Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoEk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212142
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8812212142.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
AnnyKovaľovej,PhD.adoc.JUDr.PetraMolitorisa,PhD.vexekučnejvecioprávnenéhoEOSKSIČeská
republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, Praha 4, Česká republika, IČO: 25117483,
právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Prievozskej 2, IČO: 53 255
739, proti povinnému E. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu vo Y. nad V., na ul. H. XXXX/XX, o vymoženie

sumy 11.131,- Kč s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 29.04.2013 č.k. 9Er 2208/2012-15, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský nález vydaný rozhodcom JUDr. Petrom Medunom. Aj keď išlo o exekučný titul vydaný
cudzozemským rozhodcovským súdom, niet žiadnych pochybností o tom, že exekúcia sa má vykonať
podľa exekučných procesných predpisov Slovenskej republiky. Slovenské právne predpisy pritom
umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, pričom takýto postup je

v súlade s právom Európskej únie.

3. V obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného, ktoré sú súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je možné dopracovať sa k textu rozhodcovskej doložky. Už len jej samotné
zakotvenie v rámci všeobecných obchodných podmienok nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že
nejdezostranyspotrebiteľaoosobitnevyjednanúzmluvnúpodmienku.Povinnýakospotrebiteľfinančnej

služby teda prijal v rámci zmluvných podmienok aj rozhodcovskú doložku. Prijatím sa pri štandardných
formulárovýchzmluváchrozumiestav,žesaslužbaprijímaajsovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami
a spravidla niet priestoru na úpravu všeobecných obchodných podmienok alebo predstava o možnosti
zmeny týchto podmienok je len iluzórna. Podľa rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Pre povinného to znamená podrobiť sa konaniu nielen vzdialenostne
neprijateľnému (viac ako 500 km), ale dokonca v cudzine, pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený

už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity
oprávneného majetkový prospech.

4. Pre porovnanie hodnotového poriadku rakúskeho právneho prostredia, najväčší odborníci z oblasti
arbitráže a viacerí rakúski univerzitní profesori práva skonštatovali, že pracovné a spotrebiteľské veci sú
tak objektívne, ako aj subjektívne nearbitrabilné a teda arbitráž nie je vhodná pre chránené skupiny osôb.

Rakúsko má zakázanú rozhodcovskú doložku a bez jej osobitného vyjednania je neakceptovateľné, aby
reguloval vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.5. Exekučný súd je oprávnený rozhodnúť o tom, že zmluvná podmienka je neprijateľná a vyvodí
z toho dôsledky aj v rámci exekúcie. Z týchto dôvodov nie je možné povoliť exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku, ktorý odporuje zákonu a za taký je potrebné považovať aj rozhodcovský
nález rozhodcu, ktorý neobstál v rámci povinnej súdnej kontroly. Odklon od ochrany spotrebiteľa ex offo
by mohol byť akceptovaný len za podmienky, že spotrebiteľ si výslovne žiada bez existencie okolností
spôsobujúcej nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom (napr. neskúsenosť, tieseň a podobne) dojednať
zmluvnú podmienku, a to napriek adekvátnemu poučeniu o význame a dôsledkoch jeho rozhodnutia.

S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon
práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom

konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,
že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd
meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným
právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je
exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný

právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje
právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda
napr.nemáprávomocvykonaťvovecisamejdokazovanie,aleboprávomocrozsudokzrušiťalebozmeniť
jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím
o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu

ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím,
bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto
stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, i Ústavného
súdu Slovenskej republiky.

7.Pokiaľideodôvodypodľa§45ods.1písm.c)Zákonaorozhodcovskomkonaní,tietodôvodysatýkajú
zastavenia exekučného konania ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť
plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri
výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného
konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len

vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha
samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským
prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekučného konania
v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo,
čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom, napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný

čin, alebo by ho zaväzovalo na iné výslovne právnym predpisom zakázané konanie. Existencia, resp.
neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku
rozhodcovského rozsudku.

8. Navyše z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom

tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje

práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379 , § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku,
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Spotrebiteľský úver poskytnutý
právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

12. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, všetky majetkové spory vzniknuté zo zmluvy sa mali s konečnou platnosťou
rozhodovať v rozhodcovskom konaní.

13. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť.

14. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)

považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľa nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, ak túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula

alebo dodávateľ svojim konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzavretých pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 sankciu
neplatnosti.

17. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný

titul.

18. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne

opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.19. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje

informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného.

Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti

právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).