Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307208116
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4307208116.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D. C. E. XX, o zaplatenie sumy 334,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
voči uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 7Er/432/2007-78 zo dňa 17.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. p o t -v r d z u j e.
Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, vo výroku
II. exekúciu zastavil a vo výroku III. nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1

písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 veta práva prechodných ustanovení
k úpravám účinným od 01.04.2017 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, účinného v čase začatia exekučného konania, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania návrhu, § 2 písm. a), b), § 3
ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, §
53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008,

§ 879I zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22
ods. 1, § 27a, § 30 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. v znení do 30.04.2008, ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 08.06.2007 (správne malo byť 19.06.2007) sa oprávnený

domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.
zn. SR 7038/06 vydaný rozhodcom F. G. H. zo dňa 05.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
05.02.2007 a vykonateľnosť dňa 08.02.2007. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 334,59 eura spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 6070662 zo dňa 31.07.2006. Poskytnutý

úver bola povinná splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Účastníci sa v Zmluve o úvere v časti
Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,bod17.Rozhodcovskádoložkadohodli,ževšetkyspory,ktoré
vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
a) Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, akžalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok).

3. Preskúmaním spisu súd prvej inštancie zistil, že v danom prípade sa bude vzťah medzi účastníkmi
konania posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
nakoľko Zmluva o úvere č. 6070662 zo dňa 31.07.2006 spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvu o úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v

rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z Obchodného registra) s povinnou ako dlžníkom, pričom
veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi podľa § 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Oprávnený ako veriteľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere č. 6070662 zo dňa
31.7.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17.

Rozhodcovská doložka sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde. Súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na účastníkovi
konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu vyberie
konaniepredrozhodcovskýmsúdom.Súdmalpretozapreukázané,žetaktokoncipovanározhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za

účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná.

5. Záverom súd poukázal na judikatúru, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatoval,
že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá so spotrebiteľ akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V tomto prípade
však spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.Spotrebiteľsapodpisomrozhodcovskejzmluvyreálnevopredvzdalprávanaúčinnúprávnu
obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa
s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy a preto
nemohol byť zákonným podkladom na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených
súdnym exekútorom, ktorý si žiadal priznať odmenu v sume 33,19 eura + 20% DPH podľa § 14

ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, v znení účinnom od 01.05.2008 (ďalej len „Vyhlášky“) a dospel k záveru, že
toto vyčíslenie nebolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb. a tak trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že toto exekučné konanie začalo 08.06.2007 (správne malo
byť 19.06.2007), kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie a preto bol

pri vyčíslení trov exekúcie povinný aplikovať vyhlášku č. 288/1995 Zb. Ministerstva spravodlivosti o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30.4.2008), v zmysle ktorej nie je možné priznať
exekútorovi paušálnu odmenu v sume 33,19 eura + 20% DPH podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v zneníúčinnom od 01.05.2008. Súd poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor bol upozornený a vyzvaný,
aby predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie vyhlášky č. 288/1995 Zb. Ministerstva spravodlivosti o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30.4.2008), avšak na výzvu súdu reagoval

opakovaným predložením vyčíslenia trov exekúcie v sume 33,19 eura + 20% DPH podľa § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, v znení účinnom od 01.05.2008. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade
s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a nepriznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.

6. Uvedené uznesenie v zákonnej lehote odvolaním napadol oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie a zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane odvolacieho. Poukázal na odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Dôvodil, že predmetný zmluvný vzťah je absolútny
obchod a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, na čom sa aj zmluvné strany dohodli

vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a nejde teda o spotrebiteľský vzťah a dodatočne sa
nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy. Konštatoval, že povinná podpisom zmluvy
o úvere prejavila svoju vôľu byť viazaná aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Ďalej dôvodil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva

alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. Poukázal na skutočnosť, že časová verzia Občianskeho zákonníka v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rovnako tak rozhodcovská
doložka umožňuje obom stranám riešiť prípadný spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským
súdom. V závere konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi

predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a preto nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od
neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne spotrebiteľskému konaniu. V závere dodal, že podľa ust. § 19
ZoRK, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na
súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred

iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej
istej veci, a to aj v obrátenom procesom postavení.

7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch
I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným u súdneho

exekútora, domáhal od povinnej zaplatenia pohľadávky v sume 10 080 Sk,- (334,59 eura) úrokov
z omeškania a trov konania, pričom ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 7038/06 zo dňa
05.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2007 a vykonateľnosť dňa 08.02.2007. Dňa
31.07.2006 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník zmluvu o úvere č. 6070662, na základe

ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 5000,- Sk (165,97 eura). Dňa 31.07.2007 súd prvej
inštancievydalpoverenieč.5402*044916,ktorýmpoverilJUDr.RudolfaKrutéhonavymoženieuloženej
povinnosti.

10. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

11. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľapovahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 6070662 zo dňa 31.07.2006 uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej
zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy

konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou
oprávneného, že medzi zmluvnými stranami ide o absolútny obchod a zmluva sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že na Zmluve o úvere je uvedené, že je uzatvorená podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná. Navyše je potrebné

dodať, že zmluva o úvere je formulárová, čiže predpripravená a povinný nemal akúkoľvek možnosť
zasiahnuť do predpripravenej (formulárovej) časti zmluvy, preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením
oprávneného, že zmluvné strany sa dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky. Z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky).

18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné
podmienkyposkytnutiaúveru,ktorévčl.17obsahujúrozhodcovskúdoložku,podľaktorej„všetkyzmluvy,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“19. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia

oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.
Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať

žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho
súdu, možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou, ktorá je uvedená v rozhodcovskej zmluve
je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane
oprávneného – veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá

žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie
o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto
doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo

zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia
je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú
rozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričomrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovať
spor účastníkov konania.

21. K odvolacej námietke oprávneného, ktorý uvádzal, že vo veci rozhodoval už rozhodcovský súd, čo
teda zakladá prekážku litispendencie, pre akékoľvek ďalšie žaloby odvolací súd uvádza, že v danom
prípade bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a

ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh
na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc
vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZoRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské
konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012). Preto na základe uvedeného, exekučný súd vec
správne prejednal a rozhodol o neprípustnosti exekúcie a vyhlásenia za neprípustnú.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I a II ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Záverom odvolací súd uvádza, že aj napriek tomu, že

oprávnený v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu,
odvolaciemu súdu z obsahu odvolania bolo zrejmé, že oprávnený nesmeroval odvolanie voči výroku III
napadnutého rozhodnutia, keďže voči tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, o čom bol oprávnený
poučený a zároveň z textu odvolania nevyplýva, že by namietal obsah výroku III.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).