Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 72Ek/835/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125450077
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michael Krajňák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125450077.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zast.: JUDr. Soňa
Pohovejová,advokátka,Záhradnícka37,81107Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,protipovinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X C., XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
220,27 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku
v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.11.2025 domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 220,27 Eur s prísl., na základe exekučného titulu – Platobný
rozkaz Okresného súdu Galanta, sp. zn. 8C/59/2025 zo dňa 12.09.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 04.10.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

4. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a

jeho prílohy.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

7. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je
oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona

a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.8. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a)pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej

len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

9. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

10. Podľa 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť
exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich

zverejnení v Obchodnom vestníku.

12. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania a povinnosť
rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v

konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné
vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze
alebo splátkovým kalendárom.

13. V danej veci súd lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením Okresného súdu

Trnava, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 23.05.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX
dňa 31.05.2024, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného): A. B., B. XXXX/XX, XXXXX D.,
E. F., ktorému bol ustanovený správca: JUDr. Erik Bilský, LL.M, MBA, so sídlom kancelárie Veselé
377, 922 08 Veselé, IČO: 40 046 966, značka správcu S1477. V uvedenom uznesení bol dlžník zbavený
všetkýchdlhov,ktorémôžubyťuspokojenéibavtomtokonkurzevrozsahu,vakomnebudúuspokojenév

konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinného
nastali v zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 ZoKR dňa 01.06.2025.

14. Vo väzbe na vyššie uvedené zistenie preto súd pristúpil k posúdeniu povahy a okamihu vzniku
vymáhanej pohľadávky, následkom čoho si vyžiadal spisový materiál konania, v ktorom bol exekučný

titul vydaný. Z obsahu predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že oprávnený v postavení žalobcu
a súčasne aj podnikateľského subjektu vykonávajúceho poisťovaciu činnosť uzatvoril s povinným ako
žalovaným poistnú zmluvu č. 3619309856 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla,pričomdňa14.12.2021nastalaškodováudalosť,následkomktorejpovinnýspôsobil
tretej osobe škodu na motorovom vozidle. Z titulu nenahlásenia poistnej udalosti v zákonom stanovenej

lehote 30 dní po jej vzniku povinným (§ 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.) a rovnako aj z
titulu omeškania platenia poistného (§ 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.) a úhrady nákladov
vynaložených osobe poškodenej (§ 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.), podal oprávnený návrh
na vydanie platobného rozkazu za účelom vymoženia regresného nároku vo výške 220,27 Eur, úroku z
omeškaniavovýške5%ročnezuvedenejistinyod07.09.2023dozaplateniaapríslušnýchtrovprávneho

zastúpenia. Súčasťou spisového materiálu je o. i. výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, Oznámenie
škodovej udalosti poisteným zo dňa 03.03.2022, Fotokópia poškodeného vozidla Volvo C70 s EČV: B. G.
XX, Likvidačná správa k poistnej udalosti č. 9534051516 zo dňa 12.07.2023, Výzva k riešeniu škodovej
udalosti č. 9531945995 zo dňa 21.03.2022, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho
časti zo dňa 24.07.2023 s doručenkou.

15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, berúc do úvahy kategorickú diverzifikáciu
pohľadávok enumerovaných v ustanoveniach § 166a - 166c ZoKR, má súd za to, že v predmetnom
konaní je vymáhaná taká pohľadávka, ktorej uspokojenie je dané výlučne len cestou jej prihlášky dokonkurzného (oddlžovacieho) konania, a to predovšetkým vo väzbe na okamih jej vzniku. Ťažiskom
predmetnej názorovej sféry exekučného súdu je primárne skutočnosť, že podstatou vymáhanej
pohľadávky je plnenie, ktoré oprávnený v postavení podnikateľského subjektu ako člena skupiny VIG

(Vienna Insurance Group), vykonávajúceho na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť, poskytol
tretej osobe (faktickému poškodenému) za účelom náhrady vyplateného poistného plnenia alebo jeho
časti poškodenému, keď povinný v postavení škodcu zavinil vznik poistnej udalosti, pričom následne
neposkytol oprávnenému ako poisťovateľovi patričnú súčinnosť v podobe nahlásenia poistnej udalosti.
Majúc na zreteli skutočnosť, že predmetný skutkový stav zodpovedá regulernému záväzkovému vzťahu

viazanému na štandardný typ poistnej zmluvy, ktorou je zmluva o povinnom zmluvnom poistení (PZP), je
potrebné skonštatovať, že oprávneným vymáhané plnenie nemá povahu takej pohľadávky, ktorú by bolo
kategoricky možné subsumovať do portfólia tých pohľadávok, ktoré sú účinkami konkurzného konania
nedotknuté (§ 166c ZoKR), keď podstatou vymáhanej pohľadávky v kontexte vzťahu medzi oprávneným
ako poisťovateľom a povinným ako jeho klientom, je samostatný druh pohľadávky zodpovedajúci svojou
povahou regresnému nároku, teda nákladom, ktoré oprávnený v rámci výkonu svojej podnikateľskej

činnosti vynaložil tretej osobe ako skutočnému poškodenému, ktorému konaním osoby povinnej vznikla
škoda. Pokiaľ ide o potenciálnu úvahu o zaradení tejto pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1
písm. d) ZoKR, exekučný súd konštatuje, že oprávnený v predmetnom exekučnom konaní nevystupuje
ako poškodený, teda osoba ktorej by vznikla škoda. Práve naopak, oprávnený sa touto cestou domáha
vymoženia takého plnenia, ktoré priamo súvisí s výkonom či predmetom jeho poisťovateľskej činnosti

a ktoré on sám vynaložil na plnenie svojich zmluvných povinností z titulu uzavretej zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení (PZP) s osobou povinnou. V zásade to znamená, že potencionálne zaradenie
pohľadávky pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR prichádza do úvahy len v tom prípade,
pokiaľ oprávnený by vystupoval ako priamy poškodený. Pre ilustráciu, môže ísť o situáciu, kedy na
nehnuteľnom majetku oprávneného vznikne úmyselnou, protiprávnou aktivitou osoby povinnej škoda.

Súd v tomto bode zároveň poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci a podľa ktorého
cit.: „Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka)
a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila
poškodenému z titulu zákonného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu

škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku
poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Citované ustanovenie upravuje nárok
osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z
bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola

spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného
zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres),
nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho
nároku. Právo SKP proti tomu, kto zodpovedá za škody, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24
ods. 7 PZP), je regresným právo, a nie právo na náhradu škody.“ Nakoľko podľa ustálenej súdnej

praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným
titulom pohľadávkou za zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným
konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky,ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku
priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), a teda nejde o

nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Tento záver podporuje aj Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 256/2020-33 zo dňa 12. novembra 2020, ktorý vyslovil záver „Orbiter
dictum ústavný súd poznamenáva, že pohľadávky zo zodpovednosti za škodu na zdraví sú prirodzene
považované za privilegované. Život a zdravie ako ústavné hodnoty sa nedajú vyvážiť žiadnym majetkom
a pohľadávky vzniknuté zo zodpovednosti za zásah do týchto hodnôt pri rozmanitých administratívnych

limitoch sa skôr podobajú cieľu zjemniť dopad následkov za zásah do týchto hodnôt. Umožnenie úniku
škodcovi cez inštitút oddlženia by bolo potrebné kvalifikovať za jednoznačne neproporcionálny zásah.
Odškodnenie útrap poškodeného by dostalo len do roviny teoretickej, čo by nekorešpondovalo nielen so
znením právnej úpravy, ale aj s ústavnými garanciami. Výnimka z oddlženia vo vzťahu k pohľadávkam zo
zodpovednosti za škodu na zdraví je preto plne pochopiteľná. Uvedená garancia je však postavená na

ochranepoškodenéhoakoslabšejstrany,čoimplikuje,žesaňounemôžuzastrešovaťinéinštitúcie,ktoré
do týchto zodpovednostných vzťahov vstupujú subsidiárne. Na mysli máme poisťovne, ale aj samotného
sťažovateľa v tomto konaní.“. Pokiaľ ide o konkrétne časové vymedzenie okamihu vzniku pohľadávky
oprávneného, má súd za to, že vychádzajúc z obsahu spisového materiálu základného súdnehokonania, je potrebné brať ako relevantný prvok určujúci tento parameter samotné ukončenie šetrenia
poistnej udalosti vyplývajúce z Likvidačnej správy zo dňa 12.07.2023, keď týmto dňom bola ukončená
likvidácia predmetnej škodovej udalosti. Inými slovami vyjadrené, daný okamih je charakterizovaný

sfinalizovaním úkonov likvidátora a následným poskytnutím plnenia tretej osobe, v dôsledku čoho
oprávnený nadobudol priestor na to, aby svoje právo na refundáciu účelne vynaložených nákladov
(vrátane iných prvkov vymáhanej pohľadávky) uplatnil formou žaloby o plnenie aj skôr, než po vyhlásení
konkurzu na majetok povinného (účinky vyhláseného konkurzu na majetok povinného nastali dňa
01.06.2024).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že oprávneným vymáhaná
pohľadávka má charakter účinkami konkurzného konania dotknutej pohľadávky v zmysle ustanovenia
§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, pričom ako okamih jej vzniku súd ustálil taký moment, ktorý predchádza
rozhodnému dňu, v dôsledku čoho súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku v celom jeho rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku

I. tohto uznesenia.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

19. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného
konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku

oprávneného na náhradu trov exekučného konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.