Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011190
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2114011190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Rudolfa
Botta a JUDr. et Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. G., nar. XX.XX.XXXX a H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona a iné, o odvolaniach prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave a obžalovaných A. B., H. B.,
C. B. a D. E. proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. novembra 2024, č. k. 4T/43/2014-4186, na
verejnom zasadnutí konanom v Trnave 11. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k
obžalovanému C. B. čo do výroku o vine za skutky v bodoch II., III. a IV. a celý výrok o treste a spôsobe
jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

C. B. nar. XX.XX.XXXX v I., trvalé bydlisko J. XXXX/XX, K.,

uznáva za vinného, že

spolu s obžalovanými H. B. a A. B. v čase od 15.00 hod dňa 08.10.2013 do 06.45 hod dňa 09.10.2013
vykonali krádež v budove firmy Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Nitra, odštepný závod

Galanta, Pazmaňa 4, Šaľa, tak, že pomocou drevenej dosky sa dostali k oknu miestnosti
pokladne na prvom poschodí budovy, kde rozbili sklenenú výplň okna a po následnom vniknutí do
miestnostipokladnekarbobrúskouvyrezalidvaštvorcovéotvoryvodveráchohňovzdornejskrine,zktorej
odcudzili 11 kusov mobilných telefónov značiek Samsung Galaxy Fame v počte 5 kusov a Samsung
S5610 v počte 6 kusov, stravné lístky v hodnote 301 € a finančnú hotovosť vo výške 315 €, čím krádežou
spôsobili škodu vo výške najmenej 1.964,98 € a poškodením zariadenia, okien a dverí a ohňovzdornej
skrine v budove škodu najmenej 3.102,03 €,

teda
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil
ním malú škodu,
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b)

Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania
cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024.
Za tento skutok a za skutok pod bodom 1/ výroku napadnutého rozsudku sa obžalovaný C. B. odsudzuje
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s použitím §
38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Naproti tomu sa obžalovaný C. B. postupom podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod

obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave z 10. júna 2014, č. Kv 86/13, pre skutky
II. a III. obžaloby, okresným súdom v napadnutom rozsudku právne kvalifikované ako čiastkové útoky
pokračovacieho prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm.
b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona v

znení účinnom od 06.08.2024 a v bode II. aj v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024, ktoré mal spáchať spoločne s obžalovanými H. B. a A. B. na tom skutkovom základe, že
v bode II.
v presnejšie nezistenom čase od 11.30 hod. dňa 12.10.2013 do 16.00 hod. dňa 13.10.2013, obžalovaní
v obci D. K., na ulici L., číslo domu XXX nezisteným spôsobom poškodili oplotenie v zadnej časti

dvora, čím vytvorili otvor o rozmere 180 cm x 50 cm, cez ktorý následne vnikli na pozemok vyššie
uvedeného rodinného domu, nezisteným spôsobom vypáčili terasové dvere na rodinnom dome, rozbili
výplň a vypáčili kuchynské okno, cez ktoré následne vošli do rodinného domu, z obývačky rodinného
domu odcudzili finančnú hotovosť vo výške cca 4.000 EUR, ktorá sa nachádzala v komode v obálke
zo K. K., televízor Samsung, v. č.: UE46D8000 3D LED TV 43-49 v hodnote 500 €, domáce kino

Samsung nezisteného v.č., domáce kino Samsung Blueray v.č.: HT-D6750W v hodnote 150 €, notebook
značky Macbook Pro sériové číslo CO2GV08ZDV17, IPaDMC770HC/A sériové číslo DQTGCJPGDFHY
v hodnote 300 €, taška na notebook zn. MacBook Pro v hodnote 35 €, v ktorej sa nachádzala záhlavná
pečiatka spoločnosti SAMVA, s.r.o., kompletné údaje spoločnosti SAMVA, s.r.o., výpis z obchodného
registra, ďalej bol z obývacej miestnosti odcudzený iPhone 4S IMEI: 2629259 v hodnote 300 €, navigácia

Garmin 2595 LMT v hodnote 100 €, externý mini HD v hodnote 50 €, zakladače a brožúry s fotogalériou
rodiny, súkromnými dokumentmi a dokumentmi spoločnosti SAMVA, s.r.o., originál a náhradné kľúče od
odcudzených áut, náhradné kľúče od auta Škoda Octavia I., ktoré odcudzené nebolo, diaľkové ovládania
od garáže a od brány, 3 kusy kľúčov od vchodových dverí a brány, z kuchynskej linky páchateľ odcudzil
mikrovlnnú rúru nezisteného v. č. v hodnote 60 €, finančnú hotovosť v celkovej sume cca 60.000 EUR,

ktorá bola uschovaná v troch balíčkoch v priestoroch spálne, z detskej izby odcudzil televízor Sony,
LCD, uhlopriečka 63 nezisteného v. č. v hodnote 50 €, playstation nezisteného v.č. v hodnote 282 €,
setup box značky skylink v hodnote 100 €, celý interiér rodinného domu páchateľ pooblieval neznámou
tekutinou, z priestorov dvoj garáže, ktorá sa nachádza v zadnej časti rodinného domu boli odcudzené:
Škoda Octavia, I., VIN: B., rok výroby 2008, šedá metalíza, AC Kombi, 1.9 TDI, typ motora BLS, výbava

elegance, v hodnote 8970 €, vlastníkom odcudzeného osobného motorového vozidla je spoločnosť
SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova č. 0/4346, motocykel BETA RR 2504T E1/00/0, VIN: M., typ
motora B25, rok výroby 2009, červenej farby v hodnote 1000 €, motocykel GASGAS FSE450 ENDURO
FS45/450/0,VIN:L.,rokvýroby2007,červenejfarby,typmotoraFS45vhodnote1000€,motocykelN.K.
XX, rok výroby 2012, nezisteného v. č. oranžovo čierno biela v hodnote 500 €, vlastníkom motocyklov je

O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K., L. P. XXX, z priestorov garáže boli odcudzené snežná fréza
nezistenéhov.č.,filtráciapieskovánabazénnezistenéhov.č.vhodnote250€,čerpadlonezistenéhov.č.,
čerpadlo zn. Alco v hodnote 250 €, vodárničku, vŕtačku, karbobrúsku a sady náradia v celkovej hodnote
1390 €, motorkárske oblečenie /nohavice 5 kusov, bundy 4 kusy, chrániče plastové na hrudník a chrbát 4
kusy, kolenačky 4 kusy, korytnačka chrániče 4 kusy, čižmy páry, prilby 6 kusov, okuliare 4 kusy/ v celkovej

hodnote 2293 €, z rodinného domu odcudzili video káble, tenisky fotoalbumy, kalkulačku, fotoaparát,
konzolu na TV a oblečenie /zimné bundy, lyžiarske nohavice, dámske kabelky, pánske obleky zn. Alan
Delon/ v celkovej hodnote 6662,50 €, spred domu bolo odcudzené nákladné vozidlo Citroen Jumper I.,
VIN: L., rok výroby 2005, typ motora HY, žltej farby v hodnote 2840 €, vlastníkom vozidla spoločnosť
SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova č. 0/4346, spoločnosti SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova č.

0/4346 vznikla škoda odcudzením vozidiel najmenej vo výške 11.810 €, O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. K., L. P. XXX vznikla škoda odcudzením finančnej hotovosti a vecí z rodinného domu v celkovej
výške najmenej 79.272,5 € a škoda poškodením domu vo výške najmenej 3.000 €,
v bode III.
v presne nezistenom čase od 18.00 hod. dňa 10.09.2013 do 01.00 hod. dňa 11.09.2013 v obci Dolná

Streda, na ulici Mlynskej číslo 222/A, si zadováženými kľúčmi odomkli vstupnú bránu a tak sa dostali
na dvor oploteného areálu spoločnosti Slovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Nitra, Odštepný závod
Galanta, so sídlom Šaľa, ul. P. Pázmánya číslo 4, kde z priestoru uzamknutej garáže odcudzili nákladné
motorové vozidlo značky VW Caddy modrej farby, evidenčného čísla K., VIN číslo G. ako aj nákladnémotorové vozidlo značky PEUGEOT BOXER bielej farby, evidenčného čísla K., VIN číslo L., v ktorých
vozidlách sa nachádzali rôzne náradia ako vodomery, hydrantový nadstavec, požiarne hadice o dĺžke
25m, ponorné čerpadlá nezisteného typu a výrobného čísla, rozbrúsovacie píly 1 ks značky Husqvarna

nezisteného výrobného čísla, 2 kusy kliešte Cobra 560, 4 kusy sada kľúčov, 3 kusy navŕtavacia súprava,
8 kusov kliešťov, 2 kusy kľúče, 1 kus kľúče nastaviteľná sada, 3 kusy kľúče Butz, 1 kus nožnice PVC,
1 kus kľúč vidlicový, 2 kusy kladivo, 1 kus hasák, 1 kus nožnice na plast, 1 kus kliešte kombinované, 2
kusy račna, 2 kusy brašna montérska, 2 kusy kalové čerpadlo, 2 kusy škrtič PE, 2 kusy hasák Herkules,
2 kusy stupň. klúč, 1 kus zverák Herkules, 1 kus stáčacie zariadenie, 1 kus hasák „Z“, 1 kus rebrík al., 1

kus rozbrusovacia píla HQ K 750, 1 kus elektrocentrála Honda, 5 kusov prilba, 5 kusov reflexná vesta,
5 kusov gumáky, 5 kusov rybárky, 5 kusov rukavice, 2 kusy kľúč hydrantový, 2 kusy kľúč prípojkový, 2
kusy hydrantový nádstavec, 1 kus hadica 2x25 m B 65, 1 kus fúrik, 2 kusy hľadač poklopov, 1 kus meter
5 m, 5 kusov odhrotovač, 2 kusy sekera malá, 2 kusy sekera veľká, 5 kusov lampa, jedna sada zimných
pneumatík na vozidlo Peugeot Boxer, sada zimných pneumatík na vozidlo VW Caddy, 10 kusov nový
vodomer 2,5 m3, 30 kusov starý vodomer 2,5 m3, čím poškodenej spoločnosti Slovenská vodárenská

spoločnosť, a.s. Nitra, Odštepný závod Galanta, so sídlom Šaľa, ul. P. Pázmánya číslo 4, IČO: 3655091,
spôsobili škodu krádežou vo výške najmenej 23.562,95 € a poškodením poplachového systému garáže
škodu vo výške 1.096,20 €,
pretože nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal obžalovaný.
II. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B..
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalé bydlisko K. XXXX/XX, K., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s použitím § 38
ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
III. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného F. G..
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa u obžalovaného

F. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalé bydlisko Q. XX/XX, K., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Želiezovce,

podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože krajský súd považuje
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo 14. januára 2021, sp.
zn. 4T/34/2020, právoplatným 18. januára 2021, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za

dostatočný.
IV. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave vo vzťahu
k obžalovaným A. B., H. B., C. B. a D. E. a odvolania obžalovaných A. B., H. B. a D. E. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28. novembra 2024, č. k. 4T/43/2014-4186,

v bode I. výroku o vine uznal obžalovaných C. B., A. B., A. B., D. E. a F. G. za vinných zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
s ďalšími neustálenými osobami sa od presne nezistenej doby najneskôr od 16.10.2013 v Trnavskom

kraji v úmysle získať peniaze spolčili, organizovali, plánovali, pripravovali lúpežné prepadnutie a dňa
15.11.2013 približne v čase o 16.45 hod. v Galante na Matúškovskej ceste sa pokúsili vykonať toto
lúpežné prepadnutie vozidla zn. Škoda Octavia, bielej farby, ev.č.: I., patriace firme LARGO SK s.r.o.
IČO 45 889 007, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 54/4962, ktoré prevážalo finančnú hotovosť určenú
na výplaty zamestnancov firmy JASPLASTIK SK spol. s.r.o. so sídlom v Galante, Sídl. SNP č. 997/18

vo výške najmenej 122.494,- Eur a to takým spôsobom, že obžalovaní D. E. a F. G. približne od obedauvedeného dňa monitorovali a sledovali v Galante na parkovisku pred obchodným domom LIDL zo
zaparkovaného vozidla zn. Škoda Fabia Combi šedej farby, ev.č.: I., pobočku firmy LARGO SK spol.
s r. o. v Galante na ul. Esterházyovcom až do 16.45 hod., kde obžalovaní D. E. a F. G. na tomto

vozidle sledovali odchod vozidla Škoda Octavia bielej farby, ev.č.: I. s nápisom LARGO, ktoré prevážalo
finančnú hotovosť, pričom počas celej doby už prostredníctvom vysielačiek dávali pokyny a informácie
o pohybe tohoto vozidla ďalším doteraz presne nezisteným páchateľom a obžalovaným C. B., A. B. a
A. B., ktorí v čase asi o 16.30 hod. prišli a zaparkovali s vozidlom Škoda Octavia Combi striebornej
farby, s odcudzenými ev.č.: K. na parkovisku pred firmou JASPLASTIK SK spol. s.r.o., v Galante na

Matúškovskej ceste, kde títo čakali na príchod vozidla Škoda Octavia bielej farby, ev.č.: I. s nápisom
LARGO, kde mali vykonať samotný prepad a na tento účel si zabezpečili, vysielačky, 2 ks čierne kukly,
kladivo, drevený hranol o dĺžke 78,5 cm, umelohmotnú zápalnú fľašu s obsahom motorového benzínu
s priviazaným zapaľovačom, železných ježkov, pričom k samotnému prepadu a odcudzeniu finančnej
hotovosti nedošlo, nakoľko obžalovaní C. B., A. B. a A. B. boli príslušníkmi polície zadržaní v blízkosti
ich vozidla.

2. Tým istým rozsudkom v bodoch II., III. a IV. výroku o vine uznal okresný súd za vinných obžalovaných
H. B., A. B. a C. B. z pokračovacieho prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212
ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, z toho
v bode II. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 194 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, a v bodoch II., III. a IV. v

jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
245 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že
v bode II.
obžalovaní H. B., A. B. a C. B. v presnejšie nezistenom čase od 11.30 hod. dňa 12.10.2013 do 16.00 hod.
dňa 13.10.2013, obžalovaní v obci D. K., na ulici L., číslo domu XXX nezisteným spôsobom poškodili

oplotenie v zadnej časti dvora, čím vytvorili otvor o rozmere 180 cm x 50 cm, cez ktorý následne vnikli
na pozemok vyššie uvedeného rodinného domu, nezisteným spôsobom vypáčili terasové dvere na
rodinnom dome, rozbili výplň a vypáčili kuchynské okno, cez ktoré následne vošli do rodinného domu,
z obývačky rodinného domu odcudzili finančnú hotovosť vo výške cca 4.000 EUR, ktorá sa nachádzala
v komode v obálke zo K. K., televízor Samsung, v. č.: UE46D8000 3D LED TV 43-49 v hodnote 500 €,

domáce kino Samsung nezisteného v.č., domáce kino Samsung Blueray v.č.: HT-D6750W v hodnote
150 €, notebook značky Macbook Pro sériové číslo CO2GV08ZDV17, IPaDMC770HC/A sériové číslo
DQTGCJPGDFHY v hodnote 300 €, taška na notebook zn. MacBook Pro v hodnote 35 €, v ktorej sa
nachádzala záhlavná pečiatka spoločnosti SAMVA, s.r.o., kompletné údaje spoločnosti SAMVA, s.r.o.,
výpis z obchodného registra, ďalej bol z obývacej miestnosti odcudzený iPhone 4S IMEI: 2629259

v hodnote 300 €, navigácia Garmin 2595 LMT v hodnote 100 €, externý mini HD v hodnote 50 €,
zakladače a brožúry s fotogalériou rodiny, súkromnými dokumentmi a dokumentmi spoločnosti SAMVA,
s.r.o., originál a náhradné kľúče od odcudzených áut, náhradné kľúče od auta Škoda Octavia I., ktoré
odcudzené nebolo, diaľkové ovládania od garáže a od brány, 3 kusy kľúčov od vchodových dverí a
brány, z kuchynskej linky páchateľ odcudzil mikrovlnnú rúru nezisteného v. č. v hodnote 60 €, finančnú

hotovosť v celkovej sume cca 60.000 EUR, ktorá bola uschovaná v troch balíčkoch v priestoroch spálne,
z detskej izby odcudzil televízor Sony, LCD, uhlopriečka 63 nezisteného v. č. v hodnote 50 €, playstation
nezistenéhov.č.vhodnote282€,setupboxznačkyskylinkvhodnote100€,celýinteriérrodinnéhodomu
páchateľ pooblieval neznámou tekutinou, z priestorov dvoj garáže, ktorá sa nachádza v zadnej časti
rodinného domu boli odcudzené: Škoda Octavia, I., VIN: B., rok výroby 2008, šedá metalíza, AC Kombi,

1.9 TDI, typ motora BLS, výbava elegance, v hodnote 8970 €, vlastníkom odcudzeného osobného
motorového vozidla je spoločnosť SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova č. 0/4346, motocykel BETA
RR 2504T E1/00/0, VIN: M., typ motora B25, rok výroby 2009, červenej farby v hodnote 1000 €,
motocykel GASGAS FSE450 ENDURO FS45/450/0, VIN: L., rok výroby 2007, červenej farby, typ motora
FS45 v hodnote 1000 €, motocykel N. K. XX, rok výroby 2012, nezisteného v. č. oranžovo čierno biela

v hodnote 500 €, vlastníkom motocyklov je O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K., L. P. XXX, z
priestorov garáže boli odcudzené snežná fréza nezisteného v.č., filtrácia piesková na bazén nezisteného
v. č. v hodnote 250 €, čerpadlo nezisteného v.č., čerpadlo zn. Alco v hodnote 250 €, vodárničku, vŕtačku,
karbobrúsku a sady náradia v celkovej hodnote 1390 €, motorkárske oblečenie /nohavice 5 kusov,
bundy 4 kusy, chrániče plastové na hrudník a chrbát 4 kusy, kolenačky 4 kusy, korytnačka chrániče

4 kusy, čižmy páry, prilby 6 kusov, okuliare 4 kusy/ v celkovej hodnote 2293 €, z rodinného domu
odcudzili video káble, tenisky fotoalbumy, kalkulačku, fotoaparát, konzolu na TV a oblečenie /zimné
bundy, lyžiarske nohavice, dámske kabelky, pánske obleky zn. Alan Delon/ v celkovej hodnote 6662,50
€, spred domu bolo odcudzené nákladné vozidlo Citroen Jumper I., VIN: L., rok výroby 2005, typ motoraHY, žltej farby v hodnote 2840 €, vlastníkom vozidla spoločnosť SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova
č. 0/4346, spoločnosti SAMVA, s.r.o. so sídlom Sereď, Niklova č. 0/4346 vznikla škoda odcudzením
vozidiel najmenej vo výške 11.810 €, O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K., L. P. XXX vznikla

škoda odcudzením finančnej hotovosti a vecí z rodinného domu v celkovej výške najmenej 79.272,5 €
a škoda poškodením domu vo výške najmenej 3.000 €,

v bode III.
obžalovaní H. B., A. B. a C. B. v presne nezistenom čase od 18.00 hod. dňa 10.09.2013 do 01.00 hod.

dňa 11.09.2013 v obci Dolná Streda, na ulici Mlynskej číslo 222/A, si zadováženými kľúčmi odomkli
vstupnú bránu a tak sa dostali na dvor oploteného areálu spoločnosti Slovenská vodárenská spoločnosť,
a.s. Nitra, Odštepný závod Galanta, so sídlom Šaľa, ul. P. Pázmánya číslo 4, kde z priestoru uzamknutej
garáže odcudzili nákladné motorové vozidlo značky VW Caddy modrej farby, evidenčného čísla K., VIN
číslo G. ako aj nákladné motorové vozidlo značky PEUGEOT BOXER bielej farby, evidenčného čísla
K., VIN číslo L., v ktorých vozidlách sa nachádzali rôzne náradia ako vodomery, hydrantový nadstavec,

požiarnehadiceodĺžke25m,ponornéčerpadlánezistenéhotypuavýrobnéhočísla,rozbrúsovaciepíly1
ks značky Husqvarna nezisteného výrobného čísla, 2 kusy kliešte Cobra 560, 4 kusy sada kľúčov, 3 kusy
navŕtavacia súprava, 8 kusov kliešťov, 2 kusy kľúče, 1 kus kľúče nastaviteľná sada, 3 kusy kľúče Butz, 1
kus nožnice PVC, 1 kus kľúč vidlicový, 2 kusy kladivo, 1 kus hasák, 1 kus nožnice na plast, 1 kus kliešte
kombinované, 2 kusy račna, 2 kusy brašna montérska, 2 kusy kalové čerpadlo, 2 kusy škrtič PE, 2 kusy

hasák Herkules, 2 kusy stupň. klúč, 1 kus zverák Herkules, 1 kus stáčacie zariadenie, 1 kus hasák „Z“, 1
kus rebrík al., 1 kus rozbrusovacia píla HQ K 750, 1 kus elektrocentrála Honda, 5 kusov prilba, 5 kusov
reflexná vesta, 5 kusov gumáky, 5 kusov rybárky, 5 kusov rukavice, 2 kusy kľúč hydrantový, 2 kusy kľúč
prípojkový, 2 kusy hydrantový nádstavec, 1 kus hadica 2x25 m B 65, 1 kus fúrik, 2 kusy hľadač poklopov,
1 kus meter 5 m, 5 kusov odhrotovač, 2 kusy sekera malá, 2 kusy sekera veľká, 5 kusov lampa, jedna

sada zimných pneumatík na vozidlo Peugeot Boxer, sada zimných pneumatík na vozidlo VW Caddy, 10
kusov nový vodomer 2,5 m3, 30 kusov starý vodomer 2,5 m3, čím poškodenej spoločnosti Slovenská
vodárenská spoločnosť, a.s. Nitra, Odštepný závod Galanta, so sídlom Šaľa, ul. P. Pázmánya číslo 4,
IČO: 3655091, spôsobili škodu krádežou vo výške najmenej 23.562,95 € a poškodením poplachového
systému garáže škodu vo výške 1.096,20 €,

v bode IV.
obžalovaní H. B., A. B. a C. B. v čase od 15.00 hod dňa 08.10.2013 do 06.45 hod dňa 09.10.2013
vykonali krádež v budove firmy Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Nitra, odštepný závod
Galanta, Pazmaňa 4, Šaľa, tak, že pomocou drevenej dosky sa dostali k oknu miestnosti pokladne na
prvomposchodíbudovy,kderozbilisklenenúvýplňoknaaponáslednomvniknutídomiestnostipokladne

karbobrúskou vyrezali dva štvorcové otvory vo dverách ohňovzdornej skrine, z ktorej odcudzili 11 kusov
mobilných telefónov značiek Samsung Galaxy Fame v počte 5 kusov a Samsung S5610 v počte 6 kusov,
stravné lístky v hodnote 301 € a finančnú hotovosť vo výške 315 €, čím krádežou spôsobili škodu vo
výške najmenej 1.964,98 € a poškodením zariadenia, okien a dverí a ohňovzdornej skrine v budove
škodu najmenej 3.102,03 €.

3. Za skutok pod bodom I. výroku o vine napadnutého rozsudku okresný súd odsúdil
- obž. A. B. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, § 37
písm. m), § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1
písm.a)Trestnéhozákonapodmienečneodložilapodľa§50ods.1Trestnéhozákonamuurčilskúšobnú

dobu na 3 (tri) roky; zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
mu v rámci súhrnného trestu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
4 (štyroch) rokov a následne postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 28.07.2014, sp. zn. 0T/209/2014,
právoplatný 28.07.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- obž. D. E. podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon
mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky,

- obž. F. G. podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 za použitia § 38 ods. 2, §
36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného
zákona a § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na súhrnný trestu odňatia slobody
vo výmere 9 (deväť) rokov a 1 (jeden) deň, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Trestného zákonazaradil do ústavu na výkon trestu stavu so stredným stupňom stráženia, ďalej mu uložil podľa § 58
ods. 3 Trestného zákona aj trest prepadnutia majetku s tým, že podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona
sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát; zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil

výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len ŠTS),
pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 14.01.2021, sp. zn. 4T/34/2020, právoplatný dňa 18.01.2021, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad; tiež mu uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný
dohľad na 3 (tri) roky.

4. Za skutky pod bodmi I. až IV. výroku o vine napadnutého rozsudku okresný súd odsúdil obž. C. B.
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods.
1, ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
5. U obž. A. B. za skutky pod bodmi I. až IV. výroku o vine napadnutého rozsudku okresný súd

postupom podľa § 44 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 upustil od uloženia súhrnného
trestu, pretože považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 16.09.2016, sp. zn.
35Tk/2/2015, právoplatný 16.09.2016, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

6. Za skutky pod bodmi II. až IV. výroku o vine napadnutého rozsudku okresný súd u obž. H. B. podľa §
44 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože považoval
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava z 30.04.2015, sp. zn. 30T/141/2014, v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.10.2015, sp. zn. 6To/68/2015, na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.
7. Okresný súd súčasne poškodených postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s ich nárokmi na náhradu
škody odkázal na civilný proces.
8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátorka ponechala lehotu na podanie

odvolanie. Následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 12. decembra 2024 zahlásila
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech všetkých obžalovaných.
8.1. Zahlásené odvolanie odôvodnila prokurátorka písomným podaním doručeným okresnému súdu 2.
apríla 2025. V odvolaní, po zrekapitulovaní výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku, uviedla,
že v dôsledku dĺžky súdneho konania okresný súd rozhodol v čase, keď nadobudol účinnosť

zákon ustanovujúci miernejšie trestne sadzby, a teda tresty boli prospešnejšie pre obžalovaných. Ďalej
prokurátorka uviedla, že dĺžka súdneho konania, ktorú okresný súd považoval za okolnosť prípadu
opodstatňujúcu použitie mimoriadneho zníženia trestu, nebola determinovaná výlučne okolnosťami
na strane súdu (zmeny v obsadení senátu), ale aj obštrukciami zo strany obžalovaných a obhajoby
(zmarené hlavné pojednávania v dňoch 13.9.2016, 6.2.2018, 5.9.2019, 23.8.2022, 19.1.2023,

18.7.2023, 28.3.2024, 1.10.2024) a objektívnymi udalosťami (pandémia Covid-19 a zrušené hlavné
pojednávania od 28.1.2021), navyše po poslednej zmene predsedu senátu v roku 2021 obžalovaní
trvali na zopakovaní celého hlavného pojednávania, pričom dovtedy už riadne prebehlo 12 termínov
hlavného pojednávania. Vychádzajúc zo záverov prezentovaných v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5To/14/2009 z 18.3.2010, sp. zn. 5To/4/2024 z 21.11.2024 a sp. zn. 1To/4/2020 z 27.7.2022

možno uzavrieť, že neprimeraná dĺžka trestného konania, bez zavinenia obžalovaných, môže byť
dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Uvedené však nemôže bez ďalšieho platiť v situácii, ak
k neprimeranej dĺžke konania došlo s prispením obžalovaných a vďaka tejto dĺžke konania došlo k
zmierneniu trestných sadzieb, ktoré im za trestnú činnosť mohli byť uložené. Pokiaľ Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 5To/4/2024 z 21.11.2024 uviedol, že po zrušení tretieho rozsudku prvostupňového súdu

bolo odvolacím súdom prikázané, aby prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v inom zložení senátu,
čo malo ten dôsledok, že vec bola prejednávaná na hlavnom pojednávaní odznova, trvanie nového
konania do vydania napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom sedem a pol roka, je objektívne
neakceptovateľná doba, na tomto mieste je dôvodné uviesť, že po zmene v senáte v roku 2021 v tejto
trestnej veci, po ktorej obžalovaní trvali na zopakovaní hlavného pojednávania, k rozhodnutiu došlo

približne po troch rokoch a troch mesiacoch. Pokiaľ teda okresný súd poukázal, že v predmetnej trestnej
veci sú okolnosti prípadu zdôvodňujúce mimoriadne zníženie trestnej sadzby, nevyhodnotil okolnosti
prípadu komplexne, pretože obžalovaným bolo jeho rozhodnutím priznané dvojité zvýhodnenie. Najprvznížením trestných sadzieb, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a následne mimoriadnym
znížením trestov.
8.2. Vo vzťahu k trestu uloženému obž. F. G. prokurátorka uviedla, že podľa odôvodnenia rozsudku

mu bol trest uložený podľa § 172 ods. 4 Tr. zák. účinného do 30.04.2022 za použitia okrem iného §
39 ods. 2 písm. e) Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenejtýmtozákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľaktorýsazvlášťvýznamnoumieroupodieľal
na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu

založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného
zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo
na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak
vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa
nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy

v trestnom konaní. Žiadna skutočnosť predpokladaná v § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. účinného do
30.04.2022 však z odôvodnenia rozsudku nevyplýva. Preto sa prokurátorka domnieva, že táto okolnosť
bola obžalovanému priznaná v rozpore so zákonom. K opätovnému uloženiu trestu prepadnutia majetku
okresný súd uviedol, že z úradnej činnosti má vedomosť o náleze Ústavného sudu Slovenskej republiky
z 27.09.2023, sp. zn. PL. US 1/2021-164, ktorým ústavný sud vyslovil, že § 58 ods. 2 a 3 Trestného

zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, avšak okresný súd vykladá tak, že súd je výrokom o treste v skoršom rozhodnutí viazaný
a nemôže ho meniť, a to ani pri ukladaní súhrnného trestu. Pokiaľ nebol výrok o treste v rozhodnutí
Špecializovaného trestného súdu zo dňa 14.01.2021 zrušený alebo zmenený, napr. prostredníctvom
obnovy konania, tak je okresný súd pôvodným výrokom o treste viazaný, a preto z dôvodu ukladania

súhrnného trestu prevzal aj uložený trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona.
Prokurátorka je toho názoru, že výklad § 42 Trestného zákona prezentovaný konajúcim súdom nie
je v súlade s podstatou súhrnného trestu a všeobecne záväznými účinkami nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Podstatou úhrnného trestu (a rovnako súhrnného)
je, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy len jediný a jednotný trest

(jeden trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestu, napríklad popri peňažnom treste
možno uložiť aj trest zákazu činnosti, avšak vždy ide z vonkajšieho hľadiska o jeden jednotný trest
ukladaný za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov). Obligatórna požiadavka na zrušenie uloženého
trestu (§ 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona) má za následok, že súd musí o treste (vrátane viacerých
druhov trestu) rozhodnúť opätovne. Ide teda o nové rozhodnutie o treste, ktoré musí spĺňať požiadavky

stanovené aktuálne platným Trestným zákonom a zásad ukladania trestov v zmysle Trestného zákona.
Vychádzajúc z § 2 ods. 1 Trestného zákona (zásada ukladania priaznivejšieho trestu) je potrebné
uzavrieť,žesúdukladajúcitrestprepadnutiamajetku,ktoréhopodmienkybolinovšímzákonomzmenené
v prospech odsúdeného, nie je možné v prípade F. G. uložiť a tento je rozhodnutím o súhrnnom treste
bez ďalšieho zrušený. Uvedený postup nie je vylúčený existenciou možnosti postupovať v zmysle § 93

ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý umožňuje právoplatné rozhodnutie súdu o treste prepadnutia majetku, ktorý ešte nebol
vykonaný, eliminovať žalobou na obnovu konania. Pokiaľ však bol odsúdenému právoplatne uložený
trest prepadnutia majetku a tento bol uložením súhrnného trestu zrušený, nie je možné ho opätovne
uložiť ani v prípade, keď súd rozhoduje podľa v tom čase platného Trestného zákona, pretože by išlo

o negovanie všeobecnej záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a zásady ukladania
priaznivejšieho trestu.
8.3. Prokurátorka ďalej argumentovala, že skutkami, za ktoré boli obžalovaní odsúdení, bola spôsobená
škoda vo výške 123.808,66 € a ku škode odcudzením finančných prostriedkov určených na výplaty
zamestnancovspoločnostiJASPLASTIKSKspol.s.r.o.vovýškeminimálne122.494€nedošlolenvďaka

zadržaniu obžalovaných pred zrealizovaním pripravenej lúpeže. V čase spáchania skutku tak išlo o
spôsobenie značnej škody a nedokonaný pokus s následkom značnej škody. Tak ako uviedol okresný
súd v odôvodnení rozsudku, účelom trestu v zmysle§ 34 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných

činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom na to, že obžalovaní boli po
spáchaní žalovaných skutkov právoplatne odsúdení za inú trestnú činnosť a trestné konania v iných
veciachtrvaliajvpriebehutrestnéhostíhaniavtejtoveci,jezjavné,žepritrestochuloženýmnapadnutým
rozsudkom vystupuje do popredia práve funkcia trestu ako generálna prevencia, teda trest má byť taký,aby ostatných potenciálnych páchateľov odradil. Tresty uložené obžalovaným (okrem H. B., F. G. a A.
B., ktorým už v minulosti boli uložené niekoľkoročné tresty odňatia slobody a tieto aj čiastočne vykonali)
sú podmienečné tresty, ktoré bez ohľadu na časový odstup od spáchania skutkov, nie sú pri rozsahu

páchanej a pripravovanej trestnej činnosti schopné pôsobiť preventívne. Podľa údajov štatistického
úradu Slovenskej republiky bola priemerná mzda v hospodárstve SR za rok 2024 vo výške 1.524 €, z
čohovyplývačistámzdavovýške1.158€.Vzhľadomnaprávnukvalifikáciutrestnejčinnosti,zaktorúboli
obžalovaní odsúdení, konajúci súd do spoločnosti vyslal signál, že aj pri páchaní rozsiahlej majetkovej
trestnej činnosti v rozsahu do 250.000 €, stačí v trestnom konaní využívať všetky svoje práva, pokiaľ

sa dá, mariť hlavné pojednávanie svojou neúčasťou tak, aby sa trestné konanie čo najviac predĺžilo, a
potom mu vzhľadom na odstup času mohol byť uložený iba podmienečný trest odňatia slobody.
8.4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje prokurátorka uložené tresty za neprimerané a preto
navrhla, aby ich odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil a o trestoch opätovne
rozhodol sám.
9. Obž. F. G. sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal. K odvolaniu prokurátorky sa nevyjadril ani

sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu.
10. Obž. A. B. odvolanie nepodal. K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne
JUDr. Zuzana Csenkyovej písomným podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2025. Vo
vyjadrení uviedol, že z odvolania prokurátorky je prekvapený, nakoľko v priebehu konania táto súhlasila
s tým, aby mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Poukázal na to, že žije mimo svojho trvalého

bydliska, riadne pracuje, nedopúšťa sa trestnej činnosti, ani priestupkov a je úplne mimo akéhokoľvek
protispoločenského konania. Navrhol preto, aby krajský súd ako súd odvolací odvolanie prokurátorky
ako nedôvodné zamietol.
11. Obž. H. B. zahlásil voči rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil jednak vlastnoručne, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Miroslava Tokarčíka.

11.1. Vo vlastnoručne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že hlavným dôkazom jeho viny je podľa
napadnutého rozsudku výpoveď R. L., pričom súd na hlavom pojednávaní prečítal výpovede tohto
svedka z prípravného konania z 20.11.2023, 21.11.2023 a 12.2.2024. Tento postup považuje obžalovaný
za nezákonný, nakoľko R. L. v tom čase nemohol byť vypočúvaný ako svedok. Nezákonná výhoda, ktorú
svedok L. dostal, mohla značne ovplyvniť ako bude o skutkoch vypovedať. Následná reakcia NAKY

zobrať spis od OR PZ Galanta a dať to pod seba bolo iba preto, aby skutky mohli nadkvalifikovať ako
organizovanáskupinaaL.mohlobyťodloženévzneseniaobvinenia.Obžalovanýsadomnieva,ževšetky
vykonané dôkazy po vypočutí svedka L. sú sčasti nezákonné a žiada, aby to krajský súd preskúmal.
11.2. V odvolaní zdôvodnenom prostredníctvom obhajcu JUDr. Miroslava Tokarčíka obžalovaný uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a jeho odôvodnenie za nedostatočné. V odôvodnení

chýba presvedčivá úvaha súdu, ako sa k svojím záverom dopracoval, z pohľadu obžalovaného je
arbitrárny, keďže je postavený len na výpovedi jediného svedka R. L.. V prvom rade poukázal na to,
že tento svedok ani nebol v konaní riadne vypočutý a bola čítaná len jeho výpoveď z prípravného
konania. V druhom rade táto osoba nie je ani žiadnym svedkom a fakticky v takom postavení ani nikdy
nebol a ani nemohol byť. R. L. mohol byť od začiatku trestného konania iba v postavení podozrivého

alebo obvineného. Paradoxne nebol a nie je ani v jednom postavení a vypovedal v pozícii svedka,
pričom aj na podklade jeho výpovede je zrejmé, že musel by byť minimálne v postavení podozrivého,
ak je to čo tvrdí pravda. V konaní pred súdom, konkrétne na HP konanom 4.4.2023, boli čítané jeho
zápisnice z 20.11.2013, 21.11.2013 a 12.02.2014, ktoré robil v postavení svedka. Čo je však podstatné
R. L. bolo neskôr dňa 15.04.2014 OČTK odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 ods. 1 Trestného

poriadku. Obžalovaný sa domnieva, že po tomto odložení vznesenia obvinenia R. L. sa
jeho výpovede mali opakovať. R. L. totiž v čase svojich výpovedí požíval nezákonný benefit v podobe
svojej absolútnej beztrestnosti a vypovedal účelovo. Takto získaný dôkaz je nezákonným dôkazom v
zmysle § 119 ods. 5 Tr. por. a nemôže byť použitý pred súdom a už vôbec na ňom nemôže byť založené
rozhodnutie súdu o vine inej osoby. Z vyššie uvedenou skutočnosťou sa súd v napadnutom rozsudku

nevysporiadal a nereflektoval na skutočnosť, že niekto vypovedá účelovo pod sľubom jeho neskoršej
beztrestnosti a jeho výpoveď nekriticky preberá hoci bola získaná v rozpore s ustanoveniami Trestného
poriadku a je nanajvýš účelová.
11.3. Obžalovaný v tomto smere poukázal na aj na novšiu judikatúru a súdnu prax NS SR a ESĽP, napr.
na rozsudok vydaný ESĽP zo dňa 15.12.2022 vo veci Vasaráb a Paulus proti SR - odsúdenie založené

na nepreverených svedeckých dôkazoch obžaloby a ignorovaní dôkazov obhajoby. V tomto prípade
ESĽP zdôraznil, že kľúčoví svedkovia obžaloby boli potenciálne sami zapletení do rôznych skutkových
okolností v pozadí veci a že tvrdenie prvého sťažovateľa, že mohli obviňovať sťažovateľov výmenou za
beztrestnosťnemalozanásledokžiadnekrokyvrámcivyšetrovania(atoanivosvetleneskoršíchtvrdenísvedkov obžaloby, že boli donútení, aby obvinili druhého sťažovateľa). V tomto smere ESĽP opätovne
zdôraznil, že použitie výpovedí svedkov, poskytnutých výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, môže
vyvolať pochybnosti o spravodlivosti konania proti obvinenému a môže vyvolať zložité otázky z hľadiska

toho, že vzhľadom na ich samotnú podstatu môžu byť takéto výpovede zmanipulované a môžu byť
urobené výlučne s cieľom získať výhody ponúkané výmenou alebo z dôvodu osobnej pomsty. Riziko,
že osoba môže byť obvinená a súdená na základe neoverených tvrdení, ktoré nemusia byť nevyhnutne
nezaujaté, sa preto nesmie podceňovať. Z uvedeného rozsudku ESĽP vyplýva, že orgány činné v
trestnom konaní by nemali zotrvávať na takej aplikačnej praxi, keď v trestných veciach vychádzajú

len z jednej vyšetrovacej verzie, vo vzťahu ku ktorej vykonajú dôkazy, pričom relevantným návrhom
obhajoby, ktoré by mohli spochybniť túto vyšetrovaciu verziu nedajú žiadny priestor v dokazovaní a
návrhy obhajoby sú zamietané len formálne, či všeobecne. Z hľadiska Dohovoru, ale aj Trestného
poriadkujeneprijateľné,abysanásledne vkonanípredsúdomvykonávaliibavybranédôkazynavrhnuté
obžalobou a aby obhajobe bolo bránené spochybňovať, či preverovať tieto dôkazy vlastnými dôkazmi.
To platí o to viac, ak obvineného usvedčujú iba svedecké výpovede, z ktorých väčšina je len tzv. dôkaz z

počutia a keď ide o svedkov, ktorí majú motiváciu spolupracovať s políciou, nakoľko sú sami podozriví zo
spáchania trestnej činnosti. Výpoveď svedka nie je možné považovať za fakt, či skutkové tvrdenie a to
len preto, že vypovedá v prospech obžaloby, ale je nutné ponechať priestor obhajobe, aby túto výpoveď
mohla spochybniť. Kontradiktórny proces v konaní pred súdom totiž neznamená len rekapituláciu
dôkazov obžaloby, ktoré boli získané v prípravnom konaní a ich ochranu pred spochybňovaním, či

vyvrátením zo strany obhajoby zamietaním jej relevantných návrhov na doplnenie dokazovania.
11.4. Vo svetle uvedeného a vykonaného dokazovania považuje obžalovaný rozhodnutia o svojej vine
za nezákonné a arbitrárne. Na podklade uvedeného má za to, že mal byť v zmysle zásady in dubio pro
reo spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia § 285 písm. c) Tr. por. Vzhľadom na tieto závažné
skutočnosti žiadal odvolací súd, aby po preskúmaní napadnutý rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 321

ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. a podľa ust. § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil
na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. aby sám rozhodol tak, že
ho podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodí.
12. Obž. E. zahlásil po vyhlásení rozsudku voči nemu ihneď odvolanie čo do výroku o vine,
treste aj konaniu, ktoré predchádzalo. Zahlásené odvolanie odôvodnil jednak vlastnoručne, ako aj

prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Janušku.
12.1. Vo vlastnoručne odôvodnenom odvolaní uviedol, že k posudzovanému obdobiu spolčenia,
organizovania, plánovania a prípravy lúpežného prepadnutie od 16.10.2013 do 15.11.2013 neboli
vyprodukované žiadne usvedčujúce dôkazy a teda to, čo mal okresný súd dôkladne zdôvodniť, iba
svojvoľne konštatuje. V prejednávanom prípade boli realizované odposluchy telefonických hovorov

všetkých obžalovaných v období od 16.10.2013 do 14.11.2013 a zároveň bolo realizované sledovanie
osôb obžalovaných. Z realizovaného odpočúvania telefonických hovorov a sledovania osôb vyplynul
záver,žeobžalovanísa medziseboupoznajú,komunikujúspolualevovzťahukprejednávanémuskutku
neboli zaznamenané žiadne dôkazy inkriminujúceho charakteru týkajúceho sa obdobia od 16.10.2013
do 14.11.2013. Zaznamenané telefonické hovory a výstupy zo sledovania osôb obžalovaných je

potrebné považovať za exkulpatórne dôkazy, pretože v podstate všetkých obžalovaných vyviňujú zo
spolčenia, organizovania, plánovania a prípravy lúpežného prepadnutia v období od 16.10.2013 do
14.11.2013.
12.2. Ďalej je mu kladené za vinu, že dňa 15. 11.2013 mal spolu s F. G. v Galante monitorovať a sledovať
vozidlo Škoda Octavia patriace firme LARGO SK, ktoré prevážalo finančnú hotovosť určenú na výplaty

zamestnancov firmy JASPLASTIK SK , pričom počas celej doby sme mali prostredníctvom vysielačiek
dávať pokyny a informácie o pohybe tohto vozidla ďalším nezisteným páchateľom a obžalovaným
C. B., A. B. a A. B., ktorí mali vykonať prepad toho vozidla (...) Tieto skutkové zistenia okresný
súd opiera o záznamy zo sledovania a o odpočúvanú komunikáciu z vysielačiek. Predovšetkým je
potrebné uviesť, že v odpočúvanej komunikácii z vysielačiek nie je zaznamenaný jeho hlas, on so

spoluobvinenými prostredníctvom vysielačiek nekomunikoval a nemôže za obsah komunikácie niesť
zodpovednosť. Pokiaľ okresný súd tvrdí, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by spochybňovali zákonnosť
odpočúvania rádiofrekvencie 447,8 MHz, s tým záverom sa nestotožňuje. Podľa neho odpočúvanie
komunikácie prostredníctvom vysielačiek nemá oporu v Tr. por., preto sú tieto záznamy nezákonné a
procesne nepoužiteľné.

12.3. Bez ohľadu na vyššie uvedené obžalovaný tvrdí, že odpočúvanie komunikácie prostredníctvom
vysielačiek ho neusvedčuje zo spáchania trestného činu. Dal do pozornosti odvolacieho súdu vetu na
str. 16 a 17 rozsudku: ,,...v čase 15:50 D. E. z vozidla vystúpil, pozoroval okolie a firmu Largo, a potom
v čase 16:45 hod. pokračovali v jazde za vozidlom Škoda Octavia bielej farby, s nápisom Largo, jehoďalšia činnosť nebola zistená a neskôr bol zadržaný príslušníkmi ÚOU (Útvar osobitného určenia-zložka
Polície SR)." Ide o klasické policajné intrigy a selekciu dôkazov s cieľom navodiť dojem sledovania
predmetného vozidla pričom, keď skutok dospel do finálnej časti, policajti jeho „ďalšiu činnosť“ už

nezisťujú a neskôr ho zadržia a obvinia z pokusu o lúpež. V odôvodnení rozsudku zjavne chýba
pregnantné zhodnotenie skutočnosti, prečo policajti nezisťovali jeho „ďalšiu činnosť"'. Argumentačná
rovina v odôvodnení rozsudku je veľmi plytká, selektívna, pričom súd sa v rozsudku v dostatočnej miere
nevysporiadal s uplatnenou obranou obžalovaných po skutkovej a ani právnej stránke ( I. ÚS 296/2022,
Nález Ústavného súdu SR). Nie je možné doplniť chýbajúcu mozaiku prípadu, tým, že súd je vnútorne

presvedčený, že sa prejednávaný skutok stal, a že ho spáchal on, pretože vnútorné presvedčenie súdu
je väčšie ako jeho presvedčenie potvrdzujúce dôkazy (primerane Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 509/2015 z 19.01. 2016).
12.4. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5To 17/2009 z 25.02.2016 uviedol: „súd nemôže
vyvodzovať náležité zistenia skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom
pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy, aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú, po vykonaní

všetkých dosiahnuteľných dôkazov, v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto
pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného.“
Konštatovanie okresného súdu, že sa dopustil pokusu o lúpež je založené na domnienkach a nie
na dôkazoch. Okresný súd svoje skutkové závery v tomto smere neoprel o vykonané dôkazy a
ich správne zhodnotenie, ale o domnienky nepodložené výsledkami vykonaného dokazovania. V

dôsledku obmedzených prostriedkov ľudského poznania nikto nemôže dospieť k absolútne istému
poznaniu o existencii, či neexistencii nejakého skutkového stavu a vždy sú mysliteľné možnosti, že
rozhodnéskutočnostinenastalialebonastaliinak.Ktopochopímedzeľudskéhopoznania,nemôženikdy
predpokladať, že by mohol byť bez akýchkoľvek pochybností presvedčený o existencii nejakého deja, a
že jeho omyl je absolútne vylúčený. Preto v ľudskom živote platí vysoký stupeň pravdepodobnosti, ktorý

vzniká pri starostlivom využití dostupných prostriedkov poznania a možno ho preto považovať za pravdu.
V trestnom konaní sa za pravdu považuje, čo bolo dokázané najvyšším stupňom pravdepodobnosti,
čo však vôbec neznamená, že to aj pravdivé musí byť, respektíve, že to čo vyplýva z dôkazov ako
logické a pravdepodobné, musí byť naozaj v súlade so skutkovým dejom tak, ako sa v minulosti odohral.
Povedať o niečom, že je pravdivé, musí potom znamenať, že ju (pravdu) možno verifikovať, že je v

súlade so všetkými presvedčeniam alebo, že sa s realitou zhoduje. Ak však všetko hovorí, v prospech
istej hypotézy a nič proti nej, nemusí to znamenať', že je pravdivé, nakoľko ona sa len zhoduje s faktami,
ale neznamená to, že je (ale musí byt) aj pravdivé a nepochybné.
12.5. Na základe vyššie uvedených skutočností s plnou vážnosťou a zodpovednosťou obž.. E. vyhlásil,
že je nevinný, a že sa nedopustil skutku v bode 1 napadnutého rozsudku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby z dôvodu, že sa
tento skutok nestal, alternatívne , aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
12.6. V odvolaní zdôvodnenom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Janušku obž. E. uviedol, že mu
vykonaným dokazovaním vina preukázaná nebola, spáchanie skutku popiera, z ostatných
spoluobžalovaných pozná iba H. B. a F. G.. S ďalšími sa v živote nestretol. Je preukázané, že sa s

obžalovaným F. G. stretol dňa 15.11.2013 a že spolu sa vozili vo vozidle Škoda Fabia po Galante a
Seredi. G. viezol aj domov do P. a že parkovali aj pred Lidlom, kde obžalovaný G. čakal na osobu, ktorá
mu bola dlžná peniaze, avšak popiera, že by niekoho alebo niečo sledoval a dohadoval niečo s niekým
cez vysielačku. Jeho výpoveď potvrdil aj obž. G., ktorý taktiež uviedol, že dôvodom parkovania pred
Lidlom bolo stretnutie s osobou, ktorá mu dlhovala peniaze. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že

obžalovaní parkovali pred Lidlom za účelom sledovania firmy Largo SK a že sledovali auto prevážajúce
z tejto firmy finančnú hotovosť. Obž. G. vystúpil z jeho vozidla ešte pred Lidlom, obž. E. preparkoval
vozidlo za obchodný dom Univerzál a išiel do mesta, kde ho asi po 100 metroch prepadli príslušníci PZ a
zaistili ho. Z takto vykonaného dokazovania, zo zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní a potom
ani na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by sa spolčil s ostatnými obžalovanými a prijal akúkoľvek

úlohu na plánovanom lúpežnom prepadnutí. Preto je tento výrok rozsudku nesprávny a nezákonný.
Z toho vyplýva, že aj trest ktorý mu bol uložený, je nezákonný. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., preto že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod
obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

13. Obž. B. si ponechal lehotu na podanie odvolania. Následne zahlásil písomným podaním doručeným
okresnému súdu 12. decembra 2024 odvolanie čo do výroku o vine, treste a aj voči konaniu,
ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Odvolanie odôvodnil dodatočným písomným podaním
prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petra Odehnala s tým, že napadnutý rozsudok v celom rozsahupovažuje za nesprávny, predchádzali mu podstatné chyby konania, je založený na nesprávne zistenom
skutkovom stave, vykonané dôkazy boli získané nezákonne a v konaní bolo závažným spôsobom
porušené právo na obhajobu.

13.1. Pokiaľ ide o bod 1/ výroku, v tejto časti je napadnutý rozsudok založený na nesprávne
zistenom skutkovom stave a na nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, čo viedlo aj k nesprávnej
právnej kvalifikácii skutku. Podľa napadnutého rozsudku bol podstatným dôkazom pre ustálenie viny
prepis záznamu rádiovej prevádzky, t.j. komunikácie prostredníctvom vysielačiek, ktoré mali používať
páchatelia, pričom súd aj cituje niektoré rozhovory, ktoré z uvedeného prepisu vyplývajú. K uvedenému

však obž. B. namieta, že on s nikým prostredníctvom vysielačky nekomunikoval, nedohováral sa a
nedával žiadne pokyny. Skutočnosť, že mal byť v niektorých hovoroch spomenutý prezývkou, nemôže
sama o sebe zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Vo vzťahu k predmetom, ktoré boli zaistené
v motorovom vozidle Škoda Octavia Combi, EČV: K. - drevený hranol, čierna látková kukla, čierna
pletená kukla, igelitová taška s obsahom ,Ježkov", 80 ks ježkov, fľaša s benzínom, uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje uvedené predmety za zbrane, ktoré mali byť použité pri lúpežnom prepadnutí, čím

odôvodňuje právnu kvalifikáciu skutku aj podľa§ 188 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. a) Tr.
zák., teda skutok spáchaný závažnejším spôsobom konania, so zbraňou. Záver o tom, že tieto predmety
mali byť použité na spáchanie stíhaného skutku však nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu
a jedná sa len o domnienku. Pôvodná právna kvalifikácia skutku ako spáchaného so zbraňou, bola
určená v štádiu pred začatím trestného stíhania na základe podnetu na trestné stíhanie zo 16.10.2013,

kde je vyslovene uvedené, že páchatelia majú použiť „presne nestotožnené guľové zbrane", teda
právna kvalifikácia „so zbraňou" bola od začiatku odôvodňovaná domnienkou, že sa má jednať o strelné
zbrane. Táto domnienka sa po zadržaní nepotvrdila, preto ďalej uvedená právna kvalifikácia stratila
opodstatnenosť a je nedôvodná. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku aj podľa§ 188 ods. 2 písm. c)
s poukazom na § 138 písm. i) T. zák., spáchanie činu organizovanou skupinou namietal, že v konaní

nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývali skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
v slovách ,, ... spolčili, organizovali, plánovali, pripravovali lúpežné prepadnutie... ". Obž. B. je toho
názoru, že všetky tieto okolnosti, ktoré spočívajú v spolčení, organizovaní, plánovaní a pripravovaní,
musia byť preukázané vykonaným dokazovaním, z ktorého takéto závery vyplynú. V tejto veci však nikto
z vypočutých osôb, ani obžalovaní, ani svedkovia (dokonca ani spolupracujúci svedok R. L.) neuviedli

žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takýmto skutkovým záverom. Následne aj použitá právna
kvalifikácia aj podľa § 188 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. je nedôvodná. Skutkový
záver, že vo vozidle s nápisom LARGO sa mala nachádzať hotovosť vo výške najmenej 122.494 €,
nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi a naopak, z dokazovania vyplýva, že takáto suma sa vo vozidle
ani nemala nachádzať, pretože na to nebol žiadny dôvod. Skutková okolnosť spočívajúca v zistení,

či sa vo vozidle niečo nachádza alebo nie, sa dokazuje obhliadkou alebo prehliadkou motorového
vozidla. Po zadržaní obžalovaných orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo vykonať obhliadku
vozidla s nápisom LARGO, na ktorú by určite súhlas vlastníka dostali. Takáto obhliadka však vykonaná
nebola. Jedine takýto úkon by mohol jednoznačne určiť, či sa vo vozidle nachádzala hotovosť alebo nie,
prípadne v akej výške sa tam nachádzala. Keďže skutok objasňovala NAKA, ťažko považovať uvedený

nedostatok za náhodné opomenutie vykonať obhliadku s cieľom zdokumentovať podstatnú skutkovú
okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Obhajoba je toho názoru, že obhliadka
vozidla LARGO nebola vykonaná cielene, pretože vo vozidle sa takáto hotovosť nenachádzala. Konateľ
spoločnosti LARGO O. K. počas celého obdobia trestného stíhania žiadnym spôsobom nepreukázal, že
vo vozidle sa mala takáto hotovosť nachádzať, nepreukázal pôvod uvedených peňazí, ani ich údajný

zdroj. Obhajoba toto namietala od prípravného konania. To, že vo výpovedi uviedol, že táto hotovosť
sa vo vozidle nachádzala, nepostačuje na vyvodenie záveru o tom, že má pravdu a že následne bude
zodpovedať za to, čo nie je skutočnosťou. K žalovanej sume 122.494 € súd dospel tak, že sčítal všetky
výplaty podľa výplatnej listiny za mesiac október 2013 predloženej O. K.. Podľa napadnutého rozsudku
mali byť cieľom skutku peniaze určené na výplatu zamestnancov spoločnosti LARGO, ktorí pracujú v

spoločnosti JASPLASTIK. Na výplatných listinách predložených O. K. sa však nachádzajú aj mená osôb,
ktoré nie sú zamestnancami. LARGA a nepracujú v JASPLASTIKU, napríklad na jednej výplatnej listine
je uvedená spoločnosť GENTUZA, na ďalšej nie je uvedené nič. Na výplatnej listine LARGO sú uvedení
zamestnanci, ktorým je na výplatu určená celková suma 7.452,07 €. Podľa výplatnej listiny LARGO,
bola v deň skutku vyplatená mzda trinástim zamestnancom v celkovej sume 1.329,66 €. Svedkyňa C.

N. na výsluch v prípravnom konaní, ktorý sa konal 26.3.2014 (teda 4 mesiace po skutku), priniesla
totožnú výplatnú listinu. Z výpovedí zamestnancov LARGO zároveň vyplýva, že v deň skutku mali dostať
výplatu tí zamestnanci, ktorí práve končili alebo začínali smenu v JASPLASTIKU, teda nie všetci ktorí
sú uvedení na výplatnej listine. Z výpovede svedka O. K. vyplýva, že v deň skutku mala byť vyplatenávýplata jednej smene zamestnancov a nevie akú sumu do vozidla naložil. Zo súhrnu týchto dôkazov
vyplýva, že v obžalobe uvedená suma 122.494 € sa vo vozidle ani nemala nachádzať. Bolo by nelogické
naložiť do vozidla 122.494 € s vedomím, že pre výplatu si prídu iba zamestnanci končiacej smeny, pre

ktorých je určená celková suma 1.329,66 €, ktorá bola v ten deň na mieste aj skutočne vyplatená. Z
uvedeného by tiež vyplývalo, že zvyšných 60 osôb podľa výplatnej listiny označenej ako LARGO si pre
výplatu neprišlo vôbec, čo považuje za značne nepravdepodobné. Skutočnosti uvedené v napadnutom
rozsudku, že svedkyne N. a A. nasáčkovali cca 130.000,- €, teda nachystali výplaty pre mnohých
ďalších ľudí, neznamená, že táto suma sa vo vozidle nachádzala, resp. mala nachádzať. Skutok je tak

nadkvalifikovaný, pretože práve nedôvodne uvedená suma peňazí predstavuje okolnosť podmieňujúcu
použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
13.2.Obž.B.ďalejnamietal,žezodôvodnenianastrane24druhýodseknapadnutéhorozsudkuvyplýva,
že ,,...k samotnej realizácii prepadu nedošlo, teda nedošlo k dokonaniu trestného činu, ale len k jeho
príprave, preto súd skutok právne kvalifikoval s poukazom na § 14 ods. 1 Trestného zákona."
Vo výroku napadnutého rozsudku, je skutok posúdený ako spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.

1 Trestného zákona, nie v štádiu prípravy, ako uvádza súd v odôvodnení. Jedná sa o rozpor medzi
výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Z vecnej stránky, zo skutkovej vety vyplýva, že skutok,
ktorý je v nej uvedený, nedospel do štádia pokusu, ale môže sa jednať iba o prípravu v zmysle § 13 ods.
1 Trestného zákona. Nikto z obžalovaných nekonal tak, že by to smerovalo bezprostredne k dokonaniu
trestného činu. Pokiaľ osoby, ktoré podľa napadnutého rozsudku mali vykonať samotné prepadnutie,

sedeli vo vozidle Škoda Octavia, EČV: K. na parkovisku pred firmou JASPLASTIK a zároveň boli
zadržaný v čase, kedy sa vozidlo s označením LARGO na mieste ešte nenachádzalo, nemohli sa tieto
osoby dopustiť konania, ktoré by mohlo bezprostredne smerovať k dokonaniu činu, pretože predmet
údajného prepadnutia, sa v tomto čase na tomto mieste nenachádzal. Skutok je tak nesprávne právne
kvalifikovaný ako pokus, hoci zo skutkovej vety vyplýva, že mohol dospieť len do štádia prípravy.

13.3. Obž. B. ďalej namietal, že prehliadka motorového vozidla Škoda Octavia Combi, EČ K., bola
vykonaná nezákonne, pretože na príkaze na prehliadku ktorý vydal vyšetrovateľ dňa 15.11.2013 pod č.
p. PPZ-NKA-PZJ2-V-605/2013, sa nachádza doložka prokurátora, podľa ktorej nesúhlasí s vykonaním
prehliadky. Prehliadka tak bola vykonaná v rozpore s § 101 ods. 1 Trestného poriadku. K uvedenému
bol obhajobou predložený dôkaz - predmetný príkaz na prehliadku odfotený pri nazeraní do spisu dňa

5.12.2013, teda 20 dní od vydania príkazu. Tieto listiny boli na hlavnom pojednávaní čítané. K tejto
námietke súd nezaujal žiadne stanovisko, hoci sa jedná o námietku podstatného významu. Uvedené
bolo namietané prvý krát písomne v podaní označenom ako „uplatnenie nároku na vrátenie zaistenej
veci" zo dňa 27.3.2014. Vyšetrovateľ mu zaslal odpoveď zo dňa 31.3.2014, v ktorej uviedol, že obhajca
fotil rovnopis spisu, kde omylom nebola začiarknutá predpona „ne" v danom príkaze a že v originály

spisu sa nachádza príkaz bez takejto pisárskej chyby. Tieto tvrdenia však nie sú pravdivé. Z porovnania
obhajobou predloženého príkazu foteného dňa 5.12.2013 a originálu príkazu nachádzajúceho sa v
súdnom spise vyplýva, že sa jedná o tú istú listinu, s tým rozdielom, že na tej v spise je už predpona „ne"
prečiarknutá. Keďže prehliadka motorového vozidla Škoda Octavia Combi, EČ K. bola dňa 15.11.2013
vykonaná s výslovným písomným nesúhlasom prokurátora, bola vykonaná nezákonne. Všetky veci

zaistené prehliadkou uvedeného vozidla - motorové vozidlo Škoda Octavia, drevený hranol, kladivo,
fľaša so zapaľovačom a tekutinou, ježkovia, kukly, boli zaistené nezákonne.
13.4. V ďalšej časti odvolania obž. B. brojil proti výrokom o vine v skutkoch II., III., IV. napadnutého
rozsudku. Tieto boli založené na výpovedi svedka R. L., ktorého výpoveď aj súd označuje ako
kľúčový a rozhodujúci dôkaz. Konkrétne na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2023 súd prečítal výpoveď

svedka R. L. z prípravného konania zo dňa 20.11.2013, 21.11.2013, 12.2.2014, ktoré výpovede
realizovala vyšetrovateľka OKP OR PZ v Galante pred spojením vecí na spoločné konanie. Čítanie
tejto výpovede svedka L. považuje obžalovaný za nezákonný postup, čo obhajoba namietala počas
hlavných pojednávaní už pred vykonaním tohto dôkazu. Vzhľadom k tomu, že súd sa s námietkou
o nezákonnosti vykonania výsluchov svedka L. nevysporiadal dostatočne, považuje za potrebné tieto

námietky zopakovať. Obhajoba namieta, že R. L. nie je svedkom trestnej činnosti, ktorú popisuje, ale
je jej spolupáchateľom. Toto tvrdenie vyplýva zo samotného obsahu výpovede R. L.. Vzhľadom k tomu
mala už vyšetrovateľka OKP OR PZ v Galante vzniesť obvinenie za predmetné skutky aj R. L., čo však
neurobila a poskytla mu tým nezákonnú výhodu spočívajúcu v jeho beztrestnosti výmenou za to, že
bude usvedčovať obvinené osoby. Keďže obhajoba takýto postup namietala už v prípravnom konaní,

OČTK sa s námietkou vysporiadali takto:
a) rozhodli tak, že NAKA si spis s krádežami (pozn. skutky II., III., IV. napadnutého rozsudku) vyžiadala
od OR PZ Galanta,b) vyšetrovateľ NAKA spojil vec pod bodom I. s vecami pod bodmi II., III., IV. na spoločné konanie
uznesením zo dňa 14.4.2014,
c) následne vyšetrovateľ NAKA dňa 15.4.2014 zmenil právnu kvalifikáciu skutkov II.,

III., IV., teda túto vec účelovo nadkvalifikoval aj podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na§
138 písm. i) Tr. zák. - skutky spáchané organizovanou skupinou,
d) aby mohol následne dňa 15.4.2014 vydať záznam podľa § 205 ods. 1 Tr. por. o dočasnom odložení
vznesenia obvinenia R. L., ktorým záznamom potvrdil opodstatnenosť námietky obhajoby, že R. L. je
páchateľom skutkov krádeží pod bodmi II., III., IV. napadnutého rozsudku.

13.5. Účelové nadkvalifikovanie krádeží aj na zločin podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. i) Tr. zák. - skutky spáchané organizovanou skupinou, bolo potvrdené aj výrokom
napadnutého rozsudku, kde súd túto právnu kvalifikáciu skutku nevzhliadol a vypustil ju. Postup, ktorý
zvolili OČTK v prípravnom konaní, teda dočasné odloženie vznesenia obvinenia R. L. záznamom z
15.4.2014, bol však realizovaný až po všetkých výpovediach R. L. v prípravnom konaní, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní prečítané ku skutkom v bodoch II. III., IV. rozsudku. Jednalo sa o výpovede z dní

20.11.2013, 21.11.2013, 12.2.2014, na ktorých súd založil výrok o vine. V čase týchto výpovedí požíval
R. L. nezákonný benefit v podobe absolútnej beztrestnosti, teda nemal ani vznesené obvinenie, ani
dočasne odložené vznesenie obvinenia. Preto obhajoba považuje výpovede R. L. z prípravného konania
z 20.11.2013, 21.11.2013, 12.2.2014 za nezákonný dôkaz vykonaný v rozpore s § 119 ods. 3, ods. 5
Trestného poriadku a tento dôkaz je nepoužiteľný. S touto námietkou sa súd v napadnutom rozsudku

nevysporiadal dostatočne, pretože nedal odpoveď na podstatu tejto námietky. Súd sa v podstate vyjadril
len tak, že môže rozhodovať o vine iba vo vzťahu k osobe, na ktorú je podaná obžaloba a nemá vplyv
na to, komu bude vznesené obvinenie, resp. na koho bude podaná obžaloba. S týmto konštatovaním
sa síce obž. B. stotožňuje, ale zároveň uvádza, že nedáva odpoveď na namietaný nezákonný benefit,
ktorý bol R. L. poskytnutý. Keďže výrok o vine bol založený na výpovedi R. L., je nevyhnutné vyjadriť

sa aj k obsahu jeho výpovede čítanej na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o skutky v bodoch II., III.
napadnutého rozsudku, z obsahu výpovede svedka R. L. nevyplýva žiadna spojitosť s osobou obž.
B.. Pri popisovaní skutkových okolností k týmto skutkom ho nikdy vo svojej výpovedi ani nespomenul.
Popisoval výlučne stretnutia s H. B.. Nikdy s ním o týchto skutkoch nehovoril, nestretol sa s sním. R.
L. podľa jeho výpovede nebol osobne prítomný pri skutkoch pod bodmi II. a III. a uviedol že nevie kto

konkrétne tieto skutky spáchal. V skratke možno uviesť, že svedok R. L. ani nikto iný, obž. B. s týmito
skutkami krádeží nespája a neuvádza, že by mal byť páchateľom. Obž. B. namietal, že súd jeho vinu
zo spáchania skutkov v bodoch II., III., IV. založil najmä na tom, že konštatoval spojitosť týchto skutkov
s obž. A. B., A. B., H. B. so zápisnicou o domovej prehliadke zo dňa 15.11.2013 v rodinnom dome
na ulici K. P. XXXX/XX L. K., kde bývali B. (pozn. strana 35 posledný odsek napadnutého rozsudku).

Pri tejto domovej prehliadke boli nájdené niektoré veci pochádzajúce z uvedených krádeží. Obž. B.
zdôraznil, že on býval s matkou, nevlastným otcom a sestrou na J. XXXX/XX L. K., že u neho v dome
boli dňa 15.11.2013 vykonané dve domové prehliadky, pri ktorých neboli zaistené žiadne veci súvisiace
s trestnou činnosťou. Dňa 15.11.2013 od 9,15 hod. vykonal domovú prehliadku na J. XXXX/XX L. K.
vyšetrovateľ OKP OR PZ v Galante ku krádežiam v bodoch II., III., IV. rozsudku, pričom nezaistil žiadne

veci, pretože žiadne veci z týchto krádeží nič nemal. Dňa 15.11.2013 od 19,25 hod. vykonal domovú
prehliadku u neho na J. XXXX/XX L. K. vyšetrovateľ NAKA ku skutku pod bodom I., ktorý zaistil jednu
kuklu. Zo záverov vyplývajúcich z domových prehliadok vykonaných v jeho domácnosti vyplýva, že sa
u neho nenašli žiadne veci pochádzajúce z krádeží v bodoch II., III. IV. rozsudku, teda výsledky domovej
prehliadky ho s týmito skutkami žiadnym spôsobom nespájajú. Z napadnutého rozsudku

nevyplýva žiadny dôkaz a žiadna úvaha súdu, na základe ktorej by mohol byť uznaný za vinného zo
spáchania skutkov v bodoch II. a III. napadnutého rozsudku. Odôvodnenie výroku o vine je uvedené na
stranách 35 a 36 rozsudku, pričom mi nie je zrejmé, prečo bol uznaný za vinného zo spáchania týchto
skutkov. Pri skutku pod bodom IV. napadnutého rozsudku, je vina založená výlučne na výpovedi svedka
R. L., kde poukazuje na predchádzajúce body toho odvolania, kde namieta zákonnosť jeho výpovede.

13.6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obž. B. navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu zruší v celom
rozsahu a rozhodne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. tak, že vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
14. K odvolaniu prokurátorky sa obž. B. vyjadril písomne prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení

uviedol, že odvolanie prokurátorky považuje za nedôvodné. K tvrdeniu o zmarených hlavných
pojednávaniach v dňoch 13.9.2016, 6.2.2018, 5.9.2019, 23.8.2022, 19.1.2023, 18.7.2023, 28.3.2024,
1.10.2024 uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 13.9.2016, bol prítomný on, aj jeho obhajca, teda
toto hlavné pojednávanie nezmarili. Na hlavnom pojednávaní dňa 6.2.2018 dal súhlas s jeho vykonaní vneprítomnosti a obhajca sa hlavného pojednávania zúčastnil, teda toto hlavné pojednávanie nezmarili.
Na hlavnom pojednávaní dňa 5.9.2019 dal opäť súhlas s jeho vykonaní v neprítomnosti a obhajca
sa hlavného pojednávania zúčastnil, teda toto hlavné pojednávanie nezmarili. Hlavné pojednávanie

sa neuskutočnilo preto, že sa nedostavil nikto z poškodených, ktorí mali byť vypočutí. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.8.2022 dal súhlas s jeho vykonaní v neprítomnosti a obhajca sa hlavného
pojednávania zúčastnil, teda toto hlavné pojednávanie nezmarili. Hlavné pojednávanie dňa 19.1.2023
bolo zrušené súdom, toto hlavné pojednávanie nezmaril. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch
28.3.2024 a 1.10.2024 dal súhlas s jeho vykonaní v neprítomnosti a obhajca sa oboch termínov

zúčastnil, teda toto hlavné pojednávanie nezmarili. Z uvedeného vyplýva, že on ako obžalovaný
konanie hlavných pojednávaní nemaril, predkladal súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti, ktorý súhlas bol súdom akceptovaný. Ak nedošlo k vykonaniu hlavného pojednávania z
iného dôvodu, nemožno to jemu klásť za vinu.
14.1. Obž. B. vo vyjadrení ďalej uviedol, že sa stotožňuje s konštatovaním súdu, že dĺžka konania je
neprimerane dlhá. Trvanie konania je potrebné vnímať ako celok a dĺžku konania treba posudzovať

minimálne od vznesenia obvinenia, ku ktorému došlo dňa 16.11.2013. Od vznesenia
obvinenia do vydania napadnutého rozsudku uplynula doba viac ako 11 rokov, pričom takáto doba
predstavuje neprimeranú dĺžku konania. Tvrdenie prokurátorky, že treba prihliadať len na posledný úsek
konania pred teraz konajúcim senátom, je nesprávne. Nikto z obžalovaných nenesie vinu za to, že
viac krát došlo ku zmene v zložení senátu. Pokiaľ má obžalovaný v zmysle § 277a ods. 1 Tr. por.

právo vysloviť nesúhlas so zmenou v zložení senátu s tým následkom, že hlavné pojednávanie sa
vykoná znova, je to jeho právo, ktorého využitie nemôže byť sankcionované tvrdením, že obžalovaný
zavinil predĺženie konania. Na margo uviedol, že po poslednej zmene v zložení senátu, on súhlasil
s prečítaním výpovedí a netrval na osobnom výsluchu svedkov, ktorých bolo značné množstvo a na
výsluchoch netrvali ani ostatní obžalovaní. Je možné konštatovať, že takýmto prístupom naopak všetci

obžalovaní urýchlili konanie a umožnili skončiť ho rozsudkom na prvom stupni. Pokiaľ ide o tvrdenie,
že ak novela Tr. zák. prispela k miernejším trestom a teda bola na prospech obžalovaných, nemalo by
im byť zároveň priznané mimoriadne zníženie trestu z dôvodu neprimeranej dĺžky konania, s týmto
sa nestotožňuje, pretože toto tvrdenie nemá žiadne opodstatnenie v zákone. Novelizácia Trestného
zákona je faktom. Obžalovaným nebolo poskytnuté „dvojité zvýhodnenie". Bol aplikovaný účinný právny

predpis. Skutočnosť, že prokuratúra sa v podanom odvolaní nestotožňuje s Trestným zákonom účinným
od 6.8.2024, nemá význam. K tvrdeniu o spôsobení škody obž. B. uviedol, že nikto neodcudzil peniaze
určené na výplatu zamestnancov JASPLASTIKU, ktoré ani nikto odcudziť nemohol, pretože vo vozidle
sa nenachádzali a ani nemali nachádzať. Tu sa pridržiava tvrdení uvedených v jeho odvolaní. Rovnako
popiera odcudzenie vecí pri krádežiach, pridržiava sa svojho odvolania. Dodal, že počas konania sa

nedopustil žiadneho trestného činu, vedie riadny život so svojou družkou a ich maloletým dieťaťom.
Živí sa ako živnostník podnikajúci v stavebníctve, IČO: 503 666 96. Počas konania bol vo väzbe od
15.11.2013 do 30.6.2014. Záverom skonštatoval, že tvrdenia uvedené v závere odvolania o marení
hlavných pojednávaní, o využívaní všetkých možných práv obvinených a podobne, nemajú žiadny
skutkový základ.

15. Obž. A. B. po vyhlásení rozsudku voči nemu zahlásil odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu JUDr. Mateja Csenkyho písomným podaním doručeným okresnému súdu 20. marca
2025. Uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste v najmä z dôvodov uvedených v § 321
ods. 1 písm. a), b), c) a d) Tr. por. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a za nepreskúmateľný.
Aj konanie, ktoré mu predchádzalo považuje za nezákonné. Napadnutému rozsudku predchádzali

podstatné chyby konania, rozsudok je založený na nesprávne zistenom skutkovom stave, vykonané
dôkazy boli získané nezákonne, v konaní bolo závažným spôsobom porušené právo na obhajobu.
15.1. Obž. A. B. uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť. Okresný
súd sa podľa neho dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre spravodlivé
rozhodnutie vo veci. Samotné odôvodnenie rozhodnutia o vine považuje za nedostatočné vzhľadom

na námietky týkajúce sa tohto trestného konania a dôkaznú situáciu v tomto konaní. Po dôkladnom
preskúmaní rozsudku možno konštatovať, že obsahové náležitosti rozsudku požadované ustanovením
§ 168 ods. 1 Tr. por. čiastočne absentujú. Súd neuviedol dostatočne jasne a zrozumiteľne vzájomnú
súvislosť medzi vykonanými dôkazmi a jeho vinou. Záver o vine vychádza z účelových interpretácií
zabezpečených a vykonaných dôkazov, ktorá však nie je v súlade so skutkovým stavom. Zároveň

sa súd dostatočne nevysporiadal s jeho obhajobou a zároveň neuviedol, akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej celistvosti založené výlučne na subjektívnom hodnotiacom
úsudku (hypotéze) okresného súdu. S ohľadom na súčasnú súdnu prax je neprípustné, aby súd„jednoznačnosť" naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu oprel o všeobecné a subjektívne
závery, ktoré si naviac so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania navzájom odporujú, a toto
ako celok vyhodnotil ako dôkazy preukazujúce vinu bez akýchkoľvek pochybností. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že v prípade, ak po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení vykonaných dôkazov ostanú
dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok v skutočnosti stal, resp. či sa ho dopustil obžalovaný, nie je
možné vyniesť odsudzujúci rozsudok, nakoľko tým dochádza k priamemu porušeniu Tr. zák., Tr. por. a
v neposlednom rade i základných práv obžalovaného.
15.2. Obž. A. B. ďalej argumentoval, že okresný súd odsudzujúci rozsudok v bode 1 / založil

primárne na prepise z dopočúvania z 15.11.2013 v čase od 16:11 hod. do 16:55 hod., ktoré sa týkalo
odpočúvania rádiofrekvencie 447,8 Mhz, t. j. komunikácie prostredníctvom 3 vysielačiek, ktoré mali
používaťpáchatelia,pričomsúdajcitujeniektorérozhovory,ktorézuvedenéhoprepisuvyplývajú.Okrem
toho, že súd určité pasáže cituje, zároveň aj subjektívne a účelovo vykladá ich obsah. Takýto postup
súdu považuje za arbitrárny. V tejto súvislosti od počiatku konania uvádza, že on nikdy v minulosti s
nikým nekomunikoval prostredníctvom vysielačiek, s nikým sa nedohováral a nedával žiadne pokyny.

Do dnešného dňa nebol v konaní zabezpečený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by ho s uvedenou
komunikáciou prostredníctvom vysielačiek akokoľvek spájal. Zároveň nebol realizovaný žiadny dôkaz,
ktorý by objektivizoval závery súdu, že mal byť účastníkom uvedenej komunikácie, v dôsledku čoho bola
uznaná jeho vina (uvedené nepotvrdzuje ani súdom spomenutý znalecký posudok z odboru fonoskopie).
Obžalovaný sa domnieva, že bolo potrebné uvedenú komunikáciu podrobiť znaleckému skúmaniu,

konkrétne zabezpečiť hlasovú vzorku (čo sa OČTK nepodarilo) a túto vyhodnotiť znalecky tak, aby bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že bol účastníkom uvedenej komunikácie prostredníctvom
vysielačiek. Skutočnosť, že mal byť v niektorých hovoroch spomenutý menom A., nemôže sama o sebe
zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Rovnako ju nemôže zakladať skutočnosť, že na jednej z
vysielačiek boli zaistené stopy krvi, ktorá patrila jemu. Ako uviedol vyššie, nepopiera, že sa v motorovom

vozidle nachádzal, pričom uvedená krv sa na vysielačku dostala v dôsledku neprimeraného nárazu
policajnej TATRY do ich auta, v dôsledku čoho mu vznikli zranenia. Uvedené však v žiadnom prípade
nepotvrdzuje záver súdu o tom, že aj cez takúto vysielačku komunikoval a zároveň nepotvrdzuje záver
súdu o tom, že by sa komunikácia cez vysielačky týkala trestného činu. Tieto závery súdu neboli
objektivizované žiadnym dôkazom (absentuje akýkoľvek priamy dôkaz).

15.3. Obž. A. B. ďalej zopakoval, že aj v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní, nepoprel
skutočnosť, že sa dňa 15.11.2013 nachádzal v motorovom vozidle Škoda Octavia s ev. č. K. XXX S.. Táto
skutočnosť sama o sebe nemôže nasvedčovať záveru, že sa pripravoval na spáchanie trestného činu,
ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na uvedenom mieste sa mohol nachádzať z rôznych dôvodov,
teda nielen z dôvodu pripravovaného lúpežného prepadnutia. Pokiaľ existuje viacero verzií priebehu

skutkového deja, nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru o jeho vine. Je toho názoru,
že celé toto konanie bolo postihnuté zásadnou nezákonnosťou zo strany zasahujúcich policajtov, ktorí
ešte pred tým, ako by oni učinili akýkoľvek úkon smerujúci k spáchaniu trestného činu, pristúpili k ich
zadržaniu veľmi neštandardným spôsobom, a to nárazom vozidla TATRA do ich motorového vozidla
Škoda Octavia. V danom čase sa nedopustili žiadneho priestupku, rovnako tak neboli pristihnutí pri

páchaní trestného činu. Zásah polície bol v tomto prípade zjavne predčasný a ako taký bol zároveň
nezákonný, nakoľko zadržanie v dôsledku účelovej a cielenej dopravnej nehody nemožno v žiadnom
prípade hodnotiť ako súladnú s Tr. por. Jeho zadržanie bolo teda vykonané nezákonným spôsobom,
zároveň predčasne. Zasahujúci policajti bez zjavného dôvodu pristúpili k nášmu zadržaniu bez toho, aby
na to boli splnené akékoľvek zákonné podmienky. Ak by mal aj v úmysle spáchať trestný čin lúpeže,

v tomto smere neučinil žiadny krok smerujúci čo i len k príprave, nie to ešte k pokusu, eventuálne
dokonaniu. Má za to, že v tomto prípade neobstojí právna kvalifikácia vo vzťahu k štádiu pokusu podľa
§ 14 Tr. zák. Z napadnutého rozsudku nie sú zrejmé právne závery súdu smerujúcu k preukázaniu, v
čom konkrétne mal spočívať pokus o spáchanie trestného činu lúpeže (pasívne sedenie v motorovom
vozidle zjavne nemožno vyhodnotiť ako pokus urobiť čokoľvek iné, ako sedieť vo vozidle). V tomto

smere teda prichádzal do úvahy maximálne právna kvalifikácia v štádiu prípravy, pričom tvrdí, že ani
toto štádium nebolo dosiahnuté. Skutočne pasívne sedenie v motorovom vozidle neobsahuje atribúty
konania spočívajúceho v príprave na spáchanie trestného činu. V tejto súvislosti okresný súd vôbec
nevyhodnotil ním namietaný postup podľa§ 14 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého trestnosť pokusu trestného
činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného

činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého
pokusu, alebo urobil o pokuse trestného činu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo
Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z
podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť. Ako má súd za preukázané, že v čase zásahu policajtovsa nerozhodol upustiť od pokusu trestného činu (ak by bolo preukázané, že vôbec nejaký trestný čin
chcel spáchať)? Je to jedna z verzií priebehu skutku, ktorú nemožno vylúčiť a s ktorou sa súd žiadnym
spôsobom nezaoberal a s touto sa nevysporiadal. V súvislosti s pokusom/prípravou poukazuje zároveň

na to, že z odôvodnenia rozsudku na strane 24 druhý odsek vyplýva, že „...k samotnej realizácii prepadu
nedošlo, teda nedošlo k dokonaniu trestného činu, ale len k jeho príprave, preto súd skutok právne
kvalifikoval s poukazom na§ 14 ods. 1 Trestného zákona." Vo výroku napadnutého rozsudku, je skutok
posúdený ako spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. l Tr. zák., nie v štádiu prípravy, ako uvádza
súd prvého stupňa v odôvodnení. Jedná sa o teda o zjavný rozpor medzi výrokom a odôvodnením

napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné považovať rozsudok za nepreskúmateľný. Zo
skutkovej vety rozsudku vyplýva, že skutok nedospel do štádia pokusu, ale môže sa jednať iba o
prípravu v zmysle § 13 ods. l Trestného zákona. Nikto z obžalovaných nekonal tak, že by to smerovalo
bezprostredne k dokonaniu trestného činu. Pokiaľ osoby, ktoré podľa napadnutého rozsudku mali
vykonať lúpežné prepadnutie, sedeli vo vozidle Škoda Octavia, EČV: K. na parkovisku pred firmou
JASPLASTIK a zároveň boli zadržaní v čase, kedy sa vozidlo s označením LARGO na mieste ešte

nenachádzalo, nemohli sa tieto osoby dopustiť konania, ktoré by mohlo bezprostredne smerovať k
dokonaniu činu, pretože predmet údajného prepadnutia, sa v tomto čase na tomto mieste nenachádzal.
Opäť poukazuje na nezákonný a predčasný zásah príslušníkov PZ (dovolí si to nazvať „zbabraná
policajná akcia").
15.4. Vo vzťahu k predmetom, ktoré boli zaistené v motorovom vozidle Škoda Octavia Combi, EČV: K.,

konkrétne drevený hranol. čierna látková kukla, čierna pletená kukla, igelitová taška s obsahom „ježkov",
80 ks ježkov, fľaša s benzínom, obžalovaný uviedol, že v napadnutom rozsudku považuje uvedené
predmety za zbrane, ktoré mali byť použité pri skutku, čím odôvodňuje právnu kvalifikáciu skutku aj
podľa§ 188 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., teda skutok spáchaný závažnejším
spôsobomkonania„sozbraňou".Záverotom,žetietopredmetymalibyťpoužiténaspáchaniestíhaného

skutku však nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu a jedná sa len o ničím nepodloženú hypotézu
okresného súdu. Pôvodná právna kvalifikácia skutku ako spáchaného so zbraňou, bola určená v štádiu
pred začatím trestného stíhania na základe podnetu na trestné stíhanie zo 16.10.2013, kde je výslovne
uvedené, že páchatelia majú použiť „presne nestotožnené guľové zbrane", teda právna kvalifikácia „so
zbraňou" bola od začiatku odôvodňovaná domnienkou OČTK, že sa má jednať o strelné zbrane. Táto

domnienka sa po zadržaní obžalovaných absolútne nepotvrdila, preto ďalej uvedená právna kvalifikácia
stratila opodstatnenie a je nedôvodná (súd teda prevzal pôvodné domnienky OČTK do svojho rozsudku).
Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku aj podľa § 188 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm.
i) Tr. zák., teda spáchanie činu „organizovanou skupinou" obž. A. B. uviedol, že v doterajšom konaní
nebol produkovaný a vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývali skutkové zistenia uvedené v

napadnutom rozsudku, podľa ktorých sa obžalovaní ,....spolčili, organizovali, plánovali, pripravovali
lúpežné prepadnutie... ". Všetky tieto okolnosti, ktoré spočívajú v spolčení, organizovaní, plánovaní
a pripravovaní, musia byť v rámci trestného konania preukázané vykonaným dokazovaním, z ktorého
takéto závery vyplynú. V tejto veci však nikto z vypočutých svedkov (dokonca ani spolupracujúci svedok
R. L.), ani žiaden z obžalovaných, neuviedli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vyššie uvedeným

skutkovým záverom súdu prvého stupňa o spáchaní skutku organizovanou skupinou. Z uvedeného
dôvodu je použitá právna kvalifikácia podľa§ 188 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák.
nedôvodná a neudržateľná.
15.5. Ďalej obž. A. B. uviedol, že záver okresného súdu o tom, že vo vozidle s nápisom LARGO SK sa
mala nachádzať hotovosť vo výške najmenej 122.494 €, nebol preukázaný žiadnymi dôkazmi. Práve

naopak, z dokazovania vyplynulo, že takáto suma sa v predmetnom motorovom vozidle ani len nemala
nachádzať, pretože na to nebol daný žiadny dôvod (viď výsluch zástupcu poškodenej spoločnosti).
Obžalovaný je toho názoru, že skutočnosť, či sa vo vozidle niečo nachádza alebo nie, sa dokazuje
obhliadkou alebo prehliadkou motorového vozidla. Po zadržaní obžalovaných OČTK nič nebránilo
vykonať obhliadku vozidla s nápisom LARGO. Takáto obhliadka či prehliadka motorového vozidla však

vykonaná nebola. Jeden z týchto procesných úkonov podľa Tr. por. mohol teda bez akýchkoľvek
pochybností určiť, či sa v danom vozidle nachádzala hotovosť alebo nie, a ak áno, tak v akej výške. V
tejto súvislosti pripomenul, že skutok bol vyšetrovaný elitným odborom NAKA Západ, pričom ich postup
bol zjavne nesústredený a zmätočný. Uvedený nedostatok konania nemožno považovať za náhodné
opomenutie OČTK vykonať obhliadku s cieľom zdokumentovať podstatnú skutkovú okolnosť, ktorá

podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. S poukazom na uvedené možno mať dôvodný predpoklad,
že obhliadka predmetného motorového vozidla nebola vykonaná zámerne, pretože v danom vozidle sa
hotovosť vo vyššie uvedenej výške jednoducho nenachádzala.15.6. Svedok O. K. (konateľ spoločnosti LARGO SK) počas celého trestného konania žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že vo vyššie uvedenom vozidle sa hotovosť vo výške 122.494 €
nachádzala, rovnako tak nepreukázal pôvod uvedených „domnelých" peňazí, ani ich zdroj. Uvedenú

skutočnosť sme pritom namietali od začiatku prípravného konania. Skutočnosť, že vo svojej výpovedi
uviedol, že takáto hotovosť sa vo vozidle nachádzala, nepostačuje na vyvodenie záveru o tom, že
uvádza pravdu. Uvedenú okolnosť bolo treba objektivizovať konkrétnym dôkazným prostriedkom, čo sa
však nestalo a teda ide o zásadný nedostatok tohto trestného konania. Práve naopak, v jednotlivých
výpovediach svedkov pochádzajúcich zo spoločnosti LARGO SK sú vzájomne rozporné. Svedok K. vo

svojej výpovedi uviedol, že uvedené peniaze mal nakladať do auta on. Svedok M. O. však uviedol, že
peniaze do auta nakladal koordinátor (svedkyňa R. a A., ktoré ani jedna túto skutočnosť neuviedli). Z
výsluchu svedkyne F. N. vypláva, že spolu s kolegyňou A. dňa 15.11.2013 išli do trezoru, vybrali obnos
asi 130.000 €, tieto následne nasáčkovali a nasáčkované vrátili do krabíc a dali ich do trezoru. Vôbec nie
je preukázané, akým spôsobom a kým sa uvedené peniaze mali dostať do motorového vozidla Largo.
Obžalovaný od počiatku tvrdí, že uvedené peniaze sa v aute nenachádzali (teda neexistuje predmet

útoku). V neposlednom rade k výške údajnej škody v sume 122.494 € uviedol, že OČTK a následne
okresný súd k tejto sume dospeli tak, že jednoduchým výpočtom len sčítali všetky výplaty zamestnancov
podľa výplatnej listiny za mesiac október 2013 predloženej svedkom O. K.. Podľa napadnutého rozsudku
mali byť motívom skutku peniaze určené na výplatu zamestnancov spoločnosti LARGO SK, ktorí pracujú
v spoločnosti JASPLASTIK. Na výplatných listinách predložených svedkom O. K. sa však nachádzajú aj

mená osôb, ktoré nie sú zamestnancami LARGA a nepracujú ani v spoločnosti JASPLASTIK, napríklad
na jednej výplatnej listine je uvedená spoločnosť GENTUZA, na ďalšej nie sú uvedené žiadne konkrétne
údaje.NavýplatnejlistineLARGOsúzároveňuvedenízamestnanci,ktorýmjenavýplatuurčenácelková
suma vo výške 7.452,07 €. Podľa výplatnej listiny spoločnosti LARGO bola v deň skutku vyplatená mzda
celkovo trinástim zamestnancom v celkovej sume l.329,66 €. Svedkyňa C. N. na výsluch v prípravnom

konaní, ktorý sa konal 26.3.2014 (t. j. 4 mesiace po skutku}, priniesla totožnú výplatnú listinu. Z výpovedí
zamestnancov LARGO zároveň vyplýva, že v deň skutku mali dostať výplatu tí zamestnanci, ktorí práve
končili alebo začínali smenu v JASPLASTIKU, teda nie všetci ktorí sú uvedení na výplatnej listine. Z
výpovede svedka O. K. vyplýva, že v deň skutku mala byť vyplatená výplata jednej smene zamestnancov
a nevie akú sumu do vozidla naložil. Zo súhrnu týchto dôkazov vyplýva, že v obžalobe uvedená suma

122.494 € sa vo vozidle ani nemala nachádzať. Bolo by zároveň nelogické naložiť do vozidla 122.494
€ s vedomím, že pre výplatu si prídu iba zamestnanci končiacej smeny, pre ktorých je určená celková
suma 1.329,66 €, ktorá bola v ten deň na mieste aj skutočne vyplatená. Z uvedeného by tiež vyplývalo,
že zvyšných 60 osôb podľa výplatnej listiny označenej ako LARGO SK si pre výplatu neprišlo vôbec,
čo považuje za značne nepravdepodobné (aj vzhľadom na vyjadrenie svedkýň, že v ten deň si výplaty

prevzalo asi 30 ľudí). S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že skutok ako taký je
nadkvalifikovaný, pretože práve nedôvodne uvedená suma peňazí predstavuje okolnosť podmieňujúcu
použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Zároveň OČTK v súvislosti s výškou
škody mohli nezákonne narábať/manipulovať s výškou škody a teda aj s právnou kvalifikáciou skutku,
keďže nie je skutočne preukázané, aká konkrétna výška finančných prostriedkov sa nachádzala vo

vozidla LARGO.
15.7. Rovnako tak namieta zákonnosť vykonanej prehliadky motorového vozidla Škoda Octavia, ktorú
považuje za nezákonnú. Na príkaze na prehliadku motorového vozidla, ktorý vydal vyšetrovateľ PZ
dňa 15.11.2013 pod č. p. PPZ-NKA-PZJ2-V-605/2013, sa nachádza doložka prokurátora, podľa ktorej
nesúhlasí s vykonaním prehliadky. Prehliadka tak bola vykonaná v rozpore s § 101 ods. l Tr. por. K

uvedenému bol obhajobou obž. C. B. predložený dôkaz - predmetný príkaz na prehliadku odfotený
pri nazeraní do spisu dňa 5.12.2013, teda 20 dní od vydania príkazu. Tieto listiny boli na hlavnom
pojednávaní čítané. K tejto námietke súd nezaujal žiadne stanovisko, a to aj napriek tomu, že sa
jedná o námietku významnú. Keďže prehliadka motorového vozidla Škoda Octavia Combi, EČ K. bola
dňa 15.11.2013 vykonaná s výslovným písomným nesúhlasom prokurátora, bola vykonaná nezákonne.

Všetky veci zaistené prehliadkou uvedeného vozidla - drevený hranol, kladivo, fľaša so zapaľovačom a
tekutinou, ježkovia, kukly, boli teda zaistené nezákonne a nie je možné na základe takýchto dôkazov
odôvodňovať vinu.
15.8. Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti obž. A. B. uviedol, že v doterajšom konaní nebol
produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne preukázali spáchanie skutku, za

ktorý bol odsúdený. Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny
upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Odsudzujúci rozsudok
môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, a v prípade,
ak vina obžalovaného nie je preukázaná, musí byť obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Spáchanieskutku, za ktorý bol okresným súdom odsúdený, nie je dostatočne preukázané, teda dôkazná situácia
je nepostačujúca na to, aby súd mohol s tzv. rozumnou istotou jednoznačne konštatovať, že skutok
spáchal. V rámci tohto konania absentuje akýkoľvek priamy dôkaz a zároveň údajné nepriame dôkazy

netvoria ucelenú ničím nepretrhnutú reťaz dôkazov na seba nadväzujúcich a ucelených. Pre odsúdenie
obžalovaného musí byť vždy jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho
spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Inak musí byť každý obžalovaný spod obžaloby
oslobodený. O takúto situáciu sa jedná aj v jeho prípade. S ohľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti obžalovaný žiadal Krajský súd v Trnave, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a

d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
16. Prokurátorka sa k odôvodnením odvolaniam obžalovaných nevyjadrila.
17. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaniach prokurátorky
a vyššie menovaných obžalovaných 7. júla 2025.
18. Za účelom ich prejednania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 11.

novembra 2025, na ktorý sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajcovia obžalovaných
JUDr. Matej Csenky, JUDr. Zuzana Csenkyová, Mgr. Peter Odehnal, JUDr. Ján Januška, JUDr. Radovan
Grujbár a Mgr. Miroslav Tokarčík. Z obžalovaných sa osobne dostavil iba H. B., ostatní obžalovaní
žiadali konať v ich neprítomnosti, čomu krajský súd vyhovel. Za poškodené strany sa nikto nedostavil,
ich neúčasť nebránila vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania. Krajský súd v Trnave doplnil

dokazovanie oboznámením uznesenia ŠTS Pezinok z 8.1.2025, sp. zn. 3Nt/2/2024, právoplatné
8.1.2025 č. l. 4443, úradného záznamu č. l. 4450 a č. l. 4452, uznesenia OS Galanta z 15.01.2025, sp.
zn. 11Nt/28/2024, právoplatné 28.1.2025 č. l. 4454-4456, pripojeného spisu ŠTS Banská Bystrica sp.
zn. 4T/34/2020 a aktualizovanými správami a reláciami na obžalovaných č. l. 4458-4615. Keďže žiadne
ďalšie dôkazné návrhy neboli, bolo dokazovanie ukončené a pristúpilo sa ku konečným návrhom.

19. V rámci konečných návrhov sa prokurátorka pridržala písomného odvolania a žiadala rozhodnúť
v jeho intenciách. Obhajca JUDr. Matej Csenky v celom rozsahu odkázal na písomné odôvodnenie
odvolania z 18.03.2025 a konečného návrhu tam uvedeného a pokiaľ ide o odvolanie prokuratúry, toto
navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajkyňa JUDr. Zuzana Csenkyová sa pridržala písomného
vyjadrenia k odvolaniu prokuratúry z 23.04.2025 a konečného návrhu tam uvedeného. Obhajca Mgr.

Peter Odehnal sa takisto pridržal písomne odôvodneného odvolania a tiež písomného vyjadrenia
k odvolaniu prokuratúry a žiadal rozhodnúť v intenciách tam uvedených konečných návrhov. Obhajca
JUDr. Ján Januška sa pridržal v celom rozsahu písomne odôvodneného odvolania a konečného
návrhu tam uvedeného. Obhajca JUDr. Radovan Grujbár navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť ako
nedôvodné. Obhajca Mgr. Miroslav Tokarčík navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné

a odvolaniu klienta vyhovieť a rozhodnúť v intenciách písomne odôvodneného odvolania. Obž. H. B.
navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť. Poukázal na to, že v tejto veci bol stíhaný 7 mesiacov väzobne,
čo spolu s trestom, ku ktorému sa ukladal súhrnný trest, už dosahuje hornú hranicu trestnej sadzby,
preto žiadal krajský súd, aby to zohľadnil a v ďalšom trval na písomnom podaní, ktoré súdu zaslal.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali prokurátorka a obžalovaní

A. B., H. B., D. E. a C. B. ako oprávnené osoby, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli
a urobili tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že dôvodné sú odvolania obž. C. B. a prokurátorky čo do výroku o treste u obž.
A. B. a obž. G..

21. Krajský súd na tomto mieste pripomína, že v odvolacom konaní sa na chyby odvolaním nevytýkané
prihliada len vtedy, ak by zakladali niektorí z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Rovnako pripomína, že v konaní o odvolaní, ktoré je dvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdov
prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je okrem iného nadbytočné vecne
správne argumenty súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí duplikovať aj v odvolacom

rozhodnutí, postačí na ne len poukázať. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
Ku skutku pod bodom I. výroku o vine napadnutého rozsudku

22. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo bodu I. výroku o vine, tak krajský
súd v postupe okresného súdu žiadne procesné pochybenia neidentifikoval. Okresný súd dodržal
všetky ustanovenia viažuce sa k príprave a priebehu hlavného pojednávania, nakoniec v tomto smere
odvolatelia ani žiadne námietky neuplatnili.23. Pokiaľ ide o samotné dokazovanie, zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd
vykonal ohľadom bodu I. výroku dokazovanie v súlade s Tr. por. a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé,
stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Vykonané dôkazy následne vyhodnotil individuálne

aj v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k
správnemu záveru o vine obžalovaného. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v
súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (str. 13
až 21) . Následne sa venoval aj právnemu posúdeniu veci (str. 21 až 24). Krajský súd je toho názoru, že

takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritériá predpokladané ust. § 168 ods. 1 Tr. por., že
je vecne správne a obsahovo vyčerpávajúce, preto si ho v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
naň poukazuje bez potreby ho na tomto mieste duplikovať.
24. Obžalovaní E., B. a A. B. vo svojich odvolaniach broja predovšetkým proti spôsobu, akým
okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy. V odvolaniach polemizujú s odôvodnením napadnutého
rozsudku, presadzujú vlastný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a z toho vyvodzujú vlastnú verziu

skutkového deja, ktorá nekorešponduje so skutkovými zisteniami okresného súdu opísanými v bode I.
výroku o vine napadnutého rozsudku.
25. Ku kritike obžalovaných ohľadne spôsobu hodnotenia dôkazov je potrebné uviesť, že v trestnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj
druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia,

krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia
hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
26. Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo svojich rozhodnutiach
prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a
právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí
ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z
hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný

zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci
vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení §

2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
27. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť. Treba

uviesť, že v rámci odvolacích námietok obžalovaných nejde o tzv. nóvum, ale o súčasť obhajobných
námietok prezentovaných z ich strany už v konaní pred okresným súdom, s ktorými sa ale okresný súd
v napadnutom rozsudku náležite vyrovnal (str. 24 až 26 odôvodnenia).
28. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol, na základe akých dôkazov
ustálil vinu obžalovaných. Dôkazy precízne vyhodnotené okresným súdom aj podľa mienky krajského

súdu bez dôvodných pochybností preukazujú, že obžalovaní A. B., A. B., B., E. a G. sa pripravovali na
prepadnutie osobného motorového vozidla firmy LARGO SK, o ktorom vedeli, že v ten deň má prevážať
finančnú hotovosť zo sídla firmy LARGO SK do firmy JASPLASTIK SK za účelom vyplácania výplat
zamestnancom v hotovosti. Obž. G. a E. sa 15.11.2013 opakovane nachádzali pri firme LARGO SK,
sledovali jej okolie a čakali, kedy z firmy odíde vozidlo s finančnou hotovosťou. Ich prítomnosť na danom

mieste bola preukázaná tak záznamom zo sledovania, súčasťou ktorého sú aj fotografie obžalovaných,
ako aj odpočúvaním vysielačiek z 15.11.2013, v ktorých sú títo obžalovaní označovaní aj menami a
prezývkami. Z kontextu komunikácie je zrejmé, že obžalovaní sa nachádzajú pri firme LARGO SK,
pričom identitu obž. G. potvrdil aj znalecký posudok KEÚ PZ z fonoskopie. Prítomnosť obž. G. a E.pred firmou LARGO SK potvrdil aj svedok T.. Zo záznamov zo sledovania a z odpočúvania vysielačiek
tiež vyplýva prítomnosť obž. A. B., A. B. a B. pred firmou JASPLASTIK SK, kde čakali v osobnom
motorovom vozidle, prijímali informácie od obž. G., pričom v ich vozidle sa nachádzali kukly, kladivo,

drevený hranol, fľaša s benzínom a tiež tzv. ježkovia, čo vzhľadom na časové súvislosti v spojení s
obsahom vysielačkovej komunikácie svedčí o tom, že tieto veci mali byť použité pri vykonaní samotného
prepadu vozidla firmy LARGO SK.
29. Ucelená reťaz v odôvodnení napadnutého rozsudku detailne rozobraných dôkazov (priamych aj
nepriamych) umožňovala v tejto trestnej veci aj podľa názoru krajského súdu vyvodiť nepochybný,

nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že obžalovaní A. B., A. B., B., E. a G.
spáchali skutok tak, ako je opísaný v bode I. výroku o vine napadnutého rozsudku. Ani krajský súd
nezaznamenal žiadne také diskrepancie, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodné pochybnosti o skutku,
či o jeho páchateľoch.
30. Námietky obž. E. a A. B. voči zákonnosti prehliadky osobného motorového vozidla Škoda Octavia
Combi, EČ K. (evidenčné čísla nahlásené ako ukradnuté) vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Príkaz

na prehliadku (v spise na č. l. 1149) vyhotovil vyšetrovateľ PZ dňa 15.11.2013 pod č. p. PPZ-NKA-
PZJ2-V-605/2013 písomne, pričom bol riadne odôvodnený. Nachádza sa na ňom doložka prokurátora
z 15.11.2013, podľa ktorej súhlasí s vykonaním prehliadky. Prehliadka tak bola vykonaná v súlade s ust.
§ 101 ods. l Tr. por., po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Tr. por., o čom svedčí zápisnica o úkone
(v spise na č. l. 1151 a nasl.). Túto prehliadku krajský súd preto hodnotí ako zákonnú. K námietke

obžalovaných, že pri nazeraní do vyšetrovacieho spisu zo strany jedného z obhajcov dňa 5.12.2013,
teda 20 dní od vydania príkazu, nebol na jemu predloženom príkaze vyznačený súhlas prokurátora
(nebola prečiarknutá predpona NE), o čom má dôkaz v podobe fotografie, krajský súd uvádza, že
z uvedeného nemožno vyvodzovať závery o nezákonnosti prehliadky. Absenciu prečiarknutia predpony
NE (v slove NE - súhlasím) vníma krajský súd ako administratívnu chybu spôsobenú pri písomnom

vyhotovovaní rovnopisov príkazu, keďže tento príkaz bol vyhotovovaný trojmo. Dozorový prokurátor
nemal žiaden zákonný dôvod nesúhlasiť s prehliadkou predmetného motorového vozidla. Naviac, ak by
nesúhlasil, musel by svoj nesúhlas nielen vyjadriť, ale aj riadne zdôvodniť, čo sa nestalo. Prokurátor ani
dodatočne nenamietal, že by s prehliadkou predmetného motorového vozidla nesúhlasil.
31. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku obž. E., že komunikáciu realizovanú

prostredníctvom vysielačiek z 15.11.2013 nebolo možné odpočúvať. Inštitút odpočúvania a záznamu
telekomunikačnej prevádzky upravoval v roku 2013 Trestný poriadok v piatej hlave prvej časti nazvanej
ako„Zabezpečovanieinformácií",atokonkrétnevust. §115a §116. Vychádzajúczozákonnej
úpravy sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 Tr. por. charakterizovalo
ako zákonom povolený zásah orgánov verejnej moci do súkromia fyzickej osoby, ktorý im umožňuje

zistiť obsah telekomunikačnej prevádzky, a to v aktuálnom čase alebo v budúcnosti, alebo obsahové
údaje alebo prevádzkové údaje, ktoré sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového
systému, ktorý je vykonávaný utajovaným spôsobom na účely zabezpečenia dôkazu v trestnom konaní.
Rádiové zariadenie spadalo v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
účinného k 15.11.2013 do kategórie telekomunikačného zariadenia. Regulačný rámec v čase skutku

predstavoval zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Práve činnosť telekomunikačných
zariadení, ktorá spočíva v preprave a presmerovaní tak obsahu komunikácie, ako aj súvisiacich
prevádzkových údajov, napĺňa pojmové znaky telekomunikačnej prevádzky.
32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že komunikáciu osôb uskutočňovanú prostredníctvom rádiových vĺn
voľne prístupných v pásmach UHF/VHF s použitím vysielačiek bolo možné v kritickom čase odpočúvať,

vyžadoval sa však príkaz súdu. Takýto písomný príkaz bol postupom podľa § 115 ods. 2 Tr. por.
vydaný sudcom pre prípravné konania Okresného súdu Trnava dňa 12.11.2013 pod sp. zn. OS-TT-
V-259-1/2013-Ntt a bol riadne odôvodnený (v spise na č. l. 1500). Z odôvodnenia príkazu je zrejmé,
že bol vydaný vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, teda pre trestný čin
predpokladaný v ust. § 115 ods. 1 Tr. por., pričom samotné odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky prebehli v čase určenom v príkaze. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že v tejto
trestnej veci odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky uskutočňovanej prostredníctvom
rádiových vĺn voľne prístupných v pásmach UHF/VHF s použitím vysielačiek prebehlo v súlade so
zákonom a výsledky tohto úkonu (prepis záznamu č. l. 1503-1509) je tak spôsobilým podkladom pre
uznanie viny obžalovaných.

33. Zákonnosť iných invazívnych úkonov zo strany obžalovaných v konaní namietaná nebola, preto
v tomto ohľade neboli potrebné žiadne špecifické odpovede. Možno len vo všeobecnosti uviesť, že
okresný súd v rámci dokazovania jednotlivé príkazy potrebné k realizácii týchto úkonov riadne oboznámil
čítaním, pričom obžalovaní voči nim žiadne výhrady neuplatnili.34.Otázkuvinytakkrajskýsúduzatvárastým,že vôbecnejde osituáciuopisovanúobžalovanýmiB.,E.
a A. B. v ich odvolaniach, že voči nim neexistujú žiadne usvedčujúce dôkazy. Naopak, voči nim existuje
dostatok usvedčujúcich dôkazov opísaných v napadnutom rozsudku, či vyššie v texte, ktoré vytvárajú

takú ucelenú, ničím nenarušenú a logickú štruktúru (reťaz dôkazov), ktorá smeruje k jedinému záveru
a síce, že skutok pod bodom I. napadnutého rozsudku sa stal a spáchali ho aj obžalovaní B., E. a A. B..
K právnemu posúdeniu skutku pod bodom I. napadnutého rozsudku
35. Správne okresný súd ustálil, že skutok opísaný v skutkovej vete pod bodom I. výroku o vine
napadnutého rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b),

písm.c)Tr.zák.vzneníúčinnomod06.08.2024spoukazomna §138písm.a),písm.
i) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Právne úvahy, akými sa okresný súd spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, sú rozvedené na str. 21 až
24 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tieto právne úvahy si krajský súd osvojuje a v podrobnostiach
na ne poukazuje bez nutnosti ich replikovať.
36. Námietky obžalovaných B., E. a A. B. čo do právnej kvalifikácie skutku pod bodom I. vyhodnotil

krajský súd ako nedôvodné.
37. Pokiaľ obžalovaní namietali, že okresný súd v odôvodnení (ods. 2 str. 24) zmätočne uviedol, že
u nich išlo „o prípravu“, hoci inde v texte píše o pokuse, k tomu krajský súd uvádza, že išlo zo strany
okresného súdu o zrejmú chybu v písaní, keďže z právnej vety výroku o vine napadnutého rozsudku, ako
aj z ostatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku je evidentne zrejmé, že konanie podľa okresného

súdu dospelo do štádia pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Kvalifikovanie konania obžalovaných ako
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. zodpovedá aj podľa názoru krajského súdu stavu veci a zákonu.
Obžalovaní totiž vykonali všetko to, čo sami považovali za potrebné pre úspešné zavŕšenie činu,
pričom k dokonaniu lúpeže nedošlo len preto, že im akt prekazila polícia svojim zásahom. Žiadne
dobrovoľné aktívne konanie obžalovaných predpokladané ust. § 14 ods. 3 Tr. zák. (zánik trestnosti

pokusu) z ich strany zaznamenané nebolo. Zo zachytenej vysielačkovej komunikácie do posledného
momentu nevyplynulo, že by u obžalovaných malo dôjsť k zmene ich vnútorného postoja ohľadom
zamýšľaného následku, teda že by hodlali od svojho pôvodného zámeru sami od seba upustiť.
38. Prečo obžalovaní konali ako členovia organizovanej skupiny, k tomu sa okresný súd detailne vyjadril.
Správne poukázal na to, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, že sa piati obžalovaní v tomto prípade

spolčili za účelom spáchania jedného konkrétneho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., že
medzi nimi bola deľba vopred určených úloh, v dôsledku čoho sa ich konanie vyznačovalo plánovitosťou
a koordinovanosťou, čo zvyšovalo pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Všetky
pojmové znaky organizovanej skupiny predpokladané ust. § 129 ods. 2 Tr. zák. tak u nich boli aj podľa
názoru krajského súdu naplnené. Správne okresný súd na námietky obžalovaných zdôraznil, že ich

členstvo v organizovanej skupine nebolo podmienené tým, že by sa museli ako členovia skupiny všetci
vzájomne poznať, ani tým, že by museli poznať detailne celé rozdelenie úloh a ani tým, že by sa museli
reálne fyzicky stretnúť na jednom mieste a v jednom čase. Podstatná bola ich vôľa spoločne spáchať
tento úmyselný trestný čin vzájomne koordinovaným spôsobom s prispením každého z nich, čo bolo
v konaní vykonaným dokazovaním bezpečne preukázané.

39. Pokiaľ ide o kvalifikačný znak – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,
správne okresný súd uviedol, že pri zákonnej prehliadke vozidla Škoda Octavia Combi striebornej farby,
s odcudzenými ev.č.: K., v ktorom čakali obž. B., A. a A. B. na príchod vozidla spoločnosti LARGO SK
boli nájdené a zaistené okrem iného i kladivo, drevený hranol, umelohmotná zápalná fľaša s obsahom
motorového benzínu s priviazaným zapaľovačom a tzv. železní ježkovia. Tieto veci zjavne určené na

spáchanie činu aj podľa názoru krajského súdu napĺňajú definíciu zbrane tak, ako ju má na mysli ust.
§ 122 ods. 3 Tr. zák. To, že pôvodné policajné informácie rátali s tým, že pri čine budú použité strelné
zbrane, čo sa nakoniec nepotvrdilo, na správnosti použitej právnej kvalifikácie ani z pohľadu krajského
súdu nič nemení.
40. Pokiaľ ide o kvalifikačný moment – spáchanie väčšej škody, aj k tomu sa okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku vyjadril. Správne zdôraznil, že finančná suma, ktorá bola určená 15.11.2013
na výplaty a prevážaná vo firemnom vozidle LARGO SK, bola vykonaným dokazovaním ustálená na
122.494 eur. Táto suma s účinnosťou od 6. augusta 2024 pojmovo spadá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák.
pod väčšiu škodu. Z okolností prípadu je naviac zrejmé, že obžalovaní lúpežné prepadnutie plánovali
práve preto, lebo disponovali informáciou o tom, že sa takýmto spôsobom vždy 15-teho v mesiaci

prevážajú z firmy LARGO SK finančné prostriedky určené na výplaty v hotovosti pre desiatky ich
zamestnancov, bežne aj viac ako 100.000 eur, pričom trestnoprávne relevantný úmysel obžalovaných
smeroval k získaniu práve tejto väčšej hotovosti určenej na mzdy zamestnancov. O správnosti takto
použitej právnej kvalifikácie preto ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti.Ku skutkom pod bodmi II. až IV. výroku o vine napadnutého rozsudku
41.Pokiaľideosprávnosťpostupukonania,ktorépredchádzalotýmtobodomvýrokuovinenapadnutého
rozsudku, tak krajský súd v postupe okresného súdu žiadne procesné pochybenia neidentifikoval.

Okresný súd dodržal všetky ustanovenia viažuce sa k príprave a priebehu hlavného pojednávania,
nakoniec v tomto smere odvolatelia ani žiadne námietky neuplatnili.
42. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd
ohľadom týchto troch skutkov vykonal dokazovanie v súlade s Tr. por. a v rozsahu dostatočnom na
spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Nakoniec žiadna zo strán návrhy na

doplnenie dokazovania nemala.
43. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, krajský súd sa stotožnil so závermi okresného
súdu, že vykonaným dokazovaním bola bezpečne preukázaná vina obžalovaných H. B. a A. B. pokiaľ ide
ospáchanieskutkovpodbodmiII.,III.aIV.výrokuovinenapadnutéhorozsudku. Zakľúčovýusvedčujúci
dôkaz aj krajský súd považuje výpoveď svedka R. L., ktorá bola podporená aj výsledkami domovej
prehliadky v nehnuteľnosti, ktorú H. B. a A. B. užívali, kde boli zaistené veci pochádzajúce z krádeží

jednak z rodinného domu O. L., ako aj z objektu vodárenskej spoločnosti. V podrobnostiach potom
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje
nepovažujúc za potrebné nič ďalšie dopĺňať.
44. Pokiaľ ide o výpovede svedka R. L. z prípravného konania (č. l. 540-566) a z hlavného pojednávania
zo 17.10.2017 (č. l. 2700-2701), okresný súd nepochybil, keď ich postupom podľa § 277a ods, 3, ods.

6 Tr. por. na hlavnom pojednávaní konanom 4.4.2023 oboznámil čítaním. Na tento postup boli splnené
zákonom predpokladané podmienky. Výpovede svedka R. L. z prípravného konania z 20.11.2013,
21.11.2013a29.1.a12.2.2014súzákonnéaprocesnepoužiteľnérovnako,akojehovýpoveďzhlavného
pojednávania zo 17.10.2017. Námietku, že svedok R. L. mal byť v prípravnom konaní prepočutý potom,
čo mu bol poskytnutý dňa 15.4.2014 benefit zo strany OČTK v podobe odloženého vznesenia obvinenia

podľa § 205 ods. 1 Tr. por. nepovažuje krajský súd za dôvodnú. Za nedôvodnú považoval krajský súd
aj námietku, že R. L. nemal byť v pozícii svedka, ale obvineného. K tomu správne okresný súd uviedol,
že podstatný je faktický stav, v zmysle ktorého vystupoval od začiatku vo veci v pozícii svedka.
45. Z pohľadu okresného súdu bola výpoveď svedka R. L. kľúčová pre uznanie viny obžalovaných H.
B., A. B. a C. B., preto bolo potrebné podrobiť ju dôslednému hodnoteniu, čo okresný súd aj učinil.

Krajský súd taktiež zastáva názor, že tento svedok je vierohodný a jeho výpovede sú pravdivé. Svedok
ku skutkom pod bodmi II. až IV. vypovedá rozsiahlo a podrobne, pričom na hlavnom pojednávaní
konanom 17.10.2017 vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. V opise trestnoprávne relevantných
udalostí je teda aj s odstupom času konzistentný, čo svedčí o tom, že reprodukuje skutočne prežité
udalosti. Svedok tiež opisuje svoju motiváciu k trestnej činnosti v podobe nedostatku financií, odmenu

ktorú dostal, opisuje tiež obavy z osoby H. B. a strach mu oponovať i neskoršiu ľútosť na svojim konaním
so snahou aspoň čiastočne kompenzovať spôsobenú škodu poškodenému O. L., čo preukázal kópiou
poštovej poukážky. Z trestnej činnosti pritom usvedčuje nielen obžalovaných, ale aj samého seba.
Správne ďalej okresný súd zdôraznil, že výpoveď tohto kľúčového svedka nie je osamotená, ale je
podporená aj ďalšími dôkazmi na ktoré okresný súd poukázal na str. 35 a 36 odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Predovšetkým treba zdôrazniť, že pri domovej prehliadke u obž. H. B. a A. B. boli nájdené veci
pochádzajúce z tejto trestnej činnosti. A z výpovede svedka U. F. a zápisnice o obhliadke mieste činu
vyplynulo, že k vykradnutiu objektu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., stredisko Dolná
Streda, došlo s použitím kľúčov, o ktorých skutočnostiach vypovedal aj svedok R. L..
46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že svedecké výpovede R. L. sú ako

zákonné a vierohodné spôsobilým podkladom pre uznanie viny obž. H. B., A. B. a C. B..
K právnej kvalifikácii skutkov pod bodmi II. až IV.
47. Pokiaľ ide o právne úvahy, správne okresný súd ustálil, že skutky pod II., III. a IV. napadnutého
rozsudku napĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom

od 06.08.2024, z toho v bode II. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024, a v bodoch II., III.
a IV. aj v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
48. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 36 až 38) svoje právne úvahy detailne

rozviedol. Jeho argumenty si krajský súd ako vecne správne a vyčerpávajúce osvojuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje bez potreby ich replikovať. Možno k tomu doplniť len toľko, že nakoľko
išlo o prečiny, bolo potrebné zodpovedať aj otázku tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr.
zák. Keďže to okresný súd opomenul, tak krajský súd dopĺňa, že z okolností prípadu je zrejmé, žezávažnosť všetkých troch prečinov bola evidentne vyššia ako nepatrná, ergo išlo o trestné činy. Tento
záver sa opiera predovšetkým o spôsob spáchania týchto činov (spolupáchateľstvom, vlámaním), ďalej
o zavinenie vo forme priameho úmyslu a v neposlednom rade aj od spôsobených následkov v podobe

škody na majetku (krádežou a poškodením) spolu rádovo v desiatkach tisíc eur (cca 123.000 €).
49. Keďže obžalovaní H. B. a C. B. voči právnemu posúdeniu týchto skutkov zo strany okresného súdu
v odvolaniach nič nenamietali, nie je potrebné im dávať v tomto ohľade žiadne špecifické odpovede.
K zmene výroku u obž. B.
50. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu vo vzťahu k osobe

obž. B., s týmto sa krajský súd nestotožnil. Podľa názoru krajského súdu je obž. B. svedkom R.
L. bezpečne usvedčený ako spolupáchateľ len pokiaľ ide o skutok pod bodom IV. výroku o vine
napadnutého rozsudku, preto len z tohto skutku ho mohol a mal okresný súd uznať za vinného.

51. Podľa názoru krajského súdu žiaden vykonaný dôkaz nepotvrdzuje, že by obž. B. spáchal aj skutky
pod bodmi II. a III. výroku o vine napadnutého rozsudku spoločne s obž. H. a A. B.. Ostatne menovaní

ho neusvedčujú a neusvedčuje ho z ich spáchania ani svedok R. L., ktorý pri týchto skutkoch osobne
prítomný nebol. Na mieste činu neboli zaistené žiadne stopy, ktoré by obž. B. s týmito dvoma skutkami
spájali a ani pri domovej prehliadke neboli u neho nájdené žiadne veci pochádzajúce z tejto trestnej
činnosti. Inak povedané, obž. B. so skutkami pod bodmi II. a III. výroku napadnutého rozsudku objektívne
vôbec nič nespája. Za tohto dôkazného stavu bolo podľa mienky krajského súdu vylúčené dospieť

kjednoznačnémuaničímnespochybniteľnémuzáveru,žeskutkypodbodmiII.aIII.výrokunapadnutého
rozsudku spáchal aj obž. B. (spoločným konaním s inými osobami).
52. Skutkový záver okresného súdu, že pokiaľ sa obž. B. spoločne s obž. H. a A. B. preukázateľne
dopustil skutku pod bodom IV. napadnutého rozsudku, tak sa nutne musel dopustiť aj zvyšných dvoch
skutkov, predstavuje len subjektívnu domnienku okresného súdu nemajúcu vo výsledku žiadnu oporu

vo vykonanom dokazovaní. Takýto záver je preto treba odmietnuť ako nesprávny a nezákonný.
53. Možno tak zhrnúť, že okresný súd zásadne pochybil, keď za vyššie opísaného dôkazného stavu
uznalobž.B.zavinnéhoajzoskutkovpodbodmiII.aIII.výrokuovinenapadnutéhorozsudku.Odvolanie
obžalovaného bolo v tomto smere dôvodné, preto mu krajský súd v tejto časti vyhovel a postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v časti týkajúcej sa viny za skutky

v bodoch II., III. a IV., ako aj celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu. A keďže rozsah dokazovania
určený prokurátorom ako nositeľom dôkazného bremena bol v tomto konaní vyčerpaný, dospel krajský
súd k záveru, že procesná situácia dovoľuje, aby krajský súd vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
v merite rozhodol, zohľadňujúc aj doterajšiu dĺžku trestného konania, preto obžalovaného uznal za
vinného len zo skutku pod bodom IV. napadnutého rozsudku a zo skutkov pod bodmi II. a III. ho oslobodil

podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že ich spáchal aj obž. B..
54. Skutok pod bodom IV. napadnutého rozsudku, bol u obž. B. krajským súdom právne posúdený
ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. v
znení účinnom od 06.08.2024, v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024, keď obž. B. si

spoločným konaním s ďalšími osobami prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním
a spôsobil ním malú škodu a tiež spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu. Vzhľadom na spôsob vykonania tohto činu (spolupáchateľstvom a vlámaním),
zavinenie vo forme priameho úmyslu a spôsobený následok v podobe škody rádovo v tisícoch eur (spolu
cca5.000€),jezávažnosťtýchtoprečinovvzmysleust.§10ods.2Tr.zák.sistotouvyššiaakonepatrná.

K výroku o treste u obž. B.
55. Keďže obž. B. bol uznaný krajským súdom za vinného v menšom rozsahu než napadnutým
rozsudkom, bolo potrebné rozhodnúť opätovne aj o treste pre jeho osobu.
56. Postup okresného súdu, ktorý predchádzal výroku o treste u obž. B., nebol v odvolaniach namietaný
ani prokurátorkou, ani obž. B. a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom
a v rozsahu dostatočnom na stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
57. Z dokazovania doplneného krajským súdom ohľadom výroku o trestu nevyplynuli oproti stavu pred
vydaním napadnutého rozsudku žiadne nové skutočnosti.

58. Obž. B. krajský súd odsudzoval za tri zbiehajúce sa trestné činy (dva prečiny a zločin), z ktorých
najprísnejšie trestný bol zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za ktorý trestný zákon v osobitnej
časti ustanovuje trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov do 12 rokov. U obž. B. krajský súd nezistil
žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,že spáchal viac trestných činov, mu nebolo možné priznať, keďže sa mu ukladal úhrnný trest podľa
§ 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Rovnako ako
u ostatných obžalovaných, aj u obž. B. bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.

zák. a trest mu ukladať mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto trestného konania, kedy od spáchania skutkov do konania verejného
zasadnutia na odvolacom súde uplynulo 12 rokov. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúci považoval
krajský súd u obž. B. samostatný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný

spôsobom svojho ďalšieho života preukázal polepšenie. Takto individualizovaný trest zohľadňuje nielen
počet a závažnosť spáchaných činov, mieru jeho účasti na nich, ale aj to, že od roku 2013 doposiaľ tento
obžalovaný do rozporu so zákonom neprišiel.
K výroku o treste u obž. H. B.
59. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere
prokurátorka a ani obž. H. B. žiadne konkrétne námietky v odvolaniach nevzniesli a chyby konania

odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský
súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd
dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na stavu
veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
60. Z dokazovania doplneného krajským súdom ohľadom výroku o trestu nevyplynuli oproti stavu pred

vydaním napadnutého rozsudku žiadne nové skutočnosti.
61. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste napadnutého rozsudku, okresný súd správne ustálil, že
aktuálne súdené skutky sú v pomere viacčinného súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol obž. H.
B. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 30.04.2015, sp. zn.
30T/141/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.10.2015, sp. zn. 6To/68/2015. A

správne okresný súd postupoval aj vtedy, keď u obž. H. B. za skutky pod bodmi II. až IV. výroku
o vine napadnutého rozsudku postupom podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu.
Aj krajský súd považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava z 30.04.2015, sp. zn.
30T/141/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.10.2015, sp. zn. 6To/68/2015,

na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. A to nielen vzhľadom na neprimeranú
dĺžku tohto trestného konania, ale aj s poukazom na to, že v tejto trestnej veci bol tento obžalovaný
súdený len za prečiny. A v neposlednom rade aj preto, že vyššie spomínaný trest odňatia slobody vo
veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/141/2014 obžalovaný vykonal 17.4.2018, pričom odvtedy sa
podľa odpisu registra trestov inej trestnej činnosti nedopustil.

K výroku o treste u obž. E.
62. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere
prokurátorka a ani obž. E. žiadne konkrétne námietky v odvolaniach nevzniesli a chyby konania
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že

okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom
na stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
63. Z dokazovania doplneného krajským súdom ohľadom výroku o trestu u obž. E. nevyplynuli oproti
stavu pred vydaním napadnutého rozsudku žiadne nové skutočnosti. Jeho trestná vec vedená na ŠTS
pod sp. zn. 12T/9/2021 a na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1To/10/2023 dosiaľ rozhodnutá nebola.

64. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste napadnutého rozsudku, okresný súd správne ustálil, že u obž. E.
nie sú dané žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Správne mu ukladal samostatný trest podľa
ust. § 188 ods. 2 Tr. zák. a nepochybil ani vtedy, keď mu trest s poukazom na neprimeranú dĺžku konania
mimoriadne znížil za použitia ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ust. v § 188 ods. 2 Tr. zák. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody vo výmere dva

roky podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov je trestom zákonným a z pohľadu krajského
súdu aj trestom primeraným a spravodlivým. Takto individualizovaný trest zohľadňuje okrem iného aj to,
že obž. E. má všetky odsúdenia zahladené, pričom posledné odsúdenie bolo ešte z roku 2001, pričom
odvtedy sa podľa odpisu registra trestov inej trestnej činnosti nedopustil.
K výroku o treste u obž. A. B.

65. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku o treste, v
tomto smere prokurátorka a ani obž. A. B. žiadne konkrétne námietky v odvolaniach nevzniesli a chyby
konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresnýsúd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na stavu
veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
66. Z dokazovania doplneného krajským súdom vyplynulo, že obž. A. B. aktuálne vykonáva v ÚVTOS

Leopoldov trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/13/2025 s tzv. pevným
výstupom24.09.2030. Zvýkonutrestuobž.A.B. zatiaľniejehodnotenýpozitívne,vyskytlisanedostatky
v správaní, aktuálne sa jeho správanie čiastočne stabilizovalo. U obž. A. B. došlo uznesením Okresného
súdu Galanta z 15.1.2025, sp. zn. 11Nt/28/2024, právoplatným 28.1.2025, postupom podľa § 470 Tr.
por. s poukazom na § 92 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. zák. k zahladeniu odsúdení:

- Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/84/2002 z 3.9.2002;
- Okresným sudom Galanta sp. zn. 1T/227/2004 zo 6.4.2006;
- Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/177/2008 z 10.12.2008;
- Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/70/2010 z 18.03.2010;
- Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/206/2010 z 26.09.2011 a
- Okresným súdom Galanta sp. zn. 0T/209/2014 z 28.07.2014.

67. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste napadnutého rozsudku, okresný súd správne ustálil, že
aktuálne súdený skutok je v pomere viacčinného súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol obž.
A. B. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 28.07.2014, sp. zn. 0T/209/2014,
právoplatným 28.07.2014. Keďže ale medzičasom došlo k zahladeniu predmetného odsúdenia, bolo

potrebné zo strany krajského súdu na túto skutočnosť prihliadnuť, keďže ukladanie súhrnného trestu
k zahladenému odsúdeniu je vylúčené.
68. Krajský súd preto výrok o treste revidoval a obž. A. B. ukladal trest už ako samostatný. Uložený
samostatný trest je síce prísnejší ako pôvodne uložený súhrnný trest, avšak revízia výroku v neprospech
obžalovaného bola možná na podklade odvolania prokurátorky podaného v jeho neprospech.

69. Rovnako ako u ostatných obžalovaných, ani u obž. A. B. neboli zistené žiadne poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti. Trest sa mu ukladal podľa ust. § 188 ods. 2 Tr. zák., pričom aj u neho bolo
namieste aplikovať ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. a trest mu ukladať mimoriadne znížený
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto trestného
konania.Zastavuveciazákonuzodpovedajúcipovažovalkrajskýsúdutohtoobžalovanéhotrestodňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 3
(tri) roky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho ďalšieho života preukázal
polepšenie. Možno pripomenúť, že skúšobná doba mu neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ale začne plynúť až po jeho výkone.
K výroku o treste u obž. G.

70. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku o treste, v
tomto smere prokurátorka žiadne konkrétne námietky v odvolaní nevzniesla a chyby konania odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným
prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie
ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na stavu veci a zákonu

zodpovedajúce rozhodnutie.
71. Z dokazovania doplneného krajským súdom vyplynulo, že obž. G. aktuálne vykonáva v ÚVTOS
Želiezovce trest odňatia slobody vo veci ŠTS sp. zn. BB-4T/34/2020 s tzv. pevným výstupom 24.11.2027
a že svoju žiadosť o podmienečné prepustenie vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
3Pp/30/2025 vzal späť s tým, že konanie o jeho podmienečné prepustenie bolo 14.10.2025 právoplatne

skončené. Z uznesenia ŠTS sp. zn. 3Nt/2/2024 z 8.1.2025, právoplatného toho istého dňa, vyplynulo,
že obž. G. svoj návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci pôvodne vedenej na ŠTS sp. zn.
BB-4T/34/2020 vzal späť. Z výkonu trestu je obž. G. hodnotený pozitívne.
72. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, dôvodne prokurátorka v odvolaní namietala, že nezodpovedá
stavu veci a zákonu. Okresný súd správne ustálil, že aktuálne súdený skutok je v pomere viacčinného

súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol obž. G. odsúdený rozsudkom ŠTS, pracovisko Banská
Bystrica, zo 14.1.2021, sp. zn. 4T/34/2020, právoplatný 18.1.2021. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že okresný súd zvažoval medzi uložením súhrnného trestu k tomuto odsúdeniu
a upustením od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., pričom zvolil uloženie o jeden deň
prísnejšieho súhrnného trestu z dôvodu, aby „nevznikli pochybnosti o dôvode pre započítanie väzby do

uloženého trestu (§ 45 ods. 1 Tr. zák.).“ Okresným súdom zvolený postup bol nesprávny. Aj v prípade
upustenia od uloženia súhrnného trestu postupom podľa § 44 Tr. zák. predsa dochádza k započítaniu
doby strávenej vo väzbe do vykonávaného trestu, čo explicitne vyplýva z ust. § 45 ods. 1 veta druhá Tr.
zák. Použitý argument okresného súdu preto neobstojí. Nehovoriac o tom, že pri ukladaní súhrnnéhotrestu okresný súd pochybil aj v tom smere, že skorší výrok o treste rozsudku ŠTS, pracovisko Banská
Bystrica,zo14.1.2021,sp.zn.4T/34/2020,právoplatný18.1.2021,prevzaldosvojhovýrokutakpovediac
bez ďalšieho, teda bez toho, aby zohľadňoval ostatné zásady ukladania trestov. Obž. G. totiž priznal

poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., ktoré mu v tejto veci jednoznačne nepatria
a rovnako neboli splnené v tejto veci podmienky na postup podľa § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b)
Tr. zák., na čo dôvodne poukazovala prokurátorka.
73. Uvedené pochybenia krajský súd napravil tým, že zrušil výrok o treste u obž. G. a rozhodujúc
sám obžalovanému postupom podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest

uložený skorším rozsudkom ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, zo 14. januára 2021,
sp. zn. 4T/34/2020, právoplatný 18. januára 2021, považoval krajský súd na ochranu spoločnosti a
nápravu tohto obžalovaného za dostatočný. Aj v prípade obž. G. bolo potrebné zohľadniť predovšetkým
neprimeranú dĺžku tohto trestného konania. U neho i v kontexte toho, že bol od 24.11.2018 okresnému
súdu k dispozícii, pretože od tohto momentu až doposiaľ je obmedzený na osobnej slobode.
74. Uvedený postup bol možný napriek tomu, že sa prokurátorka odvolaním domáhala sprísnenia trestu.

Platítotiž,ženikto,aniprokurátorka,nemôžemaťzáujemnauloženínezákonnéhotrestuobžalovanému.
75. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd uvádza, že považoval za nadbytočné venovať sa
detailnejšie prokurátorkou akcentovanej otázke trestu prepadnutia majetku, ktorý bol obž. G. skorším
rozsudkom ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, uložený. Keďže krajský súd do pôvodného výroku
o treste rozsudku ŠTS, pracovisko Banská Bystrica, nijako nevstupoval, tento je naďalej právoplatný

a vykonateľný. Ergo právo obž. G. domáhať sa predpísaným postupom (§ 93 ods. 1 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde SR) povolenia obnovy konania z dôvodu nesúladu u neho aplikovaného ust. §
58 ods. 3 Tr. zák. o prepadnutí majetku s Ústavou SR v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 27.09.2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2021, ostáva týmto nedotknuté.
K výroku o treste u obž. A. B.

76. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku o treste, v
tomto smere prokurátorka žiadne konkrétne námietky v odvolaní nevzniesla a chyby konania odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným
prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie
ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na stavu veci a zákonu

zodpovedajúce rozhodnutie.
77. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, okresný súd správne ustálil, že aktuálne súdené skutky sú
v pomere viacčinného súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol obž. A. B. medzičasom odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 16.09.2016, sp. zn. 35Tk/2/2015, právoplatným 16.09.2016.
Okresný súd postupoval správne aj vtedy, keď u obž. A. B. za skutky pod bodmi I. až IV. výroku o vine

napadnutého rozsudku postupom podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu. Aj krajský
súd považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 16.09.2016, sp. zn. 35Tk/2/2015,
právoplatným 16.09.2016, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

K odvolacím námietkam prokurátorky
78. Prokurátorka sa odvolaním domáhala sprísnenia uložených trestov vo vzťahu ku všetkým
obžalovaným. Argumentovala spôsobom opísaným vyššie v texte (viď body 8.1 až 8.4. tohto
odôvodnenia).
79. Pokiaľ ide o dĺžku trestného konania, tak fakt, že v tejto veci trvalo konanie neprimerane dlho,

nie je ničím spochybniteľný. Už trestné stíhanie presahujúce 6 rokov je z pohľadu rozhodovacej
činnosti ESĽP, či Ústavného súdu SR vnímané ako neprimerané dlhé. V tejto veci trestné stíhanie
obžalovaných trvalo ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu dvojnásobný čas, t. j. 12 rokov. Pri
takejto extrémnej dĺžke trestného konania poukazovanie na obštrukcie zo strany obžalovaných, či ich
obhajcov, už podľa názoru krajského súdu nemôže mať žiadnu relevanciu, keďže okresný súd mal

nielen možnosť, ale predovšetkým zákonnú povinnosť na prípadné obštrukcie predpísaným spôsobom
reagovať a zabezpečiť plynulý chod konania. Preto detailné skúmanie toho, ktorý obžalovaný, resp.
obhajca ten-ktorý nariadený úkon (termín hlavného pojednávania) zmaril, považoval krajský súd v tejto
fáze konania už za bezpredmetné.
80. Taktiež nemožno obštrukčné úkony jedného z obžalovaných generalizovať vo vzťahu k ostatným

ako to činí prokurátorka v podanom odvolaní. V tejto trestnej veci viacerí obžalovaní súhlasili s konaním
hlavného pojednávania v ich neprítomnosti a viacerí z nich boli okresnému súdu k dispozícii z dôvodu
pobytu vo väzbe, či vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Objektívna okolnosť v podobezmeny v zložení senátu a s tým spojené právo obžalovaných žiadať, aby sa hlavné pojednávanie konalo
od začiatku, takisto nemôže byť obžalovaným pripisované na ťarchu.
81. Krajský súd nezdieľa ani argument prokurátorky, že obžalovaným bolo poskytnuté v tejto trestnej

veci „dvojité zvýhodnenie". Novela Tr. zák. účinná od 6.8.2024 prinášajúca miernejšie právne posúdenie
činov a miernejšie tresty je fakt, ktorý nastal nezávisle od vôle strán, pričom bolo povinnosťou okresného
súdu aplikovať zákon pre obžalovaných priaznivejší, čo aj učinil. Bez ohľadu na to si extrémna dĺžka
tohto trestného konania jednoznačne vyžadovala aplikáciu ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., keď
priznanie len poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Tr. zák. by ani podľa názoru krajského súdu

nebolo dostatočne kompenzujúce. Pri dĺžke konania treba prihliadať aj na to, že táto vedie k neblahým
dopadom na kvalitu života stíhanej osoby, najmä vo sfére rodinného, sociálneho a pracovného života,
s jej dlhším plynutím sa zároveň vytráca účel trestu.
82. Vyššie uvedené skutočnosti tak vo svojom súhrnne aj podľa názoru krajského súdu založili dôvod
nielen pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, ale aj pre uloženie trestov nespojených s odňatím slobody. Argumenty prokurátorky ohľadom

výšky spôsobenej škody nie sú spôsobilé na týchto záveroch nič zmeniť. Treba zdôrazniť, že lúpež bola
spáchaná v štádiu pokusu, tam žiadna reálna škoda nevznikla. A majetková škoda v desiatkach tisíc
eur, ktorá vznikla pri skutkoch pod bodmi II. až IV. napadnutého rozsudku sa týkala vo výsledku len obž.
H. B. a A. B., ktorí si ale už v minulosti dlhoročné nepodmienečné tresty za inú, zbiehajúcu sa úmyselnú
trestnú činnosť, odpykali.

83. Krajský súd preto uvedené uzatvára s tým, že nepodmienečné tresty odňatia slobody, hoc aj
mimoriadne znížené, by pre všetkých obžalovaných boli neprimerane prísne. Neprimerane prísny trest
nemožno považovať za spravodlivý; spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne tresty
pôsobia škodlivo na páchateľa aj na spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit
s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, resp. jej dôveru v súdnu moc

ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu
zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
K výrokom o škode
84. Krajský súd tieto výroky preskúmaval ako nadväzujúce len na podklade odvolaní obžalovaných H.
B. a C. B. podaných čo do výrokov o vine za skutky pod bodmi II. až IV. napadnutého rozsudku, keďže

prokurátorka a ani poškodení tieto výroky odvolaniami nenapadli. Odvolacím prieskumom krajský súd
zistil, že tieto výroky zodpovedajú stavu veci a zákonu.
Záver
85. Na základe prezentovaných úvah krajský súd rozhodol o podaných odvolaniach prokurátorky
a vyššie menovaných obžalovaných tak, ako je uvedeným v enunciáte. Tento rozsudok bol prijatý

v senáte jednohlasne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.