Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Odi/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204808
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122204808.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouMgr.AntóniouĎuranovou,vprávnejvecižalobcu:BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému: JUDr. Katarína Pialová, advokátka so sídlom Hollého 7,
Žilina, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V žalobe
uviedol, že je veriteľom žalovaného titulom pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 8132654986, ktorú
nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, uzavretou s postupcom Poštovou
bankou a.s.. Okresný súd Žilina vyhlásil dňa 20.06.2020 na majetok žalovaného konkurz, vedený pod
sp. zn. 2OdK/114/2020. Pohľadávka žalobcu bola v konkurze uspokojená len čiastočne.

2. Žalobca ako dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného označil skutočnosť, že žalovaný nebol

v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, nakoľko bol zamestnaný a
mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Pred vyhlásením konkurzu, v čase
od 01.07.2019 do 17.06.2020, uhrádzal žalovaný v rámci exekučného konania pohľadávku žalobcu
pravidelnými mesačnými platbami. Podľa žalobcu musí byť platobná neschopnosť stavom objektívnym
a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh.
Zo strany žalovaného bol stav platobnej neschopnosti spôsobený jeho vlastným konaním, keď prestal
splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného

subjektívneho rozhodnutia. Pokiaľ dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta dobrovoľne hradiť svoje
záväzky a rozhodne sa využiť inštitút oddlženia, nejde podľa žalobcu o poctivý zámer, ale dochádza
k zneužitiu inštitútu oddlženia. Ak by mal žalovaný skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností, naďalej by svoje záväzky splácal. Žalovaný mohol zo svojho príjmu
v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 EUR uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných
veriteľov. Alebo mohol využiť inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok
rovnaký právny účinok ako konkurz, ale dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok

veriteľov. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.

3. Ako ďalší dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný po podaní návrhu
nevynaložilúprimnúsnahuriešiťsvojdlhvrámcisvojichmožnostíaanisčastineuspokojovalpohľadávkysvojich veriteľov, keďže po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho
záväzku, a to napriek tomu, že je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nezmenili.

4. Na pojednávaní vo veci označil žalobca ďalšie dôvody na zrušenie oddlženia žalovaného. Žalovaný
podľa žalobcu tri roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vlastnil aj iný majetok ako ten,
ktorý uviedol v Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, ktorý
tvoril prílohu návrhu žalovaného na vyhlásenie konkurzu (ďalej aj len „Zoznam“), a to pozemok parc. č.
XXXX/XX, orná pôda o výmere 6.594 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. D.. Tento pozemok má podľa

žalobcu oveľa väčšiu výmeru, a teda aj vyššiu hodnotu ako pozemok, ktorý žalovaný v Zozname uviedol.
ŽalovanýtentopozemokspoluspozemkomuvedenýmvZoznamevroku2019darovalvprospechsvojej
matky. S poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaný pozemky
previedol na matku s úmyslom, aby sa vyhol splateniu svojich záväzkov a zároveň ide o odporovateľný
právny úkon.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nemal nepoctivý zámer. Aj napriek tomu, že mal
nejaký príjem, mal veľa veriteľov, aj dve exekúcie a ostávali mu minimálne financie. V žiadnom prípade
nebolo jeho snahou dostať sa na úplné dno. Nedokázal splácať, ostal platobne neschopný, preto žiadal
úprimne o bankrot. Pomáhala mu matka, aby mal aspoň na stravu. Na pojednávaní uviedol, že účet mal
na mamu a z tohto účtu mu chodila minimálna mzda, lebo exekútor mu všetko strhával. Na účet mu

prišlo 400 eur, ktoré mal na pokrytie platieb na cestu do roboty a na stravu. Peniaze na osobný bankrot
si musel požičať od matky. Bol úplne na mizine, nevládal ďalej fyzicky žiť, nebol ani platovo stabilný.
K tvrdeniu žalobcu, že v Zozname neoznačil ďalší pozemok, uviedol, že mama a brat majú v Rajci iba
jeden pozemok, jednu parcelu. On prevádzal iba jeden pozemok. Svoj pozemok previedol na mamu.
Darovaciu zmluvu dala urobiť mama jednej pani, on ju nepísal. Mal exekúcie, nevládal platiť. Nevedel

čo bude, čo bude ďalej, aká bude situácia.

6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Zmluvu o úvere č. 8132654986 zo dňa 30.09.2013,
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017, prehľad vykonaných úhrad žalovaným,
výzvy žalovanému zo dňa 06.09.2018 a 05.12.2018 ohľadom možnosti odpustenia časti dlhu, výzvu

žalovanému zo dňa 25.05.2022 na preukázanie poctivého zámeru, Rozhodnutie E. F. G., katastrálny
odbor, číslo vkladu V 4480/2019 zo dňa 24.06.2019 a Darovaciu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k pozemkom zo dňa 20.05.2019. Okrem predložených listinných dôkazov navrhol žalobca vykonať aj
ďalšie dôkazy, a to:
- dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie a poskytnutia informácie o príjme žalovaného za

obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Vykonaním tohto
dôkazu sa mal podľa žalobcu zistiť príjem žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Tento dôkaz bol podľa žalobcu spôsobilý preukázať, že žalovaný mal dostatočný príjem na
postupnú úhradu svojich záväzkov a že mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky veriteľov.
- dopyt na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie a poskytnutia informácie o príjme žalovaného za

obdobie pol roka po vydaní rozhodnutia o oddlžení žalovaného, za účelom preukázania, že žalovaný po
oddlžení disponoval príjmom, z ktorého mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov,
- dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve
žalovaného, ako i prevodoch žalovaného za obdobie štyri roky pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného a dva roky po oddlžení žalovaného, a to za účelom zistenia informácií

o vlastníckom práve žalovaného, ako aj zistenia, či žalovaný v čase pred podaním návrhu nepreviedol
svoje nehnuteľnosti alebo či po oddlžení nenadobudol nejaké nehnuteľnosti,
- dopyt na Policajný zbor, dopravný inšpektorát, za účelom poskytnutia informácie o evidencii osobného
motorového vozidla evidovaného na meno žalovaného pred podaním návrhu ako i po oddlžení, a to
za účelom zistenia, či žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové

vozidlo a ak áno, kedy došlo k jeho prevodu alebo odhláseniu z evidencie,
- dopyt na Centrálny register účtov a následne na konkrétne bankové inštitúcie za účelom poskytnutia
výpisu z bankového účtu žalovaného za obdobie pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok žalovaného, počas konkurzu, ako i pol roka po oddlžení, na základe čoho mal byť podľa žalobcu
preukázaný poctivý či nepoctivý zámer žalovaného a mali byť zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková

situácia,
- výsluch žalovaného,- pripojenie konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/114/2020, z ktorého žalobca
navrhol oboznámiť životopis dlžníka, zoznam veriteľov, zoznam majetku dlžníka, zoznam majetku väčšej
hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch a informáciu z Centrálneho registra exekúcií.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil zoznam veriteľov a uznesenie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 2OdK/114/2020 – 23 zo dňa 12.06.2020 o vyhlásení konkurzu na jeho majetok.

8. Rozsudkom sp. zn. 9Odi/2/2022 - 99 zo dňa 21.07.2023 rozhodol súd o podanej žalobe tak,

že oddlženie žalovaného zrušil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/33/2023 – 142 zo dňa
04.12.2024 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudok
zrušil z dôvodu procesnej vady, spočívajúcej v absencii rozhodnutia o zmene žaloby po tom, čo žalobca
doplnil rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral žalobou uplatnený nárok (konkrétne, že žalovaný
v Zozname neuviedol pozemok parc. č. 2124/28 v k.ú. D. a že previedol svoj majetok na matku

s úmyslom, aby sa vyhol splateniu svojich záväzkov). Odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že
nerozhodol o pripustení zmeny žaloby a napriek tomu zmenenú žalobu prejednal a rozhodol o nej.
Odvolací súd inštruoval súd prvej inštancie zrealizovať procesný postup v súvislosti so zmenou žaloby
a následne vec opätovne prejednať a opätovne rozhodnúť, pričom mu uložil povinnosť zohľadniť aj
tvrdenia strán v odvolacom konaní.

9. Žalovaný v odvolacom konaní (podania na č. l. 111 a 130 spisu) uviedol, že nehnuteľnosť parc. č.
XXXX/XXX o výmere 472 m2 v podiele 1 a nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX v podiele 1/358 nadobudol
darom od svojich rodičov, ktorí boli ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. Matka využila svoje právo
plynúce jej z právnej úpravy a požiadala o vrátenie daru, čo vyplýva aj z čl. II bodu 2.2. darovacej

zmluvy. Doručením výzvy matky zanikol právny vzťah z darovania a žalovaný prestal byť podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností. Aby zánik právneho vzťahu z darovania bol premietnutý aj v evidencii
nehnuteľností,bolapotrebnájehosúčinnosť.Pretožesibolzánikuprávnehovzťahuzdarovaniavedomý,
uzavrel zmluvu, ktorá znamenala po jej vklade v katastri záznam zániku právneho vzťahu z darovania
v evidencii vlastníckych práv. Z dôkazu predloženého samotným žalobcom teda vyplýva, že žalovaný

prestal byť vlastníkom nehnuteľností doručením výzvy matky na vrátenie daru. Preto nie je možné
hovoriť o tom, že by mal snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný tiež poprel, že by sa na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie bol býval vyjadril tak, že pozemky prepísal na matku z dôvodu, že mal
exekúcie, nevládal platiť a nevedel čo bude. Keď na pojednávaní uviedol, že mal exekúcie, nevládal
platiť a nevedel čo bude, aká bude situácia, nebolo to v súvislosti s prevodom pozemku, ale snažil

sa preukázať svoj poctivý zámer. V tom čase neboli vydané ani len viaceré poverenia na vykonanie
exekúcie. Nemohol teda v súvislosti s darovacou zmluvou hovoriť, že mal viacero exekúcií. V čase
uzavretiadarovacejzmluvynemalvedomosťaniohroziacichexekúciách.Nebolomutotižeštedoručené
ani žiadne upovedomenie o začatí exekúcie.

10. Žalobca v odvolacom konaní poukázal na to, že žalovaný mení svoju procesnú obranu. Žalovaný
podľa žalobcu nepreukázal naplnenie zákonných podmienok na vrátenie daru a ide len o účelovú
a nepravdivú obranu.

11. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Odi/2/2022 – 153 zo dňa

18.07.2025 rozhodol o zmene žaloby učinenej žalobcom na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 tak,
že pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností o tvrdenia, že 1/ žalovaný
v Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch a ktorý tvoril prílohu
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, neoznačil pozemok parc. č. XXXX/XX, orná
pôda o výmere 6.594 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. D., a 2/ že žalovaný tento pozemok spolu

s pozemkom parc. č. XXXX/XXX, zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. D., v roku 2019 previedol na
svoju matku s úmyslom, aby sa vyhol plateniu svojich záväzkov, aby tieto pozemky neboli súčasťou
exekučných konaní alebo neskôr konkurznej podstaty, pričom ide o odporovateľný právny úkon.

12. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. Žalovaný podľa neho

nepreukázal, že bol zo strany matky vyzvaný na vrátenie daru. Žalobca poukázal tiež na to, že k prevodu
pozemkov došlo tesne po tom, ako bolo vydané poverenie na jednu z exekúcií.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že parcela č. XXXX/XX je len prístupovou cestou k záhradkárskej
osade a hodnota, ktorú vlastnil, je nepatrná. Nebol si vedomý, že k záhradke patrí aj podiel na spoločnejceste. Ohľadne okolností vrátenia daru zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní.
K uzavretiu darovacej zmluvy došlo asi rok pred podaním návrhu na osobný bankrot, teda v čase, keď
o ňom ešte ani neuvažoval. Skúmanie poctivého zámeru spätne až rok pred podaním návrhu na konkurz

považuje za neprimerane dlhé časové obdobie. V čase uzavretia darovacej zmluvy nemal vedomosť
o žiadnych exekúciách, ktoré by voči nemu prebiehali. Zopakoval, že v tom čase mu nebolo doručené
upovedomenie o tom, že voči nemu prebieha exekúcia.

13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je veriteľom žalovaného titulom postúpenej pohľadávky

pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. zo Zmluvy o úvere č. 8132654986, že pohľadávka žalobcu bola
v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného uspokojená len čiastočne, že pred vyhlásením konkurzu
boli v rámci exekúcie realizované čiastočné úhrady pohľadávky žalobcu, že žalovaný je zamestnaný a
že po oddlžení neposkytol žalobcovi žiadne finančné prostriedky na úhradu svojho záväzku. Rovnako
nebolo sporné, že žalovaný v Zozname neuviedol parcelu č. XXXX/XX k. ú. D.. Nesporné bolo aj tvrdenie
žalovaného, že nehnuteľnosti nadobudol darom od rodičov. Hoci žalobca v konaní poukazoval na to, že

k prevodu pozemkov došlo až po udelení poverenia na vykonanie exekúcie, výslovne nepoprel tvrdenie
žalovaného, že v čase podpisu darovacej zmluvy mu ešte nebolo doručené upovedomenie o exekúcii.
Sporné bolo naopak tvrdenie žalobcu, že žalovaný nehnuteľnosti previedol na matku s úmyslom vyhnúť
sa plateniu svojich záväzkov.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, vykonaním
lustrácie v Sociálnej poisťovni pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, oboznámením
žalobcom označených listín z pripojeného konkurzného spisu a výsluchom žalovaného.

15. Z pripojeného konkurzného spisu zistil súd nasledovné: Návrh na vyhlásenie konkurzu bol súdu

doručený dňa 02.06.2020. Podľa Indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií boli ku dňu
02.06.2020 voči žalovanému vedené dve exekúcie, a to exekúcia vedená v prospech oprávneného –
žalobcu, dátum udelenia poverenia 09.05.2019, a exekúcia vedená v prospech oprávneného KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., dátum udelenia poverenia 08.07.2019. Zo životopisu žalovaného zo
dňa 15.05.2020 vyplýva, že žalovaný je od decembra 2018 zamestnaný v spoločnosti Franke Slovakia

s.r.o.. Vzdelanie dosiahol stredoškolské bez maturity v odbore čašník. Podľahol tlaku reklám a zobral si
pôžičku, následne sa stal platobne neschopným a vyplácal úver úverom. Zaplietol sa do dlhov a prišli
exekúcie. Býva v nájme a stará sa o mamu. Jeho mesačný príjem je 800 eur. Výdavky má na nájom
150 eur, na služby 150 eur, na ošatenie 100 eur, na splátky dlhov 300 eur, na telefón a internet 30 eur
a ostatné mesačné výdavky okolo 70 eur. Podľa zoznamu veriteľov má šiestich veriteľov. V zozname

majetku žalovaný neuviedol žiaden majetok, účet vo H., I. má zablokovaný so zostatkom mínus 100 eur.
V Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, žalovaný označil pozemok
v k. ú. D., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 472 m2, podiel 1 a vecné
bremeno v prvom poradí – právo doživotného užívania pozemku pre J. B., s odkazom na zmluvu č.
4096/08.

16. Z Darovacej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemkom zo dňa 20.05.2019 súd zistil, že
žalovaný ňou bezplatne prenechal svojej matke J. B. do jej vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 na pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX o výmere 472 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV
č. XXXX v k. ú. D., ktorému zodpovedá výmera 236 m2 (ďalej aj ako „Pozemok 1“) a spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1/358 na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX o výmere 6.594 m2, druh pozemku: orná
pôda, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. D., ktorému zodpovedá výmera 18,419 m2 (ďalej aj ako „Pozemok
2“). Podľa bodu 1.2.1 zmluvy je Pozemok 2 využívaný výlučne ako miestna cestná komunikácia na
zabezpečenie prístupu k pozemkom, ktoré sú súčasťou záhradkárskej osady. V bode 2.2 zmluvy
zmluvné strany súhlasne vyhlásili, že darovaciu zmluvu uzatvárajú v nadväznosti na výzvu obdarovanej

J. B., učinenú podľa § 630 Občianskeho zákonníka, ktorou vyzvala syna A. B., aby jej vrátil predmet
tejto zmluvy, ktorú akceptoval. V bode 1.3 zmluvy sa uvádza, že darca nadobudol vlastnícke právo
k Pozemkom 1 a 2 od svojich rodičov darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena, uzavretou
dňa 16.04.2008.

17. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, číslo vkladu V 4480/2019, vyplýva, že
dňa 24.06.2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva k Pozemkom 1 a 2 do katastra nehnuteľností
v prospech matky žalovaného.18. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/114/2020 – 23 zo dňa 12.06.2020 vyplýva, že dňa
20.06.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a že žalovaný bol zbavený všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené.

19. Z vykonanej lustrácie osoby žalovaného v Sociálnej poisťovni za obdobie pol roka pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu súd zistil, že jediným odvádzateľom bola spoločnosť Franke Slovakia
s.r.o.. Vymeriavací základ žalovaného za jednotlivé mesiace bol nasledovný: december 2019 – 1.275,88
eur, január 2020 – 1.175,56 eur, február 2020 – 1.194,76 eur, marec 2020 – 1.139,07 eur, apríl 2020 –

1.205,12 eur, máj 2020 – 1.657,34 eur, jún 2020 – 1.210,93 eur.

20. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný mal svoj účet zablokovaný. Výplata mu chodila na
účet, ktorý patril mame. Keď prevádzal pozemok, ešte nevedel, že bude nejaká exekúcia. Pozemok po
otcovi daroval na mamu, aby to ostalo jej. Pred podaním návrhu na konkurz mal plat 1.000 - 1.100 eur
v čistom, ale výdavky boli okolo 800 – 900 eur, ostávalo mu okolo 300 eur, platil nájom, všetko. V lete

mával plat vyšší, zamestnávateľ dával letný a zimný príspevok k výrobe asi 300 eur. V životopise uviedol
plat aký mal v čase, keď začínal u zamestnávateľa robiť, to bolo okolo tých 800 eur, príjem sa mu potom
zvyšoval. Na účet matky mu chodila už exekútorom strhnutá suma. Požičané peňažné prostriedky použil
na podnikanie, ktoré nevyšlo. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola výška jeho záväzkov
60.000 - 80.000 eur. Podpis na darovacej zmluve je jeho. Pozemok ale neprevádzal kvôli tomu, že by

mal nejaké dlhy, ale kvôli tomu, že to chcel dať na mamu. O exekúcii nemal v čase prevodu vedomosť.
Otec nechal časť pozemku jemu, ale on sa rozhodol, že ho daruje mame, lebo mamu baví záhradka
a jeho nie. Účelom prevodu bolo to, aby sa matka starala o ten pozemok, aby ho užívala, lebo aj tak
tam chodí ona.

21. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ,
ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia
podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia
splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení
poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje

súd rozsudkom.

22. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, dlžník má poctivý zámer, ak z
jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,

vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa
do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

23. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na

drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo

vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

23. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

24. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

25. Podľa vety tretej § 3 ods. 2 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, fyzická osoba je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

26. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhaťsaoddlženiakonkurzomalebosplátkovýmkalendárompodľatejtočastizákonaatobezohľadu

na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 166i ods. 1 ZKR, správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu
majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami.
Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie

šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.

28. Podľa § 166 ods. 2 ZKR, iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv
na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet
veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady

veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej
zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.

29. Súd primárne skúmal včasnosť podanej žaloby a vecnú legitimáciu strán sporu. Konkurz na majetok
žalovaného bol vyhlásený dňa 20.06.2020. Žaloba, doručená súdu dňa 08.06.2022, tak bola podaná v

lehote podľa § 166f ods. 1 ZKR. Žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného. Svoju aktívnu
vecnú legitimáciu preukázal zmluvou o úvere a zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný žalobcu
ako svojho veriteľa označil aj v zozname veriteľov, tvoriacom prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.

30. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom určeným pre dlžníka - fyzickú
osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v
rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma
výlučne v rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie § 166g
ods. 1 ZKR definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu na

vyhlásenie konkurzu. Ust. § 166g ods. 2 ZKR zase uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka nemožno
hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Dôkazné bremeno v konaní
nesie veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.

31. Súd skúmal, či žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení. Žalobca žalobu oprel

o viacero dôvodov. Súd sa nimi zaoberal jednotlivo. V tejto súvislosti súd k námietke žalovaného,
že posudzovanie správania žalovaného za obdobie až rok pred podaním návrhu na oddlženie je
neprimerane dlhé, poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/35/2022 z 14.06.2023,
podľa právnej vety ktorého správanie dlžníka pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre zrušenieoddlženiapodľa§166fzákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov
treba posudzovať za obdobie v rozsahu žalobných námietok dotknutého veriteľa, s prihliadnutím na
dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka a na možnosť uspokojenia oddlžením dotknutej

pohľadávky veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na
oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou.

32. Žalobca uviedol, že žalovaný mal pri oddlžení nepoctivý zámer, nakoľko v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný, pričom toto svoje tvrdenie oprel o skutočnosť,

že žalovaný mal príjem, z ktorého mohol aspoň čiastočne uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi,
ako aj voči ostatným veriteľom. Žalobca teda zastáva právny názor, že v prípade, ak má dlžník
aspoň nejaký príjem, z ktorého môže čo len čiastočne uhrádzať svoje záväzky, nemožno hovoriť
o jeho platobnej neschopnosti. Existenciu pravidelného príjmu žalovaného z pracovného pomeru pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu preukázala vykonaná lustrácia v Sociálnej poisťovni. Súd
sa však so žalobcom prezentovaným výkladom definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa

ZKR nestotožnil. Zákonná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby vyžaduje splnenie dvoch
podmienok, a to existenciu aspoň jedného splatného peňažného záväzku a uplynutie doby viac ako
180 dní po splatnosti tohto záväzku, v rámci ktorej fyzická osoba nie je schopná takýto záväzok plniť.
Podstatou definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby nie je to, či je dlžník schopný uhradiť svoj
záväzok v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým by záväzok mohol uhradiť

v jeho splatnej výške. Výklad, že platobná schopnosť znamená schopnosť (možnosť) plniť 180 dní
omeškaný splatný záväzok po častiach (v splátkach), ad absurdum aj jedno euro mesačne, nemá
podľa názoru súdu oporu v texte zákona. Takýto výklad by navyše celkom nespravodlivo znevýhodňoval
dlžníka ekonomicky aktívneho a zaradeného do pracovného procesu proti dlžníkovi záhaľčivému a
nečinnému.

33. K otázke, či dlžníka fyzickú osobu možno považovať za platobne schopného, pokiaľ dokáže svoj
splatný záväzok uhrádzať v splátkach, sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo dňa 31.01.2023, v ktorom sa uvádza: „Dovolací súd má za to, že z definície
platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré sú predpokladom

vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými súd existencia aspoň jedného peňažného
záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou
neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych
prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať
tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť

pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť
musí byť všeobecná, teda musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Rovnako tiež
samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa
podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie
finančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen

jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického
výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako to zo zákona
jednoznačne vyplýva.“

34. V rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

„Len samotná skutočnosť, že jeden zo záväzkov žalovaného bolo možné postupne vymôcť v exekúcii,
neznamená, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol platobne neschopný“.

35. Ako vyplýva z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, samotná existencia
pracovnoprávneho vzťahu a existencia príjmu, resp. možnosť čiastočne uhrádzať záväzky (aj v rámci

exekúcie) sama o sebe platobnú schopnosť dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
nepreukazuje. Žalobca z tohto dôvodu dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej platobnej schopnosti
žalovaného neuniesol.

36. Nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení má podľa žalobcu preukazovať tiež skutočnosť, že

žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nakoľko
po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že
je naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nezmenili. Nebolo sporné, že žalovaný po vyhlásení
konkurzu na pohľadávku žalobcu neuhradil žiadnu sumu. Žalobca však podľa názoru súdu vychádza znesprávnej interpretácie §-u 166g ods. 1 ZKR. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru
dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z v dôsledku oddlženia
nevymáhateľných pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia by nemal žiadny zmysel. Dlžník,

ktorého dlhy sa v dôsledku oddlženia stali nevymáhateľnými, by síce de iure bol oddlžený, de facto by
však pod hrozbou zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer bol nútený svoje záväzky splácať. Preto to,
že žalovaný po oddlžení na pohľadávku žalobcu neuhradil žiadnu sumu, nepreukazuje jeho nepoctivý
zámer pri oddlžení.

37. Žalobca v súvislosti s otázkou posudzovania platobnej neschopnosti poukazoval v žalobe na
viaceré rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach (Okresný súd Trnava, Okresný súd Bratislava I.
Okresný súd Prešov, Krajský súd v Bratislave). Súd konajúci v tejto veci sa s uvedenými rozhodnutiami
nestotožnil, pričom zároveň konštatuje, že nešlo o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

38. Podľa žalobcu nepoctivý zámer žalovaného preukazuje aj fakt, že žalovaný neriešil svoju situáciu
návrhom na určenie splátkového kalendára, ale návrhom na vyhlásenie konkurzu. Súd v žalovaným
zvolenej forme riešenia jeho úpadku nepoctivý zámer na rozdiel od žalobcu nevidel. Konkurz a splátkový
kalendár sú dva možné spôsoby riešenia úpadku fyzických osôb. Voľba, ktorým z uvedených spôsobov
dlžník dosiahne oddlženie, je výlučne na dlžníkovi. Splátkový kalendár je určený skôr pre dlžníkov,

ktorí si chcú svoj majetok ponechať, keďže na rozdiel od konkurzu pri oddlžení splátkovým kalendárom
nedochádza k speňaženiu majetku dlžníka. Dlžník je však povinný čiastočne splatiť svoje záväzky.
Splátkový kalendár musí poskytnúť uspokojenie aspoň 30% z nezabezpečených pohľadávok veriteľov a
zároveň musí byť aspoň o 10% vyššie ako v konkurze. Ak sa dlžník rozhodne riešiť svoj úpadok formou
konkurzu, nezakladá to prezumpciu nepoctivého zámeru dlžníka. Príjmové pomery dlžníka mu nakoniec

oddlženie formou splátkového kalendára ani nemusia umožňovať. Preto ani tento dôvod na zrušenie
oddlženia žalovaného neobstojí.

39. Ako ďalší dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného žalobca označil skutočnosť, že žalovaný
v Zozname neuviedol Pozemok 2.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný previedol na svoju matku približne rok pred
podanímnávrhunavyhláseniekonkurzudarovacouzmluvouvlastníckeprávokPozemku1akPozemku
2. Pozemok 2 žalovaný v Zozname neuviedol. Žalobca poukazoval na to, že Pozemok 2 má ďaleko
väčšiu výmeru (6.594 m2) ako Pozemok 1, a teda aj vyššiu hodnotu. Žalovaný sa bránil tým, že nevedel,

že k záhradke patrí aj podiel na prístupovej ceste a Pozemok 2 vnímal ako súčasť záhradky. Tiež
argumentoval, že išlo o nepatrný majetok.

41. Z darovacej zmluvy i z rozhodnutia o povolení vkladu vyplýva, že Pozemok 2 má síce výmeru 6.594
m2, ale spoluvlastnícky podiel, ktorý patril žalovanému a ktorý previedol na svoju matku, predstavoval

iba 1/358, čomu zodpovedá výmera 18,419 m2. Z darovacej zmluvy tiež vyplýva, že Pozemok 2 je
využívaný výlučne ako miestna cestná komunikácia na zabezpečenie prístupu k pozemkom, ktoré sú
súčasťou záhradkárskej osady. Išlo teda o podiel na prístupovej ceste v záhradkárskej osade. Tvrdenie
žalobcu, že s poukazom na výmeru pozemku ide o majetok ďaleko vyššej hodnoty ako v prípade
Pozemku 1 nemôže zodpovedať skutočnosti už len porovnaním výmery, keďže Pozemok 1 (prevádzaný

spoluvlastnícky podiel žalovaného) má výmeru 236 m2. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že v
Zozname sa má uvádzať iba majetok väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch.
Podľa § 48a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia ZKR, sa majetkom väčšej hodnoty rozumie majetok, ktorého súpisová hodnota presahuje 2
000eur.Pokiaľžalobcatvrdil,žetentomajetokmalbyťvZoznameuvedený,teda,žeideomajetokväčšej

hodnoty, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať hodnotu tohto majetku, resp. to, že jeho hodnota
presahuje 2.000 eur. Žalobca uvedenú skutočnosť (hodnotu podielu na prístupovej ceste o výmere
18,419 m2) netvrdil. Žalovaný naopak tvrdil, že ide o majetok nepatrnej hodnoty.
Súd však zároveň konštatuje, že s poukazom na účel využívania Pozemku 2 a s poukazom na
výmeru spoluvlastníckeho podielu žalovaného v samotnej skutočnosti, že žalovaný neuviedol Pozemok

2 v Zozname, nepoctivý zámer žalovaného (úmysel zatajiť prevod Pozemku 2) nevidí. Z vyjadrení
žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žalovaný nerozlišoval medzi parcelou, ktorá predstavuje
samotnú záhradku, a parcelou, ktorá predstavuje podiel na prístupovej ceste a prevádzané podiely na
pozemkoch vnímal ako prevod „záhradky“.Z oboch vyššie uvedených dôvodov neuvedenie Pozemku 2 v Zozname podľa súdu nepoctivý zámer
žalovaného pri oddlžení nepreukazuje.

42. Nakoniec žalobca ako dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného uviedol, že žalovaný previedol
Pozemky 1 a 2 na svoju matku s úmyslom, aby tento nehnuteľný majetok nepodliehal exekúcii, prípadne
sa neskôr nestal súčasťou konkurznej podstaty, teda aby sa vyhol plateniu svojich záväzkov. Súd, po
doplnení vyjadrenia žalovaného v odvolacom konaní a po opätovnom posúdení dôkazného bremena
ohľadom existencie označeného úmyslu žalovaného, dospel pri tomto dôvode na zrušenie oddlženia

krozdielnemuzáveruakovosvojomskoršomrozhodnutí.Dôkaznébremenoohľadomexistencieúmyslu
žalovaného totiž spočívalo na žalobcovi. Žalobca pri formulácii tohto dôvodu na zrušenie oddlženia
vychádzal z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní, na ktorom žalovaný uviedol, že pozemky previedol
na matku, pričom darovaciu zmluvu dala vyhotoviť matka jednej pani, on ju nepísal. Zároveň dodal,
že mal exekúcie, nevládal platiť a nevedel čo bude, aká bude situácia. Neskôr žalovaný výslovne
poprel, že by sa v súvislosti s prevodom pozemkov bol býval vyjadril tak ako to interpretoval žalobca,

teda, že ich previedol na matku, lebo mal exekúcie. Žalovaný tvrdil, že v čase prevodu pozemkov
o exekúcii vedomosť nemal. K prevodu pozemkov na matku došlo v dôsledku jej výzvy na vrátenie
daru, ktorú on akceptoval. Poukázal zároveň na článok darovacej zmluvy, v ktorom je táto skutočnosť
zachytená. Žalobca namietal, že žalovaný vrátenie daru, resp. existenciu písomnej výzvy na jeho
vrátenie, nepreukázal. Súd však uvádza, že primárne mal v konaní dôkaznú povinnosť žalobca, ktorý,

ak chcel byť úspešný, mal preukázať, že žalovaný pozemky prevádzal (darovaciu zmluvu uzatváral)
s úmyslom, aby sa tieto nestali predmetom exekúcie či súčasťou konkurznej podstaty. Pokiaľ žalobca
úmysel žalovaného nepreukázal, nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať opak. Nebol teda dôvod
na presun dôkazného bremena na žalovaného.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaný svoju argumentáciu ohľadom dôvodu prevodu pozemkov menil.

Uvedené zodpovedá skutočnosti. Žalovaný na prvom pojednávaní, v rámci svojho výsluchu, uviedol,
že previedol pozemok na matku, lebo ju záhradka baví a stará sa o ňu. Až v rámci odvolania tvrdil, že
pozemky previedol na matku ako následok jej výzvy na vrátenie daru. Napriek zmätočnosti a prvotnej
nekonzistentnosti vyjadrení žalovaného však podľa názoru súdu nemožno z tvrdení žalovaného vyvodiť
záver, že žalobca nimi preukázal, že žalovaný mal pri prevode pozemkov úmysel poškodiť svojho

veriteľa. Žalovaný svoje tvrdenie o vrátení daru podložil ustanovením darovacej zmluvy, na ktorej je
jeho podpis dňa 20.05.2019 úradne osvedčený. Neskoršie tvrdenie žalovaného teda bolo podporené
listinným dôkazom. Bol to žalobca, kto na preukázanie tvrdeného nepoctivého úmyslu žalovaného
nenavrhol okrem jeho výsluchu vykonanie žiadneho iného dôkazu. Výsluchom žalovaného sa tvrdenie
žalobcu nepreukázalo. Žalobca pritom mal možnosť navrhnúť napríklad výsluch matky žalovaného,

pokiaľ sa domnieval, že tvrdenie žalovaného o vrátení daru je nepravdivé a účelové.
Ďalej je potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané ani to, že žalovaný v čase uzavretia
darovacej zmluvy vedel o vydanom poverení na vykonanie exekúcie. Žalobca na preukázanie vedomosti
žalovaného o exekúcii nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a žalovaného tvrdenie, že mu v čase uzavretia
darovacej zmluvy nebolo doručené žiadne upovedomenie o začatí exekúcie, nerozporoval.

Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že žalobca dôkazné bremeno o existencii úmyslu
žalovaného poškodiť svojho veriteľa neuniesol.

43. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

44. Záverom súd uvádza, že žalobca ako dôvody na zrušenie oddlženia žalovaného tiež uviedol,
že zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne
znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Primárne súd
uvádza, že toto tvrdenie odporuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne
neschopný. Zároveň však súd konštatuje, že žalobca k tomuto tvrdeniu neuviedol žiadne konkrétne

skutkové tvrdenia a zostalo len vo všeobecnej rovine, rovnako ako ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaný
neuviedol dôležitú (nešpecifikovanú) informáciu, aj keď vedel alebo musel vedieť, že ide o dôležitú
informáciu.

45. Súd zamietol všetky návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania realizovaním dopytov s výnimkou

dopytu na Sociálnu poisťovňu ohľadne vymeriavacieho základu žalovaného pol roka pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu.46. Súd zamietol návrh na vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom lustrácie a poskytnutia
informácie o príjme žalovaného za obdobie pol roka po vydaní rozhodnutia o oddlžení žalovaného
z dôvodu, že zistenie výšky príjmu žalovaného by pre rozhodnutie vo veci nemalo žiaden význam.

Išlo tak o dôkaz nadbytočný. Ako súd uviedol vyššie, skutočnosť, že žalovaný po vyhlásení konkurzu
nevykonal žiadnu úhradu na nevymáhateľnú pohľadávku žalobcu neprezumuje jeho nepoctivý zámer.
Zistenie výšky príjmu žalovaného po vyhlásení konkurzu preto nebolo pre posúdenie poctivého zámeru
žalovaného potrebné.

47. Súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dopytu na Úrad geodézie, kartografie a katastra za
účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného, ako i o prevodoch majetku žalovaného
za obdobie štyri roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a dva roky
po jeho oddlžení. Súd tento dôkaz nevykonal primárne z dôvodu absencie akýchkoľvek skutkových
tvrdení žalobcu, ktoré by vykonanie tohto dôkazu mali potvrdiť. Povinnosti strany sporu označiť dôkazy
predchádza povinnosť tvrdenia. Pokiaľ si strana, v tomto prípade žalobca, nesplnila povinnosť tvrdenia,

potom neexistujúce tvrdenie nemôže byť predmetom dokazovania.

48. Totožné platí ohľadom návrhu žalobcu na vykonanie dopytu na Policajný zbor, dopravný inšpektorát.
Ani návrhu na vykonanie tohto dôkazu nepredchádzali žiadne skutkové tvrdenia.

49. Súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie lustrácie bankových účtov žalovaného a vyžiadanie
výpisu zo zistených bankových účtov žalovaného za obdobie pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzunamajetokžalovaného,počaskonkurzu,akoipolrokapooddlžení.Tentodôkazsúdnevykonal
rovnako z dôvodu, že žalobca vo vzťahu k nemu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca netvrdil,
že by žalovaný mal na účte/účtoch k dispozícii toľko finančných prostriedkov, ktoré by pokryli výšku jeho

splatných záväzkov, a teda, že z tohto dôvodu nebol platobne neschopný. Žalobca tvrdil výlučne to, že
žalovaný mal príjem, ktorého výška postačovala na čiastočnú úhradu jeho záväzkov.

50. Všetky uvedené návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré súd zamietol, nemali za účel preukázať či
vyvrátiť tvrdenie žalobcu alebo žalovaného, ale zistiť to, čo mal žalobca povinnosť primárne tvrdiť. V tejto

súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca ako veriteľ má možnosť preveriť pomery
dlžníka a zistiť, či existuje skutočnosť, ktorá by mohla prezumovať jeho nepoctivý zámer pri oddlžení.
Podľa § 166i ods. 2 ZKR je správca povinný na žiadosť veriteľa vykonať šetrenia pomerov dlžníka, ktoré
môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru. Veriteľ teda disponuje účinným nástrojom ako
prípadný nepoctivý zámer dlžníka odhaliť.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).