Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210671
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8814210671.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti povinným: 1./ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, XXX XX U., právne

zastúpený: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad
Topľou, 2./ I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XXX, XXX XX U., o udelenie poverenia, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10Er/1162/2014-21 zo
dňa 09. januára 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že:
„Súd žiadosť súdneho exekútora D.. D. Z. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
28.11.2014 doručenú tunajšiemu súdu dňa 2.12.2014 zamieta.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52, § 53 odseky
1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinnými ako dlžníkmi Zmluva o
úvere, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Zákona o ochrane

spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovských doložiek uvedených v
rozhodcovských zmluvách. Tieto boli podpísané v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. Z celkového
formátu rozhodcovských zmlúv (vo forme tlačiva) vyplývalo že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ
používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovské zmluvy boli typizované,

spotrebitelia nemali možnosť zmeniť ich obsah. Možnosť povinných neprijať návrh ako aj možnosť
od nich odstúpiť bola len zdanlivou možnosťou. Poučenie, ktoré obsahovali nebolo možné považovať
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely
oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľom možnosť rozhodnúť sa vo
vzťahu k rozhodcovským zmluvám. Nakoľko neplatné rozhodcovské doložky nemôžu založiť právomoc
rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt a týmto je daný rozpor

exekučného titulu so zákonom.4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby súdnemu
exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 odsek 1

písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že rozhodcovská dohoda
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Aj z bodu 2
rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplývalo, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere a súčasne, že dlžník nebol povinný prijať návrh danej
rozhodcovskej zmluvy a z bodu 7 možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Exekučný

súd vychádzal zničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy súčasne so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu.
Pritom v zmysle ustanovenia § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca práve možnosť
spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez
vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen
že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom

úvere, ale výslovne z nej vyplýva Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný
uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je
významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené
ustanovenie prečíta. Uviedol, že nie je zrejmé, ako si súd predstavoval znenie rozhodcovskej zmluvy
bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť,

s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Z
formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplývalo, že všetky spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu
byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie pred
rozhodcovským súdom bolo len alternatívne. Rozhodcovská zmluva nespĺňala žiaden znak nekalej
praktiky, keďže výslovne odkazovala na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní.

5. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie povinný v 1./ rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil. Uviedol, že s odvolacími námietkami nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s
napadnutým uznesením.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 odsek 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44
odsek2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017),preskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský,
ktorývznikolnazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX zodňaXX.XX.XXXX.Vzmluve

o revolvingovom úvere sú povinní označení menom, priezviskom a rodným číslom a vystupujú teda
v pozícii spotrebiteľov. Oprávnený vystupuje v pozícii dodávateľa, o čom svedčí výpis z obchodného
registra, podľa ktorého je predmetom činnosti oprávneného okrem iného poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania
preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

8. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovské

zmluvy, obe označené č. XXXXXXXXXX uzavreté v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnými dňa XX.XX.XXXX, neboli platne uzavreté, a teda ako také neboli
spôsobilé založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

9. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovským zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX bol nesporne
predtlačený. Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takéto rozhodcovské zmluvy neboli individuálne
dojednané.10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere/rozhodcovských zmlúv, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Z hľadiska množstva sporov, ktoré vedie spoločnosť - oprávnený proti svojim dlžníkom, už súdy z inej
svojej činnosti považujú za dostatočne preukázané poznatky o obsahu a podmienkach dojednávania
úverových zmlúv a podpisovaní rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať právomoc rozhodcovských
súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok

z úverov prostredníctvom rozhodcu. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho
rozhodcovského súdu, rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O obdobnej situácii vypovedá aj
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená podmienka
v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá
priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo

predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá.

12. Veriteľ v prejednávanom prípade nanútil spotrebiteľom rozhodovanie sporu pred rozhodcovským
súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola

stanovená podľa bydliska dlžníkov - povinných. Nemožno predpokladať, aby si spotrebitelia ako
dlžníci boli vedomí všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej doložky,
kde navyše, rozhodcovské zmluvy v predtlači, do ktorých boli dopísané len osobné údaje dlžníkov,
vytvárali zdanlivý súhlas spotrebiteľov s tým, aby ich spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní,
nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkom nie je vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a

konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníkov v prípade rozhodovania rozhodcom.
Poučenie o rozhodcovskom konaní len vo všeobecnosti konštatuje obdobnosť rozhodcovského konania
so všeobecným súdnym konaním. Poučenie nie je dostatočné na to, aby bežnému spotrebiteľovi
objasnilo dopad podpisu rozhodcovskej zmluvy a konania pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská
zmluva bola u oprávneného obligatórnou súčasťou úverovej zmluvy, kde dlžník nemal na výber, a

keď chcel získať pôžičku - úver, pristupoval na všetky podmienky predkladané veriteľom. Jedná sa
o identifikovateľné konanie veriteľov, potvrdené v množstve sporov oprávneného, prejednávaných
všeobecnými súdmi, kde nie je veriteľom potvrdené individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
Ani text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa veriteľ rozhodne realizovať
svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie správne,

po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi.
Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou,
potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, že možnosť voľby medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom v rozhodcovskej zmluve už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý

spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia
osobitne nedojednali, nakoľko boli vopred pripravené, na predtlačených formulároch. Preto nie je možné
sa stotožniť s názorom oprávneného, že tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva v danom prípade nie je

dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvnápodmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu.“

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo

9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu

formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Za pozornosť stojí tiež skutočnosť, že tzv. „dohodnutý“ rozhodcovský súd,
ktorý mal prípadné spory zo zmluvy o úvere rozhodovať sa nachádzal v cca 450 km vzdialenosti
od bydliska povinných. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola

vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia.

16. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinní mali možnosť od rozhodcovskej zmluvy

odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto
úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s
účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýsleduječonajúčinnejšiu ochranuprávspotrebiteľovakoslabšejzmluvnejstrany.Navyše
odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej

zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa
29.02.2012.

17. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (pozri Océano Grupo Editoriale C-240/98
až C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku (pozri Mostaza Claro C-168/05) tak, ako existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku,
a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (pozri
ASTURCOM C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie,
resp. neoznámi, že ju neprijíma, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť

neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil
a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného
práva.

18. Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR

č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného
titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je takexistencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

19. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú,
čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie

ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

20. Pri preskúmavaní podmienok exekučného konania, ako i samotnej exekúcie, sa môžu primerane
uplatniť ustanovenia Civilného sporového poriadku, vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd

v exekučnom konaní vychádza aj z iných listín či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v
príslušných ustanoveniach Exekučného poriadku a na tom základe posúdi exekučný titul v neprospech
oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný
súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného
vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť

konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní
(viď uznesenie ÚS SR PL. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014).

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený vo svojom odvolaní neuviedol

žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.

23. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).