Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101260
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101260.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26,
Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého
33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505450/2025 zo dňa 24.
júna 2025, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 21.08.2025 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 26.08.2025,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505450/2025 zo dňa 24.06.2025,
ktorýmžalovanýpotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhoorgánu–Úraduprevybranéhospodárskesubjekty

č. 100550107/2025 zo dňa 07.02.2025, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov určil žalovanému rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019, znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy
XXX.XXX,XX eur ma XX.XXX,XX eur.

2. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185

písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca poukázal na svoje
postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, kedy je od jeho fungovania závislých niekoľko
desiatok zamestnancov a niekoľko desiatok odberateľov ako aj dodávateľov. Žalobca zamestnáva 300
zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, vzhľadom
k čomu je možné konštatovať, že je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne. Je veľkoodberateľom
surového kravského mlieka a ovčej hrudky, pričom podiel kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej

republiky predstavuje približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku.
Žalobca má cca 60 dodávateľov surového mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere.
Ovčiu hrudku dodáva spoločnosti 20 dodávateľov. Výkon rozhodnutia teda postihne nielen samotných
dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb
a energií. Žalobca v prípade ďalšej realizácie a exekúcie na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí
o pokute a úrokoch bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo

Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú
bezpečnosť štátu, nakoľko s ohľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov
odoberá predstavuje pre týchto malo podnikateľov v konečnom dôsledku likvidáciu.

3. K 31. 12.2023 boli celkové platby žalobcu za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené
zamestnávateľov X XXX XXX,XX eur odvedené zamestnancami XXX XXX,XX eur. Zisk žalobcu pred

zdanením za rok 2023 je X XXX XXX,XX eur, čistý obrat za rok 2023 je XXX XXX XXX,XX eur , čistý
obrat k 31. 3. 2024 je XX XXX XXX,XX eur, zisk pred zdanením k 31. 3. 2024 je XXX XXX,XX eur. K 31.12. 2023 sú krátkodobé záväzky XX XXX XXX,XX eur, z toho záväzky z obchodného styku sú XX XXX
XXX,XXeur,k31.12.2023krátkodobépohľadávkysúXXXXXXXX,XXeuraztohozobchodnéhostyku
XX XXX XXX,XX eur. Celkový majetok spoločnosti k 31. 12. 2023 je XX XXX XXX,XX eur, z toho HIM

XX XXX XXX,XX eur, v tom stavby XX XXX XXX,XX eur, pozemky X XXX XXX,XX eur a technologické
zariadenia XX XXX XXX,XX eur.

4. Výkon rozhodnutia a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej
existencie nakoľko preukázateľne poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej

činnosti. Ohrozí žalobcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostane
do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov
nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní spoluprácu
s bankami. Ak by bol žalobca v prípade výkonu rozhodnutia vedený v systéme finančnej správy ako
daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, nakoľko je
viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia

spoluprácu a zmluvné vzťahy.

5. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení,
ktoré sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného
rozdielu dane a nepriznaného nadmerného odpočtu bola osvedčená a preukázaná existencia priamej

hrozby, ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Žalobcovi preukázateľne hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných
vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odkladný účinok právnej žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.

6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 02.12.2025. K návrhu na
priznanie odkladného účinku uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu
dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne
iný závažný nenapraviteľný následok, na základe ktorých je možné priznať správnej žalobe odkladný

účinok. Žalovaný navrhuje, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnejujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom.

13. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca
návrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodniltým,žemuhrozízávažnáujma,značná
hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov ako napríklad poškodenie
dobrého mena a schopnosť zamestnávať.

15. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených
dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane
práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň

rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185
SSP.

16. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť

existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí
mať závažný dopad. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu
závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu
verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom,

či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom
odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho

subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).

17. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musia vyplývať z konkrétnych dôkazov ním
predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu

(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí
zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným
záujmom.18. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a na podklade argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku,
správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom

neosvedčil,žebymuokamžitýmvýkonomnapadnutéhorozhodnutiahrozilaznačnáhospodárskaškoda,
závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh podložil len účtovnou závierkou,
súvahou a výkazom ziskov a strát za rok 2023, výročnou správou o výsledkoch hospodárenia za
rok 2023, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu
týkajúcu sa roku 2024 resp. 2025 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti,

vývoja a súčasného stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred
a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu
pohľadávok, ako aj ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené
dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k zmene jeho finančnej situácie (žaloba a návrh na priznanie
odkladného účinku boli podané v auguste 2025). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka nie
je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať ekonomický

stav podniku. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady
na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je
nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť
len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal.

19. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval
dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom
nahrádzal jeho aktivitu. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom
napadnutéhorozhodnutiahrozilazávažnáujma,značnáhospodárskaškodačifinančnáškoda,prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené
podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným

záujmom.

21. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre

maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

22. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný
a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).