Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215207961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7215207961.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Agnesy Hricovej v spore žalobkyne A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom v E., F. D. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Patrikom Tulinským, LLM, advokátom so sídlom v Košiciach,
Hrnčiarska 933/9, proti žalovanej: G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., E. J. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 15. januára 2020 č.k. 29C/205/2015
- 213 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice, ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom
zo dňa 15. januára 2020 zamietol žalobu (výrok I.) a vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne v znení jej zmien, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej

povinnosť zaplatiť jej 2.390,40 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za
bezprávne užívanie 9 m2 priestoru v nebytovom dome v spoluvlastníctve žalobkyne za obdobie od
13.11.1995 do 13.11.1997 a od 22.9.2008 do 22.9.2010 tvrdiac, že sporný nebytový priestor o rozlohe
9 m2 v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie E. – K., ktorej je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou žalovaná v tomto období bez právneho dôvodu a bez platby odplaty žalobkyni užívala
ako advokátsku kanceláriu.

3. Súd prvej inštancie týmto rozsudkom rozhodol potom, ako jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa
30.5.2016 č.k. 29C/205/2015-70, ktorým vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 2.390,40 € s príslušenstvom zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.12.2017 č.k.
2Co/475/2016-142 a následne rozsudok vydaný dňa 28.2.2018 č.k. 29C/205/2015-151, ktorým súd
žalobu zamietol zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.5.2019 č.k. 9Co/190/2018-190 (o.i.)
s názorom, že je správne posudzovať otázku vlastníctva žalobkyne k spornému priestoru zhodne ako
Okresný súd Košice II v spore vedenom pod sp.zn. 21C/451/1997 v spojení s rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 26.1.2010 sp.zn. 6Co/206/2008.

4. Po vrátení veci súd prvej inštancie znovu posúdil dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku
a zohľadniac výšku jej spoluvlastníckeho podielu (55/1860) usúdil, že nárok žalobkyne na vydaniebezdôvodného obohatenia by bol dôvodný vo výške 70,68 € (2.390,40 € : 1860 x 55). Následne aplikujúc
ustanovenie § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobkyňa na
uplatňovanie tohto nároku nie je aktívne legitimovaná. Odkazom na závery v zrušujúcom uznesení č.k.

9Co/190/2018-190 a v rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 21C/451/1997 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.1.2010 sp.zn. 6Co/206/2008 uzavrel, že ak spoločná časť
nebytového domu - chodby, bola predelená sklobetónovou priečkou bez rozhodnutia stavebného úradu,
žalobkyňasanemohlastaťvýlučnouvlastníčkoutaktooddelenejčastispoločnýchpriestorovnebytového
domu, ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, a teda v konaní bol preukázaný opak ako

vyplýva z údajov katastra (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálneho zákona). Zo zistenia, že prostredníctvom správcu ostatní
spoluvlastníci nehnuteľnosti prijímali od žalovanej úhrady za užívanie sporného priestoru, súd vyvodil
súhlas ostatných spoluvlastníkov s plnením žalovanej a poukazom na to, že o rozhodovaní so spoločnou
vecou rozhoduje väčšina spoluvlastníkov uzavrel, že žalovaná uhrádzala a uhradila náklady za užívanie
za užívanie priestoru nielen voči žalobkyni, ale aj voči ostatným spoluvlastníkom a žalobu žalobkyne

zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nevzhliadnuc dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhla I/ zmeniť rozsudok tak, že žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 2.390,40 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 17,6 % p. a. zo sumy 1.195,20 € za obdobie od 14.11.1997 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 12,25 % p. a. zo sumy 1.195,20 € za obdobie od 23.9.2008 do zaplatenia
a II/ priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z celkových trov konania, vrátane

trov odvolacieho konania.

6.1. Žalobkyňa v odvolaní namietla správnosť záveru súdu, že žalobkyňa nie je aktívne vecne
legitimovaná na uplatňovanie žalovaného nároku. Spochybňovala pritom správnosť posúdenia
predbežnej otázky vlastníctva sporného priestoru tvrdiac, že súd nesprávne vychádzal z rozsudku

Okresného súdu Košice II zo dňa 5.6.2008 č.k. 21C/451/1997-327 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 5.6.2008 č.k. 21C/451/1997-376, z dôvodu, že rozsudok bol vydaný v odlišnej veci, v ktorej
súd zamietol žalobu, ktorou sa žalovaná, v procesnej pozícii žalobkyne, domáhala určenia vlastníctva
k spoluvlastníckemu podielu k spracovanej veci, pričom súd iba v rámci odôvodnenia rozsudku zaujal
stanovisko, že tento priestor predstavoval spoločnú časť administratívnej budovy na L. J. XX E., ktorá

patrila do podielového spoluvlastníctva všetkých vlastníkov nebytových priestorov v tejto budove.

6.2. Súdu prvej inštancie žalobkyňa vytkla aj to, že na námietky žalobkyne nereagoval a nevysvetlil,
z akého dôvodu námietky žalobkyne mali byť nedôvodné. Žalobkyňa zopakovala svoju argumentáciu
v priebehu sporu a znovu akcentovala, že prejudiciálnu viazanosť pri posúdení určitej otázky možno

konštatovať jedine vtedy, ak bola otázka, ktorá sa javí ako predbežná z pohľadu tohto konania, priamym
predmetom iného konania (v tomto prípade konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 21C/451/1997) a zároveň je nevyhnutné, aby takáto otázka bola ako priamy predmet iného konania
právoplatne posúdená priamo vo výroku rozsudku vydaného v danom konaní, čo vyplýva z § 228 ods.
1 CSP, ako aj judikatórnych záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 i právnej

doktríny (napr. L., M. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425). Poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/171/2012 zo dňa 26.7.2012 a sp. zn. 3Cdo/290/2012 zo dňa 10.1.2013,
podľa ktorých predmet konania je v každom prípade vymedzený petitom návrhu na začatie konania,
žalobkyňa podčiarkla, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok, lebo
predbežnú otázku v tomto konaní predstavuje to, či žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou sporného

nebytového priestoru a predmetom konania sp. zn. 21C/451/1997 bolo určenie, či žalovaná (z pohľadu
tohto konania) bola alebo nebola podielovou spoluvlastníčkou administratívnej budovy na L. XX, pričom
súd v tomto spore právoplatným výrokom rozhodol iba o tom, že žalovanej takéto postavenie nepatrí.
Podľa názoru žalobkyne pri posúdení predbežnej otázky vlastníctva sporného priestoru mal súd v tejtoveci realizovať vlastné (autonómne) skutkovo-právne posúdenie na základe dôkazov vykonaných v
tomto konaní, trvajúc pritom na tom, že bola a je jedinou vlastníčkou priestoru neoprávnene užívaného
žalovanou, čo v priebehu konania riadne preukázala jednak listom vlastníctva č. XXXXX, pre okres

Košice IV, obec E. - G., k. ú. K., jednak zmluvou o budúcej zmluve, ktorá bola medzi stranami sporu
uzavretá dňa 9.10.1991 a z ktorej vyplýva, že žalobkyňa do vzťahu so žalovanou vstúpila ako jediná
vlastníčka sporného priestoru.

7. Žalovaná navrhla rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako zákonný a vecne správny a priznať žalovanej

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 7. októbra 2021 č.k.
5Co/97/2020 - 272 tak, že zmenil rozsudok a uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 2.390,40 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s
príslušenstvom a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento rozsudok

bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.5.2024 sp. zn. 7Cdo/250/2022.

9. Po vrátení veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa A. N. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v E.,
O. XXXX/XX zomrela dňa X.XX.XXXX a preto uznesením zo dňa 24.7.2025 č.k. 11Co/94/2024-373
rozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnou nástupkyňou A. B. C., D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v

E., F. D. XXX/XX.

10. Následne odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok podľa § 379 CSP ako aj konanie mu
predchádzajúce v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP a z hľadísk žalobkyňou
uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a v intenciách právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v zrušujúcom uznesení zo dňa 15.5.2024 sp. zn. 7Cdo/250/2022 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP neopodstatnene. Rozsudok je vecne správny.

11. Predmetom sporu je nárok žalobkyne založený na tvrdení, že žalobkyňa (právna predchodkyňa
žalobkyne) ako podielová spoluvlastníčka nebytového domu uzatvorila dňa 9. októbra 1991 so
žalovanou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa žalobkyňa zaviazala predať žalovanej 9 m2
priestoru v označenej nehnuteľnosti. Sporný 9 m2 priestor je súčasťou spoločných priestorov (chodby)
nebytového domu (administratívnej budovy), ktorý bol bez rozhodnutia stavebného úradu predelený

a upravený. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaná v rozhodnom období (13.11.1995 do
13.11.1997 a 22.9.2008 do 22.9.2010) tak sporný priestor o rozlohe 9 m2 užívala ako advokátsku
kanceláriu bez právneho dôvodu a bez platby odplaty žalobkyni. Žalovaná však od roku 1993 do roku
2013 uhrádzala správcovi budovy platby spojené s užívaním spoločných priestorov a tvorbu fondu
údržby a opráv, celkovo vo výške 6.969,88 €.

12. V súdenej veci zostala spornou otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na uplatňovanie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestoru, ktorý bol pôvodne spoločnou časťou
nebytového domu (administratívnej budovy) a bol predelený a upravený bez rozhodnutia stavebného
úradu. Právne významné bolo preto posúdenie právnej povahy sporného priestoru.

13. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanou užívaný 9 m2 priestor je samostatným nebytovým priestorom,
ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, keďže jej výlučné vlastníctvo k tomuto priestoru preukazuje
zápis na liste vlastníctva, ktorý žalobkyňa predložila. Žalovaná vo svojej obrane naopak tvrdila, že
priestor 9 m2 sa nikdy nestal výlučným vlastníctvom žalobkyne, lebo po celý čas zostal súčasťou

spoločných priestorov nebytového domu v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov nebytových
priestorov, čo potvrdilo aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 21C/451/1997. V
tejto súvislosti žalobkyňa v priebehu sporu i v odvolaní spochybňovala prejudiciálnu viazanosť súdu
týmto rozsudkom na posúdenie vlastníctva žalobkyne k spornému priestoru. V súlade s právnym
názorom dovolacieho súdu v kasačnom rozhodnutí až po vyhodnotení tejto otázky bolo možné pristúpiť

k posudzovaniu, či žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne za užívanie priestoru
9 m2 bez právneho dôvodu a ak áno, v akej výške a či môže žalovaná započítať svoje platby správcovi
proti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.14. Po preskúmaní spisu a napadnutého rozsudku so zreteľom na jednoznačný právny názor
dovolacieho súdu v jeho kasačnom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/250/2022 je nutné uzavrieť, že súd prvej
inštancie na posúdenie vyššie uvedených právne významných právnych otázok vykonal potrebné

dokazovanie a skutkový stav veci zistil v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie. Súd nepochybil ani
pri prejudiciálnom skutkovom i právnom posúdení otázky aktívnej legitimácie žalobkyne podstatnej pre
rozhodnutie sporu. Spor po právnej stránke posúdil správnym spôsobom, pre rozhodnutie sporu správne
zvolené hmotnoprávne normy (a v odvolaní žalobkyne nespochybňované) súd správne interpretoval a
aj aplikoval na zistený skutkový stav. Súd správne posúdil aj otázku právnej povahy sporného priestoru.

15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
účinnom ku dňu 13. novembra 1995, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
vychádzajúc zo záveru, že nie je možné prijať údaje z katastra nehnuteľností ako hodnoverné, pretože
podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoločné časti domu nie sú nebytovými
priestormi a bez rozhodnutia stavebného úradu nemožno vytvoriť nebytový priestor oddelením zo
spoločných častí (chodby). Preto ak bol sporný priestor 9 m2 (chodba) predelený bez rozhodnutia

stavebného úradu, žalobkyňa sa nemohla stať výlučnou vlastníčkou tejto oddelenej časti spoločných
priestorov.

17. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Bezpochyby spôsobilým predmetom
občianskoprávnychvzťahovjeajnebytovýpriestornachádzajúcisavinomnežbytovomdome(por.napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2005, sp. zn. 2Cdo/270/2004), uvedené ale
bez ďalšieho nemohlo mať v predmetnej veci za následok, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou
sporného priestoru. Nebytový priestor totiž nemohol vzniknúť bez ďalšieho faktickým spôsobom -
výstavbou alebo spracovaním veci ako samostatná vec, lebo okrem toho je na jeho vznik nevyhnutná
aj ďalšia právna skutočnosť, a to rozhodnutie stavebného úradu o určení miestnosti, alebo súboru

miestností na iné účely ako bývanie. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu nebytovým
priestorom nie sú. S ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v znení účinnom ku dňu 13. novembra 1995, je odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie v názore, že žalobkyňa nemohla získať výlučné vlastníctvo k takto vytvorenému priestoru
a tento (spoločný) priestor patrí do podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti

(nebytového domu).

18. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel náležite sa riadiac právnym názorom odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení zo dňa 31. mája 2019 č.k. 9Co/190/2018-19 v bode 23 s. 7 uznesenia, v
ktorom odvolací súd konštatoval „ ... keďže nebytový priestor, ktorý je predmetom tohto konania bol

spracovaný spoločnými priestormi nehnuteľností - chodby, z ktorej sa vytvorila miestnosť, je zrejmé, že
všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti naďalej ostali spoluvlastníkmi tohto priestoru, i keď reálne
odčleneného od spoločnej chodby. Uvedeným rozhodnutím bola vyriešená otázka, či nebytový priestor
vytvorený žalovanou sa stal výlučným vlastníctvom žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu alebo
je naďalej nebytovým priestorom v podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov nebytového

domu“. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tohto záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v bode
70 napadnutého rozsudku správne uzavrel, že „ ... Tým, že spoločná časť nebytového domu - chodby
bola predelením sklobetónovou priečkou realizovaná na iný účel bez rozhodnutia stavebného úradu je
zrejmé, že žalobkyňa sa nemohla stať výlučnou vlastníčkou takto oddelenej časti spoločných priestorov“.

19. Možno konštatovať, že tento záver konvenuje aj s ohľadom na obsah pripojeného spisu sp.zn.
29C/455/97 s odborným vyjadrením č. 29/2011 zo dňa 31. augusta 2011 (čl. 242) znalca z odboru
stavebníctvo, pozemné stavby P. Q. K., I., podľa zistenia ktorého: „ V nebytovom dome súp. č. 10, parc.
č. 1161 nachádzajúcej sa v centrálnej časti zastavaného územia obce Košice - Juh, katastrálne územie
K., je v prízemí priestor č. 3-la o výmere 8,46 m2 podlahovej plochy, ktorý slúži pre výkon činnosti

advokáta. Pod ním sa nachádzajú prevádzkové a skladové miestnosti. Dodnes nie je dostatočne riešená
tepelná izolácia podlahovej konštrukcie. Priestor bol vytvorený odčlenením pôvodnej chodby. Predelenie
je realizované atypickou sklobetónovou stenou a z chodby primurovaním z plných pálených tehál na kant
do výšky 2 000 mm tak, aby bol vytvorený svetlík o výmere 980 mm x 2 787 mm. Do priestoru dodatočneboli privedené elektrické rozvody pre zásuvky a stropné osvetlenie. Zároveň boli osadené panelové
radiátory Korad, pre krátkodobú hygienu zabudované umývadlo s prívodom studenej vody. Na pôvodnú
betónovú podlahu (terazzo) bola dodatočne nalepená podlahovina z PVC. V súčasnosti vymenené

drevené zdvojené okno za plastové.“, pričom znalec v závere uviedol, že „spoločná časť nebytového
priestoru - chodby na prízemí bola predelením sklobetónovou priečkou zrealizovaná na iný účel bez
rozhodnutia stavebného úradu. Pôvodne priestor slúžil pre iné účely. Nejednalo sa o zabezpečenie
podmienok trvalého užívania priestoru pre výkon advokátskej činnosti.“

20. V korelácii s uvedeným a so zreteľom na konštatovanie súdu prvej inštancie: (20.1) v bode
65 odôvodnenia rozsudku, že „rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 21C/451/1997-327 zo dňa
5.6.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 21C/451/1997-379 zo dňa 5.6.2008 a v spojení
s opravným uznesením č.k. 21C/451/1997-376 zo dňa 5.6.2008 súd zamietol žalobu o určenie
spoluvlastníckeho podielu k spracovanej cudzej veci, kde žalobkyňou bola žalovaná, ktorá uplatňovala
právo na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - budovy v pomere XX/XXXX-XX k

celkuzapísanejnaLVč.XXXXXvtedajšiehokatastrálnehoúzemiaE.P.,K.J.1162akozastavanáplocha
vo výmere 374 m2. Predmetný rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom bol
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/206/2008-441 zo dňa 26.1.2010 potvrdený. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2010.“ a (20.2.) konštatovanie v bode 66 a 67 odôvodnenia, že: «V
predmetnom konaní súd otázku vlastníctva k predmetnému priestoru posúdil tak, že bez ohľadu na

spôsob jeho užívania, tento priestor zostal naďalej spoločnou časťou administratívnej budovy na L. J.
XX v Košiciach v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov nebytových priestorov tejto budovy.
S poukazom na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR ako R 40/2013, podľa ktorého súd cituje: „pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov je súd v inom konaní, v ktorom má tu istú

otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“. Stranami sporu v konaní sp. zn.
21C/451/1997 bola žalobkyňa, ako aj žalovaná teda rozsudok aj hmotnoprávne posúdenie je záväzné
nielen pre strany sporu, ale aj pre súd a z toho dôvodu súd dospel k záveru, že žalobkyňa o nedostatku
aktívnej legitimácie mala vedomosť, keďže predmetný priestor, za ktorý sa v tomto konaní domáhala
nájomného je spoločnou časťou administratívnej budovy na L. J. XX v Košiciach a to v podielovom

spoluvlastníctve všetkých vlastníkov nebytových priestorov v tejto budove. », nemožno podľa názoru
odvolaciehosúdupriznaťopodstatnenosťaniodvolacejnámietkežalobkynezaloženejnatvrdení,žesúd
nesprávnevychádzalzrozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIzodňa5.6.2008č.k.21C/451/1997-327ana
túto námietku žalobkyne žiadnym spôsobom nereagoval a nijako nevysvetlil, z akého dôvodu námietky
žalobkyne posúdil ako nedôvodné.

21. So zreteľom na skutkové okolnosti posudzovaného prípadu podľa posúdenia odvolacieho súdu
v intenciách kasačného uznesenia najvyššieho súdu súd prvej inštancie vyvodil zákonu zodpovedajúce
závery o právach a povinnostiach sporových strán a správne žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol
z dôvodu, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalobou uplatneného peňažného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozhodnom období voči žalovanej, nesporne užívajúcej
sporný priestor o rozlohe 9 m2 bez právneho dôvodu, a to naviac v situácii, ak ostatní spoluvlastníci
spoločnej nehnuteľnosti prijímali prostredníctvom správcu budovy platby od žalovanej, ktorá tak, ako to
uzavrel súd v bode 74 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súdu preukázala platby správcovi budovy
vo výške 6.969,88 € (správnosť tohto záveru nebola v odvolaní žalobkyne spochybňovaná).

22. Zo všetkých dôvodov je potrebné uzavrieť, že žalobkyni sa uplatnenými odvolacími dôvodmi a v ich
rámci prezentovanými odvolacími námietkami nepodarilo spochybniť vecnú správnosť rozsudku, preto
odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho
výroku o trovách konania. Vzhľadom na v odvolacom i v dovolacom konaní plný procesný úspech

žalovanej, odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP plne
procesne úspešnej žalovanej, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania
proti žalobkyni, ktorá bola v odvolacom i v dovolacom konaní neúspešná. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).