Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201009
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: Rudolf Ruža, so sídlom: Štefana Čulena 1195/9, 901 01 Malacky, IČO: 32 630 514, právne
zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Hlavná 31, 917 01 Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/156/2019 - 50, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania

priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Colný úrad Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie o zabezpečení veci č.
90052861/18460/2013 z 15. januára 2013 (ďalej len „rozhodnutie o zabezpečení veci“) podľa § 40
ods. 1 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) z dôvodu, že žalobca
riadne nepreukázal spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení cigariet (i) YESMOKE 0,8 červené,
počet kusov spotrebiteľských balení cigariet 2.713, počet kusov cigariet 54.260, počet kusov cigariet
v spotrebiteľskom balení cigariet 20, kontrolná známka A08001, a (ii) YESMOKE 0,6 biele, počet

kusov spotrebiteľských balení cigariet 8.789, počet kusov cigariet 175.780, počet kusov cigariet v
spotrebiteľskom balení cigariet 20, kontrolná známka A08001 (ďalej len „tovar“), ani riadne usporiadanie
finančných povinností v súvislosti s jeho dovozom alebo nákupom.
2. Žalobca v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránil
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Prvostupňový orgán preto vydal rozhodnutie č.
9005238/1/119075/2013 z 8. marca 2013 (ďalej len „rozhodnutie o prepadnutí veci“) podľa § 42 ods. 1
daňového poriadku, ktorým rozhodol o prepadnutí zabezpečeného tovaru.

3. Žalobca sa voči rozhodnutiu o prepadnutí veci odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
1100902/243936/2013 z 15. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) tak, že podľa § 74 ods.
4 daňového poriadku rozhodnutie o prepadnutí veci potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán
vyvinul dostatočné úsilie na to, aby zistil obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou DACKI
s.r.o. (ďalej len „dodávateľ žalobcu“), avšak dodávateľ žalobcu bol nekontaktný. Okrem toho uzavrel,
že tovar pochádzal od spoločnosti felpa Espanola s.r.o. (ďalej len „felpa Espanola“), ktorá po uvedení
tovaru do daňového voľného obehu nezaplatila spotrebnú daň. Podľa neho z hľadiska princípov a cieľov

sledovaných právnou úpravou zdanenia tabakových výrobkov nemôže dôjsť k akceptovaniu existencie
tabakových výrobkov v daňovom voľnom obehu, z ktorých nebola na základe podaného daňového
priznania zaplatená spotrebná daň, aj keď by nadobúdateľ takýchto tabakových výrobkov zaplatil cenu,
v ktorej by mala byť spotrebná daň zahrnutá.4. Voči rozhodnutiu žalovaného č. 1 žalobca podal správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6S/129/2014 z 23. novembra 2017 (ďalej len „rozsudok krajského
súdu“) rozhodnutie žalovaného č. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to,

že nepreukázanie riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s nákupom tovaru nemalo
žiadnu oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise. Žalovaný voči rozsudku krajského
súdu podal kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/6/2018
z 12. decembra 2018 zamietol.
5. Žalovaný preto oznámil žalobcovi pokračovanie v odvolacom konaní listom z 11. marca 2019.

Následne listom z 11. marca 2019 požiadal prvostupňový orgán o doplnenie odvolacieho spisového
materiálu. Prvostupňový orgán listom z 21. marca 2019 doručil žalovanému výpis z účtovného programu
Finančnej správy Slovenskej republiky ACCOUNTING CUSTOMS INFORMATION SYSTEM (ACIS)
(ďalej len „ACIS“), ktorý mal potvrdzovať, že spoločnosťou felpa Espanola nebola uhradená žiadna
spotrebná daň v súvislosti s uvedením tovaru do daňového voľného obehu.
6. Žalovaný na tomto podklade rozhodnutím č. 680021576/2019/CI zo 6. mája 2019 (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného č. 2“) potvrdil rozhodnutie o prepadnutí veci, za odôvodnenia v zásade
obdobného ako v rozhodnutí žalovaného č. 1.
II. Konanie pred správnym súdom
7.Žalobcapodalvočirozhodnutiužalovanéhoč.2správnužalobuzdôvodovpodľa§191ods.1písm.c),
d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie

žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tento skutkový stav
bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2 spolu s rozhodnutím o prepadnutí veci.

8. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-5S/156/2019 - 50 (ďalej len
„rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že:
· zo strany daňových orgánov bolo dokazovanie čo do preukázania neuskutočnenia obchodnej
transakcie medzi žalobcom a dodávateľom žalobcu vykonané v potrebnom rozsahu a obchodná

transakcia sa reálne neuskutočnila tak, ako ju deklaroval žalobca,
· z výpisu z ACIS vyplýva len tá skutočnosť, že voči spoločnosti felpa Espanola sú ku 31. októbru
2013 evidované po splatnosti pohľadávky v celkovej výške 9.093.640,- Eur, čo predstavuje iba súbornú
sumu voči tomuto daňovému subjektu. Z jeho obsahu nie je zrejmé, aká konkrétna suma spotrebnej
dane z tabakových výrobkov sa týka žalobcu a aká suma iných daňových subjektov, prípadne aká časť

spotrebnej dane bola zaplatená,
· nebolo preukázané, či sa táto suma neuhradenej spotrebnej dane vzťahuje na preverované transakcie
žalobcu,
· vo výpise z ACIS absentuje konkretizácia obdobia, ktorého sa týka,
· výpis z ACIS obsahuje viaceré skratky, ktorých význam nebol správnemu súdu zrejmý a ani nebol zo

strany žalovaného objasnený,
· výpis z ACIS je súhrnným vyjadrením informácií, ktoré doň vložili príslušní zamestnanci
finančnej správy. Nedá sa tak automaticky vylúčiť akékoľvek možné neúmyselné pochybenie týchto
zamestnancov, preto bolo povinnosťou žalovaného tieto skutočnosti od príslušných zamestnancov
zistiť, prehľadne a zrozumiteľne ich spracovať a až následne konštatovať záver o riadnom usporiadaní

finančných povinností tak, aby tento nemohol byť spochybnený,
· tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané riadne usporiadanie finančných povinností v súvislosti s
nákupom tovaru nemá oporu v administratívnom spise.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
9. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)

SSP z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivý proces postupom správneho súdu a nesprávneho
právneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalovaného:
· rozhodujúcou podmienkou oprávňujúcou zabezpečiť tovar je to, že nie sú riadne usporiadané finančné
povinnosti súvisiace s predmetným tovarom, pričom nie je podstatné, do akej miery, výšky, či kedy zostali

finančné povinnosti neusporiadané,
· nie je podstatné, kedy k uvedenému daňovému nedoplatku súvisiacemu so zabezpečovaným tovarom
došlo, ale či tento daňový nedoplatok vznikol,· nie je podstatné ani to, či tovar zistený u žalobcu je práve tým tovarom, z ktorého nebola spotrebná
daň odvedená iným daňovým subjektom,
· ani v prípade čiastočnej úhrady dane nie je možné žiadnym spôsobom jednotlivo odčleniť sumár tovaru

zisteného u žalobcu a iných daňových subjektov,
· tovar bol do daňového voľného obehu na daňovom území uvádzaný iba spoločnosťou felpa Espanola,
bol označený kontrolnými známkami s prideleným registračným číslom A08001, ktoré bolo pridelené
práve spoločnosti felpa Espanola. Je preto zrejmé, že zo všetkých tovarov, ktoré spoločnosť felpa
Espanola uviedla do daňového voľného obehu nebola zaplatená spotrebná daň. Za takých okolností

je právne aj skutkovo bezvýznamné viesť polemiku o tom, aká konkrétna suma spotrebnej dane z
tabakových výrobkov sa týka žalobcu a aká iných daňových subjektov,
· administratívny spis sa nedoplnil iba o výpis z ACIS, ale o sumár listín (žiadosť o doplnenie spisového
materiálu, odpoveď prvostupňového orgánu, výpis z ACIS) a tieto mal správny súd vyhodnotiť v ich
vzájomnej súvislosti,
· je špekulatívne, ak správny súd považuje výpis z ACIS za potenciálne pochybný a požaduje ho

nahradiť, či doplniť. Podstatou vzájomnej informačnej kooperácie medzi žalovaným a prvostupňovým
orgánom by bolo len to, že by žalovaný získal opäť tie isté informácie od zamestnancov prvostupňového
orgánu, ktorí vytvorili databázu ACIS,
· žalobca sa žiadnym spôsobom k obsahu zasielaných listov zo strany finančnej správy nevyjadril,
ich obsah napadol až v správnej žalobe. Jeho žalobné body sú iba zjavne účelovým špekulatívnym

postupom a správny súd vydaním napadnutého rozsudku akceptoval tento účelový postup žalobcu,
· žalobca ani správny súd nespochybnili zistený skutkový stav, namietali len procesný nedostatok
konania, absenciu dostatočného množstva podkladov, z ktorých by zistená skutočnosť mala vyplývať,
· správny súd mal postupovať podľa ustanovenia § 119 SSP a doplniť vo veci dokazovanie
napr. dožiadaním žalovaného, v ktorom by ho požiadal o konkretizáciu, či vysvetlenie podkladov

administratívneho spisu, ktorých nezrozumiteľnosť konštatoval.
10. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom správneho
súdu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
12. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

13. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
14. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného

podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

15. Ustanovenie § 40 ods. 1 daňového poriadku upravuje dôvody pre zabezpečenie veci nevyhnutne
potrebnej na preukázanie skutočností pri správe daní. Demonštratívnym spôsobom vymedzuje situácie,
za ktorých tak správca dane môže urobiť: ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci,

množstva, ceny, kvality alebo preukázanie riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s jej
dovozom alebo nákupom. Nadväzne na to § 42 ods. 1 daňového poriadku zaväzuje správcu dane vydať
rozhodnutie o prepadnutí zabezpečenej veci v prípade, ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o zabezpečení veci neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu.
16. Dôvodmi prepadnutia tovaru - spotrebiteľských balení cigariet vo veci žalobcu boli oba zákonné

dôvody; nepreukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru od dodávateľa žalobcu ako ani usporiadania
finančných povinností v súvislosti s jeho nákupom. Orgány verejnej správy svoje rozhodnutia obmedzili
takmer výhradne len na nepreukázaní spôsobu nadobudnutia tovaru, vo vzťahu ku ktorému vykonali
dokazovanie a zdôvodnili svoj procesný postup aj právne posúdenie. Kasačný súd musel pristúpiť ku
konštatácii,žerozhodnutiaorgánovverejnejsprávyčodousporiadaniafinančnýchpovinnostívsúvislosti

nákupom tovaru trpia vadami nepreskúmateľnosti a sú zmätočné. Z ich obsahu nemožno zistiť, prečo
orgány verejnej správy rozhodli daným spôsobom. Chýbajú dôvody, vysvetlenia, z čoho orgány verejnej
správy vychádzali, aké úvahy ich viedli vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a vydaniu rozhodnutia.17. Žalovaný aj prvostupňový orgán len všeobecne a veľmi stroho poukázali na to, že malo ísť o
držbu a predaj tovaru, ktorý bol do daňového voľného obehu uvedený nezákonným spôsobom a nebola
zaň zaplatená spotrebná daň. Neupresnili však, akú súvislosť má toto zistenie so žalobcom, prečo je

zodpovednosť za túto skutočnosť pripisovaná jemu a ako orgány verejnej správy vôbec dospeli k záveru
o úniku spotrebnej dane.
18. Skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, nemôžu obstáť. V administratívnom
spise sa nenachádzajú podklady pre zistenie, či žalobca mal usporiadané finančné povinnosti. Žalovaný
síce doplnil administratívny spis o výpis z ACIS (pozn. ide v tomto smere o jediný potenciálne validný

dôkaz v celom administratívnom spise), tento ale nie je možné považovať za dostačujúci a preukazujúci
zistené skutočnosti. Výpis z ACIS neustaľuje, či bola alebo nebola spotrebná daň zaplatená, nie je
spôsobilým listinným dôkazom na preukázanie (ne)usporiadania finančných povinností. Nemožno z
neho zistiť ani to, v akom rozsahu finančné povinnosti nemali byť usporiadané. V tejto súvislosti preto
kasačný súd zdieľa závery správneho súdu, pričom ich v plnej miere považuje za adekvátne a ďalej z
nich vychádza.

19. Žalovaným predložený výpis z ACIS je, striktne vzaté, tabuľka s pár riadkami, z ktorej, okrem položky
„splatnosť 31. október 2013“ a „čiastka predpísaná“ resp. „ešte otvorené 9.093.640“, nie je evidentné
vôbec nič. Takýto výpis nemôže predstavovať kvalifikovaný dôkaz, pokiaľ z neho nemožno overiteľným
a jednoznačným spôsobom vyčítať viac než izolovaný údaj bez preukázateľnej väzby na skutkový stav
a vznik povinnosti, resp. na právny vzťah. Výpis z ACIS nedáva odpoveď na otázku, ako bola v ňom

uvedená suma vypočítaná, či z akých zdrojových údajov vychádza. Nie je v tomto kontexte možné
stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že administratívny spis sa doplnil o sumár listín, ktoré bolo treba
vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, pretože tieto listiny (žiadosť o doplnenie spisového materiálu,
odpoveď prvostupňového orgánu) neumožňujú, a to ani po ich súvzťažnom vyhodnotení, verifikáciu
výpisu z ACIS, ani neposkytujú bližšie vysvetlenia a zistenia.

20. Kasačný súd rovnako nemôže prisvedčiť sťažnostnému bodu žalovaného, že správny súd mal
postupovať podľa ustanovenia § 119 SSP a doplniť vo veci dokazovanie napr. dožiadaním žalovaného,
v ktorom by ho požiadal o konkretizáciu, či vysvetlenie podkladov administratívneho spisu, ktorých
nezrozumiteľnosť konštatoval. Je potrebné pripomenúť, že to nie je primárne správny súd, ktorý má
porozumieť obsahu listinných dôkazov, ale daňový subjekt, ktorého na ich základe ťažia negatívne

následky. V každom prípade, daňový subjekt, ani správny súd si nemajú domýšľať, čo výpis z ACIS
znamená. Správne konanie má byť založené na preukázaní právne významného konania, nie na
predpokladoch. K odstráneniu rozporov správneho konania nemá dochádzať v konaní pred správnym
súdom. Lepšie povedané, k rozporom v správnom konaní nemá dôjsť vôbec. Účastník konania, o to
viac pokiaľ ide o konanie vo veciach správy daní, kde sa najmarkantnejším spôsobom zasahuje do jeho

majetkových práv, musí bez pochybností vedieť z akého dôvodu orgány verejnej správy postupovali
zvoleným spôsobom a na základe akej právnej úvahy dospeli k výrokovej časti rozhodnutia.
21. Správne súdne konanie je konaním prieskumným, nemá naprávať nedostatky spôsobené orgánmi
verejnej správy pri výkone ich právomoci v správnom konaní. Nepokračuje sa ním v napadnutom
správnom konaní, ani sa nenahrádza (ne)činnosť orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu

pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy je posudzovať, či boli
zadovážené relevantné a dostatočné podklady pre vydanie rozhodnutia, či orgány verejnej správy zistili
vo veci skutkový stav dostatočne a pre účastníka konania zrejmým spôsobom, či konali v súčinnosti s
ním, ako aj či rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/53/2023 z 27. februára 2025).

22. Kasačný súd nepopiera, že dôkazné bremeno je v danom prípade na žalobcovi ako daňovom
subjekte. Do momentu získania výpisu z ACIS však neprebehlo také dokazovanie vo vzťahu k
usporiadaniu finančných povinností, na podklade ktorého by bolo udržateľné rozhodnúť o tom, že tieto
neboli usporiadané. V rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je žiadna podstatná zmienka ani o
zákone č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v účinnom znení, nie je objasnené

kedy vznikla daňová povinnosť ani kto mal byť platiteľom dane, resp. ak sa ním mal stať žalobca, v akom
momente k tomu malo dôjsť a ak ním nemal byť žalobca, prečo nezaplatenie spotrebnej dane malo
byť relevantné pre účely posúdenia usporiadania jeho finančných povinností. Kasačný súd dopĺňa, že
disponuje vedomosťou o rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/34/2016 z 23.
novembra 2017, na podklade ktorého je možné sa priblížiť k záveru, že prepadnutie veci nie je viazané

výlučne na veci vo vlastníctve, či držbe osoby povinnej k úhrade spotrebnej dane. Faktom však zostáva,
že nezaplatenie spotrebnej dane nebolo v konaní vo veci žalobcu preukázané, pričom sa orgány verejnej
správy nevenovali ani vyhodnoteniu, komu svedčí povinnosť jej úhrady. Náznaky o nemožnosti liberácie
daňového subjektu za nezákonné správanie sa iného subjektu, ktoré žalovaný priniesol do diskurzuaž pred správnym súdom na pojednávaní uskutočnenom 23. októbra 2024, nepostačujú. Žalobcovi
neboli v správnom konaní vysvetlené podstatné skutočnosti a zistený skutkový stav nie je náležite
subsumovaný pod príslušné právne normy. Takéto rozhodnutia zasahujú do práv a právom chránených

záujmov žalobcu, nereflektujú na právnu istotu a legitímne očakávania.
23. Kasačný súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že správny súd rozhodol
zákonne. Rozhodnutia orgánov verejnej správy nevychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu,
tento nie je logicky vyhodnotený, ani v súlade so zákonom riadne právne posúdený. Na základe
zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení sťažnostných bodov

rozhodol kasačný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Žalovaný by mal opätovne vec právne a skutkovo preskúmať, a na takto zistený skutkový a právny
stav riadne aplikovať príslušné ustanovenia daňového poriadku, najmä svoje rozhodnutie presvedčivo
a riadne odôvodniť, tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe akého dôvodu, po preukázaní akých
dôkazov dospel ku konečnému rozhodnutiu. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že dôkazné bremeno
žalobcu je obmedzené spravidla len na dôkazy, ktoré je schopný poskytnúť vo vzťahu k svojej osobe.

Bude preto na žalovanom, aby vykonaním ďalších dôkazov preukázateľne spochybnil neusporiadanie
finančných povinností v súvislosti s nákupom tovaru, resp., aby v tejto časti vyhodnotil zákonnosť
rozhodnutia o prepadnutí veci.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
25. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie

je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa
predmetného ustanovenia.
26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa
§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého: Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci

celkom (...) úspech. Kasačný súd žalobcovi z dôvodu, že v kasačnom konaní bol úspešný, priznal právo
na náhradu trov konania.
27. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.