Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-2C/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321203169
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6321203169.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej
veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému WAGON TRADING spol. s
r.o., IČO: 31 657 940, so sídlom Cabajská 10, Nitra, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Oldrichom
Lejnarom, LL.M., s.r.o., IČO: 56 700 695, so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, o zaplatenie 5.000,- Eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 5.000,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX kúpil osobné
motorové vozidlo zn. E. F. G., EČV: D.. Nakoľko vozidlo bolo v čase odkúpenia v zlom technickom

stave, jeho kúpna cena bola len 400,- Eur. Za účelom jeho opravy a sprevádzkovania žalobca kúpil ešte
jedno vozidlo rovnakej značky a farby, ktoré už bolo odhlásené z evidencie. Čiastočne svojpomocne a
čiastočne v spolupráci s odborne spôsobilými osobami žalobca vozidlo postupne opravoval. Opravené
vozidlo skúšal najmä pri ceste do práce v areáli bývalej E. D.. S ohľadom na to, že vozidlo bolo tesne po
oprave v skúšobnej prevádzke, nebolo ešte v evidencii H. D. prehlásené na žalobcu. Napriek tomu naň
ku dňu XX.XX.XXXX uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Dňa XX.XX.XXXX išiel spoločne

s kolegom A. G. vozidlom do práce na XX:XX hod. Približne v čase X:XX I. J. XX:XX hod. vozidlo odstavil
na určenom parkovisku oproti vchodu do haly. Ihneď po vstupe do budovy začuli akési praskanie a
silné zvuky. Vrátili sa pred vchod a zbadali, že na motorové vozidlo spadol vysoký smrek. Vozidlo bolo
doslova zdemolované, ostalo nepojazdné. Žalobca ihneď svojmu zamestnávateľovi K. - L., L. oznámil
čo sa stalo, pričom tento mu oznámil, že škodu uplatní v mene žalobcu pri vlastníkovi pozemku, na
ktorom stál spadnutý smrek, teda u žalovaného. Neskôr zamestnávateľ informoval žalobcu, že žalovaný
má na takéto škodové udalosti uzatvorenú poistku. Poisťovňa UNIQA však uzavrela škodovú udalosť

s tým, že odmietla plniť z poistnej zmluvy s odôvodnením, že k vzniku škody došlo v dôsledku živelnej
udalosti; svoje stanovisko nezmenila ani potom ako jej bol doručený meteorologický posudok zo dňa
XX.XX.XXXX o rýchlosti vetra v lokalite D. H. XX.XX.XXXX. Z tohto vyplýva, že v danom čase sa síce na
území D. vyskytoval silný vietor v nárazoch až do XX km/hod, ale nešlo o súvislý ale len nárazový vietor.
Ak teda bol vietor v danej lokalite a v danom čase o sile nárazov do XX km/hod., nejedná sa živelnú
udalosť, za ktorú sa považuje až víchrica, teda vietor, ktorý v nárazoch dosahuje rýchlosť nad XX km/

hod. Žalobca opakovane žiadal o zaplatenie náhrady škody aj žalovaného, ale tento škodu neuhradil.
Žalobca (správne žalovaný, pozn. súdu) mal na svojom pozemku umiestnený voľne rastúci strom a bolo
jeho povinnosťou sa o dreviny starať, najmä zisťovať, či vysoký a dospelý strom, ktorý stojí v blízkostiobslužnej komunikácie, po ktorej sa pohybujú ľudia pešo alebo motorovými vozidlami, neohrozuje životy,
zdravie alebo majetok iných. Je zrejmé, že strom sa vyvrátil v čase silného vetra, ktorý nedosahoval ani
silu víchrice. Tým žalovaný zanedbal svoju prevenčnú povinnosť zabrániť škodám na zdraví a majetku

podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Škoda vznikla jednoznačne pádom stromu na motorové vozidlo
žalobcu, na ktorom bola vykonaná v podstate generálna oprava viacerých častí a bolo v prevádzke asi
len štyri mesiace, pričom motorové vozidlo takejto značky a typu sa na začiatku
roku predávalo za cenu približne 5.000,- Eur, ktorú výšku si uplatňuje žalobca v tomto konaní. K žalobe
o.i. pripojil: kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a preberací protokol, potvrdenie o poistení vozidla,

fotodokumentáciu, meteorologický posudok zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D.,
vyjadrenie Poisťovne UNIQA zo dňa 19.10.2021.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca vozidlo odstavil
na mieste, ktoré nie je určené na parkovanie, a to v blízkosti stromu, pričom si nepočínal s náležitou
obozretnosťou. Mohol predvídať, že v prípade nepriaznivého počasia môže dôjsť k poškodeniu vozidla,

či už pádom stromu alebo konárov. S poukazom na ust. § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny žalovaný uviedol, že nebol oprávnený strom vyrúbať bez povolenia E. D..
Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v porušení jeho prevenčnej
povinnosti, ktorú porušil tým, že bolo jeho povinnosťou sa o dreviny na svojich pozemkoch riadne starať.
Podľanázoružalovanéholensamotnáskutočnosť,žestromvdôsledkusilnéhovetraspadolnedokazuje,

že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 47 ods. 2, ods. 4 písm. d) zákona o ochrane
prírody a krajiny. Faktom však zostáva a je to všeobecne známou medializovanou skutočnosťou, že
v dňoch XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX územie Slovenska zasiahla víchrica M., ktorá sa zmenila na
orkán,ktorýnapáchalobrovskéškody.Predmetnýstromneboljedinýmstromom,ktorýdňaXX.XX.XXXX
spadol. Zároveň treba poznamenať, že aj Slovenský hydrometeorologický ústav vydal varovania pred

touto víchricou. Predmetný strom nevykazoval žiadnu nákazu, nebol napadnutý škodcami, neopadával.
Bol to zdravý zelený strom a nebol žiaden dôvod ho dať vyrúbať. Keďže žalobca vedel resp. mohol a
mal vedieť, že v dňoch XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX je hlásená pre okres D. víchrica, tak si mal počínať
obozretne a nemal zaparkovať pri strome, kde navyše nebolo ani vyhradené parkovisko. Žalobca tiež
nepreukázal výšku vzniknutej škody. Faktom zostáva, že kúpil za sumu 400,- Eur. K vyjadreniu priložil

ako dôkazy: články z webových stránok.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca odparkoval vozidlo na mieste,
ktoré na tieto účely vyhradil zamestnávateľ. Ak žalovaný tvrdí, že nemohol strom vyrúbať bez súhlasu
miestne príslušného orgánu, bolo potrebné preukázať, že aspoň podal na príslušný orgán žiadosť o

výrub drevín. Navyše v čase, kedy boli výstrahy na víchricu sa mal o porasty na svojich pozemkoch
starať. Najmä o také porasty ako je obyčajný smrek, ktorý je známy tým, že má plytké korene a nemá
riadnu stabilitu. Aj keď strom nevykazoval poškodenie alebo chorobu, bolo povinnosťou žalovaného
ako vlastníka pozemku zistiť, či neohrozuje zdravie ľudí alebo ich majetok. Žalovaný ani netvrdí, že by
akýmkoľvek spôsobom strom skontroloval. Preto mal za to, že žalovaný konal protiprávne, ak stromové

porasty na svojich pozemkoch pravidelne nekontroloval a nezabezpečil, aby nedošlo k situácii, že strom
spadne, čím ohrozí zdravie osôb alebo ich majetok. Vznik škody považoval žalobca za jednoznačný.
Strom spadol na motorové vozidlo žalobcu, čím ho poškodil. Žalobca výšku škody odhadol na sumu
5 000,- Eur, pretože dlhodobo používa vozidlá zn. E. a pozná ich hodnotu. V podstate kúpil dve staré
vozidlá, z ktorých jedno spojazdnil pri použití náhradných dielov aj z druhého vozidla. Preto jeho hodnota

od zakúpenia narástla. To vyplýva aj z výpočtu časovej ceny vozidla, ktorý si dal žalobca urobiť nedlho
pred vznikom škody; ku dňu XX.XX.XXXX bol vypracovaný posudok o cene vozidla vo firme J., D.,
podľa ktorého bola cena vozidla 5 600,- Eur. Je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody. Ak by sa žalovaný riadne staral o porasty na svojom pozemku, nemohlo
by dôjsť k jeho pádu a k vzniku škody. Je pravda, že v čase vzniku škody víchrica bola aj v okrese D.. To

sa však týkalo najmä horských oblastí okresu, nie samotného mesta, ktoré je v údolí a je teda čiastočne
chránené pred vetrom. Práve z toho dôvodu si žalobca vyžiadal stanovisko od SHMÚ, ktoré preukazuje,
že v samotnom meste D. víchrica nebola. Bol síce silný vietor, ale nemožno ho považovať za prírodnú
kalamitu, ktorá by vylučovala zodpovednosť žalovaného za škodu. S ohľadom na to, že zavinenie sa pri
vzniku škody predpokladá, je prípadne povinnosťou žalovaného preukázať, že vznik škody nezavinil. K

vyjadreniu žalobca priložil výpočet časovej ceny vozidla ku dňu XX.XX.XXXX J. navrhol výsluch svedka
A. G..4. V následnom písomnom podaní žalovaný uviedol, že predmetný smrek vyrastal spoločne s ďalšími
dvomi smreky na pozemku parcely č. C-KN XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého výlučným
vlastníkom je žalovaný. Tento pozemok je priľahlým pozemkom k pozemku C-KN č. XXX/XX, zapísanom

na LV č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je opäť žalovaný, pričom na tomto pozemku je postavená
stavba súp. č. XX, A. I. N. X, zapísaná na LV č. XXXXX. Vlastníkom tejto stavby je spoločnosť K. - L.,
L. C. O., D.. Žalobca zaparkoval na pozemku C-KN č. XXX/XX, zapísanom na LV č. XXXXX, ktorý sa
využívaakoparkoviskoaktorýpozemokjetiežvovýlučnomvlastníctvespol.K.-L.,L..Medzipozemkom
C-KN č. XXX/XX a pozemkom C-KN č. XXX/XX sa nachádza pozemok C-KN č. XXX/XX, zapísaný na

LV č. XXXXX. Na tomto pozemku je vybudovaná vnútropodnikovú pozemná komunikácia, prístupová
cesta v užívaní - správe spoločnosti K., L.. Vlastníkom tohto pozemku je: L. G. F. L. (1/3), spoločnosť
E., L. (1/3) a P. J. (1/3). Namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Podľa názoru žalovaného povinnosť v
zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny si mala plniť výlučne len spoločnosť K., L., ako
osoba, ktorá má v mieste škodovej udalosti svoju prevádzkareň - vlastní tam výrobnú halu a zároveň má
v správe resp. v užívaní k tejto výrobnej hale priľahlý pozemok, na ktorom doposiaľ vyrastajú smreky a

tieto smreky sú v starostlivosti spoločnosti K., L., ktorá už v minulosti žiadala o ich výrub a zrezala alebo
dala zrezať konáre na týchto smrekoch do výšky okien. Starať sa o dreviny má spoločnosť K., L.. už len
z toho titulu, že je zamestnávateľom, ktorý má zvýšenú zodpovednosť o majetok svojich zamestnancov,
ktorým umožňuje parkovať pred výrobnou halou, ako aj má zvýšenú starostlivosť o ich život a zdravie a
zároveň má aj starostlivosť o majetok, život a zdravie osôb, ktoré vstupujú do tohto výrobného podniku.

5. Písomným podaním zo dňa 19.05.2023 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur.
V ďalšom sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.100,- Eur.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. BR-2C/43/2022-212 zo dňa 19.05.2023, ktorým konanie v časti

o zaplatenie sumy 900,- Eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.100,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64 % (výrok III.). Súd vec právne posúdil podľa § 47
ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 415, § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Súd neuznal za dôvodnú námietku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný.

Bolo jednoznačne preukázané, že spadnutý smrek ako aj ďalšie dva doposiaľ stojace smreky rastú
na pozemku žalovaného parc. č. G. XXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že spoločnosť K. L.
je nájomcom len pozemkov parc. č. G. XXX/XX, XXX/XX. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý
by preukazoval, že predmetná spoločnosť má pozemok parc. č. G. XXX/XX v správe či užívaní (napr.
doložením nájomnej zmluvy). Nevzťahuje sa tak na ňu povinnosť starať sa o dreviny podľa ust. § 47

ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., nakoľko takúto povinnosť má len vlastník, správca či nájomca pozemku,
čo ale žalovaný nepreukázal. Tým je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Súd mal
preukázanú zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku žalobcu, a to tým, že žalovaný porušil
zákonnú povinnosť starať sa o dreviny na jeho pozemku v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zároveň v § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby nedochádzalo

ku škodám, lebo neboli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody a
pokiaľ už škoda hrozila, vykonať potrebné opatrenia. Porušenie preventívnej povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 415 Občianskeho zákonníka je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Spadnutý strom ako aj ďalšie doposiaľ stojace stromy sú smreky obyčajné,
vyššiehoveku,čovyplýva z fotodokumentácie,naktorejjeviditeľné,žesmrekyrastúvysokonadúroveň

priľahlejbudovy.Bolopovinnosťoužalovanéhozisťovaťvakomstavejestrom,napríkladajtočiprípadne
odolá náporom vetra a ak nie, mal vykonať opatrenia, aby nebol ohrozený majetok, život či zdravie
osôb pohybujúcich sa v ich blízkosti, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že v tesnej blízkosti sa
nachádza parkovisko využívané zamestnancami spoločnosti K. L. C. O., čo bolo žalovanému dobre
známe. Súd nezistil na strane žalobcu spoluzavinenie na vzniku škody, lebo žalobca parkoval na mieste

určenomnaparkovanieanemoholpredvídaťpádstromu.Namiestenebolodanéupozornenie,zktorého
by vodiči parkujúci na parkovisku naproti rastúcim drevinám mohli predpokladať nebezpečenstvo. Súd
mal preukázanú škodu a jej výšku. Žalobca síce kúpil motorové vozidlo len za 400,- Eur, ale jeho opravou
bolo vozidlo zhodnotené. Podľa časovej ceny vozidla zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. bezprostredne pred
vznikom škody malo vozidlo hodnotu 5.600,- Eur. Pre ocenenie vozidla postačovalo odborné vyjadrenie,

za ktoré súd považoval žalobcom predložené ocenenie vystavené J. D.. V nadväznosti na čiastočné
späťvzatie žaloby, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 900,- Eur zastavil a žalovanému titulom
náhrady škody uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,- Eur.7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/72/2023-282 zo dňa 03.04.2024 zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.100,- Eur
(výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Vo výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 900,- Eur zastavené (výrok
I.), zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že
pasívna legitimácia žalovaného ako osoby, ktorá je povinná starať sa o strom rastúci na pozemku je
síce preukázaná vlastníctvom pozemku, ale žalobca nepreukázal, že došlo k zanedbaniu prevenčnej
povinnosti vlastníka pozemku v starostlivosti o drevinu na pozemku rastúcu. Okresný súd vyvodil síce

správne pasívnu legitimáciu z vlastníctva pozemku, na ktorom stál strom, ale zavinenie žalovaného
ani príčinnú súvislosť medzi zanedbaním povinnosti žalovaného a škodou riadne nevysvetlil a bez
povšimnutia ponechal zistenie, že nebolo preukázané žiadne poškodenie stromu, ktorý spadol.
Pokiaľ nebolo preukázané, že by strom, ktorý spôsobil škodu, bol poškodený, naklonený, teda pokiaľ
žalobca nepreukázal, že strom vyžadoval starostlivosť, napr. v dôsledku choroby, poškodenia, veku,
rozloženia koruny, polohy alebo prevádzkovej činnosti, ktorá by vyžadovala odstránenie stromu, potom

z nárazového vetra, ako náhodného prírodného javu nemožno vyvodiť, že žalovaný zanedbal prevenčnú
povinnosť a že v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda. Doterajšie skutkové zistenia nasvedčujú, že
strom bol zdravý a spadol v dôsledku nárazového vetra. Navyše aj poisťovňa uzavrela šetrenie s
tým, že k vzniku škody došlo v dôsledku živelnej udalosti. Okresný súd žalovanému pričítal zavinenie
iba na základe toho, že smrek, ktorý má plytké korene, bol vysoký, z čoho mal žalovaný predvídať,

že aj v dôsledku prírodných javov (nárazového vetra alebo blesku) mohol takýto strom spôsobiť
škodu. Z ničoho , zo žiadneho odborného posúdenia nevyplýva, že by bol žalobca povinný odstrániť
strom iba z dôvodu druhu (smrek), veku stromu, výšky, alebo že susedný pozemok sa používa na
parkovanie áut. Žalovaný dôvodne namietal, že nezanedbal prevenčnú povinnosť starostlivosti o strom.
Naopak, vzhľadom na upozornenie SHMU o tom, že okres D. bol v čase škodovej udalosti skutočne

ohrozený silným vetrom, mohol zanedbať prevenčnú povinnosť aj žalovaný a jeho zamestnávateľ,
ktorý umožnil parkovanie v dosahu pádu stromu. Žalovaný svojou nečinnosťou nedal príčinu ku vzniku
škody a jedinou príčinou vzniku škody bol prírodný živel, nárazový vietor, kedy sila vetra pôsobila v
smere, ktorý spôsobil pád stromu na zaparkované auto žalobcu. Z tvrdení žalobcu a dokazovania
pádu stromu zatiaľ nevyplýva ani len to, že žalovaný mohol predvídať miesto, kde strom spadne

pôsobením sily vetra a práve z toho dôvodu mal urobiť potrebné preventívne opatrenia. V doterajšom
konaní žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodou a zanedbaním starostlivosti žalovaného o
strom. Bolo preukázané, že strom nespadol na vozidlo žalobcu v dôsledku vlastností stromu, choroby,
alebo nebezpečného skonu, ktoré by vyžadovali individuálnu starostlivosť, ale k pádu stromu na miesto,
na ktorom bolo zaparované vozidlo žalobcu došlo náhodou, práve v dôsledku vonkajších vplyvov, v

dôsledku účinkov sily a smeru nárazového vetra. Zavinenie žalovaného okresný súd vyvodil iba z
toho, že strom, ktorý spadol náhodne, v dôsledku účinkov vetra a spôsobil žalobcovi škodu, rástol na
pozemku žalovaného a nie z toho, že by žalovaný skutočne zanedbal starostlivosť o tento strom a teda,
že žalovaný mohol a mal predpokladať, že uvedený strom môže spôsobiť škodu. Inými slovami, aj
keď preventívnu starostlivosť o strom zo strany žalovaného predpokladá zákon o ochrane prírody

a krajiny, dotknutý žalobca musí preukázať, že strom starostlivosť vyžadoval, či už orezanie koruny
alebo spílenie stromu. Preventívna starostlivosť žalovaného o strom nezbavuje povinnosti preventívnej
povinnosti predchádzania škode ani na strane žalobcu. Inak samotný poškodený nesie zodpovednosť
za náhodu, ktorá zaťažuje toho, komu sa prihodí, lebo každý je povinný počínať si tak, aby škoda
na jeho alebo cudzom majetku nevznikla. Tu totiž nejde o škodu spojenú s prevádzkovou činnosťou

žalovaného. Žalovaný sa dôvodne bránil tým, že žalobca mohol predpokladať na základe včasného
varovania ohlásené účinky vetra a nemal sa spoliehať na miesto, ktoré obvykle používal na parkovanie
svojho OMV. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné. V ďalšom
konaníbudeokresnýsúdpovinnýzisťovať zavineniežalovanéhoapríčinnúsúvislosťmedzizanedbaním
preventívnej povinnosti a pádom stromu, ktorým bola spôsobená škoda na majetku žalobcu. Záverom

uviedol, že pokiaľ ide o namietanú výšku škody, ktorú žalobca preukázal potvrdením autobazáru o
časovej cene vozidla ku dňu XX. XX. XXXX, odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

8. Súd opätovne vykonal dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením
k žalobe, následnými písomnými vyjadreniami strán sporu, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,

preberacím protokolom výpismi z listov vlastníctva, fotodokumentáciou, meteorologickým posudkom zo
dňa XX.XX.XXXX, prednesom právnych zástupcov, výsluchom žalobcu a svedka, listom Lesov mesta
Brezno s.r.o. zo dňa 24.09.2024, odpoveďou mesta Brezno - OŽPSP č. MsÚ-2025/5967-02 zo dňa
11.03.2025, pričom vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:9. Z LV č. XXXX, O. D., obec D., k.ú. D. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom o.i. pozemku
parc. č. G. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a pozemku parc. č. G. XXX/XX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2. Na LV je zapísaný nájomný vzťah na pozemok
parc. č. G. XXX/XX, XXX/XX, nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, Q. XX/XX, pričom ako nájomca je
uvedená spoločnosť K., L., E. X/XX, D..

10. Z LV č. XXXXX, okres D., obec D., k.ú. D. súd zistil, že spoločnosť K., L. je výlučným vlastníkom o.i.

pozemku parc. č. G. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavby - A. I. N. X súp.
č. XX, postavenej na pozemku parc. č. G. XXX/XX.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca kúpil motorové vozidlo zn. E. triedy G.,
EČV: D. za kúpnu cenu 400,- Eur. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla z rovnakého dňa vyplýva,
že vozidlo bolo v zlom technickom stave.

12. Z výpočtu časovej ceny vozidla vystaveného spoločnosťou J., D. súd zistil, že ku dňu XX.XX.XXXX
malo motorové vozidlo E. XXXX, EČV: D. cenu 5.600,- Eur.

13. Výsluchom svedka A. G. na pojednávaní 24.03.2023 súd zistil, že v ten deň ráno išli so žalobcom do

práce. Ako vystúpili, minútku-dve potom, padol strom na auto. Vozidlo bolo poškodené z ľavej prednej
strany až po pravé dvere. Konáre poškodili prednú pravú stranu svetla, od ľavej strany až po predné
pravé dvere. Svedok sa o vozidlo ďalej nezaujímal. Pred poškodením bolo vozidlo v perfektnom stave,
žalobca vymenil takmer všetko. Na otázku ako ďaleko bol strom od miesta kde parkovali svedok uviedol,
že parkovali cez cestu. Ten strom bol približne 15 m ďaleko. Parkovali tam aj iné vozidlá. Každý deň

tam stávali, len tam sa dá parkovať. Bolo to vyhradené parkovisko asi firmou K.. Do práce vtedy prišli
prví. Stáli tam 3 stromy, jeden ale spadol. Ďalšie tam stoja doposiaľ, ale aj tieto spadnú, nakoľko ich
vyrezali a nechali len vrcholy. Keď sa do nich oprie vietor spadnú. Stáli v areáli K.. Strom spadol na
prednú časť cez pravé dvere. Auto potom odviezli na servis. Nevedel či je v súčasnosti funkčné ani či
bola vykonaná oprava.

14. Výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 24.03.2023 súd zistil, že poškodené vozidlo si nakoniec
odviezol pán K. z A.. Žalobca hneď potreboval motorové vozidlo, nakoľko je O. B.. S pánom K. sa stretol
náhodou, pričom žalobcovi povedal, že mu za jeho poškodené motorové vozidlo vymení svoje vozidlo
zn. A., ktorého cena bola približne 2.500,- Eur. Za zvyšky vozidla žalobcu mu odpočítal sumu 1.500,-

Eur a žalobca mu následne doplatil 1.000,- Eur.

15. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 žalobca trval na podanej žalobe. Súdu predložil listinné
dôkazy, ktoré súd oboznámil ich prečítaním. Právny zástupca žalovaného namietal nové dôkazy s tým,
že neboli predložené včas a žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca uviedol, že od začiatku tvrdil, že stromy sú

nevhodne umiestnené, nevhodne orezané, pričom len deň pred pojednávanín sa dostal k predkladaným
dokladom.
15.1. Lesy mesta Brezno s.r.o. v liste zo dňa 24.09.2024 označenom ako hodnotenie stromov rastúcich
v objekte K., E. X,D. (č.l. 324 spisu), žalovanému oznámili že stromy rastúce v blízkosti budov sú
z ich pohľadu vysledované nevhodne. Jedná sa o smrek, ktorý má plytké korene, je tam len 40 cm

zeminy. Stromy sú nevhodne ošetrené, napadnuté lykožrútom, orezanými konármi až nadol, zmluvu,
s mohutnou korunou, ktorá prečieva nad budovu, veľkou plochou pre seba menší nápor vetra, čo je
akútne nebezpečenstvo ako i premočená pôda. Je veľké riziko vyvrátenia aj pri seba menších otrasoch
pôdy a prejazde kamiónov, čo ohrozuje samotnú stavbu ako osoby, ktoré sa tam nachádzali. Doporučili
ich čím skôr zrezať za pomoci odborníkov.

15.2. Z odpovede mesta Brezno - OŽPSP č. MsÚ-2025/5967-02 zo dňa 11.03.2025 (č.l. 325 spisu)
vyplýva,žedňa11.03.2025bolavykonanáohliadkaabolozistené,ženapozemkuKN-CN.XXX/XX,k.ú.
D. rastu 2 smreky obyčajné s obvodmi kmeňov presahujúcich 80 cm meranom vo výške 130 centimetrov
nad zemou. 1 kus dreviny rastie cca 2m od obvodovej steny budovy, je kompletne suchý, bez ihličia, s
počiatočným opadom kôry, vysoko vyvetvený. S ohľadom na druh, vek, umiestnenie a ich zhoršený resp.

zlý zdravotný stav, dreviny pod vplyvom nepriaznivých klimatických pomerov predstavujú potenciálne
riziko vzniku škody na majetku (bezprostredná blízkosť stavby, ako aj parkoviska).16. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať,
najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán

ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia
na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

19. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

20. V danom konaní sa žalobca podanou žalobou pôvodne domáhal voči žalovanému náhrady škody vo
výške 5.000,- Eur, ktorá mu vznikla pádom stromu na jeho osobné motorové vozidlo. V časti o zaplatenie
sumy 900,- Eur bolo konanie v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby, zastavané. Predmetom
konania zostalo zaplatenie sumy 4.100,- Eur.

21. V priebehu konania nebolo nesporným, že žalobca bol vlastníkom motorového vozidla zn. E., EČV:
D.. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo X:XX hod. žalobca odparkoval vozidlo v areály bývalej E. D. na
pozemku parc. č. G. XXX/XX vo výlučnom vlastníctve spoločnosti K. L., ktorý pozemok je využívaný
ako parkovisko pre zamestnancov danej spoločnosti. Na pozemku parc. č. G. XXX/XX vo výlučnom

vlastníctve žalovaného rástli tri smreky, z ktorých jeden pri silnom vetre spadol na vozidlo žalobcu a
poškodil ho. Žalovaný namietal pasívnu vecnú legitimáciu, s ktorou otázkou sa súd vysporiadal v prvom
rozhodnutí. Spornou bola otázka zodpovednosti žalovaného za škodu a výška škody.

22. V nadväznosti na zrušenie prvého rozhodnutia okresného súdu bol súd viazaný právnym názorom

krajského súdu. Povinnosťou okresného súdu bolo zisťovať zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť
medzi zanedbaním prevenčnej povinnosti a pádom stromu, ktorým bola spôsobená škoda na majetku
žalobcu. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uvádzal, že žalobca nepreukázal, že došlo k zanedbaniu
prevenčnej povinnosti žalovaného, nebolo preukázané, že by strom, ktorý spôsobil škodu, bol
poškodený, naklonený. Pokiaľ teda žalobca nepreukázal, že strom vyžadoval starostlivosť napr. v

dôsledku choroby, poškodenia, veku, rozloženia koruny, polohy alebo prevádzkovej činnosti, ktorá by
vyžadovala odstránenie stromu, potom z nárazového vetra ako náhodného prírodného javu nemožno
vyvodiť, že žalovaný zanedbal prevenčnú povinnosť a že v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný,

nakoľko v čase vzniku škody bol zodpovedný za stav stromov stojacich na jeho pozemku. Táto
skutočnosť však sama o sebe ešte neznamená, že žalovaný je aj zodpovedný za škodu, ktorá v danom
prípade žalobcovi vznikla. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez
akýchkoľvek pochybností, že škodu skutočne zavinil žalovaný. Žalobca v spore nepreukázal svoje
tvrdenie, že by strom, ktorého pádom bola spôsobená škoda vykazoval akékoľvek znaky poškodenia, t.j.

že by spadol preto, že bol poškodený či nevhodne ošetrený a nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že strom
bol zdravý a k jeho pádu došlo v dôsledku vonkajších vplyvov, nárazového vetra (t.j. v dôsledku vyššej
moci, vismaior),ktorýbolzostranySHMUvopredavizovaný.Žiadenzlistinnýchdôkazovnepreukazuje,
že strom v čase jeho pádu nebol zdravý. Žalobca po zrušení prvého rozhodnutia síce predložil súdu nové
dôkazy (č.l. 324, 325 spisu), ale tieto dôkazy sa nevzťahujú k stromu, ktorý spadol, ale k ostatným dvom

kusom stromov, ktoré zostali stáť na pozemku žalovaného a naviac aj tieto stromy boli posudzované ku
dňu 11.03.2025, t.j. viac ako 5 rokov po škodovej udalosti a aj keď je konštatovaný ich zlý zdravotný stav,
nemuselo tomu tak byť v čase, ku ktorému je posudzovaná zodpovednosť žalovaného za vznik škody.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nezanedbal povinnosť starať sa o strom, škodu
nezavinil, preto za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, nezodpovedá. Súd preto žalobu zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V spore bol úspešný žalovaný, preto mu
súd priznal voči neúspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konaniasúd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) a po
ich vyčíslení žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods.
1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.