Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231157
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom
Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava proti žalovaným: 1a/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX
a 1b/ A. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215,
022 01 Čadca, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 14C/88/2023-35 zo dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva voči žalovaným v rade 1a/ až 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 03.08.2022
medzi (pôvodne) žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vo forme notárskej zápisnice N 71/2022, NZ 21916/2022,
spísanej notárom Mgr. Andrejom Lonekom, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1-ina na pozemku C-KN parc. č. 596/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 490 m2,

zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A., podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod
V 2833/2022, je neplatná (výrok I.). Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, ktoré sú jej žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie dokazovaním, vychádzajúc zároveň zo skutkových tvrdení, ktoré v konaní boli
nesporné, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 03.08.2022 bola, vo forme notárskej zápisnice N 71/2022, NZ 21916/2022 spísanej notárom Mgr.

Andrejom Lonekom, uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ (ďalej aj len „pôvodne žalovaný
v rade 1/“, resp. „žalovaný v rade 1/“) daroval žalovanému 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ina na
vyššie označenom pozemku, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V 2833/2022.
Medzi stranami nebolo sporné, že pred uzavretím tejto zmluvy bol predmetný pozemok v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/, a to v rovnakých podieloch potom, čo im márne uplynula
trojročná lehota na vyporiadanie ich (rozvodom) zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a nastúpila tak fikcia uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Vklad (spolu)vlastníckeho práva podľa uvedenej darovacej zmluvy bol v katastri nehnuteľností povolený
pod č. V 2833/2022 dňa 22.09.2022 a žalovaný 2/ sa tak stal podielovým spoluvlastníkom vyššie
uvedeného pozemku v podiele 1-ina z celku, žalovaný 1/ ostal podielovým spoluvlastníkom taktiež sospoluvlastníckym podielom 1-ina z celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica úč. z celku
pozemku, rovnako ako pred uzavretím napadnutej darovacej zmluvy, patrí žalobkyni.
V konaní nebolo sporné, že predtým ako žalovaný 1/ daroval časť svojho spoluvlastníckeho podielu

vyššieuvedenoudarovacouzmluvoužalovanému2/,darovanýspoluvlastníckypodielneponúkolnajskôr
žalobkyni. Žalovaný 1/ na pojednávaní výslovne uviedol, že podiel žalobkyni neponúkol.
Z listu datovaného dňom 12.06.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa (prostredníctvom svojho právneho
zástupcu) dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 03.08.2022, a to tak
voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/. Žalovaný 1/, resp. jeho splnomocnenec na preberanie

doporučených zásielok, list prevzal dňa 16.06.2023 (č.l. 8 spisu). Žalovanému 2/ bol list odoslaný
formou doporučenej zásielky dňa 14.06.2023 (č.l. 5 a 9 spisu), 16.06.2023 bol uložený na pošte A., a
to až do 04.07.2023, čím sa tento list dostal do dispozičnej sféry žalovaného 2/. Týmto nastala situácia
obdobná stavu ako by došlo k fyzickému prevzatiu listu žalovaným 2/. Odhliadnuc od uvedeného,
k faktickému doručeniu uvedeného listu došlo aj spolu so žalobou v tejto veci, pričom vzhľadom k
tomu, že žiadny právny predpis nestanovuje formu, akou môžu oprávnené osoby vykonať dovolanie sa

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, aj dovolanie sa žalobou je akceptovateľné (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2940/2007).
Skutkový a právny stav veci súd prvej inštancie zisťoval potom, čo dospel k záveru, že žalobkyňa má
na požadovanom určení, ktoré uplatňovala v rámci tzv. primárneho petitu, t.j. na určení neplatnosti
darovacej zmluvy, naliehavý právny záujem.

Konštatoval, že žalobkyni predkupné právo patrilo, pretože z tvrdení strán sporu a z vykonaného
dokazovania nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú takými blízkymi osobami,
ako ich vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú bývalí švagrovia, keďže žalovaný 1/ je bývalým manželom žalobkyne a
tá je sestrou žalovaného 2/. Ich vzájomný vzťah teda možno označiť za taký rodinný vzťah, pri ktorom

Občiansky zákonník požaduje, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z takýchto osôb, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu. V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného
emocionálneho vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu,
resp. kvalitu posudzovať len na základe vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých
subjektov. Neexistujú žiadne merateľné a paušálne kritériá, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi

dotknutými osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Takýto vzťah však musí spĺňať zvýšenú intenzitu
a z kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah.
Podmienka blízkeho vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ podľa názoru súdu prvej inštancie splnená nebola.
Žalovaný2/tvrdil,žežalovaný1/spolusjehomanželkou,ktorájezároveňjehosestrou,bývalivminulosti
(kým si nepostavili vlastný dom) v jednom dome, ktorého je žalovaný 2/ väčšinovým spoluvlastníkom.

Len toto samotné spolužitie, navyše pred viac ako cca 10 rokmi pomer v kvalite požadovanej zákonom
nezakladá, rovnako ani to, že žalovaný 1/ býval v byte žalovaného 2/ pri svojej dcére. Z vyjadrení
žalovaného 2/ totiž vyplýva, že on s tým ani nesúhlasil, resp., že sa tak dialo bez jeho súhlasu. Napokon
takýto blízky pomer medzi žalovaným 1/ a 2/ nezakladá ani to, že žalovaný 2/ zobral párkrát žalovaného
1/ domov, keď ho našiel na stanici, pretože toto možno považovať za bežnú, resp. obvyklú pomoc medzi

príbuznými. Ak by žalovaný 2/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 1/ ako vlastnú a naopak,
ak by žalovaný 1/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 2/ ako vlastnú ich vzťah by musel
vykazovaťvyššiucitovanúnaviazanosťakojetátoobvyklámedzišvagrami,resp.bymuseloísťnapríklad
o dlhoročné priateľstvo, či spolužitie.
Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neboli blízkymi osobami, žalobkyňa mala predkupné právo, ktoré nebolo zo

strany žalovaného 1/ dodržané. Pre porušenie predkupného práva je potom darovacia zmluva uzavretá
medzi žalovanými 1/ a 2/ relatívne neplatná. Nakoľko sa žalobkyňa tejto neplatnosti dovolala voči
obom žalovaným ešte pred začatím súdneho konania (resp. nepochybne najneskôr doručením žaloby),
darovacia zmluva je neplatný právny úkon.
Keďže súd prvej inštancie rozhodol podľa prvej eventuality petitu žaloby, o sekundárnom petite

nerozhodoval, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 347/2009.
Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala dvoch požadovaných určení, a to jednak deklarovania existencie
neplatnosti darovacej zmluvy a eventuálne existencie spoluvlastníckeho práva výlučne v prospech
žalobkyne a žalovaného 1/ k predmetnej nehnuteľnosti. Prvé z požadovaných určení predstavuje
deklarovanie existencie (neexistencie) právneho úkonu ako právnej skutočnosti (neplatnosť darovacej

zmluvy) a druhé predstavuje deklarovanie existencie spoluvlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného
1/. Obe požadované určenia sa fakticky navzájom duplikujú - smerujú k tomu istému následku z hľadiska
cieľa-dosiahnutiazmenyvevidenciivlastníckychvzťahovvkatastrikpredmetnýmnehnuteľnostiam,ato
na stav, ktorý v katastri existoval predtým, ako došlo k zavkladovaniu darovacej zmluvy. Otázka platnostidarovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, je súčasne rozhodujúcou predbežnou
otázkou pre požadované určenie spoluvlastníckeho práva výlučne žalobkyne a žalovaného 1/ k
predmetným nehnuteľnostiam predstavujúcich predmet darovacej zmluvy.

Na okraj súd prvej inštancie dodal, že zo skutočností, ktoré vyplynuli z vyjadrení oboch žalovaných
je zrejmé, že dôvodom, prečo spolu uzavreli napadnutú darovaciu zmluvu, bolo to, že žalovaný 2/ si
potrebuje zabezpečiť prístup k „búde“, v ktorej sa majú nachádzať jeho veci, resp. prístup do dvora. V
tejto súvislosti medzi ním a žalobkyňou vznikajú spory, ktoré sa riešili v správnej a trestnoprávnej rovine.
K tomu uviedol, že na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti, resp. vydanie vecí slúžia predovšetkým

občianskoprávne prostriedky (najmä civilné žaloby).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v rade 2/.
Uviedol, že uzavretie darovacej zmluvy mu ponúkol G. B. (pôvodne žalovaný v rade 1/), keďže má také
vážne problémy s jeho bývalou manželkou , t.j. žalobkyňou, ktorá je jeho sestrou. Pôvodne žalovaný
v rade 1/ mu daroval 1/4 pozemku na ktorom je spoločný dvor tam je postavená garáž, ktorú využívali

dlhé roky aj žalobkyňa. V tej garáži sú jeho veci (stolárske stroje, aj poľnohospodárske stroje, aj drevo)
cca majetok za 15.000,-Eur minimálnej hodnoty, ktorý mu chcú pomaly rozpredať žalobkyňa a jej syn
– žalovaný v rade 1a/, ktorí majú momentálne problémy s políciou a obaja sú „v podmienke“. Tieto
problémy začali, keď sa oženil a nechcú ho pustiť do tej garáže, ktorú postavil v roku 1982 na parcele,
do ktorej investoval. Pôvodne žalovaný v rade 1/ to vedel a keď sa rozviedol a na čas odsťahoval a po

rokoch vrátil do svojho domu nechcela ho tam žalobkyňa pustiť a fyzicky ho napadla. Preto išiel na čas
bývať ku svojej dcére – žalovanej v rade 1b/ a všetko jej to povedal o jeho trápení. Žalovaná v rade
1b/, ktorá je jeho krstnou dcérou, pôvodne žalovanému v rade 1/ povedala nech mu na čas daruje 1/4
pozemku kým si nepresťahuje svoje veci čo tam má. Pôvodne žalovaný v rade 1/ sa tak rozhodol sám
aj jeho dcéra (žalovaná v rade 1b/) to vedela a súhlasila.

Namietal povinnosť platiť súdne trovy, keďže zákon neporušil.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, stotožniac sa s napadnutým rozsudkom, namietala, že podanie
žalovaného v rade 2/ nemá náležitosti odvolania, z ktorého dôvodu ho nie je možné ani meritórne
prejednať. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol a žalovaného 2/ zaviazal k
náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný v rade 2/ nevyužil svoje právo reagovať na vyjadrenie žalobkyne replikou.
6.
Počas odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené ďalšie podanie žalovaného v rade 2/ zo
dňa 20.06.2025 označené ako „Doplnenie skutkových tvrdení podaného odvolania“. Vzhľadom k tomu,

že toto podanie bolo súdu doručené už po uplynutí lehoty na podanie odvolania, t.j. po 19.01.2024, súd
s poukazom na § 365 ods. 3 CSP toto podanie pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.

7.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana

proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností

zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími

dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
9.
V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného v rade 2/ formulovanú v opravnom prostriedku
krajský súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania,
s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených

odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP). Z konštatovaného
nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí)
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.10.
V súdenej veci je argumentácia žalovaného v rade obsiahnutá v jeho odvolaní založená len na
opise okolností a dôvodu vedúcich k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy avšak nijakým spôsobom

nereflektuje na právne posúdenie prejednávaného prípadu, resp. ťažiskové dôvody napadnutého
rozsudku, ktoré k jeho vyhláseniu viedli.
11.
Žalovaný v rade 2/ v podstate v odvolaní tvrdil, že zákon neporušil, keďže k uzavretiu predmetnej
darovacej zmluvy došlo na základe rozhodnutia pôvodne žalovaného v rade 1/, ktorý mu chcel takýmto

spôsobom pomôcť. Odhliadnuc od toho, že dôvody, ktoré k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy
viedli,nemajúzhľadiskaposúdenia,čidošlokporušeniupredkupnéhoprávapodielovéhospoluvlastníka
žiadnu relevanciu, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v rade 2/ sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie predmetnej darovacej zmluvy nemôže zbaviť, a to s poukazom na zásadu „ignorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje). Pokiaľ by si žalovaný v rade 2/ nebol vedomý
právnej úpravy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu než spoluvlastníka

a s tým súvisiacej povinnosti prevádzajúceho spoluvlastníka umožniť realizovať predkupné právo
iným spoluvlastníkom, tak na túto právnu nevedomosť neumožňuje prihliadať nevyvrátiteľná právna
domnienka zakotvená od 01.01.2016 v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov
a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej „o
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym

každému, koho sa to týka“.
12.
Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, pokiaľ jediným zámerom na uzavretie predmetnej zmluvy bola
snaha žalovaného v rade 2/ dostať sa k svojim hnuteľným veciam umiestneným v „búde“, resp. „garáži“
postavenej na predmetnom pozemku, mohol sa vydania svojich vecí, resp. prístupu na nehnuteľnosti,

domáhať napr. podaním civilnej žaloby.
13.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní namietal povinnosť nahradiť

trovy konania len tým, že zákon neporušil, avšak neformuloval žiaden zákonom aprobovaný dôvod, pre
ktorý by žalobkyni nemala byť priznaná náhrada trov konania aj voči jeho osobe.
14.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej

strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným v rade 1a/, 1b/
(ako právnym nástupcom po pôvodne žalovanom v rade 1/) a 2/, ktorí vo veci podaného odvolania
úspechnemalistým,žepovinnosťžalovanýchvrade1a/,1b/a2/nahradiťžalujúcejstranetrovykonania
je solidárna. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zaplatiť trovy odvolacieho konania aj žalovaným v rade
1a/ a 1b/, ktorí odvolanie voči rozsudku samostatne nepodali, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na

povahu predmetu konania (určenie neplatnosti darovacej zmluvy), v prejednávanej veci ide na strane
žalovaných o nerozlučné (procesné) spoločenstvo, preto sa odvolanie žalovaného v rade 2/ vzťahuje
aj na žalovaných v rade 1a/ a 1b/.

15.

O výške náhrady trov tohto štádia konania, pokiaľ nejaké úspešnej žalujúcej strane vznikli, rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)