Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202856
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122202856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárske
družstvo Kotešová, so sídlom 013 61 Kotešová, IČO: 00 210 781, zastúpené právnou zástupkyňou: Mgr.
Jana Králiková Čížová, advokátka, s miestom výkonu činnosti Budatínska Lehota 258, 024 01 Kysucké
Nové Mesto, IČO: 52 299 821 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX,
zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka, s miestom výkonu činnosti
Červeňanského 540, 014 01 Bytča, IČO: 50 053 299, o zriadenie vecného bremena - práva prechodu
a prejazdu a o vzájomnej žalobe, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

13C/25/2022-288 zo dňa 14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zriadil vecné bremeno v prospech
žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti - stavby „Sklad materiálu“, súpisné číslo XXX, ktorá je postavená
na parcele KN-C č. 336/2 a je zapísaná na LV č. XXX, pre okres A., obec A., kat. územie C., spočívajúce

v práve cesty cez pozemok parcelné číslo KN-C 324/4 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 902
m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C., v rozsahu 83 m2 tak, ako je toto vecné bremeno zakreslené v
geometrickom pláne číslo 36442500-61/2023 zo dňa 14.03.2023, ktorý vyhotovil SYKO s.r.o., IČO: 36
442 500, so sídlom A. Kmeťa 320/7, 010 01 Žilina a ktorý úradne overil Okresný úrad Bytča, katastrálny
odbor dňa 24.03.2023, a ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok I.). Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 458,07 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(výrok II.). Vzájomnú žalobu zamietol (výrok III.) Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania a trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že žalobca
je výlučným vlastníkom stavby - skladu materiálu súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. C.,
postavenej na parcele č. 336/2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., stavba bola na predmetnej parcele
postavená pred rokom 1976 a okrem toho je na parcele č. 324/4 umiestnená žumpa žalobcu, taktiež
postavená pred rokom 1976, ktorá nepodlieha zápisu v katastri nehnuteľnosti. Tiež nebolo sporné, že
žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. 324/4 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

902 m2, zap. na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie C., a tiež je výlučným vlastníkom pozemku KN-
C parc. č. 336/2 - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 902 m2, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX, kat. územie C., na ktorom pozemku je postavený predmetný sklad. Nebolo sporné ani to, že
žalobca predmetné pozemky užíval do konca roku 2021 na základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvys predchádzajúcim vlastníkom, a teda mal ku stavbe skladu a žumpe zabezpečený prístup. Nakoľko
nájomná zmluva k predmetným parcelám skončila ku koncu roka 2021, nový vlastník vyzval žalovaného
k vyprataniu pozemku a stavby, za účelom vstúpenia do užívania. K dohode so žalovaným nedošlo.

Východiskovou otázkou pre právne posúdenie veci bola otázka, či predmetná stavba skladu je stavbou
v občianskoprávnom zmysle. Obhliadkou sa mieste samom mal súd prvej inštancie preukázané, že
predmetný sklad je stavbou pevne spojenou so zemou, s touto stavbou je možné nakladať bez toho,
aby sa súčasne muselo nakladať s pozemkom, na ktorom je táto stavba umiestnená. Tiež túto stavbu
nemožno od pozemku, na ktorom je umiestnená, oddeliť bez toho, aby sa neznehodnotila. Ide teda o

stavbu spojenú so zemou pevným základom, čiže o nehnuteľnosť, a je tak stavbou v občianskoprávnom
zmysle (§ 119 ods.2 OZ).
Ďalšou východiskovou otázkou pre právne posúdenie veci bola otázka, či predmetná stavba skladu je
stavbou oprávnenou alebo neoprávnenou. Súd prvej inštancie konštatoval, že je pravdou, že priamy
dôkaz vo forme rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o odovzdaní pozemku KN-C parc. č. 336/2
právnemu predchodcovi žalobcu do užívania, sa nezachoval, avšak zo stavebného povolenia č. Výst.

3118/1964 zo dňa 17.08.1964 (správne má byť 17.09.1984 – poznámka odvolacieho súdu) vydaného
bývalým Okresným národným výborom, odborom výstavby Žilina (č.l. 145) vyplýva, že tento pozemok
bol súčasťou areálu bývalého JRD C. - právny predchodca žalobcu, a bola postavená tzv. socialistickou
organizáciou pred 01.01.1992. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že pokiaľ ide o posudzovanie otázky,
či ide o neoprávnenú stavbu v občianskoprávnom zmysle, je treba vychádzať z právnej úpravy platnej

v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, a tiež platí, že o neoprávnenú stavbu nemôže ísť
vtedy, ak táto bola postavená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou. V súdenej veci ide práve
o takýto prípad, a preto dospel k záveru, že v danej veci o neoprávnenú stavbu nejde a aplikácia ust. §
135c Občianskeho zákonníka na danú vec je tak vylúčená.
V konaní bolo preukázané, že žalobca využíva predmetnú stavbu skladu za účelom umiestňovania

poľnohospodárskej techniky v jeho vlastníctve s ktorou hospodári.

Obhliadkou na mieste samom bolo preukázané aj to, že žalobca ako vlastník predmetnej stavby nemá k
tejto stavbe iný prístup, resp. prístup k predmetnej stavbe skladu nemožno zabezpečiť inak. Pokiaľ teda
žalovaný tvrdil opak, toto jeho tvrdenie nebolo preukázané. Bola totiž vykonaná aj obhliadka pozemku,

o ktorom žalovaný tvrdil, že cez tento pozemok má žalobca prístup ku skladu, táto cesta je však v
čase rozhodovania súdu jednak zatarasená, a jednak sa na tomto pozemku nachádza trafostanica. V
danej veci boli tak splnené obe hmotnoprávne podmienky vyžadované zákonom pre úspešnosť žaloby
na zriadenie práva cesty zodpovedajúcej vecnému bremenu. Rozsah vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty bol stanovený žalobcom predloženým znaleckým posudkom č. 36442500-61/2023 zo

dňa 14.03.2023, ktorý vyhotovil SYKO s.r.o. považoval za primeraný. Za primeranú a nesporne zistenú
považoval aj jednorazovú peňažnú odplatu za zriadené vecné bremeno, ktorá bola určená znaleckým
posudkom č. 52/2023 zo dňa 14.04.2023 vypracovaným znalcom D. E. F., ku ktorému žalovaný
nevzniesol žiadne relevantné námietky, ani neprodukoval žiadny dôkaz, preukazujúci inú výšku tejto
odplaty.

Vzájomnú žalobu žalovaného (ktorou sa domáhal, aby súd prikázal predmetný sklad do vlastníctva
žalovaného) zamietol ako nedôvodnú, keďže v danej veci nejde o neoprávnenú stavbu, a teda aplikácia
ust. § 135c Občianskeho zákonníka je vylúčená. Návrh žalovaného na zmenu vzájomnej žaloby (č.l.260
rub) súd prvej inštancie nepripustil s odkazom na ust. § 143 ods.1 CSP, a to uznesením vyhláseným na
pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 14.11.2023 (č.l. 282).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.
Namietal, že už v priebehu prvoinštančného konania rozporoval tvrdenie žalobcu, že stavba sklad
materiálu súp. č. XXX (ďalej aj len „sklad“) bola postavená pred rokom 1976. Svoju námietku o veku

stavby podložil aj čestnými prehláseniami dvoch bývalých zamestnancov JRD C. (právneho predchodcu
žalobcu) p. G. F. a p. H. B., ktorí potvrdili, že stavba sklad materiálu bola postavená v rozmedzí rokov
1979až1982.Vnapadnutomrozsudkuotýchtodôkaznýchprostriedkoch,ktorépredložilspolusosvojim
písomným podaním zo dňa 16.02.2023, nie je ani zmienka a súd prvej inštancie nijako presvedčivo
nezdôvodnil, prečo týmto čestným prehláseniam neuveril resp. prečo ich nepovažuje za relevantný

dôkazný prostriedok vo vzťahu k spornej skutočnosti o dátume ukončenia výstavby skladu
materiálu súp. č. XXX. Žalobca spoľahlivo ním tvrdenú skutočnosť o ukončení výstavby skladu pred
rokom1976vsporenepreukázal.Vžiadnomprípadenemožnosúhlasiťsozáveromsúduprvejinštancie,
že nebolo sporné, že daná stavba bola postavená pred rokom 1976. Skutkové zistenie súdu prvejinštancie ohľadom veku stavby považuje za nesprávne, toto nesprávne skutkové zistenie nevychádza
z vykonaného dokazovania.
Žalobca v priebehu konania predložil ako dôkazný prostriedok stavebné povolenie na stavbu akejsi

kôlne na uskladnenie strojov (v ktorom však nie je uvedené žiadne parcelné číslo, na ktorom má byť
stavba zriadená) a žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu kôlne. Ani z jedného zo žalobcom
produkovaných dôkazných prostriedkov nie je zrejmé, že by pozemok, na ktorom sa stavba súp. č. XXX
nachádza, bol zastavaný so súhlasom vtedajších vlastníkov daného pozemku alebo že by ho tieto osoby
odovzdali do užívania bývalého JRD C. ako socialistickej organizácie. Dokonca v konaní ani nebolo

preukazované kto bol vlastníkom pozemku pod stavbou v čase jej zriadenia.
Namiesto toho, aby žalobca riadne preukázal oprávnenosť stavby súd prvej inštancie v bode 9
napadnutého rozsudku o tom len špekuluje o tom, čím tak nepodloženými úvahami substituuje
nedostatky skutkových tvrdení žalobcu a neunesenie dôkazného bremena žalobcu súd prvej inštancie
úplne nelogicky vyložil na prospech žalobcu.
Žalobca v spore ani netvrdil, že by niekedy existoval nejaký dôkazný prostriedok o odovzdaní pozemku

pod stavbou do užívania JRD C. ako socialistickej organizácie. Od začatia sporu namietal stavbu ako
neoprávnenú a bolo na žalobcovi, aby skutočne preukázal oprávnenosť zriadenia stavby skladu
na cudzom pozemku.
Skutočnosť, že pozemok, na ktorom je stavba skladu súp. č. XXX postavená sa nachádza v areáli
družstva sama o sebe nemôže viesť k jednoznačnému záveru, že stavba bola postavená oprávnene.

Oplotenie areálu družstva mohlo byť zriadené o mnoho rokov neskôr ako samotná stavba skladu súp.
č. XXX.
V dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom sú značné rozpory - konkrétne v stavebnom
povolení č. Výst. 3118/1964 zo dňa 17.08.1964 vydaného bývalým Okresným národným výborom,
odborom výstavby Žilina je uvedené, že stavba sa povoľuje dňa 17.08.1964. Žiadosť o vydanie

stavebného povolenia JRD C. je však datovaná až dňom 16.09.1964, teda žiadosť o stavebné povolenie
bola zo strany JRD C. podaná až mesiac po vydaní stavebného povolenia. Stavba je v stavebnom
povolení označená ako kôlňa, nie je tam uvedené žiadne parcelné číslo, na ktorom má byť postavená.
Ako sa mal súd možnosť oboznámiť na ohliadke dňa 12.06.2023 v areáli žalobcu sa nachádza viacero
podobných stavieb typu sklad materiálu a preto sa žalobcom predložené doklady mohli vzťahovať na

akúkoľvek inú stavbu v tomto areáli. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému
záveru, že sa tieto doklady vzťahujú na stavbu sklad materiálu súp. č. XXX (uvedené namietol aj
vo svojom podaní zo dňa 19.09.2023). Tu sa súd prvej inštancie opäť nekriticky a neobjektívne len
priklonil k tvrdeniam žalobcu a skutkové zistenia súdu sú úplne nesprávne, najmä pokiaľ ide o existenciu
akýchkoľvek dôkazov o tom, že pozemok CKN parc. č. 336/2 bol niekedy v minulosti odovzdaný do

užívania JRD C.. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom odovzdania pozemkov CKN parc. č.
336/2 a parc. č. 324/4 do užívania socialistickej organizácie JRD C. považuje za nesprávne.

Žalobca v spore poukázal na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
(ďalej len „ČR“) zo dňa 25.02.1999, sp. zn. 2Cdon 1031/97, publikované pod Rc 13/2000, z týchto

právnych záverov vychádza aj napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Tieto závery Najvyššieho
súdu ČR boli prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu ČR, konkrétne nálezom
Ústavného súdu ČR I. ÚS 599/03 zo dňa 28. 7. 2004: „Podlé čl. 1 Ústavy České republiky je Česká
republika svrchovaný, jednotný a demokratický právni štát založený na úcte k právúm a svobodám
človeka a občana. Uvedený článek je základním interpretačním vodítkem činnosti všech orgánů

statní moci České republiky. Lze z něho - byť nejen z něho - dovodit, že i při zachování (zásadní)
kontinuity se "starým právem" je třeba výklad a použití právních norem podřídit jejich obsahově
materiálnímusmyslu.ÚstavaČeskérepublikyprotojasněakcentujehodnotovoudiskontinuituse"starým
režimem" (komunistickým) a zdůrazňuje ochranu základních práv a svobod, jež z ústavního pořádku
České republiky vyplývají (srov. nález sp. zn. Pl. ÚS 19/93 Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu,

svazek 1, nález č. 1, str. 1 a násl; vyhlášen pod č. 14/1994 Sb).“
V ďalšom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR Rc 23/2006 sp.zn. 31 Cdo 606/2004 zo dňa
16.02.2005, podľa ktorého „Bylo-li zřízení stavby tzv. socialistickou organizací na cizím pozemku po
1.4.1964 od počátku neoprávněné, je třeba provést její vypořádání podlé § 135c obč. zák., i když
šlo o stavbu zřízenou pred 1.1.1992. Velký senát občanskoprávního kolégia Nejvyššího soudu se tak

odchyluje od právního názoru, vysloveného v rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 25.2.1999, sp. zn. 2
Cdon 1031/97, publikovaného ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2000, pof. č. 13, že
o neoprávnenou stavbu nemúže jít tehdy, byla-li tato stavba zřízena pred 1.1.1992 tzv. socialistickou
organizací. Nadále je však použitelný záver tohoto rozhodnutí, že pri posuzování otázky, zda jde oneoprávnenou stavbu ve smyslu občanského zákoníku, je treba vycházet z právni úpravy platné v
okamžiku vzniku stavby jako věci v právním smyslu."
Uvedené závery sú aplikovateľné a mali by byť zohľadnené aj v tomto súdnom spore, nakoľko nemožno

poskytnúť žalobcovi právnu ochranu za okolností, keď zriadil sklad súp. č. XXX na pozemku tretích osôb
neoprávnene bez ich súhlasu. Žalobca v spore neprodukoval žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci
jeho tvrdenie o oprávnenosti danej stavby. Skutočnosť, že stavba sa nachádza v areáli družstva ešte
sama o sebe neznamená, že pozemky v danom areáli boli vtedajšími vlastníkmi dobrovoľne odovzdané
do užívania právneho predchodcu žalobcu - JRD C..

V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie s touto právnou argumentáciou nezaoberal a neprikladal
rozhodnutiam Ústavného súdu ČR ani Najvyššieho súdu ČR žiadnu relevanciu, čo činí napadnutý
rozsudok nepreskúmateľným.
Ak súd prvej inštancie považoval predmetné rozhodnutia za neaplikovateľné vo veci mal tento svoj
právny názor jasne zadefinovať a presvedčivo odôvodniť. Argumentoval, že aj vtedy, ak bola stavba
zriadená pred 01.01.1992 socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka

daného pozemku (teda neoprávnene ako v prejednávanom prípade) je nevyhnutné vykonať jej
vyporiadanie v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka.
Taktiež poukázal na definíciu neoprávnenej stavby v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6MCdo/44/2012
Uviedol, že opakovane namietal rozsah ako aj trasovanie vecného bremena na prístup k stavbe skladu.

Žalobca navrhol zriadenie vecného bremena na časti jeho pozemku o výmere 83 m2 (v pás v šírke 3
metre a dĺžke 28 metrov). Na nevyhnutný prístup žalobcu k stavbe súp. č. XXX by žalobcovi objektívne
postačovala výmera 21 m2 (pás v šírke 3 metre a dĺžke 7 metrov), čo preukázal mapovým podkladom
zabezpečeným z portálu ÚGKK. Nakoľko skutkové tvrdenia sporových strán boli pokiaľ išlo o rozsah ako
aj trasovanie vecného bremena zásadne odlišné, navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom

z odvetvia Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností odboru 150200 - Kataster nehnuteľností za
účelom stanovenia, čo najmenšieho možného rozsahu jeho obmedzenia vecným bremenom žalobcu
spočívajúcim v práve prechodu cez pozemok CKN parc. č. 336/2. Súd prvej inštancie postupoval
procesné nesprávne keď tento dôkazný návrh žalovaného na zistenie rozhodujúcich skutočností
bezdôvodne zamietol,

Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkal jeho nedostatočnosť, povrchnosť a nepresvedčivosť, čím
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR
(I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

Zriadením vecného bremena tak ako bolo navrhnuté žalobcom sa úplne znehodnotí jeho pozemok a

znemožní sa mu jeho riadne užívanie, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s tým, že žalobca doposiaľ k stavbe súp. č. XXX vstupoval z pozemku EKN parc. č.
224, na ktorom je postavená stavba súp. č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Aj na samotnej ohliadke stavby
dňa 12.06.2023 bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že poľnohospodárska technika
bola do skladu transportovaná po betónových paneloch pozdĺž stavby súp. č. XXX a uvedené je vidno

aj na snímkach z ortofotomapy (ako dôkazný prostriedok č. 13 pripojený k vyjadreniu k žalobe). Súd
prvej inštancie však úplne nelogicky vyhovel návrhu na zriadenie vecného bremena cez bahnitý terén
bez pevného podložia, do ktorého sa bude poľnohospodárska technika zabárať.
4.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa obsahu podaného odvolania - odvolacích dôvodov

tak ako ich formuloval odvolateľ vyplýva, že odvolateľ nenamieta splnenie zákonných predpokladov pre
zriadenie vecného bremena, namietal len to, že súd nevyhovel jeho návrhu na pribratie znalca za účelom
určenia nevyhnutného rozsahu vecného bremena. Mal za to, že žalovanému nič nebránilo zadovážiť si
znalecký posudok alebo geometrický plán na vlastné náklady a v konaní ho predložiť ako dôkaz po tom,
čo on predložil geometrický plán vypracovaný SYKO s.r.o. zo dňa 24.03.2023.

Rozsah zriadeného vecného bremena v jeho prospech je minimálny, nakoľko v predmetnej stavbe sa
parkujú stroje hospodárske, často s neštandardnou šírkou podvozku a zo strany od vedľajšej budovy
by sa nevytočil a okrem toho vecné bremeno je trasované z obecnej cesty, zatiaľ čo žalovaný navrhoval
trasovať z pozemku SPF. Súd postupoval procesne správne, keď obe strany k spornému rozsahu VB

na pojednávaní konanom dňa 14.11.2023 dopočul a následne rozhodol, že navrhnutý dôkaz nevykoná.

K námietke žalovaného, že stavba - sklad materiálu súp. č. XXX nebola postavená pred rokom
1976 uviedol, že táto skutočnosť je nesporná v súvislosti s čím poukázal na predložené rozhodnutieOkresného národného výboru zo dňa 17.09.1964. Pokiaľ žalovaný predkladá čestné prehlásenia
spísané ním blízkym osobami, tak nejde o dôkaz, ktorý by mal právnu silu spochybniť predložené
rozhodnutie a nato nadväzujúce rozhodnutie Obce C. o určení súpisného čísla k stavbe postavenej pred

rokom 1976 zo dňa 12.07.2007, ktoré je úradným dokumentom. Z obsahu predložených dokumentov
jednoznačne vyplýva, že stavba bola postavená v roku 1964 a v tomto roku (Inventárny súpis majetku zo
dňa 31.12.2020) v 12 mesiaci roku 1964 zaradená do majetku družstva. Vzhľadom na uvedené má zato,
že súd riadne zistil vek stavby a k tomu viažucu sa právnu úpravu. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa
domnieva, že stavba v uvedenom roku nevznikla, nezakladá dôvod odvolania.

Ak žalovaný v podanom odvolaní namieta, že stavba je v stavebnom povolení označená ako typizovaná
kôlňa na stroje, čo mohlo viesť k zámene k tejto stavby s inou, uvedené pochybnosti boli odstránené
obhliadkou na mieste samom, kde sa mal súd možnosť presvedčiť, že v celom areáli je len jeden druh
tejto stavby (s poukazom aj na fotodokumentáciu obsiahnutú v znaleckom posudku), ktorá je funkčne
určená ako jediná na parkovanie hospodárskych strojov a vystavaná technikou montovanej dielne a
teda jednoznačne spojiteľná s vydaným rozhodnutím ONV. Zo strany žalovaného ide v tomto smere len

o špekulácie, ktoré však neboli vyvrátené žiadnym relevantným dôkazom.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, že stavebné povolenie (rozhodnutie ONV zo dňa 17.09.1964) malo
byť vydané už dňa 17.08.1964, zatiaľ čo žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola datovaná ku
dňu 16.09.1964, uviedol, že ide iba o zavádzajúce tvrdenia žalovaného spôsobené nepozornosťou, lebo
upriamením pozornosti na rozporovaný dátum, je zrejmé, že pisateľ dokumentu písal takýmto spôsobom

číslo 9, a teda nejde o žalovaným tvrdené číslo 8, čo možno vyvodiť aj z roku, ktorý je v rozporovanom
dátume uvedený, kde je presne tak isto napísané číslo 9 označujúc mesiac a aj rok, ak teda žalovaný
nechce tvrdiť, že rozhodnutie je z roku 1864. Skutočnosť, že rozhodnutie je datované ku dňu 17.09.1964
vyplýva, aj z konca dokumentu kde je uvedené „Vybavené 17.09.1964“ a teda v mesiaci september a
nie v mesiaci august ako tvrdí žalovaný.

K námietke, podľa ktorej pozemok bol zastavaný bez súhlasu vlastníkov pozemku uviedol, že družstvo
užívalo predmetné pozemky ako pozemky štátne, okolo roku 1952 prešli ako štátne vlastníctvo z
štátneho majetku A. do správy JRD C. a v čase výstavby predmetnej budovy sa súhlas vlastníka na
stavbu budovy nevyžadoval, pretože išlo o štátny majetok. Okrem toho poukázal na § 24 ods.
3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách. Pozemok, ktorý je predmetom sporu bol

pôvodne zoštátnený v zmysle vtedy platnej právnej úpravy a následne po nežnej revolúcií navrátený
pôvodným vlastníkom a to právnemu predchodcovi žalovaného - I. J. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý bol aj
členom družstva a členom jeho predstavenstva.
Odpoveď na všetky otázky týkajúce sa výstavby vyplývajú zo samotného rozhodnutia ONV, kde je
uvedené, že zastavovací plán bol schválený výmerom KNV - areál dvora JRD - C.. Areál dvora bol

oplotený v roku 1962 na základe rozhodnutia ONV č. Výst. 1174/1962 zo dňa 10.05.1962, oplotenie
od tohto roku nebolo menené (na drobnú údržbu) a roku výstavby zodpovedá aj použitý materiál a
spôsob oplotenia. Pozemok žalovaného sa nesporne nachádza v oplotenej časti dvora, pričom žalovaný
v konaní oplotenie pozemku a ani rok oplotenia nerozporoval.
Jediným sporným bodom sa v celom konaní môže javiť otázka oprávnenosti stavby. Žalovaným

označenérozhodnutiamajúvšetkyspoločnýskutkovýzákladatovtom,žepredmetomsporubolastavba
zriadená neoprávnene, zatiaľ čo predmetom tohto sporu je stavba zriadená podľa práva platného v čase
jej zriadenia a teda nemožno aplikovať žalovaným citované súdne rozhodnutia aj na stavbu zriadenú
oprávnene alebo použiť tento výklad extenzívne na všetky prípady. Štát podľa vtedy platného práva
znárodňoval pozemky, často aj nezákonným spôsobom, avšak práve na zmiernenie krívd socializmu bol

prijatý zákon o navrátení vlastníctva k pozemkov, kde síce pozemky boli navrátené, avšak faktický stav
na nich je nemenný. Všetky písomne záznamy z tejto doby nemožno už dopátrať ani v archíve, preto
treba vychádzať zo znalosti obyvateľstva a iných dôkazov, ktorým je napríklad tá skutočnosť, že veľká
časť dvora aj po nežnej revolúcií ostala vo vlastníctve štátu ako štátny majetok (pozemky).
5.

Žalovaný v replike uviedol, že vyjadrenie žalobcu vo väčšej miere nekorešponduje s obsahom odvolania
žalovaného a nepredstavuje reakciu na odvolacie dôvody a pokúša sa skôr svojim podaním suplovať
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a k vytýkaným odvolacím dôvodom a vadám rozsudku
prvej inštancie sa žalobca stavia úplne nekriticky. V odvolaní namietal, že stavba sklad materiálu je
stavbou neoprávnenou a preto sa žalobca nemôže domáhať právnej ochrany svojho užívacieho práva

k stavbe a zriadenia vecného bremena k tejto neoprávnenej stavbe. Judikáty, na ktoré poukázal jednak
v priebehu sporu a tiež v podanom odvolaní, žalobca vykladá nesprávne. Žalobca tvrdí, ale svoje
tvrdenienepreukázalžiadnymdôkaznýmprostriedkom,žepozemokpodspornoustavboubolpôvodným
vlastníkom vyvlastnený resp. zoštátnený. Žalobca toto tvrdenie v konaní na súde prvej inštancie vôbecneuvádzal a v celom základnom konaní neprodukoval žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci, že
pozemok pod stavbou skladu bol v čase výstavby skladu štátny a že ho malo JRD C. v užívaní. Žalobca
v tomto smere jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno.

6.
Žalobca nevyužil právo reagovať na repliku žalovaného duplikou.
7.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8.
V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku krajský
súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je
spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích

námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP). Z konštatovaného nadväzne vyplýva,
že odvolací súd nemôže v sporovom (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.
9.

V súdenej veci je odvolacia argumentácia žalovaného primárne založená na spochybňovaní
oprávnenosti predmetnej stavby (sklad materiálu súp. č. XXX), resp. tvrdení o jej neoprávnenosti ako
i na námietkach ohľadne skutkového zistenia veku stavby (roku jej postavenia) s tým, že v konaní
ani nebolo preukazované, kto bol vlastníkom pozemku v čase zriadenia stavby, pričom priamy dôkaz
o odovzdaní pozemku právnemu predchodcovi žalobcu (JRD C.) neexistuje. Taktiež odvolateľ namietal

záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žiadosť o vydanie stavebného povolenia a stavebné
povolenie č. Výst. 3118/1964 malo vzťahovať na predmetnú stavbu, keďže v nich absentuje údaj o tom,
na akej parcele má byť postavená s tým, že stavebné povolenie malo byť vydané už pred podaním
žiadosti o jeho vydanie. V ďalšom odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že sa vôbec nezaoberal
ním predloženými čestnými prehláseniami dvoch bývalých zamestnancov JRD C., ktorí potvrdili, že

predmetná stavba bola postavená po roku 1979, resp. v rozmedzí rokov 1979 až 1982. Ostatná časť
odvolacej argumentácie sa týkala rozsahu zriadeného vecného bremena na prístup k stavbe skladu
v súvislosti s čím namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý ním predložený návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania, zamietol.
10.

V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby (skladu materiálu súpis.
č.XXX),postavenejnapozemku,ktorýžalovanýnadobudoldovýlučnéhovpriebehurokov2021až2023
(5/6 titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 02.07.2021 a 1/6 v priebehu tohto súdneho konania
titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 26.04.2023).
11.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 16.09.1964 (č.l. 146 spisu) správa JRD C. adresovala
Okresnému národnému výboru, odbor stavebný žiadosť o vydanie stavebného povolenia na montovanú
kôlňu na stroje, z obsahu ktorej vyplýva, že kôlňu na stroje potrebujú na skladovanie rôznorodých
mechanizačných prostriedkov.
Na základe uvedenej žiadosti vydal Okresný národný výbor, odbor výstavby v Žiline dňa 17.09.1964

rozhodnutie č. Vyst. 3118/1964 (č.l. 145 spisu), ktorým na parcele č. „areál dvora JRD“ povolil stavbu
„Typizovanej kôlne na stroje“ so začatím stavby v III. kvartáli 1964 a dokončením stavby v IV. kvartáli
1964. Z celkového kontextu tohto rozhodnutia a rukopisu pisateľa, ktorý vlastnoručne vpisoval podstatné
údaje do textu rozhodnutia, je zrejmé, že sa jedná o rozhodnutie vydané 17.09.1964, a nie 17.08.1964
ako tvrdil odvolateľ, keďže číslo 8 je na spodnej prvej strane tohto dokumentu v číslici „80.000“ písané

inak ako v dátume vydania rozhodnutia a vybavenia žiadosti „17.9.1964“.
Z inventúrneho súpisu majetku žalobcu ku dňu 31.12.2020 (č.l. 97 spisu) vyplýva, že budova inv. č. 222
označená ako „kôlňa na stroje“ bola do majetku právneho predchodcu žalobcu zaradená v 12. mesiaci
1964, pričom žiadna iná budova s označením „kôlňa“, či „sklad“ nebola po roku 1964 do predmetného
inventúrneho súpisu majetku žalobcu zaradená.

Zo žiadosti žalobcu o zápis objektov adresovanej dňa 02.08.2007 Správe katastra Bytča (č.l. 148
spisu) vyplýva, že žalobca požiadal o zápisov viacerých (13-ich) objektov nachádzajúcich sa na jeho
hospodárskom dvore, medzi nimi aj budovy „sklad materiálu“ postavenej na parcele 336/2, ktorému bolopridelené súpisné č. XXX. Zo žiadosti vyplýva, že predmetné objekty boli postavené a začali sa užívať
v roku 1975 a vlastníctvo k nim bolo potvrdené Obecným úradom v C..

Na základe uvedenej žiadosti Obec C. vydala dňa 31.07.2007 rozhodnutie sp. zn. 273/2007 o určení
súpisného čísla (č.l. 148 p.v. spisu), ktorým určil súpisné číslo XXX pre budovu „sklad materiálu“
postavenú v katastrálnom území C. na parc. č. KN 336/2, ktorej vlastníkom je žalobca a ktorá bola
postavená pred rokom 1976.

12.
Zo všetkých vyššie označených listín je zrejmé, že stavba, ktorej sa týkajú bola postavená pred rokom
1976. Skutočnosť, že touto stavbou je práve predmetný sklad materiálu súpisné č. XXX nedokážu
vyvrátiť tvrdenia žalovaného, ktoré sú založené na spochybňovaní rozhodnutia o vydaní stavebného
povolenia vo vzťahu k možnosti jeho priradenia práve k predmetnej stavbe (neuvedenie parcelného čísla
pozemku, na ktorom má byť stavba zriadená, resp. používania rôznorodého názvoslovia pre označenie

predmetnej stavby) a vo svojej podstate sú len domnienkami. V dobe pred rokom 1976, kedy byrokracia
a požiadavky na rozhodnutia správnych orgánov neboli na takej úrovni ako je tomu dnes, neboli takto
formulované a vydávané rozhodnutia ničím nezvyčajným.
13.
Argumentácia odvolateľa (žalovaného) je založená na spochybňovaní toho, že vyššie označené

„stavebné povolenie“ sa nemusí týkať predmetnej stavby (v súčasnosti „sklad materiálu“), ale môže
sa týkať ktorejkoľvek inej stavby v areáli žalobcu, hoci sám neuvádza (a tým ani nepreukazuje) ktorej
inej konkrétnej stavby by sa malo týkať. Na podporu svojho tvrdenia, že predmetná stavba mala byť
postavená až po roku 1976 – konkrétne až po roku 1979, žalovaný predložil len 2 čestné prehlásenia
zo dňa 15.02.2023, a to

· čestné prehlásenie H. B. (ročník 1960), ktorý uviedol, že v období rokov 1975 až 2022 bol
zamestnancom JRD C. (od roku 1991 názov zmenený na Poľnohospodárske družstvo Kotešová)
a pozná miestne pomery a čestne prehlásil, že stavba – sklad súpisné číslo v obci C. K. XXX bola
postavená po roku 1979;
· čestné prehlásenie G. F. (ročník 1951), ktorým čestne prehlásil, že v období od 01.07.1968 až do

30.08.1997 bol zamestnancom JRD C. (od roku 1991 názov zmenený na Poľnohospodárske družstvo
Kotešová) a že v období od jeho nástupu do zamestnania na JRD C. v roku 1968 stavba – sklad súp.
č. XXX ešte nebola postavená s tým, že si spomína, že uvedená stavba bola postavená v období rokov
1979 až 1982.
14.

Odhliadnuc od toho, že ani tieto čestné vyhlásenia neobsahujú presný rok zriadenia stavby, pričom
druhé čestné prehlásenie dokonca uvádza rozmedzie až 3 rokov, kedy stavba mala byť postavená,
odvolací súd podotýka, že samotné čestné prehlásenia nie sú spôsobilé spochybniť ostatné vyššie
označené dôkazy, o to viac, že oproti nim stojí ďalšie čestné prehlásenie predložené žalobcom, a to
čestné prehlásenie H. F. C. (ročník 1953), ktorý čestne prehlásil, že predmetná stavba bola postavená

pred rokom 1976 s tým, že presný dátum uviesť nevie, ale jej stavba prebiehala okolo roku 1962 až
1964, kedy bola zaradená aj do inventára majetku družstva; miestne pomery a obdobie vzniku stavieb
sú mu veľmi dobre známe, nakoľko je dlhoročným členom družstva, bývalým zamestnancom družstva,
od roku 1993 pôsobil ako člen predstavenstva družstva a od roku 1995 do januára 2019 pôsobil ako
predseda družstva.

15.
Za podstatnú však odvolací súd považoval skutočnosť, že čestné prehlásenia predložené žalovaným
nekorešpondujú s Inventúrnym súpisom majetku žalobcu k 31.12.2020 (č.l. 97 spisu), z ktorého je
zrejmé, že po roku 1964 boli do majetku žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) zaradené len
nasledovné budovy a haly: J. – 700 m2 (dátum zaradenia: 06/1980), G. C. (dátum zaradenia: 12/1982),

I. (dátum zaradenia: 07/1984), Bet. Garáž – 1 ks (dátum zaradenia: 04/1988), L. (dátum zaradenia:
11/1988). Podľa pravidiel logického uvažovania predmetné vyššie označené nehnuteľnosti svojim
účelom a konštrukciou nemôžu byť zameniteľné s predmetným skladom materiálu súpisné číslo XXX,
čo v značnej miere znižuje vierohodnosť čestných prehlásení predložených žalovaným. Taktiež z výpisu
lista vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. (č.l. 191 spisu) vyplýva, že žalobca je vlastníkom len

dvoch stavieb označených ako „sklad materiálu“, a to predmetného skladu materiálu súpisné č. XXX
postaveného na pozemku parcelné číslo 336/2 s tým, že právny vzťah k pozemku parcelné č. 336/2
pod stavbou č. XXX je evidovaný na LV č. XXXX a skladu materiálu súpisné číslo XXX postaveného napozemku parcelné č. 324/2 s tým, že právny vzťah k pozemku parcelné č. 324/2 pod stavbou č. XXX
nie je evidovaný na LV.
16.

Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že predmetná stavba bola postavená po
roku 1979.

17.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne nasvedčujú záveru, ku ktorému dospel súd prvej

inštancie, podľa ktorého predmetná stavba „sklad materiálu súp. č. XXX“ bola postavená pred rokom
1976. V konaní nebolo preukázané ani sporovými stranami tvrdené, že by oprávnenosť stavby ktokoľvek
spochybňoval, a to až do podania predmetnej žaloby v roku 2022. Skutočnosť, že predmetná stavba
(sklad súpisné č. XXX) bola zriadená v areáli družstva vyplýva z rozhodnutia Okresného národného
výboru,odborvýstavbyvŽilinezodňa17.09.1964rozhodnutieč.Vyst.3118/1964(č.l.145spisu),ktorým
bola povolená. Z uvedeného možno logickou dedukciou vyvodiť, že pozemok nachádzajúci sa v areáli

právneho predchodcu žalobcu (JRD C.) bol v družstevnom užívaní.
18.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd naviac poukazuje aj na
nasledovné skutočnosti:

19.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, účinného do 01.01.1976,
právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by
náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä náleží
všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať na

ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine
družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných
prípadoch.
20.
Vychádzajúc z vyššie citovanej vtedajšej právnej úpravy účinnej v čase zriadenia stavby (t.č. skladu

súpis. č. XXX) teda právnemu predchodcovi žalobcu prináležalo právo prevádzať na pozemku, ktorý
mal v družstevnom užívaní, stavby. Pre povahu a predmet súdenej veci sa odvolaciemu súdu nejavilo
byť potrebným (tak ako naznačoval odvolateľ) robiť „historický exkurz“ do dávnej minulosti za účelom
zistenia kto bol vlastníkom pozemku pod stavbou v čase jej zriadenia, resp. akým spôsobom sa právny
predchodca žalobcu k užívaniu tohto pozemku dostal.

21.
Súd prvej inštancie svoj záver o oprávnenosti predmetnej stavby, resp. že o neoprávnenú stavbu
v danom prípade nejde, oprel o „ustálenú judikatúru“ bez jej bližšej konkretizácie (hoci je zrejmé,
že vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 25.02.1999 sp. zn. 2Cdon 1031/97 publikovaného
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ročník 2000 pod porad. č. 13), v zmysle ktorej pokiaľ ide

o posudzovanie otázky, či, či ide o neoprávnenú stavbu v občianskoprávnom zmysle, je treba vychádzať
z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle s tým, že o neoprávnenú stavbu
nemôže ísť vtedy, ak táto bola postavená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou. V kontexte
všetkých vyššie opísaných úvah považuje odvolací súd v okolnostiach prejednávanej veci právny názor
založený na nutnosti posudzovať oprávnenosť stavby podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby,

za správny a súladný s literou zákona i spravodlivosti.
22.
Vo veci, ktorá bola riešená rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR z 25.02.1999 sp. zn. 2Cdon 1031/97
sa jednalo o stavbu autobusovej zastávky na pozemku, ktorý bol vtedy pozemkom štátnym a mesto
ho malo vo svojej správe.

23.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že závery uvedené rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
25.02.1999,sp.zn.2Cdon1031/97,boliprekonanéneskoršourozhodovacoučinnosťouÚstavnéhosúdu
ČR, konkrétne nálezom Ústavného súdu ČR I. ÚS 599/03 zo dňa 28.07.2004 a rozsudkom Najvyššieho
súdu ČR Rc 23/2006 sp.zn. 31 Cdo 606/2004 zo dňa 16.02.2005, odvolací súd považoval túto námietku

za nedôvodnú, nakoľko označené rozhodnutia vychádzajú z odlišného skutkového základu ako je tomu
v prejednávanej veci.
24.Ústavný súdu ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 599/03 zo dňa 28.07.2004 posudzoval prípad, kedy
vtedajší Mestský národný výbor (ďalej len „MNV“) postavil v rokoch 1980-1982 podstatnú časť
športového volejbalového ihriska na pozemkoch (v čase rozhodovania už vo vlastníctve sťažovateľa)

bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia s tým, že pôvodní vlastníci síce dali
súhlas so stavbou ihriska, ale tento súhlas podmienili výkupom pozemkov, k čomu nikdy nedošlo.
Predmetná stavba bola zriadená na cudzích pozemkoch, ktoré MNV nemal v správe. Ústavný súd
ČR v tomto náleze vysvetlil akým spôsobom je potrebné vykladať právnu úpravu občianskoprávnych
vzťahov pred novembrom 1989, kedy v bývalom Československu došlo k zásadným politickým

aj ekonomickým zmenám, v dôsledku ktorých bolo zavedený nový hodnotový systém modernej
demokratickej spoločnosti, práve v súvislosti s otázkou, či je možné vykladať ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení do 01.01.1992 extenzívne a aplikovať ustanovenie § 221 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o neoprávnenej stavbe občana aj na socialistickú organizáciu. Ústavný súd ČR vyslovil, že
opierať v súčasnej dobe súdne rozhodnutie o názor, že neoprávnenú stavbu - hoci v dobe, kedy vznikala
- mohol zriadiť len občan, ale nie socialistická organizácia, by vo svojich dôsledkoch znamenalo zjavnú

diskrimináciu subjektu občianskoprávnych vzťahov, čo v demokratickom štáte nie je prípustné.
25.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31 Cdo 606/2004 zo dňa 16.02.2005 Rc 23/2006 sa týkal stavby
vodárne postavenej v rokoch 1979 bez súhlasu vlastníkov pozemku, ktorý bol v tej dobe v užívaní
Jednotného roľníckeho družstva. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosť, že ide

o stavbu postavenú pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., sa prejaví v tom,
že oprávnenie ku stavbe na cudzom pozemku bude treba posúdiť podľa právnych predpisov platných
v dobe zriadenia stavby, a to i v prípade, že právo k postaveniu stavby (napr. právo družstevného
užívania) už zaniklo. Pokiaľ však postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom
pozemku po 01.04.1964 bol od počiatku neoprávnený, je treba previesť jej vyporiadanie podľa § 135c

Občianskeho zákonníka. Hoci Najvyšší súd ČR v tomto rozhodnutí uviedol, že sa odklonil od právneho
názoru vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 2Cdon 1031/97, podľa ktorého o neoprávnenú stavbu nemôže
ísť vtedy, ako bola zriadenia pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou (čo odvolací súd vníma
ako paušálne ponímaný záver nezohľadňujúci žiadne ďalšie okolnosti zriadenia stavby), jedným dychom
zároveň expressis verbis zdôraznil záver tohto rozhodnutia, podľa ktorého pri posudzovaní otázky, či ide

o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, je treba vychádzať z právnej úpravy platnej
v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, je naďalej použiteľný.
26.
Akceptujúc právnu úpravu platnú v čase zriadenia predmetnej stavby - sklad súpis. č. XXX (§ 24 ods.
3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, účinného do 01.01.1976), ktorá právneho

predchodcu žalobcu oprávňovala zriadiť na pozemku v jeho užívaní stavbu, nemožno konštatovať iné
než, že ide o stavbu oprávnenú.
27.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku týkajúcu sa procesného postupu súdu prvej
inštancie, ktorému odvolateľ vytýkal nevykonanie ním navrhovaného dôkazu, a to znaleckého

dokazovania znalcom z odvetvia Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností odboru 150200
- Kataster nehnuteľností za účelom stanovenia, čo najmenšieho možného rozsahu obmedzenia
žalovaného vecným bremenom žalobcu spočívajúcim v práve prechodu cez pozemok CKN parc. č.
336/2. V procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom narušilo právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. V zmysle § 185 ods. 1

CSPpatrídoprávomocisúdurozhodovanieotom,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná,resp.nevykoná.
Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.08.2022 a žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie
až na pojednávaní konanom 14.11.2023, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Odvolací
súd má za to, že žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor a v priebehu konania mu nič
nebránilo v tom, aby oslovil príslušného znalca a ním vypracovaný znalecký posudok predložil sám.

Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že žalovaný k tomuto návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
dospel po tom ako to premeral geodet (č.l. 282 spisu).
28.
Na záver odvolací súd akcentuje, že len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo
prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom

posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací
súd podotýka, že do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola sporová strana pred
všeobecnýmsúdomúspešná,tedaabysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormiapredstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade sjej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

29.
V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

30.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

31.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania

úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)