Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200305
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36
216 631, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100838958/2022 zo dňa 11. apríla 2022, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/53/2022-134 zo dňa 14.
januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-
6S/53/2022-134 zo dňa 14. januára 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100838958/2022 zo
dňa 11. apríla 2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 102451316/2021 zo dňa
2. decembra 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2016. Vo vyrubovacom konaní správca dane
rozhodnutím č. 102451316/2021 zo dňa 02. decembra 2021 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za
zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 87.967,62 Eur, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu
potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaného) č. 100838958/2022

zo dňa 11. apríla 2022, doručeným žalobcovi dňa 27. mája 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Rozdiel dane bol žalobcovi vyrubený pre neuznanie práva na odpočet DPH v sume 87.967,62 Eur v
zdaňovacom období január 2016 z dodania tovaru (nutella) od dodávateľa KRANED, s. r. o., IČO: 46
218 360, so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice a z dodania tovaru (kinder surprise) od dodávateľa
K-TOM TRADE a. s., IČO: 48 122 742, so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, podľa dodávateľských
faktúr (faktúry od KRANED, s.r.o. za dodanie nutelly č. 12016009 z 27.01.2016, DPH 13.552,11 Eur, č.
12016005 z 20.01.2016, DPH 13.589,91 Eur a faktúry od K-TOM TRADE a.s. za dodanie kinder surprise

č. 2016/001 z 26.01.2016, DPH 30.412,80 Eur a č. 2016/002 z 27.01.2016. DPH 30.412,80 Eur), a to
z dôvodu daňového podvodu.2. Správnou žalobou doručenou dňa 14. júna 2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobie január 2016) č.
100838958/2022 zo dňa 11. apríla 2022 a aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 102451316/2021

zo dňa 02. decembra 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

3. Správny súd v prvom rade posúdil žalobcom vznesené žalobné námietky týkajúce sa
preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a zákonnosti procesného postupu správcu dane pokiaľ ide
o zachovanie zákonnej jednoročnej lehoty trvania daňovej kontroly, aj pokiaľ ide o zmenu dôvodov

odopretia odpočtu vo vyrubovacom konaní oproti záverom daňovej kontroly, ako aj pokiaľ ide o
oboznámenie žalobcu so zisteniami a pochybnosťami správcu dane a poskytnutie možnosti sa k nim
vyjadriť, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

4. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uviedol, že napadnuté
rozhodnutie vyhodnotil ako zrozumiteľné, opierajúce sa o dostatok relevantných dôvodov vo vzťahu

k samotnému jeho výroku, žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu.Žalobcanepreskúmateľnosťrozhodnutiavpodstatedôvodíspochybnenímsprávnostiprávnych
záverov žalovaného o preukázaní existencie podvodu na DPH, keď poukazuje na nerozlišovanie medzi
porušením zákona a podvodným konaním v súvislosti s posúdením daňového úniku v dôsledku krížovej
fiktívnej fakturácie, čím spochybňuje právne závery žalovaného o preukázaní existencie podvodu na

DPH. Ale aj v súvislosti s vadami procesného postupu správnych orgánov, keď rozpornosť dôvodov
rozhodnutia vidí v tom, že vo vyrubovacom konaní došlo k zmene dôvodu neuznania odpočtu na daňový
podvod oproti záverom daňovej kontroly, kde bol dôvod vymedzený nepreukázaním deklarovaného
dodávateľa. K tomu správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas s právnymi závermi žalovaného v spojení aj so
závermi správcu dane, nezávisle od posúdenia správnosti týchto záverov súdom, ako ani prípadné vady

v procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti odôvodnenia a
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Správny súd uviedol, že v posudzovanej veci došlo k zmene právneho dôvodu neuznania
odpočtu vymedzeného v protokole z daňovej kontroly (kde bol tento dôvod vymedzený nesplnením

hmotnoprávnych podmienok odpočtu, nepreukázaním dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) vo
vyrubovacom konaní, kde už správca dane dospel k záveru, aj po ďalšom doplnení dokazovania, o
danosti dôvodu odopretia odpočtu žalobcovi pre daňový podvod. Žalobca hoci pripustil, že správca
dane v protokole poukázal na určitú líniu podvodného konania, v súvislosti so zmenou právneho
dôvodu neuznania odpočtu namietal protirečivosť rozhodnutia vo veci ako aj extrémny rozpor medzi

obsahom protokolu a tvrdením správcu dane a žalovaného, že správca dane už v protokole popísal, že
preverovanétransakcievykazujúznakypodvodnéhokonaniaapoukázalnakonaniedodávateľažalobcu
KRANED s.r.o., ktorý si uplatňoval odpočítania dane (od TOMSLAV s.r.o. - LUTTY s.r.o.) a dodávateľa
žalobcu K-TOM TRADE a.s., ktorý si uplatňoval odpočítania dane (od KRANED-K s.r.o. - LUTTY s.r.o.) z
faktúr za nelegitímny tovar, a tým zatajoval podvod. Nakoľko podľa žalobcu sa v protokole uvádza úplne

iná línia podvodného konania a nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že žalobca je súčasťou podvodu
prostredníctvom krížovej fakturácie („kontra-obchodovanie“).

6. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu aj obsahom protokolu z daňovej
kontroly konštatoval, že tieto korešpondujú s ich zhrnutím v rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že

vo vyrubovacom konaní zmenený dôvod neuznania odpočtu dane má svoj podklad už v skutočnostiach
zistených počas daňovej kontroly tak, ako to bolo zdôrazňované správcom dane aj žalovaným v ich
rozhodnutiach. Teda už zo zistení správcu dane, vyplývajúcich z ním vykonaného dokazovania a
opísaných v protokole z kontroly je zrejmý: reťazec zdaniteľných obchodov, fakturačné vzťahy v týchto
reťazcoch, fakturačné vzťahy k spoločnostiam mimo tohto reťazca (TOMSLAV s.r.o. - LUTY s.r.o.),

spôsob priznania a platenia dane z pridanej hodnoty a uplatňovania si jej odpočtu v týchto fakturačných
vzťahoch,účasťžalobcuvtýchtoobchodnýchreťazcoch,akoajsúhrnskutočnostíindikujúcichpodvodný
charakter týchto obchodných reťazcov s cukrovinkami (nutellou a kinder surprise), vrátane označenia
indícií o potenciálnej vedomosti žalobcu o podvodnom charaktere reťazca aj v intenciách nedodržania
primeranej obozretnosti.

7. Správny súd uviedol, že neobstojí ako dôvodná ani žalobcom namietaná protirečivosť záverov v
protokole z daňovej kontroly, keď podľa žalobcu správne orgány nerozlišujú medzi porušením zákona
a podvodným konaním a protokol je založený na oboch protichodných a navzájom sa vylučujúcich„preukázaných kontrolných zisteniach“. Správny súd zdôraznil, že ak skutočnosti zistené správcom dane
a vymedzené v protokole z daňovej kontroly (aj v spojení s doplňujúcimi zisteniami vo vyrubovacom
konaní) dávajú dostatočný podklad pre neuznanie odpočtu z dôvodu daňového podvodu, uvedené

neznamená, že protokol je založený na dvoch odlišných a navzájom sa vylučujúcich kontrolných
zisteniach resp. na dvoch protirečivých záveroch.

8. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku nedôvodnosti a neúčelnosti prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii (MVI) a tým prekročenie zákonnej lehoty na

vykonanie daňovej kontroly, ktorú žalobca odôvodňoval v podstate nadbytočnosťou realizovania MVI,
keď správcovi dane vo vyrubovacom konaní k prehodnoteniu jeho záverov o nepreukázaní splnenia
podmienky dodania tovaru deklarovaným dodávateľom postačoval výsluch jeho bývalého konateľa Ing.
Kmeca a nič mu nebránilo realizovať tento výsluch už v priebehu daňovej kontroly. Ako aj tým, že ak táto
výpoveď postačovala správcovi na zmenu dôvodu neuznania odpočtu vo vyrubovacom konaní, uvedené
je podľa žalobcu dôkazom, že medzi týmto novým právnym posúdením veci a prerušením kontroly z

dôvodu MVI nie je žiadna súvislosť.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej
kontroly, správny súd poukázal na časový sled úkonov správcu dane v priebehu daňovej kontroly tak
ako sú tieto v krátkosti zhrnuté v úvodnej časti tohto rozsudku a uvádza, že písomným oznámením

správcu dane zo dňa 04. decembra 2018, doručeným žalobcovi 06. decembra 2018, bol žalobca
riadne, včas a v náležitej kvalite oboznámený so všetkými dovtedajšími zisteniami a pochybnosťami
správcu dane o preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH konkrétne dodania
tovaru deklarovaným dodávateľom. Žalobca na uvedené reagoval písomným vyjadrením, v ktorom
navrhoval vykonania ďalších dôkazov (výsluchmi svedkov v súvislosti s realizovaním prepravy tovaru).

Avšak v následnom procesnom postupe správcu dane je možné ustáliť isté pochybenia, keď ešte
pred doručením písomného vyjadrenia žalobcu daňovú kontrolu prerušil za účelom realizácie ďalšieho
zisťovania medzinárodnou výmenou informácii (MVI), pričom po obdržaní výsledkov MVI, ukončení
prerušenia kontroly a vyhotovení úradných záznamov o oboznámení sa s kontrolnými zisteniami z
kontrol iných daňových subjektov, už opätovne žalobcu s pretrvávaním pochybností žiadnym spôsobom

neoboznámil a daňovú kontrolu ukončil vydaním a doručením protokolu. Podľa názoru správneho súdu
však takéto pochybenia v postupe správcu dane v okolnostiach danej veci nedosahujú takú závažnosť,
že by mohli byť spôsobilé vyvolať nezákonnosť procesu daňovej kontroly, protokolu ako výsledku
kontroly a základného podkladu skutkových zistení správcu dane a tým nezákonnosť samotného
prvostupňového a nadväzujúceho druhostupňového rozhodnutia vo veci. Osobitne je namieste takýto

záver s ohľadom na skutočnosť, že ďalším dokazovaním vo vyrubovacom konaní správca dane už mal
za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu spočívajúcej v preukázaní dodania tovaru
žalobcovi deklarovaným dodávateľom a tak nemohlo dôjsť k reálnej ujme na právach žalobcu v príčinnej
súvislosti s neoznámením pretrvávajúcich pochybnosti správcu dane o tejto skutočnosti. Okrem toho
intenzitu akýchkoľvek pochybení správcu dane v súvislosti s oznamovaním jeho pochybnosti v priebehu

daňovej kontroly vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu do značnej miery znižuje
skutočnosť zmeny dôvodu odopretia odpočtu v priebehu vyrubovacieho konania z dôvodu daňového
podvodu (vo vzťahu k preukázaniu ktorého v plnom rozsahu znáša dôkazné bremeno správca dane).

10. Na záver správny súd uzavrel, že k daňovému úniku v reťazci obchodov s nutellou podľa správcu

došlo tak, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť KRANED, s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť
uplatnením si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr
spoločnosti TOMSLAV s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou
kedy sa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (nutelly) a druhá krížová fakturácia od
TOMSLAV s.r.o. (‹LUTY s.r.o.) sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. A k daňovému úniku v reťazci

obchodov s kinder surprise podľa správcu došlo tak, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu (K-TOM
TRADE a.s.) spoločnosť KRANED - K s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením si odpočítania
dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LUTY s.r.o. bez
preukázania materiálnej existencie plnenia, teda krížovou fakturáciou kedy sa jedna fakturačná línia
týkala reálne existujúceho tovaru (kinder surprise) a druhá krížová fakturácia od LUTY s.r.o. sa týkala

reálne neexistujúceho tovaru.

11. Správny súd nemal zákonnú možnosť ani povinnosť posudzovať preukázanosť vedomostnej zložky
účasti žalobcu na daňovom podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu), ak žalobca žiadne konkrétnenámietky v tomto smere nevzniesol a nenamietal skutočnosti, ktorými správne orgány dôvodili naplnenie
vedomostnej zložky, a to ani per eventum pre prípad neakceptovania dôvodnosti jeho primárnej
námietky. Žalobca sa len obmedzil na konštatovanie, že ak sa nepreukázalo splnenie hmotnoprávnej

podmienky, ktorá je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre priznanie práva
na odpočítanie dane, potom nie je možné vôbec tvrdiť, že žalobca sa vedome, nevedome, či nepriamo
zúčastnil na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, resp. uviedol, že ak sa daňovému subjektu
nepreukáže podvodný úmysel, vedenie dokazovania na preukázanie vedomostnej zložky účasti na
podvodnom konaní neprichádza do úvahy a preto sa argumentácia správcu dane a žalovaného v tomto

smere stáva bezpredmetnou a ďalšia podrobnejšia reakcia žalobcu na uvedené závery správcu dane a
žalovaného by presiahla rámec efektivity preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a súdneho
konania.

II.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

a) kasačná sťažnosť

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v

ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. KE-
6S/53/2022 zo dňa 14. januára 2025, rozhodnutie žalovaného ako prvostupňové rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodol o trovách konania.

13.Sťažovateľvkasačnejsťažnostiuviedol,žežalovanývpostupesprávcudanepočasdaňovejkontroly

nezistil pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie práv žalobcu v zmysle ustanovení § 45 ods.
1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, naopak vo vyjadrení k protokolu uviedol svoje pripomienky a
navrhol správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré správca dane vykonal. Sťažovateľ uviedol,
že v oprávneniach vyplývajúcich z § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ide o úplne rozdielne
inštitútysprávydaní,ktoréniejemožnékumulovaťazamieňať.Primárnymúčelomustanovenia§46ods.

5 Daňového poriadku, je ešte počas vykonávania daňovej kontroly odstrániť všetky rozpory v skutkovom
stave. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 1 Sžfk/10/2020, 10Sžfk/53/2019
a 3Sžfk/24/2020) vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi oznámením podľa § 45 Daňového poriadku,
ktoréhocieľomjeumožnenierealizácieprávapovinnostídaňovéhosubjektuvdaňovejkontroleavýzvou
podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorou je správca dane povinný oznámiť pochybnosti daňovému

subjektu a vyzvať na ich odstránenie a ktorou sa presúva dôkazné bremeno na daňový subjekt. V
rozhodnutí správcu dane a ani v rozhodnutí žalovaného nie je žiadna zmienka o doručení výzvy podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, ide len o odkazy na postup podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku.
Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe prvýkrát kumulatívne s ustanovením § 45 ods. 1 Daňového poriadku
uvádza aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

14. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR podľa sťažovateľa vyplýva, že výzva podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku musí byť zaslaná v priebehu daňovej kontroly vzhľadom na odlišný
účel daňovej kontroly od vyrubovacieho konania. Ak sa tak nestalo, nedochádza k prenosu dôkazného
bremena. Podľa sťažovateľa nebola výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nikdy vyhotovená tak,

ako ukladá Daňový poriadok. Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným poukázal aj na § 27 ods. 1 Daňového
poriadku, podľa ktorého ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená zákonom, alebo osobitným
predpisom,určíprimeranúlehotusprávcadaneazároveňupozornínanásledkynedodržaniatejtolehoty.

15.Podľasťažovateľaprerušeniedaňovejkontrolynebolovykonanévsúladesozákonom,správcadane

mohol príslušné informácie získať vlastnou činnosťou a objektívna potreba medzinárodnej spolupráce
neexistovala. Ak podľa správcu dane bolo potrebné objasniť, či došlo k reálnemu dodaniu tovarov
deklarovaným dodávateľom, potom adekvátnym dôkazným prostriedkom k objasneniu tejto otázky, a
to aj bez návrhu žalobcu, bolo vypočutie Ing. Kmeca, bývalého konateľa spoločnosti KRANED s.r.o.
Uvedené žalobca navrhoval vo svojom podaní zo 16. januára 2019, čo správca dane zmaril práve

prerušením daňovej kontroly, pričom prerušenie paradoxne odôvodnil tým, že cestou MVI bolo potrebné
preveriť reálne dodanie tovarov deklarovaným dodávateľom.16. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že zistenia cestou MVI neboli nevyhnutné v
ich vzťahu k preverovaným zdaniteľným obchodom žalobcu, ani vo vzťahu k preukázaniu účasti žalobcu
na daňovom podvode a ani vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonom stanovených podmienok pre

odpočítanie dane a pre oslobodenie od dane.

17.Sťažovateľzároveňuvádza,žeprerozhodnutieodmietnuťpriznanieprávanaodpočetdanezdôvodu
účasti na daňovom podvode nepostačuje len poukázať na množstvo zistení, označiť ich za nepriame
dôkazy, ako to uvádzajú finančné orgány, ale mali v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviesť

presvedčivú úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že uvedené nepriame dôkazy preukazujú to, že
sťažovateľ vedel alebo mal vedieť, resp. mohol vedieť, že je účastníkom reťazca spojeného s daňovým
podvodom. V danom prípade taká úvaha v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje, nejedná sa o
indície, teda nepriame dôkazy, ale iba o domnienky.

b) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v danej veci nezistil pochybenie správcu
dane v postupe, ani iné porušenie platných zákonov. Žalovaný z obsahu spisu dospel k záveru, že
dôvody sťažovateľa uvedené v podanej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti, nie je možné akceptovať
a sú neopodstatnené. Správca dane aj žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi.

Navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III.
Konanie pred kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30. júna
2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.

20. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
SR.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa25.novembra2025(§137ods.4vspojenís§452ods.1SSP).

IV.
Posúdenie kasačného súdu

21. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či bol žalobca riadne a včas oboznámený
s pochybnosťami správcu dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku v kontexte

situácie, že vo vyrubovacom konaní správca dane zmenil v protokole z daňovej kontroly identifikovaný
dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení.

22. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namieta nesprávne práve posúdenie správneho súdu vo
vzťahu k posúdeniu otázky či správca dane a žalovaný môžu vo vyrubovacom konaní zmeniť dôvod

neuznania uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s dôvodom uvedeným v protokole z daňovej
kontroly a zároveň, že nebol s pochybnosťami správcu dane riadne a včas oboznámený a teda nedošlo
k prenosu dôkazného bremena.

23. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že daňová kontrola

predstavuje proces, v rámci ktorého sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ počas daňovej kontroly vzniknú pochybnosti o dokladoch
predloženýchdaňovýmsubjektom,tietopochybnostisprávcadaneoznámidaňovémusubjektuaumožní
mu vyjadriť sa k nim (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Svoje pochybnosti pritom správca dane musí
formulovať tak na skutkovom ako aj právnom základe. Postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku

pritom dochádza k presunu dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly na daňový subjekt, ktorý ma
má priestor na vyjadrenie alebo vysvetlenie zistených pochybností (rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, publikované ako judikát
18/2022 ZNSS). Výsledkom daňovej kontroly je dôkaz - protokol, ktorý obsahuje výsledky daňovejkontroly ako aj vyhodnotenie dôkazov (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Jeho obsahom musia byť tak
preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ako aj stanoviská a vyjadrenia kontrolovaného
subjektu (§ 47 písm. g), h) a i) Daňového poriadku). Protokol z daňovej kontroly tak musí obsahovať

zhrnutie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov, zhrnutie skutkových zistení a ich právneho posúdenia v
kontextezáverovsprávcudanesmerujúcichk(ne)uznaniuspornýchdaňovýchoprávnení.Povyhotovení
protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu, správca dane zasiela tento dôkaz na vyjadrenie daňovému
subjektu spolu s výzvou, ktorá daňovému subjektu umožňuje vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v
protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

24. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania je v zásade odlišný (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, bod 31, publikované ako judikát č. 18/2022 ZNSS).
Napriek tomu však ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania
v daňovom konaní, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré

procesné nedostatky či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na argumentáciu daňového
subjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 4 Sfk
126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3 Sfk 129/2022 zo dňa 21. novembra 2023 a iné). Limitom
pre takéto doplňujúce vykonávanie dokazovania iniciovaného správcom dane v daňovom konaní však

je, že nemôže byť vykonané v takom rozsahu/v takej miere, aby de facto nahrádzalo výkon samotnej
daňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022
zo dňa 25. apríla 2024, bod 43, ale aj judikát 18/2022 ZNSS, bod 31).

25. Navyše, z aktuálnej právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane

alebožalovanéhoprávnymdôvodomneuznaniauplatnenýchdaňovýchoprávneníuvedenýmvprotokole
z daňovej kontroly. K takejto zmene právneho náhľadu môže dôjsť tak z dôvodu odôvodnenej zmeny
právneho názoru správcu dane, pod vplyvom dodatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom
konaní alebo pod vplyvom rozhodnutia odvolacieho orgánu - žalovaného (§ 74 ods. 2 Daňového
poriadku) či správneho súdu (§ 191 ods. 5 a 6 SSP). Právna úprava pritom v § 74 ods. 2 Daňového

poriadku výslovne predpokladá, že odvolací orgán - žalovaný môže odstraňovať chyby konania alebo
ich odstránenie/doplnenie uložiť správcovi dane.

26. Pokiaľ však príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho
odvolacieho konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s

protokolom z daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení
vyplývajúcich zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v
daňovom konaní v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu a (ii) daňovému subjektu musí
byť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v
daňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti

správcu dane s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásady zachovávania práv
daňovýchsubjektovpodľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,akoajzozákazuneočakávaných/prekvapivých
rozhodnutí vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/2019 zo dňa 1. apríla 2020, publikované v
ZNaUÚS ako judikát č. 12/2020).

27. Po zohľadnení vyššie uvedenej argumentácie kasačný súd konštatuje, že v tu posudzovanom
prípade v protokole z daňovej kontroly správca dane vyjadril v konečnom dôsledku záver, že v sporných
obchodoch žalobcu neboli preukázané materiálne podmienky pre uplatnenie uplatneného práva na
odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty v príslušnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), resp. bola spochybnená identita
deklarovaných dodávateľov. V prvostupňovom rozhodnutí a v žalovanom rozhodnutí z vyrubovacieho
konania však už bola ako dôvod pre neuznanie daňových oprávnení uvedená účasť sťažovateľa na
obchodnomreťazcipoznačenomdaňovýmpodvodomvsúlades§3ods.6Daňovéhoporiadku.Kasačný
súd už konštatoval, že ide o dva rozdielne dôvody pre neuznanie daňových oprávnení, ktoré majú aj

odlišné východiská (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk
25/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 54). V predmetnej veci preto došlo k zmene právneho dôvodu
neuznania daňových oprávnení medzi protokolom a končenými rozhodnutiami orgánov finančnej správy.28. Kasačný súd vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že u sťažovateľa vykonal správca
dane daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, ktorá sa začala
20. júla 2016. Daňová kontrola bola prvýkrát prerušená rozhodnutím správcu z 26. apríla 2017 od

02. mája 2017 do 26. novembra 2018 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii
(MVI) za účelom preverenia pôvodu tovaru, miesta dodania tovaru a prepravy tovaru. Sťažovateľ bol
listom správcu dane z 04. decembra 2018, doručeným 06. decembra 2018 oboznámený so zisteniami
a pochybnosťami správcu o preukázaní dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi. Následne správca
dane daňovú kontrolu rozhodnutím zo 07. decembra 2018 druhýkrát prerušil od 10. decembra 2018

do 25. decembra 2021 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (MVI) do Poľska
za účelom preverenia pôvodu tovaru, miesta dodania tovaru a prepravy tovaru. V priebehu prerušenia
žalobca podal dňa 16. januára 2019 písomné vyjadrenie k oboznámeným kontrolným zisteniam.
Následne sa v spise nachádzajú odpovede na MVI a úradné záznamy o nahliadnutiach do spisov iných
daňových subjektov. Po uvedenom nasleduje samotný protokol z kontroly datovaný dňom 15. marca
2021, sťažovateľovi doručený dňa 31. marca 2021.

29. Správca dane po rozsiahlom dokazovaní vykonanom v procese daňovej kontroly v protokole o
kontrole konštatoval záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z
označených dodaní tovaru - konkrétne nepreukázanie dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi. Vo
vzťahu k odpočtu dane z dodania tovaru - nutelly sťažovateľovi od KRANED s.r.o. správca dane vo

vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie vypočutím Ing. Miroslava Kmeca, bývalého konateľa
KRANED s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru sťažovateľovi, predložil doklady o nadobudnutí tovaru.
Tiež bolo podané vyjadrenie konateľa sťažovateľa k spolupráci s týmto dodávateľom a boli predložené
doklady v súvislosti s preverovanými obchodmi. Na základe toho správca dane, ako to uvádza aj vo
svojom rozhodnutí, už mal za preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu (z dodania

nutelly), avšak mal za to, že ani ďalším dokazovaním nebolo preukázané, že sťažovateľ nebol zapojený
do reťazca podvodných plnení. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že už v protokole popísal, že predmetné
obchodné transakcie vykazujú znaky podvodného konania a poukázal na konanie priameho dodávateľa
sťažovateľa KRANED s.r.o, ktorý si uplatňoval odpočítanie dane od spoločnosti TOMSLAV s.r.o. (LUTY
s.r.o.).

30. Obdobne správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie aj vo vzťahu k odpočtu
dane z dodania tovaru - kinder surprise žalobcovi od K-TOM TRADE a.s. vypočutím Ing. Miroslava
Kmeca, konateľa K-TOM TRADE a.s., ktorý potvrdil dodanie tovaru sťažovateľovi, predložil požadované
doklady a uviedol, že dodávateľom bola spoločnosť KRANED - K, s.r.o. za ktorú jednal s jej konateľom

JUDr. Šofrankom. Tiež sa správca dane oboznámil s administratívnym spisom spoločnosti K-TOM
TRADE a.s., v súvislosti s kontrolou daňového obdobia december 2015 a január 2016 a zistil, že tejto
spoločnosti nebolo rozhodnutím správcu dane uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
KRANED - K, s.r.o. z dôvodu daňového podvodu. Na základe toho správca dane, ako to uvádza aj vo
svojom rozhodnutí, už mal za preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu (z dodania

kinder surprise), avšak mal za to, že preverované zdaniteľné obchody vykazujú znaky podvodného
konania čo popísal už v protokole z kontroly s poukazom na konanie priameho dodávateľa spoločnosti
K- TOM TRADE a.s. spoločnosti KRANED - K s.r.o, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane od spoločnosti
LUTY s.r.o.

31. Reťazec zdaniteľných obchodov s nutellou, v ktorom podľa správcu dane došlo k daňovému úniku
v súvislosti s daňovým podvodom vymedzil správca dane nasledovne: INTER TRADE GROUP Sp. z
o.o. (PL) › ARSENAL LTD (ARSENAL EU) (PL) › KRANED, s.r.o. › žalobca LUMARKT s.r.o. › BLUE
HOLE, s.r.o. (CZ) › Lampus Sp. z o.o. (PL). K daňovému úniku v tomto reťazci podľa správcu došlo tak,
že priamy dodávateľ sťažovateľa spoločnosť KRANED, s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením

si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti
TOMSLAV s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou kedy sa
jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (nutelly) a druhá krížová fakturácia od TOMSLAV
s.r.o. (‹LUTY s.r.o.) sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. Reťazce zdaniteľných obchodov s kinder
surprise, v ktorom podľa správcu dane došlo k daňovému úniku v súvislosti s daňovým podvodom

vymedzil správca dane nasledovne: A/ Intensonal plus s.r.o. (CZ) › KRANED - K s.r.o. › K-TOM TRADE
a.s. › žalobca LUMARKT s.r.o. › Neo Market s.r.o. (CZ), B/ SAROSPATAK-HUNGARIA Kft. (HU) ›
KRANED - K s.r.o. › K-TOM TRADE a.s. › žalobca LUMARKT s.r.o. › Neo Market s.r.o. (CZ) › Mark
& Pex Europe Solution J.D.O.O. (HR). K daňovému úniku v tomto reťazci podľa správcu došlo tak,že subdodávateľ dodávateľa sťažovateľa spoločnosť KRANED - K s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť
uplatnením si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr
spoločnosti LUTY s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia, teda krížovou fakturáciou kedy

sa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (kinder surprise) a druhá krížová fakturácia
od LUTY s.r.o. sa týkala reálne neexistujúceho tovaru.

32. Skutočnosť, že daňový únik vznikol v súvislosti s daňovým podvodom a teda ide o
reťazce zdaniteľných obchodov postihnutých daňovým podvodom vymedzil správca dane radom

zistených skutočností. Obdobne radom zistených skutočností týkajúcich sa nedostatočnej obozretnosti
sťažovateľa pri realizovaných zdaniteľných odchodoch vymedzil aj naplnenie vedomostnej zložky účasti
sťažovateľa na daňovom podvode ako podmienky odopretia odpočtu pre daňový podvod.

33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo bolo premietnuté do ustanovenia § 3 ods. 1

Daňového poriadku, podľa ktorého v daňovom konaní sa postupuje v súlade s všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že ak zákon pre určitý úkon stanovuje spôsob, ktorým
sa má tento úkon vykonať a lehotu na jeho vykonanie, je správca dane povinný postupovať ústavne
konformným spôsobom a tento úkon vykonať v zákonnej lehote a tak, ako ukladá zákon. Daňový
poriadok neumožňuje správcovi dane jednotlivé úkony správy daní a práva daňového subjektu, ktoré

si mohol uplatniť počas daňovej kontroly, presunúť do vyrubovacieho konania. Účel daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania nie je totožný.

34. Vzhľadom na časový sled úkonov správcu dane možno konštatovať, že postupom správcu dane bolo
sťažovateľovi odňaté jeho právo vyplývajúce z ustanovení § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku,

predkladaťvpriebehudaňovejkontrolydôkazypreukazujúcejehotvrdeniaanavrhovaťdôkazydostupné
správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.

35. Kasačný súd konštatuje, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že ustanovenie § 46 ods. 5
Daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane, avšak na strane druhej, ak správca dane

preukáže, že vykonával úkony k tomu, aby dal možnosť kontrolovanému daňovému subjektu sa vyjadriť
k zisteniam z kontroly a v rámci toho aj k pochybnostiam správcu dane, potom bol účel tohto ustanovenia
naplnený, pretože uvedené ustanovenie priamo ukladá správcovi dane povinnosť v prípade, ak vzniknú
pochybnosti o správnosti alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, aby preukázateľným spôsobom
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu oznámil a zároveň, aby ho vyzval, aby sa k nim

vyjadril.

36. Správca dane už v protokole popísal, že preverované transakcie vykazujú znaky podvodného
konania a poukázal na konanie dodávateľa žalobcu KRANED s.r.o., ktorý si uplatňoval odpočítania
dane (od TOMSLAV s.r.o. - LUTTY s.r.o.) a dodávateľa žalobcu K-TOM TRADE a.s., ktorý si

uplatňoval odpočítania dane (od KRANED-K s.r.o. - LUTTY s.r.o.) z faktúr za nelegitímny tovar, a tým
zatajoval podvod. V protokole však nie je žiadna zmienka o tom, že sťažovateľ je súčasťou podvodu
prostredníctvom krížovej fakturácie („kontra-obchodovanie“) jeho dodávateľa KRANED s.r.o. A napriek
tomu, že správca dane v protokole poukázal na určitú líniu podvodného konania, za preukázané
kontrolné zistenie stanovil, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi žalobcu.

Správca dane vo vyrubovacom konaní prehodnotil svoje zistenia v protokole, po výpovedi Ing. Kmeca,
tento dôvod sa však vzťahoval výlučne k preukázaniu dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi
sťažovateľa. Predmetná výpoveď nebola relevantným dôvodom pre zmenu zisteného skutkového stavu
oproti protokolu (v ktorom správca nikde neodôvodňuje podvodné konania krížovou fakturáciou) a k
zmene vymedzenia mechanizmu vzniku daňového úniku.

37. Zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ
pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné
nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale

rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s
kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným
z nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenosdôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca
dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii

dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril
a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť
daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému
subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá
a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu

dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.

38. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie
dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi
pochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane
posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje

v súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu
dane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly.
Pokiaľbytotakmalobyť,jelogické,žebynemalovýznamaničasovéohraničeniedĺžkydaňovejkontroly.
Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť

konkrétnespornéskutočnosti,ktorévyvstalizpripomienokdaňovéhosubjektukzisteniamsprávcudane,
pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko
riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly.

39. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo

dve povinnosti a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový
subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné
realizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho

pojednávania s následným spísaním zápisnice. K aplikácii predmetného ustanovenia v prípade daňovej
kontroly sťažovateľa však preukázateľne nedošlo ani jedným zo spomínaných spôsobov. To, že bol
sťažovateľ so zmenou právneho dôvodu neuznania odpočtu dane vo vyrubovacom konaní (na dôvod
daňového podvodu) oproti dôvodu uvedenému v záveroch protokolu z daňovej kontroly (nesplnenie
hmotnoprávnej podmienky nepreukázaním dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) oboznámený

na ústnom pojednávaní konanom vo vyrubovacom konaní dňa 10. novembra 2021 a mal možnosť sa
k nim vyjadriť, atribúty ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku nespĺňa, nakoľko v nej absentujú
akékoľvek pochybnosti zistené správcom dane, teda zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej
kontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s dokladmi predloženými žalobcom.

V.
Záver

40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),

rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a
správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd
postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho
súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Kasačný súd na záver dodáva, že je na úvahe konajúcich daňových orgánov, ako

vytýkané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku v danom prípade procesne vyriešia.

41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v?tomto
konaní mal úspech, priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania ako aj
konania pred správnym súdom (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2
SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.