Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010194.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom mesto Prievidza, prechodne bytom D. D. X/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre čin obžalobou
právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 30. októbra 2025 prejednal odvolanie

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.08.2025, sp. zn. 26T/18/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. augusta 2025, sp. zn. 26T/18/2025, bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že „dňa

13.10.2024 v čase približne o 21:00 hodine E. F., G. H. D. D. XX/XX, v ubytovni zvanej OSP, na
schodisku na prvom poschodí, si od poškodeného A. I. pýtal finančnú hotovosť z dôvodu splatenia
dlhu poškodeného priateľke obžalovaného A. D. vo výške 30,-€ v prítomnosti A. B. a A. I., pričom mu
bránil v odchode, kde mu však poškodený uviedol, že on osobne žiadne peniaze nedlhuje a finančnú
hotovosť pri sebe nemá, následne vyslovil obžalovaný že poškodený neodíde, kým mu nevráti peniaze,
bránil mu v opustení budovy po schodoch ku východu, následne pri dožadovaní sa zaplatenia dlhu,

obžalovaný telefón poškodeného zn. Motorola E4+ vzal z ruky poškodenému, poškodený uskutočňoval
telefonický hovor na hlasitý odposluch zo svojho mobilného telefónu zn. Motorola E4+, za účelom
zapožičania si finančnej hotovosti, od F. J. a K. L., obžalovaný vytiahol najmenej dvakrát a manipuloval
v blízkosti poškodeného pravou rukou s nožom s viditeľnou čepeľou, ktorý nôž poškodený vnímal
ako hrozbu rovnako ako prítomnosť A. B. a A. I., ktorí nijako nebránili konaniu obžalovaného a boli
v ich tesnej blízkosti, obžalovaný telefón poškodenému nevrátil, ale obžalovaný strhol z ramena

poškodeného aj látkovú kapsičku, čomu sa poškodený nebránil, obžalovaný prehľadal kapsičku, v ktorej
mal poškodený občiansky preukaz, hotovosť 6 €, kľúče od bytu a drobnosti, 6 € si obžalovaný ponechal
s tým, že poškodený mu má doniesť zvyšných 25 €, ponechal si aj kapsičku s obsahom za účelom
prinesenia peňazí, obžalovaný z kapsičky na výzvu poškodeného mu vrátil kľúče, aby mohol ísť domov
do bytu, privolaným taxíkom poškodený z miesta odišiel a týmto konaním sa obžalovaný A. B. ako od
poškodeného vynúteného zálohu za dlh zmocnil cudzej veci a to mobilného telefónu zn. Motorola 4+

s dvoma SIM kartami v presne nezistenej hodnote, textilnej kapsičky v nezistenej hodnote, hotovosti
6 € a občianskeho preukazu na meno A. I., čím mu spôsobil škodu vo výške hotovosti 6,-€ a hodnoty
poškodenému odňatých vecí.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 191 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38
ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa

§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému A. I.škodu vo výške 6,-€ a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu
škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku.

Obžalovaný vo vlastnoručne písaných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
chybný, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že súd sa nevysporiadal so

všetkými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Za podstatnú chybu konania označil,
že súd odmietol jeho návrh na výsluch svedkyne A. D. a svedka M. B.. Poukázal na v poradí prvý
odsudzujúci rozsudok okresného súdu, ktorým bol uznaný vinným pre spáchanie zločinu hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., voči
ktorému podal odvolanie odôvodňujúc ho nevypočutím svedkyne A. D. a tiež tou skutočnosťou, že vo
výroku o vine sa nachádzajú svedkovia, ktorý neboli vypočutí v prípravnom konaní a to K. L.. Okresný

súd porušil jeho právo na obhajobu a rovnosť strán. Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci okresný súd
opätovne odmietol vykonať ním navrhované dôkazy na výsluch svedkov A. D. a M. B., nakoľko výpoveď
svedkyne D. prečítal z prípravného konania, na čo neboli splnené zákonné podmienky. Na prečítanie
výpovede sa vyžaduje, aby bolo v prípravnom konaní známe, že je nevyliečiteľne chorá, vysokého

veku alebo sa odsťahovala do zahraničia a ak bol o úkone upovedomený obvinený alebo jeho obhajca,
aby sa zachovala kontradiktórnosť. Poukázal na možnosť zabezpečiť prítomnosť svedka na hlavnom
pojednávaní aj inými spôsobmi upravenými v Trestnom poriadku. Ďalej uviedol, že súdom uvádzané
dohady a špekulácie o možnej výpovedi svedkyne nezodpovedajú možnosti okresného súdu odmietnuť
vykonanie dôkazu. Poukázal na to, že okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Tr. por. o tom, že bude

pojednávať v neprítomnosti poškodeného. Ďalej uviedol, že na kamerovom zázname nie je zmienka o
tom, že by sa mal práve on vyhrážať poškodenému. Okresný súd ustálil, že obžalovaný opakovane po
ňom chce vyrovnanie dlhu za sexuálnu službu svedkyne, ktoré tvrdenia sú len dohady a špekulácie zo
strany súdu. Súd sa nezaoberal tým, že sa poškodenému nevyhrážal, čo potvrdil aj poškodený. Ďalej
uviedol, že poškodený bol pôvodne podať trestné oznámenie na tri osoby a orgány činné v trestnom

konaní ustálili, že jedine on mal spáchať trestný čin. Orgány činné v trestnom konaní konali urýchlene a
prednostne, ale dôkazná situácia sa zmenila, keď podľa poškodeného sa mu mali vyhrážať skôr ďalšie
dve osoby, za ktoré on nie je zodpovedný. Záverom uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa nachádza viacero hypotéz a domnienok, ktoré by bolo možné vyvrátiť vykonaním navrhovaných
dôkazov, ktoré však boli odmietnuté. Z uvedených dôvodov žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil

napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol nasledovné:

„V mene obž. A. B. podávam odvolanie v zmysle § 311 ods. 1 Tr. por. voči všetkým výrokom rozsudku.

Uvádzam, že obžalovaný nebol súdom upozornený na skutočnosť miernejšieho posudzovania skutku
skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
§ 284 ods. 2 Tr. por. síce uvádza situáciu, že uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy,
ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil

dokazovanie za skončené.
Uznesenie NS ČR spis. zn. 7Tdo 975/2017 ale uvádza, aj situácie, kedy má byť obžalovaný upozornený
aj na miernejšiu právnu kvalifikáciu skutku za predpokladu inej obhajoby.
Týmto uvádza, že súd obžalovaného na zmenu právnej kvalifikácie, ako bol skutok kvalifikovaný v
obžalobe, neupozornil vopred.

Obhajobauvádza,žecelékonaniepredsúdombolaobhajobaobžalovanéhozameranánazločinlúpeže.
V prípade, že by súd upozornil obžalovaného na skutočnosť, že predmetný skutok bude posudzovaný
podľa miernejšej právnej kvalifikácie, jeho obrana by smerovala proti posudzovaniu zločinu hrubého
nátlaku v zmysle § 191 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Obžalovaného obhajoba bola celý čas zameraná na
skutočnosť, že nemal voči poškodenému úmysel zobrať jeho veci. V prípade, že by mal vedomosť o

tom, že skutok bude posudzovaný ako zločin hrubého nátlaku, obrana obhajoby by bola zameraná na
skutočnosť pohľadávky svedkyne D. a spôsob jeho vymoženia.
Na základe uvedeného je obhajoba názoru, že týmto konaním došlo k porušeniu práva obžalovaného
na spravodlivý proces.Obhajoba uvádza, že v odôvodnení rozsudku súd uvádza úplne totožné odôvodnenie k nároku
poškodeného na náhradu škody aj napriek tomu, že v uznesení odvolacieho súdu túto skutočnosť
uvádzal, že je bez vzájomnej súvislosti s odôvodnením. Obhajoba týmto uvádza, že na hlavnom

pojednávaní nebola riadne dokázané, aká výška škody mal byť poškodenému spôsobená.
Obžalovaný týmto uvádza, že názoru, že bolo porušené právo na obhajobu odmietnutím návrhu
obhajoby na osobný výsluch svedkyne D..
Týmto žiadam Krajský súd v Trenčíne, aby rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.: 26T/18/2025
zo dňa 15.08.2025, aby rozsudok zrušil a vrátil vec na rozhodnutie súdu prvého stupňa.“

Verejné zasadnutie predmetom ktorého bolo rozhodnúť o odvolaní obžalovaného bolo vykonané dňa
30.10.2025 v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí na verejnom zasadnutí
nemali námietky k jeho vykonaniu. Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu žiadal dňa 23.10.2025
o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu, že požiadal okresný súd o vyhotovenie CD nosičov
so zvukovými záznamami z hlavných pojednávaní, ktoré mali byť obžalovanému do výkonu väzby

doručené dňa 17.10.2025, avšak do dňa podania žiadosti doručené neboli, odvolací súd uvedenú
žiadosť nepovažoval za dôvodnú. Obžalovaný sa osobne zúčastňoval jednotlivých termínov hlavného
pojednávania a zvukové nahrávky mohol žiadať priebežne a to nielen sám, ale aj prostredníctvom
svojho obhajcu, ktorému nahrávky môžu byť osobne doručené v informačnom centre súdu v krátkom
časovom období od podania žiadosti. Naviac odvolací súd uvádza, že od posledného termínu hlavného

pojednávania uskutočneného dňa 15.8.2025, na ktorom bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok uplynula
do dňa konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu doba dva a pol mesiaca, z ktorých dôvodov
odvolací súd nevzhliadol žiadny zákonný dôvod pre zmenu termínu verejného zasadnutia, na ktoré mal
obžalovaný a jeho obhajca zachovanú zákonnú lehotu na prípravu v zmysle § 292 ods. 4 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný a obhajca navrhli s poukazom na dôvody
podaného odvolania zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku
okresného súdu o vine obžalovaného sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou

argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolania obžalovaného konkrétne vyplýva, že obžalovaný namietal
neupozornenie na inú právnu kvalifikáciu skutku zmenenú okresným súdom v napadnutom rozsudku
oproti právnej kvalifikácii uvádzanej v podanej obžalobe prokurátorom. Ďalej namietal odmietnutie

návrhov na vykonanie dôkazov, najmä svedkyne A. D., na prečítanie výpovede ktorej z prípravného
konania podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky, tiež sa domáhal vyvodenia iných
skutkových záverov plynúcich z hodnotenia vykonaného dokazovania a to aj vo vzťahu k výroku o škode,
pričom na objasnenie skutkových zistení považoval za nevyhnutné vykonať ďalšie dôkazy.

Pokiaľ ide o identifikáciu uvádzaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku, z dôvodov
podaného odvolania obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že namieta existenciu chýb
konaniaspočívajúcuvporušeníustanovení,ktorýmisamázabezpečiťobjasnenieveciaprávaobhajoby,
teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Obžalovaný ďalej
namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého

hodnotenia dôkazov okresný súd dospel u obžalovaného k záveru o preukázaní spáchania skutku, pre
ktorý bola na neho v prejednávanej veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný
teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných
dôkazov, v ktorom pochybení videl obžalovaný podľa dôvodov jeho odvolania vadu, zakladajúcu dôvodpre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Napokon obžalovaný namietal
existenciu pochybností o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých je potrebné vykonať
ďalšie dôkazy, teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V súvislosti s obžalovaným vznesenou námietkou neupozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že na obžalovaného bola podaná obžaloba pre
skutok, prokurátorom v obžalobe právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. Prokurátor teda kládol obžalovanému za vinu, že mal proti

inému použiť hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin mal spáchať závažnejším spôsobom
konania zo zbraňou. Trestný zákon upravuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v ustanovení § 188
ods. 2 v rozmedzí 7 až 12 rokov.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok, pre
ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba je iným trestným činom. Okresný súd upravil skutok pri

zachovaní jeho totožnosti v tom smere, že spresnil dôvod, pre ktorý obžalovaný pýtal od poškodeného
finančné prostriedky, ktorým bolo splatenie dlhu poškodeného priateľke obžalovaného A. D.. Okresný
súd preto skutok aj podľa názoru odvolacieho súdu správne právne kvalifikoval ako zločin hrubého
nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., keďže
obžalovaný nútil iného (poškodeného) plniť povinnosť zo záväzku, na splnenie ktorého ma inak nárok

tretia osoba a za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 3 do 8 rokov.

Z uvedeného postupu okresného súdu vyplýva, že zmenil právnu kvalifikáciu stíhaného skutku oproti
obžalobe v prospech obžalovaného, nakoľko ho uznal za vinného zo spáchania trestného činu
miernejšieho oproti tomu ako ho posudzovala obžaloba.

Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa ustanovenia § 284 ods. 2 Tr. por. uznať obžalovaného za
vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého skutok posudzovala
obžaloba môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku
upozornil skôr, ako vyhlásil dokazovanie za skončené. V prípade žiadosti obžalovaného je súd

povinný opätovne poskytnúť lehotu na prípravu obhajoby a na ten účel odročiť hlavné pojednávanie
najmenej o päť pracovných dní. Trestný poriadok neupravuje osobitne formu, akou má súd upozorniť
obžalovaného.

Z uvedeného ustanovenia v prvom rade podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že súd má povinnosť

upozorniť obžalovaného na možnosť posudzovania skutku ako konkrétneho trestného činu podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona a nie miernejšieho.

Aj napriek vyššie uvedenému názoru odvolací súd aj s ohľadom na vznesené odvolacie námietky
uvádza, že v predmetnom súdnom konaní nastalo vo vzťahu k obžalovanému aj právne relevantné

oznámenie o možnosti posudzovania skutku podľa inej (miernejšej) právnej kvalifikácie než ako ho
posudzovala obžaloba. Stalo sa tak už na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2025, na ktorom bol vyhlásený
v poradí prvý odsudzujúci rozsudok (neskôr zrušený), ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného pre
spáchanie zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zák., ktorý rozsudok bol obžalovanému doručený aj v písomnej forme. Účelom ustanovenia

§ 284 ods. 2 Tr. por. je zabrániť prekvapivej zmene prísnejšieho posudzovania skutku, pre ktorý bola na
páchateľa podaná obžaloba a na ten účel mu zabezpečiť časový priestor na možnosť prípravy obhajoby.
Z ustanovenia § 284 ods. 2 Tr. por. zároveň výslovne vyplýva povinnosť upozornenia na „iba možnosť“
prísnejšieho posudzovania skutku. Keďže po zrušení v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku sa vo
veci opätovne vykonávalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to v dvoch termínoch, odvolací súd

konštatuje, že aj napriek tomu, že v tejto veci súd nesprísnil právnu kvalifikáciu, ale naopak ju zmiernil,
obžalovanému bola pred vyhlásením dokazovania za skončené oznámená aj možnosť posudzovania
skutku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. ako zločinu hrubého
nátlaku a to už formou vyhlásenia (i doručenia) v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku. Na základe
uvedeného odvolací súd uvedenú námietku obžalovaného nepovažoval za dôvodnú.

Obžalovaný ďalej namietal chybu konania spočívajúcu v postupe okresného súdu pri splnení zákonných
podmienok na prečítanie výpovede svedkyne A. D. z prípravného konania, na ktorý postup podľa názoru
obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný konkrétne uvádzal, že čítať výpoveď bybolo možné iba v prípade, ak by sa jednalo o osobu vysokého veku, nevyliečiteľne chorú alebo ktorá
sa odsťahovala do zahraničia a zároveň, aby o úkone bol upovedomený obvinený alebo jeho obhajca.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže
prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká
osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste
nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch
alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia

nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho
výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní
ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený
obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca.

Odvolací súd po preskúmaní uvedenej námietky obžalovaného dospel k záveru, že nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 5, s ktorým korešponduje aj vyhlásené uznesenie
podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 13.8.2025 vyplýva, že
okresný súd podľa citovaného ustanovenia prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne A. D.
z prípravného konania, na ktorý postup boli splnené zákonné podmienky. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku k splneniu zákonných podmienok pre prečítanie výpovede konkrétne uviedol,

že „Je totiž zrejmé, že ide o svedka, ktorý sa opakovane nedostavuje na hlavné pojednávanie, zásielky
na oznámenej adrese nepreberá, nachádza sa na neznámom mieste, pričom je zrejmé, že aj napriek
tomu, že napokon jej bolo predvolanie doručené, bez dôvodu sa na hlavné pojednávanie nedostavila
a bolo aj bezvýsledné jej predvedenie, ktoré súd zároveň nariaďoval predvídajúc, že svedkyňa sa
dobrovoľne na hlavné pojednávanie opäť raz nedostaví.“ Podľa názoru odvolacieho súdu okresný

súd riadne a zákonným spôsobom odôvodnil prečo považoval za splnené podmienky pre prečítanie
zápisnice o výsluchu menovanej svedkyne z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, pričom
konkrétne dôvody uvádzané okresným súdom majú podklad v predloženom spise. Vzhľadom k tomu, že
výsluch svedkyne D. bol v prípravnom konaní vykonaný po vznesení obvinenia a o tomto výsluchu bol
nielenupovedomený,aleajnaňomprítomnýobhajcaobžalovaného,odvolacísúdpovažovalpodmienky

pre prečítanie výpovede menovanej svedkyne podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. za splnené a námietky
obžalovaného za nedôvodné.

Obžalovaný ďalej namietal odmietnutie jeho návrhov na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov A. D.
a M. B..

V súvislosti s právom strán v trestnom konaní pred súdom navrhovať vykonanie dôkazov odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že toto súdne konanie sa vyznačuje princípom kontradiktórnosti,
ktorý princíp vychádza z povinnosti strán dokazovať svoje tvrdenia. Keďže strana v kontradiktórnom
konaníokremprávanavrhnúťvykonaťdôkaznemáinýprocesnýprostriedok,akodokázaťsvojetvrdenie,

odmietnutie takéhoto návrhu na vykonanie dôkazu musí byť založené na prakticky nespochybniteľnom
závere, že vykonanie navrhovaného dôkazu celkom zjavne nemôže priniesť nič, čo by mohlo byť
významné pre objasnenie skutkového stavu veci v miere potrebnej pre rozhodnutie veci. Tieto
východiská sú podľa názoru odvolacieho súdu premietnuté do znenia ustanovenia § 272 ods. 3 Tr.
por., ktoré ustanovenie umožňuje súdu odmietnuť návrh strany na vykonanie dôkazu jedine vtedy, ak

sa dôkaz týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť (bez
pochybností objektívne objasniť) inými dôkazmi.

Krajský súd v súvislosti s posudzovaním otázky správnosti postupu okresného súdu ohľadne
obžalovaným navrhovaného doplnenia dokazovania, považuje ďalej za potrebné poukázať na to, že

právo obžalovaného vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov v trestnom konaní pred súdom je nielen
základným ľudským právom, garantovaným čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a premietnutým priamo najmä do ustanovenia § 34 ods. 1 druhá veta Tr. por.,
rozširujúceho toto právo na všetky formy dôkazných prostriedkov, ale toto právo je tiež faktickým
vyjadrením princípu rovnosti strán v trestnom konaní pred súdom, ktorý princíp je v kontradiktórnom

súdnom konaní jedným z prostriedkov zabezpečenia nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o prokurátorom podanej obžalobe („o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“). Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu
návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu na základe jeho práva podľa § 34 ods. 1 druhá veta Tr. por.(podaný prípadne aj prostredníctvom jeho obhajcu) je možné odmietnuť len celkom výnimočne, a to za
situácie, keď vykonanie takéhoto dôkazu je v štádiu podania takéhoto návrhu celkom zjavne objektívne
nadbytočné, čo je nepochybne premietnuté aj do znenia ustanovenia § 272 ods. 3 Tr. por. Zo znenia

uvedeného ustanovenia, ako aj z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. pritom nepochybne vyplýva, že
splnenie zákonných podmienok pre odmietnutie obžalovaným navrhovaného dôkazu musí súd riadne
odôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku a to zákonným dôvodom pre odmietnutie dôkazu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol k dôvodom odmietnutia návrhov dôkazov

nasledovné:

„Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh obhajoby na osobný výsluch svedkyne A. D. a návrh
obhajoby na výsluch svedka M. B., pretože ide o dôkazy, ktoré nemajú už vzhľadom k vykonanému
dokazovaniu žiaden význam pre rozhodnutie o merite veci (svedok B.) naviac svedčia o okolnostiach,
ktoré boli zistené inými dôkazmi (svedkyňa Cibuľová). Súd nevykonal výsluch svedkyne A. D., pretože

jej výpoveď je obsiahnutá v prečítanej výpovedi podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Tu súd konštatuje,
že aj odvolací súd nenariadil vykonať osobný výsluch svedkyne, ak budú splnené zákonné podmienky
pre prečítanie jej výpovede. Tiež je potrebné uviesť, že súd hoc okolnosti predvolávania svedkyne v
odôvodnení skoršieho rozsudku uvádzal, neodôvodnil nevykonanie výsluchu tým, že sa ju nepodarilo
predvolať hoc by išlo dôležitého svedka. Je vecou procesného rozhodnutia súdu, proti ktorému nie je

opravný prostriedok, aký dôkaz vykoná. Takéto rozhodnutie môže zmeniť, kým nevyhlási dokazovanie
za skončené. Skutočnosť, že čo i trikrát predvolá svedka no napokon od vykonania tohto dôkazu upustí,
nefixuje dôležitosť výsluchu svedka po dobu celého konania pred súdom. Inak by bol súd povinný
vykonať len od počiatku navrhované dôkazy, nemohol by reagovať na už vykonané dôkazy, vyvíjajúcu
sa dôkaznú situáciu. Povinnosťou súdu je len zákonne a ústavne konformne sa vyporiadať s zhodnutím

nejaký navrhnutý dôkaz nevykonať. S tým je logicky vždy spojená aj určitá dávka dohadov či špekulácie,
pretože logicky súd len predpokladá - o čom by svedok vypovedal, či je takáto výpoveď podstatná, alebo
ide o dôkaz nepodstatný či duplicitný. Naviac súd sa dotazom na obhajobu po vrátení veci na opätovné
prejedanie vyporiadal aj dôvodom návrhu na vykonanie výsluchu tohto svedka, aby predišiel opätovným
nejasnostiam o význame tejto výpovede. Totiž aby súd vedel rozhodnúť o tom, či nejaký dôkaz vykoná či

nie, musí mať vopred informácie o relevantnosti dôkazu pre vec samu. Inak by bol súd povinný vykonať
hocijaký obhajobou či prokurátorom navrhovaný dôkaz, postačilo by ho označiť.

Takto boli preukázané a v podstate potvrdené skoršie úvahy tohto súdu, že dôvodom osobného výsluchu
svedkyne D. bolo preveriť len tie okolnosti, o ktorých svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní, teda

jej nevypočutím, ale len prečítaním neostala nijaká podstatná okolnosť neobjasnená a tobôž nie v
neprospech obžalovaného nenarušujúc rovnosť strán pri dokazovaní. Jedinou podstatnou okolnosťou
totiž bolo, či existoval nejaký dlh, teda či obžalovaný vymáhal nejakú pohľadávku o existencii ktorej
bol presvedčený (tu je úplne irelevantné či vtedy vedel, alebo nevedel, že ide o pohľadávku práve za
sexuálnu službu). Obhajoba navrhovala od počiatku výsluch k tejto skutočnosti, súd ju v pôvodnom

konaní mal preukázanú inými dôkazmi, po doplnení dokazovania teda bola podporená aj výpoveďou
svedkyne D. z prípravného konania.

Výsluch svedka B. (M. B.), osoby, ktorá má mať podľa tvrdenia obžalovaného občiansky prekaz
poškodeného nemá význam pre rozhodnutie o tom, či sa obžalovaný dopustil alebo nedopustil daného

trestného činu. Poškodený trval na tom, že mu bol spolu s kapsičkou vzatý obžalovaným, zo záznamu
počuť, že síce popieral že ho má, no obžalovaný tomu neveril a napokon mu aj prešacoval kapsičku,
svedkyňa D. ako vyplynulo, záverom výsluchu sa rozpamätala aj na občiansky preukaz, o vrátení
dokladov vypovedá aj F. J.. Takto súd túto skutočnosť mal preukázanú aj inými dôkazmi a nebolo nutné
tohtosvedkavypočuť.Napokonodmietnutievýsluchutohtosvedkasúdomprvéhostupňaniejevytýkaná

ani odvolacím súdom.“

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a zákonným
spôsobom odôvodnil, prečo považoval návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania za nadbytočné.
Vo vzťahu k svedkyni Cibulovej okresný súd správne poukázal na to, že po zrušení prvého

odsudzujúceho rozsudku zisťoval okolnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkyne zistené, pričom
obhajoba uviedla, že sa má jednať o okolnosti týkajúce sa pohlavného styku svedkyne s poškodeným,
o čom svedkyňa vypovedala aj v prípravnom konaní, ktorú jej výpoveď z prípravného konania, ako je
to už uvedené vyššie okresný súd po zrušení prvého odsudzujúceho rozsudku za splnenia zákonnýchpodmienok prečítal na hlavnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho
súdu odmietnutím návrhov dôkazov nedošlo u obžalovaného k porušeniu jeho práva na obhajobu.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny

a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,

teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho

odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových
zistení sú úplné, logické a preto podľa názoru odvolacieho súdu aj súladné s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. upraveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného týkajúcu sa uvedenia osoby K. L. v skutkovej vete výroku o vine
napadnutého rozsudku, ktorý nebol v konaní vôbec vypočutý, odvolací súd uvádza, že uvedenú
námietku nepovažoval za dôvodnú. V súlade s vyššie popísanou zásadou hodnotenia dôkazov
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri preukázaní tejto skutočnosti uvedenej

v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku vychádzal z výpovede poškodeného (viď strana
9 napadnutého rozsudku). Napokon odvolací súd uvádza, že okresnému súdu žiadna zo strán osobný
výsluch K. L. ako svedka ani nenavrhla.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že skutkové závery okresného súdu v napadnutom rozsudku

nemajú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, skutkový stav nebol náležite zistený,
pretože sa súd nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého
odvolací súd týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa, jasne úplne a zrozumiteľne vysvetlil na základe akých dôkazov a akých úvah dospel ku svojim

skutkovým zisteniam o spáchaní skutku obžalovaným, na podklade ktorých zistení potom dospel aj
k správnym právnym záverom o spáchaní zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. obžalovaným. Odvolací súd pritom konštatuje, že
okresným súdom uvedené skutkové zistenia majú oporu v správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por. Pokiaľ v tejto súvislosti obžalovaný konkrétne namieta aj to, že súd sa nevysporiadal s tou

skutočnosťou, že sa poškodenému nevyhrážal, skôr sa mu mali vyhrážať iné dve osoby, za ktorých
správanie on nie je zodpovedný, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v rámci prejednávania
trestnej veci konal a rozhodoval na podklade obžaloby podanej prokurátorom na obžalovaného a nie iné
osoby, pričom podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku mal okresný súd vykonaným dokazovaním zapreukázané,žeobžalovanývyslovilvetukpoškodenému,ženeodíde,kýmmunevrátipeniaze,bránilmu
vodchodeahrozbyrealizovalajopakovanýmvytiahnutímnožavprítomnostipoškodeného.Okresnýsúd
pritom náležite vysvetlil, že nevychádzal len z výpovedí svedkov, ale aj zo zabezpečeného kamerového

záznamu. Napokon odvolací súd dodáva, že okresný súd svoje závery riadne odôvodnil a vysvetlil aj
vo vzťahu ku škode, ktorá bola poškodenému spôsobená trestným činom a to odcudzením hotovosti
vo výške 6 Eur.

S poukazom na uvedené, majúc na zreteli absenciu oprávnenia odvolacieho súdu prikazovať súdu

prvého stupňa, aké skutkové závery má vyvodiť z vykonaných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru,
že skutkové zistenia okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a okresný súd k nim dospel na základe správnej aplikácie ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. por.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného voči výroku napadnutého rozsudku

o vine nie je dôvodné, pretože nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.

V súlade s ustanovením § 317 ods. 2 Tr. por. následne odvolací súd preskúmal aj zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov o treste, ako aj ďalších výrokov, ktoré majú svoj podklad vo výroku o vine (o
náhrade škody).

Nazákladevykonaniaprieskumnejpovinnostipodľa§317ods.2Tr.por.odvolacísúddospelkzáveru,že
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne je trestom
zákonným a nevykazuje ani znaky neprimeranej prísnosti. Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadal na všetky zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom

prihliadal aj na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Okresný súd dospel k
správnym záverom, keď u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že
už bol odsúdený pre spáchanie trestného činu a to opakovane, ktoré predchádzajúce odsúdenia neviedli
obžalovaného k tomu, aby už viedol len riadny život, pričom správne nezistil u obžalovaného žiadnu

poľahčujúcu okolnosť. Správne boli napokon aj závery okresného súdu o nutnosti aplikácie ustanovenia
§ 38 ods. 3 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil opätovného spáchania zločinu, pričom okresný súd
poukázal aj na to, že aj predchádzajúce odsúdenie pre spáchanie zločinu sa týkalo násilnej trestnej
činnosti.Zuvedenéhodôvoduokresnýsúdpostupovalsprávne,keďdolnúhranicuzákonomustanovenej
trestnej sadzby v ustanovení § 191 ods. 2 Tr. zák. zvýšil o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods.

3 Tr. zák. a obžalovanému napokon aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť uložil
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby
po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. Uložený trest je preto aj podľa názoru odvolacieho súdu
trestom zákonným a keďže je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby, nemožno ho považovať ani za
neprimerane prísny.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v
posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého
mu pre úmyselný trestný čin.

Okresný súd nepochybil ani vo výrokoch o náhrade škody, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom vo výške 6 Eur
titulom odcudzenej hotovosti, ktorý výrok odôvodnil s poukazom na výpoveď poškodeného a zo zvyškom
nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný proces.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.