Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71Cpr/14/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124207931

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124207931.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9

71Cpr/14/2024

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu:
PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica,
IČO: 00 694 100, právne zastúpený JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, so sídlom Národná 17,
Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený JUDr.

Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin, o zaplatenie 3.670,65 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

9

71Cpr/14/2024

Konanie v časti o zaplatenie 40,56 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 40,65 Eur od 11.06.2024 do zaplatenia, sa sčasti zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

3

71Cpr/14/20241. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 26.06.2024 proti žalovanému domáhal zaplatenia 3.670,65
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.670,65 Eur od 11.06.2024 do
zaplatenia, z titulu náhrady škody, ktorú musel žalobca vynaložiť na odstránenie chýb a nedostatkov

vytvorenýchžalovanýmpriplneníjehopracovnýchúloh,nazákladepracovnejzmluvyzodňa31.08.2022
v znení dodatkov, uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom.
Prácu vykonali iní zamestnanci za osobitnú odmenu.

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 16.09.2024 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že chyby nemožno

pričítať žalovanému, ale zlej organizácii práce, pričom neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody, odstraňovanie nedostatkov v trvaní 162,65 hodín je prehnané. Namietol,
že zamestnanci za osobitnú odmenu vykonávali aj iné práce, ktoré nesúviseli s prácou žalovaného.

3. Podaním došlým súdu dňa 08.10.2024 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 40,56 Eur
spríslušenstvomspäť,pričomsúdkonanievtejtočastipodľa§145ods.2C.s.p.sčastizastavil.Vďalšom

konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 3.630,09 Eur netto, spolu s úrokom s omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.630,09 Eur od 11.06.2024 do zaplatenia.

4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho
súdu sp.zn.: 71Cpr/9/2023, výsluchom žalovaného a svedka na nariadenom pojednávaní, pričom zistil

nasledovný skutkový stav veci:

5.Dňa31.8.2022bolauzatvorenápracovnázmluvamedzižalobcomakozamestnávateľomažalovaným
ako zamestnancom na pracovnú pozíciu technicko – hospodársky zamestnanec.

6. Dňa 28.10.2022 bol uzatvorený dodatok č. 2, na základe ktorého sa pracovný pomer zmenil na dobu
neurčitú.

7. Dňa 30.12.2022 bola medzi stranami sporu odsúhlasená pracovná náplň na ekonomickom úseku
– ekonóm, účtovník, v zmysle ktorého zamestnanec zodpovedal ako ekonóm za spoločnosť Food

Factoring, s.r.o.

8. Dňa 1.7.2023 bola medzi stranami sporu odsúhlasená pracovná náplň na ekonomickom úseku –
ekonóm, účtovník, v zmysle ktorého zamestnanec zodpovedal ako ekonóm za spoločnosť Mantelco,
s.r.o. a Prima Estate, s.r.o.

9. Dňa 25.09.2023 z kontrolného úseku žalobcu bola vypracovaná priebežná správa z kontroly daňových
aúčtovnýchdokladov,kdesakonštatovalo,žežalovanýnevykonal583archivačnýchpoložiekvinternom
archivačnom programe – centrálnom evidenčnom systéme, tzv. CES.

10. Žalobca tvrdil, že nakoľko žalovaný pri plnení svojich pracovných povinností postupoval v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musel žalobca, ako zamestnávateľ zabezpečiť
vykonanie opravy zaúčtovania, spracovania a archivácie predmetných dokladov prostredníctvom iných
zamestnancov, ktorí odstraňovanie predmetných nedostatkov realizovali nad rámec svojich pracovných
úloh a svojej pracovnej náplne. Žalovaná suma je súčtom odmien, ktoré žalobca vyplatil svojim dvom

zamestnankyniam pani F. G. v sume 2.285,55 EUR a pani B. D. v sume 1.344,54 EUR.

11. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu danej škody a to predžalobnou výzvou zo dňa 28.05.2024,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 31.05.2024. V uvedenej výzve žalobca vyzval žalovaného na
úhradu škody v lehote 10 dní od prevzatia predžalobnej výzvy, teda do 10.06.2024.

12. Tunajší súd rozsudkom č.k. 71Cpr/9/2023 – 142 zo dňa 12.12.2024 zamietol žalobu, v ktorej sa
žalobca domáhal od žalovaného vrátenia nadtarifných zložiek mzdy 3.452,40 Eur netto s príslušenstvom
z dôvodu, že neboli splnené predpoklady na vrátenie zálohy z nadtarifných zložiek žalovaného, ktorá
nikdy nebola ani ako záloha vyplatená (záloha sa v účtovníctve nevedie ako výdavok na mzdu), pričom

žalovaný nespôsobil také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by objektívne odôvodňovalo možnosť
vrátenia týchto zložiek mzdy, nakoľko v konaní sa nepreukázalo, že by žalovaný nevyužíval riadne svoj
font pracovného času, pričom nemôže byť mu na ťarchu, ak je rozsah prác a nárokov na žalovaného
neprimeraný, zvlášť za situácie, keď po jeho odchode jeho prácu začali vykonávať dvaja zamestnancia doteraz po viac ako roku sa účtovné doklady nepodarili zarchivovať v súlade so smernicou žalobcu.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko voči tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie, pričom
o podanom odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pracovný pomer skončil dňa 30.9.2023 z titulu výpovede
zo strany zamestnanca.

14. H. F. G. v čestnom vyhlásení zo dňa 16.05.2024 uviedla, že pre žalobcu pracuje na pozícii ekonóm

a ekonomický riaditeľ. V čase od 10/2023 do 03/2024 vykonávala práce za účelom odstránenia chýb
a nedostatkov v účtovných dokladoch za obdobie, kedy za tieto práce bol zodpovedný žalovaný. Na
základe svojej odbornej spôsobilosti môže potvrdiť, že predmetné nedostatky a chyby vznikli v dôsledku
nesplnenia si povinností zo strany žalovaného. Za tieto práce jej boli vyplatené mimoriadne odmeny.

15. Sporným ostalo, či žalovanému možno vytknúť 583 nedostatkov, či žalovaný mal dostatok

pracovného času na plnenie všetkých pracovných úloh, či žalovaný pracoval aj vtedy, keď mal nárok
na PN, ktorú ale odmietol, aká je reálna výška škody, či odmeny vyplatené H. F. G. a B. D. boli len za
to, že odstraňovali pracovné nedostatky po žalovanej, či sú nedostatky, ktoré mal spôsobiť žalovaný,
už odstránené.

16. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že u žalobcu začala pracovať od 1.10.2022,
pričom mala sa zaškoľovať do 31.12.2022. V októbri sa učila smernice, aj z toho písala písomné
testy. Doteraz nevie, prečo súčasťou pohovorov boli aj psychotesty. Prípravu celú neabsolvovala,
pretože kolegyňa zostala na PN a ona od 7.11.2022 začala účtovať dve spoločnosti. Pre ňu to bolo
všetko nové, hlavne softvér. V roku 2022 žalobca prechádzal na nový softvér a teda preklápali sa

dáta, pričom ona sa musela narýchlo oboznámiť jednak so starým softvérom ako aj s novým, čo si
vyžadovalo veľké pracovné nasadenie. V januári 2023 prešli na ďalší nový systém, do ktorého neboli
vôbec zaškolení, pričom svedkyňa vo veci vedenej pod sp. zn. 71Cpr/9/2023 uviedla, že zaškolenie na
nový systém trvá tak 2-3 mesiace. Okrem toho začala účtovať tri spoločnosti, čo si vyžadovalo ešte
viacej pracovať. Vo februári jej bola ponúknutá možnosť vykonávať pozíciu ekonomického námestníka,

s čím nesúhlasila, ale súhlasila s tým, že bude sa zúčastňovať pracovných porád, na ktoré chodieval
ekonomický námestník. Ponuka ekonomického námestníka jej bola predložená ešte v decembri a to
zo strany konateľa žalobcu. Ekonomického námestníka začala vykonávať od marca 2023, pričom v
apríli požiadala o prehodnotenie, nakoľko to nestíhala. Z jednej porady, je o tom aj záznam, kde sa
dokoncauviedlapožiadavkaďalšiehoúčtovníkaprespoločnosťFoodFactoring,kdedovtedyvykonávala

účtovníctvo sama. Upresňuje neuvádza sa tam konkrétne účtovník, ale ďalšia osoba. Keď sa začala
zúčastňovať porád, tak toto si vyžadovalo pomerne veľa času a tak sa musela rozhodnúť, čo bude pre ňu
prioritou. Rozhodla sa, že sa bude v prvom rade venovať účtovníctvu, tak ako to ukladá zákon. Ak by aj
došlo k pochybeniu z jej strany, tak verí, že v rámci koncoročných kontrol by na to prišla. Na kontrolu jej
už nezvýšil žiaden pracovný čas. Podotýka, že vedenie elektronickej archivácie nie je uložené zákonom.

Archiváciu stačí mať v papierovej podobe. Toto je len výslovná požiadavka zamestnávateľa, preto si
myslí, že nie sú splnené predpoklady na vznik škody a to protiprávny úkon. Ďalej poukázala na § 191
ods. 1 Zákonníka práce, kde je uložená povinnosť žalobcu so žalovaným škodu prerokovať. Toto sa
dodnes neuskutočnilo. Podotýka, že ak v roku 2023 prišli do spoločnosti noví zamestnanci, títo boli
riadne zaškolení. Ona takúto situáciu nemala. Zaškoľovať sa musela sama a pracovať hneď naplno.

Ďalej poukázala, že okrem bežnej účtovnej práce musela robiť rôzne tabuľky, kontrolovať faktúry po
lehote splatnosti alebo komunikovať s bankami ohľadom úverov. Toto si tiež vyžadovalo pracovný čas.
Ďalej sa zúčastňovala obchodných stretnutí a pripravovala vo vzťahu k bankám dokumenty na podpis
pre konateľa. Nesúhlasí s tým, že jej je možné vytknúť 583 nedostatkov. Pamätá si napr. ohľadom
saldokonta, ktoré sa účtovne javilo, že je nesprávne a na toto upozorňovala začiatkom roka 2023, pričom

zistila, že toto sa nesprávne archivuje už v roku 2022. Neskôr sa preukázalo, že chyba bola na strane
dodávateľa softvéru, čiže ak sa jej aj toto začalo v septembri vyčítať, za toto nemohla. Ďalším problémom
bolo, že keď im dodali nový softvér, nemali možnosť priamo komunikovať s dodávateľom softvéru. To
bolomožnélentak,žedalipožiadavkunaanomáliuatotopísomnepredložilikonateľovižalobcu.Tentým
následne poveril ďalšiu osobu mimo ekonomického úseku, pričom dochádzalo ku chybám v komunikácii,

keďže tento nový človek nerozumel ich požiadavkám a vtedy nemohli pracovať riadne. Na dennej báze
robili snímky dňa. To znamená, že elektronicky na dennej báze vypisovali, čo v konkrétny deň robili a
aj koľko im to zobralo času, kedy prišli do práce a kedy odišli. Toto buď vypisovali priebežne alebo to
robil na ďalší deň. Časovo jej to mohlo zabrať tak 10 - 15 minút času. Teda aj spätne sa vie dopátraťk tomu, čo v konkrétny deň robila a ako dlho. Ona sa nevie vyjadriť, či momentálne tieto snímky sú
v archíve žalobcu. Ona k tomuto nemá prístup. Problém bol aj v procese, kde jednak mohli evidovať
faktúru v účtovníctve až po jej schválení. Ale problém bol v tom, že schválenie prišlo neskôr ako bola

splatnosť samotnej faktúry. Museli si vytvoriť vlastný systém, aby dodržali všetky usmernenia, ktoré im
boli uložené, tzn. že sa k jednej faktúre musela vrátiť aj 3x a 3x pracovať s rôznymi systémami. To
všetko spôsobilo, že na archiváciu nemala čas. Za jednu spoločnosť jej prišlo 150 účtovných dokladov
a ona s nimi musela pracovať na 3x, tzn. robila 450 záznamov do počítačových systémov. Obdobná
situácia bola aj ohľadom DPH. Opätovne museli robiť prácu tak, že sa k jednej faktúre museli vracať na

niekoľkokrát a následne to odstraňovať ako anomáliu. Trvá na tom, že v prvotnom podaní žalobcu nie je
konkrétne uvedené, čo sa malo odstraňovať a je presvedčená, že neodstraňovali sa chyby len po nej,
resp. nedostatky. Namieta, že čo sa týka Prima Estate a Mantelco, tak účtovníctvo v septembri 2023 bolo
zabezpečované externou spoločnosťou. Bolo dohodnuté, že niektoré práce robí externá spoločnosť a
niektoré zamestnanci žalobcu. Tu taktiež dochádzalo ku chybám, takže ak aj tieto veci sa odstraňovali,
tak toto nie je možné jej vyčítať. Ďalej chce uviesť, že mali na starosti aj započítanie pohľadávok,

pričom toto sa dialo manuálne, kde ona faktúry musela prekopírovať do wordu, nakoľko softvér jej iným
spôsobom nepustil a komunikovalo sa cez mail, ku ktorému nemala prístup. Až následne po vybavení
vecí sa veci archivovali, teda jej nie je možné vyčítať, že archivácia nebola urobená načas, keď nemohla
ovplyvniť rýchlosť započítania pohľadávok. Samotné započítanie pohľadávok si zaevidovala vo svojom
systéme. Obdobný problém bol aj pri upomienkach, kde taktiež sa muselo manuálne pracovať mimo

systému. Ďalej jej bolo vytknuté, že nepripravila doklady ku koncu kalendárneho roka. Toto odmieta,
nakoľko tieto doklady sa pripravujú v januári, v tomto prípade v čase, keď ona tam už nepracovala.
Obdobná situácia je aj za september 2023, kde jej nemôže byť vytýkané, že si prácu neurobila, nakoľko
táto sa robí až v októbri 2023, kedy tam už nepracovala. Ona aj v septembri pracovala, pričom archivácia
bola u nej až na poslednom mieste a toto už nestihla. Namieta, že jej bolo vytknuté, že keď odovzdávala

účtovné doklady pri odchode z pracovného pomeru, tak nedodržala odovzdávací protokol. O tomto
hovoria ekonomické pravidlá v bode 6, pričom tieto sú aj súčasťou súdneho spisu. Uvádza, že toto ani
nebolo možné, nakoľko v týchto pravidlách sa hovorí, že má označiť účtovníctvo za posledných 10 rokov,
kde sa nachádza v listinnej podobe. Podotýka, že archiváciu ani v listinnej podobne nemali. Robili len
s elektronickými dokladmi. Nesúhlasí s tým, že mala predložiť doklady o zrušení dispozičných práv vo

vzťahu k úradom alebo bankám. V zmysle ich pravidiel, toto mal urobiť konateľ spoločnosti, na základe
ním poverenej osoby. Počas pracovného pomeru nadriadený alebo vedenie spoločnosti ju neupozornilo
na vznik škody alebo neplnenie si svojich pracovných povinností. Čo sa týka kontroly, toto sa začalo, až
keď bola vo výpovednej lehote. Pravidelne mávala poradu vo štvrtok, ktorá začínala o 10:00 hod. a jej
bežné trvanie bolo 4 – 5 hodín. Keď robila funkciu ekonomického námestníka, čo je od februára do apríla

2023, tak bývali porady každý utorok o 10:00 hod. a nebolo ničím zvláštnym, že trvali do 17:00 – 18:00
hod. Dochádzka sa riešila na 2x. Jedna bola v elektronickej podobe a druhá v ručnej. V elektronickej
podobe bola fixná pracovná doba cca od 7:00 hod. do 15:30 hod. Táto slúžila pre personálne oddelenie a
následnefyzická,kdesaevidovalskutočnýčas,kedyprišladopráceakedyodišla.Onasanevievyjadriť,
kto túto dochádzku archivoval a kde sa nachádza. Osobne zvyčajne chodievala na 7:00 hod. do práce

a nebolo nezvyčajné, že odchádzala okolo 17:00 hod. alebo 18:00 hod. Home office veľmi nevyužívala,
nakoľko jej tento spôsob nevyhovoval. Pamätá si, že v apríli sa podrobila operačnému zákroku, kde v
tomto čase som využila home office a zobrala si aj dovolenku. Ďalej home office využívala najmä vtedy,
keď išla k lekárovi a v tento deň zostala pracovať z domu. Podľa pravidiel kontrola sa mala udiať do
20 dní po odovzdaní dokladov, toto sa nedialo, nevie, prečo sa tak nedialo. Ona keď nastúpila do tohto

zamestnania, tak bola potešená, že má aj kontrolou, nakoľko túto vnímala ako interný audit a teda aj
takú nejakú kontrolu, či robia všetko správne, aby sa prechádzalo zbytočným chybám. Keby kontrolné
oddelenie fungovalo riadne a na nedostatky ju upozornilo načas, určite by na toto zareagovala skôr.
Opakuje, ak aj nejaké chyby nastali, tak to bolo z dôvodu, že nebola zaškolená. Nestíhala prácu, na toto
upozorňovala svojich nadriadených, najmä na ekonomických poradách, ale aj osobne. Upozorňovala,

že za krátky čas sa musela naučiť robiť so 4 softvérami a toto bolo veľmi náročné.

17. Svedok B. D. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že vie, čo je predmetom konania a to náhrada
škody z titulu, že žalovaná mala pracovné nedostatky a tieto bolo potrebné po jej odchode odstrániť.
Zamestnávateľ ju zavolal a bavil sa s ňou o tom, že bude potrebné po pani žalovanej dokončiť jej prácu.

Prisľúbil jej, že sa jej to prejaví aj na výplate. Konkrétnu výšku si nedohodli. Ona začala pracovať na
nedostatkoch a hneď po mesiaci sa jej to prejavilo na výplate. Ona vtedy nevedela, koľko to bude peňazí,
ale dalo sa to teoreticky vypočítať na základe počtu odpracovaných hodín, ktoré si vykázala. Následne
sa dalo asi predpokladať, koľko za túto prácu dostane peňazí. Takýmto spôsobom ju zamestnávateľodmeňoval asi pol roka. Potom to skončilo. Ona ešte aj dnes nachádza nejaké nedostatky po pani
žalovanej. Toto sa jej už ale neprejavuje vo výplate. Odmeny skončili prakticky po tom, čo začala robiť už
aj inú prácu a navyše začali niektoré práce vykonávať aj externe. Nedostatkov v účtovnom systéme bolo

580,možno600.Zamestnávateľžalovanúeštepočasjejpracovnéhopomeruupozorňovalnanedostatky
a to na poradách, kde bola prítomná. Odmenu dostala len cez mzdu, iné peniaze nedostala. Na
výplatnej páske bolo jednoznačné, ktorá je to položka. Výslovne sa tam píše - odmena za odstraňovanie
nedostatkov. Podľa nej zamestnávateľ zistil, že mu vznikla škoda počas pracovného pomeru žalovanej,
ale aj po jej ukončení. Čestné vyhlásenie požadoval od nej zamestnávateľ na účely podania žaloby.

Konkrétne sa to stalo tak, že jej bol predložený návrh, ktorý ona si mohla upraviť podľa svojich vlastných
predstáv a následne podpísať. Aj to upravovala. Nedostatky spočívali hlavne v archivácii, ale sú tam
aj zaúčtované položky, ktoré nemajú žiadne podklady. Ak by prišla daňová kontrola, nevedeli by tieto
položky konfrontovať s podkladmi. Jej odmena sa pohybovala v rámci jej priemernej hodinovej mzdy v
rámci jedného mesiaca. Pri spisovaní čestného vyhlásenia došlo len k administratívnej chybe. Viac sa k
tomu nevie vyjadriť. Výšku odmeny stanovil zamestnávateľ. Pracovala by aj za nižšiu odmenu. V rámci

tejto odmeny nebolo zahrnuté to, že robila školiteľku pre iných zamestnancov, nakoľko toto je súčasťou
jej bežnej mzdy.

18. Podľa článku 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov

v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

20. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

21. Podľa písm. b) cit. zák. zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

22. Podľa ods. 4 cit. zák. v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci
záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

23. Podľa § 177 ods. 1 cit. zák. zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také

pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a
majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

24. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

25. Podľa § 186 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do

predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosťzamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ
okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým

mravom.

26. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.

27. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola dňa 31.08.2022 uzatvorená
pracovnázmluva,vrátanedodatkov,napracovnúpozíciu–ekonóm,účtovník,vzmyslektoréhožalovaný
v roku 2023 zodpovedal ako ekonóm za spoločnosť Food Factoring, s.r.o., Mantelco, s.r.o. a Prima
Estate, s.r.o. Zároveň v tomto období v mesiacoch marec a apríl 2023 zastával pozíciu ekonomického

námestníka. Pracovný pomer skončil dňa 30.9.2023 z titulu výpovede zo strany zamestnanca, pričom po
jeho odchode jeho pracovnú náplň prebrali dvaja zamestnanci a to H. F. G. a B. D.. Žalobca sa v konaní
domáha náhrady škody, ktorá spočívala v tom, že finančne motivoval dvoch iných zamestnancov na
odstránenie chýb a nedostatkov vytvorených žalovaným pri plnení jeho pracovných úloh.

28. Žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že bol pracovne vyťažený, prácu robil na úkor voľného času
aajpočaspráceneschopnosti.Vmesiacimarecaapríl2024zastávalpozíciuekonomickéhonámestníka,
čo si vyžadovalo ešte väčšie pracovné nasadenie. Prechádzali na nový účtovný softvér, pričom žalobca
nezabezpečil školenia ani možnosť operatívne sa obracať priamo na dodávateľa softvéru pri riešení
problémov. Žalobca tieto tvrdenia nepoprel, len poukázal, že túto prácu žalovaný vykonával so svojím

súhlasom. Žalovaný poukázal, že si evidoval dochádzku dvomi spôsobmi, jedna bola elektronická, ktorá
kopírovala pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve a druhá papierová, ktorá potvrdzovala reálny
čas zamestnanca strávený v práci. Zároveň žalovaný uviedol, že pre každý pracovný deň vypracoval
tzv. „snímku dňa“, kde sa uvádzali konkrétne pracovné činnosti zamestnanca a reálne odpracovaný čas.
Žaloba tieto skutočnosti nepoprel, ale označené doklady nepredložil, čo možno v prípade slabšej strany,

ako je žalovaný, vyhodnotiť, že pre žalobcu žalovaný pracoval riadne a využíval celý pracovný čas na
plnenie si svojich pracovných povinností.

29. V konaní v zásade nebolo sporné, že žalovaný si neplnil všetky pracovné povinnosti v rámci
archivácie, ktoré od žalovaného vyžadoval žalobca na podklade internej smernice. Žalobca do konania

predložil priebežnú správu z kontroly daňových a účtovných dokladov, v rámci ktorej sa zistilo, že
žalovaný za obdobie január až jún 2023 neurobil alebo nevykonal správne 583 záznamov v rámci
archívu účtovných dokladov. Z vyjadrenia svedka B. D. súd zistil, že odstránenie týchto nedostatkov je
takmer ukončené, pričom táto oprava nie je hotová, nakoľko časovo to zaberá stovky hodín práce. Za
tejto situácie súd vyhodnotil, že objektívne nebolo možné, aby žalovaný popri bežnej svojej účtovnej

práci časovo stíhal aj povinnosti vyžadované smernicou. Preto nemožno dať za vinu žalovanému,
že kvôli tomuto porušeniu pracovných povinností by v príčinnej súvislosti mal spôsobiť žalovanému
škodu, preto nárok žalobcu súd vyhodnotil ako nepreukázaný, nakoľko žalovaný tieto nedostatky
z dôvodu ukončenia pracovného pomeru nemohol odstrániť, a pritom žalovaný nerozporoval, že
žalovaný pracoval s nasadením, mal dôveru vedenia spoločnosti, pričom na tieto nedostatky bol

žalovaný preukázateľne upozornený až v situácii, keď zvažoval ukončenie pracovného pomeru.

30. Každý je povinný predchádzať škodám a túto zbytočne nenavyšovať. V konaní bolo preukázané, že
výšku osobitnej odmeny pre zamestnancov, ktorí mali odstraňovať chyby, jednostranne určil žalobca,
pričom svedkyňa B. D. uviedla, že by túto prácu vykonávala aj za nižšiu odmenu. Takýto postup žalobcu

je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľný, ktorý nemôže byť prenesený na úkor žalovaného. Súd aj z tohto
dôvodu žalobu zamietol, nakoľko v konaní nebola preukázaná skutočná výška škody, za ktorú by mal
zodpovedať žalovaný.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako

strane s plným úspechom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

2

71Cpr/14/2024

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).