Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/228/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235286
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123235286.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v právnej veci manželky (navrhovateľky, matky): A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: RYBÁR advokát s.r.o., so
sídlom Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225 a manžela (otca): D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Jana Kra´liková Cˇi´zˇová, advokátka so sídlom

Budatínska Lehota 258, Kysucké Nové Mesto, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom: D. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, obe zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na čas po
rozvode, v štádiu konania o návrhu na vydanie opravného uznesenia, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/187/2023-362 zo dňa 15. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

odvolanie navrhovateľky o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvého stupňa“) uznesením č. k.
9P/187/2023-362 zo dňa 15. augusta 2025 rozhodol tak, že:
Súd návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 11.04.2025 zamieta.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd rozsudkom č. k. 9P/187/2023-302 zo dňa 13.02.2025
rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej

starostlivosti matky pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na maloleté deti výživným, upravil stretávanie otca
s maloletým deťmi a rozhodol o trovách konania.
1.2 Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2025 manželka (ďalej len „navrhovateľka“) podala proti
rozsudku okresného súdu odvolanie v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil príčiny
rozvratu manželstva. Jedinou príčinou rozvratu manželstva bola podľa nej nevera manžela, teda

jeho mimomanželský vzťah. Vzájomné citové odlúčenie, neschopnosť vzájomne komunikovať, citové
ochladenie bolo už len logickým vyústením (dôsledkom) manželovej nevery, ktorý opustil spoločnú
domácnosť, manželku a maloleté deti. Navrhovateľka zároveň uviedla, že súdom stanovená výška
výživného nezodpovedá schopnostiam a možnostiam majetkových pomerov otca a odôvodneným
potrebám detí. Navrhla preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrhu navrhovateľky čo do výšky výživného na maloleté deti v celom rozsahu vyhovie.

1.3 Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, dňa 03.07.2025 vrátil vec okresnému súdu ako predčasne
predloženú na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky. Posúdiac podanie navrhovateľky podľa obsahu
mal za to, že toto je jednak návrhom na opravu rozsudku z dôvodu iných zrejmých nesprávnosti
majúcich predstavovať nesprávne ustálené príčiny rozvodu manželstva účastníkov konania. Okrem toho
navrhovateľka mohla podať odvolanie len v prípade, ak by súd jej návrh na rozvod zamietol, čo nebol
daný prípad. Podanie je však aj odvolaním navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku

o výživnom na maloleté deti. Odvolací súd uložil okresnému súdu v prvom rade v zmysle ust. § 224
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ rozhodnúť o návrhu navrhovateľky navydanie opravného uznesenia (vyhovením/zamietnutím), ktoré rozhodnutie doručí účastníkom konania
do vlastných rúk a po právoplatnosti uznesenia vec opätovne predloží odvolaciemu súdu za účelom
rozhodnutia o odvolaní navrhovateľky do výroku o výživnom na maloleté deti.

1.4 Po výzve okresného súdu adresovanej navrhovateľke, aby v určenej lehote uviedla ako navrhuje
opraviť rozsudok okresného súdu, táto zopakovala označené príčiny rozvodu manželstva. Pre úplnosť
dodala, že svojím odvolaním napáda aj výrok I. rozsudku pre jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť,
ktoré bližšie odôvodnila v predmetnom odvolaní.
1.5. Okresný súd citujúc ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len

„CMP“ a § 224 CSP poukázal nato, že v zmysle dôvodov správy k uvedenému zákonu sa nesprávnosť
odôvodnenia rozsudku bude opravovať prostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností“ vo
forme vydania opravného prostriedku (správne uznesenia – poznámka odvolacieho súdu). Podľa
súdu podmienkou na vydanie opravného uznesenia je existencia chyby v písaní, počítaní či inej
zrejmej nesprávnosti v súdnom rozhodnutí. Pri vydaní a písomnom vyhotovení rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 9P/187/2023-302 zo dňa 13.02.2025 však nedošlo v odôvodnení príčin ktoré viedli

k rozvodu manželstva k chybe v písaní, počítaní, či k inej zrejmej nesprávnosti, ktorá by odôvodňovala
vydanie opravného uznesenia. V bode 29. odôvodnenia rozsudku totiž uviedol, že príčiny rozvratu
manželstva identifikoval vo vzájomnom citovom odlúčení sa z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov
a záujmov, ako i neschopnosť vzájomnej komunikácie. Hoci navrhovateľka na pojednávaní vypovedala,
že za príčinu rozvratu manželstva považovala mimomanželský vzťah manžela, súd v posudzovanom

prípade manželskú neveru manžela, ktorý počas trvania manželstva nadviazal vzťah s inou partnerkou
považoval za dôsledok rozvratu manželstva a nie jeho príčinu. Napokon, tak to súdu podrobne uviedla
navrhovateľkaajvosvojomnávrhu,keďopísalaakosavmanželstvezačaliobjavovaťnázorovénezhody
i nedorozumenia, ktoré viedli k citovému ochladeniu a ktoré nedokázali prekonať s tým, že sa situácia
stala neúnosnou a manžel si následne našiel mimomanželskú známosť (č.l. 2 rub návrhu). Vzhľadom

na uvedené súd návrh na vydanie opravného uznesenia ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie zo dňa 03.09.2025 v ktorom navrhla, aby súd druhej inštancie po preskúmaní skutkového
a právneho stavu veci napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie

opravného uznesenia v celom rozsahu vyhovie.

3. Manžel a ani kolízny opatrovník na odvolanie navrhovateľky písomne nereagovali.
4. Predtým než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom t.j. či je

podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti.

5. Z predloženého spisu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 9P/187/2023-302 zo dňa 13. februára
2025 manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.), maloleté deti na čas po rozvode manželstva

zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na maloleté deti
výživným (výrok IV.), upravil stretávanie otca s maloletými deťmi (výroky V., VI. a VII.) a rozhodol
o trovách konania (výrok VIII.).

6. Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie zo dňa 11.04.2025. V podaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľky čo do výšky výživného na maloleté deti v celom rozsahu
vyhovie. Okrem toho v bodoch 4. – 5. odvolania uviedla, že „súd prvého stupňa nesprávne ustálil príčiny
rozvratu manželstva /bod 29. rozsudku/. Sme toho názoru, že jedinou príčinou rozvratu manželstva

bola nevera otca maloletých detí, teda mimomanželský vzťah manžela. Vzájomné citové odlúčenie,
neschopnosť vzájomne komunikovať, citové ochladenie bolo už len logickým vyústením /dôsledkom/
manželovej nevery, ktorý opustil spoločnú domácnosť, manželku a maloleté deti“.

7. Podľa § 165 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.05.2015 pokiaľ nemá

odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník predtým, ako rozsudok
nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené (ods. 1). Súd prvého stupňa
rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania. Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu,
predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne do 60 dníod predloženia veci (ods. 2). O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba
nariaďovať (ods. 3).

8.Narozdielodpredchádzajúcejprávnejúpravy(§165OSP)absentujevCSPosobitnýprocesnýpostup
pri oprave odôvodnenia rozsudku. Dôvodová správa k tomu uvádza, že nesprávnosť odôvodnenia sa
bude opravovať prostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností“ opravným uznesením.

9. Posúdiac podanie navrhovateľky podľa obsahu mal odvolací súd za to, že toto je jednak

návrhom na opravu rozsudku z dôvodu iných zrejmých nesprávností (viď dôvodovú správu k CSP)
majúcich predstavovať nesprávne ustálené príčiny rozvodu manželstva účastníkov konania. Okrem toho
navrhovateľka mohla podať odvolanie len v prípade, ak by súd jej návrh na rozvod zamietol, čo nebol
daný prípad. Podanie je však aj odvolaním navrhovateľky proti rozsudku okresného súdu a to do výroku
o výživnom na maloleté deti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil okresnému súdu v zmysle ust. §
224CSProzhodnúťonávrhunavrhovateľkynavydanieopravnéhouznesenia(vyhovením/zamietnutím),

ktoré rozhodnutie doručí účastníkom konania do vlastných rúk (§ 223 ods. 1, § 234 ods. 2 CSP).

10. V danej veci navrhovateľka smerovala opravný prostriedok proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol jej návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 11.04.2025.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

13. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu

z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné, len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Odvolanie sa
pripúšťa iba voči tým uzneseniam, ktoré súd v zákone v ust. § 357 písm. a/ až o/ CSP vypočítané.
15. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo

zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávnosti okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)

prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia,
o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Z vyššie uvedeného ust. § 357 písm. f/ CSP vyplýva, že pri uznesení súdu prvej inštancie o návrhu
na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností je z pripustenia odvolania vylúčená
oprava odôvodnenia a teda s ohľadom na danú vec týkajúca sa ustálenia príčin ktoré viedli k rozvodu

manželstva účastníkov konania. 17. Podľa § 59 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka
zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. g/ (ods. 1). Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo
ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho (ods. 2). 18. Ustanovenie odseku 1 rozširuje

výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, a to o uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, t.j. meritórne uznesenia. Vec sama je teda predmet, pre ktorý sa konanie vedie.
Uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia nie je rozhodnutím vo veci samej lebo
sa súd ním nezaoberá nárokom, ktorý účastníci uplatnili a návrh nehodnotí podľa hmotného práva.
19. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. S poukazom na vyššie uvedené, majúc za to, že navrhovateľka napadla odvolaním uznesenie súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol jej návrh na vydanie opravného uznesenia týkajúci sa odôvodnenia,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, 34ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) odvolanie navrhovateľky podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, bez
toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
a contrario CSP). 21. Prípustnosť odvolania nemožno založiť ani na nesprávnom poučení

konajúceho súdu o prípustnosti opravného prostriedku proti tomuto uzneseniu. Samotná skutočnosť
nesprávneho poučenia strany sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu
zo strany súdu nezakladá procesnú legitimáciu strany sporu na jeho uplatnenie, pokiaľ je táto ex lege
vylúčená. Civilný sporový poriadok totiž poskytuje stranám sporu ochranu iba v prípade nesprávneho
poučenia súdu o neprípustnosti odvolania v situácii, keď je odvolateľ oprávnený podať odvolanie, pričom

táto ochrana spočíva v poskytnutí predĺženej trojmesačnej odvolacej lehoty od doručenia napadnutého
rozhodnutia (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 47/2010).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).