Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523010257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523010257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2025 v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/44/2023 zo dňa 27.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D.
XXX/X, E., okres F.,

u k l a d á:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa§48ods.2písm.a/Tr.zákonaobžalovanéhonavýkonuloženéhoúhrnnéhotrestuodňatiaslobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným pre prečin ublíženia na zdraví

podľa§157ods.1,ods.2písm.a/Tr.zákonaspoukazomna§138písm.h/Tr.zákonaaprečinohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 30.4.2023 v čase okolo 22:28 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve minimálne 1,62 g/kg (promile)
alkoholu v krvi, ako aj pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 29,78 ng/ml, viedol po ceste I/77 v
smere od G. H. na obec I. v okrese F. J. osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A6 Avant,
čiernej farby, evidenčné číslo F., VIN číslo K., ktorého vlastníkom a držiteľom je spoločnosť B. L. F., ktorej

je obžalovaný jediným konateľom, kde počas jazdy sa vo vozidle na mieste spolujazdca nachádzala E.
M., narodená X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, B. D., pričom v km 18,73, v priamom úseku cesty prešiel
do protismernej časti vozovky a tam narazil prednou ľavou časťou vozidla do prednej ľavej časti oproti
idúceho osobného motorového vozidla továrenskej značky Peugeot 406, zelenej metalízy, evidenčnéčíslo D., VIN číslo B., ktoré v tom čase viedol vodič E. H., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX,
okres D. a v ktorom sa viezli na sedadle spolujazdca G. H., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XX,
okres D. a na zadnom sedadle G. H., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, okres D., pričom v

dôsledku dopravnej nehody utrpeli:
poškodená E. M. zranenia, a to pomliaždenie horného konca ľavého predkolenia s veľkou krvnou
podkožnou podliatinou - ktoré je z medicínskeho hľadiska poranenie stredne ťažké, vyžadujúce pri
nekomplikovanompriebehuhojenialiečenieapráceneschopnosťvpriemere3až4týždne,pomliaždenie
pravého kolenného kĺbu a pomliaždenie hrudníka - v oblasti hrudnej kosti a ľavej strany hrudníka, čo sú

z medicínskeho hľadiska zranenia ľahké, pričom u menovanej poškodenej bol najmenej do 12.5.2023
sťažený obvyklý spôsob jej života;
poškodený E. H. zranenia, a to polytraumu s ťažkým úrazovým šokom, sériovú zlomeninu 4.-9. rebra
vľavo s úrazovým hemopneumotoraxom vľavo (nahromadením vzduchu a krvi v pohrudničnej dutine),
pomliaždenie pľúc obojstranne - ťažká forma, zlomeninu panvového kruhu s posunom úlomkov - trieštivú
zlomeninu horného a dolného ramienka lonovej kosti vpravo s prechodom na telo, trieštivú zlomeninu

lopaty ľavej bedrovej kosti a poranenie bedrovo-krížového kĺbu vľavo, zlomeninu horného konca tela
ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu priečneho výbežku 1., 2., 3. a 4. driekového
stavca vpravo, úrazové roztrhnutie steny močového mechúra, pomliaždenie pečene s únikom žlče do
brušnej dutiny, viacpočetné odreniny v oblasti čela, spánkovej oblasti vľavo, ľavého viečka s krvnými
podliatinami, tržnú ranu cca 3 cm v oblasti pravého kolena, drobné tržné rany v oblasti oboch členkov

a odreniny v oblasti ľavého stehna, z ktorých najvážnejším, a to z medicínskeho hľadiska poranením
ťažkým je poranenie zlomenina panvového kruhu s posunom úlomkov - trieštivá zlomenina horného a
dolného ramienka lonovej kosti vpravo s prechodom na telo, trieštivá zlomenina lopaty ľavej bedrovej
kosti a poranenie bedrovo- krížového kĺbu vľavo, objektívne vyžadujúce liečenie a práceneschopnosť,
ktoré trvá u menovaného poškodeného doposiaľ a počas ktorého v dôsledku utrpených zranení je

doposiaľ závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života menovaného poškodeného, ktorý počas celej
liečby, ako aj v súčasnosti, je odkázaný na pomoc tretích osôb;
poškodený G. H. F. (nar. X.X.XXXX) zranenia, a to pomliaždenie hrudnej steny obojstranne a podvrtnutie
krčnej chrbtice ľahkého stupňa, čo sú z medicínskeho hľadiska zranenia ľahké a objektívne vyžadovali
u menovaného poškodeného liečenie a práceneschopnosť od 30.4.2023 do 10.5.2023, počas doby

ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného;
poškodený G. H. ml. (nar. X.X.XXXX) zranenia, a to pomliaždenie ľavej strany hrudníka s prasklinou
11. rebra vľavo, zlomeninu panvy - kĺbovej jamky ľavého bedrového kĺbu s malým posunom úlomkov,
podvrtnutie ľavého členkového kĺbu, tržno-zmliaždenú ranu v oblasti ľavej päty a pomliaždenie driekovej
oblasti vľavo, z ktorých najzávažnejším, a to ťažkým zranením z medicínskeho hľadiska, bolo poranenie

zlomenina panvy - kĺbovej jamky ľavého bedrového kĺbu s malým posunom úlomkov, v dôsledku
ktorého stav menovaného poškodeného objektívne vyžadoval liečenie a práceneschopnosť v priemere
najmenej 12 týždňov, počas ktorého najmenej po dobu 8 týždňov bol v dôsledku utrpených zranení
závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života menovaného poškodeného, nakoľko aj pri bežných denných
činnostiach bolo nutné, aby chodil s nemeckými barlami a odľahčením ľavej dolnej končatiny;

pričom zároveň obžalovaný vyššie popísaným konaním spôsobil poškodenému E. H. ako vlastníkovi
osobného motorového vozidla továrenskej značky Peugeot 406, zelenej metalízy, evidenčné číslo D.,
škodu najmenej vo výške 220,- eur; po príchode hliadky PZ na miesto nehody bola u obžalovaného dňa
30.4.2023 v čase o 22:43 hod. vykonaná dychová skúška na alkohol, elektronickým meračom AlcoQuant
6020 plus, sériové číslo A410147, číslo merania 2060, ktorou bola u obžalovaného zistená hodnota

0,82 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čím vyššie popísaným konaním obžalovaný porušil
ustanovenia § 4, ods. 2 písm. d/, § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, a to závažným spôsobom s poukazom na ustanovenia § 137 ods. 1, ods.
2 písm. a/, písm. c/, písm. l/ zákona č. 8/2009 Z. z.

V súlade s ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona a podľa ustanovení Tr. zákona účinných od 06.08.2024, za to mu
súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2
Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na 4 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu uložil aj povinnosť nahradiť trestným činom spôsobenú škodu:

-poškodenej spoločnosti B. N. C., O., IČO: XXXXXXXX, sídlom C. P. X, Q. - H. R. C., pozostávajúcu z
vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť pre poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, vo výške
722,83 eur a pozostávajúcu z vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť pre poškodeného G.

H., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 2.534,24 eur;

-poškodenej spoločnosti S. N. C., IČO: XXXXXXXX, so sídlom D. XX, Q., pozostávajúcu z vynaložených
nákladov na zdravotnú starostlivosť pre poškodenú E. M., vo výške 1.246,67 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, poškodené spoločnosti B. N. C., O., IČO: XXXXXXXX, sídlom C. P. X,

Q. - H. R. C., so zvyškom ňou uplatnených nárokov na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, odkázal :
-poškodeného E. H., nar. XX.X.XXXX v D., bytom C. XX, okres D., s jeho nárokmi na náhradu škody
na civilný proces;

-poškodeného G. H., nar. X.X.XXXX v D., bytom C. XX, okres D., s jeho nárokom na náhradu škody
na civilný proces;

-poškodenú E. M., nar. X.X.XXXX v Q. Q., bytom F. XXX/X, B. D., s jej nárokmi na náhradu škody na

civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie, a to proti všetkým jeho výrokom, vrátane konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo.
Vjehodôvodochporekapituláciivýrokunapadnutéhorozsudkuuviedol,žejemuľúto,čosastalokritickej

nociažeutrpelizraneniapoškodení,avšaktakakoodsaméhozačiatkutvrdil,podľajehojednoznačného
názoru predmetnú nehodu nezapríčinil. Je pravdou, že kritického dňa 30.04.2024 v neskorých nočných
hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 pod vplyvom alkoholu a omamných látok v
smere od G. H. na obec I.. V tejto časti sa k skutku v celom rozsahu priznal. Na jeho obranu uviedol,
že pôvodne nemal v pláne viesť osobné motorové vozidlo v takýchto neskorých nočných hodinách,

no v dôsledku predchádzajúceho incidentu s jeho bývalým spolupracovníkom sa rozhodol odísť zo
spoločného posedenia preč. Je si vedomý, že to bolo nerozvážne rozhodnutie, pričom pôvodne mal v
pláne ísť len do obce B. G., kde si chcel nájsť ubytovanie s priateľkou, čo sa mu však nepodarilo, a
preto v ceste pokračoval ďalej. Čo sa týka predmetnej dopravnej nehody, chce uviesť, že aj keď mal
požité alkoholické nápoje, v čase dopravnej nehody necítil podnapitosť a vnímal vedenie motorového

vozidla ako aj okolie a cestnú premávku. Čo sa týka kritického úseku, na ktorom došlo k dopravnej
nehode, zbadal osobné motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré išlo v protismere jeho jazdy, ktoré išlo po
strede vozovky, kde on jazdil vo svojom pruhu, preto strhol vozidlo doprava, aby sa mu dostatočne a
bezpečne vyhol. Vzápätí do ľavej strany jeho vozidla narazilo osobné motorové vozidlo poškodených,
pričom mu bol poškodený stĺpik na ľavej strane jeho vozidla. Na to ich odhodilo do zvodidiel a následne

zastavil svoje motorové vozidlo. Teda rozhodne popiera, aby so svojím vozidlom prešiel do protismeru
a narazil do vozidla poškodených zn. Peugeot. Znalec T. G. G. vo svojom znaleckom posudku na str. 38
pri obrázku č. 12 uviedol: „Pohľad na miesto, kde sa nachádzalo centrum inými vozidlami nerozjazdenej
jemnej hliny a odpadnutej korózie. Uvedené materiály odpadávajú z vozidiel v mieste ich vzájomnej
zrážky. Oblasť vyznačená červenou elipsou“. Avšak z pohľadu na obrázok č. 12 je vidieť, že práve na

pravej strane vozovky v smere jeho jazdy sa nachádza väčšie množstvo hliny. Táto skutočnosť vyplýva
aj z obrázku na č. 1. 63. Znalec predmetnú nezrovnalosť pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní
odstraňoval tým, že vozidlá sa od seba začali odďaľovať a zároveň rotovať a pri týchto rotáciách, keď sa
odsebaoddeľujú,dochádzakvymršťovaniuúlomkov,ktorésavdanomčasenachádzalimedzivozidlami
po povrchu cesty, takže môže sa stať, že nejaký zhluk úlomkov sa môže nachádzať aj v časti cesty,

kde nedošlo k zrážke. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že nedošlo k zrážke čelnej, ale podľa jeho
názoru vodič motorového vozidla zn. Peugeot narazil do ľavej časti blatníka jeho motorového vozidla, a
to svojou ľavou stranou blatníka, následne do ľavého stĺpika, čomu zodpovedá aj poškodenie osobného
motorového vozidla zn. Peugeot vplyvom zrážky s jeho motorovým vozidlom zn. Audi. Vzhľadom navyššie uvedené sa teda nestotožňuje so závermi znaleckého posudku a trvá na tom, že on nespôsobil
uvedenú dopravnú nehodu. Podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania vykonaného pred súdom
prvého stupňa nevyvstali také závery, ktoré by bez akýchkoľvek pochybnosti preukazovali jeho vinu pri

spôsobení dopravnej nehody a spáchaní prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona. Pokiaľ by však odvolací súd dospel k záveru, že je
vinný zo skutku, pre ktorý ho súd prvého stupňa odsúdil v zmysle napadnutého rozsudku, poukazuje na
neprimeranosť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody na tri roky. Poukazuje na to, že v
minulosti až doposiaľ bol právoplatne odsúdený iba raz, a to ešte v roku 2011, pričom mu trest uložený

rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7T/95/2011 bol odpustený
amnestiouzodňa02.01.2013,atedasanaňhovtomtosmerehľadí,akobynebolodsúdený.Primeranosť
trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad

prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného, (plenárne rozhodnutie Ústavného
súduSR,sp.zn.PL.ÚS106/2011zodňa28.11.2012).Súdprvéhostupňamuuložilnepodmienečnýtrest
odňatia slobody v trvaní troch rokov, teda v takom časovom trvaní, pri ktorom Trestný zákon umožňuje
využitie inštitútu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Je toho názoru, že v danom
prípade boli splnené podmienky pre využitie predmetného inštitútu. Nestotožňuje sa so záverom súdu

prvého stupňa, podľa ktorého zahladenie jeho predchádzajúceho odsúdenia nespôsobuje zahladenie
samotnej skutočnosti, že už v minulosti porušil právne predpisy dosahujúcim intenzitu trestného
činu. Účelom zahladenia odsúdenia je umožniť páchateľovi, aby pri splnení určitých podmienok boli
odstránené nepriaznivé dôsledky jeho odsúdenia, ktoré pretrvávajú aj po výkone trestu a ktoré by mu
mohli sťažovať uplatnenie v ďalšom živote. Pokiaľ by teda zahladenie odsúdenia malo pôsobiť iba

v rozmedzí, v akom to uviedol súd prvého stupňa, „nálepka“ spáchania trestného činu by páchateľovi
zostala aj napriek zahladeniu jeho odsúdenia a zahladenie odsúdenia ako samotný inštitút by strácal
zamýšľaný účel. Nedá mu v tejto súvislosti nepoukázať aj na to, že k zahladeniu odsúdenia došlo
ešte dňa 02.01.2013, teda pred takmer 12 rokmi a odvtedy nespáchal žiadnu protispoločenskú činnosť
v zmysle trestnoprávnych predpisov. V tomto smere poukazuje na závery uvedené v plenárnom

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012: „Je
neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo
obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a
penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej
represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt

emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v
podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice
a rastúci index väzenskej populácie. “ Podľa ust. § 34 ods. 4 Tr. zák.: „Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom,
ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu ”. V súvislosti s primeranosťou

trestu ako aj zásadami ukladania trestov nie je podľa jeho názoru v záujme poškodených, aby bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. V rámci napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa bol taktiež zaviazaný nahradiť poškodeným poisťovniam spôsobenú škodu. Okrem toho boli
ostatní poškodení so svojimi nárokmi odkázaní na civilný proces. Preto ak by bol skutočne právoplatne
odsúdený a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, s istotou by to spôsobilo ďaleko

neskoršie uspokojenie prípadných nárokov poškodených. Poukazuje aj na to, že v rámci podnikateľskej
činnosti prijal objednávku č. 20240042 objednávateľa A. E., A. XXX/X, XXX XX E., IČO: XX XXX
XXX na vykonanie dokončovacích stavebných prác na území Belgického kráľovstva, U. XX, XXXX
Q.. V prípade teda, ak by mu teda bol uložený právoplatný nepodmienečný trest odňatia slobody,
nemohol by vykonávať či už podnikateľskú alebo inú pracovnú, resp. zárobkovú činnosť, na základe

ktorej by dosahoval príjmy, z ktorých by postupne mohol uspokojovať pohľadávky poškodených už
po právoplatnom odsúdení, ale až po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom
na uvedené dôvody s prihliadnutím na všetky okolnosti žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, resp., aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a uznal ho vinným iba zo skutku kvalifikovaného ako prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a zo skutku, ktorý je kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s prihliadnutím na zásadu
in dubio pro reo spod obžaloby oslobodil.V nadväznosti na odôvodnenie výšky uloženého trestu zo strany okresného súdu, okresný prokurátor
podal písomne odôvodnené odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o výmere trestu,
čo odôvodnil jednak charakterom skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, ako aj samotnou

osobouobžalovaného.Okresnýsúdvodôvodnenírozsudkusprávnepoukázalnavšetkyvyššieuvedené
okolnosti skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, pričom pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 Tr. zákona, kde vychádzajúc
z § 34 ods. 6 Tr. zákona a základného rozpätia trestnej sadzby, ktorá je upravená v § 157 ods. 2 Tr.
zákona (t.j. 1 až 5 rokov), súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov (3 roky)

a pokiaľ ide o výmeru trestu zákazu činnosti, tu okresný súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods.
1, ods. 4 Tr. zákona a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
v rozsahu 4 rokov. S postupom okresného súdu pri určení výmery uloženého trestu odňatia slobody,
ako aj trestu zákazu činnosti sa v podstate možno stotožniť, nakoľko tresty boli uložené v zákonom
stanovených trestných sadzbách, avšak zo strany okresnej prokuratúry je potrebné vysloviť výhrady
ku konkrétnym výmerám či už uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako aj zákazu

činnosti, nakoľko uložené tresty sú vzhľadom k charakteru skutku a osobe obvineného neprimerane
nízke. Konkrétne možno uviesť, že z pohľadu prokuratúry v danom prípade síce boli splnené podmienky
na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ako aj na uloženie trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidla každého druhu na 4 roky, avšak vzhľadom k povahe skutku a osobe obvineného
sú uložené tresty neprimerane mierne a nepostačujúce na nápravu páchateľa, ako ani na ochranu

spoločnosti. V prvom rade uvádza, že z hľadiska charakteru skutku, ktorý je odsúdenému kladený za
vinu, je nevyhnutné zdôrazniť a poukázať na skutočnosť, že obžalovaný dňa 30.04.2023 v čase okolo
22,28 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A6 Avant, tabuľka s evidenčným
číslom F. jednak pod vplyvom alkoholu v množstve minimálne 1,62 g/kg (promile) alkoholu v krvi, ako aj
pod vplyvom metamfetamínu v koncentrácii 29,78 ng/ml, čo aj podľa záverov znaleckého dokazovania

(viď. znalecký posudok č. 108/2023) vykonaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
toxikológia H. D. V. malo za následok, že u obžalovaného bola pod vplyvom metamfetamínu v kombinácii
s alkoholom nepriaznivo ovplyvnená jeho pozornosť, motorická koordinácia a rýchle rozhodovanie,
zároveň bol predĺžený reakčný čas na zrakové a sluchové podnety, boli u neho spomalené, resp.
nekontrolované reakcie a bol tým spôsobený zlý odhad vzdialenosti a prítomnosť uvedenej drogy v

kombinácii s alkoholom mala nepriaznivý vplyv na bezpečný spôsob jazdy, keďže obžalovaný ako vodič
pod vplyvom týchto látok nemohol byť spôsobilý viesť motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne, a ani ho
nemohol ovládať tak, aby bezprostredne neohrozoval seba alebo iných účastníkov cestnej premávky.
U obžalovaného A. B. bolo pri posudzovaní primeranosti ukladaného trestu potrebné vychádzať z
ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého je účelom trestu ochrana spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov (generálna prevencia). Z hľadiska individuálnej prevencie však uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov a trest zákazu činnosti v trvaní 4 rokov z pohľadu prokuratúry
nezabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Dôvodom uvedeného konštatovania je

hodnotenie osobnosti samotného obžalovaného, ktorý ani napriek výsledkom vykonaného dokazovania
nepriznal vinu, svoje konanie žiadnym spôsobom neoľutoval a zo strany obžalovaného nedošlo
k absolútne žiadnej sebareflexii. Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného je potrebné osobitne
poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane postihnutý za priestupky na úseku
cestnej premávky (od 02.04.2021 do 11.03.2024 sa dopustil desiatich priestupkov, z toho deviatich práve

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) a taktiež bol aj právoplatne odsúdený za drogovú
trestnú činnosť (viď. rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/95/2011), čo nesporne svedčí
o sklonoch obžalovaného páchať protispoločenskú činnosť súvisiacu s vedením motorových vozidiel
a užívaním návykových látok, ktoré preukázateľne požil aj dňa 30.04.2023, kedy spôsobil predmetnú
dopravnú nehodu a práve tieto závery k osobe obžalovaného svedčia o potrebe uloženia trestu odňatia

slobody a trestu zákazu činnosti vo vyššej výmere, ako bola výmera trestov uložených rozsudkom
sp. zn. 1T/44/2023. Obdobne k nedostatočnosti uloženého trestu z hľadiska generálnej prevencie. t.j.
ochrany spoločnosti je potrebné uviesť, že tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona,
účelom trestu je aj ochrana spoločnosti, ktorá spočíva v tom, že uložený trest odradí iných od páchania
trestných činov a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložené tresty však tento

účel nespĺňajú, keďže pri tak závažnej trestnej činnosti, aká je obžalovanému kladená za vinu, nie
sú tresty vo výmere uloženej okresným súdom dostatočnými pre ochranu spoločnosti a takto uložené
tresty neodradia ďalších potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti obdobnej alebo
totožnej trestnej činnosti. Záverom uvádza, že uložené tresty považujeme za neprimerane nízke jednakvzhľadom k osobe obžalovaného, ako aj vzhľadom k závažnosti trestnej činnosti a následkom na zdraví
poškodených, ktoré boli konaním obžalovaného spôsobené. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol,
aby Krajský súd v Prešove v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1, písm. e/ Tr. poriadku zrušil napadnutý

rozsudok a obžalovanému uložil trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vo výmere vyššie, ako je
výmera trestov uložených rozsudkom sp. zn. 1T/44/2023 zo dňa 27.09.2024.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného na podklade
argumentácie v ňom prezentovanej nebolo dôvodné, z hľadiska argumentácie, čo do výroku o vine,
a okresného prokurátora čo do výroku o treste, najmä jeho výmery, aj napriek tomu rozsudok vo výroku

o treste zmenil v prospech obžalovaného, zohľadňujúc aj zmeny právnej úpravy, novely Trestného
zákona účinného od 06.08.2024.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho

rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové
a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo
odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení

skonanímpredprvostupňovýmsúdomkonanímtvoriacimjedencelok,keďžepredmetkonaniajetotožný
– krajský súd nemá dôvod opätovne detailne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti
z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu
a výmery trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného
a okresného prokurátora a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty
(predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného
a určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinuadôkazomonich,vrámcitohopríkladmoajuvádzaťnepravdu,
ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom
žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného

v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že
prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného prezentovaných
aj v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez
konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí,s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský
súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..

Obžalovaný v odvolaní opätovne namietal závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, T. G.
G., č. 70/2023, a tvrdil, že dopravnú nehodu nezavinil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so
starostlivým a presvedčivým odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý tieto námietky vyhodnotil ako
účelové a vyvrátené.

Rozsudok okresného súdu preukazuje, že súd nielenže vzal námietky obhajoby na vedomie, ale tieto

boli v priebehu dokazovania vyvrátené samotným znalcom a ďalšími dôkazmi, najmä videozáznamom
z vozidla pre túto trestnú vec s nestrannými cestujúcimi (Mercedes). Súd svoje závery o nedôvodnosti
námietok a o plnej vierohodnosti znaleckého posudku podrobne a logicky odôvodnil, čím eliminoval
akékoľvek dôvodné pochybnosti o skutkovom stave. Z tohto pohľadu je odvolanie obžalovaného v časti
napádajúcej výrok o vine nedôvodné. Okresný súd totižto v odôvodnení svojho rozsudku systematicky

a detailne reagoval na všetky kľúčové argumenty obhajoby, ktoré spochybňovali závery znaleckého
posudku T. G..
V reakcii okresného súdu na konkrétne námietky obžalovaného, súd sa zaoberal všetkými podstatnými
tvrdeniami obhajoby, ktorých podstatná a rozhodujúca časť bola neskôr zhrnutá aj v odvolaní a návrhu
na doplnenie dokazovania na vypracovanie revízneho posudku z odboru cestná doprava a vyvrátil ich

na základe vykonaného dokazovania.
V prvom rade k námietke, že kolízia sa stala v jazdnom pruhu obžalovaného, okresný súd toto tvrdenie
považoval za nedôvodné a produkovanými dôkazmi za vyvrátené. Opieral sa pri tom o záver znalca T.
G., ktorý na základe analýzy trasologických stôp (ryhy na asfalte od deformovaných častí vozidiel, resp.
miesto tzv. vrypu deformovaných častí vozidiel do vozovky v momente nárazu) jednoznačne určil miesto

stretu v jazdnom pruhu poškodeného vozidla Peugeot.
K ďalšej námietke obžalovaného, podľa ktorej umiestnenie trosiek a zeminy svedčí o mieste stretu
v pruhu obžalovaného, súd vecne správne akceptoval vysvetlenie znalca, ktorý priamo na hlavnom
pojednávaní objasnil, že umiestnenie sypkých trosiek a zeminy nie je pre určenie miesta stretu
rozhodujúce. Znalec uviedol, že tieto fragmenty sú odmrštené až po oddelení vozidiel počas ich

porotačnej fázy, a preto sa môžu nachádzať aj mimo miesta samotnej kolízie, čo rovnako ako okresný
súd tento záver aj krajský súd považoval za logický a odborne zdôvodnený.
Rovnako k prvotnej námietke obžalovaného, ktorý mal pôvodne oporu najmä vo výpovedi svedkyne
E. M., keď bolo ňou okrem iného tvrdené, že k prejazdu do protismeru došlo v dôsledku náhleho
manévru (vyhýbanie sa prekážke – líške). Aj tu okresný súd vecne správne uzavrel, že túto verziu,

prezentovanú najmä spolujazdkyňou obžalovaného, svedkyňou E. M., kompletne odmietol ako účelovú
a nedôveryhodnú s poukazom na viaceré skutočnosti, jej výpoveď bola vnútorne rozporná a líšila sa od
jej skoršej výpovede, jej tvrdenia boli v priamom rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý
žiadnu prekážku nespomínal, žiadny iný svedok (ani posádka poškodeného vozidla, ani svedkovia z
tretieho vozidla Mercedes) žiadnu líšku ani inú prekážku nevideli. Záver znalca, že prejazd do protismeru

bol plynulý, a nie výsledkom náhleho vyhýbacieho manévru, bol kľúčový a tento záver prijal aj krajský
súd.
Okresný súd nehodnotil znalecký posudok izolovane, ale v kontexte všetkých ostatných dôkazov, čím
vytvoril uzavretú a logickú reťaz dôkazov, ktorá nedáva priestor na dôvodné pochybnosti. Okresný súd
totižto zdôraznil dôkazný význam videozáznamu z vozidla Mercedes (svedok U.), ktorý sa pohyboval

v prednehodovom deji bezprostredne pred poškodeným vozidlom Peugeotom a sám musel vyhnúť
oproti idúcemu vozidlu Audi. Tento záznam podľa súdu bez rozumných pochybností zreteľne zachytil
plynulý prejazd vozidla Audi do protismeru a následnú zrážku. Tento objektívny a nespochybniteľný
dôkaz priamo potvrdil závery znalca a vyvracia celú obrannú verziu obžalovaného. Okresný súd správne
vyhodnotil výpovede svedkov U. a F. z vozidla Mercedes ako nestranné a kľúčové. Obaja zhodne

opísali plynulý prejazd Audi do ich jazdného pruhu, čo plne korešpondovalo so závermi znalca aj s
videozáznamom.
Okresný súd konštatoval, že závery znaleckého posudku znalca T. G. sú podrobne odôvodnené, graficky
znázornené, v súlade s „prirodzenou laickou logikou" a predovšetkým potvrdené ostatnými dôkazmi.Týmto okresný súd jasne deklaroval, prečo posudok považuje za vierohodný a prečo námietky obhajoby
neboli spôsobilé jeho závery spochybniť, čo si v celosti osvojil aj krajský súd.
K odvolacím námietkam obžalovaného, no najmä návrhu na doplnenie dokazovania na vypracovanie

revízneho posudku odboru doprava cestná, znalca T. G. G., č. 70/2023, doplňujúc už skôr uvedené
krajský súd uvádza.
Návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania návrhom na revíziu znaleckého posudku z odboru
doprava cestná (predložený pred rozhodnutím odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí) pri konfrontácii
s argumentáciou okresného súdu v odôvodnení rozsudku a obsahom zhromaždeného dôkazného

materiálu, najmä záverov znaleckého posudku znalca T. G. považuje krajský súd za nedôvodný,
keďže podstatu rozhodujúcich námietok, v ktorom jazdnom pruhu došlo k stretu vozidiel a približne
akou rýchlosťou v čase momentu nárazu oboch vozidiel sa vozidlá pohybovali, nielenže znalec riadne
v samotnom znaleckom posudku vysvetlil, no súčasne aj bližšie vysvetlil pri doplňujúcich otázkach na
hlavnom pojednávaní, čo sa v odpovedi na argumentáciu obžalovaného aj v logických súvislostiach
odzrkadlilo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu.

V prvom rade hodnotenie a výber fotografií obžalovaným pre účely svojho návrhu na revíziu znaleckého
posudku na prvý pohľad nie je komplexné v kontexte všetkých fotografií z miesta dopravnej nehody
z obsahu trestného spisu (zo všetkých fotografií dokumentujúcich miesto dopravnej nehody) sa javí ako
vytrhnuté z kontextu tak, aby podporili jeho tvrdenia.

Z pohľadu na č.l. 211 (str. 40 znaleckého posudku) na poškodenia vozidla Audi vplyvom zrážky
s vozidlom Peugeot a naopak, čiže poškodenia vozidla Peugeot vplyvom zrážky s vozidlom Audi, nie je
možné si osvojiť tvrdenie, že išlo čelnú zrážku v jazdnom pruhu auta Audi.

Z posudku je zrejmé na č.l. 212 (str. 41 posudku), zase vzájomná poloha oboch vozidiel v čase okamihu
ich prvého vzájomného kontaktu, kde zrážke vozidiel došlo v jazdnom pruhu vozidla Peugeot, a teda
z pohľadu vodiča Audi v protismernom jazdnom pruhu.

Ak by došlo k zrážke medzi vozidlami Audi a Peugeot priamym (či až čelným) nárazom, ako to tvrdí

v návrhu obžalovaný a vozidlo Audi by išlo pomalšie (cca 70km/h), tak by logicky v prvom rade nemohlo
dôjsť k takým deformáciám a v takej časti oboch aut (na ľavej strane na strane vodiča sa mali do seba
ako by „vkliesniť - zrkadlové prekrývanie“ karosérie v časti smerových svetiel) a súčasne by nemohlo
dôjsť až takému otočeniu vozidiel po zrážke (po nehodovom deji) a takým smerom (ako je ustálené
v znaleckom posudku), a teda ani vozidla Audi, to znamená, že logicky opierajúc o vysvetlenia znalca

malo dôjsť k zrážke z boku oboch vozidiel ich ľavých častí a to v zásade v podstatnej časti (miesta)
vozovky v protismernom jazdnom pruhu vozidla Audi a v teda jazdnom pruhu vozidla Peugeot.

Miesto, kde je nasnímaná konečná poloha vozidla Peugeot (a kde má byť aj najväčšia škvrna unikajúcej
kvapaliny), nie je ani približne v tom istom mieste, kde malo dôjsť k zrážke vozidiel, to logicky zodpovedá

odôvodneniu znalca, miesta tzv. prvého kontaktu oboch vozidiel, totižto kde sa vozidlá zrazili, sú tzv.
ryhy na vozovke, ktoré vznikli z karosérií áut. Konkrétne znalec vysvetlil aj v rámci doplňujúcich otázok,
že ryhy na ceste sú miesta, kde došlo k tzv. „zahryznutiu“ sa, vrypu časti karosérie do asfaltu, oboch
vozidiel na tom mieste vozovky a v momente bezprostredne, kedy došlo k ich zrážke, kde tieto stopy
na vozovke sú zjavné v jazdnom pruhu poškodených vozidla Peugeot.

Umiestenie jednotlivých častí úlomkov z vozidiel, hliny a hrdze z karosérii oboch vozidiel, či tvrdenia,
že unikajúca kvapalina z Peugeotu začína už v pruhu Audi po nehode (k tzv. vymršteniu úlomkov -
mechanika rotácie) znalec uviedol, že tak ako boli zdokumentované na vozovke v kontexte konečnej
polohyvozidiel,boloznalcomvysvetlenéodhodenímarotáciouvozidielbezprostrednepozrážke,pričom

spôsob a postup výpočtu rýchlosti oboch vozidiel v pred nehodovom deji bol vysvetlený v tabuľkovej
(protokol) časti prílohy znaleckého posudku.

Konkrétne na č.l. 224 str. 53, je bez rozumných pochybností uvedené, že na základe akých vykonaných
výpočtov - ktorých protokol je uvedený v prílohách tohto znaleckého posudku – na čl. 244 až 263,

konkrétne 255-256 možno konštatovať, že nárazová rýchlosť vozidla Audi do vozidla Peugeot bola
v rozmedzí od 100.7 km/h do 111, 3 km/h a vozidla Peugeot sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou
v rozmedzí od 67,4 km/h do 74, 5 km/h.Preto ďalšie námietky obžalovaného sumarizované v návrhu na vykonanie revízie záverov označeného
znaleckého posudku znalca T. G., je podľa názoru krajského súdu len bližším (javiacim sa na prvý
pohľad technicky odborným, nie len laickým nesúhlasom) rozšírením pôvodnej nosnej argumentácie

obžalovaného postavenej na spochybnení miesta dopravnej nehody v jazdnom pruhu obžalovaného
a teda do proti smeru prešli v čase nehody poškodení autom Peugeot a nie obžalovaný autom Audi,
a rovnako rýchlosť v čase zrážky oboch vozidiel, najmä vozidla Audi bola podstatne iná (jazdil podľa
neho oveľa pomalšie cca 70 km/h).

V kontexte uvedeného na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný vo svojom návrhu na
doplnenie dokazovania (v návrhu na revíziu znaleckého posudku) potom síce príkladmo sám tvrdí,
že nie je zrejmé, na podklade akých skutočností mal ustáliť znalec rýchlosť motorového vozidla Audi,
no sám neponúka technický prepočet, či iný technicky exaktný (z odboru dopravy) fakt, ktorý by
záver znalca T. G. spochybnil, príkladmo na podklade akých konkrétnych technických zistení a údajov
zdokumentovaných na mieste dopravnej nehody v náčrtku, resp. plánku dopravnej nehody, všetkých

meraní príslušníka ODI na mieste nehody, resp. po doplňujúcom meraní na mieste nehody za účasti
vyšetrovateľa, prokurátora a znalca T. G., znalcom ustálená rýchlosť oboch vozidiel v čase nehody je
tzv. vypočítaná zjavne nesprávne.

Napokon znalec predsa opakovane bez rozumných pochybností vysvetlil, že vyššia ako povolená

rýchlosť Audi nebola technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody. Platí podľa záverov znalca, že
vodič vozidla Audi by nehode zabránil, ak by sa úsekom nehodového deja s Audi pohyboval v jazdnom
pruhu určenom pre jeho smer jazdy, pričom mal technickú možnosť toto vozidlo viesť v uvedenom pruhu,
keďže v predzrážkovom deji sa pohyboval po priamom úseku cesty a jeho prejdenie do protismernej
časti vozovky bolo plynulé a ani rozbor dodaného videozáznamu nenasvedčuje skutočnosti, že by vodič

vozidla Audi sa niečomu pred zrážkou s vozidlom Peugeot náhle vyhýbal alebo, že by sa nejaký predmet
pohyboval v priestore pred predným osvetlením Audi z jednej strany cesty na druhú.

Inak povedané, obžalovaný v návrhu zvýrazňuje skutkové okolnosti z miesta dopravnej nehody, ktoré
boli znalcovi známe už pri vypracovaní znaleckého posudku a mal možnosť na nich prihliadať, no

nepovažoval ich zjavne za podstatné pre ustálenie rozhodných skutočností pre určenie miesta zrážky
(ryhy na ceste, vryp časti karosérie do asfaltu) a rýchlosť vozidiel (na podklade poškodenia vozidiel,
konečnej polohy vozidiel po nehode a ďalšie skutočnosti sumarizované v protokole v prílohe znaleckého
posudku).

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené podľa názoru krajského súdu znalecký posudok (č. 70/2023) T. G. G. z
odboru cestnej dopravy (odvetvie nehody v cestnej doprave), vykazuje zodpovedajúcu mieru metodickej
správnosti a logickej nadväznosti, kde tento nielen predložil písomne, ale jeho závery náležite a logicky
obhájil aj počas výsluchu na hlavnom pojednávaní, kde zodpovedal otázky obhajoby.

A napokon vecnú správnosť záveru o zavinení dopravnej nehody obžalovaným ako vodičom vozidla
Audi, ako to správne uvádza aj okresný súd, je možné oprieť aj o videozáznam z bezpečnostnej kamery
z oproti idúceho (voči vozidlu Audi) vozidla Mercedes a výpovede priamych svedkov bezprostredne
pred nehodou (A. U. a B. F.), pričom jediná z výpovedí v prospech obžalovaného verzie dopravnej
nehody, svedkyne (už nebohej) E. M., bola vecne správne vyhodnotená, okresným súdom ako čiastočne

zmätočná (mala prebehnúť líška cez cestu, dôvod prečo mal strhnúť obžalovaný riadenie do protismeru)
a účelová v snahe pomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestnoprávnej zodpovednosti za skutok mu
kladený za vinu, kde v kontexte jej výpovede a výpovede obžalovaného v konfrontácii s obsahom
produkovaných dôkazov rozhodných pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia sa
aj časť výpovede obžalovaného napokon javí ako zmätočná a účelová, načo má samozrejme v rámci

obhajobnej obrany plné právo. Z doposiaľ uvedeného sa teda javí, že ťažisko obhajoby bolo preniesť
zodpovednosť za spáchaný skutok na poškodených, čo je rovnako možné považovať za čisto účelové
s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok na úkor inej osoby.

Hoci je predloženie návrhu na doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania prípustné, odvolací

súd nie je povinný automaticky vykonať každý navrhnutý dôkaz. Súd musí posúdiť, či je navrhovaný
dôkaz pre rozhodnutie o odvolaní skutočne nevyhnutný a relevantný.Pokiaľ obžalovaný navrhol vypracovať kontrolný znalecký posudok, tento postup súdu by prichádzal
do úvahy len za predpokladu, ak by existovali pochybnosti o správnosti alebo úplnosti pôvodného
znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, v tom prípade by pribratie znaleckého ústavu na

vypracovanie kontrolného posudku bolo legitímnym postupom v súlade s ust. § 147 Tr. poriadku.

Opierajúc sa o uvedené krajský súd má zato, že obžalovaným predložený návrh doplnenie dokazovania
návrhom na revíziu znaleckého posudku z odboru doprava cestná, tak nebol spôsobilý zmeniť, resp.
vyvrátiť alebo oslabiť skutočnosti zistené už skôr vykonanými dôkazmi, nakoľko tieto nepripúšťajú žiadny

iný, pre obžalovaného priaznivejší záver.

Obžalovaným navrhované znalecké dokazovanie ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné
vykonať vzhľadom na dostatočne ustálený skutkový stav už doposiaľ vykonanými dôkazmi, pričom
by toto ani nezodpovedalo zásade hospodárnosti konania. Je potrebné uviesť, že Ústava Slovenskej
republiky v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom, pričom pod rovnakým

postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý
proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v
procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej
výhody voči protistrane.

Tvrdenia obžalovaného, že zostali opomenuté jeho návrhy ohľadne vykonania znaleckého dokazovania,
ako vyplýva z obsahu spisu, nezodpovedajú ani postupu súdu prvého stupňa v konaní (ktorý
podrobne vysvetlil, prečo takéto prípadné dokazovanie – obžalovaný doplňujúcimi otázkami na hlavnom
pojednávaní spochybňoval závery znalca - nepovažuje za potrebné), a sú účelové. Podľa názoru
odvolacieho súdu, obžalovaný mal možnosť v celom rozsahu obhajovať svoje záujmy v konaní a

v prejednávanej veci nebola porušená zásada rovnosti zbraní, keď obžalovanému nebránila žiadna
prekážkazaobstaraťsipočasceléhotrestnéhokonania(aždovyhláseniarozhodnutiaodvolacímsúdom,
cca počas 2 a pol roka od dopravnej nehody) znalecký posudok na podporu tvrdení, ktorými na rozdiel
od prípravného konania argumentoval až na hlavnom pojednávaní, resp. v odvolacom konaní. (Pozri
primerane rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Tdo/37/2020, sp. zn. 2Tdo/28/2021).

Krajský súd z týchto dôvodov uvádza, že bolo namieste tento návrh na doplnenie dokazovania
obžalovaného ako nedôvodný zamietnuť podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku, nakoľko by išlo o skutočnosti,
ktoré už boli zodpovedané, alebo sú zistiteľné z dôkazov už vykonaných resp. pre ustálenie skutkového
stavu nepodstatné.Medziprávaobžalovanéhototižtonepatrívyhovenievšetkýmnávrhomnavykonanie

dokazovania, ak súd považuje skutkovú okolnosť za dokázanú a nepovažuje za potrebné ju overovať
ďalšími dôkazmi.
Odvolanie obžalovaného v časti, kde napáda výrok o vine z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení, je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Závery okresného súdu o priebehu dopravnej
nehody sú totižto podložené robustnou a vzájomne sa podporujúcou sústavou dôkazov, ktoré taktiež

bez rozumných pochybností potom dopĺňajú aj závery znaleckého dokazovania znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, H. N. I., ktorý v ním podaných znaleckých
posudkoch č. 38/2023 vo vzťahu k E. M., č. 32/2023 vo vzťahu k G. H. H., č. 33/2023 k G. H. F. a č.
45/2023 k E. H., ktorými objektivizoval následky na zdraví a telesnej integrite menovaných poškodených,
ale najmä v znaleckom posudku č. 108/2023 znalkyne H. D. V. z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie toxikológia, ktorá taktiež exaktne ustálila rozsah ovplyvnenia obžalovaného v čase dopravnej
nehody nie len alkoholickými nápojmi, ale aj psychotropnými látkami.
Opierajúc sa o doposiaľ uvedené odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery
vykonaného dokazovania, posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich
súvislostiach, že v konaní bolo bez rozumných pochybností dostatočne preukázané, že konaním

obžalovaného A. B. došlo k naplneniu pojmových znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste, ktorý napadli obe procesné strany. Kým prokurátor považoval

uložený trest za neprimerane mierny a žiadal jeho sprísnenie, obžalovaný ho považoval za neprimerane
prísny. Odvolací súd dospel k záveru, že hoci odvolania oboch strán nie sú v celom rozsahu dôvodné, je
potrebné pristúpiť k modifikácii výroku o treste, aby tento v plnej miere zodpovedal všetkým zákonným
kritériám.Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol vo výroku o treste. Výrok o vine, vrátane
skutkovejvetyaprávnejkvalifikácie,ostalnezmenený,nakoľkobolsúdomprvéhostupňaustálenývecne

správne a zákonne.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho

konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie
spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery
páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa), či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových

vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc

§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa
môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie
niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo

sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise
zregistratrestovuvádzavšetky,ajnezahladenéodsúdenia,vrátaneúdajovopriebehuvýkonuuložených
trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne
ovplyvňovať proces resocializácie.

Námietky prokurátora poukazujúce na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život a absenciu
akejkoľvek sebareflexie majú svoje racionálne opodstatnenie. Je nepochybné, že miera zavinenia
obžalovaného je mimoriadne vysoká, nakoľko vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu a súčasne aj
omamnej a psychotropnej látky, čo viedlo k fatálnym následkom pre zdravie poškodených.
Argumentácia obžalovaného, že nepodmienečný trest mu znemožní kompenzovať škodu, je síce

logická, ale v kontexte závažnosti činu a jeho osobnosti je druhoradá voči ochrannej a represívnej
funkcii trestu. Jeho argumentácia ohľadom amnestie a zahladenia odsúdenia je právne správna v
tom zmysle, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd však môže (a má) prihliadať na
celkový spôsob života páchateľa, vrátane priestupkovej minulosti, pri hodnotení jeho osoby a prognózy
nápravy. Platí, že v posužovanom prípade bolo prihliadané na opakované porušovanie dopravných

predpisov a aj predchádzajúca drogová trestná činnosť svedčí o tendencii k protispoločenskému
správaniusaobžalovaného,pričomzávažnosťčinuzvyšuje, spôsobeniedopravnejnehodypodvplyvom
kombinácie alkoholu (nad 1,6 promile) a metamfetamínu s devastujúcimi následkami pre poškodených,
čo predstavuje mimoriadne vysokú mieru spoločenskej nebezpečnosti.

Na druhej strane, odvolací súd v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na všetky základné kritéria
rozhodné pre určenie druhu trestu, no najmä jeho výmery, no predovšetkým na ust. § 33a ods. 2,
3 Tr. zákona, kde sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo
činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby
uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti a rovnako tam, kde postačí uloženie sankcie

postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje
citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode
páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode
páchateľa.

Krajský súd zohľadnil spáchanie viacerých trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky) je potrebné zohľadniť fakt, že obžalovaný v krátkom období spáchal
10 priestupkov, z toho 9 v doprave, čo svedčí o jeho sklone k nerešpektovaniu zákona, súčasne bol
aplikovaný novelizovaný Trestný zákon (účinný od 06.08.2024), ktorý je pre páchateľa v tomto prípadepriaznivejší, nakoľko sa pri súbehu priťažujúcich okolností nezvyšuje dolná hranica sadzby o jednu
tretinu, pri určení dôvodnosti nepodmienečného trestu, je možné súhlasiť so záverom okresného súdu,
že vzhľadom na postoj obžalovaného a závažnosť následkov (doživotné následky u poškodeného E.

H.) súd správne vyhodnotil, že podmienečný odklad trestu by nesplnil účel nápravy.

Po zvážení všetkých týchto aspektov dospel odvolací súd k záveru, že úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky je trestom spravodlivým a primeraným. Takýto trest je stále dostatočne
prísny na to, aby plnil svoju represívnu a individuálne preventívnu funkciu vo vzťahu k obžalovanému,

ktorý preukázal hrubú neúctu k právnemu poriadku a životom iných.
Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné posilniť ochrannú funkciu trestu vo vzťahu
k spoločnosti. Obžalovaný svojím konaním a predchádzajúcou dopravnou minulosťou preukázal, že
predstavuje na cestách vážne nebezpečenstvo. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval za nevyhnutné
sprísniť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 5 rokov. Takto uložený trest lepšie ochráni
spoločnosť pred rizikovým správaním obžalovaného v budúcnosti, už aj z tohto pohľadu, že počas

výkonu trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom trest zákazu činnosti súčasne neplynie
(nevykonáva sa).
Vzhľadom na mimoriadne závažné následky (ťažká polytrauma jedného poškodeného s trvalými
následkami, ťažká ujma na zdraví druhého), kombináciu alkoholu a metamfetamínu a absolútnu
absenciu sebareflexie, sa uložený trest javí ako primeraný.

Kombinácia nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a trestu zákazu činnosti na 5
rokov tvorí podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivý a vyvážený celok, ktorý zodpovedá závažnosti
spáchaných činov, osobe páchateľa a všetkým ostatným relevantným okolnostiam. Preto odvolací súd
zrušilpôvodnývýrokotrestearozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Vzhľadom

na to, že súd dospel k vlastnému záveru o primeranosti trestu, ktorý plne nezodpovedá návrhom ani
jednej z odvolacích strán, boli obe odvolania v konečnom dôsledku vyhodnotené ako nedôvodné.
O zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a rovnako tak aj
vo výroku o nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, pričom tieto výroky neboli
odvolaním napadnuté.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.