Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207405
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122207405.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkýň: 1/ A. B.,

C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, E., štátny občan SR, 2/ F. B. C. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E., štátny občan SR, obe právne zast. Hriadel – Heger & Partners s.r.o., so sídlom
Železničiarska 3191/18, Bratislava, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: H. B., C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXX/XXX, E., právne zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom
Hviezdoslavova6,Žilina,IČO:36421910,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne 1/ na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú Bánová a zapísaných na LV č. XXXX a v časti
o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného
domu v Petroviciach z a s t a v u j e.

III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v k.ú. I., obec E., okres Žilina, a to k rodinnému domu súp.

č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X,
o výmere 70 m2, druh pozemku záhrada a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 77 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie a toto v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosti
p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/.

IV. Žalobkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť primeranú náhradu žalovanému vo výške 87.213,55 eur, a to
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou 1/, žalobkyňou 2/ a žalovaným k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec E., okres E., a to k parcele
registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 228 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a toto
v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkyne
1/ a žalobkyne 2/.

VI. Žalobkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť primeranú náhradu žalovanému vo výške 3.022,14 eur, a to

v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa 1/ sa žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2022 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX
kat. územie I., obec E., okres E., ako parcela registra „C“ č. XXX/X – záhrada o výmere 70 m2, parc.

č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77m2 a rodinnému domu a jeho vyporiadania tak, že
nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa žalobkyňa domáhala zrušenia
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXXX kat. územie I., obec Žilina, okres Žilina, ako parcela registra „C“ č. XXX/X – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 228 m2 a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného

vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v lehote najneskôr
do 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku podať návrh na výmaz záložného
práva viaznuceho na nehnuteľnostiach v Bánovej, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v časti
C zapísané ťarchy: LV č. XXXX: „V 6535/2018 - Zmluva o zriadení záložného práva v prospech:
Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok

CKN parc.č.XXX/X-XXXX.-70m2, H..-77m2 a na stavbu - rodinný dom s.č.XXX na CKN parc.č. XXX/
X, vklad povolený dňa 02.10.2018 - XXX/XX; LV č. XXXX: „V XXXX/XXXX - Zmluva o zriadení
záložného práva v prospech: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209
k nehnuteľnostiam: pozemok CKN H..-228m2, vklad povolený dňa 02.10.2018 - 564/18. Ďalším výrokom

sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z
prenájmu spoločného domu v Petroviciach vo výške 700 EUR/mesačne od 11.05.2021 do nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila žalobkyňa 1/ tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v rovnakých podielov 1. Zároveň sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX a to žalobkyňa 1/ v podiele 1, žalovaný v 1 a matke
žalobkyne prináleží podiel o veľkosti 1/2 situovaný tesne vedľa domu v I. a tiež tesne vedľa, resp. lemujúc
ďalšie pozemky a dom vo vlastníctve (aj) uvedenej matky žalobkyne 1/. Na vyššie identifikovaných
LV, na ktorých sú tieto nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností sú v časti C zapísané ťarchy

(vždy dvakrát vo vzťahu k spoludlžníkom, tzn. k žalobkyni a k žalovanému): LV č. XXXX: V 6535/2018
- Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Príma banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o
úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKNparc.č.XXX/X-XXXX.-70m2, H..-77m2
a na stavbu - rodinný dom s.č.XXX na CKN parc.č. XXX/X, vklad povolený dňa 02.10.2018 - XXX/

XX a na LV č. XXXX: „V 6535/2018 - Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKN
parc.č.895/3-zast.pl.-228m2, vklad povolený dňa 02.10.2018 - 564/18. Trvala aj na tom, aby žalovaný
podal návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach v Bánovej, tzn. aby došlo k

výmazu záložného práva viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach, evidovaného v katastri nehnuteľnosti.
Predmet spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a žalovaného ďalej tvorí tiež peňažný príjem plynúci z
prenájmu spoločného domu v Petroviciach odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
žalobkyni so žalovaným v sume 700 EUR/mesačne až do dňa zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným. Manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným bolo

rozvedené na základe Rozsudku Okresného súdu Žilina dňa 19.04.2021 pod č. k. 30P/239/2019-77,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.2021. Podaniu žaloby predchádzalo konanie
zo strany žalobkyne 1/ a to jej snaha dohodnúť sa so žalovaným na základe návrhu žalobkyni zo dňa
27.05.2022 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podielového spoluvlastníctva.
Návrhbolpodanýprostredníctvompoštovéhodoručovateľadňa02.06.2022ažalovanémudoručenýdňa

09.06.2022. Keďže žalovaný na tento návrh žalobkyne 1/ nereagoval, kontaktovala žalobkyňa právneho
zástupcu žalovaného, ktorý zastupoval žalovaného v konaní o rozvode. Žalobkyňa požiadala právneho
žalovaného, aby tento upovedomil žalovaného o predmetnom návrhu a zaujali k veci stanovisko.
Žalovaný sa do dnešného dňa k predmetnému návrhu nevyjadril. Poukázala, že zároveň s touto
žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným podala

žalobkyňa voči žalovanému aj žalobu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode. Nakoľko sa v prípade žalobkyne 1/ a žalovaného sa jedná o bývalých manželov,
ktorých konanie o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov priamo nadväzuje aj na konanieo zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, navrhovala, aby súd spojil konania z dôvodu
hospodárnosti do spoločného konania podľa § 166 ods.1 Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.11.2022 k samotnému návrhu na spôsob
vyporiadania jednotlivých položiek, ktoré účastníci nadobudli do podielového spoluvlastníctva, uviedol,
že v tomto štádiu konania nie je možné z jeho strany sa vyjadriť k jednotlivým položkám uvádzaným
žalobkyňou, ktoré žalobou učinila predmetom vyporiadania vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesprávne vecne špecifikovala svoj návrh. V

konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa navrhuje zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo okrem iného aj k nehnuteľnostiam v kat. ú. v kat. ú. I., okres E., ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX, avšak tieto nehnuteľnosti vlastnia žalobkyňa a žalovaný v podieloch každý
v 1/4, pričom spoluvlastnícky podiel 1/2 je vo vlastníctve tretej osoby, matky žalobkyne. Nakoľko však
matka žalobkyne nie je účastníčkou konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
hoci spolu so žalobkyňou a žalovaným tvoria nerozlučné spoločenstvo, jedná sa o nedostatok vecnej

legitimácie a takáto žaloba bude zrejme zamietnutá. Ďalej uviedol, že nespochybňuje, že nehnuteľnosti
tak, ako boli uvedené v žalobe, nadobudli spoločne so žalobkyňou do podielového spoluvlastníctva.
Nakoľko však v žalobe nie sú uvedené hodnoty týchto nehnuteľností, nie je možné sa v tejto časti k
žalobe vyjadriť. V súvislosti s hodnotou nehnuteľností je potom potrebné ustáliť aj prípadný výplatok
titulomustupujúcehospoluvlastníctva,takývšakvžalobeniejeuvedený.Kpasívamžalovanýuviedol,že

pasíva, ktoré žalobkyňa uvádza v petite žaloby v súvislosti s povinnosťou výmazu záložných práv, ktorá
by mala byť uložená žalovanému, jedná sa o spoločné záväzky oboch účastníkov konania. V konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné takéto záväzky vyporiadať tak,
ako navrhuje žalobkyňa, a to uložením povinnosti žalovanému tieto záložné práva vymazať, nakoľko sú
obaja solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k pasívam zabezpečeným týmito záložnými právami. K položke

príjem z nájmu poukázal, že žalobkyňa len uvádza nejaký svoj dojem, že žalovaný nadobudol, resp.
stále nadobúda nejaký príjem z prenájmu spoločných nehnuteľností, avšak neprodukovala žiaden
dôkaz, ktorý by jej tvrdenie podporoval. K návrhu žalobkyne na spojenie vecí uviedol, že vzhľadom na
to, že žalobkyňa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesprávne vecne
špecifikovala svoj návrh, takéto spojenie vecí nie je v súlade so zákonom. Zároveň poukázal na to, že

tretia osoba v tomto prípade matka žalobkyne ako podielová spoluvlastnícka nehnuteľnosti na LV č.
XXXX nemôže byť zároveň účastníčkou konania o vyporiadanie BSM - čo návrhom na spojenie vecí
žalobkyňa navrhuje. S poukazom na nedostatok vecnej legitimácie navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Žalobkyňa 1/ doručila súdu dňa 19.1.2023 návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP
z dôvodu, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, a to konanie vedené pod sp. zn. 25C/69/2022 o vyporiadanie
bezpodielového vlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na to, že rozhodnutie
súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 25C/69/2022 o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov

medzi žalobkyňou a žalovaným bude mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
51C/73/2022 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným,
žalobkyňa navrhuje, aby súd toto konanie prerušil do ukončenia konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pod sp. zn. 25C/69/2022 vydaním právoplatného rozhodnutia v tejto veci.

5. Žalovaný doručil súdu dňa 3.1.2024 návrh na prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní
stránsporu,kuktorémunávrhusazhodnepripojilaajžalobkyňa1/podanímdoručenýmdňa4.1.2024.Na
základe zhodného návrhu strán súd uznesením č. l. 51C/73/2022-75 zo dňa 9.1.2024 konanie prerušil.

6. Uznesením č. k. 51C/73/2022- 81 zo dňa 8.4.2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní po doručení

návrhu žalovaného z dôvodu, že nedošlo k dohode o mimosúdnom vysporiadaní veci.

7. Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2024 žalobkyňa 1/ navrhovala, aby súd pripustil, aby do
konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, F. B.. nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, E. z dôvodu, že
nehnuteľnostivedenénaLVč.XXXXsúokremžalobkyne1/ažalovanéhovpodielovomspoluvlastníctve

uvedenej osoby ako žalobkyne 2/. Zároveň žalobkyňa vzala späť svoj žalobný návrh zo dňa 12.09.2022
v časti navrhovaných výrokov rozhodnutia súdu III. a IV. Zároveň uviedla, že dopĺňa skutkový stav s tým,
že navrhovaná osoba, ktorá má pristúpiť do konania je vo vzťahu k žalovanému bývalou svokrou a to
na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.03.1999, spísanej vo forme notárskej zápisnice na notárskomúrade JUDr. Zdenka Pijáka so sídlom v Žiline, N48/99, Nz 58/99. Konanie o povolení vkladu darovacej
zmluvy zo dňa 01.03.1999 bolo vedené na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pod V 1260/99,
pričom vklad bol povolený dňa 29.04.1999 Stavba rodinného domu s.č. XXX, ktorá je v podielovom

spoluvlastníctve žalobkyne 1 a žalovaného podielom 1/2 k celku, priamo susedí so stavbou rodinného
domu s.č. 354 (LV č. XXXX, kat. úz. I.), ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2 a J. B.,
t.j. rodičov žalobkyne 1/. Vlastníkom pozemku parcely reg. „C“ XXX/X- záhrada o výmere 349 m2,
ktorý priamo hraničí so záhradou a rodinným domom s.č. XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne 1 a žalovaného, je žalobkyňa 2/, t.j. matka žalobkyne 1/, a to podielom 1/1 k celku. Ďalej

uviedla, že žalobkyne a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. „C“ parc.č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
pričom uvedený pozemok je prístupovou cestou k domu rodičov, súčasne k stavbe rodinného domu s.č.
XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ a žalovaného a k pozemku žalobkyne 2. Prístupovú
cestu žalobkyňa 1/ so žalovaným nadobudli titulom darovacej zmluvy. Reálne rozdelenie nehnuteľností
najmä vo vzťahu k stavbe rodinného domu s.č. XXX, v danom prípade nie je možné. Podľa ustálenej

judikatúry je reálne rozdelenie možné v zásade len vtedy, ak na základe stavebných úprav vykonaných
podľa predpisov o stavebnom konaní vzniknú samostatné budovy, t.j. nie je teda prípustné delenie podľa
poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne delenie, a to tak, že výsledkom deliacich
stavebných úprav bude existencia samostatnej veci, čo v danom prípade nie je možné. Keďže rodinný
dom s.č. XXX nie je možné reálne rozdeliť, tak nie je možné reálne rozdeliť ani pozemok, na ktorom

je stavba rodinného domu s.č. XXX postavená ani reálne rozdeliť pozemok parc.č. XXX/X, ktorý je k
domu záhradou (LVč. XXXX, kat. úz. I.), nakoľko sú tieto priamo späté s uvedenou stavbou. Rovnaký
postoj zastávali k reálnemu rozdeleniu prístupovej cesty, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve.
Navyše, ak súd vyhovie návrhu žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
celom rozsahu, rozdelenie prístupovej cesty by sa javilo nanajvýš neúčelné. Nakoľko nie je rozdelenie

veci dobre možné, a to najmä s ohľadom na rodinný dom s.č. XXX, čím nie je podľa názoru žalobcov
možné ani reálne rozdelenie ostatných pozemkov, žiadali, aby nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne 1/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na vlastníctva č. XXXX a vo vzťahu
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX prikázaním do podielového spoluvlastníctva
žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ podielom 1/2 k celku. Vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícke podiely

žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX sú rovnaké,
nie je v zmysle ustálenej judikatúry hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov pre výsledok konania
významné a je preto potrebné uplatniť hľadisko účelného využitia vrátane iných skutočností, napr. kto
sa akou mierou pričinil o nadobudnutie spoločnej veci a pod. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť,
že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom s.č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne

1/ a žalovaného títo nadobudli darovacou zmluvou od žalobkyne 2/, t.j. od matky a svokry (v tom
čase). Susednou nehnuteľnosťou k rodinnému domu s.č. XXX je rodinný dom rodičov žalobkyne 1/.
Spoluvlastnícky podiel na prístupovej ceste k domu nadobudol žalovaný opäť darovacou zmluvou od
svojej svokry (v tom čase). Zároveň rodinný dom s.č. 685 je situovaný medzi rodinným domom rodičov
žalobkyne 1/ a pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/. Od kedy je manželstvo žalobkyne

1/ a žalovaného rozvedené vzťahy medzi žalovaným a bývalými svokrovcami, t.j. s so žalobcom 2 a
p. B. sú napäté. Dochádza medzi nimi k hádkam (najmä medzi žalovaným a p. B.), ktoré v prípade
ak by súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému by prerástli do väčšej intenzity
aj na skutočnosť, že ak by žalovaný nebol manželom žalobcu (v tom čase), zo strany žalobkyne
2/ by nikdy nedošlo k darovaniu nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovanému, pretože

nehnuteľnosti im darovala do podielového spoluvlastníctva v dobrej viere pomôcť svojej dcére (žalobkyni
1) a zaťovi (v tom čase) vybudovať si svoj vlastný domov. Spoločné nažívanie žalobkyne 2/ a otca
žalobkyne 1/ na jednom ,,dvore,, so žalovaným nie je možné. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 1/ chce rodinný dom
s.č. XXX vrátane záhrady a prístupovej cesty užívať za účelom vlastného bývania vrátane svojej dcéry.

Za účelom výpočtu poskytnutia primeranej náhrady navrhovali nariadenie znaleckého dokazovania.
Súčasne žiadali, aby sa pri stanovení primeranej náhrady za prikázanie veci prihliadalo akým spôsobom
žalovaný podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol.

8. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.06.2024, na ktorom vypočul žalobkyňu 1/

a žalovaného. Na pojednávaní súd zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil, aby do konania na
strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, a to F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. – I., právne
zastúpená Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Odborárska 21, Bratislava ako žalobkyňa 2/.Zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ na spojenie na spoločné konanie
veci sp. zn. 51C/73/2022 a sp. zn. 25C/69/2022 zamietol.

9. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach.

10. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že nie je zrejmé, prečo žalobkyne riešia aj nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXX v k. ú. I.. Čo sa týka dôvodov pre prikázanie predmetných nehnuteľností
do výlučného vlastníctva a podielového spoluvlastníctva žalobkýň, poukázala na to, že žalovaný

v predmetnej nehnuteľnosti žije už aj po rozvode od roku 2021, taktiež aj s dcérou účastníkov konania,
ktorá tam žije so svojou rodinou, pričom žalobkyňa v predmetných nehnuteľnostiach nebýva už od doby,
keď bol podaný návrh na rozvod, a to v roku 2021, čiže v tomto čase viac ako tri roky. Žalobkyňa
v pôvodnej žalobe neuvádzala ani hodnotu nehnuteľnosti a ani len alternatívu výplatku z nejakej
hodnoty po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale pokiaľ by znalecké dokazovanie
bolo nariadené žiadala, aby žalovanému nebola uložená povinnosť podieľať sa na nákladoch na toto

znalecké dokazovanie, pretože je alternatív viac na to, aby sa tá hodnota nehnuteľností nejakým
spôsobom ustálila, buď teda minimálne dohodou alebo zistením prostredníctvom realitných kancelárii,
prípadnezistenýmiznaleckýmiposudkamikaždejzosporovýchstránaažnáslednebytobolonariadenie
znaleckého dokazovanie v rámci súdu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že hlavným relevantným
dôvodom na to, aby bola jej prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, majú byť nezhody medzi

žalovaným a jeho bývalým svokrom, resp. svokrovcami a priložila rozhodnutie priestupkové, ktorým teda
bol bývalý svokor žalovaného uznaný vinným zo spáchania priestupku, tak mala za to, že to je práve
dôvod na strane žalujúcej strany, kde dochádza k porušovaniu dobrých mravov nie na strane žalovanej,
pričom o tomto rozhodnutí ani nevedeli. Žalovaný má záujem v nehnuteľnosti zotrvať, aj naďalej má
záujem nadobudnúť ju do svojho výlučného vlastníctva a prístupovú cestu vedenú na LV XXXX v kat. ú.

I. v polovici do podielového spoluvlastníctva a je taktiež ochotný žalobkyňu vyplatiť z hodnoty, ktorá bude
určená. Taktiež je ochotný dokonca prevziať aj dlhy, ktoré sú vedené ako ťarchy zapísané v príslušných
častiach LV, čo žalobkyňa ani nerieši. Poukázala, že žalobkyňa ako aj sama povedala nechce dom pre
účely svojho bývania, ale pre účely bývania dcéry, ktorá tam aj tak býva so žalovaným, takže argument,
že treba dom prikázať do jej výlučného vlastníctva nie je opodstatnený, ani nijakým spôsobom dokázaný,

naproti tomu žalovaný v dome kontinuálne býva celú dobu. Vzťahy nijakým spôsobom nenarušuje,
a to, že rodičia žalobkyne sa k nemu postavili momentálne nejakým spôsobom nepriateľsky, vyplýva
zrejme z celkovej tejto situácie, ktorá zatiaľ tým, že nie sú vlastnícke vzťahy vysporiadané, je zrejmé na
strane rodiny žalobkyne vyhrotená, ale žalovaný nemá nijaký problém s tým, aby v nehnuteľnosti zostal
bývať, zostal tam bývať aj s dcérou, umožniť žalobkyni, aby navštevovala svojich rodičov. Takže z tejto

strany žiaden argument týkajúci sa toho, aby jemu nemohla byť prikázaná nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva, nebol vyvrátený.

11. Žalobkyňa 1/ uviedla, že od malička tam vyrastala, narodila sa tam, rodičia tam stále bývajú, sú
tam nezhody medzi nimi. Darovali im to. Dom je vedľa rodičovského domu, spojený jednou stenou,

nemá vlastnú vodu, vlastnú kanalizáciu. Chcela by ten dom pre dcéru. Vlastne ona tam ostane bývať.
Pre nikoho iného. Žalovaný tam má tam kamarátov, ale poukázala, že ešte je druhá nehnuteľnosť v H.,
kde má žalovaný v blízkosti celú svoju rodinu, v blízkosti má chatu, má bližšie k rodine, preto kupoval
ten pozemok. On kúpil pozemok sám a napísal sa na jeho mamu a potom žalobkyni povedal, že kúpil
ten pozemok a jeho matka im ten pozemok prepísala, on si ho kúpil sám bez jej vedomia, aby mal

blízko. Dohodli sa tak, že on sa odsťahuje do Petrovíc a jej ostane ten dom pri jej rodičoch. Lenže
nakoniec sa to nestalo, pretože žalovaný ostal v Bánovej a ona odtiaľ musela odísť, pretože sa nedalo
žiť spolu. K spolužitiu s dcérou uviedla, že žalovaný zo začiatku bol proti, nechcel, aby tam bývali, že
on sa nebude tam utláčať. V rámci výsluchu doplnila, že ona odišla preto, lebo nemohli spolu bývať.
Nešlo to, bývala u svojich rodičov nejaký čas, potom sa presťahovala na Hájik, kde býva 3 roky v byte

s priateľom s tým, že jeho deti majú každý druhý víkend. K rodičom chodí každý deň, žalovaný jej nerobí
problémy. V spornej nehnuteľnosti by chcela bývať s priateľom a jeho deťmi. Peniaze má na vyplatenie
pripravené. Vo vzťahu k úverom zabezpečeným uvedenými nehnuteľnosťami uviedla, že ŠFRB bude
platiť aj naďalej, čo je 76,- eur mesačne. Ten druhý úver Prima banka spláca žalovaný mesačne po 350,-
eur a to je vlastne zaťažený ten druhý dom v Petroviciach, čiže prečo by mala platiť úver na dom, ktorý

jej nebude patriť, Nevedela uviesť, čo sa stane s tým domom, konanie prebieha, ale posledný návrh
bol taký, že sa ten dom predá a že sa hypotéka vyplatí. Dom v Bánovej je 3-izbový, má 11x4 myslím,
izby 5x4, ako ktorá. Ten dom chce pre dcéru s rodinou, aj pre seba, ale nechá tam bývať zatiaľ dcéru
s rodinou, pokiaľ sa oni neosamostatnia. Ona má zatiaľ bytovú otázku vyriešenú.12. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť dostali darom. Je to hospodárska budova, bývalá garáž, ktorú
spoločne s jej otcom prerobil. Prvé investície do tej chalupy boli výlučne z jeho peňazí, ona bola

neplnoletá a on bol zarábajúci, už bol vtedy vyše roka zamestnaný. Býva tam 26 rokov, vychovali tam
2 deti, vzťahy boli 25 rokov nadštandardné a až potom, ako si bývalá manželka našla priateľa, to bol
dôvod rozvodu. Nemá dôvod odchádzať z chalupy, ktorú prerobil, postavil, má tam zázemie, je aktívny
v dedine 25 rokov v rôznych výboroch školských, športových. Žalobkyňa 1/ odišla, nebýva tam 4 roky
a on tam už 2 roky býva spoločne s dcérou a s dvomi deťmi a so zaťom. Dcéra bývala na B. keď ich

volal, že majú ísť bývať do I., pred pôrodom prvej dcéry, alebo vnučky, nechcela, že musí ísť na Hájik
bývať, lebo v tej dobe bývala žalobkyňa 1/ na B., tak chcela ísť k nej. Tak on synovi prerobil celú izbu
na novo, komplet podlahy, gauč, všetko sa to spravilo a zrazu, keď sa celá rodina dohodla, že ako ho
dostať odtiaľ, tak sa tam ide dcéra nasťahovať. On jej povedal, že to sa takto nerobí, nepovedal, že
nechce, aby tam bývala. Býva tam už dva roky bez problémov, takže bola to len výmena názorov, to,
že on niečo investoval a prerobil, a potom syn musel ísť bývať do obývačky. Žalobkyňa má priateľa,

ktorý má dve deti, takže tam nie je možnosť bývať v jednom dome dve rodiny. On sám je v jednej izbe,
dcéra má druhú väčšiu izbu s deťmi. Má tam susedské vzťahy nadštandardné a so svokrovcami, aj po
rozvode ešte dva roky ho navštevovali a aj si gratulovali, nebol problém. Až keď je vysporiadanie, je
problém a chcú ho odtiaľ vyhodiť. On nikomu nič nespravil, na nikoho nenadával, nikoho nenapadol.
On na svoju obranu volal policajtov, svokor ho nechcel pustiť do vlastného domu. Má to svoju vlastnú

prístupovú cestu, svoj vchod, svoju elektriku, svoj plyn v plote, vodu to nemá. Kanalizáciu majú spoločnú
verejnú, ktorú platí. Spoločná prístupová cesta sa dá ohradiť. V rámci výsluchu doplnil, že v dome chce
bývať a nech tam býva aj dcéra. Prevzal by aj tie úvery, lebo ten úver nie je zobratý na druhú chalupu,
ale je založená táto chalupa dvoma úvermi, takže tie dva úvery tam ostávajú. Nevidel problém, že tam
je nejaký spoločný vzadu dvor. Prístupová cesta je taká, že každý má prístup z jednej strany, z druhej

strany, dá sa to riešiť, tá cesta je priechodná. Z jednej ulice, z druhej ulice, dá sa to zahradiť. Dom
postavil svojpomocne, pôžičkami, nadrel sa tam, dvakrát sa to prerábalo, investoval tam čas a tiež nie
je jednoduché odísť. V dedine má priateľov, je v školskej rade, v športovom klube, má tam aktivity, hoci
nie je rodák. Žalobkyňa 1/ je rodáčka a s ňou nekomunikuje, alebo nestretáva sa nikto z I., zo susedov
širších, alebo z vedenia obce. Má tam brata o 4 domy vedľa. So svokrovcami sa nestretáva, ale nemá

problém ku nim prísť, ani ich pozdraviť. Oni ho neodzdravia. Nechodí k nim, lebo má asi zákaz. Každý
sa dostane domov po prístupovej ceste, každý má samostatný vchod. Nechodia cez nejaký spoločný
priestor v dome. Svokrovci k nemu chodili ešte rok a pol po rozvode na návštevu, navarili jeden pre
druhého, na nákup im bol, ale po podaní žaloby nie, lebo chcú, aby odtiaľ išiel preč, aby to ostalo jej.
K domu v H. uviedol, že kúpili pozemok spolu s manželkou v roku 2018, s tým, že idú postaviť dom

a začnú odznova ich vzťah, ale to bol z jej strany iba trik, aby sa on odsťahoval. Keď bola nehnuteľnosť
skončená v stave holodomu a peniaze došli, dohoda bola, že má zohnať peniaze, požičať si peniaze,
dokončiť to a prepíše sa to, alebo predá. On peniaze zohnal, dorobil a keď sa to malo prepísať, tak
žalobkyňa odmietla predaj tej nehnuteľnosti. Takže takto to bolo, takže nestaval som tu chalupu, ale
stavali sme ju kvázi spolu, keďže ona do toho domu neinvestovala žiadne peniaze, čas, vybavovanie,

nepodieľala sa žiadnym spôsobom na prevádzke toho domu a on takisto nemá vzťah a žiadnu rodinu
v tej obci. K vzdialenosti do práce uviedol, že H. sú o 5 km bližšie ako Bánova. V H. I. mu býva matka
a sestra a v I. býva brat. V K. býva teta.

13. Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2024 súd vypočuj svedka J. B.. Právna zástupkyňa žalobkýň

na pojednávaní predložila technickú správu z projektovej dokumentácie rodinného domu I. prvého
nadzemného podlažia a podkrovia, z ktorého vyplýva, že polka rodinného domu je bez balkóna a bez
schodového priestoru vo výmere 79,11 m2. Súčasťou tohto podania sú tri ponuky z realitnej kancelárie
nehnuteľnosti.sk, kde obdobný rodinný dom je v hodnote 280-tisíc, 199-tisíc a 280-tisíc, pričom pri
tých jednotlivých ponukách sú súčasťou predaja domu aj pozemky, a to vo výmere 938 m2, 151 m2

a opakovane 938 m2, pričom pri rodinnom dome I. ide o necelých 80 m2 úžitkovej plochy rodinného
domu a pozemku 70 m2 záhrady a 259 m2 prístupovej cesty. K výpočtu ceny došli priemerom z týchto
cien,kdepričomrodinnýdomohodnotilanasumu86.009,-eur,ztohovýplatokpolovicavočižalovanému
vo výške 43.004,- eur, s tým, že ako výplatok mimo znaleckého posudku navrhujú 50.000,-eur. Doplnila
k vykonanému výsluchu, že je irelevantné, či pozemok a hospodárske budovy daroval otec, dôležité

je však, že darovala strana žalobcu. Rovnako irelevantné je splácanie úverov, nakoľko podstatná časť
sa splácala počas manželstva, takže splácali jeden úver, aj druhý úver a dokonca tri úvery spoločne
a rovnako sú irelevantné dôvody rozvodu. Z dokazovania bolo preukázané, že zať so svojím svokrom,
aj so svokrou, nevedia existovať na jednom pozemku, hoci aj keď je tá prístupová cesta spoločnáa majú spoločnú stenu, ale sú priamymi susedmi. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vzhľadom
na dôkaz predložený až na pojednávaní a stým súvisiacu cenu nehnuteľností sa k tomu momentálne
nemôže vyjadriť. Poukázala, že pred 5 rokmi, keď sa bral úver, ten dom bol ocenený znaleckým

posudkom a vtedy bola cena domu určená na 130.000,- eur, teraz mi hovorí v rýchlosti takto pán
žalovaný. K výsluchu svedka uviedla, že účastníci konania v podstate nadobudli od inej osoby ako
od svedka predmetnú nehnuteľnosť. Nadobudli ju v čase, keď žalobkyňa nepracovala, nemala žiaden
príjem. Tvrdenia svedka, že všetko financoval, ktoré potom zvláštnym spôsobom opravil tak, že teda
ani nefinancoval vlastne všetko, sú klamlivé a zavádzajúce. Žalovaný v čase, keď sa nehnuteľnosť

prerábala, už pracoval, mal príjem. Taktiež ako vyplynulo z výsluchu svedka na prerábku poschodia,
resp. podkrovia, už bol braný úver. Čiže žiadne finančné prostriedky za stranu žalobkyne v takom
rozsahu, ako by mali teda vyplynúť z výpovede svedka v nehnuteľnosti investované neboli. Taktiež je
zrejmé, že konfliktné situácie ako svedok niekoľkokrát potvrdil, začali vznikať zhruba pred rokom. Čiže
v čase, keď žalovaný odmietol pristúpiť na také vysporiadanie, že z nehnuteľnosti odíde bez výplatku,
dokonca ešte prevezme úvery, čo samozrejme je nereálne a nemôže byť ani akceptované zo strany

žalovaného, nakoľko žalovaný má taký istý finančný nárok na predmetnú nehnuteľnosť, ako má aj
žalobkyňa už minimálne z toho titulu, že sú podieloví spoluvlastníci v rovnakom podiele. Svedecká
výpoveď je tendenčná, jedná sa o otca žalobkyne. Je zameraná vyslovene na to, aby tu vykreslil
žalovaného ako konfliktného človeka, s ktorým tam oni nedokážu žiť, avšak toto nie je pravda, pretože
takáto situácia nastala zhruba pred rokom, kedy boli volaní aj policajti. Žalovaný žiadne takéto situácie

nevyvoláva, užíva len svoje nehnuteľnosti a prístupovú cestu v takom rozsahu, aby teda ju mohol užívať
aj druhý podielový spoluvlastník.

14. Svedok J. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho dcéra a žalovaný je jeho
bývalý zať. Uviedol, že pozemok a hospodársku budovu dcére a zaťovi darovala manželka, ktorá bola

výlučnou vlastníčkou. Dcéra bola tehotná, potrebovali bývať, tak im to darovali a on to začal prerábať
na bývanie, lebo bývali na B. a ona tam byť nechcela. Ak by nebola tehotná, darovali by iba dcére.
Všetko prerábal svedok, je murár, spravil omietky, potery, armoval. Dcéra bola tehotná v tom čase,
musela dorobiť školu. Prerábku financovali spolu všetci. Dôvodom rozvodu bolo, že žalovaný chodil ako
slobodný, z roboty na chatu, piatok, sobota, nedeľa, deti doma s manželkou, z roboty chata, pingpong

chata, futbal chata Pred rozvodom bol vzťah so žalovaným dobrý, ale potom prišiel opitý k nemu a začal
sa mu tam vnútri vyhrážať. Tak žalovaného chytil, vyhodil z chalupy, a on ešte išiel ku policajtom. Stávalo
sa aj dva – tri razy za týždeň, že prišiel opitý, keď išiel pingpong hrať, dcéra robila poobednú, koľko
krát musela z poobednej preňho do L., lebo bol napitý. Oni bývali pri vnúčencoch, lebo vnuk bol sám,
vnučka odišla na študovanie, tak bol sám. Po rozvode chodí tiež opitý, ale svedok sa už o žalovaného

nestará, nezaujíma ho. Nemôže ho ani vidieť. Nemôže byť v jednom dvore so žalovaným. Žalovaný
mu robí naprotiveň a ešte mu nadáva, hoci mu vychoval deti. Všetko s manželkou urobili, žalovaný sa
nestaral o nič, ako sa urobila chalupa, tak je, neurobil nič tam. Ani s manželkou nemá žalovaný dobrý
vzťah, začal najprv manželke nadávať, potom svedok vyskočil. Vzťahy sa narušili po rozvode. Nevedel
prečo to bolo. Najskôr sa pohádal s manželkou a potom aj so svedkom. Ak by žalovaný získal tento dom

a pozemok, nevedeli by s ním existovať. K poslednému konfliktu uviedol, že žalovaný zavolal políciu,
lebo mu svedok chodil po jeho pozemku. Ona na zaťa nevolal policajtov. Keď sa povadili so zaťom,
tam mu vypol vodu na 5 minút, ale potom ju pustil. A voda je jeho, platí ju už 26-27 rokov. Žalovaný
dal peniaze iba na vodáreň
.

15. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami nedošlo k dohode o hodnote nehnuteľností, súd na návrh
žalobkýňnariadiluznesenímč.k.51C/73/2022-191zodňa31.10.2024znaleckédokazovanienaurčenie
všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností.

16. Znalec predložil súdu dňa11.04.2025 znalecký posudok č. 5/2025 zo dňa 8.4.2025. K znaleckému

posudku sa vyjadril žalovaný podaním doručeným dňa 29.4.2025 a uviedol, že v zásade nerozporuje
cenu určenú znalcom. Považoval za potrebné poukázať na to, že znalec neuviedol v posudku balkón.
Taktiež znalec v posudku uvádza vonkajšie steny ako brizolitové, avšak celý dom je zateplený
polystyrénom so silikónovou omietkou.

17. Znalec vo vyjadrení k námietkam žalovaného doručil súdu 25.6.2025 podanie, v ktorom uviedol, že
čo sa týka balkóna, tak ten je uvedený v znaleckom posudku. Balkón je zahrnutý v tvorbe rozpočtového
ukazovateľa – viď str. 7 bod 41 Balkón – položka rozpočtového ukazovateľa 41.1 - výmery nad 5 m2. Čo
sa týka brizolitovej omietky, v posudku neuvádza, že vonkajšie steny majú brizolitovú omietku. Pri tvorberozpočtového ukazovateľa 14 fasádna omietka (viď str. 5 a str. 6) používa položku 14.1, ktorá celá znie:
“škrabanýbrizolit,omietkynabázeumelýchlátok“.Toznamená,žetátopoložkanepokrývalenminerálnu
omietku na báze cementu, vápna, kameniva/piesku – napr. brizolitovú, ale aj ostatné typy na báze nie

prírodných látok: akrylátove, silikónové a aj silikátové, ktoré sú použité na ohodnocovanej stavbe.

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 súd vec prejednal a rozhodol. Právny zástupca
žalobkýň uviedol, že z vykonaného dokazovania, ako aj z písomných podaní, je preukázané, že daná
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto vyporiadania, bola nadobudnutá od rodičov žalobkyne 1/,

a teda od žalobkyne 2/ do manželstva žalobkyne so žalovaným, ktoré bolo rozvedené v roku 2021.
Čo sa týka nákladov investícii, takisto nejakých opráv a údržby, mal za to, že bolo preukázané na
výsluchu na predchádzajúcom pojednávaní, že tieto veci obstarával výlučne otec žalobkyne, ktorý na
tejto nehnuteľnosti pravidelne vykonával udržiavacie práce, takisto aj rekonštrukčné práce. Zároveň
žalobkyňa 1/ z dôvodu rozsiahlych problémov po predchádzajúcom manželstve bola nútená opustiť
predmetnú nehnuteľnosť a to je dôvod, prečo teda tam v tomto čase nejakým spôsobom nežije,

nebýva, bola nútená ísť do nájmu, ktorý nájom platí doposiaľ, avšak žalobkyňa 1/ má záujem a chce,
aby celá nehnuteľnosť bola pridelená do jej výlučného vlastníctva za primeranú protihodnotu, avšak
primeranú nie polovicu z hodnoty danej nehnuteľnosti, avšak o podstatne zníženú na základe aj
pomerov, ktoré aj v súčasnom, či už nejakým spôsobom v súčasnosti, resp. z minulosti vyplývajú,
a teda zjavne tým, že celá nehnuteľnosť pripadla žalovanému v tej polovici práve z dôvodu toho, že

bol darovaný zo strany rodičov a žalobkyňa. Žalobkyňa 1/ vie zabezpečiť financovanie. Žalobkyňa 1/
chce nehnuteľnosť užívať spolu so svojou dcérou, prípadne do času, kedy by teda dcéra bola so svojim
mužom a dvoma deťmi schopná nejakým spôsobom si nájsť vlastné bývanie, tak do tohto času by týmto
spôsobom nejakú otázku vedeli vyriešiť. V záverečnej reči doplnil, že daná nehnuteľnosť sa nachádza
v bezprostrednom susedstve rodinného domu rodičov žalobkyne 1/, a teda aj žalobkyne 2/, preto dom

a pozemok boli do podielového spoluvlastníctva účastníkom prevedené darovacou zmluvou od rodičov
žalobkyne, teda z rodinného majetku s jednoznačným cieľom umožniť vtedy mladej rodine vtedajším
manželom, a teda žalobkyni 1/ a žalovanému bývanie v blízkosti rodičov, a to je z dôvodu toho, aby mali
nejakým spôsobom v prípade potreby túto potrebu a pomoc zabezpečenú. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že na rekonštrukcii domu sa taktiež výrazne podieľa otec žalobkyne 1/, a teda manžel

žalobkyne 2/, ktorý okrem osobnej a fyzickej pomoci poskytoval aj finančné prostriedky. Nemožno teda
hovoriť o rovnocennom vklade oboch podielnikov, keďže rozhodujúci prínos k zveľadeniu nehnuteľnosti
mala teda žalobkyňa 1/ a taktiež takto k tomu, aby vôbec žalovaný nehnuteľnosť nadobudol, mala
rodina žalobkyne 1/. Takisto osobné a vlastne rodinné pomery účastníkov sú v tomto pomere veľmi
významne, taktiež ako bolo na pojednávaní preukázané, vzťahy medzi žalovaným a rodičmi žalobkyne

1/ sú dlhodobo hlboko narušené a komunikácia medzi nimi prakticky neexistuje. Nie je preto možné
predpokladať, že by bolo reálne a dôstojné spoločné užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalovaný momentálne
býva v predmetnom dome spolu s dcérou a jej rodinou, sám si už podľa informácii našiel novú partnerku,
s ktorou plánuje spoločné bývanie. Naopak žalobkyňa 1/ je nútená platiť v súčasnej dobe nájomné za
bývanie, ktoré sa bude v každom roku zvyšovať, a ktoré sa už aj zvýšilo, čo už je nejakým spôsobom

v rozpore s tým, ako sú jej finančné prostriedky, a teda jej bytová otázka je v tomto smere otvorená
a ponechanie nehnuteľnosti, ktoré je predmetom tohto podielového spoluvlastníctva, je teda veľmi
významná, aby teda bola v jej vlastníctve a vedená do jej výlučného vlastníctva. Právna zástupkyňa
žalovaného uviedla, že žalovaný v podstate rodinný dom prerobil z hospodárskej budovy, všetky
práce rekonštrukčné robil sám, financoval sám. Pokiaľ žalujúca strana tvrdí, že mala do nehnuteľnosti

investovať nejaké vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky rodičov žalobkyne a títo mali
vykonávať nejaké rekonštrukcie, nič také do súčasnosti žalobkyňa nepreukázala. Čiže tieto tvrdenia
nepodložila žiadnymi dôkaznými prostriedkami a činia ich spornými. Pokiaľ uvádza, že z tohto dôvodu
je potrebné znížiť výšku náhrady, ktorá by mala byť vyplatená v prípade prikázania nehnuteľnosti do
jej vlastníctva žalovanému, tak taktiež nešpecifikovala ani sumu, ani dôvody, ani nijakým spôsobom

nepodložila tieto tvrdenia dôkaznými prostriedkami, takže mám za to, že aj takáto námietka žalobkyne
je neopodstatnená. Čo sa týka rozhodnutia o tom, ktorému zo spoluvlastníkov je potrebné vec prikázať,
poukázala na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 27.6.2024, kde samotná
žalobkyňa uvádzala, že tam nejde bývať, že ostane na Hájiku, čiže nepotrebuje dom pre dcéru s rodinou,
ani pre seba a má vyriešenú bytovú otázku. Naproti tomu žalovaný býva v predmetnej nehnuteľnosti,

ktorú v podstate celú zrekonštruoval, žije tam takmer celý svoj život od uzatvorenia sobáša vyše 25
rokov, má tam zázemie, má tam voľnočasové aktivity. V predmetnej nehnuteľnosti býva v podstate
aj v súčasnosti, je odkázaný aj bytovou otázku na túto nehnuteľnosť a taktiež je schopný v sume
určenej znalcom vyplatiť žalobkyňu v polovici jej podielu, a to v lehote do 30 dní od právoplatnostirozsudku a finančné prostriedky má zabezpečené. V rámci záverečnej reči doplnila, že je pravdou, že
účastníci konania dostali predmetné nehnuteľnosti darom od rodičov žalobkyne, avšak práve túto rodinu
opustila žalobkyňa. Rozvod manželstva iniciovala žalobkyňa. Do súčasnosti od rozvodu od roku 2021

v predmetnej nehnuteľnosti nebýva. Nebývala tam už ani pred rozvodom, práve žije na B. s priateľom. Po
celú dobu ešte počas trvania manželstva, takže rozpad rodiny nemožno pripísať na stranu žalovaného,
a z tohto dôvodu ho nejako sankcionovať tým, že by mu nebola predmetná nehnuteľnosť prikázaná
do vlastníctva. Žiadne investície, ani rekonštrukcie zo strany rodiny žalobkyne v konaní preukázané
neboli. Čo sa týka toho, že by žalovaný mal zostať žiť na spoločnom pozemku s rodinou žalobkyne,

poukázala, že prístup k predmetnému pozemku je možné aj zo zadnej strany, čiže nielen z prednej,
kadiaľ je teraz, takže v tomto prípade nevidím žiaden problém, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do
vlastníctva žalovanému, ktorý si vie takýmto spôsobom zabezpečiť prístup aj zo zadnej časti po jeho
pozemku a vlastne tým pádom sa vylúčia akékoľvek strety s rodinou žalobkyne. On s rodinou žalobkyne
žiaden problém nemá ani v rámci spolužitia. Nemá taktiež ani žiadnu partnerku, s ktorou by plánoval
nové bývanie. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný má ešte dom v Petroviciach, kde môže bývať, tak že

tento rodinný dom je v spoluvlastníctve aj žalobkyne, čiže aj ona môže bývať v H., pokiaľ teda nemá
vyriešenú bytovú otázku a z tohto dôvodu nepovažuje za relevantné, aby taktiež tieto skutočnosti neboli
považované za dôvod na prikázanie nehnuteľnosti žalobkyni. Žalovaný je taktiež pripravený vyplatiť
žalobkyňu sumou určenou znaleckým posudkom v lehote, ktorú určí súd, takže nie je žiaden dôvod na to,
aby nehnuteľnosť nebola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Na predmetnej nehnuteľnosti

viaznu záložné práva k úverom, pričom žalovaný spláca hypotéku v celej sume po celú dobu od rozvodu
v sume 370,- eur mesačne, na ktoré sa žalobkyňa vôbec od rozvodu nijakým spôsobom nepodieľa,
takže aj toto je dôvod, ktorý je relevantný pre prikázanie veci žalovanému. Žalobkyňa 1/ uviedla, že
žalovaný nie je závislý na bývaní v I., pretože majú ešte jednu nehnuteľnosť, ktorú užíva tiež on. Jej
bytová otázka sa zmenila. Bude im končiť nájom, platí sa tam parkovné po novom. Túto nehnuteľnosť

by chcela pre seba a ísť tam bývať. Je schopná žalovaného vyplatiť, keď súd určí, koľko určí, či z toho
ZP som schopná ho vyplatiť.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový
stav:

20. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec E., okres E. zo dňa 16.02.2022 (č. l. 5 spisu a podľa
stavu overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „C“ č. XXX/X záhrada o výmere 70m2 a č.
XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77m2 a rodinného domu č. XXX postaveného na parcele

XXX/X a to každý v podiele 1. Nehnuteľnosti sú umiestnené v zastavanom území obce.

21. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec E., okres E. zo dňa 31.01.2022 (č. l. 6 spisu a podľa stavu
overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobkyňa je v podiele 1, žalobkyňa
2/ v podiele 1/2 a žalovaný v podiele 1/4 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra

„C“ č. XXX/X o výmere 228 m2 zastavaná plocha a nádvorie, umiestnená v zastavanom území obce.

22. Žalobkyne predlžili kópiu katastrálnej mapy na preukázanie umiestnenia dotknutých nehnuteľností
(č. l. 107 spisu) a projektovú dokumentáciu k prestavba a podkroviu, nová bytová jednotka (č. l. 149-150
spisu).

23. Predmetné podiel na nehnuteľnostiach darovala žalobkyni 1/ a žalovanému žalobkyňa 2/ a to na
základe Darovacej zmluvy č. N 48/99 zo dňa 1.3.1999 (č. l. 106 spisu).

24. Žalobkyne predložili aj List vlastníctva č. XXX, podľa ktorého je vlastníkom pozemku k. ú. I. M. XXX/

X záhrada o výmere 349 m2 žalobkyňa 2/ v podiele 1/1; LV č. XXXX podľa ktorého sú vlastníkmi parcely
CKN XXX/X a na nej postaveného domu č. 354 žalobkyňa 2/ v podiele 2/3 a jej manžel v podiele 1/3
(č. l. 100-101 spisu).

25. Podľa Rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OÚ-ZA-OVVS2-2023/048067-004 z 5.10.2023 bol J.

B. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým,
že úmysle narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 31.7.2023 okolo 20:00
hod. na spoločnej príjazdovej ceste na ul. D. N. E. H. B. fyzicky bránil v tom, aby vstúpil na prístupovú
cestu tým, že ho chytil za ruku a odstrčil pre (č. l. 104-105).26. Žalobkyňa 1/ oslovila žalovaného s návrhom za účelom zrušenia a vyporiadania tak BSM ako aj
podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 27.5.2022 s tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudne

žalobkyňa 1/ s tým, že list prevzal žalovaný dňa 09.6.2022 (č. l. 8-17 spisu).

27. Podľa Znaleckého posudku č. 5/2025 znalca Ing. Mariána Cicaniča všeobecná hodnota bez
prístrešku a skladu (pozn. súdu tie neboli predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva) je
spolu 180.000,-eur, pričom všeobecná hodnota stavby č. s. XXX spolu s kanalizačnou, elektrickou

a plynovou prípojkou je 151 043,-eur a všeobecná hodnota pozemkov XXX/X, XXX/X, XXX/X (podiel 1)
je 29.427,57 eur (č. l. 225-245 spisu).

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

Podľa § 144 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný asporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

29. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k

nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k. ú. I.. Ide o nehnuteľnosti vedené na LV XXXX, a to rodinný
dom č. s. XXX a parcely registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X, kde podielovými spoluvlastníkmi sú žalobkyňa
1/ v 1 a žalovaný v 1. Ďalej predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
nehnuteľnosť v k. ú. I. na LV XXXX, ide o parcelu registra „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 228 m2, pričom podiely patria v 1 žalobkyni 1/, v 1 žalovanému a v 1 žalobkyni 2/.

30.Žalobkyňa1/podanímdoručenýmsúdudňa26.6.2024vzalažalobuspäťvčastiouloženiepovinnosti
žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva a o uloženie povinnosti uhradiť žalobkyni peňažný
príjem z prenájmu domu v H.. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 právnazástupkyňa žalovaného vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti, súd výrokom II. konanie
v časti o uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú I. a zapísaných na LV č. XXXX a v časti o uloženie povinnosti

žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného domu v Petroviciach
zastavil poukazujúc na ust. 144, §145 ods. 2 a § 146 CSP.

31. Ďalej súd konštatuje, že pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania doručený súdu
19.1.2023 (č. l. 47 spisu) do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/69/2022

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má za to, že nie je dôvod na prerušenie
konania.Zobsahužalobyvuvedenomkonaníniesúzrejmédôvodyaskutočnosti,ktorébybolirozhodné
pre posudzovanie rozhodujúcich otázok aj v tomto konaní a ktoré z konania o vyporiadaní BSM mali
byť podstatné pre rozhodnutie súdu. Súd preto výrokom I. návrh žalobkyne 1/ na prerušenie konania
zamietol.

32. Pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva, súd mal za to, že zrušenie podielového
spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam nie je sporné. Sporná ostala v konaní otázka prikázania
týchto nehnuteľností, nakoľko tak strana žalobkýň, ako aj strana žalovaného navrhovala prikázať
tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného, resp. do podielového spoluvlastníctva. Rovnako sporná bola
v konaní výška primeranej náhrady.

33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súdozrušeniespoluvlastníctvaajehovyporiadanie.Právokaždéhospoluvlastníkaobrátiťsakedykoľvek
na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady,

že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde
medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ teda vyjadruje všeobecnú

podstatu vzťahu spoluvlastníka k spoluvlastníckemu spoločenstvu potiaľ, že účasť spoluvlastníka
v ňom nemožno vynucovať proti jeho vôli. Právo na zrušenie spoluvlastníctva ale nie je právom
neobmedzeným, môže byť obmedzené zákonom, pričom všetky obmedzenia musia byť primerané
sledovanému cieľu, čomu zase korešponduje úprava obsiahnutá v § 142 ods. 2 OZ, podľa ktorej, i keď
každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek žiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva, nesmie tak

žiadať v nevhodnú dobu alebo na ujmu ostatných, resp. niektorého zo spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo
jetotižvýrazomvlastníckehovzťahukspoločnejvecistýmidôsledkami,žespoluvlastníkmôžesosvojím
podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/103/2022 zo dňa 31.10.2023). Inak povedané, z uvedenej zásady, podľa ktorej nikto
nemôžebyťspravodlivonútený,abyzotrvalvspoluvlastníckomvzťahu,súajvýnimky.Ide predovšetkým

o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ktoré však v konaní neboli
tvrdené stranami sporu a ani súdom zistené.

34. Vyššie citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných

hľadísk, rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné
využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať
v takom zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania
nie je viazaný. Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na stranami navrhovaný spôsob vyporiadania
zaoberať sa otázkou reálnej deľby predmetných nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom

určenom poradí. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých
spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálna
deľba je spojená nielen s konštatovaním, že nehnuteľnosť je možné reálne deliť z hľadiska stavebno-

technického, ale je nutné sa vysporiadať s právnym hľadiskom reálnej deľby, vyjadreniami stavebného
úradu a v neposlednom rade aj s finančnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené, ktoré by museli
znášať spoluvlastníci. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to,
aby napr. rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednompozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Zároveň podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to
dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou
rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej

nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o
subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe,
ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto
hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR 22Cdo 960/2006). Záver o reálnej deliteľnosti
predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického

plánu (NS ČR 22Cdo 2631/2005). Súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvody, týkajúce sa
reálnej deliteľnosti stavby a pozemkov. Zo strany žalovaného neboli tvrdené ani preukazované žiadne
skutočnosti, ktoré by reálnu deľbu odôvodňovali a zo strany žalobkýň bolo reálne rozdelenie negované.

35. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo zákonného
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada
aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no
nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie
veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je

nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom
nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa druhej možnosti, ktorú zákon pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva predpokladá, t. j. prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva
jedného zo spoluvlastníkov.

36. Súd pri rozhodovaní, ktorému z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva prihliadal komplexne na všetky vyššie uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že
dôvodné bude prikázať stavbu rodinného domu č.s. XXX spolu s parcelou CKN č. XXX/X na ktorej je dom
postavený a parcelou KNC XXX/X do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ (výrok III. rozsudku). Podiely

žalobkyne 1/ a žalovaného na týchto nehnuteľnostiach (vedených na LV č. XXXX) sú rovnaké, a to 1,
preto súd na veľkosť podielov prihliadať nemohol. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, súd poukazuje na to,
že ani jedna zo strán sporu nie je odkázaná na bývanie v predmetnom dome a na pozemkoch, nakoľko
zhodne deklarovali, že vlastnia aj rodinný dom v H., ktorého sú spoluvlastníkmi. Zároveň skutočnosť že
žalovaný býva v predmetnom dome č. s. XXX od rozvodu nie je relevantná pre rozhodovanie, nakoľko

vzhľadom na vzniknutú situáciu pred rozvodom a v čase rozvodového konania bolo zrejmé, že niektorý
z manželov bude nútený opustiť spoločný dom. Bolo nesporné, že až do uvedeného obdobia žili v dome
spoločne ako manželia, spoločne dom udržiavali, vykonali investície do domu. Za rozhodujúcu však
súd považoval skutočnosť, že rodinný dom s pozemkami sa nachádza medzi domom a pozemkami
rodičov žalobkyne 1/. Podstatné je aj to, že domy sú spojené spoločnou stenou a majú spoločnú

vodu. Vykonaným dokazovaním boli zároveň preukázané zlé medziľudské vzťahy medzi žalovaným
a žalobkyňou 2/ a jej manželom, teda rodičmi žalobkyne 1/, pričom je zrejmé, že každá zo strán vidí
dôvody zhoršenia vzťahov v iných okolnostiach. Nesporné však je, že vzťahy sú naštrbené, konanie
otca žalobkyne 1/ musel riešiť Okresný úrad Žilina ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
a strany zhodne potvrdili, že bola volaná aj polícia. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva má dbať na to, aby sa rozhodnutím súdu vytvorili priaznivé podmienky na nerušené
využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných
situácií. Prikázaním nehnuteľností žalovanému by však súd nevytvoril podmienky vhodné na nerušené
využívanie nehnuteľností. Hoci žalovaný argumentoval aj tým, že má v obci zázemie, nakoľko tam žije
25 rokov, má tam priateľov, žiada sa poukázať, že zázemie tam má aj žalobkyňa 1/, ktorá má ako už súd

uviedol v bezprostrednej blízkosti svojich rodičov. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že žalobkyňa 1/ chce
dom nie pre seba, ale pre dcéru, súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobkyňa 1/ nechce dom užívať
by vzal za relevantnú len v tom prípade, ak by žalobkyňa deklarovala, že dom chce predať a nechce
v ňom bývať. Žalobkyňa 1/ však opakovane poukazovala na to, že dom chce pre seba aj pre dcéru až
do doby, kým sa dcéra nebude schopná osamostatniť a nenájde si spolu so svojou rodinou iné vhodné

bývanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že prikázanie nehnuteľností žalobkyni 1/
sa javí ako účelnejšie.37. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX – parcela č. XXX/X o výmere 228 m2 v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného, súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že
táto nehnuteľnosť predstavuje spoločnú prístupovú cestu k domom žalobkyne 1/ a žalovaného,

ako aj žalobkyne 2/, nebolo by dôvodné prikázať túto nehnuteľnosť aj s ohľadom na závery súdu
v predchádzajúcom odseku rozsudku do vlastníctva žalovaného. Ako už súd uviedol vyššie, prikázal
dom č. s. XXX s pozemkami do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ a preto rozhodol o tom, že pozemok
vedený na LV č. XXXX prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ a 2/, každej v podiele 1.
Žalobkyňa 2/ sa potom stala podielovým spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1/2, teda v rovnakej veľkosti ako doposiaľ, čo aj v úprave žaloby aj navrhovala. Z uvedeného dôvodu
vznikla povinnosť poskytnúť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 iba žalobkyni
1/, nakoľko podiel žalovaného 1 prirástol k jej podielu 1, pričom podiel žalobkyne 2/ zostal nezmenený
(výrok V. rozsudku).

38. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností, súd vychádzal zo znaleckého

posudku vypracovaného Ing. Mariánom Cicaničom, ktorý bol súdom v konaní ustanovený na
základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. Uvedený znalecký posudok súd považuje za
presvedčivý, odborne spracovaný, rešpektujúci platnú právnu úpravu a spĺňajúci požadované odborné
kritéria kladené právnymi predpismi na znaleckú činnosť menovaného znalca. Strany sporu nenamietali
všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle uvedeného znaleckého posudku, súd konštatuje, že bolo

dôvodné vychádzať z hodnoty určenej znaleckým posudok. Súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľností uvedenej v časti 1. záverov znaleckého posudku – t. j. Všeobecná hodnota bez prístreška
a skladu, nakoľko strany sporu nenavrhovali zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo aj k uvedeným
nehnuteľnostiam.

39. Pre žalovaného potom predstavuje výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/2 na
rodinnom dome s. č. XXX a pozemkoch registra „C“ parc. č. XXX/X a XXX/X sumu 87.213,55 eur (1/2
x 174.427,09 eur – dom 151.043,80 eur + KNC XXX/X 11.134,90 eur + KNC XXX/X 12.248,39 eur).
Preto súd uložil žalobkyni 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
vo výške 87.213,55 eur výrokom IV. tohto rozsudku. Nakoľko sa jedná o značnú sumu, s prihliadnutím

na ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu”, súd určil lehotu na
plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, pre žalovaného predstavuje výška primeranej

náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/4 na parcele registra „C“ č. XXX/X sumu 3.022,14 eur (1/4 x
12.088,56 eur – v znaleckom posudku je hodnota podielu 1 uvedeného pozemku 6.044,28 eur a teda
hodnota celého pozemku je 12.088,56 eur). Preto súd uložil žalobkyni 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 3.022,14 eur výrokom VI. tohto rozsudku. Nakoľko
sa jedná o značnú sumu, s prihliadnutím na ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého

„Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu”, súd určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

41. Súd na doplnenie zdôrazňuje, že dôvody rozpadu manželstva, ako aj skutočnosti, kto sa viac pričinil
o nadobudnutie nehnuteľností – resp. že boli darované rodičmi žalobkyne 1/ nie sú relevantné pre

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zohľadňujú sa iba v konaní o vyporiadanie BSM. Pokiaľ
teda žiadali žalobkyne uvedené skutočnosti zohľadniť, a z uvedeného dôvodu znížiť primeranú náhradu,
ktorú je povinná žalobkyňa 1/ poskytnúť žalovanému, súd okrem už uvedeného konštatuje, že sumu,
o akú by sa výška primeranej náhrady mala znížiť ani nekonkretizovali, nešpecifikovali a už vôbec
nepreukázali. Navyše pokiaľ by si žalobkyne nárokovali zohľadnenie investícii do domu č. 685 rodičmi

žalobkyne 1/, súd poukazuje, že by išlo o tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to sú
nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené nielen v konaní aj nezávisle mimo konania o zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,avšakmusiabyťvznesenévrámciriadnehošpecifikovaného
návrhu, k čomu v tomto konaní nedošlo.

42. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Aj keď sú nehnuteľnosti prikázal žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ v podieloch uvedených vo výrokovej
časti rozsudku a z tohto hľadiska bol žalovaný v konaní neúspešný a patrila by žalobkyniam náhrada

trov konania, súd však pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§
257 CSP). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu
nepriznal aplikujúc ust. § 257 CSP a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

46. Súd poukazuje na to, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane
sporu, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s

konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy konania spojené s jej účasťou v spore, kým
nie je spor ukončený. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok
na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (článok 46 ods. 4 a článok 51
ods. 1 Ústavy SR).

47. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci
a zásada procesného zavinenia. V danom prípade je však potrebné poukázať na povahu konania
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (tzv. iudicium duplex), nakoľko nejde o
klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak platí,

že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani nemôže byť
sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva preto ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto
konaní majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v
tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka
obidvoch strán sporu.

48. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

povinný posúdiť, či nie sú dané dôvody pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným
po vyhodnotení okolností prípadu, a to najmä v prípade ak žalovaná strana v spore mohla súdnemu
konaniu predísť tým, že by sa dohodla na vyporiadaní, nezaujímala o vyriešenie veci, robí obštrukcie
alebo ide o šikanózny výkon práva (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022,sp.
zn.: IV. ÚS 404/22). Zároveň súd musí zohľadniť aj to, či podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané

spôsobom, ktorý bol navrhnutý žalobcom a ak tomu tak je, niet v zásade prekážky, aby súd nemohol
priznať žalobcovi nárok podľa § 255 ods. 1 CSP ako úspešnej strane v konaní. Pre prípad priznania trov
konania žalobcovi je teda nutné, aby žalobca žalovaným pred podaním žaloby navrhol rovnaký spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aký je obsiahnutý v žalobe a aby súd totožným spôsobom
aj podielové spoluvlastníctvo vyporiadal. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie

podielového spoluvlastníctva takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom
rozsahu úspešný, a to bez ohľadu na výšku primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel,
pretože súd pri jej určení vychádzal zo záverov znaleckých posudkov predložených sporovými stranami
(rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2021).

49. V podmienkach prejednávanej veci súd zistil, že žalobkyňa 1/ doručovala žalovanému návrh na
vyporiadanie tak podielového spoluvlastníctva aj na vyporiadanie BSM manželov totožný so žalobou,
na ktorý žalovaný nereagoval, avšak žalobkyňa sa domáhala prikázania nehnuteľnosti vedenej na
LV č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva a aj iných nárokov vo vzťahu ku ktorým v konaní vzala

žalobu späť. Súd tak konštatuje, že návrh žalobkyne 1/ v predsúdnom konaní je síce totožný so znením
žaloby, avšak nie je totožný s rozhodnutím súdu. Teda nebola splnená ani podmienka totožnosti návrhu
a rozhodnutia súdu, ktorá by za súčasného predpokladu nečinnosti žalovaného, bola dôvodom pre
priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyniam. Zároveň nebolo preukázané, že by žalobkyňa2/ akýkoľvek návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanému vôbec adresovala a hoci
do konania pristúpila neskôr, už v čase podania žaloby bola podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX. Súd preto za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na

náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu považoval vyššie uvedené skutočnosti a správanie sa strán
sporu pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.