Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203963
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6625203963.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený Jarabica, s.r.o., so sídlom
Kutlíkova 1755/17, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 454 831, proti žalovanému
F. A. E. E. G., so sídlom H. I. XXXX/XX, XXX XX D. J., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátkou

JUDr. Ingrid Zlochovou, so sídlom Galvániho 12, 821 04 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/45/2025-54
z 10. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že:
zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese D. J., v obci D. J., v katastrálnom
území D. J., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a to k parcele registra C“ parcelné číslo XXX o

výmere 263 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/X
o výmere 178 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ parcelné číslo XXX/
X o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcele registra „C“ parcelné číslo
XXX/Xovýmere22m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,stavbe-Garážsosúpisnýmčíslom
XXXX postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X, stavbe - Administratívna budova so súpisným

číslom XXXX postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X v spoluvlastníckom podiele žalovaného F.
A. E., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. XXXX/X, XXX XX D. J. vo veľkosti 1/3 k celku
v prospech žalobcu A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.08.2025 vo výške
200.000,- €
a vo zvyšnej časti návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalobca je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu
o zaplatenie peňažnej pohľadávky 200 000,- € z titulu Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18. augusta 2025.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v časti, ktorej
žiadal žalobca zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele žalovaného na
zabezpečenie pohľadávky žalobcu z titulu Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18. augusta 2025 vo výške
200 000,- € s príslušenstvom a návrh v časti, ktorej žalobca navrhoval uložiť jemu povinnosť podať
v určitej lehote žalobu o veci samej, zamietol. Z výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne
územie a obec D. J. z 01.09.2025 mal preukázané vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam,

ku ktorým navrhoval žalobca zriadiť záložné právo a mal k dispozícii informáciu, že na LV č. XXXX
katastrálne územie D. J. je vyznačená plomba na základe L./XXXX z dôvodu rozhodovania o vkladevlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy. Návrhu o uloženie povinnosti
žalobcovi podať do 30 dní žalobu proti žalovanému vo veci samej o zaplatenie peňažnej pohľadávky
súd prvej inštancie nevyhovel len z dôvodu, že žalovanému do rozhodnutia napadnutým uznesením

neuplynula lehota na splnenie povinnosti podľa Dohody o uznaní dlhu. Žalovaný mal možnosť podľa
Dohody o uznaní dlhu splniť svoj záväzok až do 17. novembra 2025.
1.1 Na posúdenie návrhu aplikoval súd prvej inštancie ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) o neodkladnom opatrení a o zabezpečovacom opatrení (§ 324, §
328, § 329, § 336, § 343) a ustanovenie § 151a a § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej aj „OZ“) a na rozhodnutie o nároku strán sporu na náhradu trov konania ustanovenia § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
1.2 K vlastnej vecnej a miestnej príslušnosti súd prvej inštancie uviedol, že na konanie o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je vecne príslušný okresný súd a miestna príslušnosť bola daná
ustanovením § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku s ohľadom na postavenie žalobcu ako
spotrebiteľa; za bezvýznamné považoval, že sa nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele žalovaného,

oktorévkonaníide,nachádzajúvkatastrálnomúzemíD.J.,keďvýlučnámiestnapríslušnosťOkresného
súdu Rimavská Sobota podľa § 20 písm. a) Civilného sporového poriadku by bola daná len v prípade, ak
by sa spor týkal vzniku, zmeny, či zániku (existencie) záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom
konania na súde prvej inštancie bolo len nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho
v sudcovskom záložnom práve zabezpečujúcom peňažnú pohľadávku žalobcu ako spotrebiteľa.

1.3 Dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyvodil súd prvej inštancie z dôkazov
predložených žalobcom a jeho tvrdení. Z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.08.2025 zistil, že žalovaný ako
dlžník uznal, že svojim konaním spôsobil žalobcovi ako veriteľovi škodu na nehnuteľnosti a vnútornom
vybavení nehnuteľnosti vo výške 200 000,- € a tento dlh uznal čo do dôvodu aj výšky a zaviazal
sa dlh vo výške 200 000,- € uhradiť veriteľovi do 30 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti vo

vzťahu k nehnuteľnosti a jej vnútorného vybavenia opísanej v dohode, najneskôr do 90 dní od podpisu
dohody. Pravosť podpisu žalovaného na Dohode o uznaní dlhu bola notársky overená. Z Dohody
o uznaní dlhu vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uznaný dlh vo výške 200 000,- €.
Táto pohľadávka doposiaľ nebola judikovaná. Žalobca osvedčil reálnu bezprostrednú hrozbu prípadnej
budúcej exekúcie tým, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. J. je zapísaná plomba z dôvodu,

že žalovaný darovacou zmluvou prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných
na tomto liste vlastníctva na inú osobu. Toto konanie žalovaného dôvodne vzbudzuje v žalobcovi
obavu, že vymáhanie jeho pohľadávky bude sťažené. Keďže hodnota spoluvlastníckeho podielu
žalovaného na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie D. J. bola odhadovaná
len na sumu 50 000,- €, považoval súd prvej inštancie za dôvodné zriadiť záložné právo aj na

spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie
D. J., vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky 200 000,- €. Žalovaný uzatvoril Dohodu o uznaní
dlhu ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Zriadenie záložného práva
na nehnuteľnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalovaného nebránia podľa názoru súdu prvej
inštancie žalovanému vo výkone podnikania, čím je preukázané dodržanie zásady proporcionality pri

zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovaného.
1.4 Nárok na náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie voči žalovanému žalobcovi vzhľadom na
úspech žalobcu v tomto spore.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaní len žalovaný v časti výroku, ktorým bolo

návrhu vyhovené. Za odvolacie dôvody označil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a písm. h) Civilného sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Rozhodnutie súdu nepovažoval za riadne zdôvodnené, keď v ňom chýbajú úvahy súdu pri
hodnotení skutkového a právneho stavu. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa len opakuje

argumentáciu žalobcu z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, cituje zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval, ale samotné odôvodnenie rozhodnutia je veľmi stručné. Súd prvej inštancie len pomerne
všeobecne a vágne skonštatoval, že žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá
ochrana, keď predložil Dohodu o uznaní dlhu z 18.08.2025. Žalobca vo svojom návrhu zaviedol súd
a uviedol nepravdivé informácie. Medzi stranami sporu nevznikol záväzok týkajúci sa zhotovenia strechy

na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný bol oslovený žalobcom v roku 2023 na uskutočnenie
určitých prác na streche jeho domu, ktoré žalovaný aj vykonal. Časť strechy žalobcu zostala pred búrkou
odkrytázdôvodunesplneniapracovnýchpovinnostíinéhosubjektu,niežalovaného.Domžalobcupočas
búrky zatiekol. Dňa 18.08.2025 žalobca direktívne nakázal žalovanému, aby s ním išiel do Bratislavyza účelom podpisu „nejakého papiera“. Žalobca vzal žalovaného svojím autom do Bratislavy, kde mu
u notárky bez možnosti prečítania a preštudovania si toho, čo podpisuje spolu so svojím právnikom
dali podpísať Dohodu o uznaní dlhu na 200 000,- €. Uvedená dohoda nebola podpísaná slobodne,

vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Dohoda bola uzatvorená v rozpore s vôľou
žalovaného. Žalovaný popiera, že by svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 200 000,- €
ako je uvedené v Dohode o uznaní dlhu. Od Dohody o uznaní dlhu žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odstúpil.
2.1 Dňa 20. augusta 2025 uzavreli žalovaný a jeho manželka darovaciu zmluvu o prevode nehnuteľností

evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie D. J. a Dohodu o zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností po tom, ako rozsudkom súdu bolo zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňa 22.05.2019. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 12C/10/2019 z 15.05.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2025. Po zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva sa manželia dohodli, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX katastrálne územie D.
J. nadobudne manželka žalovaného a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, kde majú firemné

kancelárie evidované na LV č. XXXX katastrálne územie D. J. si každý ponechá do času, kým
nepôjdu na dôchodok a potom tieto nehnuteľnosti predajú. Žalovaný nekonal pri uzatváraní darovacej
zmluvy účelovo, v snahe zbaviť sa svojho majetku, ako to tvrdí žalobca v návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ak by tak žalovaný chcel urobiť, previedol by nehnuteľnosť na tretiu
osobu urýchleným vkladom do katastra nehnuteľností, zároveň by sa v rekordnom čase zbavil všetkých

ďalších nehnuteľností, ktoré vlastní. Žalobca neosvedčil dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia jeho
„imaginárnej pohľadávky“ je ohrozená. Žalovaný za dôležité považuje, že pohľadávka žalobcu vo výške
200 000,- € nie je ničím podložená. Žalovaný nie si je vedomý, že žalobcovi spôsobil škodu, naopak,
ako jediný sa snažil pomôcť žalobcovi po zatopení jeho nehnuteľnosti dôsledkom búrky a eliminovať
škody. Žalobca za práce a materiál žalovanému nezaplatil. V čase podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v zmysle Dohody o uznaní dlhu nebola pohľadávka splatná. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nebolo dôvodné. Žalovaný navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie
a návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne, zákonné a vecne odôvodnené. Zdôraznil, že základným právnym rámcom
pre rozhodovanie v tejto veci je ustanovenie § 343 ods. 1 C. s. p. o podmienkach zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia. V konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd
neposudzuje otázky meritórne, t. j. nepreskúmava, či je pohľadávka po hmotnoprávnej stránke
opodstatnená ani nerozhoduje o existencii zodpovednosti za škodu. Úlohou súdu je výlučne posúdiť,

či veriteľ dostatočne osvedčil existenciu pohľadávky a dôvodnú obavu o ohrození exekúcie. Odvolanie
žalovaného je postavené na popieraní samotnej zodpovednosti za škodu, okolností uzavretia Dohody
o uznaní dlhu a opisuje skutkové okolnosti súvisiace s predmetom konania o veci samej o náhradu
škodu, nie konania o zabezpečovacom opatrení. Tieto otázky preto nemôžu byť predmetom skúmania
odvolacím súdom. Žalobca odmieta akékoľvek tvrdenia žalovaného o nátlaku pri podpise Dohody

o uznaní dlhu a vo vzťahu k popieraniu vzniku škody na nehnuteľnosti žalobcu poukazuje na odbornú
kvalifikáciu žalovaného v oblasti stavebníctva, ktorá vyplýva z verejne dostupného zoznamu znalcov
vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom je žalovaný zapísaný ako znalec
v odvetví Stavebníctvo a Pozemné stavby. Výška škody na majetku žalobcu bola stranami spoločne
uznaná a dohodnutá v písomnej Dohode o uznaní dlhu z 18.08.2025, ktorá predstavuje samostatný

právny titul. Tento právny úkon zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu a nevyžaduje žiadne
osobitné formálne náležitosti. Z formálneho aj materiálneho hľadiska ide o platný a účinný právny
úkon uzavretý slobodne a vážne, ktorý osvedčuje existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu. Tvrdenia
žalovaného o nátlaku pri podpise Dohody o uznaní dlhu sú účelové, čo je preukázané aj tým, že sa
žalovaný neobrátil na orgány činné v trestnom konaní s oznámením, že bol donútený trestným činom

nátlaku alebo vydierania k podpisu tejto dohody.
3.1 Časová následnosť úkonov zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 2019,
zaplavenie nehnuteľnosti žalobcu v dňoch 16. – 17. august 2025, uznanie dlhu 18.08.2025, prevod
majetku darovacou zmluvou 20.08.2025 logicky a objektívne potvrdzujú, že žalovaný konal s cieľom
zbaviťsasvojhomajetku,abysavyholbudúcemuplneniusvojichzáväzkov.Takétosprávaniejetypickým

príkladom definovaným v § 343 C. s. p. Pokiaľ by šlo o bežné rodinné vysporiadanie medzi manželmi,
uskutočnilo by sa v čase zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2019 a nie o 6 rokov neskôr
a už vôbec nie v priebehu troch dní po podpísaní Dohody o uznaní dlhu.4. V podaní z 13.11.2025 žalovaný opakuje argumentáciu z odvolania. Podstatný obsah jeho vyjadrenia
sa týka dôvodnosti pohľadávky uvedenej v Dohode o uznaní dlhu, dôvodov podpísania Dohody
o uznaní dlhu a opakuje, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo potrebné z dôvodu, že je

vlastníkom viacerých nehnuteľností, aj motorových vozidiel, preto nebola splnená základná podmienka
a to existencia obavy z ohrozenia „imaginárnej pohľadávky“.

5. V odpovedi na vyjadrenie žalovaného žalobca upozorňuje, že tvrdenia vo vyjadrení žalovaného sa
v prevažnej miere vzťahujú k meritu veci a nie sú rozhodné pre konanie o zabezpečovacom opatrení.

Za nepresvedčivú označil obranu žalovaného, že keby sa chcel zbavovať majetku, previedol by celý
svoj majetok na tretie osoby, keď zákon nevyžaduje, aby dlžník previedol celý svoj majetok. Pre účely
zabezpečovaciehoopatreniapostačí,abysvojimkonanímreálneznižovalhodnotumajetku,ktorýmožno
exekúciou postihnúť. Žalovaný sa tak podľa žalobcu správa. Zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva je šetrným prostriedkom, ktorý dlžníkovi nebráni v užívaní nehnuteľností, iba mu
znemožňuje alebo sťažuje ich účelové prevody na úkor veriteľa. Námietka žalovaného, že v čase

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola pohľadávka splatná, nie je spôsobilá
spochybniť dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 343 C. s. p. nie je splatnosť pohľadávky, ale existencia peňažnej pohľadávky
a dôvodná obava ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má preventívny charakter a slúži na
ochranu budúceho výkonu rozhodnutia práve v čase, keď dlžník podniká kroky smerujúce k zníženiu

svojho majetku. Ak by zákon viazal zabezpečovacie opatrenie len na pohľadávky po splatnosti, inštitút
byvmnohýchprípadochstratilvýznam,pretožedlžníkbymalčasmajetokpreviesťeštepredsplatnosťou
pohľadávky. Žiadna zo žalovaným vznesených námietok obavu žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie
nevyvracia.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že odvolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu
súdu prvej inštancie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom môžu súdy rozhodnúť podľa §
329 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p. aj bez nariadenia pojednávania a to v celom rozsahu podľa §
379 písm. a) Civilného sporového poriadku, i keď odvolaním žalovaného bolo napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie len v časti I. výroku, ktorým bolo návrhu žalobcu vyhovené, považujúc výrok II.
uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí časti návrhu žalobcu vo zvyšnej časti za závislý výrok
od rozhodnutia o napadnutom výroku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil odvolací súd podľa §
388 C. s. p. nie z dôvodu vyhodnotenia odvolania žalovaného ako opodstatneného, ale pre zmenu
skutkového stavu vyplývajúceho z oznámenia Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor,

že uznesenie súdu prvej inštancie nie je schopné zápisu do katastra nehnuteľností, keďže žalovaný už
nie je spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území D. J. vedených na LV č. XXXX, ktoré boli na
základedarovacejzmluvyL./2025dňa10.09.2025prevedenénainúosobu.Žalovanýjespoluvlastníkom
nehnuteľností už len na LV č. XXXX katastrálne územie D. J.. Zmena rozhodnutia aj v závislom
výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na uloženie mu povinnosti podať žalobu o veci samej,

je odôvodnená uplynutím lehoty, v ktorej mal podľa Dohody o uznaní dlhu žalovaný zaplatiť žalobcovi
uznanú pohľadávku.

7. I keď miestna príslušnosť súdu prvej inštancie žalovaným namietaná nebola, považuje odvolací
súd za potrebné vyjadriť sa k miestnej príslušnosti súdu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia

týkajúcich sa nehnuteľností. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že nebola daná výlučná
miestna príslušnosť súdu, v obvode ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú v zmysle § 20 písm. a) Civilného
sporového poriadku z dôvodu, že predmetom sporu nie je vecné právo k nehnuteľnosti a to bez
ohľadu na to, že sa zabezpečovacím opatrením zasiahne do vlastníckeho (vecného) práva žalovaného;
predmetom sporu je zabezpečenie peňažnej pohľadávky; zabezpečovacím opatrením sa má žalobcovi

poskytnúť procesná ochrana nároku na zaplatenie pohľadávky uznanej žalovaným, ktorý je nárokom zo
spotrebiteľského vzťahu. Žalobca mal právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného podľa § 14
C. s. p. a súdom, v obvode ktorého má on ako spotrebiteľ adresu trvalého pobytu (osobitná miestna
príslušnosť daná na výber podľa § 19 písm. d/ Civilného sporového poriadku), ktorú si aj zvolil. Podľa
adresy trvalého pobytu žalobcu je tak miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie tejto veci

Okresný súd Lučenec.

8. Existenciu právneho vzťahu a pohľadávky ohrozenej konaním žalovaného preukazoval žalobca
Dohodou o uznaní dlhu z 18.08.2025 podpísanou žalovaným notársky overeným podpisom a výpisomz LV č. XXXX, kde už bola v čase podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
zapísaná plomba z dôvodu prebiehajúceho vkladového konania pod č. L./XXXX na základe darovacej
zmluvy, ktorou prevádzal žalovaný svoj majetok na inú osobu po tom, čo písomne uznal voči

žalobcovi dlh vo výške 200 000,- €. Žalovaný bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že v uznesení
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia opakuje argumentáciu žalobcu, keď v prípade rozhodovania
o neodkladných opatreniach (ktoré ustanovenia aplikuje súd aj v konaní o zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia v zmysle § 327 C. s. p.) môže súd vychádzať pri posudzovaní návrhu na nariadenie
neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len z tvrdení navrhovateľa týchto procesných

inštitútovapovinnosťounavrhovateľaneodkladnéhočizabezpečovaciehoopatreniavzmysle§326ods.
1 je uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pripojiť listiny, ktorými vie tieto
tvrdenia dokázať. Žalobca postupoval striktne podľa zákonných ustanovení: označil pohľadávku, ktorú
má voči žalovanému, predložil dôkaz o existencii titulu, na základe ktorého sa môže voči žalovanému
domáhať zaplatenia tejto pohľadávky a preukázal aj také konanie žalovaného, ktoré v ňom dôvodne

vzbudzuje obavu, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. Vychádzajúc z textu zákona § 343 ods.
1 C. s. p. (zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená) bolo povinnosťou žalobcu pre úspech návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia preukázať existenciu peňažnej pohľadávky a obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákon

nehovorí, či má byť pohľadávka judikovaná, splatná alebo môže byť aj domnelá. Odvolací súd súhlasí
s názorom žalobcu, že pre rozhodnutie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia nie sú podstatné
námietky žalovaného vzťahujúce sa k titulu, ktorým žalobca preukazuje existenciu pohľadávky (že
žalovaný od tejto dohody odstúpil), ani či bola a v akej výške žalovaným spôsobená škoda na
majetku žalobcu konaním žalovaného, pretože tieto otázky sa týkajú merita veci, konania o zaplatenie

pohľadávky, v ktorom sa bude skúmať existencia, dôvodnosť a výška pohľadávky. Pre vyhovenie návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia postačovalo zistenie, že v bezprostrednej nadväznosti na
podpis Dohody o uznaní dlhu z 18.08.2025 uskutočnil žalovaný úkon, ktorým sa zmenšuje jeho majetok.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom právoplatným 22.05.2025. Z kópie pripojeného

rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/10/2019-26 z 15. mája 2019 odvolací súd zistil,
že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov F. M. E. a F. A. E. bolo zrušené právoplatne 22. mája
2019. Len doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia bola vyznačená na tomto rozhodnutí 22.
septembra 2025. Žalovaný dovŕšil svoje konanie. Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX katastrálne
územie D. J. po podaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a v deň rozhodnutia súdu

prvej inštancie napadnutým uznesením boli prevedené na inú osobu, čím sa majetok žalovaného
zmenšil. Aby sa zabránilo rovnakému konaniu ohrozujúcemu prípadnú budúcu exekúciu, bolo namieste
návrhu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného vyhovieť, aby nárok
žalobcu osvedčený v primeranej miere pre účely konania o zriadení zabezpečovacieho opatrenia nebol
ohrozený.

9. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne podstatné okolnosti, ktoré by vstupovali do hodnotenia
kritéria primeranosti zriadeného zabezpečovacieho opatrenia. Netvrdí, že ho zriadené zabezpečovacie
opatrenie obmedzuje vo výkone podnikateľskej činnosti, či v osobnom živote. Existencia právneho
vzťahu medzi stranami sporu bola preukázaná. Žalobcom tvrdené skutočnosti odôvodňovali potrebu

neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Prostriedok ochrany
nároku zvolený žalobcom je efektívny, dočasná úprava pomerov strán sporu eliminuje prípadné
nepriaznivé následky konania žalovaného. Rozsah zabezpečovacieho opatrenia v zmysle rozhodnutia
súdu prvej inštancie bolo možné považovať za vyvážený vo vzťahu k významu sledovaného cieľa
žalobcom a závažnosti zásahu do majetkových práv žalovaného. Nebyť zmeny vlastníckych vzťahov na

strane žalovaného pri LV č. XXXX katastrálne územie D. J., nebol by dôvod ani na zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p.

10.Podľa§344C.s.p.ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie
opatrenie.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu veriteľovi peňažnej pohľadávky
pred konaním dlžníka ohrozujúceho alebo sťažujúceho vymoženie pohľadávky. Výkon záložného práva
zriadeného rozhodnutím súdu podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Pohľadávka žalobcu vyplývajúca
z Dohody o uznaní dlhu doteraz súdnym rozhodnutím priznaná nebola. Dopytom na Okresný súd
Lučenec zo dňa 14.01.2026 odvolací súd zistil, že žaloba vo veci samej o zaplatenie peňažnej

pohľadávky 200 000,- € žalobcom voči žalovanému podaná na tomto súde nebola.

12. Podľa § 336 ods. 1, 2 C. s. p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

13. Zabezpečovacie opatrenie je viazané na existenciu peňažnej pohľadávky. Procesným inštitútom
zabezpečovacieho opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, z tohto
dôvodu bolo potrebné podľa § 336 ods. 1, 2 C. s. p. žalobcovi uložiť povinnosť podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie takúto povinnosť žalobcovi neuložil len z dôvodu, že v čase
jeho rozhodovania neuplynula lehota uvedená v článku IV. Dohody o uznaní dlhu z 18.08.2025, kedy mal
podľa dohody žalovaný zaplatiť sumu 200 000,- € žalobcovi. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu už
lehota 90 dní od podpisu dohody uplynula. Odvolací súd rešpektujúc príkaz podľa § 336 ods. 1, 2 C. s.
p. zmenil aj výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie (závislý od rozhodnutia o zriadení záložného práva

výrokom I. napadnutého uznesenia) a žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia žalobu o veci samej na zaplatenie peňažnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej slúži
zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a vo zvyšku návrh na zriadenie
záložného práva zamietol z dôvodu, že zabezpečovacie opatrenie nie je možné zriadiť voči osobe,
ktorá nie je dlžníkom veriteľa. M. E. evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX

katastrálne územie D. J. nie je dlžníčkou žalobcu. Žalobca neosvedčil nárok na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky uznanej žalovaným iba vo výške 200 000,- €, preto aj v časti, ktorej navrhoval žalobca zriadiť
záložné právo aj na zabezpečenie (neoznačeného a nekonkretizovaného) príslušenstva, odvolací súd
jeho návrh zamietol.

14. I keď odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a čiastočne návrh na zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam zamietol, nie je možné za úspešnú stranu v tomto spore považovať
žalovaného, keď dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola argumentácia žalovaného
uplatnenávodvolaní,alezmenarozhodujúcichskutočností,odktorýchbolozávislérozhodnutieonávrhu
žalobcu a to zmena vlastníka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie D. J.

práve v deň rozhodnutia súdu prvej inštancie 10. septembra 2025 a nemožnosť zriadiť záložné
právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči tretej osobe, ktorá dlžníkom žalobcu nie
je a zamietajúci výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie už neobstojí pre uplynutie lehoty na
plnenie dohodnutej stranami sporu v Dohode o uznaní dlhu. Zamietnutie návrhu v časti „príslušenstva“
predstavuje nepodstatnú časť nemajúcu vplyv na posúdenie úspešnosti strán v spore. O povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť povinnosti trovy konania v rozsahu
100 % do troch od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek

riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).