Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200638
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:7022200638.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: HYC s.r.o.,
so sídlom Kozičova 12, Bratislava, IČO: 46 959 777, právne zastúpený: JUDr. Michaela Kaszonyiová,
advokátka, , so sídlom Námestie osloboditeľov 3B, Košice, IČO: 53 479 297, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. O-247/2022, číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2668 zo dňa 30. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. O-247/2022, číslo spisu NIP/
NIP_PO/BEZ/2022/2668 zo dňa 30. augusta 2022a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 3020-I/21/

práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2022/1714 zo dňa 22. júna 2022 z r u š u j e a vec v r a c i
a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Nitra, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 3020-I/21/práv., č. spisu

IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2022/1714 zo dňa 22. júna 2022 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona
č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000 € za porušenie § 3 ods.
2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení tým, že právnická osoba –
žalobca porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tak, že dňa 14.03.2021 o 09.40 hod. na pracovisku

mobilného odberového miesta MOM identifikátor: XX-XXXXXXXX-XXXX, kozmetický salón A. XXXX/X,
XXX XX B. využívala závislú prácu fyzických osôb, ktorú pre ňu vykonávali: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vykonával vyhodnocovanie vzoriek v súvislosti s antigénovým testovaním, E. F., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vykonával administratívne práce v súvislosti s antigénovým testovaním, D. E., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá vykonávala administratívne práce v súvislosti s antigénovým testovaním, G. H., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý vykonával administratívne práce v súvislosti s antigénovým testovaním, D. I., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá vykonávala vyhodnocovanie vzoriek v súvislosti s antigénovým testovaním a nemala s nimi

založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu – zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Uvedené porušenie právneho predpisu bolo
zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v období
14.03.2021-22.03.2021 u zamestnávateľa – žalobcu.2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. O-247/2022, číslo spisu NIP/NIP_PO/
BEZ/2022/2668 zo dňa 30. augusta 2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu
práce Nitra potvrdil.

II.
Žaloba
3. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) SSP
a tiež z dôvodu podľa § 195 písm. e) SSP.

4. Žalobca má za to, že nevyužíval závislú prácu fyzických osôb uvedených vo výroku napadnutého
rozhodnutia,anedopustilsaporušeniazákazunelegálnehozamestnávania,akotonesprávnevyhodnotil
žalovaný. Medzi žalobcom a fyzickými osobami nebol dňa 14.03.2021 založený pracovnoprávny vzťah
ani iný obdobný pracovnoprávny pomer, ale vzťah na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa §
6 zákona č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 406/2011 Z.z.“). Žalobca neposkytoval týmto osobám žiadnu odplatu, odmenu ani protihodnotu.

Žalobca týmto osobám uhrádzal sumu 40 €/denne ako materiálne zabezpečenie dobrovoľníka najmä
na zabezpečenie stravovania, úhradu cestovných nákladov spojených s cestou na miesto výkonu
dobrovoľníckej činnosti, príspevok na úhradu nevyhnutných nákladov a pod. Správne orgány nesprávne
vykladajú a aplikujú ustanovenia zákona o dobrovoľníckej činnosti, čo vedie k nesprávnym právnym
záverom ohľadom možnosti výkonu dobrovoľníckej činnosti. Dotknuté fyzické osoby vykonávali

dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných alebo iných činností, mimo svojho podnikania alebo
inej samostatnej zárobkovej činnosti, to potvrdzuje aj fakt, že inšpekcia práce bola vykonaná v deň
pracovného pokoja. Kontrolované osoby vykonávali dobrovoľnícku činnosť na základe slobodného
rozhodnutiabeznárokunaodmenu(lenzaposkytnutiemateriálnehozabezpečenia)voverejnýprospech
pre žalobcu, ktorý zabezpečoval tieto činnosti pre MZ SR v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II.

Stupňa z dôvodu ochorenia COVID -19.
5. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie spočívajúce v opomenutí aplikácie zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), pretože tento zákon
umožňoval využiť v danom prípade pre kontrolované osoby formu zmluvy o dobrovoľníckej činnosti.

Využitie formy zmlúv o dobrovoľníckej činnosti potvrdzuje aj Metodika k testovaniu formou antigénových
testov vydaná MZ SR. Ďalšie námietky sa týkali toho, že nebolo zohľadnené právne postavenie
žalobcu, pretože len skutočnosť, že žalobca je osobou zapísanou v obchodnom registri a podnikateľom
nejedná sa o typické zdravotnícke zariadenie nemôže automaticky znamenať nemožnosť využívania
dobrovoľníckej činnosti obzvlášť, ak zabezpečuje činnosť pre verejný subjekt ako MZ SR počas krízovej

situácie s cieľom ochrany verejného zdravia. Žalobca sa nestotožnil ani s vyhodnotením znakov závislej
práce zo strany žalovaného a jeho závery nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci. Vo vzťahu
k uloženej sankcii žalobca namietla, že žalovaný postupoval nesprávne, neobjektívne a jednostranne,
nezohľadnil všetky rozhodujúce kritéria a zásady relevantné pre rozhodovanie. V odôvodnení nie
je dostatočne vysvetlené, prečo správny orgán uložil sankciu vo výške 8.000 € a nie v inej výške.

Žalovaný poukazuje na prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch, pričom neuviedol žiadne
konkrétne rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správne orgány v danom prípade zistili presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom obstaral všetky nevyhnutne potrebné dôkazy za účelom preukázania správneho
deliktu. Podľa jeho názoru žalobca ani v rámci odvolacieho konania neuviedol také skutočnosti
a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal
konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv. S ohľadom na uvedené žalovaný nevidí dôvod na to,
aby bolo jeho rozhodnutie zrušené. Žalovaný správne posúdil právny stav, ktorý odôvodnil, popísal

zodpovedneajskutkovýstavvovzťahuksprávnemudeliktu,ktorýbolpredmetomuloženiapokutyVýška
pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty, a preto
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Replika a duplika

7. Žalobca sa v replike pridržal svojich žalobných námietok.

8. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.V.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

10. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať

podľa § 2 ods. 3.

12. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej

5 000 eur.

13. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a
2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z.z. dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá na základe
svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej
prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti

alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť
a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností
vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z
iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,
b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom

alebo študentom,
c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

15. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 406/2011 Z.z. dobrovoľník za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti
nedostáva odmenu. Zabezpečenie dobrovoľníka plnením podľa odseku 2 písm. d) a podľa odseku 5 nie

je odmenou ani protihodnotou, ale slúži na uskutočnenie alebo uľahčenie vykonávania dobrovoľníckej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa

pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.

17. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom

vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 49k ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. počas krízovej situácie môže činnosti súvisiace
s vykonaním diagnostického testu umožňujúceho priamo detekovať antigény ochorenia COVID-19,pri ktorých nedochádza k priamemu kontaktu s pacientom, vykonávať pod dohľadom zdravotníckeho
pracovníka určeného poskytovateľom, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom
vzťahu s poskytovateľom, aj osoba, ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom a ktorá v čase vykonávania

týchto činností je
a) spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu,
b) bezúhonná podľa osobitného predpisu; bezúhonnosť sa preukazuje čestným vyhlásením,
c) v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom alebo má s
poskytovateľom uzatvorenú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.
11S/71/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/71/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
dňa 11. decembra 2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. O-247/2022, číslo spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2668 zo dňa 30. augusta 2022, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 3020-I/21/práv., č. spisu IPNR/IPNR_PRODD/
ROZ/2022/1714 zo dňa 22. júna 2022, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a)
zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000 € za porušenie§ 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., tým že nelegálne zamestnával 5 fyzických osôb (bližšie

uvedené v odseku 1 tohto rozsudku).

22. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci je základom sporu, či kontrolované
osoby nachádzajúce sa dňa 14.03.2021 o 09.40 hod. na pracovisku mobilného odberového miesta
MOM identifikátor: XX-XXXXXXXX-XXXX, kozmetický salón A. XXXX/X, XXX XX B., ktorého

prevádzkovateľom bol žalobca, vykonávali závislú činnosť alebo realizovali svoju činnosť na základe
zmluvy o dobrovoľníckej činnosti, tak ako to tvrdil žalobca. Bolo teda potrebné posúdiť, či ich činnosť
vykonávaná v priestoroch mobilného odberového miesta žalobcu a zistená kontrolórmi, je výkonom
dobrovoľníckej činnosti v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. alebo sa ide o výkon závislej práce v
zmysle Zákonníka práce, a teda došlo k obchádzaniu tohto zákona zo strany žalobcu a k nelegálnemu

zamestnávaniu.

23. V prvom rade považuje správny súd za podstatné uviesť, že vo všeobecnosti je spoločným
rysom všetkých znakov závislej práce osobná alebo hospodárska závislosť zamestnanca na
zamestnávateľovi. Pri závislej činnosti zamestnanec osobne a sústavne vykonáva prácu v mene

zamestnávateľa a podľa jeho pokynov, pričom sa voči zamestnávateľovi nachádza v podriadenom
vzťahu. Odmena síce nepredstavuje samostatný definičný znak závislej, resp. nelegálnej práce, avšak
za situácie, že jedna osoba poskytne alebo prisľúbi druhej osobe za jej činnosť odmenu, ide o podstatnú
skutočnosť pre posúdenie, že medzi nimi existuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti vyplývajúcej
z hospodárskej závislosti zamestnanca a zamestnávateľa. Na druhej strane pojem dobrovoľník a

dobrovoľníctvo je upravený v zákone č. 406/2011 Z. z. v platnom znení. Z dôvodovej správy k tomuto
zákonu vyplýva, že jeho hlavnou ambíciou bolo najmä stransparentnenie dobrovoľníctva ako všeobecne
uznávanej činnosti vykonávanej fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme,pričom boli vymedzené oblasti dobrovoľníctva najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva,
starostlivosti o chorých a starých ľudí, či vzdelávania, ktoré prinesú nemalý efekt aj do verejných zdrojov,
ktoré nebude potrebné vynakladať z verejných rozpočtov. Osobitná časť dôvodovej správy k osobe

dobrovoľníka (§ 2 zákona č. 406/2011 Z.z.) uvádza cit: „Definuje sa dobrovoľník ako fyzická osoba,
ktorá..... poskytuje inej osobe s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku
činnosť .... založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené
týmto zákonom. Z tejto definície vyplýva charakteristika dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa vykonáva vo
voľnom čase bez nároku na odmenu a so súhlasom prijímateľa dobrovoľníckej činnosti, a to buď v

prospech tohto prijímateľa, ak ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, alebo vo verejný prospech,
ak ide
o činnosť vykonávanú v prospech štátu alebo orgánov územnej samosprávy.“ Pokiaľ ide o definíciu
dobrovoľníckej činnosti (§ 3 zákona č. 406/2011 Z.z.), dôvodová správa uvádza cit: „Demonštratívnym
spôsobom sa vymedzujú najobvyklejšie oblasti, v ktorých sa dobrovoľnícka činnosť môže vykonávať,
pričom nie je vylúčené túto činnosť vykonávať aj v iných verejnoprospešných oblastiach pri dodržaní

podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň
sa vymedzujú činnosti, ktoré sa nepovažujú za dobrovoľnícku činnosť vzhľadom na charakter ich
obsahu, ako aj vzťahu vykonávateľa tejto činnosti a jej prijímateľa.“

24. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej právnej veci žalobca v konaní pred súdom najmä

namietal nesprávne právne posúdenie z dôvodu nesprávneho výkladu a aplikácie zákona č. 406/2011
Z.z. K uvedenému správny súd uvádza, že inšpektorát práce rozhodoval vo veci opakovane, potom ako
bolo jeho v poradí prvé rozhodnutie odvolacím orgánom zrušené. Svoje závery odôvodnil najmä tým,
že C. B., konateľ žalobcu, určoval kontrolovaným fyzickým osobám akú prácu majú vykonávať, dával
im pokyny, dohodol s nimi pracovný čas a na akom mieste majú prácu vykonávať. Správny orgán mal

za to, že bolo v konaní preukázané, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu nelegálneho
zamestnávania neuzatvorením pracovnoprávnych vzťahov s kontrolovanými fyzickými osobami na
výkon závislej práce a v tomto prípade sa teda nemohlo jednať k dobrovoľnícku činnosť.

25. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že iba zistenie, že tieto osoby dostávali pokyny, nie je za

danejsituáciepostačujúce,atoajspoukazomnato,ževykonávaniedobrovoľníctvaneznamená,žetáto
činnosťnieježiadnymspôsobom organizovanáadobrovoľníknedostávažiadnepokyny.Bezakejkoľvek
organizácie práce dobrovoľníkov by táto nemohla priniesť žiadny spoločenský benefit, pretože by
predstavovala svojvôľu jednotlivých dobrovoľníkov a nemohol by byť ani zabezpečený kontinuálny
chod dobrovoľníckej činnosti, ak by mala mať dlhodobejší charakter. Z uvedeného vyplýva, že nemôže

postačovať zistenie, že boli udeľované pokyny, ale musí ísť o také kvalifikované organizovanie práce,
ktoré vykazuje znaky osobnej alebo hospodárskej závislosti zamestnanca na zamestnávateľovi.

26. Správny súd poukazuje na to, že aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp. zn 1Asan/26/2020 zo dňa 22. júna 2022 okrem iného uviedol, že „ pokiaľ ide o výkon dobrovoľníckej

činnosti,spravidlabudepotrebné,abydobrovoľníkpôsobiacivorganizáciipostupovalpodľausmernenia,
či pokynov jej predstaviteľov a mal určený čas výkonu svojej činnosti. Výkon dobrovoľníckej činnosti bez
akejkoľvek koordinácie, pokynov či usmernenia by bol nemožný..“ Aj z uvedeného je zrejmé, že v danej
veci je potrebné zistiť čo najkonkrétnejšie okolnosti výkonu činnosti osôb, ktoré boli kontrolované na
pracovisku žalobcu, vysporiadať sa s faktickou povahou ich činnosti, obsahom uzavretej zmluvy, jasne a

zrozumiteľne vyhodnotiť, či (ako podporný znak závislej činosti) de facto dostávali odmenu za vykonanú
prácu a podobne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že kontrolované osoby dostávali podľa zmluvy
o dobrovoľníckej činnosti 40 €/deň ako materiálne zabezpečenie dobrovoľníka najmä na zabezpečenie
stravovania, úhradu cestovných nákladov spojených s cestou na miesto výkonu dobrovoľníckej činnosti,
príspevok na úhradu nevyhnutných nákladov a pod. Nedostávali mzdu. Až po doplnení dokazovania a

jasnom formulovaní skutkových záverov a označení dôkazov, z ktorých takéto závery vyplynuli, je možné
pristúpiťkprávnemuposúdeniuveci.Akovšaksprávnysúdužuviedol,včaserozhodovaniažalovaného,
nebol pre akýkoľvek záver ohľadne (ne)existencie závislého vzťahu, resp. zastretého právneho úkonu v
dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav. Správne orgány sa posúdením vzťahu, na základe ktorého
kontrolované osoby pôsobili u žalobcu nezaoberali, iba uviedli, že žalobca využíval ich závislú prácu bez

toho, aby posúdil vzťah kontrolovaných osôb so žalobcom podľa § 2 zákona č. 406/2011 Z.z., čím bol
naplnený dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP.27. Vzhľadom na uvedené, z doteraz zadovážených zistení nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že
žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb, resp., že postupoval spôsobom,
ktorý v konečnom dôsledku znamená obchádzanie zákona (Zákonníka práce), ale takýto záver zatiaľ

nemožno ani vylúčiť. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.
82/2005 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie i také zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ktoré využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, bolo
povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené vykonávanie
závislej práce v prospech žalobcu bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto

dokazovanie podľa názoru súdu nebolo doposiaľ vykonané. Z napadnutých rozhodnutí nie je ani zrejmé,
ako správne orgány na predmetný prípad aplikovali § 49k ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého
počas krízovej situácie môže činnosti súvisiace s vykonaním diagnostického testu vykonávať aj osoba,
ktorá nie je zdravotníckym pracovníkom a zároveň toto ustanovenie odkazuje na zákon č. 406/2011 Z.z.

28. V ďalšom konaní bude žalovaný, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191

ods. 6 SSP), povinný opätovne zvážiť, či ide o pracovnoprávny vzťah kontrolovaných osôb u žalobcu
alebo ide o dobrovoľnícku činnosť kontrolovaných osôb v súlade so zákonom č. 406/2011 Z.z. Správne
orgány sú aj povinné vysporiadať sa s aplikáciou § 49k ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. na daný prípad,
atozdôvodukonaniainšpekcieprácepočasvyhlásenejkrízovejsituácie.Vprípadeopätovnéhouznania
žalobcu za vinného za nelegálne zamestnávanie bude žalovaný povinný dôkladne odôvodniť výšku

uloženej pokuty v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.

29. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.