Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117205544
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AA257 s.r.o., so sídlom
Sv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO: 52 788 831 zastúpeného: JUDr. Ing. Miroslav Čipák,
advokát so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820, proti žalovanému: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481
zastúpenému: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35
905 832, v konaní o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím a o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585

zo dňa 7.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa
7.10.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa
7.10.2024 rozhodol vo výroku I tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, vo výroku II žalobu
zamietol, vo výroku III priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% a vo výroku IV súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I
č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018 zrušil.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,
aby súd určil, že doba trvania Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou INTERMONT

a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom a žalovaným,
Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava,
IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a
v znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme“), sa
predlžuje o obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku a o
budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07- 00/2899 zo dňa 13.06.2012, t.j. odo
dňa 25.06.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej a nahradil prejav vôle žalovaného,

že ako prenajímateľ uzatvára so žalobcom ako nájomcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme pozemku a
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom,
obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO:
30 840 198 ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlomPrimaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010,
ktorého plné znenie je obsahom žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.4.2007 bola medzi žalobcom -

obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá vyššie uvedená
Zmluva o nájme, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností - pozemkov v Bratislave,
prenechal nájomcovi do nájmu, za podmienok stanovených v Zmluve o nájme určené nehnuteľnosti.
Účelom Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. II ods. 2 je realizovanie výstavby na Kamennom námestí
a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým spojené uloženie,

vedenie a prekládka inžinierskych sietí a následná revitalizácia Kamenného námestia. V zmysle ust.
čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania nájmu na dobu určitú, a to 10
rokov, ktorá sa počíta odo dňa podpísania Zmluvy o nájme, t.j. od 13.4.2007 do 13.4.2017. Nájomné
bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 1.023,37 Eur/ročne. Nájomné sa žalobca v zmysle
ust. čl. IV ods. 4 Zmluvy o nájme zaviazal žalovanému uhrádzať v pravidelných štvrťročných splátkach
vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Podaním zo dňa 13.6.2012

žalovaný žalobcovi oznámil, že odstupuje od Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. III. ods. 3, písm. a)
Zmluvy o nájme z dôvodu nezaplatenia splatného nájomného za II. kvartál roku 2012, ktoré nebolo
uhradené ani v dodatočnej 30-dňovej lehote. Predmetné Odstúpenie žalobca prevzal dňa 25.6.2012.
Okresný súd Bratislava I určil, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o
zriadení vecného bremena uzavretej dňa 13.4.2007 medzi žalobcom a žalovaným v znení Dodatkov k

Zmluve o nájme, vykonané žalovaným písomným oznámením zo dňa 13.6.2012 je neplatné a neúčinné.
Následkom predmetného úkonu žalovaného - neplatného a neúčinného Odstúpenia od Zmluvy o nájme
bolo žalobcovi zásadným spôsobom znemožnené realizovať účel Zmluvy o nájme, t.j. výstavbu a
prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým súvisiace úkony riadne,
v súlade so Zmluvou o nájme. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný nebol od Zmluvy o nájme

neplatne a neúčinne odstúpil, žalobca by projekt realizoval, pričom je dôvodné predpokladať, že projekt
by bol riadne a včas dokončený, t.j. v termíne dojednanom v čl. III. ods. 1 Zmluvy o nájme do 13.4.2017.
Žalobca sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd svojím rozhodnutím odstránil nepriaznivý stav,
ktorý žalobcovi vzhľadom na neoprávnené konanie žalovaného vznikol, a rozhodol o nahradení prejavu
vôle žalovaného upraviť obsah Zmluvy o nájme a predĺžiť dobu trvania Zmluvy o nájme najmenej o

obdobie, o ktoré žalovaný svojím konaním znemožnil žalobcovi účel Zmluvy o nájme riadne realizovať.
K dôvodom preukazujúcim potrebu nahradenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím žalobca uviedol,
že doručením Odstúpenia zo strany žalovaného žalobcovi záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami
zanikol a žalobca stratil akúkoľvek možnosť naplniť dojednaný účel Zmluvy o nájme a uskutočniť
výstavbu plánovaného projektu. Žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy plnenie

zo Zmluvy o nájme nebolo možné uskutočniť, a to aj napriek tomu, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme
je v súčasnosti možné s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za neúčinné a neplatné. V tomto
prípade je zrejmé, že v súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú je možné okrem
iného definovať aj za určitú „zmarenú investíciu“, a ktorej náhrady sa môže následne od žalovaného v
súdnom konaní domáhať. Žalobca mal za to, že súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa

ingerenciusúdudosúkromnoprávnehoúkonu,zaktorýjemožnépovažovaťajuzavretieZmluvyonájme.
Pod pojmom zásah, resp. ingerencia súdu v takomto prípade je možné považovať akúkoľvek situáciu,
pri ktorej súd, realizujúc svoju právomoc zasiahne do súkromnoprávneho vzťahu, teda posúdi jeho
platnosť, interpretuje ho, určí jeho následky resp. ho aj nahrádza. V tomto prípade nie je podľa názoru
žalobcu povinnosťou súdu držať sa dispozitívnych noriem, ale má predovšetkým zohľadniť rozumné

usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu tak, aby obsah právneho úkonu bol zo strany súdu
konštruovaný spravodlivo a je oprávnený v určitých prípadoch nahradiť prejav vôle účastníka zmluvného
vzťahu, a tento určitým spôsobom dopĺňať, modifikovať a podobne. Ďalej uviedol, že potrebu úpravy
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za účelom riadneho naplnenia účelu Zmluvy o nájme
okrem iného odôvodňuje aj skutočnosťou, že výstavbu projektu, t.j. podzemných parkovacích garáží na

Kamennom námestí možno označiť ako „Verejnoprospešnú stavbu“. S prihliadnutím na samotnú povahu
veci vyplýva, že realizácia účelu Zmluvy je okrem iného predovšetkým vo verejnom záujme, ktorý je v
danom prípade presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu žalobcu.

3. Uznesením č. k. 35Cb/47/2017-304 zo dňa 27.5.2022 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na

stranu žalobcu vstúpila spoločnosť AA257 s.r.o., so sídlom Sv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO:
52 788 831 na miesto pôvodného žalobcu Advisors k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská
Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s., v konkurze, so sídlom Kukučínova 20,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198.4. K podanej žalobe sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k ukončeniu nájmu
prišlo ku dňu 13.4.2017 a nedisponuje podaniami od žalobcu, ktorý by sa snažil dohodnúť na modifikácií

podmienok Zmluvy o nájme, najmä na predĺžení doby trvania nájmu. Uviedol, že nájom dohodnutý na
dobu určitú možno obnoviť aj po skončení nájmu, pričom poukázal na ust. § 676 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zo strany žalobcu sú v podanom žalobnom návrhu uvádzané
iba nepriame a nepodložené informácie o finančných prostriedkoch, ktoré údajne boli vynaložené do
predmetu nájmu zo strany žalobcu. K žiadnym stavebným, či technickým úpravám predmetu nájmu zo

strany žalobcu neprišlo a neboli uvedené ani čísla projektov či rozhodnutí správnych orgánov, ktoré by
sa týkali predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak nebola zo strany žalobcu ako nájomcu splnená
prvá a základná aktívna podmienka pre možnosť obnovenia nájmu zo zákona, nemôže ani reálne prísť
k naplneniu zákonných podmienok pre obnovenie nájmu. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva
názor, že nájom skončil dňa 13.4.2017 a k jeho obnoveniu nie sú splnené zákonné dôvody. Ďalej uviedol,
že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle smerujúcej k uzatvoreniu dodatku

č. 3 k Zmluve o nájme, ktorá de facto skončila. Po právnej stránke nemožno zo strany žiadneho subjektu
pristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorá bola skončená. Teda samotná žaloba týmto stráca
akýkoľvek právny základ. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami sporu neboli uzatvorené žiadne
zmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve o nájme a neexistuje ani zákonné
ustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť k zmluvnému vzťahu so žalobcom.

S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné dôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu
a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť,
aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Podaný žalobný návrh vo veci samej považuje žalovaný za
zmätočný a nepodložený. V prvom bode petitu sa žalobca domáha určenia doby trvania Zmluvy o nájme
a v druhom bode splnenia povinnosti nahradenia vôle. Ide o dva druhy žalôb podľa § 137 písm. a) a c)

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Nie je právne možné najskôr sa
domáhať určenia doby trvania Zmluvy o nájme a následne požadovať plnenie od žalovaného.

5. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval tým, že v prílohe priložil vyčíslenie nákladov, ktoré boli
pôvodnýmžalobcomvynaloženénapredmetnájmu,akoajďalšiedokladypreukazujúceichvynaloženie.

Ohľadom uskutočnených krokov pri realizácii projektu uviedol, že od uzavretia Zmluvy o nájme
postupoval v zmysle Zmluvy o nájme a zabezpečoval všetky potrebné doklady a dokumenty pre jej
naplnenie. Uskutočnil viaceré aktivity za účelom realizovania projektu, konkrétne si mimo iného dal
vypracovať (Územno-plánovaciu informáciu č.: MGS ORM 29437/2007/478421, vydanú dňa 19.9.2007;
Urbanisticko-architektonickú a dopravnú štúdiu bloku č. 17/9 zóny Dunajská Bratislava 12/2007;

Dopracovanú dopravnú štúdiu zo 17.3.2009 spracovateľa - PUDOS PLUS a ALFA 04 z 01/2009;
Dokumentáciu na územné rozhodnutie z mája 2011; pôvodný žalobca si ďalej zadovážil aj projektovú
dokumentáciu, ktorá bola žalovanému odovzdaná a následne vrátená žalobcovi, stavebné rozhodnutia,
ako aj stanoviska príslušných úradov/inštitúcií, napr. vyjadrenie Ministerstva obrany zo dňa 09. februára
2012 a vyjadrenie Transpetrol a.s. zo dňa 14. februára 2012). O všetkých vyššie uvedených aktivitách,

resp. dokumentoch mal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy vedomosť. Žalobca uskutočnil
kroky k realizácii projektu. Pôvodný žalobca už v čase neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme
disponoval s urbanisticko-architektonickými a dopravnými štúdiami, s projektovou dokumentáciou,
stavebnými rozhodnutiami a stanoviskami príslušných inštitúcii. K dôvodnosti nahradenia prejavu vôle
žalovaného uviedol, že, súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do

súkromnoprávnych zmluvných vzťahov, súkromnoprávnych úkonov, akým je aj Zmluva o nájme. V
zmysle § 229 CSP môže konajúci súd vyhlásiť rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že je nútený domáhať sa ochrany svojich práv
cestou súdu tak, aby tento nahradil chýbajúci prejav vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 229 CSP.
Žalobca má za to, že aj keď paragrafové znenie zákona výslovne neustanovuje možnosť súdu nahradiť

prejav vôle žalovaného rozsudkom ako následok neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným, výklad
ustanovenia § 229 CSP, jeho zmysel, resp. účel a rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci je práve
v kompetencii konajúceho súdu zmierniť tvrdosť zákona a vyniesť rozsudok, ktorým súd vyhovie žalobe
žalobcu.

6. V priebehu konania následne obe strany sporu produkovali viaceré vyjadrenia, keď sa žalovaný
vyjadril, že tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný žalobca vynaložil značné náklady za účelom realizácie
projektu v tomto konaní do dnešného dňa neboli preukázané. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilé
nič zmeniť ani predložené predbežné vyčíslenie nákladov na projekt Kamenné námestie, ktoré nieje dôkazom, ale len ďalším skutkovým tvrdením žalobcu. Žalovaný poukázal aj na obsah zmluvy
o predaji časti podniku z 4.1.2021, konkrétne na čl. I ods. 2, z ktorého vyplýva, že nehmotný
majetok - projekt Kamenné námestie bol ocenený a predaný za sumu 10.000,- Eur. Tento majetok

bol do všeobecnej podstaty doplnený až dodatočne, pričom informácia o doplnení súpisu majetku
všeobecnej podstaty o túto položku bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 28/2020, deň vydania
11.2.2020. Aj v tejto informácii sa ako hodnota tohto majetku uvádza suma 10.000,- Eur. Javí sa, že
žalobca je tzv. projektovou spoločnosťou, ktorá však nevznikla za účelom realizácie projektu, ale za
účelom špekulatívneho nadobudnutia pozície pôvodného žalobcu v súdnom spore voči žalovanému a

formálneho vytvorenia podmienok pre pokračovanie v blokovaní nakladania s majetkom žalovaného a v
bráneníplneniujehoverejnýchfunkciíauskutočňovaníčinnostívoverejnomzáujme.Jedinýmnákladom,
ktorý žalobca v tejto súvislosti mohol vynaložiť, o ktorom však ani neúčtuje, je suma 10.000,- Eur za
„projekt Kamenné námestie v Bratislave spolu s právnou a zmluvnou agendou“, ktorý však vynaložil
na vlastné riziko, pravdepodobne vo viere a snahe o vytvorenie si vyjednávacej alebo inej pozície voči
žalovanému ako hlavnému mestu Slovenskej republiky. Samotný žalobca súčasne za celé viac ako

dva roky od nadobudnutia časti podniku od pôvodného žalobcu žalovaného dodnes nekontaktoval,
neprezentoval žiadne svoje predstavy v súvislosti s prípadnou realizáciou projektu, nepredložil žiadnu
aktualizovanú dokumentáciou a neprejavil záujem ani o plnenie žiadnej zo svojich povinností zo Zmluvy
o nájme. Pôvodný žalobca ani žalobca si však povinnosti zo Zmluvy o nájme dlhodobo neplnia. Ďalej
žalovaný k dôvodnosti nahradenia prejavu vôle poukázal na to, že v tomto prípade vecná legitimácia

žalobcu, vyplývajúca či už zo zákona alebo z právneho úkonu, neexistuje, nebola preukázaná a žalobca
jej existenciu dokonca ani netvrdí a naopak jej absenciu sám potvrdzuje. Táto skutočnosť je sama osebe
dôvodom na zamietnutie žaloby. Vyhovenie žalobe v akomkoľvek žalobcom požadovanom rozsahu
by predstavovalo neprípustný zásah súdu do zmluvnej slobody strán, odporovalo by vôli žalobcu ako
vlastníka pozemkov, ako aj zneniu Zmluvy o nájme a zákona (§ 676 ods. 1 OZ), a došlo by ním k

porušeniu Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva žalovaného a k jeho nútenému obmedzeniu.

7. Žalobca ďalej v konaní zotrval na argumentácii, že žalobca a tretie subjekty do realizácie projektu
investovali, pričom hrozí zmarenie tejto investície. Zotrval na tom, že konaním žalovaného, a to
neplatným odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda, pričom sa nedomáha jej náhrady, ale má

záujem realizovať účel nájomnej zmluvy v zmysle dojednaných podmienok. Ku kúpnej cene vo výške
10.000,- Eur, za ktorú bol predmetný nehmotný majetok nadobudnutý uviedol, že nie je vo vzťahu
k určeniu vynaložených nákladov na realizáciu projektu relevantná, resp. nedeterminuje ich výšku.
Žalobca kúpil nehmotný majetok za kúpnu cenu, ktorá bola stanovená správcom Advisory k.s. a suma,
na ktorú bola predmetná časť podniku ohodnotená a za ktorú bola nadobudnutá bola znížená práve

z dôvodu existencie súdneho sporu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a z toho vyplývajúcej
neistoty. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neúčtuje vo svojej účtovnej závierke za rok 2021 o časti
podniku, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.1.2021 od pôvodného
žalobcu uviedol, že tento stav bol spôsobený chybou vo výkazníctve. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie,
že pôvodný ani terajší žalobca si neplnia svoje povinnosti zo zmluvy je pravdivé, keďže žalovaný svojím

protiprávnym konaním porušil práva nájomcu, čím zmaril účel zmluvy a tým pádom aj možnosť žalobcu
plniť si svoje zmluvné povinnosti. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko nikdy nedošlo k zániku zmluvy o
nájme, táto je naďalej platná a účinná a žalobca má právo domáhať sa náhrady prejavu vôle žalovaného
súdom. K namietanej existencii dvoch žalobných petitov žalobca uviedol, že aj keď jeden je určovacou
žalobou a druhý žalobou na plnenie, vzájomne sa nevylučujú, ale práve naopak, vzájomne na seba

nadväzujú. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril, keď má za to, že predmetné vyjadrenie
neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti podstatné pre prejednanie a rozhodnutie veci, pričom
žalobné návrhy žalobcu naďalej považuje za zmätočné a vecne nesprávne a žalobu ako celok za
nemajúcu oporu v zákone a nedôvodnú. K žalobcom predloženým príjmovým a výdavkovým dokladom
uviedol, že z obsahu kópií príjmových a výdavkových dokladov predložených žalobcom nie je vôbec

zrejmé, čoho sa týkajú. Naopak je z nich zrejmé, že boli vystavené v rokoch 2004 a 2005, Zmluva
o nájme však bola uzavretá až 13.4.2007. Tieto výdavky tak s Projektom žalobcu zjavne nesúvisia.
Ohľadom zmätočnosti petitov žalovaný zopakoval, že zo zákona ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva
hmotnoprávnapovinnosťžalovanéhourobiťprejavvôle,ktorýmbydošlokpredĺženiudobytrvanianájmu
ani hmotnoprávne oprávnenie žalobcu domáhať sa nahradenia takého prejavu vôle rozhodnutím súdu.

Žalobca tvrdil, že vecná legitimácia na podanie žaloby mu vyplýva zo „základných právnych princípov
nášho právneho poriadku“ a „vyzdvihuje základné zásady záväzkového práva a to zásadu rovnosti
zmluvných strán, zásadu autonómie vôle, zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv a zásadu pacta
sunt servanda.“ Žiadny z týchto princípov ani zásad nezakladá existenciu hmotnoprávneho oprávneniažalobcudomáhaťsanahradeniaprejavuvôležalovanéhospredĺženímdobytrvanianájmuaniexistenciu
tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného, a teda nezakladá ani vecnú legitimáciu žalobcu
na podanie žaloby.

8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 137 písm. a) a písm. d), § 164, § 217 ods. 1, § 229, §
335 ods. 1 CSP, § 663 a § 676 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 261 ods. 2 a ods. 6, § 289 ods. 1 a ods.
2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že žalobca je podnikateľom,
ktorý pri uzatvorení zmluvy o nájme so žalovaným sledoval svoj vlastný podnikateľský zámer, v rámci

ktorého chcel realizovať v súvislosti s projektom vlastnú podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk.
Žalovaný ako samosprávna územná jednotka vstupoval do záväzkového vzťahu so žalobcom sledujúc
zabezpečenie verejných potrieb, keďže predmetom záväzkového vzťahu bolo realizovanie výstavby
na Kamennom námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí a
následná revitalizácia Kamenného námestia, ktoré mali slúžiť verejnosti. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie konštatuje, že v prípade Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ide

bez ohľadu na znenie článku XI bod 8 Zmluvy o nájme o obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa
ustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.4.2007 a ustanoveniami
o nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku.

9. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.11.2017, sp. zn.

9Co/205/2016 a jeho závery a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný má
povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu, zo zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu
s určitým obsahom, čo však žalovaný neurobil. Žalobca tak bol povinný preukázať, že žalovaný bol
povinný uzavrieť so žalobcom v zmysle konkrétneho zmluvného dojednania, konkrétneho zákonného
ustanovenia alebo inej konkrétnej právnej skutočnosti Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. Obsah budúcej

zmluvy musí mať podklad v hmotnom práve, žalobca nemôže sám jednostranne meniť, alebo určovať
podstatné náležitosti požadovanej zmluvy. Obsah budúcej zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu,
zmluvy uzavretej medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca podľa názoru súdu prvej
inštancie v konaní nepreukázal, že by žalovaný mal právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom Dodatok
č. 3 k Zmluve o nájme.

10.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieďalejuviedol,žepovykonanomdokazovaní
dospel k záveru, že žalobca nedisponuje hmotnoprávnym podkladom, a to zmluvou uzavretou podľa
ustanovenia § 289 a nasl. ObZ, zákonným ustanovením alebo inou právnou skutočnosťou, z ktorého by
vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme. Žalobca nedisponuje

žiadnou zmluvou uzavretou medzi stranami, z ktorej by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť
dodatok k Zmluve o nájme. Z predloženej Zmluvy o nájme v znení jej dodatkov žalovanému nevyplýva
povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme, ktorým by sa predĺžila doba, na ktorú
bola Zmluva o nájme uzavretá. Žalobca zároveň v žalobe ani vo svojich vyjadreniach neoznačil žiadne
zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k existujúcej

Zmluve o nájme, a takéto zákonné ustanovenie nie je súčasťou Obchodného zákonníka (ustanovení
§ 289 a nasl.) a ani Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 50a). Žalobcom požadované uzatvorenie
dodatku k Zmluve o nájme zo strany žalovaného tak nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní argumentoval ustanovením § 229 CSP, avšak uvedené
ustanovenie je súčasťou procesného predpisu a nie je súčasťou hmotnoprávnej úpravy. Neupravuje

preto hmotné práva a povinnosti subjektov právneho vzťahu. Za žiadnych okolností však z predmetného
ustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť subjektu uzatvoriť s iným subjektom zmluvu alebo dodatok
k zmluve. Súd prvej inštancie preto nemá možnosť chýbajúci prejav vôle nahradiť. Z uvedeného vyplýva,
žežalobcasadomáhanahradeniaprejavuvôležalovaného,naprejaveniektorejžalovanýniejepovinný.
Žalobcanemôžejednostrannenanútiťžalovanémuuzavrieťprávnyúkon,sobsahom,ktorýurčilžalobca,

a s ktorým žalovaný nesúhlasí a na uzavretie ktorého mu nevyplýva povinnosť z existujúcej zmluvy, zo
zákona, prípadne z inej právnej skutočnosti. Takéto jednostranné nanútenie prejavenia vôle požadované
žalobcom nemôže žalovanému prikázať ani súd. Ďalej považoval súd prvej inštancie za potrebné
poukázať na skutočnosť, že doba trvania Zmluvy o nájme bola dohodnutá na dobu určitú, a to 10 rokov
odo dňa podpísania zmluvy (čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme), t. j. do 13.4.2017, kedy predmetná zmluva

zanikla uplynutím času. Žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo forme
uzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme. Súd prvej inštancie je však toho názoru, že dodatok k
zmluve bez existencie samotnej zmluvy nie je možné uzavrieť. Dodatok k zmluve je možné uzavrieť
len k existujúcej zmluve. Táto podmienka nie je v prejednávanej veci splnená a žaloba žalobcu je taknedôvodná. Z uvedených dôvodov považuje súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o nahradenie
prejavu vôle žalovaného za nedôvodnú a v celom rozsahu ju vo výroku II zamietol.

11. Vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú aj v tejto časti. Žalobca v prvom petite žiada predĺžiť Zmluvu o nájme, ktorá zanikla ku dňu
13.04.2017 uplynutím doby 10 rokov, na ktorú bol podľa zmluvy dohodnutý nájom pozemkov. Z dôvodu
zániku Zmluvy o nájme ku dňu 13.4.2017 súd prvej inštancie nemôže deklaratórne určiť, že Zmluva o
nájme trvá. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že zˇalobca v urcˇovacej zˇalobe tvrdi´ existenciu alebo

neexistenciu urcˇite´ho pra´va, čo znamena´, zˇe vyhovuju´ci rozsudok vydany´ na jej za´klade bude matˇ
deklarato´rne u´cˇinky. Žalobca v prvom navrhovanom petite žaloby požaduje predĺženie doby trvania
zmluvy. Nežiada tak potvrdenie existencie právnej skutočnosti, teda existencie Zmluvy o nájme, ale
žiada, aby súd prvej inštancie konštitutívne založil trvanie predmetnej zmluvy. Z uvedeného hľadiska sa
nemôže jednať o určovaciu žalobu, ktorá by inak bola žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137
písm.d)CSPavdanomprípadeideožalobuosplneniepovinnostivzmysle§137písm.a)CSP.Žalobca

sa prvým petitom žaloby domáha obsahovo rovnakého nároku, ako v prípade druhého navrhovaného
žalobnéhopetitu,atopredĺženiaZmluvyonájmeododňa25.6.2012dodňanadobudnutiaprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi však ani v prípade prvého navrhovaného petitu nesvedčí aktívna
vecná legitimácia na podanie žaloby, pretože v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal, na základe
akého zmluvného alebo zákonného základu sa domáha predĺženia doby trvania Zmluvy o nájme, resp.

uzatvorenia dodatku k Zmluve o nájme, ktorým by došlo k predĺženiu platnosti Zmluvy o nájme do dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie tiež považuje za potrebné uviesť, že
aj v prípade, ak by žalobe žalobcu vyhovel a predĺžil by dobu trvania Zmluvy o nájme do právoplatnosti
rozsudku súdu v tejto veci, resp. by nahradil prejav vôle žalovanému uzavrieť so žalobcom Dodatok č.
3 k Zmluve o nájme v znení, ako ho žalobca uviedol v žalobe, takto predĺžená zmluva by zanikla deň

po právoplatnosti rozsudku súdu uplynutím dojednanej doby, keďže žalobca požaduje predĺžiť platnosť
Zmluvy o nájme len do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci. Je teda zrejmé, že za taký krátky
čas by žalobca v žiadnom prípade nemohol Projekt zrealizovať a k naplneniu účelu Zmluvy o nájme by
nedošlo ani v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu v tejto veci. Vyhovenie žalobe a nahradenie prejavu
vôle žalovaného by preto nemalo pre žalobcu žiadny reálny význam. Nie je možné ani predpokladať, že

žalovanýbyvzhľadomnajehoexplicitnevyslovenýnesúhlasspredĺženímdobyplatnostiZmluvyonájme
so žalobcom v deň právoplatnosti rozhodnutia súdu uzatvoril k Zmluve o nájme ďalší dodatok, ktorým
by sa dohodol so žalobcom na opätovnom predĺžení Zmluvy o nájme. Zmluva by tak zanikla uplynutím
dojednaného času deň po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené sa súdu
žaloba žalobcu javí ako účelová, bez možnosti naplnenia žalobcom tvrdenej realizácie Projektu.

12. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kedy zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania vznesený
na pojednávaní dňa 7.10.2024 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I sp. zn. B1-26Cb/189/2016 je treba uviesť, že § 164 CSP, dáva súdu možnosť zvoliť si, či
preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. S ohľadom na dôvody, na základe ktorých dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom
súde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k
posudzovanej veci, pretože súd nie je rozhodnutiam súdov v iných veciach viazaný a v konaní vedenom
naMestskomsúdeBratislavaIIIsp.zn.B1-26Cb/189/2016saneriešiaotázkyvýznamnéprerozhodnutie
súdu v prejednávanej veci, ktoré by súd nebol oprávnený posúdiť sám.

13. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol,
pričom zrušil výrokom IV napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením
§ 335 ods. 1 CSP bez návrhu aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava
I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.

k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018. Zároveň konštatoval, že žalobcom navrhované dôkazy, a to
pripojenie súdneho spisu konkurzného konania sp. zn. 2K77/2018 súd nevykonal, pretože vykonanie
tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné, keďže dospel k názoru, že žalobca
nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Vykonanie tohto dôkazu by preto bolo aj
nehospodárne. Vzhľadom na uvedené právne závery, na základe ktorých dospel súd k nedôvodnosti

žaloby, sa súd ďalšími tvrdeniami strán sporu nezaoberal, nakoľko tieto neboli pre rozhodnutie súdu
významné a spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a preto má
žalovaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

15. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
389 CSP v spojení § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal

dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zároveň, na
základevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamataktiež,žesúdprvejinštancie
nesprávne aplikoval právne normy na zistené skutkové okolnosti a preto je mylný záver súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti žaloby. Žalobca uviedol, že nesúhlasí a nestotožňuje sa so záverom súdu prvej
inštancie, že by mu chýbala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nárokov uvedených v žalobnom
návrhu, keď má za to, že preukázal opak. Žalobca zopakoval, že realizáciu projektu podzemných

parkovacích garáží je možné označiť ako „verejnoprospešnú stavbu“ v súlade so zákonom č. 50/1976
Zb a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. Žalobca je aj naďalej názoru, že aj napriek času, ktorý uplynul od
neplatného odstúpenia, ako aj od podania žaloby v tomto konaní, je realizácia projektu nie len v záujme
žalobcu, ale aj žalovaného a jeho obyvateľov. Žalobca zopakoval, že určitý zásah súdu do zmluvného
vzťahu strán je v tomto prípade dostatočne odôvodnený a aj akceptovateľný. Ingerenciou súdu prvej

inštancie tak nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žalovaného a znovu poukázal na §
229 CSP. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a v konečnom
dôsledku nevyužil svoju kompetenciu vo výnimočných prípadoch zmierniť, či odstrániť tvrdosť zákona
v situácii, v ktorej by sa nevyhovenie požadovanému nároku žalobcu javilo krajne nespravodlivým.
Žalobca je tiež presvedčený, že v dôsledku protiprávneho zásahu žalovaného do práv žalobcu a jeho

nasledovného postupu smerujúcemu k zmareniu realizácie projektu, žalovaný koná v rozpore so svojimi
zákonnými, ako aj zmluvnými povinnosťami a vytvára stav v rozpore s princípmi poctivého obchodného
styku. Zároveň poukázal na ustanovenia čl. I ods. 4 Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 k zmluve nájme
pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899, pričom žalovaný
si neplnil povinnosť uvedenú v tomto článku a žalobca sa nikdy nemohol dostať do omeškania s plnením

svojich povinností. Žalobca je preto názoru, že nikdy nedošlo k zániku zmluvy o nájme, ktorá je aj
naďalejplatnáaúčinnáaprináležížalobcoviprávodomáhaťsanáhradyprejavuvôležalovanéhosúdom,
namieta, že v rámci konania opakovane preukázal existenciu nákladov vynaložených na naplnenie
účelu zmluvy o nájme a tiež aj existenciu týchto nákladov v konaní na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 35Cb/2/2013, ktoré tomuto konaniu predchádzalo a na ktoré toto konanie nadväzuje. Tiež

preukázal vynaloženie investícií, ako aj imanentnú hrozbu zmarenia investícií a vzniku škody v prípade
nevyhovenia žalobnému návrhu, na čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprihliadol. Žalobca
v odvolaní uviedol v odseku 21 konkrétny príklad rizika vzniku škody z dôvodu existencie pohľadávky
inej spoločnosti voči žalobcovi a znovu zopakoval, že v súvislosti s konaním žalovaného - neplatné
odstúpenie od zmluvy, vznikla žalobcovi škoda okrem iného definovaná ako zmarená investícia, pričom

uviedol, že pred tým, ako došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, uskutočnil kroky k realizácii projektu
a poukázal na doklady a dokumenty, ktoré už predložil v konaní pred súdom prvej inštancie v podaní
zo dňa 2.12.2022. V ďalšej časti žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - pripojenie
dôkazov zo súdneho spisu sp. zn. 2K/7/2018 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica alebo
pripojenie tohto celého spisu do tohto konania. Návrhu súd prvej inštancie nevyhovel resp. sa s touto

žiadosťou nevysporiadal a naplnil tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca na záver
svojho odvolania uviedol, že v konaní pretrváva potreba zachovať v platnosti a účinnosti neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018, keďže
žalovaný porušoval a porušuje toto neodkladné opatrenie svojim konaním spočívajúcim v plánovaní

využívania Kamenného námestia resp. dotknutých pozemkov.

16. Na uvedené odvolanie žalobcu reagoval žalovaný, mal za to, že žalobca v odvolaní nepreukázal
existenciu žiadneho z ním uvádzaných odvolacích dôvodov a odvolanie preto považuje v celom jeho
rozsahu za nedôvodné. Na základe uvedeného žiada žalovaný odvolací súd, aby napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v
plnom rozsahu. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že podľa žalobcu sa súd prvej inštancie
mal dopustiť pochybenia, keď nezabezpečil dôkazy zo súdneho spisu v konaní sp. zn. 2K/7/2018 resp.
že tento spis nepripojil k súdnemu spisu tohto konania, hoci žalobca o to žiadal. Žalobca zároveňnamieta, že súd prvej inštancie sa s touto žiadosťou žalobcu ani len nevysporiadal. Žalobcom popísaný
postup prvostupňového súdu však nie je možné považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP a tento odvolací dôvod preto nie je daný. Otázku toho, či žalobca

resp. jeho právny predchodca vynaložil náklady na realizáciu projektu podľa zmluvy, však súd prvej
inštancie správne považoval za irelevantnú pre rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd sa pritom k
nevykonaniu tohto dôkazu explicitne vyjadril v odseku 23 napadnutého rozsudku. Nevykonaním tohto
dôkazu teda celkom zjavne nedošlo ku sťaženiu dôkaznej pozície žalobcu a súd sa týmto postupom
ani neodôvodnene nevzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, keďže tento dôkaz

bol pre rozhodnutie vo veci nepotrebný. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP žalovaný uviedol, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam
mal súd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité. V každom prípade, s
údajnou existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa nie je možné stotožniť,
keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku
správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom namietané nesprávne zistenia,

otázky toho, (i.) či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, (ii.) či tento projekt bol alebo nebol
zrealizovaný z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku toho, (iii.) či žalobcovi (príp.
jeho právnemu predchodcovi) v súvislosti s projektom vznikla škoda, súd prvej inštancie celkom správne
nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže konštatoval absenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie sa preto týmito tvrdeniami žalobcu

ani nezaoberal a preto na ich preukázanie ani len nevykonal dokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a
nehospodárne. Nie je preto možné konštatovať, že súd by dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže tieto otázky ani len neboli predmetom dokazovania. Žalobca
nemôže ospravedlňovať neplnenie jeho povinností (resp. povinností jeho právneho predchodcu, kedy
sa žalobca údajne nemohol dostať do omeškania s plnením jeho povinností podľa zmluvy, pretože

žalovaný mal údajne porušiť svoju povinnosť majetkovoprávne vysporiadať pozemok) podľa zmluvy na
základe týchto tvrdení, ktoré sú celkom zjavne účelové a nezodpovedajú realite. V prípade odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uviedol, že bez ohľadu na zmätočnosť odvolania
vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nie je aj pri zohľadnení všetkých
tvrdení žalobcu možné dospieť k záveru, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia. Žalobca však v odvolaní vôbec nevymedzuje, ktorú právnu normu súd prvej inštancie nemal
vôbec aplikovať, ktorú nesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne
zvolenej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Žalovaný sa ďalej
vyjadroval k jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že

právne závery súdu prvej inštancie sú zároveň riadne odôvodnené a v potrebnom rozsahu podporené
doterajšou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaný sa so všetkými týmito právnymi závermi súdu prvej
inštancie stotožňuje, nakoľko ak by žalobe vyhovel, znamenalo by to, že by na seba prevzal právomoc,
ktorá mu nepatrí. Žalovaný tiež dodal, že pre posúdenie nároku žalobcu nie je dôležité, či žalobcovi
v súvislosti s projektom nejaká škoda vznikla alebo nie, keďže na rozhodnutie o podanej žalobe

existencia údajnej škody, jej výška a skutočnosť, kto za túto škodu zodpovedá, nemá žiaden význam.
Keďže predmetom žaloby zároveň nebol nárok na náhradu škody voči žalovanému, nebolo dôvodné a
hospodárne sa otázkam škody v tomto konaní venovať. Na záver žalovaný poukázal na nedôvodnosť
a nezmyselnosť žiadosti žalobcu na zachovanie platnosti a účinnosti neodkladného opatrenia, ktoré
súd prvej inštancie nariadil po začatí konania vo veci samej, ktoré však bolo nariadené len na čas do

rozhodnutia vo veci samej, a preto nie je možné a ani účelné, aby súd zachovával jeho platnosť resp.
účinnosť po tom, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

17. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca a nesúhlasil s tým, že by nebol v konaní naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pričom nie je možné akceptovať argumenty žalovaného týkajúce

sa pripojenia súdneho spisu OS Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018, keď vykonanie navrhnutého dôkazu
bolo vo veci nevyhnutné a odôvodnené. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
uviedol, že vo svojom odvolaní dostatočne špecifikoval skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie a ktoré považuje za nesprávne a doplnil, že žalobca opakovane uvádzal, že k nerealizovaniu
projektu došlo v dôsledku neplatného a neúčinného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a

žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy nemohol projekt objektívne realizovať. Ďalej
zopakoval, že projekt je v zmysle právnych predpisov verejnoprospešnou stavbou a súd prvej inštancie
mal nahradiť prejav vôle žalovaného a modifikovať ich zmluvný vzťah, avšak súd prvej inštancie sa týmto
nezaoberal a obmedzil sa iba na pusté konštatovanie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca aj naďalej pretrváva na
názore, že záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nesprávny a jeho argumentácia
jasne dokazuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

18. Žalovaný reagoval svojou odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že žalobca v odvolacej replike
neuvádza žiadne nové skutočnosti resp. tvrdenia nad rámec obsahu odvolania relevantné pre
preukázanie ktoréhokoľvek z nim označených odvolacích dôvodov pre podanie odvolania a poukazuje
na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaný je aj naďalej presvedčený, že žiadny z odvolacích dôvodov

nie je daný. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že popiera že zmluvu by nebolo možné realizovať
z dôvodu neplnenia jeho zmluvných povinností. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) si nikdy svoje
záväzkyvyplývajúcemuzozmluvyvskutočnostiriadneneplnil,predmetnájmunikdyneužíval,nesprával
sa ako riadny užívateľ a s nehnuteľnosťami ani nijak nenakladal, pričom z jeho strany nikdy neprišlo ku
žiadnym stavebným či technickým úpravám predmetu nájmu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca)
si ďalej neplnil žiadne povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy týkajúce sa úpravy a údržby pozemkov

resp. zelene a zimnej údržby. Všetky tieto činnosti na vlastné náklady vykonával žalovaný, hoci išlo o
zmluvné povinnosti žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) teda napriek trvaniu zmluvy prvých
päť rokov jej platnosti prakticky nevynaložil žiadnu aktivitu smerujúcu k realizácii projektu, avšak napriek
tomu jediný dôvod, pre ktorý údajne nemal projekt zrealizovať, uvádza odstúpenie od zmluvy žalovaným.
Žalovanýjevzmyslevyššieuvedenéhopresvedčený,ževprvostupňovomkonanídostatočnespochybnil

predmetné tvrdenia žalobcu a jeho argumenty v odvolacej replike, že sa jedná o medzi stranami
nesporené tvrdenia, preto nemôže za žiadnych okolností obstáť. V neposlednom rade, žalobca sa opäť
v tejto časti Odvolacej repliky domáha nahradenia prejavu vôle súdom, avšak tak ako aj v konaní na
súde prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní nedokáže identifikovať, podľa ktorého zákonného príp.
zmluvného ustanovenia by táto právomoc súdu mala prislúchať.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením

dňa 11.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel
odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho

poukazuje.

23. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného
bremena uzavretá dňa 13. 4. 2007 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, trvá aj po uplynutí
doby, na ktorú bola uzavretá, a aby súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretie dodatku č. 3 k

tejto zmluve. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ktorá
uplynula 13. 4. 2017, pričom žalobca nepreukázal právny základ, na základe ktorého by mal žalovaný
povinnosť uzavrieť ďalší dodatok a súčasne rozhodol o trovách konania a zrušil neodkladné opatrenie.
Žalobca napadol rozsudok v celom rozsahu a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f)
a h) CSP a namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nesprávne zistil skutkový

stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Tvrdil, že projekt Kamenného námestia mal verejnoprospešný
charakter a súd mal prihliadnuť na zásady spravodlivosti a poctivosti (§ 3 OZ). Žalovaný navrhol potvrdiť
rozsudok ako vecne správny, nakoľko zmluva zanikla uplynutím doby, zo žiadneho právneho predpisunevyplýva povinnosť mesta uzavrieť dodatok a žalobca nepreukázal žiadny naliehavý právny záujem
ani právny titul na nahradenie vôle. Odkázal na zásadu zmluvnej autonómie a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

24. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd
vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán,
jasne a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu dáva podklad pre záver,
že súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite odôvodnil.

25. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia
§ 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou
argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa

§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, kedy žalobca má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy
ním navrhnuté (listiny z konkurzného konania, projektovú dokumentáciu), čím porušil zásadu
kontradiktórnosti a jeho právo na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Opodstatnenosť tejto odvolacej námietky je podľa
súdnej judikatúry daná výlučne v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný
návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky
dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy,
súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019). Súd môže nevyhovieť návrhu strany na

vykonaniedokazovanialenzdôvodu,ženavrhnutýdôkaz:a)satýkaskutočnosti,ktorájebezrelevantnej
súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je
vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Súd prvej
inštancie postupoval v súlade s § 185 ods. 1 CSP keď rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a vysvetlil v
odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 23), prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa odvolacieho

súdu súd prvej inštancie správne návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel, keďže tieto dôkazy
neboli spôsobilé overiť tvrdenú skutočnosť a vzhľadom na výsledky dokazovania boli nadbytočné.
Žalobca neoznačil žiadny taký nevykonaný dôkaz, ktorý by mohol mať vplyv na výsledok konania a preto
postup súdu nemožno považovať za procesnú chybu.

26. K odvolacej námietke žalobcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP - nesprávne skutkové
zistenia, odvolací súd upriamuje predovšetkým pozornosť na skutočnosť, že z dokazovania vyplynulo,
že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú (10 rokov). Jej zánik uplynutím doby vyplýva priamo
z § 676 ods. 1 OZ. Ani v prípade, ak by odstúpenie žalovaného bolo neúčinné, zmluva uplynutím
doby už zanikla a teda nie je možné nahradiť prejav vôle žalovaného vo forme uzatvorenia dodatku

k zmluve o nájme, ktorá už neexistuje. Nájom bol dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto
doby a to nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu možno iba
dohodou prenajímateľa a nájomcu. Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že k ukončeniu nájmu
došlo uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý zmluvou uzavretou na dobu určitú, medzi stranami
sporu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve

o nájme a neexistuje ani zákonné ustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť
k zmluvnému vzťahu so žalobcom. S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné
dôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť, aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Žalobca v
konaníneoznačilžiadnezákonnéustanovenie,aleboprávnuskutočnosť,zktorej byvyplývalapovinnosť

žalovaného uzavrieť dodatok k zmluve a teda neexistuje hmotnoprávny základ, z ktorého by vyplývala
takáto povinnosť žalovanému a žalobca v tomto prípade nemôže nanútiť žalovanému uzavrieť zmluvu.
Takéto nahradenie prejavu vôle, na ktoré žalovanému z ničoho nevyplýva povinnosť a nemá právny
základ, nemôže uskutočniť autoritatívne ani súd. Zároveň však k uvedenému odvolaciemu dôvodu je
potrebné uviesť, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam mal

súd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité, avšak napriek tomu s existenciou
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa odvolací súd nestotožnil, súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam.
Otázky, či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, či tento projekt bol alebo nebol zrealizovaný zdôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku či žalobcovi v súvislosti s projektom vznikla
škoda, správne súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže
konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie

sa preto týmito tvrdeniami žalobcu ani nezaoberal a preto na ich preukázanie ich ani len nevykonal
dokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a nehospodárne.

27. S odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP - nesprávnym právnym posúdením sa
odvolacísúdnestotožnil,nakoľkomázasprávnyzáversúduprvejinštancie,žežalovanýnemápovinnosť

uzavrieť dodatok k zmluve a že súd nemôže nahradiť jeho prejav vôle, nakoľko takýto zásah by bol v
rozpore so zásadou autonómie vôle a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Argumentácia žalobcu o verejnom záujme
nemá právny základ. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu je však potrebné dodať, že žalobca
v odvolaní ani nekonkretizuje, ktorá právna norma nemala byť súdom prvej inštancie aplikovaná, ktorú
nesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne zvolenej právnej normy
súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a správne interpretovanú

právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Z uvedeného dôvodu tento odvolací dôvod
bol posúdený ako neopodstatnený.

28. K zrušeniu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie podľa §
335 ods. 1 CSP bol správny, keďže zanikol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).