Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206577
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1220206577.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Q. K., narodená XX. Q. XXXX, A., S. XX/XX, 2/
M. K., narodený XX. P. XXXX, A., S. XX/XX, obaja zastúpení: Mgr. Mag. Monika Korbášová, advokátka,
so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 9, proti žalovaným: 1/ V.. R. C., narodená XX. N. XXXX, A., F. XXXX/
X, 2/ V.. R. S., narodená XX. V. XXXX, A., A. XXXXX/XX E., obe zastúpené: Advokátska kancelária
KZ partners, s. r. o., so sídlom Senec, Slnečná 4, IČO: 47 236 477, o zaplatenie 12.053,55 eura s

príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (predtým Okresnom súde Bratislava II) pod
sp. zn. B2-26C/45/2020, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30.
januára 2024 sp. zn. 16Co/49/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV - ďalej aj „súd prvej inštancie”
alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 08. februára 2022 č.k. 26C/45/2020-236 zamietol žalobu
žalobcov,ktorousatítodomáhaliodžalovaných1/a2/zaplateniasumy12.053,55euraspríslušenstvom
titulom odplaty za dielo, ktoré podľa dohody strán vykonali na pozemkoch, ktoré predali žalovaným.
Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že strany sporu uzatvorili zmiešanú zmluvu,

ktorá obsahovala prvky kúpnej zmluvy aj zmluvy o dielo. Žalobcovia ňou žalovaným odpredali do
podielového vlastníctva pozemky na stavbu rodinného domu a zaviazali sa na týchto pozemkoch
vybudovať inžinierske siete a príjazdovú komunikáciu. Žalované sa na druhej strane zaviazali zaplatiť za
dielo odplatu vo výške 1/3 nákladov, pričom táto nesmela presiahnuť 16.000 eur, pričom žalobcovia mali
žalovaným riadne zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne
vynaložených nákladov a až následne (t.j. po preukázaní vyššie uvedeného) sa žalované zaviazali

zaplatiť náklady (odplatu) do 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcov. Právo na zaplatenie nákladov
na vybudovanie diela sa tak odvíjalo od zdokladovania nákladov, teda splatnosť medzi stranami bola
dohodnutá inak, v súlade s § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu žalobcovia nesplnili
svoju zmluvne dohodnutú povinnosť riadne žalovaným zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane
úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených nákladov. V súpise vykonaných prác, ktorý predložili
žalobcovia, sú uvedené jednotlivé položky, ktorých dôvodnosť nie je možné bez splnenia povinnosti

žalobcov zdokladovať všetky výdavky a náklady, preskúmať. Nesplnenie tejto povinnosti podľa súdu
nemožno sanovať v súdnom konaní výsluchom svedka, ktorý mal preukázať svojpomocné vykonanie
prác, ani znaleckým posudkom, ktorý mal preukázať všeobecnú hodnotu diela a preto súd považoval
za nehospodárne vykonávať dokazovanie svedeckou výpoveďou, keď žalobcovia neuviedli dostatočné
skutkové tvrdenia a výsluchom svedka by ani nebolo možné preukázať, že žalobcovia si splnili zmluvnú
povinnosť riadne zdokladovať náklady aj ich úhradu. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že skutočnosť,

že žalované čiastočne plnili na náklady žalobcov na vykonanie diela neznamená sama o sebe uznanie
zvyšku dlhu, zvlášť keď bezodkladne po doručení výzvy žalobcov zaslali žalované žalobcom odpoveď, vktorej žiadali preukázanie splnenia povinností žalobcov. Preto súd žalobu žalobcov zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2.KrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„odvolacísúd“)naodvolaniežalobcovrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcov uviedol,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,
nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový
stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, tieto adekvátne vysvetlil, pričom s
argumentami strán konania sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a v dostatočne primeranom
rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce

skutkový a právny základ jeho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že medzi žalobcami a žalovanými bola
uzatvorená zmluva o dielo, kde za vykonanie diela žalobcami bola dohodnutá odplata, k odovzdaniu
ktorej nemalo dôjsť súčasne s odovzdaním diela, ale po splnení v zmluve dohodnutých podmienok.
Žalobcovia síce tvrdili, že jedinou relevantnou podmienkou pre úhradu ceny diela zo strany žalovaných
bolo doručenie výzvy žalobcov na jej úhradu, ale z obsahu zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany

splatnosť odplaty naviazali nielen na zaslanie výzvy žalobcov na úhradu ceny diela, ale aj na riadne
zdokladovanie všetkých výdavkov a nákladov, vrátane zdokladovania ich úhrady. Z dotknutého článku
Zmluvy jednoznačne vyplýva, že až po splnení podmienky zdokladovania nákladov a ich úhrady
sa žalované zaviazali zaplatiť riadne zdokladované a účelne vynaložené náklady na základe výzvy
žalobcov, preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že povinnosť vyúčtovania mala význam len vo vzťahu k

určeniu ceny diela. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosť, že
žalované už zaplatili žalobcom 3.500 eur nemožno považovať za uznanie splnenia podmienok splatnosti
ceny diela a to práve z dôvodu, že žalované následne listom žiadali o riadne zdokladovanie všetkých
výdavkov a nákladov, vrátane ich úhrady. Aj keď nebolo sporné, že dielo bolo žalobcami vykonané, k
čomu nepochybne museli vynaložiť náklady a za vykonanie diela im náleží odplata, na základe vyššie

uvedeného, žalobcovia nepreukázali, že dohodnutú podmienku splatnosti ceny diela spočívajúcu v
preukázaní vynaložených účelných nákladov a ich úhrady naplnili.

3. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalovaných v odvolacom konaní.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie
odôvodnené podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP a žiadali, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Na odôvodnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia uviedli, že
súdy nižších inštancií vychádzali z toho, že sporným a podstatným pre rozhodnutie bolo, či si žalobcovia
splnili povinnosť riadne zdokladovať výdavky a náklady na dielo. Vychádzali pritom z ustanovenia
čl. V ods. 4 kúpnej zmluvy, ktoré ale vyložili svojvoľne na základe svojich domnienok bez použitia
výkladových pravidiel v zmysle zákona. Podľa odvolacieho súdu boli potom aj dôvody čiastočnej úhrady

cenydielazostranyžalovanýchpreposúdenievecibezprávnehovýznamu,hociprávečiastočnáúhrada
logicky signalizovala, že žalobcovia si povinnosť zdokladovať náklady splnili, inak by žalované neplnili
vôbec. Aj čiastočnú úhradu bolo pritom potrebné vykladať v súlade s § 35 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd uvedenú právnu normu ani formálne neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, to znamená,
nezaoberalsatým,čočiastočnáúhradaobvykleznamená,anineprihliadalnadobromyseľnosťžalobcov,

hoci namietali, že po potvrdení súpisu prác a čiastočnej úhrade nemali dôvod pochybovať o tom, že
žalované majú povinnosť vyúčtovania za splnenú. Splnenie svojej povinnosti žalobcovia preukazovali
už uvedenou čiastočnou úhradou žalovanými a súpisom prác zo dňa 24. 11. 2017, ktorý za žalované
prevzala a podpísala ich matka. Žalované nikdy účinne nepopreli tvrdenie žalobcov, že ich matka pri
tomto úkone zastupovala, preto mal odvolací súd uvedenú skutočnosť považovať za nespornú. Súd

prvej inštancie ale porušil právo žalobcov na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania, keď mal v
rozpore s § 151 CSP zastúpenie matkou za nepreukázané. Odvolací súd túto námietku bagatelizoval
ako nepodstatnú. Zastúpenie žalovaných matkou bolo potrebné hodnotiť aj v kontexte čiastočnej úhrady
a vyhlásení v súpise prác, t.j. „súhlasím s predloženým rozpočtom za vykonané práce a siete v A. naS. XX/C“ a „sumu 12.961,29 eura pošlem na bankový účet (..) na meno K. Q..“. Vzhľadom na uvedené,
zastúpenie žalovaných ich matkou pri danom úkone nemohlo byť pre posúdenie nároku nepodstatné
ako to vyhodnotil odvolací súd. Za skutkového stavu, kedy žalované súpis prác potvrdili a následne aj

čiastkovo plnili, nemal súd vôbec dôvod skúmať, akým spôsobom bola povinnosť vyúčtovať náklady
diela plnená. Sporným bolo, či si dovolatelia túto povinnosť splnili, a nie ako si ju splnili. Zo zmluvy
nevyplývalo, čo budú strany považovať za „riadne zdokladované a účelne vynaložené náklady“, preto
nebol ničím podložený záver, že žalovaným museli byť predložené faktúry, zmluvy o dielo a pokladničné
bloky, a že súpisom prác táto povinnosť nebola splnená. Žalobcovia súdu uviedli, že okrem súpisu prác

žiadnymi dokladmi nedisponujú, pretože povinnosť mali za splnenú a dielo bolo navyše sčasti vykonané
svojpomocne, výmenou výkonov svedka J.. R. za iné výkony na stavbe diela, k čomu ho navrhli vypočuť.
Súd prvej inštancie tento návrh zamietol, pritom v rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ku ktorým sa mal vyjadriť práve navrhnutý svedok. Zamietnutie
návrhu na jeho výsluch bolo preto nedôvodné a bolo ním porušené právo žalobcov na spravodlivý
proces. Ďalej dovolatelia namietali, že odvolací súd vyhodnotil zmluvnú povinnosť vyúčtovania nákladov

z právneho hľadiska v podstate ako odkladaciu podmienku, pričom na relevantné právne ustanovenie
§ 36 Občianskeho zákonníka v rozhodnutí vôbec neodkazuje ani ho neuvádza. Použitie konkrétnej
hmotnoprávnej normy musí z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplývať, inak rozhodnutie nezodpovedá
požiadavke na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na ktoré majú žalobcovia právo. Odvolací
súd sa tiež vôbec nezaoberal aplikáciou § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobcovia

poukazovalivzhľadomnato,žecenadielaneboladojednaná.Vnapadnutomrozhodnutíúplneabsentuje
relevantné právne posúdenie ceny diela, čím odvolací súd porušil právo žalobcov na použitie relevantnej
právnej normy v ich veci. Odvolací súd tak napadnutým rozhodnutím porušil právo žalobcov na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, kontradiktórnosť konania, na použitie
relevantnej právnej normy, právo na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu

aprávonarozhodnutieoriadneuplatnenomnárokuspojenésozákazomdenegatioiustitiae(odmietnutia
spravodlivosti), teda svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať žalobcom ich
procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces.

6. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolatelia odôvodnili tým, že v spore

namietali, že podľa ustálenej judikatúry je odplatnosť pojmovým znakom zmluvy o dielo, keď povinnosti
zhotoviteľa vykonať dielo zodpovedá povinnosť objednávateľa zaplatiť mu za jeho vykonanie dojednanú
cenu. Odvolací súd právne dôvodil, že i keď dielo bolo vykonané, čím žalobcom nepochybne vznikli
náklady na jeho vykonanie a patrí im za to odplata, jej splatnosť si zmluvné strany dohodli inak, čo im
umožňovalo ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a zmluvné strany si dohodli podmienky,

na ktoré bola podľa súdu naviazaná splatnosť ceny diela. Odvolací súd však podľa žalobcov uvedené
zákonné ustanovenie vyložil v rozpore s odplatnou povahou zmluvy o dielo ako synalagmatického
záväzku tak, že by cena diela po jeho dokončení ostala neuhradená. Z ustanovenia § 634 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné strany sa síce môžu dohodnúť o splatnosti ceny
diela inak, ale v tom význame, že splatnosť môže byť dohodnutá na čas ešte pred dokončením

diela, čo jasne potvrdzuje aj druhá veta. Odvolací súd aplikoval na vec izolovane len prvú vetu
tohto ustanovenia bez ohľadu na odplatnú povahu zmluvy o dielo a na vzájomnosť záväzku, kedy
povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo zodpovedá povinnosť objednávateľa zaplatiť mu za jeho vykonanie
odplatu. Odvolací súd sa právnym názorom, že záväzky zo zmluvy o dielo, konkrétne povinnosť
zhotoviteľa vykonať dielo a povinnosť objednávateľa zaplatiť mu za jeho vykonanie dojednanú odplatu,

nie sú synalagmatické, odklonil od konštantnej judikatúry dovolacieho súdu vyjadrenej v rozhodnutiach
1Cdo/235/2006z28.januára2008, 4MObdo/1/2007z22.októbra2008,4Cdo/164/2007z19.novembra
2008, 1MObdo/6/2010 z 30. júna 2011, 5Cdo/242/2010 z 22. augusta 2012, a v dôsledku toho nesprávne
interpretoval ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že splatnosť ceny diela mala po
jeho dokončení závisieť od splnenia odkladacej podmienky. Chápanie povinnosti preukázať náklady

žalovaným ako odkladacej podmienky aj vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je nesprávna.

7. Žalované 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je prípustné.9. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im

právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na
spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS559/2018,sp.zn.III.ÚS47/2019,aleborozhodnutiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny
procesný postup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. V danom prípade videli dovolatelia naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP v tom, že súdy nižších inštancií pri svojom rozhodovaní vyložili ustanovenia čl. V ods.

4 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami svojvoľne na základe svojich domnienok bez použitia
výkladových pravidiel v zmysle zákona, nevyložili úkon čiastočného plnenia žalovaných v súlade s §
35 Občianskeho zákonníka, nevychádzali pri svojom rozhodovaní z nepopretých tvrdení žalobcov, že
matkažalovanýchžalovanépriúkoneprevzatiasúpisupráczastupovala,nevykonalinavrhovanývýsluch
svedka J.. R., ktorý mohol potvrdiť, že žalobcovia dielo vykonali časti svojpomocne a hoci zmluvnú

povinnosť vyúčtovania nákladov z právneho hľadiska v podstate hodnotili ako odkladaciu podmienku
neaplikovali pri rozhodovaní relevantné právne ustanovenie § 36 Občianskeho zákonníka a ani § 634
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobcovia poukazovali vzhľadom na to, že cena diela nebola
dojednaná.

12. Dovolatelia prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP teda odôvodňujú nesprávnym právnym
posúdením otázky výkladu ustanovení zmluvy uzatvorenej medzi stranami a úkonu čiastočného plnenia
žalovaných a neaplikovaním ustanovení § 36 a § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zistený
skutkový stav. K tomu dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní existencie zmätočnostnej vady v zmysle
§ 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná,

lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento
právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019). Skutočnosť, že
dovolatelia majú odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje nimi
tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.

13. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej
normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne
posudzovanie veci. Samotným právnym posúdením veci ale nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti strany
konania pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodnímali možnosti uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z tohto dôvodu boli otázky právneho posúdenia veci

súdmi nižšej inštancie v doterajšej judikatúre najvyššieho súdu považované (len) za relevantný dovolací
dôvod, ktorým bolo možné odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 421 ods. 1 CSP), ktorý však
ale sám osebe nezakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.

14. Pokiaľ ide o dovolateľmi tvrdené procesné pochybenie súdov nižších inštancií, ktoré pri svojom

rozhodovaní nevychádzali z nepopretých tvrdení žalobcov, že matka žalovaných žalované pri úkone
prevzatia súpisu práv zastupovala, takéto procesné pochybenie dovolací súd z obsahu spisu nezistil.
Súdy nižších inštancií konanie matky žalovaných pri prevzatí súpisu prác od žalobcov vzali do úvahy
a posúdili ho v kontexte z ostatnými skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním ako konaniebez príkazu podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vzhľadom na obsah samotného úkonu
(prevzatie súpisu prác) nemal ani relevanciu z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby (tá bola zamietnutá
na podklade záveru, že žalobcovia v rozpore so zmluvným dojednaním riadne nezdokladovali všetky

výdavky a náklady, ktoré si uplatňovali ako cenu diela, čo bolo podmienkou splatnosti ceny diela).

15. Účinné nepopretie skutkových tvrdení protistrany má ten procesný následok, že konajúci súd tieto
skutkové tvrdenia považuje za nesporné a pri rozhodovaní z nich vychádza (§ 151 CSP). Tento procesný
inštitút však pre konajúci súd nezakladá povinnosť stotožniť sa s právnym posúdením nepopretej

skutočnosti stranou sporu ani povinnosť prisúdiť nepopretej skutočnosti pri rozhodovaní taký význam
ako jej prisudzuje strana sporu. Nepopreté skutkové tvrdenie zostáva stále len skutkovým tvrdením,
ktoré musí konajúci súd posúdiť pri zisťovaní skutkového stavu veci podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti s inými skutočnosťami, ktoré v konaní zistil a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Právne posúdenie takejto skutočnosti (v kontexte celého
zisteného skutkového stavu veci) je potom celkom úlohou konajúceho súdu, pri ktorej nie je viazaný

návrhmi, či domnienkami strán sporu (iura novit curia). Vo vyššie uvedenom procesnom postupe súdov
nižších inštancií v predmetnej právnej veci preto dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv
žalobcov.

16. Nakoniec podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre prijatie záveru, že súdy nižších

inštanciísvojímpostupom,keďnevykonalidovolateľminavrhovanýdôkaz-výsluchsvedkaJ..R.,zaťažili
konanie procesnou vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

17. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie
je v zásade postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (napríklad R 37/1993,

R 42/1993 a R 125/1999) a bolo by ho možné považovať za zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práva na spravodlivý proces výnimočne vtedy, ak by záver konajúceho súdu o nevykonaní
účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna
úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy,
ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície

ako druhá strana v konaní (napríklad sp. zn. 7Cdo/205/2019). Strana sporu má procesné oprávnenie
navrhovať dôkazy ale súd nemá povinnosť každý ňou navrhnutý dôkaz vykonať, musí však v rozhodnutí
vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd však môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len
z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné

výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd
nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania koná spôsobom zakladajúcim prípustnosť dovolania v
zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože znemožňuje takýmto svojím procesným
postupom uplatňovanie procesných práv strany do tej miery, že porušuje jej právo na spravodlivý proces.

18. V danej veci dovolatelia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhli ako dôkaz výsluch
svedka J.. R., ktorý mal dosvedčiť vykonanie prác žalobcami svojpomocne. Súd prvej inštancie tento
dôkazný návrh nevykonal, čo vo svojom rozsudku odôvodnil tým, že žalobcovia v súvislosti s týmto
dôkazným návrhom neuviedli dostatočné skutkové tvrdenia - ktoré práce mali vykonávať svojpomocne,
ktorébybolomožnésvedeckouvýpoveďoupreukazovaťatiežtentodôkaznýprostriedoknemoholnijako

preukázať, že žalobcovia splnili svoju zmluvnú povinnosť riadne zdokladovať náklady na dielo a ich
úhradu. Odvolací súd sa potom v odôvodnení svojho rozsudku stotožnil s tým, že tento návrh žalobcov
na vykonanie dokazovania bol nehospodárny a nadbytočný, pretože nebolo preukázané naplnenie
dohodnutých podmienok splatnosti ceny diela.

19. Podľa dovolacieho súdu súdy nižších inštancií nevykonanie dôkazu navrhovaného žalobcami
odôvodnili procesne prípustnými relevantnými dôvodmi. Ak v konaní absentovali skutkové tvrdenia
žalobcov o tom, ktoré práce zo súpisu, ktorými preukazovali cenu diela, boli vykonané svojpomocne,
len ťažko možno prijať záver o tom, že výsluch svedka J.. R. bol spôsobilý overiť žalobcami tvrdenú
skutočnosť. Dokazovaniu majú skutkové tvrdenia strán sporu predchádzať a nie naopak. Dokazovanie

slúži na overenie alebo popretie skutkových tvrdení strán sporu a nie na to, aby z neho strany predtým
nevyslovené skutkové tvrdenia vyvodzovali (pozri čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi). Na
tomto mieste možno ešte dodať, že z návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka J.. R. (písomnépodanie žalobcov súdu prvej inštancie označené ako „Replika“ zo dňa 05. 02. 2021) vyplýva, že
svojpomocné práce nevykonával pre žalobcov svedok J.. R. ale tretie osoby („manžel žalobkyne
vykonané inštalatérske práce uskutočnené pre známeho vymenil za plnenie na stavbe diela alebo

materiál na vybudovanie diela“), a teda je otázne, ako by menovaný mohol svedčiť o svojpomocných
prácach, keď ich sám nevykonával.

20. Sozreteľomnauvedenédovolacísúddovolaniežalobcovvčasti,vktorejnamietalivadyzmätočnosti
podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, pretože takéto vady v konaní, ktoré predchádzali
vydaniu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zistené neboli.

21. Čo sa týka dovolateľmi namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§
421 ods. 1 CSP) tu dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že otázka formulovaná dovolateľmi nespĺňa
kritériá dovolacieho prieskumu v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

22. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne.

23. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce

niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne
odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §
431 až § 435 CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

24. Dovolatelia v tejto veci namietali, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku splatnosti
ceny diela, keď usúdil, že záväzky zo zmluvy o dielo, konkrétne povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo

a povinnosť objednávateľa zaplatiť mu za jeho vykonanie dojednanú odplatu, nie sú synalagmatické,
a v dôsledku toho nesprávne interpretoval ustanovenie § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že
splatnosť diela mala po jeho dokončení závisieť od splnenia odkladacej podmienky. Týmto právnym
posúdením sa podľa dovolateľov odvolací súd odklonil od konštantnej judikatúry dovolacieho súdu
vyjadrenej v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/235/2006 z 28. januára 2008, sp. zn. 4MObdo/1/2007 z 22.

októbra 2008, sp. zn. 4Cdo/164/2007 z 19. novembra 2008, sp. zn. 1MObdo/6/2010 z 30. júna 2011,
sp. zn. 5Cdo/242/2010 z 22. augusta 2012.

25. Tu dovolací súd v prvom rade uvádza, že rozhodnutia sp. zn. 4MObdo/1/2007 z 22. októbra 2008 a
sp. zn. 1MObdo/6/2010 z 30. júna 2011 sa týkajú obchodných záväzkov, v ktorých došlo k uzatvoreniu

zmluvyodielopodľa§536anasl.Obchodnéhozákonníka,narozdielodtejtoveci,vktorejbolzáväzkový
vzťah medzi účastníkmi vzťahom občianskoprávnym a časť stranami uzatvorenej zmiešanej zmluvy bola
posudzovaná ako zmluva o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutia
dovolacieho súdu sa preto pre posúdenie prípadného odklonu právneho názoru odvolacieho súdu v tejto
veci od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nehodia.

26. V ďalších rozhodnutiach, ktoré dovolatelia označili (sp. zn. 1Cdo/235/2006 z 28. januára 2008, sp.
zn. 4Cdo/164/2007 z 19. novembra 2008 a sp. zn. 5Cdo/242/2010 z 22. augusta 2012) išlo síce o vzťahy
občianskoprávne založené zmluvami o dielo uzatvorenými podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka
ale z hľadiska skutkového stavu išlo o veci diametrálne odlišné od právnej veci dovolateľov. Vo veci sp.

zn.1Cdo/235/2006išloozvýšeniecenydielaurčenejpodľarozpočtuavoveciachsp.zn.4Cdo/164/2007
a sp. zn. 5Cdo/242/2010 o posúdenie povinnosti objednávateľa zaplatiť cenu diela, ak má vykonané
dielo vady. K synalagmatickému charakteru zmluvy o dielo sa dovolací súd z týchto rozhodnutí vyjadril
priamo len v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/235/2006, kde bez ďalšieho uviedol, že „zmluva o dielo patrí doskupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladá synalagmatický záväzok (vykonať určité dielo - zaplatiť
zaň), pre ktorý nie je predpísaná písomná forma“ a nepriamo v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/164/2007, kde
uviedol, že „Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za

odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela)
zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje
dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu.“.

27. Obe uvedené konštatácie dovolacieho súdu vychádzajú z ustanovenia § 631 Občianskeho

zákonníka, ktorý stanovuje, že zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Ako väčšina zmlúv
je aj zmluva o dielo obojstranne zaväzujúca. To znamená, že plnenie jednej zmluvnej strany je vo
vzťahu vzájomnosti voči plneniu druhej zmluvnej strany. Veriteľ určitého subjektívneho práva je súčasne
dlžníkom inej subjektívnej povinnosti a naopak, pričom ide o obligácie v rámci jedného záväzkového
vzťahu. Ide teda o tzv. synalagmatický záväzkový vzťah, ale len o synalagmu genetickú, ktorá vyjadruje

štandardnú vzájomnosť plnení účastníkov záväzkového vzťahu, ktorá je typická pre zmluvný systém
ako taký. Popri genetickej synalagme rozoznáva ešte právna teória (viď Števček M. a kol., Občiansky
zákonník II, Komentár, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2019) ešte synalagmu funkcionálnu, ktorá
predstavuje užší pojem a jej podstatou je vzájomná podmienenosť plnení, ktorá je spojená s právom
odmietnuť plniť vopred, resp. inak ako súčasne s inkasovaním protiplnenia „z ruky do ruky“. V takýchto

prípadoch k plneniu oboch strán dochádza zároveň.

28. Z obsahu zmluvy je spravidla možné interpretačne vymedziť, či a ktoré plnenia majú byť poskytnuté
súčasne a navzájom (funkcionálna synalagma - napr. záväzok zaplatiť kúpnu cenu hnuteľnej veci oproti
prevzatiu predmetu kúpy, ktorý je typický pre maloobchodný spotrebiteľský predaj) alebo či k poskytnutiu

plnenia síce prichádza navzájom ale neprichádza k nemu v rovnakom okamihu ale v rôznych časoch
(genetická synalagma).

29. V danej veci odvolací súd na podklade obsahu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dospel k
záveru,žezáväzkystránztejtozmluvynemajúcharaktervzájomnezaväzujúcich(vzmyslefunkcionálnej

synalagmy - poznámka dovolacieho súdu), pretože plnenie žalobcov (zhotovenie diela) ako zhotoviteľov
diela nie je podmienené plnením žalovaných (zaplatenie dohodnutej ceny) ako objednávateľov, pretože
podľa dojednania strán k zaplateniu dohodnutej odplaty za dielo nemalo prísť pri jeho odovzdaní ale
až po splnení dohodnutých podmienok (riadne zdokladovanie všetkých výdavkov a nákladov, vrátane
zdokladovania ich úhrady). Odvolací súd tak pri svojom právnom posúdení veci nijako nepoprel, že

práva a povinnosti strán zmluvy o dielo majú vzájomný charakter (v zmysle genetickej synalagmy),
teda že zo zmluvy majú vzájomné povinnosti tak zhotoviteľ (zhotoviť dielo) ako aj objednávateľ (zaplatiť
cenu diela). Len s ohľadom na obsah zmluvy uzatvorenej stranami dospel k záveru, že sa nejedná
vzájomnú podmienenosť, teda že povinnosť strany plniť je podmienené súčasným protiplnením druhej
strany (funkcionálna synalagma). Dovolatelia tak pri svojej námietke nesprávneho právneho posúdenia

veci odvolacím súdom vychádzajú z nesprávnej premisy, že odvolací súd posúdil záväzkový vzťah strán
sporu zo zmluvy o dielo ako nie vzájomný.

30. Rovnako nesprávna bola aj ďalšia premisa dovolateľov pri námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolacím súdom, že podľa právneho posúdenia odvolacieho súdu splatnosť ceny diela

mala po jeho dokončení závisieť od splnenia odkladacej podmienky.

31. V zmysle § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky, pričom podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je teda náhodná zložka právneho úkonu. Právne následky

právneho úkonu - t.j. vznik, zmena a zánik práv a povinností sa stávajú z vôle jeho účastníkov závislými
od skutočnosti, ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní, alebo kedy sa
splní (môže ísť o udalosť, iný právny úkon a podobne). Takúto podmienku právneho úkonu je však nutné
odlišovať od podmienky ako označenia konkrétnej dohody zmluvných strán (zmluvná podmienka).

32. V predmetnej veci z obsahu zmluvy uzatvorenej stranami (čl. V ods. 3 a 4) vyplynulo, že
objednávatelia (žalované) sa zaväzujú zhotoviteľom (žalobcovia) po splnení ich povinnosti riadne
zdokladovať všetky výdavky a náklady, vrátane úhrady takto vzniknutých a účelne vynaložených
nákladov, zaplatiť riadne zdokladované a účelne vynaložené náklady na zhotovenie diela do 30 dní ododňa doručenia výzvy zhotoviteľov. Tieto zmluvné ustanovenia súdy nižších inštancií zhodne posúdili
tak, že úhrada ceny diela zo strany objednávateľov bola podmienená zdokladovaním nákladov a ich
úhrady zhotoviteľmi. Z takéhoto posúdenia jednoznačne vyplýva, že podmienky splatnosti ceny diela

chápali konajúce súdy ako „klasické“ zmluvné podmienky upravujúce práva a povinnosti zmluvných
strán vyplývajúce z dojednania strán a nie ako odkladaciu podmienku v zmysle § 36 Občianskeho
zákona, teda náhodnú skutočnosť, o ktorej strany nevedia či a kedy nastane a do času, kedy má byť
podmienka splnená existuje stav neistoty, či právny úkon, ktorý je (už uzavretím) platný a pre účastníkov
záväzný,nadobudneúčinnosť.Zdôvodutakéhotoposúdeniapretoanikonajúcesúdynijakýmspôsobom

neaplikovali ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka o podmienkach právneho úkonu a ani na ne
nepoukazovali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Aj v tomto ohľade boli preto premisy dovolacej námietky
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom nesprávne.

33. Dovolatelia tak pri nastolení právnej otázky, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odchýliť
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vychádzali z takých podstatných predpokladov

(tvrdení), ktoré nie sú pravdivé, (prípadne neboli preukázané), čím sa stala nimi nastolená právna otázka
nutne hypotetickou, a teda nešlo o otázku, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
Preto aj v tejto časti bolo potrebné vyhodnotiť dovolanie žalobcov ako neprípustné, a to podľa § 447
písm. f) CSP.

34. Vzhľadomnauvedenézáverynajvyššísúddovolaniežalobcovpodľa§447písm.c),f)CSPodmietol
v celom rozsahu ako neprípustné.

35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.