyhnutné mesačné výdavky na sumu 2 930 € /
konkretizované č.l. 47/. Žiadal súd, aby matku vyzval na preukázanie jej majetkových pomerov.
Do spisu založil faktúry ona úhradu elektriky, oznam PSS a SS, a.s. o zmene úrokovej sadzby,
faktúry za služby DIGI, mzdové pásky.

13. Dňa 15.05.2025 matka zaslala do spisu písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca, v ktorom uviedla,
že s vyjadrením otca nesúhlasí. Uviedla, že otec neuviedol pravdu o riadnom platení výživného
na maloletú dcéru, túto svoju VP si riadne neplnil, preto bol podaný návrh na výkon rozhodnutia,
exekúciu vedenú pod sp. zn. 378EX 623 / 22, kde súdny exekútor zameškané výživné vymohol. Otec

v tom čase vyhľadal jej matku, aby ju prinútil pod hrozbou podpísať papier, že matka sa vzdáva
poberania výživného a tým sa snažil zastaviť exekúciu. Matka uviedla, že otec nemá žiadny
prehľad o životnom štandarde maloletej dcéry a snaží sa vyhýbať povinnostiam. Otec poukazuje
na článok z r. 2014, ktorý už nie je aktuálny a nepostrehol ani to, že sa niekoľkonásobne zvýšili
ceny tovarov a služieb. Otcovi nič nebráni skonsolidovať svoje výdavky, môže si tiež nájsť prácu s

vyšším platom. Výdavky na maloletú M. sú od r. 2013 vyššie, otec sa o výdavky maloletej M. nikdy
nezaujímal a maloletá sa pripravuje na nástup na súkromnú strednú školu, kde budú výdavky
opäť vyššie. Povinná školská dochádzka sa nepovažuje za vykonávanie osobnej starostlivosti, tá
plní funkciu vzdelávania. Je veľká drzosť zo strany otca poučovať o vyživovacej povinnosti oboch
rodičov, keď otec sám si neplnil svoju VP 3 a 1 roka a preto práve matka suplovala túto povinnosť

otca a ešte v 100% miere vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú. K požadovanej úprave styku
matka uviedla, že otec neprejavuje vôbec žiadny záujem o maloletú a navyše je nezodpovedný,
keď sa napr. len prizeral ako sa maloletá topila v bazéne a dcéru musel zachraňovať starý otec,
alebo napriek tomu, že mal vedomosť, že maloletá má alergiu na laktózu, tak sa len prizeral ako stará
matka dáva maloletej šľahačku, čo jej spôsobilo zdravotné problémy. Preto by dieťa otcovi nezverila.

Navyše sa otec sám vyjadril v r. 2019, že sa odmieta stretávať s maloletou dcérou, o čom dcéra má
vedomosť a otcova rodina sa pri stretnutí ani nepozdraví. Maloletá dcéra nie je tovar, má svoj názor
a nebola s otcom v kontakte 8 rokov, otca ani nepozná a nemá k nemu citovú väzbu. Preto je úprava
styku bezpredmetná a žiadala ponechať styk bez úpravy. Príjem otca ako vyplýva z listín nie je 3000 € mesačne, ale je 3 125 € mesačne, pričom otec sám prečiarkol na výplatnej páske aj mesiac
a asi neuvedomil, že v A. sa sčítavajú príjmy z mesiaca na mesiac. Ak je otcov mesačný netto
príjem 3 125 € a podľa Metodiky MS SR má platiť výživné vo výške 22%, potom má platiť výživné

mesačne 687,50 €. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 300 € mesačne na
sumu 687,50 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

14. Matka založila do spisu Upovedomenie Exekútorského úradu Považská Bystrica zo dňa
3.4.2023 o zastavení exekúcie vedenej voči otcovi maloletej, z dôvodov, že otec počas 3 po sebe

nasledujúcich mesiacov splnil riadne a včas povinnosť zaplatenia výživného na maloletú.

15. Matka založila do spisu rozpis mesačných výdavkov matky vo výške 2 296 € / č.l. 76/, priložila
faktúry, pokladničné doklady, cestovné lístky, doklady o úvere a úhrade telefónu, poistenia, satelitu,
výletu / Praha, lyžovačka v Rakúsku /.

16. Dňa 15.5.2025 matka doručila do spisu písomné doplnenie návrhu, v ktorom navrhla zmenu
petitu návrhu v časti počiatku platenia zvýšeného výživného a tento pozmenila s poukazom na
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine tak, že žiadala určiť zvýšené výživné 3 roky spätne pred
podaním návrhu na súd. Uviedla, že v súvislosti s Covidom musela zmeniť prácu, otec neplatil
výživné a maloletá začala navštevovať 2. stupeň základnej školy, s čím súviseli výdaje. Uviedla, že

kvôli práci boli často v zahraničí, čím by sa komplikovala komunikácia s úradmi. V r. 2022 zmenili
trvalý pobyt do W. na Q. U. a v danej lokalite nechodil ani poštár, vznikol by problém s doručovaním,
bola nútená počkať s návrhom na zvýšenie výživného.

17. Dňa 2.6.2025 otec v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu písomné vyjadrenie k

vyjadreniu matky, v ktorom uviedol, že je pravdou, že bolo voči nemu začaté exekučné konanie, avšak
matka opomenula uviesť okolnosti exekúcie. Zo strany matky išlo o účelové konanie, nedodržala
dohodu. Matka chcela riešiť rekonštrukciu rodinného domu a jeho požiadala aby si vzal úver, ktorý
zobral vo výške 85 000 €, avšak nevie načo ich použila. Matka ho následne opätovne požiadala o
ďalšie financie za účelom riešenia ich údajného bývania, preto si vzal ďalší úver v sume 44 460

€, časť bola prevedená na jeho účet a časť na účet matky. Matka tieto financie nepoužila na ich
nové spoločné bývanie, preto nadobudol pocit, že ho oklamala, vylákala od otca finančné prostriedky.
Tieto úvery v celkovej výške 122 262,98 € otec riadne spláca napriek tomu, že ich matka použila
na vlastnú potrebu. Matka mu následne navrhla, že jej nemusí zasielať sumu 300 € mesačne titulom
výživného na maloletú, s tým, že ona mu nebude zasielať splátky úveru, s čím otec súhlasil. Napriek

tejto dohode mu bolo v januári 2023 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie
zameškaného výživného, preto hneď zaplatil zameškané výživné, avšak matka mu splátky úveru
neposiela. Nikoho nenútil podpísať žiadne listiny a čestné prehlásenie bolo dobrovoľne podpísané.
Otec naďalej uvádza, že matka naďalej nešpecifikovala náklady na maloletú, do spisu založila
vstupenku a cestovné lístky na dospelú osobu, matka nepreukázala podstatnú zmenu pomerov. Návrh

matky považuje za ďalší spôsob matky na vylákanie finančných prostriedkov od otca. Otec uznal,
že nerealizuje styk s maloletou dcérou, avšak je to z dôvodov hlboko narušených vzťahov medzi ním
a matkou. Dcéru nikdy neodmietal, avšak matka si neželá, aby realizoval styk. V záujme ďalšieho
neeskalovania vzťahov sa rozhodol vyčkať, kedy bude maloletá rozumnejšia a vyspelejšia, rád sa
s ňou potom stretne. Žiadny príjem nezatajil. Otec žiadal súd, aby návrh matky zamietol a upravil

mu styk s maloletou dcérou na každý prvý víkend v mesiaci od piatka od 17, 00 hod. do nedele
do 17, 00 hod., pričom maloletú si vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

18. Dňa 11.6.2025 matka zaslala do spisu vyjadrenie k vyjadreniu otca, v ktorom uviedla, že tvrdenia
otca sú účelovo vyprodukované, nesúhlasí s nimi. Zotrvala na svojich vyjadreniach a žiadala zvýšiť

vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 300 € mesačne na sumu 687,50 € mesačne a to tri roky spätne
pred podaním návrhu na súd. Uviedla, že exekučné konanie začalo na podnet maloletej M. a matka
nežiadala od otca nič po dobu 3 a pol roka od posledného rozsudku. Úver si otec vzal z dôvodu,
aby došlo k finančnému vyrovnaniu medzi nimi a ďalší úver preto, aby vyplatil predchádzajúci úver
a doplatil matke dlh. Matka odmietla otcom uvádzanú údajnú dohodu o neplatení výživného. Sám

otec odmietal stretávanie s maloletou. Poukázala na mesačné náklady na maloletú, keď len samotná
desiata stojí mesačne 40 €, + strava celý deň, školské aktivity stoja 850 € ročne, + poplatky v škole,
školské potreby. K založeným vstupenkám pre dospelú osobu a cestovným lístkom uviedla matka, že
dieťa nemôže cestovať bez dozoru. Stravovanie pre maloletú je drahšie , pretože od detstva trpíintoleranciou na laktózu. Otec minie len na svoju stravu 400 € mesačne, ale posielané výživné
na maloletú v sume 300 € mesačne, ktoré má postačovať na všetky výdaje na maloletú. Otec je
lenivý, nezodpovedný a ide mu len o alibistické zbavenie sa platenia výživného. Maloletá si vypočula

nahrávku zo dňa 12.4.2019, maloletá nemá záujem sa stretávať s otcom.

19. Dňa 16.6.2025 matka zaslala do spisu potvrdenie o príjme zo X. s čistým príjmom od 6/2024
do 5 / 2025 v sume 1 872,98 €, rozpis výdavkov na školu za 2024/2025 v sume 983,90 € / mesačne
98, 40 €. Dňa 14.11.2025 matka založila do spisu potvrdenie o príjme zo X.., z ktorého vyplýva,

že matke sú každoročne vyplácané dividendy vo výške 30 000 € a bol priložený mzdový list za rok
2025, z ktorého vyplýva, že priemerný mes. netto príjem matky za obdobie 1 - 10/2025 bol 166,70 €.

20. Dňa 8.7. 2025 matka doplnila svoj podanie, v ktorom uviedla, že trvá na svojom návrhu,
doplnila aj vreckové pre maloletú mesačne v sume 50 € pre výlet v F. a 95 € pre koncoročný výlet
v Chorvátsku, výdavky v škole 983, 90 = spolu 1083, 90 €. Otec má dostatočný čistý mes. príjem 3

125.-E, je schopný platiť výživné vo výške 22% z príjmu, t.j. 687,50 € mesačne. Žiadala určiť výživné
tri roky spätne od podania návrhu na súd.

21. Do spisu matka založila potvrdenie ZŠ O., z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2024/ 2025
boli všetky poplatky na maloletú spolu v sume 938, 90 €.

22. Z potvrdenia X. vyplýva, že dňa 2.9.2024 boli matke vyplatené dividendy vo výške 30 000
€ a príjem matky bol od 6/2024 do 5/2025 vo výške 1 872,98 €.

23. Dňa 16.6.2025 súd predvolal účastníkov na informatívny výsluch za účelom zmierlivého riešenia

veci. Rodičia nedospeli k rodičovskej dohode.

24. Do spisu bol založený výpis z účtu matky - sporiteľský účet r. 2024 z Wüstenrotu, kde zostatok
ku 31.12.2024 predstavoval + 4 520,54 €, zostatok ku dňu 31.12.2024 bol - 69.246, 41 €, zostatok
ku dňu 31.12.2023 bol + 3 300, 97 €, zostatok ku dňu 31.12.2023 bol - 69 112,20 €. Do spisu bol

založený prehľad pohybov na bankovom účte matky za obdobie od 1.11.2023 do 3.9.

25. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 3.9.2025 vyplýva, že matka nie je evidovaná
ani registrovaná na Daňovom úrade v Bratislave. Z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa
5.9.2025 vyplýva, že daňový subjekt K. nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej

osoby za zdaňovacie obdobie rok 2023 a rok 2024 .
26. Z Oznámenia KR PZ Bratislava zo dňa 3.9.2025 vyplýva, že matka je držiteľkou a vlastníčkou
motorového vozidla U.. R. s e.č. BL XXX UP, rok výroby 2019.

27. Do spisu bolo založené oznámenie PSS k stavebnému sporeniu otca, priložené výpisy z účtu

medziúveru za r. 2023 - 2025.

28. Z výpisu účtu otca vedeného v PSS vyplýva, že konečný zostatok ku dňu 9.9.2025 bol 9
828,85 €, ku dňu 31.12.2024 bol 9 423,90 €, ku dňu 31.12.2023 bol 8 565,76 €, výška čerpaného
úveru bola 45 000 €.

29 Z výpisu účtu otca vedeného v SS a.s. - Sporenie pre radosť, vyplýva dňa 9.9.2025 bol konečný
stav účtu 997,16 €, z účtu SPACE účet bol dňa 9.9.2025 konečný stav účtu 5 237, 72 €.

30. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 24.9.2025 vyplýva, že správca dane nemá

vedomosť o podnikaní daňového subjektu/otca.

31. Z daňového priznania otca za rok 2024 vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov
mal 47. 383, 52 €, daň bola 6 700,93 €/ mes. priemer 3390,20 €/. Z daňového priznania otca za
rok 2023 vyplýva, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov mal 41 949, 91 €, daň bola

6 941 € /mes. priemer 2 917, 40 €/.32. Dňa 2.10.2025 otec v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu nájomnú zmluvu a
potvrdenie o svojom príjme a uviedol, že pracuje ako P. v A. s priemerným mes. netto príjmom 3 000
€ a vlastní 3 izbový byt v F.. Z nájomnej zmluvy otca vyplýva mes. nájom 380 €.

33. Dňa 16.10.2025 matka zaslala do spisu mzdový list za rok 2023, z ktorého vyplýva priemerný
mes. netto príjem 142,88 €, v r. 2024 priemer 150,80 € a v r. 2025 priemer 163,83 €, taktiež založila
matka kópiu osvedčenia o evidencii auta U. a výpis z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva vlastníctvo
nehnuteľnosti - bytu v W., k. ú. A. P.. Matka založila kópiu výzvy na zaplatenie úroku z omeškania,

vyjadrenie k vyjadreniu otca, v ktorom uviedla, že

34. Z písomnej správy ÚPSVaRu Bratislava zo dňa 20.10.2025 a zo dňa 27.11.2025 vyplýva
prešetrenie pomerov v rodine maloletej dňa 17.10.2025. Úrad zistil, že maloletá M. má v domácnosti
matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie svojich potrieb a priaznivý fyzický, psychický a
sociálny vývin. Matka je zamestnaná v X. a.s. s čistým mesačným príjmom vo výške 150 €

+ dividendy, ktoré ročne predstavujú v čistom 30 000 €. Podľa vyjadrenia matky otcov čistý mesačný
príjem je 3 125 €. Maloletá je žiačkou 9. ročníka ZŠ O., kde dosahuje dobré študijné výsledky. Maloletá
nemá záujem stýkať sa s otcom, naposledy sa videli pred 8 rokmi.

35. Z vyjadrenia matky zo dňa 21.10.2025 vyplýva, že tvrdenie otca o tom, že jeho príjem nepostačuje

na krytie výživného, je účelové. Otec o maloletú dlhodobo nejaví záujem, dcéra o styk nemá záujem.
Otec uviedol, že na svoju stravu vynakladá 400 € a pre maloletú musí stačiť výživné 300 €. Výdavky
na maloletú zahŕňajú kvalitné vzdelanie, podporu zdravia, emocionálny vývoj, jazykové vzdelávanie,
cestovanie, zážitkové aktivity. Matka trvala na svojom návrhu v celom rozsahu.

36. Dňa 21.10.2025 na pojednávaní matka uviedla, že trvá na svojom návrhu, zročné výživné
môže otec zaplatiť aj naraz. Maloletá sa vyjadrila pred kolíznou opatrovníčkou, že sa nemieni
stretávať s otcom. Nevedela uviesť sumu, ktorá predstavuje mesačné náklady na maloletú, rozpis
zaslala do spisu, sú to spoločné výdavky. Uviedla, že maloletá navštevuje 9. triedu ZŠ, kde dosahuje
chválitebný študijný prospech. Venuje sa tenisu od svojich 5 rokov, 3 roky sa venuje volejbalu, rada

číta, cestuje a učí sa jazyky. Je samouk. Maloletá je zdravá, má intoleranciu na laktózu a preto je
strava pre ňu drahšia, musí sa vyhýbať potravinám s obsahom laktózy a gluténu. Zrak sa jej zlepšil,
nenosí okuliare. Otec neplatí riadne včas výživné, je v omeškaní, maloletej nekupuje darčeky, dcéru
nekontaktuje. Matka uviedla, že pracuje vo vlastnej firme X. iC. od r. 2021, má zamestnanecký príjem
140 - 150 € mesačne, z podnikania ročne 30 000 €. Tiež má založenú spoločnosť K. s.r.o. od 12/2023,

je jedinou spoločníčkou, daňové priznanie nepodala, lebo neprodukuje činnosť, príjem z nej nemá.
Poberá rodinné prídavky v sume 60 € mesačne, otec si uplatňuje daňový bonus. Matka vlastní 1
izbový byt v W., neprenajíma ho. Býva v rodinnom dome, kde prebieha dedičské konanie, vlastní
osobné motorové vozidlo zn. U.. Účty má vedené v SR vo Fio banke a v zahraničí odmietla uviesť.

37. Dňa 21.10.2025 na pojednávaní otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Na mediácii
navrhol výživné 400 € mesačne, ale matka nesúhlasila. Predložil k nahliadnutiu ústrižky poštových
poukážok, že platí výživné na maloletú v sume 300.-E mes. a niektoré sa vrátili neprevzaté. Keď
kolízna opatrovníčka zistila, že maloletá nemá záujem sa s ním stretávať, bude to rešpektovať.
Pracuje v zahraničí, chcel sa s dcérou stretávať, ale matka mala svoj názor. Domov chodí na víkendy.

Keď sa stretli s maloletou dcérou, porozprávali sa, ale naposledy mala hlavu sklonenú a uviedla, že
mama jej zakázala sa s ním rozprávať. Otec uviedol, že pracuje v A. od 6/2023 ako P.. DP podáva v
SR. Jeho mes. netto príjem je 2 800 €, v auguste mal 3 000 €. Otec poprel, žeby si uplatňoval daňový
bonus, nemal o tom vedomosť. V A.ije sám v jednej izbe, platí mesačne 380 €. Otcove nevyhnutné
mesačné výdavky sú: byt v SR 123 € mesačne, SPP a ZSE -23 € mesačne, strava 400.-€ mesačne,

životná poistka dcére 44,10 € mesačne, havarijné poistenie 47,69 € mesačne, telefón 77 € mesačne,
úver 510,94 € mesačne, druhý úver 331,10 € mesačne, výživné 300 € mesačne, PHM 600 €
mesačne. Otec vlastní 3 izbový byt v F., a auto zn. P. , r. 2013.

38. Dňa 31.10.2025 otec v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu písomné vyjadrenie, v

ktorom uviedol, že pracuje ako P. v A., kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem 2 800 € a
svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére si plní pravidelne mes. vo výške 300 €, priložil ústrižky
poštových poukážok a mzdové pásky. Súd mu uložil povinnosť platiť výživné vždy k poslednému
dňu v mesiaci, preto to dodržiava. Svoju povinnosť si plní v zmysle judikatúry - R NS SR sp.zn. 3Cdo 144/1994, Uznesenie NS ČR 20 Cdo 5228/2009 zo dňa 26.5.2011. Na výživnom nemá žiadny
nedoplatok. Matka dôveryhodne neobjasnila svoje majetkové pomery, na pojednávaní uviedla, že
sa nebude vyjadrovať k bankovým účtom v zahraničí. Za tohto stavu nie je možné objektívne ustáliť

jej majetkové pomery a teda je potrebné postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Matka
nebola schopná špecifikovať mes. výdavky na maloletú dcéru. Matka žiada zvýšiť výživné na mal.
dcéru na 22 % z príjmu otca, výlučne z dôvodu, že Metodika pre výpočet výživného to odporúča
ale to nepostačuje na zvýšenie výživného, pretože matka nepreukázala podstatnú zmenu pomerov
od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom. Návrh matky je jedným z ďalších krokov, ktorými sa

matka snaží od otca vylákať finančné prostriedky. Otec žiadal návrh matky zamietnuť.

39. Dňa 14.11.2025 matka zaslala do spisu písomné vyjadrenie k vyjadreniu otca a k výdavkom
na maloletú, uviedla, že tie nie sú nadštandardné. Výdavky na maloletú sú výsledkom dlhodobo
nastaveného štandardu života maloletej. Maloletá ovláda 4 jazyky, zúčastňuje sa rôznych aktivít na
rozvoj osobnosti, pravidelne cestuje a stretáva sa s rovesníkmi z medzinárodného prostredia, preto

nič nie je nadštandardné v jej výdavkoch, to sú investície do vzdelania a jej rozvoja, má kariérne ciele.
Obaja rodičia majú dostatočný príjem nato, aby jej tieto príležitosti mohli zabezpečiť. Suma výživného
678,50 € mesačne, ktorú požaduje na výživu maloletej nie je v živote maloletej M. nadštandard. Nie je
spravodlivé, aby matka, ktorá zabezpečuje plnú starostlivosť o maloletú, mala prispievať na náklady
maloletej vo výške 50%. Výlučne sama matka sa stará o maloletú 8 rokov, preto žiada aj 3 roky

spätne od podania návrhu na súd zvýšiť výživné na maloletú.

40. Matka založila do spisu rozpis priemerných mesačných výdavkov na maloletú, uvedených na
č.l. 331, ktoré vyčíslila spolu na sumu 1 324, 24 €, ústrižky poštových poukážok pokladničné doklady,
výpis z účtu, Zmluvu o jazykovom vzdelávaní maloletej s poplatkom 20 € za jednu vyučovaciu hodinu,

faktúry, rozhodnutie HM SR o vyrúbení poplatku matke vo výške 44, 87 €, faktúra ZSE.

41. Dňa 15.11.2025 a 28.11.2025 matka zaslala do spisu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla,
že otec platí výživné v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu, neplatí vopred, je v omeškaní.
Matka, ktorá osobne zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, nie je povinná preukazovať

svoju životnú úroveň. Aj keď disponuje majetkovými pomermi , nemá to žiadny vplyv na rozsah
otcovej zákonnej vyživovacej povinnosti. Preto sú námietky otca nedôvodné a právne irelevantné. Z
dôvodu všeobecného zdražovania sa zvyšujú náklady na starostlivosť o maloletú. Matka trvala na
zvýšení výživného na maloletú tri roky spätne od podania návrhu na súd.

42. Dňa 19.11.2025 otec v zastúpení právnym zástupcom zaslal do spisu písomné vyjadrenie k
vyjadreniu matky, v ktorom žiadal návrh matky zamietnuť. Matkou vyčíslené priemerné mesačné
výdavky na maloletú vo výške 1 324, 24 € považoval za nadnesené. Uznal výdavky na maloletú
M. v rozsahu 481,50 €/ č.l. 354 /, vo zvyšnej časti považoval za neprimerané, napr. kozmetiku za
36 € mesačne, taktiež sumu 555 € za voľnočasové aktivity za nadsadenú, knihy mesačne za 30

€ za nadnesenú, sú aj knižnice, ostatné výdavky matka nepreukázala / tenis, jazyky /. Výdavky na
auto a domácnosť to sú osobné výdavky matky. Výdavky na dovolenky a výlety sú nadštandardnou
položkou 4 300 € / ročne, na ktorej sa otec nedokáže podieľať, preto ich má znášať matka. Pravidelné
mesačné výdavky na maloletú predstavujú 480 € matka požaduje 687, 50 € mesačne výživné,
preto jej požiadavka je neadekvátna. Matka založila doklady, ktoré v prevažnej miere nepreukazujú

ňou uvádzané výdavky na maloletú, napr. oblečenie, výdavky spojené s krásou, lieky / mal. netrpí
ochorením/, vitamíny, tie nie sú každý mesiac zakupované. Žiadny nedoplatok na výživnom otec
nemá, žiadal návrh matky zamietnuť.

43. Na pojednávaní dňa 4.12.2025 uviedla matka na dopyt súdu, prečo nepodala návrh na zvýšenie

výživného skôr, keďže žiada zvýšenie aj tri roky spätne, uviedla, že sa dodatočne informovala, je
to možné. Naposledy zakupovala maloletej okuliare pred dvomi rokmi a maloletá sa s otcom nechce
stretávať. Uviedla tiež, že v zahraničí nepodniká. Na dopyt zástupcu otca uviedla, že nemá účty v
banke v zahraničí, nemá dôvod sa k takej otázke vyjadrovať.

44. Otec na pojednávaní dňa 4.12.2025 uviedol, že na svojom návrhu na úpravu styku s maloletou
dcérou netrvá, tento berie späť.45.Kolízna opatrovníčka napojednávanídňa 4.12.2025 uviedla, že zpohovorusmaloletouvyplynulo,
že si nevedela predstaviť styk s otcom, keď sa tak dlho nestretávali a preto úprava styku nie je v
záujme maloletej. Doporučila zvýšiť výživné na maloletú a výšku ponechala na úvahe súdu.

46. Právom záverečnej reči matka uviedla, že tvrdenia otca o nadštandarde sú irelevantné, otec
sa o maloletú nezaujímal, na jej starostlivosti sa nepodieľal , preto mu neprináleží žiadne právo a
určovanie čo dopriať dcére. Doteraz všetko financovala sama a starala sa výlučne sama o maloletú
a otca nič nezaujímalo. Ako povinná osoba je povinný prispievať. Všetko čo otec uviedol, je v rozpore

so skutočnosťou. Matka trvala na svojom návrhu.

47. Právom záverečnej reči právny zástupca otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomných aústnych vyjadrení. Matkoupožadované výživnévovýške 687,50€mesačne jevzhľadom
na odôvodnené potreby maloletej ako aj majetkové pomery otca neprimerané. Matkou tvrdené
výdavky na mal. M. v sume 1 324,24 € mesačne považuje za nadsadené, ktoré nezodpovedajú

realite a ani odôvodneným potrebám dieťaťa. Taktiež uviedol právny zástupca otca, že nie sú splnené
podmienky na priznanie zvýšeného výživného tri roky spätne od podania návrhu s poukazom na
ust. § 77 Zákona o rodine, tento nárok je nedôvodný a nepreukázaný, matka nielen nepreukázala,
ale ani netvrdila. Ak mala matka potrebu zvýšiť výživné pred tromi rokmi, nič jej nebránilo, aby
taký návrh podala. Matkine tvrdenia nie sú pravdivé, otec rešpektuje súdne rozhodnutie o výživnom,

okolnosti exekučného konania otec objasnil. Výživné určené na maloletú vo výške 300 € mesačne
považuje otec za dostatočné. Matka nepreukázala úhradu odôvodnených potrieb maloletej, preto
žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

48. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z
rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.

49. Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri

určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

50. Podľa § 63 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie

svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd
neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové
pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor,
a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v

prospechnehozriadirodič,ktorémubolomaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti.Nanakladanie
s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.51. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

52. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

53.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

54. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

55. Vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom predstavuje základný pilier celého systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Jej cieľom je zabezpečiť výživu a všestranný rozvoj

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Z toho vyplýva, že každý rodič by
mal vynaložiť také úsilie, ktoré by v čo najvyššej možnej miere prispelo k vylepšeniu finančnej
situácie dieťaťa, aby sa toto mohlo všestranne rozvíjať po stránke kultúrnej, športovej, sociálnej
a vzdelávacej.

56. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny a to vzhľadom na
vek , zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie / schopnosti/ tejto osoby, spôsob prípravy na

jej budúce povolanie a podobne.

57. Nevyhnutným predpokladom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver,
že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v

plnení pracovných povinností, ako aj miestnym lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od
zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vec vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk ,t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,
nadanie, záujmy dieťaťa, atď. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá
je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho
rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie
uspokojovanie potrieb dieťaťa, teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré

vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap, atd. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je
tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov, povinných mu poskytovať
výživné, teda od jeho zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyž. povinností a
pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť
úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je

povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí a to všetkých svojich
detí bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má
právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

58. Podľa judikatúry: R72/1965: pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti

dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania59. V zmysle judikatúry R 27/1974 pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku
o výživnom / § 99 ods. 1 ZoR/, musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov, a že v
dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné

je primerané. Inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

60. Podľa judikatúry R 3/1967 : Pri posudzovaní zmenených pomerov je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa

výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

61. V zmysle Rozsudku KS Trnava zo dňa 8.9.2014, č.k. 23 CoP/52/2014 vyplýva záver: Z
ustanovenia § 163 ods. 1 OSP / § 121 CMP/ vyplýva zásada, že o úprave výživného súd rozhodne
vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase, keď je rozhodnutie vydané. Následné zmeny potrieb
oprávneného alebo zmeny v možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu

zakladajú dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom za predpokladu, že ide o zmenu závažnejšieho
charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať navyše skutočností, na ktorých
je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre
rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre

určenie výživného.

62. Podľa Rozsudku KS Žilina č.k. 11 CoP/20/2016 zo dňa 21.6.2016 : Zákon umožňuje súdu
zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a to najmä s prihliadnutím na
zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia

o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť,
či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd.

63.Vzmysle judikatúry,Rozsudku KS Banská Bystrica,podč.k.14Co/123/2008-102zo dňa 2.7.2008:
Vychádza sa zo skutočností, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá

na deti, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje
v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyžaduje platby druhého rodiča.

64. Podľa R 5 / 1991 / s.18-19/ veta prvá právnej vety: Účelom výživného je uhradzovanie nielen
priebežne sa vyskytujúcich / bežných potrieb dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre

jeho všestranný vývoj.

65. V zmysle judikatúry Rozhodnutia NS ČSR č.k. Cpjf. 85 / 89 , R 30/90 zo dňa 13.12.1989 :
Zabezpečenie výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale predovšetkým
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Preto je potrebné, aby rodičia poskytovali

podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby sa z nich uspokojovali
v podstate všetky každodenné, ale aj dlhodobé osobné potreby dieťaťa, či už ide o výživu vo
vlastnom slova zmysle alebo potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na budúce povolanie, kultúrne, športové a iné potreby.

66. Z judikatúry R 14 / 1966 vyplýva záver, že v rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k dieťaťu, bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa, životnej úrovni rodičov,
aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným
stanoveným v zodpovedajúcej miere.

67. Podľa Uznesenia ÚS SR č.k. IV. ÚS 489 / 2011-13 zo dňa 10.11.2011: Obligatórnym zákonným
hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

68.Súd povykonanomdokazovaní dospel kzáveru,ženávrhmatkynazvýšenie výživnéhonamaloletú

je čiastočne dôvodnýapretorozhodoltak, akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku. Súd zistil,
že rodičia nedospeli k rodičovskej dohode, preto súd rozhodol autoritatívne. V priebehu konania
bolo zistené, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca rozsudkom Okresného
súdu Prievidza pod č.k. 15P/40/2018 - 85 zo dňa 15.4.2019, PP 16.5.2019. Týmto rozsudkom bolamaloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matke M. W. a otec bol zaviazaný platením výživného
na maloletú vo výške 300 € mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky dieťaťa mesačne,
vždy vopred, najneskôr do posledného dňa v mesiaci a styk otca s maloletou neupravil.

Od posledného rozsudku uplynula pomerne dlhá doba 6 rokov, maloletá vyrástla, aktuálne má
vyše 14 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy a venuje sa štúdiu jazykov, s čím súvisí
nárast nákladov na maloletú. Otec sa s maloletou nestretáva, darčeky maloletej neposiela, výživné
posiela k rukám matky, ktorá namieta, že neposiela riadne a včas. Súd ustálil priemerné mesačné

náklady na maloletú, ktoré sú nasledovné / k č.l. 331 /: alikvótna časť za bývanie spolu 74,19
€, oblečenie 40 € + strava 150 € + drogéria 12 € + kozmetika, nechty, kaderník 24 € mes.,. PHM
uznal 50 € mes. = spolu: = 350, 19 € + telefón 18,25 € mes., alikv. č. TV + satelit 10,15 €, úver
98, 50 € súd neuznal je to na majetok matky, Netflix alikv.č. 4, 75 €, poistenie 6,87 €, sporenie
75 € mesačne, súd nezapočítal, lebo otec tiež platí sporenie dcére za 44,10 € mes., domácnosť
alikv. č. 10 €,aktivity, koníčky nepreukázala za 100 €, knihy 30 € mesačne, tenis nepreukázala

za 150 € mes. jazyky 80 € mes., zdravotný stav, lieky 7,50 € vitamíny 4,50 €, zubár 20 €,
dovolenky, výlety 179,17 €, lyže 15 €, školské aktivity 90,33 €, spolu mes. 826, 71 €. Súd neuznal
náklady súvisiace so servisovaním auta matky, nakoľko auto je vlastníctvom matky, ako ani úver,
ktorý slúži na splácanie nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je matka. Čo sa týkalo sporenia matkou, súd
uvádza, že bolo zistené, že aj otec má sporenie vo forme poistenia pre maloletú vo výške 44,10

€, preto tento výdavok matkin nezapočítal do nevyhnutných výdavkov na maloletú, ktoré by mal znášať
otec. Koníčky, tenis, iné matka nepreukázala, preto tento výdavok nezapočítal. Súd sa zároveň
zaoberal požiadavkou matky na spätné určenie výživného a dospel k záveru, matka nepreukázala
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala na súd návrh na zvýšenie výživného už skôr,
preto jej súd v tejto časti návrhu nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný, priznal

zvýšenie výživného len od podania návrhu na súd. Matkina výpoveď, že nepožiadala súd skôr o
zvýšenie výživného samostatným návrhom skôr, lebo sa dodatočne informovala, nespĺňa náležitosti
vyžadované zákonom na priznanie výživného spätne 3 roky pred podaním návrhu, preto je návrh
v tejto časti nedôvodný a preto mu súd nevyhovel.

Čo sa týkalo výšky výživného, súd vzal do úvahy priemerné mesačné výdavky na maloletú vo
výške 826, 71 €, z tejto čiastky odpočítal príspevok štátu formou rodinných prídavkov, t.j. mínus
60 € = 766, 71 €. Na týchto výdavkoch na maloletú sa majú podieľať obaja rodičia, pričom súd
zvážil aj celkovú osobnú starostlivosť matky o maloletú, a prihliadol na celkový vlažný záujem
otca o maloletú , kedy sa s ňou osobne ani elektronicky nekontaktuje a posiela výživné a platí jej

naviac len poistenie. Preto súd dospel k záveru, že je potom povinnosťou otca vyvážiť všestrannú
starostlivosť matky finančným plnením. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z
doterajšej sumy 300 € mes. na sumu 550 € mes., od podania návrhu na súd , zohľadňujúc
mesačné výdavky na maloletú vo výške 766,71 € po príspevku štátu vo výške 60 € mes., počnúc
dňom podania návrhu na súd, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným

potrebám maloletej a zároveň primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam
otca, ktorý pracuje v A. ako P. a dosahuje priemerný mes. netto príjem, ako vyplýva z daňového
priznania otca za rok 2024, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov mal 47.383,52 €, daň
bola 6.700,93 €, teda priemerný mes. netto príjem je 3.390, 20 € a ako vyplýva z daňového priznania
otca za rok úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov mal 41 949,91 €, daň bola 6 941 €/mes.

priemer 2 917,40 €/. Prihliadnuc aj na Metodiku pre výpočet výživného, vedenú na stránkach MS
SR, potom súd uvádza, že takto určeným výživným otec bude prispievať väčšou polovicou na
zvýšené výdavky maloletej, pričom zvyšnú sumu prispeje matka a spolu s rodinnými prídavkami
budú pokryté všetky odôvodnené výdavky maloletej. Súd vzal do úvahy aj nevyhnutné výdavky
otca, ktorý cestuje za prácou zo SR do A., kde žije sám v jednej izbe, za ktorú platí mes. 380 € a

jeho nevyhnutné mes. výdavky sú: byt v SR 123 € mes., SPP a ZSE -23 € mes., strava 400 € mes.,
životná poistka dcére 44,10 € mes., havarijné poistenie 47,69 € mes., telefón 77 € mes., 2 úvery:
510,94 € + 331,10 € mes., výživné 300 € mes., PHM 600 € mes. a prihliadol aj na otcove majetkove
pomery, ktorý vlastní 3 izbový byt v F. a auto zn. P., r.v. 2013. Súd prihliadol aj na pomery na strane
matky a zistil, že matka pracuje vo vlastnej firme X. G. od r. 2021, kde má zamestnanecký príjem

140 -150 €mes., z podnikania ročne 30 000 € dividendy a poberá rodinné prídavky v sume 60 € mes.
Tiež má matka založenú obchodnú spoločnosť K. s.r.o. od 12/2023, kde je jedinou spoločníčkou,
daňové priznanie nepodala, lebo neprodukuje činnosť, teda príjem z nej nemá. Z uvedeného vyplýva,
že matka nevyužíva možnosť dosahovať príjem aj z tohto podnikania . Matka vlastní 1 izbový byt vW., ktorý neprenajíma, teda sa vzdala možnosti dosahovať príjem z prenájmu, keďže sama uviedla,
že býva v rodinnom dome, kde prebieha dedičské konanie a vlastní osobné motorové vozidlo zn. U..
Účty má vedené matka v SR vo Fio banke a v zahraničí odmietla uviesť, preto jej majetkové pomery

nemohol súd komplexne posúdiť. Taktiež súd zistil, že v priebehu konania obaja rodičia popierali
uplatňovanie daňového bonusu, navzájom sa označovali za uplatňovateľov daňového bonusu. V
prípade, že si daňový bonus ani jeden z rodičov neuplatnil, je v konečnom dôsledku vzdanie sa
tejto výhody obomi rodičmi, čo nie je v záujme a na prospech maloletej.

69. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že suma určená na výživu maloletej
vo výške 550 € mesačne je primeraná jej odôvodneným potrebám a zároveň primeraná zárobkovým
a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Zročné výživné súd vypočítal nasledovne / 12x 250
+ alikv. č. = 3000 + al.č. 150 + al.č. 32,30 = 3 182, 30/. Zročné výživné súd povolil otcovi splácať
v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, s prihliadnutím na pomery na jeho strane.

70. O vzájomnom návrhu otca na úpravu styku s maloletou dcérou súd rozhodol podľa § 145 ods.
1, 2 CSP, tak, že s prihliadnutím na späťvzatie návrhu v tejto časti, ku ktorému otec pristúpil na
pojednávaní dňa 4.12.2025, súd konanie v tejto časti vzájomného návrhu otca zastavil.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Odvolanie je možné podať cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia, písomne, štvormo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací
súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením / § 44 C.m.p.).