Uznesenie – Oddĺženie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204808
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5122204808.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu
BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Pialová, advokátka, so sídlom
Hollého 7, 010 01 Žilina, IČO: 35658975, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby
po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 9Odi/2/2022-172 zo dňa 15. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom

o späťvzatí žaloby v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer.
V žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného titulom pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 8132654986,
ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretou s postupcom Poštovou
bankou a.s.. Okresný súd Žilina vyhlásil dňa 20.06.2020 na majetok žalovaného konkurz vedený pod

sp. zn. 2Odk/114/2020. Pohľadávka žalobcu bola v konkurze uspokojená len čiastočne.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 9Odi/2/2022-172 zo dňa 15. októbra 2025, ktorý bol druhým
rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepoctivý zámer žalovaného

pri oddlžení nepreukázal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený zástupcovi žalobcu do jeho elektronickej schránky dňa
15.10.2025 [§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b), bod 1. zákona č. 305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)] a
zástupcovi žalovaného do jeho elektronickej schránky dňa 17.10.2025 [§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods.

2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b), bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)].

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.10.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť
a navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Pre možný procesný postup, v ktorom by žalovaný vyslovil svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby,

poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/76/2022.5. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.11.2025 vyjadril nesúhlas so späťvzatím
žaloby a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby nepripustil a priznal
mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.Uviedol, že žalobca sa snaží, keďže

neuniesol dôkazné bremeno, vyhnúť meritórnemu rozhodnutiu v spore, ktoré by zakladalo prekážku res
iudicata. Ak by súd pripustil späťvzatie žaloby, došlo by k zastaveniu konania, čo by žalobcovi opätovne
umožnilo podať žalobu o zrušenie oddlženia, a to až v lehote 6 rokov od právoplatnosti rozhodnutia
o vyhlásení konkurzu na žalovaného. Žalovaný má dôvodný a oprávnený záujem na dosiahnutí stavu
právnej istoty vo vzťahu k možnému konaniu žalobcu dosiahnuť zrušenie jeho oddlženia. Pre princíp

právnej istoty je zamietnutie žaloby rozhodnutím, ktoré v rámci miery ohrozenia práv žalovaného,
vychádzajúc z predmetu sporu a účelu sledovaného oddlžením, dáva žalovanému právnu istotu, že
žalobca sa voči nemu nebude môcť opätovne domáhať zrušenia oddlženia. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/10/2023.

6. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie nesúhlas žalovaného so

späťvzatímžalobydoručilnavedomiezástupcovižalobcudňa21.11.2025dojehoelektronickejschránky
[§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP a § 32 ods. 5 písm. b), bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)] s tým, že
sa k nemu môže vyjadriť v lehote 10 dní. Žalobca sa k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby
nevyjadril.

7. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

9. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že po doručení rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi

tento voči nemu nepodal odvolanie a v rámci lehoty na podanie odvolania zobral bez uvedenia dôvodu
svoju žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca teda využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Pretože
žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, úlohou odvolacieho súdu v zmysle § 370 ods. 2 CSP bolo
posúdiť, či dôvody uvádzané žalovaným sú tak vážne, že obmedzujú dispozičné oprávnenie žalobcu

nakladať so žalobou.

10. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom
jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný

princíp civilného procesu). Je pri tom prirodzeným dôsledkom výsledku sporu, že žalobca v prípade jeho
neúspechu v konaní pred súdom prvej inštancie uplatní svoje dispozičné oprávnenie a zoberie žalobu
späť, t.j. prejaví svoju vôľu ďalej nepokračovať v konaní, v ktorom hrozí jeho neúspech. Vôľa žalobcu
dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná dvoma
skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych

dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov
v konaní nesie žalovaný.

11. Čo sa týka výkladu pojmu vážne dôvody použitý v ustanovení § 370 ods. 2 CSP, ktoré upravuje
inštitút právne relevantného nesúhlasu so späťvzatím žaloby a ktoré obmedzuje oprávnenie žalobcu

disponovať so žalobou (rovnako použitý i v ustanovení § 146 ods. 1 CSP, ktoré sa vzťahuje na späťvzatie
žaloby pred súdom prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu), samotné ustanovenie § 370 ods. 2 CSP
a ani iné ustanovenie CSP tento pojem nijak nevymedzuje. Ustanovenie § 370 ods. 2 CSP patrí medzi
právne normy s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je
stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak ponecháva na úvahe súdu, aby v každom jednotlivom

prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.
Za účelom posúdenia vážnosti dôvodov vedúcich k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby zákon
neustanovuje ani to, z akých hľadísk má súd vychádzať. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít však
vyplýva, že nemusí ísť len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomickéa iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví (por. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/81/2010 a sp. zn. 3 Cdo 138/2009, publikované v časopise Zo
súdne praxe pod č. 32/2014). Odvolací súd preto zdôrazňuje, že rozhodujúce pre posúdenie vážnosti

dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby zo strany žalovaného budú vždy okolnosti konkrétneho
prípadu, povaha uplatňovaného nároku, a dopad zastavenia konania na postavenie žalovaného, kedy
s prihliadnutím na ne je vždy potrebné zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom
alebo inom oprávnenom záujme žalovanej strany na dokončení konania meritórnym rozhodnutím o veci,
odôvodňujúcompožiadavku,abyožalobebolorozhodnutéinaprieknedostatkuvôležalobcupokračovať

v spore.

12. Žalovaný ako dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby uviedol, že žalobca sa snaží (keďže neuniesol
dôkazné bremeno), vyhnúť meritórnemu rozhodnutiu v spore, ktoré by zakladalo prekážku res iudicata
(prekážku veci rozhodnutej). Poukázal na skutočnosť, že ak by odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby,
došlo by k zastaveniu konania, čo by žalobcovi opätovne umožnilo podať žalobu o zrušenie oddlženia,

a to až v lehote 6 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na žalovaného. Má tak
dôvodný a oprávnený záujem na dosiahnutí stavu právnej istoty vo vzťahu k možnému konaniu žalobcu
dosiahnuť zrušenie jeho oddlženia. Pre princíp jeho právnej istoty je zamietnutie žaloby rozhodnutím,
ktoré v rámci miery ohrozenia práv žalovaného, vychádzajúc z predmetu sporu a účelu sledovaného
oddlžením,dávažalovanémuprávnuistotu,žežalobcasavočinemuužnebudemôcťopätovnedomáhať

zrušenia oddlženia.

13. Pri posudzovaní žalovaným prezentovaných dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby odvolací súd
zohľadnil, že postavenie žalovaného v súdenej veci je špecifické v tom, že k späťvzatiu žaloby došlo
po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá. Z obsahu spisu súdu prvej

inštancie (napr. podanie žalovaného zo dňa 04.08.2023, zápisnica o pojednávaní a zvukový záznam
z pojednávania zo dňa 19.09.2025) a tiež z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný
sa v priebehu tohto konania účinne bránil proti žalobe uplatňovaním prostriedkov procesnej obrany, čo
viedlo k neúspechu žalobcu pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca odvolanie voči rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nepodal. Žalobcovi síce nie je možné uprieť späťvzatie žaloby aj v takomto štádiu

konania, čo vyplýva priamo z ust. § 370 CSP, avšak už samotnú procesnú situáciu žalovaného, ako
stranyúspešnejvkonanípredsúdomprvejinštancie,považujeprávnateóriazapravdepodobnýzávažný
dôvodnesúhlasužalovanéhosospäťvzatímžalobypoukončenífázykonaniapredsúdomprvejinštancie
(k tomu porov. komentár k § 370 CSP z diela: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová S.,
Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,

1540 s.). Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na závery Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 21Cdo/5099/2016 zo dňa 19.12.2016. I keď s prihliadnutím na čl. 2 ods. 2 základných princípov
CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax nespadajú rozhodnutia súdov iných štátov (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017), táto skutočnosť nebráni odvolaciemu
súdu poukázať na ich závery, pokiaľ sa s nimi stotožňuje. Z tohto rozhodnutia pre pomery prejednávanej

veci rezultuje, že je mimo rozumnú pochybnosť, že právo na súdnu ochranu patrí nielen žalobcovi, ale
aj žalovanému. I žalovaný má po meritórnom zahájení konania právo na meritórne rozhodnutie veci,
zvlášť za situácie, kedy účinne rozvinul svoju obranu a významne tak napomohol k objasneniu právneho
stavu veci. Vážny dôvod opodstatňujúci nesúhlas s podaním žaloby preto môže mať žalovaný i vtedy,
ak dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že je možné očakávať rozhodnutie súdu, a žalobca sa

späťvzatím žaloby snaží zmariť vydanie už očakávaného a pre neho nepriaznivého rozsudku.

14. Odvolací súd prihliadol tiež na požiadavku žalovaného na zohľadnenie predmetu sporu a princípu
právnej istoty. Odvolací súd pripomína, že predmetom tohto súdneho konania bola žaloba žalobcu
o zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. V rozhodnutiach najvyšších súdnych

autorít (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/44/2022, sp. zn.
5Obdo/18/2022) bolo opakovane konštatované, že zámerom zákonodarcu pri úprave oddlženia
fyzických osôb v IV. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii bolo priaznivé
riešenie sociálnoekonomických problémov dlžníkov, ktorí majú málo majetku, nízke príjmy a hodnota
ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov vymáhajú

svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo
žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením
dlžníka, zákonodarca dal možnosť domáhať sa v sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer dlžníka, a to žalobou podanou voči dlžníkovi do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určeniasplátkového kalendára (§ 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Z
ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že dôkazné
bremeno v spore o zrušení oddlženia spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia pre

nepoctivý zámer dlžníka tento nepoctivý zámer musí preukázať, pričom kritériá pre určenie nepoctivého
zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho
podaní. Zo samotného jazykového výkladu pojmu poctivý, resp. nepoctivý zámer je možné vyvodiť, že sa
jedná o mravnú kategóriu správania dlžníka pri oddlžení. Žalovaný dlžník tak v takomto spore čelí ťarche
žaloby smerujúcej k zvráteniu priaznivých účinkov oddlženia, na poklade ktorej súd posudzuje jeho

konanie pri oddlžení z hľadiska jeho poctivosti, teda z hľadiska etiky resp. dobrých mravov dopadajúcich
na inštitút oddlženia.

15. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu
voči žalovanému o zrušenie jeho oddlženia. Nakoľko súd prvej inštancie v rozsudku vo veci samej po
vykonaní dokazovania nezrušil oddlženie žalovaného, odvolací súd nevidí rozumný dôvod na to, prečo

by na základe späťvzatia žaloby mala opätovne nastúpiť právna neistota medzi stranami sporu v podobe
absencie meritórneho rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie už vzájomný vzťah na základe žalobcom
tvrdeného skutkového stavu po vykonanom dokazovaní posúdil a relevantne sa s ním vysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia, ktorého výroková časť odráža i posúdenie konania žalovaného z hľadiska jeho
poctivosti pri využití dobrodenia právnej úpravy oddlženia.

16. Odvolací súd preto pri hodnotení dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi stranami sporu a pri hodnotení dopadu na postavenie žalovaného dospel k
záveru, že prípadným zastavením konania na základe späťvzatia žaloby, ktoré nebolo žalobcom nijak
zdôvodnené, a pripustením ktorého by došlo k zrušeniu vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, by

v danom štádiu konania došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného, ktorý má podľa názoru odvolacieho
súdu v tomto štádiu konania oprávnený záujem na meritórnom rozhodnutí tohto sporu. Žalovaný by
sa tým zároveň dostal do stavu právnej neistoty počas zákonom určenej lehoty na podanie žaloby o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, t.j. po dobu 6 rokov od vyhlásenia konkurzu (§ 166f ods. 1
ZKR), a to napriek tomu, že súd prvej inštancie už svojím rozhodnutím vo veci samej spor vyvolaný

žalobcom vyriešil v prospech žalovaného rozhodnutím vo veci samej, voči ktorému žalobca opravný
prostriedok nepodal.

17. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v tomto štádiu súdneho konania má žalovaný odôvodnený
záujem na tom, aby rozsudok súdu prvej inštancie obsahujúci závery o nepreukázaní dôvodnosti

podanej žaloby, nadobudol aj právoplatnosť, čím by zároveň založil prekážku veci rozhodnutej na
základe skutkového základu uplatneného nároku uvedeného v žalobe, a navodil by tým stav právnej
istoty spočívajúci v prekážke opätovného uplatnenia nároku na zrušenie oddlženia žalovaného na
totožnom skutkovom základe. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súčasťou princípu právnej
istoty je tiež zásadná nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, ktorá nastupuje po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov (porov. obd. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013
z 18. júla 2013). Odvolací súd poukazuje na to, že každá osoba v postavení žalovaného, ktorá by
čelila žalobným tvrdeniam o svojej nepoctivosti, by bola za týchto okolností oprávnená dôvodne sa
domáhať nepripustenia späťvzatia žaloby. S prihliadnutím na predmet a štádium tohto konania, ako
aj oprávnené záujmy žalovaného na pokračovaní tohto konania, preto odvolací súd dospel k záveru, že

žalovaným uvedené dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby sú závažnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú
nepripustenie späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

18. Pokiaľ žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/76/2022, tie sa týkali
všeobecných teoretických východísk posudzovania späťvzatia žaloby žalobcu v súlade s dispozičným

princípom, pri inom predmete sporu a bez zohľadnenia konkrétnych okolností posudzovanej veci.
Žalovaný oproti tomu odvolaciemu súdu predložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3CoKR/10/2023 zo dňa 28.07.2023, v ktorom odvolací súd v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer späťvzatie žaloby nepripustil poukazujúc na to, že pre princíp právnej istoty je zamietnutie žaloby
voči žalovanému rozhodnutím, ktoré v rámci ohrozenia jeho práv (vychádzajúc z predmetu sporu a účelu

sledovaného oddlžením) dáva žalovanému právnu istotu, že žalobca sa voči nemu už nebude domáhať
zrušenia oddlženia. S týmto rozhodnutím prijatým v obdobnej právnej veci sa odvolací súd stotožňuje
a primerane naň odkazuje na podporu svojich záverov.19. Z uvedených dôvodov odvolací súd späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2 CSP nepripustil (I. výroková
veta rozhodnutia odvolacieho súdu).

20. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodne o výške ním
priznaných trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
podané nebolo.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu o nepripustení späťvzatia žaloby je konečným rozhodnutím, preto

bolo potrebné, aj keď nejde priamo o odvolacie konanie, rozhodnúť aj o trovách konania o späťvzatí
žaloby žalobcu vedeným pred odvolacím súdom po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, o ktorých
rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že na základe procesného
výsledku tohto konania priznal nárok na ich náhradu žalovanému ako strane úspešnej v tomto konaní
proti žalobcovi vo výške 100 % (II. výroková veta rozhodnutia odvolacieho súdu).

22. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).