Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4118201337.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomC.D.XXX/XXX,E.,zaúčasti:F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomunavrhovateľky,
proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: G. H. F., bytom I. X/XX, XXX XX J., K., o návrhu na
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Trovy tlmočného znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka A. B. sa návrhom doručeným súdu dňa 02.02.2018 domáhala určenia otcovstva k
maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX ako aj úpravy práv a povinností rodičov vo vzťahu v tom čase maloletej.
Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Po
narodení maloletej F. s otcom dieťaťa žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti približne 10 rokov,
počas týchto rokov sa otec riadne staral o dieťa aj domácnosť. Otec dieťaťa sa prestal o dieťa zaujímať,
nekontaktuje ich, zanedbáva starostlivosť a finančne na dieťa neprispieva.

2. V priebehu konania maloletá nadobudla plnoletosť, preto súd konal so F. B., ktorá sa dňa 08.04.2025
na pojednávaní vyjadrila, že o svojom domnelom otcovi už dlhší čas nepočula. Pokúšala sa s ním
skontaktovaťajtelefonicky,ajprostredníctvomsociálnychsietí,avšakuvedenébolobezúspešné.Taktiež
jej nepodarilo zistiť spolu s navrhovateľkou, jej matkou kontakt na rodičov domnelého otca.

3.Napojednávaniesanedostavilmuž,ktoréhootcovstvomábyťurčené,súdpodľa§33CMPpojednával
v jeho neprítomnosti.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s pánom G. sa zoznámili v rokoch 2001-2003 v práci,
ich vzťah bol bezproblémový, trval takto 10-11 rokov. Keď malá mala 9 rokov odišiel a už sa nevrátil.
Keď sa aj malá narodila, v tomto období nebol doma, proste čas plynul, plánovali aj svadbu a preto
neriešili otázku otcovstva, hoci tvrdil, že je otcom. Chodieval do práce do zahraničia, napr. odišiel na 3
mesiace, potom sa vrátil na pol roka domov, mal uzatvorené sezónne zmluvy. Hneď po zoznámení sa
začali aj intímne stýkať, iných mužov nemala. Žili v spoločnej domácnosti. Je kľudnej povahy, bol dobrý,

nepoužíval vulgarizmy, avšak hlbší otcovský vzťah nemal k maloletej F., väčšinou to riešila ona. Malá
ho volala G., alebo otec, alebo tata. Keď bola väčšia ho volala iba otec a to v čase keď mala 5,6 rokov.
Keď od nich odišiel, povedala dcére, že si zvolil inú cestu, od vtedy sa na neho nepýta, neprispieval
im ani žiadnymi finančnými prostriedkami, iba v období, keď boli spolu. Zanechal spoločný účet, naktorom bolo asi 20.000 eur, považoval to za vybavené, avšak tieto peniaze boli použité na stavbu, pričom
však nepostavili dom. H. F. nekontaktuje na meniny, narodeniny, na Vianoce neposielal ani pohľadnice
a nekontaktuje ju ani telefonicky.

5. Svedkyňa K. L. H. na pojednávaní uviedla, že sestra žila s G. spoločnej domácnosti, pričom začali
takto fungovať asi okolo roku 2003 asi do roku 2014-2015. Keď boli 3 roky spolu, narodila sa im mal.
F., stalo sa, že G. chodieval do zahraničia pracovať, potom prišiel na určité obdobie domov. Keď bol
doma, fungovali ako rodina, staral sa o nich, Sandru mal rád ako dcéru, mal s ňou dobrý vzťah, kupoval

jej hračky a keď aj k nim prišli na návštevu, hral sa deťmi. Nikdy sa nerozprávali o tom, či je zapísaný
ako otec maloletej, neriešili to, proste to brali, že je otcom a je krstným otcom aj jej detí. S G. nie je v
žiadnom kontakte. S manželom sa iba rozprávala o tom, prečo nie je zapísaný ako otec. Možnože sa
oni medzi sebou bavili. Spomenula si, že G. nechcel ísť na krst, ale potom jej muž mu dohovoril, pretože
mal tam byť prítomný ako otec.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty navrhovateľky, vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľky, svedka, pričom dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu ostatných
listinných dôkazov nevykonal, pretože boli protistrane doručené a zistil nasledovný skutkový stav:

7. F. B., nar: 15.03.2006 sa narodila mimo manželstva a otcovstvo k nej nebolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov. Po narodení v tom čase mal. Sandry žila navrhovateľka ako druh a družka v
spoločnej domácnosti približne 10 rokov s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené. Počas týchto
rokov sa riadne staral o dieťa, aj domácnosť. Neskôr sa prestal o dieťa zaujímať, nekontaktuje ich,
nezabezpečuje starostlivosť a finančne na dieťa neprispieva. Navrhovateľke sa podarilo skontaktovať s
mužom, ktorého otcovstvo má byť určené a stretnúť sa s ním. Prisľúbil, že dieťa začne kontaktovať a

finančne prispievať, ale opäť tak neurobil. Navrhovateľka býva v bytovom dome spolu so svojou dcérou.

8. Z rodného listu maloletej F. vyplýva, že sa narodila XX.XX.XXXX, ako matka je v rodnom liste uvedená
A. B., nar. XX.XX.XXXX, otec je neuvedený.

9. Súd uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX, zo dňa 19.05.2022 ustanovil do konania znalca z odboru
Genetika, odvetvie Analýza DNA na vypracovanie znaleckého posudku v ktorom na základe analýzy
DNA vylúči alebo dokáže otcovstvo mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené.

10. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len Zákon o rodine) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka
alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

11. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

12. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) s konaním
o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého.

13. V zmysle § 94 zákona o rodine platí, že ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca
sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V praktickej

rovine sa pri určení otcovstva k dieťaťu súdnym rozhodnutím takmer bez výnimky postupuje vykonaním
znaleckého dokazovania, a to analýzou DNA dieťaťa a otca. Záver znaleckého skúmania musí byť
jednoznačný v tom, či muž, ktorého otcovstvo má byť určené je otcom dieťaťa.
14.Súdnazákladevykonanédokazovaniadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľkynaurčenieotcovstva
je nedôvodný. V priebehu konania sa nepodarilo zabezpečiť kľúčový dôkaz - genetické testovanie,

ktoré by mohlo jednoznačne potvrdiť alebo vylúčiť biologické otcovstvo muža, ktorého otcovstvo malo
byť určené. Napriek opakovaným výzvam zo strany súdu sa muž, ktorého otcovstvo má byť určené
nedostavil na nariadené odberové konania, neposkytol biologický materiál potrebný na vykonanie DNA
analýzy. Tým znemožnil vykonanie objektívneho dôkazu. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie Okresnéhosúdu v Gdyni z ktorého vyplýva, že sa nepodarilo zistiť adresu domnelého otca, bolo vykonané šetrenie
príslušníkmi policajného zboru a keďže sa nepodarilo zistiť, či domnelý otec býva na danej adrese,
uvedené znemožnilo odobratie genetického materiálu. Súd prihliadol aj na zásadu voľného hodnotenia

dôkazov podľa § 191 CSP, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nebol predložený taký súbor
dôkazov, ktorý by preukazoval otcovstvo muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, nad akúkoľvek
rozumnú pochybnosť. Výpoveď navrhovateľky, výpoveď svedkyne a predložené listinné dôkazy ako aj
fotografie, ako i potvrdenie o prijatí sviatosti krstu však neboli dostatočné na to, aby v zmysle § 94 a
nasl. zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine preukázali existenciu právne relevantných skutočností, z ktorých by

vyplývalo otcovstvo k dieťaťu. Skúška DNA predstavuje najspoľahlivejší dôkaz o biologickom otcovstve,
jej neuskutočnenie znemožnilo súdu objektívne rozhodnúť vo veci. Keďže neboli preukázané zákonné
predpoklady na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 zák. o rodine a chýbal rozhodujúci dôkaz ( DNA
test), súd návrh na určenie otcovstva zamietol.
15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Súd ustanovil do konania prekladateľa, nakoľko súd v konaní koná s účastníkom konania, ktorý

je občanom Poľskej republiky. Podľa § 155 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), súd
rozhodol, že trovy spojené s prekladom písomností znáša štát, nakoľko každý má právo konať pred
súdom v materinskom jazyku a súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. Štátu vznikli náklady spojené s prekladom a tlmočení písomností mužovi, ktorého otcovstva má
byť určené a podľa zákona tieto náklady znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§358 ods. 1 CSP) Podľa § 62 ods. 1,
2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP

zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanieajbeznávrhu.Podľa§66CMPodvolacísúdniejeodvolacímidôvodmiviazaný.Podľa§67CMP
na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.