Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Silvia Tisová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/284/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202487
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6425202487.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/ A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov – matka: F. E. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, G., a otec: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XXX/XX,
G., zastúpený: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
32P/159/2025 - 19 zo dňa 28. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 32P/159/2025 - 19
zo dňa 28.10.2025 nasledovne:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení:
Súd ukladá matke F. E. C., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť dočasne odovzdať maloleté deti A. B., nar.
XX.XX.XXXX, a D. E., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca
E. C., nar. XX.XX.XXXX.
Súd vyživovaciu povinnosť matky k maloletým deťom neurčuje.
Súd styk matky s maloletými deťmi neupravuje.
II. Na čas trvania neodkladného opatrenia súd mení rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.
zn. 27P/15/2020 zo dňa 28.04.2020 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní sp.
zn. 32P/159/2025.
V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 3 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), a poukázal aj na čl. 5 zákona č. 36/2025 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Vychádzalzpotrebybezodkladneupraviťpomerymaloletýchdetí,keďžezvykonanýchzistenívyplynulo,
že výchovné prostredie u matky bolo v relevantnom období ohrozujúce ich priaznivý psychický aj
fyzický vývin. Zo samotného návrhu otca, ako aj z predložených listinných dôkazov, najmä úradnéhozáznamu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.7.2025 a policajného záznamu z udalosti
zo dňa 20.10.2025, vyplynulo, že matka dlhodobo a opakovane požívala alkoholické nápoje v čase,
keď mala zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, pričom v dôsledku požitia alkoholu
vykazovala agresívne a nestabilné správanie. Tieto epizódy nadmerného pitia, sprevádzané hádkami,
vyhadzovaním staršej dcéry z bytu, púšťaním hlasnej hudby v čase spánku detí a celkovým zanedbaním
ich emočnej stability, vytvárali prostredie, ktoré objektívne ohrozovalo ich bezpečie a psychickú pohodu.
Tvrdenia otca sa preukázali aj z výpovedí staršej dcéry, ktorá opakovane a jednoznačne vyjadrila želanie
žiť u otca z dôvodu nevhodného správania matky pod vplyvom alkoholu. Tiež sa potvrdilo, že mladšia
dcéra reagovala na pobyt u matky emočnými výbuchmi a zvýšenou psychickou nestabilitou. Maloleté
deti odmietali návrat do starostlivosti matky v čase, keď bola pod vplyvom alkoholu, a tieto okolnosti
boli dostatočne osvedčené aj zásahom polície zo dňa 20.10.2025, keď deti odmietli odísť s matkou a
tá ich ponechala na mieste bez riadneho dohľadu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že hoci situácia
nedosiahla intenzitu vyžadujúcu postup podľa § 365 CMP, okolnosti prípadu preukazovali potrebu
okamžitej úpravy pomerov podľa § 367 CMP. Dôvodnosť návrhu bola osvedčená existenciou naliehavej
potreby stabilizovať výchovné prostredie detí a ochrániť ich pred ďalším vystavením alkoholickým
excesom matky. Súd prvej inštancie preto považoval za nevyhnutné zabezpečiť dočasné zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, ktorý mal pre deti vytvorené stabilné, bezpečné a
predvídateľné podmienky a ktorého výchovné prostredie deti prirodzene vyhľadávali. Ďalej prihliadol
na to, že otec kontakt matky s deťmi nebránil, pokiaľ bola triezva, avšak aktuálne pomery na strane
matkyodôvodňovalineupraviťstykpočastrvanianeodkladnéhoopatrenia.Keďžeišloodočasnúúpravu,
súd prvej inštancie neuložil matke povinnosť platiť výživné. Záverom súd prvej inštancie konštatoval,
že zotrvanie detí v starostlivosti matky by znamenalo vážne riziko pre ich zdravie, psychickú pohodu a
priaznivý vývoj, a preto bol okamžitý zásah v podobe neodkladného opatrenia nevyhnutný a v najlepšom
záujme maloletých.
2. Matka podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zamieta návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
Matka vo svojom odvolaní uvádzala, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané nedôvodne, pretože
podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdila, že
neexistovala naliehavá potreba okamžite upraviť pomery maloletých detí, a skutkové okolnosti, z ktorých
súd prvej inštancie vychádzal, neboli pravdivé ani osvedčené.
Poukazovala na to, že aj po doručení uznesenia deti naďalej zostávali v jej každodennej starostlivosti
so súhlasom otca, ktorý podľa nej nemal obavu ich u nej ponechať. Zdôrazňovala, že o deti sa riadne
starala, zabezpečovala im výchovu, prípravu do školy, krúžky, trávenie voľného času s tým, že v jej
domácnosti panovali stabilné a bezpečné podmienky.
Popierala, že by požívala alkoholické nápoje v miere ovplyvňujúcej starostlivosť o deti. Argumentovala
tým, že alkohol dlhodobo neužívala; poukázala na správu súdnej znalkyne z odboru psychiatria F. I. D.
zo dňa 04. 11. 2025, podľa ktorého nevykazovala žiadne znaky závislosti ani inej duševnej poruchy.
Tvrdila, že obvinenia otca boli účelové a vychádzali z manipulácie maloletých detí zo strany otca a jeho
rodiny, ktorí ju podľa nej dlhodobo pred deťmi znevažovali a podsúvali im negatívne informácie. Podľa
jej tvrdení staršia dcéra pri rozhovoroch pred cudzími osobami používala slovník typický pre otca a starú
matku, čo podľa nej preukazovalo, že nehovorila spontánne.
Matka ďalej uvádzala, že otec zanedbával povinnosti súvisiace so starostlivosťou o deti, nevenoval
sa im, neviedol ich k pravidlám, neoveroval si školské povinnosti a neposkytoval im plnohodnotné
podmienky na učenie. Podľa nej deti u neho často prespávali v nevhodných podmienkach, sedeli bez
podsedákov v karavane, boli vystavené konzumácii nezdravej stravy a podľa jej opisu aj situáciám
spojeným s užívaním alkoholu zo strany otca. Ako príklad uvádzala, že počas týždňa, keď boli deti
uňho, nezabezpečil ich účasť na krúžkoch.
Tvrdenia otca o incidentoch, ktoré mali údajne súvisieť s jej požitím alkoholu, označila za nepravdivé a
vytrhnuté z kontextu. Tvrdila, že dňa 20.10.2025 nebola pod vplyvom alkoholu a konflikt vznikol preto,
lebo deti boli vopred ovplyvnené otcom, ktorý im mal povedať, aby k nej nešli, ak bude opitá. Rovnako
odmietala tvrdenia o fyzickom konflikte so staršou dcérou. Opakovane poukazovala na to, že otec riešil
situácie v prítomnosti detí konfliktným spôsobom, vrátane privolania polície, čo v deťoch vyvolávalo stres
a úzkosť.
Matka tiež zdôrazňovala, že otec nemá adekvátne materiálne podmienky na každodennú starostlivosť o
maloleté deti, keďže podľa nej v jeho domácnosti nemali deti vlastné lôžka, priestor na školskú prípravu
ani súkromie. Naopak opisovala, že v jej domácnosti majú deti vytvorené stabilné, bezpečné a podnetnéprostredie. Tvrdila, že dlhodobé odlúčenie mladšej dcéry od nej by negatívne zasiahlo jej psychický
vývin, čo podľa nej dokladoval aj jej emočný stav pri krátkodobom pobyte u otca.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa stotožňuje s uznesením súdu prvej
inštancie, do vykonania dokazovania vo veci samej.
4. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Uvádzal, že
tvrdenia matky o neexistencii dôvodov pre neodkladné opatrenie boli nepravdivé a vytrhnuté z kontextu.
Zdôrazňoval, že deti zostávali u matky len v období, keď bola v jej domácnosti prítomná stará matka
a starý otec, ktorí mali na matku stabilizujúci vplyv a pred ktorými matka alkohol nepožívala. Po ich
odchode sa podľa neho okamžite obnovilo jej problémové správanie. Za kľúčový označil incident zo
dňa 24.11.2025, keď matka podľa jeho tvrdení bola pod vplyvom alkoholu, odmietala mu vydať deti,
nereagovala na výzvy, neotvárala dvere ani po zásahu polície a staršiu dcéru ponechala zavretú v byte.
Otec uvádzal, že maloletá D. mu otvorila dvere sama, pričom mu povedala, že jej matka bránila, aby mu
ich otvorila. Matka taktiež odmietala dychovú skúšku, čo podľa neho potvrdzovalo jej požitie alkoholu.
Incident mal podľa otca plne potvrdzovať podstatu ohrozenia, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené.
Podľa otca skutočnosť, že matke umožnil styk s deťmi nevyvracia potrebu opatrenia. Kontakt matke
umožňoval len vtedy, keď bola triezva, najmä počas prítomnosti svojich rodičov; jeho konanie bolo
motivované výlučne záujmom zachovať stabilné rodinné väzby a neodopierať deťom matku, pokiaľ to
bolo bezpečné.
Upozorňoval, že neodkladné opatrenie neznamenalo zákaz styku, ale malo zabezpečiť, aby primárnu
starostlivosť vykonával rodič, ktorý dokáže deti chrániť pred ohrozením.
Otec poukázal na to, že matka dlhodobo požívala alkohol, najmä vo večerných hodinách, pričom to
potvrdzovali samotné deti opisom pravidelnej hlasnej hudby, hádok, agresívnych prejavov a situácií,
v ktorých matka zaspávala v opitosti. Tvrdil, že deti o týchto skutočnostiach hovorili spontánne a
konzistentne, bez jeho prítomnosti, čo vyvracia tvrdenie matky o manipulácii. Zároveň uvádzal, že
správanie detí po pobyte u matky vykazovalo známky napätia a strachu. Lekársky posudok predložený
matkou považoval za nedostačujúci, keďže išlo len o jednorazové ambulantné vyšetrenie bez zisťovania
informácií od tretích subjektov a nezohľadňoval opakované incidenty dokumentované políciou. Poprel
tvrdenia matky o jeho zanedbávaní starostlivosti a uvádzal, že deťom dlhodobo poskytoval stabilné
prostredie, pomoc pri škole, pravidelný režim a zapojenie do záujmových aktivít. Tvrdil, že deti sa u
neho cítili pokojne a bezpečne a opakovane mu samé uvádzali, že chcú byť s ním, najmä keď bola
matka pod vplyvom alkoholu. Zdôrazňoval, že jeho cieľom nikdy nebolo obmedzovať kontakt matky s
deťmi ani riešiť finančné otázky, ale výlučne ochrana maloletých pred pokračujúcim ohrozením. Uviedol,
že po odchode matkiných rodičov sa problémové správanie matky okamžite obnovilo, čo potvrdzovalo
systémovosť a opakovaný charakter ohrozenia.
5. Matka v replike k vyjadreniu otca tvrdenia otca o tom, že maloleté deti zostávali u nej len počas
prítomnosti jej rodičov, označila za nepravdivé. Prítomnosť starých rodičov odôvodňovala výlučne
oslavami narodenín detí a zdôrazňovala, že deti boli u nej nepretržite od 31.10.2025 do 24.11.2025 so
súhlasom otca, bez ohľadu na nariadené neodkladné opatrenie. Podľa nej deti boli doma spokojné a o
ich želaní byť s matkou svedčila aj komunikácia s otcom zo dňa 19.11.2025. mala za to, že otec zámerne
vytvára dojem, že deti nechcú byť u nej. Tvrdenia o tom, že sa pred starými rodičmi zdržiava požívania
alkoholu, označila za účelové.
K incidentu zo dňa 24.11.2025 matka uvádzala, že dvere neotvorila preto, že nechcela eskalovať
prebiehajúci konflikt v prítomnosti detí. Tvrdila, že otec prišiel bez ohlásenia s požiadavkou „niečo
riešiť“, hoci si želala písomnú komunikáciu. Zdôrazňovala, že nebola pod vplyvom alkoholu, pretože sa
starala o chorú mladšiu dcéru, pričom ani počas komunikácie cez deň sa otec nedomáhal odovzdania
detí. Následné opakované privolanie mestskej polície aj príslušníkov policajného zboru považovala za
neprimerané a traumatizujúce pre deti. Uvádzala, že dychovú skúšku odmietla len preto, aby nezhoršila
stres dieťaťa. Tvrdila tiež, že už približne tri hodiny po incidente otec navrhoval, že jej deti privedie späť,
čopodľanejvyvracalojehotvrdeniaoohrozenídetízjejstrany.Namietala,žeincidentzodňa24.11.2025
bol otcom umelo vyvolaný s cieľom vyvolať dojem konzumácie alkoholu a nevyhovujúcej starostlivosti.
Spochybňovala pravdivosť otcových opisov jej správania, najmä tvrdenia o údajnom nočnom požívaní
alkoholu, zaspávaní na toalete či púšťaní hlasnej hudby. Poukazovala na to, že otec nepredložil žiadne
konkrétne údaje o tom, kedy a ako často mala alkohol požívať, pričom jej každodenné fungovanie,
vrátane vedenia advokátskej kancelárie, pravidelných jázd autom či zabezpečovania starostlivosti o deti,bolo s jeho tvrdeniami nezlučiteľné. Uvádzala, že dcéry používali výrazy, ktoré neboli vlastné ich veku,
čo podľa jej názoru odráža slovník starých rodičov z otcovej strany, čo nasvedčovalo ovplyvňovaniu.
Taktiežzdôrazňovala,žemladšiadcéraanipočaspsychologickéhovyšetrenianeuviedlažiadnuzmienku
o konzumácii alkoholu zo strany matky, čo považovala za dôležité z hľadiska hodnotenia dôveryhodnosti
tvrdení otca. Uviedla, že deti boli pravidelne pripravené do školy, mladšia dcéra patrila medzi najlepších
žiakov a domáce úlohy si robila zodpovedne. Podľa nej kolízny opatrovník nemal k dispozícii informácie
o reálnych pomeroch v jej domácnosti. Mala za to, že posudok F. D. potvrdil neexistenciu závislosti aj
z jednorazového vyšetrenia, keďže ide o znalkyňu z oblasti psychiatrie.
Ďalej poukazovala na to, že po tom, čo sa otec oboznámil s obsahom jej odvolania, došlo k zmene jeho
správania. Od 26.11.2025 začal trvať na tom, aby deti spali výlučne u neho, deti sa vyjadrujú nejasne a
reagujú vyhýbavo; podľa jej názoru sú ovplyvňované. Uvádzala, že D. prejavovala radosť a pokoj len pri
pobyteunej.Matkatvrdila,žeotecjejneoprávneneobmedzujestyksdeťmipodzámienkoubezpečnosti,
hoci podľa nej neexistuje žiadny objektívny dôvod na obmedzenie kontaktu.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP) proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm.
d/ CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
sprihliadnutímnavadykonaniaiba,akmalizanásledoknesprávnerozhodnutie(§67CMP)anapadnuté
rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP považujúc ho za vecne správne.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádzalo z toho, že bola osvedčená potreba bezodkladného
zverenia maloletého do starostlivosti otca vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov u matky a maloletých
detí. Matka v odvolaní v podstate vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keďže nebola ohrozená starostlivosť o deti, ich život, zdravie ani priaznivý vývoj.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinnými dôkazmi a vyjadreniami predloženými
vodvolacomkonaní,odvolacísúdmalzato,žeboladostatočneosvedčenápotrebabezodkladnejúpravy
pomerov účastníkov konania vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí. Podľa odvolacieho súdu
je uznesenie okresného súdu vecne správne a v súlade s § 387 ods. 1 CSP ho preto v celom rozsahu
potvrdil. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia
a odkazuje naň, pričom reagujúc na námietky matky v odvolacom konaní uvádza nasledovné:
9. V súlade s § 324 ods. 1 CSP s odkazom na § 2 ods. 1 CMP možno nariadiť neodkladné opatrenie
pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení. V súlade s § 325 ods. 1 CSP na nariadenie
neodkladného opatrenia musia byť splnené podmienky, t. j. buď potreba bezodkladne upraviť pomery
alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s § 361 CMP je, ak to vyžaduje verejný záujem. Tento je charakterizovaný
všeobecnými princípmi právneho poriadku. Jedným z nich je aj záujem maloletého dieťaťa a jeho
ochrana. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu, ktoré
sa ho týka (viď čl. 5 Zákona o rodine), a zahŕňa najmä bezpečné a stabilné prostredie, v ktorom sa
dieťa zdržiava. Dôležitá je aj ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa pred potenciálnym
ohrozením (viď čl. 5 písm. c/ Zákona o rodine). Pri deťoch vyššieho veku vstupuje do popredia ako
výrazné vodítko aj ich názor (viď čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine), čo súvisí s ich mentálnym a citovým
vývojom.
10. Preukázanie skutkového stavu prostredníctvom riadne vykonaného dokazovania je úlohou konania
vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv.
osvedčených skutočností, kedy postačuje určitý stupeň pravdepodobnosti skutkového stavu. Pokiaľ má
konajúcisúdosvedčené,žejeohrozenýzáujemdieťaťa,resp.existujepravdepodobnosťjehoohrozenia,
sú splnené procesnoprávne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že staršie z maloletých detí pri pohovore na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny spontánne uviedlo skutočnosti týkajúce sa správania matky, ktoré
zahŕňali užívanie alkoholu, púšťanie hlasnej hudby vo večerných hodinách, pre ktoré sa jej nedalo
zaspať, ako aj verbálne útoky zo strany matky. Tieto vyjadrenia odvolací súd nepovažoval za výsledok
manipulácie, ale za autentickú reakciu maloletého dieťaťa, ktorá korešpondovala s opakovanýmiudalosťamizachytenýmiajvinýchpodkladoch,vrátanezáznamovpolícieatvrdeníotca,ktorévykazovali
znaky konzistentnosti a pravdepodobnosti. Odvolací súd preto v danej fáze konania považuje za
osvedčené, že v domácnosti matky dochádzalo k situáciám, ktoré by mohli bezprostredne a závažným
spôsobom ohrozovať stabilitu a psychickú pohodu maloletých detí.
12. Matka síce predložila lekárske potvrdenie, ktorým sa snažila vyvrátiť podozrenia z požívania
alkoholu, avšak odvolací súd mal za to, že ide len o jednorazové ambulantné vyšetrenie bez možnosti
zachytiť dlhodobé správanie matky v domácom prostredí. Takýto doklad nebolo možné považovať za
dôkaz, ktorý by bol schopný osvedčiť, že k ohrozeniu detí nedochádzalo alebo nemohlo dochádzať
a matka neužíva alkoholické nápoje, prípadne bez zatiaľ viditeľných stôp na jej psychike a fyzickom
zovňajšku.
13. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol aj na priebeh posledného incidentu dňa 24.11.2025,
ktorej opis vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, pri ktorom matka odmietla otvoriť dvere policajnej
hliadke a rovnako sa odmietla podrobiť dychovej skúške na alkohol. Argumentáciu matky o dôvodoch
odmietnutia považoval odvolací súd za nedôveryhodnú, najmä s ohľadom na to, že maloleté dieťa
nakoniec otvorilo dvere samo a následne deti odišli s otcom. Táto udalosť ukazovala na reálne
riziko pre fyzické aj psychické bezpečie detí, ktoré nie je možné ignorovať ani zľahčovať. Čestné
prehlásenia matkiných rodičov spolu s fotkami z oslavy narodenín dieťaťa neosvedčujú, že v správaní
matky pod vplyvom alkoholu nedochádza k ohrozujúcim situáciám vo vzťahu k maloletým deťom, keď
v domácnosti nie sú iné osoby. Naopak, v kontexte tvrdení dieťaťa, opakovaných policajných zásahov
a nevysvetlených okolností správania matky pôsobia matkine námietky v tomto štádiu osvedčených
skutočností nedostatočne a nepresvedčivo.
14. Vzhľadom na povahu konania o neodkladnom opatrení, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie v
plnom rozsahu, ale postačuje osvedčenie podstatných skutočností, mal odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a konal v medziach zákona. S prihliadnutím na
závažnosťopísanýchsituáciíapotrebuokamžitejochranymaloletýchdetíbolonariadenieneodkladného
opatrenia dôvodné a primerané. Odvolací súd preto vyhodnotil, že ponechanie detí v starostlivosti matky
by ich vystavovalo ďalším rizikám a nezodpovedalo by ich najlepšiemu záujmu. V danom prípade boli
splnené podmienky podľa § 361 CMP, keďže bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery detí tak, aby
nedochádzalo k ďalšiemu vystavovaniu maloletých potenciálne nebezpečnému prostrediu. Za týchto
okolností je dôvodnosť neodkladného opatrenia daná z hľadiska ochrany verejného záujmu – dočasnej
ochrany najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých
okolností prípadu. Preto nebolo nevyhnutné, preukázať bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života
dieťaťa ako nevyhnutnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia.
15.Keďžematkamaladetizverenédoosobnejstarostlivosti,vzniklapotrebadočasneupraviťichpomery
tak, aby bol zabezpečený ich najlepší záujem, najmä potreba bezpečia a ochrana ich duševného,
telesného a citového vývinu, zohľadniac aj ich názor detí. Odvolací súd preto zverenie detí do osobnej
starostlivosti otca považuje za vecne správne.
16. Odvolací súd považuje za správne aj výroky týkajúce sa neurčenia výživného a neupravenia styku
s matkou. Z tvrdených a osvedčených skutočností nevyplynulo, že by si matka vyživovaciu povinnosť
neplnila ani že by otec bránil styku matky s maloletými deťmi.
17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je len dočasnou
úpravou, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v tom smere, že maloleté deti budú natrvalo
vyňaté z osobnej starostlivosti matky. Prvostupňový súd rozhodne vo veci po riadne vykonanom
dokazovaní, v rámci ktorého bude dôkladne skúmať všetky vyjadrenia účastníkov konania ako aj
predložené dôkazy.
18. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.