Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 14C/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231157
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823231157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX A. XXX, zastúpenej Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom 029 43
Zubrohlava, Klinec II č. 215/29, proti žalovaným: 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX,
prechodne bytom XXX XX D., E. F. G. XXX/XX, 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A.
XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá dňa 3.8.2022 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vo
forme notárskej zápisnice I. XX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, spísanej notárom A. J. K., predmetom ktorej
bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina na pozemku C-KN parc. č. XXX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 490 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A., podľa ktorej bol
povolený vklad vlastníckeho práva pod F. XXXX/XXXX, j e n e p l a t n á.

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú
jej žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
darovacia zmluva F. XXXX/XXXX zo dňa 03.08.2022, ktorou žalovaný 1/ ako darujúci previedol na
žalovaného 2/ ako obdarovaného spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 úč. k nehnuteľnosti C-KN parc. č.

XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 490 m2, evidovanej na LV XXXX pre obec a katastrálne
územie A., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor pod F. XXXX/
XXXX dňa 22.09.2022, je neplatná. Eventuálne žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti sú žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/2 úč. a žalovaný 1/ v spoluvlastníckom podiele
1/2 úč. z celku.

2/ Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedeného pozemku v

1/2 úč. z celku. Zistila, že žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ darovacou zmluvou F. XXXX/XXXX
zo dňa 03.08.2022 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 úč. k tomuto pozemku, pričom vklad predmetnej
darovacej zmluvy F. XXXX/XXXX bol povolený Okresným úradom Námestovo, katastrálny odbor
dňa 22.09.2022. Žalovaný 1/ pred uzavretím darovacej zmluvy F. XXXX/XXXX neponúkol žalobkyni,
ako podielovej spoluvlastníčke, svoj prevádzaný spoluvlastnícky podiel, čím porušil predkupné právo
žalobkyne, vyplývajúce jej z § 140 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak sa prevádza
spoluvlastnícky podiel majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe. Podľa

§ 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonomdotknutý,neplatnostiprávnehoúkonunedovolá.Podľa§34ods.2katastrálnehozákona,aksúd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby okresný úrad vyznačí stavpred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto
právna zmena týka. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú osoby blízke. Žalobkyňa po zistení porušenia

svojho predkupného práva sa voči žalovaným 1/ a 2/ písomne dovolala relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy F. XXXX/XXXX zo dňa 03.08.2022. Doručením dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu v trojročnej lehote voči všetkým účastníkom darovacej zmluvy F. XXXX/XXXX došlo k neplatnosti
napadnutej darovacej zmluvy F. XXXX/XXXX od samého začiatku. Dovolanie sa neplatnosti darovacej
zmluvyF.XXXX/XXXXbolodoručenédodispozičnejsféryžalovaných1/a2/dňa16.06.2023.Žalobkyňa

ako opomenutá spoluvlastníčka, ktorá sa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy F. XXXX/
XXXX, má naliehavý právny záujem na tom, aby bola aj súdom vyslovená neplatnosť tejto zmluvy,
resp. určený predchádzajúci vlastnícky stav, pretože bez rozhodnutia súdu Okresný úrad Námestovo,
katastrálny odbor nevyznačí opäť vlastnícke právo na pôvodného vlastníka, žalovaného 1/. Teda reálny
právny stav nezodpovedá evidenčnému stavu. Zároveň možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti
právneho úkonu postupom podľa § 137 pís. d) CSP vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 40a

Občianskeho zákonníka v spojení s § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalobkyňa a žalovaný 2/ sú
v dlhodobom konfliktom vzťahu, pričom na podnety žalobkyne a žalovaného 2/ prebiehali v minulosti
viaceré trestné a priestupkové konania. Žalobkyňa teda nechce pripustiť, aby žalovaný 2/ vstúpil do
okruhu spoluvlastníkov nehnuteľnosti C-KN parc. č. XXX/X v k. ú. A., na ktorej sa okrem iného nachádza
aj rodinný dom žalobkyne.

3/ Žalobu, vrátane jej príloh súd doručoval žalovaným 1/ a 2/ spolu s uznesením č. k. 14C/88/2023 – 23
zo dňa 11.08.2023, ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ vyzvaní, aby sa v lehote 15 dní od doručenia žaloby k nej
písomne vyjadrili, a to či žalobkyňou uplatnený nárok uznávajú alebo nie a v prípade, že ho neuznávajú,
nech uvedú vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označia a predložia ďalšie dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Žalovanému 1/ bola žaloba a ostatné písomnosti doručená dňa 13.09.2022
a žalovanému 2/ dňa 20.09.2023.

4/ Žalovaní 1/ a 2/ sa v lehote 15 dní, stanovenej vyššie uvedeným uznesením, ktorá začala plynúť od
jeho doručenia, k žalobe nevyjadrili.

5/ V nadväznosti na uvedené, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 08.11.2023, ktorého
sa zúčastnili všetky predvolané osoby.

6/ Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že so žalobou súhlasí. U notára A. K. previedol 1-inu domu.

Myslel si, že švagor (pozn. súdu: žalovaný 2/) chce ísť len do búdy, čo tam má, zobrať si svoje veci.
Myslel si, že tohto sa týkal úkon u notára A. K..

7/ Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že bol za žalovaným 1/, keď on býval v jeho byte
u svojej dcéry, neprávom, bez jeho súhlasu. Žalovaný 2/ neteri A. L., M. B. byt požičal, aby mohli v kľude

bývať. Bola to jeho posledná možnosť, ako sa dostať k veciam, čo má od roku 1992 v búde na pozemku
č. XXX/X, ktorý je pri dome žalobkyne. Do roku 2000 to bola jedna parcela, na ktorej stála búda, garáž
pre auto a traktor. Bola vytvorená z veľkej parcely č. XXX. Táto parcela bola rozdelená za účelom, aby
tam mohla postaviť dom žalobkyňa s manželom, t. j. žalovaným 1/. Pritom bola ústna dohoda medzi
súrodencami a rodičmi, že keď žalobkyňa postaví dom, tak pri kolaudácii urobí prístupovú cestu, čo ona

nedodržala.On(t.j.žalovaný2/),anijeho bratsanemôžudostaťkdomu,keďichžalobkyňastálevyháňa
a bráni im roxormi, aby vchádzal domov do dvora, resp. z neho vychádzal. Žalovaný 2/ má s manželkou
rodinný dom vedľa domu žalobkyne. Z toho hľadiska musel ísť za švagrom, aby mal časť dvora a mohol
sa tam dostať, čo mu poradil starosta, že iná možnosť nie je. Žalovaný 2/ žalobkyňu viackrát vyzýval,
aby mu otvorila a dostal sa k veciam, lebo ona mu už aj rozoberá traktor a popredala aj nejaké veci

spolu so synom. Žalovaný 2/ nepodal žiadnu civilnú žalobu na žalobkyňu, rieši sa to v trestnom konaní
a tiež bolo vydané vo veci rozhodnutie Okresným úradom Námestovo. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že
žalovaný 1/ mu chcel dať celý dom, ale on kvôli tomu hovoril, aby si nechal 1-icu z jeho podielu, aby sa
dostal k domu. Žalovaný 2/ išiel za pánom A. K., urobila sa zmluva, chcel len podiel z pozemku s tým,
aby časť ostala žalovanému 1/, kvôli tomu, že on je vlastníkom domu tiež, aby ho bývalá manželka

nevyhadzovala, keďže nemá podiel k pozemku. Žalovaný 1/ mu povedal, že to nechajú dovtedy, kým sa
nevyrieši spor ohľadne všetkých vecí žalovaného 2/, ktoré tam má v búde/garáži. Tieto sú do dnešného
dňa pozamykané. Potom prišlo rozhodnutie o vlastníckom práve, žalovaný 2/ išiel za žalobkyňou, aby
mu pootvárala búdy, na čo mu povedala, že ak je chorý, má sa ísť liečiť a vynadala mu. Notár A. K. muporadil, že po 3 rokoch od rozvodu žalobkyne a žalovaného 1/, môže žalovaný 1/ darovať hociktorému
človeku, ktorého stretne. Do 3 rokov to môže darovať blízkej osobe, čo sú súrodenci, deti, švagor, čo
sa považuje za príbuzných v rodine. Žalobkyňa, keď dostala pozemok, mala vytvoriť prístupovú cestu,

čo sa nestalo, čo je medzi domami 4 metre, ide o to, aby bola prístupová cesta pre oba domy v prípade
dovezenia nejakého materiálu, iná možnosť nie je iba tá, čo ona nedovolila.

8/ Žalovaný 1/ ešte uviedol, že svojej bývalej manželke nič neponúkol, urobil to preto, aby si švagor
mohol zobrať svoje veci z tej búdy.

9/ Právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 2/ o blízkej osobe, tak o taký
vzťah blízkych osôb sa tu nejedná, resp. tvrdenia o takomto blízkom vzťahu považuje za nepravdivé.
Žalovaný 2/ k tomu dodal, že je blízka osoba, pretože žalobkyňa je jeho sestra a žalovaný 1/ je jeho
švagor a títo bývali v jeho v rodinnom dome, kým nepostavili svoj dom (v roku 2010 až roku 2015).
K tomu žalovaný 1/ uviedol, že nešlo o rodinný dom žalovaného 2/, ale o rodičovský dom. Žalovaný

2/ ďalej uviedol, že rodičovský dom patrí jemu v 2/3-inách a bratovi L. v 1/3-ine, k čomu predložil list
vlastníctva č. XXXX na dom súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/X. Podotkol, že oni ako rodina bývali
s deťmi (aj s prítomným A. B. – pozn. súdu: tento bol na pojednávaní prítomný ako verejnosť), ktorí
zmenili občiansky, ale boli pod jeho súpisným číslom, t. j. číslom XXX. Potom pred 3 rokmi sa začalo
otvárať, čo sa dialo v jeho dvore, začali ho ničiť. Povedali mu, že mu skazia celý život, dovtedy mu

budú robiť peklo, kým ho nezničia. Preto sa obáva prichádzať domov, má do dvora úzky priestor, preto
auto odparkoval na parkovisko pred domom a žalobkyňa mu ho zničila (za čo dostala podmienku), čo
má podložené fotografiami, ktoré chcel žalovaný 2/ súdu predložiť na čo mu súd uviedol, že to nie je
potrebné, pretože to nesúvisí s vecou. Žalovaný 2/ ešte uviedol, že žalovaný 1/ býval v byte žalovaného
2/ neprávom, zobrala ho dcéra z nejakej ubytovne, odkiaľ ho vyhodili, lebo nemal kam ísť, lebo sa bál

svojej manželky, tak že nešiel do svojho rodinného domu. V uvedenom byte býval štyri mesiace, potom
ho dcéra vyhodila, lebo začal popíjať. Žalovaný 2/ ho zobral z nástupišťa párkrát, lebo mu ho bolo ľúto,
tak išiel do rodinného domu do pivnice, kde spal na lavici vyše týždňa. Potom žalovaný 2/ povedal
dcére žalovaného 1/ A., aby s ním urobila poriadok, pretože nemôže spávať na rohovej sedačke, vzala
mu chladničku, pec a všetky potrebné veci k živobytiu. Žalovaný 2/ podotkol, že žalobkyňa žalovaného

1/ zbila za to, že mu to daroval. Prepadla ho v noci, čo bol z toho aj dva týždne v N. v nemocnici
a z tade už išiel do ústavu v D., lebo sa bál vrátiť domov. V nadväznosti na uvedené žalovaný 2/ navrhol,
aby súd vypočul syna žalobkyne (prítomného na pojednávaní ako verejnosť), a to ohľadne vyhrážania
a vypisovania sms správ.

10/ Súd navrhovaný výsluch syna žalobkyne nevykonal. Odhliadnuc od faktu, že syn žalobkyne bol
prítomnýnapojednávaníodjehozačiatkuakoverejnosť,čosamoosebeznižujevierohodnosťsvedeckej
výpovede, takýto dôkaz súd vyhodnotil ako nadbytočný, pretože posúdenie správania žalobkyne voči
žalovanému 2/ nebolo pre rozhodnutie o veci potrebné, resp. bolo by nadbytočné.

11/ Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenia žalovaného 2/, právny zástupca žalobkyne uviedol, že
žalobkyňa tieto považuje za účelové, nesúvisiace a v plnom rozsahu ich popiera. Žalobkyňa sa
nikdy nenachádzala v podmienke, všetky trestné a priestupkové konania boli vedené kvôli správaniu
žalovaného 2/.

12/ Žalovaný 2/, okrem navrhovaného výsluchu syna žalobkyne, súdu na pojednávaní predkladal
geometrický plán, správne rozhodnutie, ako aj fotografie o zničení auta a traktora. Súd dokazovanie
týmito dôkazmi nevykonal, pretože neboli predložené včas (§ 153 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok – ďalej len ako „CSP“) a najmä sa týkali okolností, ktoré pre rozhodnutie o veci
neboli podstatné, resp. potrebné.

13/ Na pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložila žalobkyňa spolu
so žalobou (č. l. 6 až 13 spisu), pričom týmto dokazovaním, vychádzajúc zároveň zo skutkových tvrdení,
ktoré v konaní boli nesporné, zistil nasledovný skutkový a právny stav.

14/ Dňa 03.08.2022 bola, vo forme notárskej zápisnice I. XX/XXXX, I. XXXXX/XXXX spísanej notárom
A. J. K., uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1-ina na pozemku C-KN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 490 m2,
zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A., podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva podč. F. XXXX/XXXX (č. l. 10-11 spisu). Medzi stranami nebolo sporné, že pred uzavretím tejto zmluvy
bol predmetný pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/, a to v rovnakých
podieloch potom, čo im márne uplynula trojročná lehota na vyporiadanie ich (rozvodom) zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nastúpila tak fikcia uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide nehnuteľné veci,
že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

15/ Vklad (spolu)vlastníckeho práva podľa uvedenej darovacej zmluvy bol v katastri nehnuteľností
povolený pod č. F. XXXX/XXXX dňa 22.09.2022, ako to vyplýva z údajov listu vlastníctva na č. l. 6
spisu a žalovaný 2/ sa tak stal podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedeného pozemku v podiele 1-
ina z celku, žalovaný 1/ ostal podielovým spoluvlastníkom taktiež so spoluvlastníckym podielom 1-ina
z celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica úč. z celku pozemku, rovnako ako pred uzavretím

napadnutej darovacej zmluvy, patrí žalobkyni.

16/ V konaní nebolo sporné, že predtým ako žalovaný 1/ daroval časť svojho spoluvlastníckeho podielu
vyššieuvedenoudarovacouzmluvoužalovanému2/,darovanýspoluvlastníckypodielneponúkolnajskôr
žalobkyni. Žalovaný 1/ na pojednávaní výslovne uviedol, že podiel žalobkyni neponúkol (odsek 8

odôvodnenia).

17/ Z listu na č. l. 12 spisu, datovaného dňom 12.06.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa (prostredníctvom
svojho právneho zástupcu) dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy zo
dňa 03.08.2022, a to tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/. Žalovaný 1/, resp. jeho

splnomocnenec na preberanie doporučených zásielok, list prevzal dňa 16.06.2023 (č. l. 8 spisu).
Žalovanému 2/ bol list odoslaný formou doporučenej zásielky dňa 14.06.2023 (č. l. 5 a 9 spisu),
16.06.2023 bol uložený na pošte A., a to až do 04.07.2023, čím sa tento list dostal do dispozičnej
sféry žalovaného 2/. Týmto nastala situácia obdobná stavu ako by došlo k fyzickému prevzatiu listu
žalovaným 2/. Odhliadnuc od uvedeného, k faktickému doručeniu uvedeného listu došlo aj spolu so

žalobou v tejto veci, pričom vzhľadom k tomu, že žiadny právny predpis nestanovuje formu, akou môžu
oprávnené osoby vykonať dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, aj dovolanie sa žalobou
je akceptovateľné (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2940/2007).

18/ Súd zisťoval skutkový a právny stav veci potom, čo dospel k záveru, že žalobkyňa má na

požadovanom určení, ktoré uplatňovala v rámci tzv. primárneho petitu, t.j. na určení neplatnosti
darovacej zmluvy, naliehavý právny záujem.

19/ Tento záver súd opiera o právny názor vychádzajúci z rozhodnutí súdov vyššieho stupňa. Napríklad
v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/154/2022-166 zo dňa 23.02.2023 tento súd vyslovil, že

„dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona ako jedna z možností,
ktorú priznáva zákonná úprava na ochranu predkupného práva dotknutého spoluvlastníka, a preto
v takomto prípade je súd oprávnený skúmať len to, či prípadným vyhovením žalobe dôjde k účinnej
ochrane dotknutého spoluvlastníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v takomto prípade je zároveň
podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností (obnovenie pôvodných spoluvlastníckych vzťahov).

Naliehavý právny záujem v takomto prípade preukazovať netreba.“ K tomu tunajší súd dodáva, že § 137
písm. c) CSP uvádza, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Za takýto osobitný predpis sa pritom považuje § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej

ako „katastrálny zákon“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

20/ Keďže súd dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
darovacej zmluvy, následne aplikoval § 140, § 116 a § 40a Občianskeho zákonníka.21/ Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22/ Na tomto mieste súd uvádza, že v uvedenom ustanovení sa hovorí o prevode spoluvlastníckeho
práva a o práve vykúpiť podiel, pričom to ale neznamená, že predkupné právo sa uplatňuje len pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia uverejneného v Zbierke
stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí súdov SR pod č. R 57/2006, teda z ustálenej súdnej praxe

najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 CSP), vyplýva, že predkupné právo podielového spoluvlastníka
sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.

23/ Podľa §116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24/ Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40).....

25/ Keďže, ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že došlo k prevodu časti spoluvlastníckeho
podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bez toho, aby pred týmto prevodom bolo rešpektované
predkupné právo žalobkyne (žalovaný 1/ jej danú časť spoluvlastníckeho podielu neponúkol na

odkúpenie, pričom v prípade nehnuteľnosti musí byť takáto ponuka v zmysle § 605 Občianskeho
zákonníka písomná), súd sa zaoberal tým, či žalobkyni takéto predkupné právo patrilo.

26/ Súd dospel k záveru, že tomu tak bolo, pretože z tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania
nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú takými blízkymi osobami, ako ich

vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka.

27/ Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú bývalí švagrovia, keďže žalovaný 1/ je bývalým manželom žalobkyne
a tá je sestrou žalovaného 2/. Ich vzájomný vzťah teda možno označiť za taký rodinný vzťah, pri ktorom
Občiansky zákonník požaduje, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z takýchto osôb, druhá dôvodne pociťovala

ako vlastnú ujmu.

28/ V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho
vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu, resp. kvalitu
posudzovať len na základe vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých subjektov.

Neexistujúžiadnemerateľnéapaušálnekritériá,ktorébypresnevymedzovali,kedyužmedzidotknutými
osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Takýto vzťah však musí spĺňať zvýšenú intenzitu a z
kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah.

29/ Podmienka blízkeho vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ podľa názoru súdu splnená nebola. Žalovaný

2/ tvrdil, že žalovaný 1/ spolu s jeho manželkou, ktorá je zároveň jeho sestrou, bývali v minulosti (kým
si nepostavili vlastný dom) v jednom dome, ktorého je žalovaný 2/ väčšinovým spoluvlastníkom. Len
toto samotné spolužitie, navyše pred viac ako cca 10 rokmi (viď odsek 9 odôvodnenia) pomer v kvalite
požadovanej zákonom nezakladá, rovnako ani to, že žalovaný 1/ býval v byte žalovaného 2/ pri svojej
dcére. Z vyjadrení žalovaného 2/ totiž vyplýva, že on s tým ani nesúhlasil, resp., že sa tak dialo bez jeho

súhlasu. Napokon takýto blízky pomer medzi žalovaným 1/ a 2/ nezakladá ani to, že žalovaný 2/ zobral
párkrát žalovaného 1/ domov, keď ho našiel na stanici, pretože toto možno považovať za bežnú, resp.
obvyklú pomoc medzi príbuznými. Ak by žalovaný 2/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 1/
ako vlastnú a naopak, ak by žalovaný 1/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 2/ ako vlastnú
ich vzťah by musel vykazovať vyššiu citovanú naviazanosť ako je táto obvyklá medzi švagrami, resp. by

muselo ísť napríklad o dlhoročné priateľstvo, či spolužitie.

30/ Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neboli blízkymi osobami, žalobkyňa mala predkupné právo a toto nebolo zo
strany žalovaného 1/ dodržané. Pre porušenie predkupného práva je potom darovacia zmluva uzavretámedzi žalovanými 1/ a 2/ relatívne neplatná. Nakoľko sa žalobkyňa tejto neplatnosti dovolala voči
obom žalovaným ešte pred začatím súdneho konania (resp. nepochybne najneskôr doručením žaloby),
darovacia zmluva je neplatný právny úkon. Súd preto žalobe, pokiaľ ide o je primárny petit, vyhovel.

31/ Keďže súd rozhodol podľa prvej eventuality petitu žaloby, o sekundárnom petite nerozhodoval.
32/ Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala dvoch požadovaných určení, a to jednak deklarovania
existencie neplatnosti darovacej zmluvy a eventuálne existencie spoluvlastníckeho práva výlučne
v prospech žalobkyne a žalovaného 1/ k predmetnej nehnuteľnosti (odsek 1 odôvodnenia). Prvé

z požadovaných určení predstavuje deklarovanie existencie (neexistencie) právneho úkonu ako
právnej skutočnosti (neplatnosť darovacej zmluvy) a druhé predstavuje deklarovanie existencie
spoluvlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 1/. Obe požadované určenia sa fakticky navzájom
duplikujú – smerujú k tomu istému následku z hľadiska cieľa – dosiahnutia zmeny v evidencii
vlastníckych vzťahov v katastri k predmetným nehnuteľnostiam, a to na stav, ktorý v katastri existoval
predtým, ako došlo k zavkladovaniu darovacej zmluvy. Otázka platnosti darovacej zmluvy, ktorej

neplatnosti sa žalobkyňa domáha, je súčasne rozhodujúcou predbežnou otázkou pre požadované
určenie spoluvlastníckeho práva výlučne žalobkyne a žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam
predstavujúcich predmet darovacej zmluvy.
33/ Ak súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite,
rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality

petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže
zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná
neodôvodnenosťaleboneopodstatnenosťplneniavzmysleprvéhopetitu(rozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 3 Cdo 347/2009).

34/ Na okraj súd ešte dodáva, že zo skutočností, ktoré vyplynuli z vyjadrení oboch žalovaných je zrejmé,
že dôvodom, prečo spolu uzavreli napadnutú darovaciu zmluvu, bolo to, že žalovaný 2/ si potrebuje
zabezpečiť prístup k „búde“, v ktorej sa majú nachádzať jeho veci, resp. prístup do dvora. V tejto
súvislosti medzi ním a žalobkyňou vznikajú spory, ktoré sa riešili v správnej a trestnoprávnej rovine. Súd
k tomu uvádza, že na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti, resp. vydanie vecí slúžia predovšetkým

občianskoprávne prostriedky (najmä civilné žaloby).

35/ S ohľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úplne úspešná, súd na rozhodnutie o trovách aplikoval
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a zaviazal ich, aby ich žalobkyni zaplatili spoločne a nerozdielne. To znamená, že

žalobkyňa môže žiadať celú náhradu trov konania od ktoréhokoľvek zo žalovaných a ak ich zaplatí len
jeden z nich, povinnosť druhého zanikne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ten zo žalovaných,
ktorý dlh uhradí sám, je oprávnený požadovať náhradu od druhého podľa jeho podielu (§ 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké (§ 511

ods. 2 Občianskeho zákonníka).

36/Okonkrétnejvýške(sume)náhradytrovkonaniarozhodnetunajšísúdpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).