Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 64C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216336
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123216336.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

s trvalým pobytom v C., D. E. X/X, zastúpenej: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom v Košiciach, Žižkova
č. 19, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Menthstrasse 4, 856 04 Zorneding,
Nemecká spolková republika, zastúpenej: JUDr. Ing. Otto Brixi, nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
v C., H. E. XX o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.09.2023 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti

žalovanej vrátiť jej dar v podobe 3 izbového bytu zapísaného na LV č. XXXXX, darovaného Darovacou
zmluvou, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 19.10.2017 (v žalobe uvedené 20.10.2017) v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení žaloby žalobkyňa uvádza, že Darovacou zmluvou
v roku 2017 darovala z dobrej vôle svojej dcére F. G. (žalovaná) 3 izbový byt na D. I. J. C. na 4.
poschodí. Žalovaná žije v Nemecku a naposledy sa videli pred 5 rokmi. Od prijatia daru a nadobudnutia
vlastníckeho práva o ňu jej dcéra neprejavuje skutočný a vážny záujem, nezaujíma sa o jej zdravotný
stav a osobný život, panujú medzi nimi neprekonateľné rozpory. Žalovaná žalobkyňu navštívila v Centre

drogových závislostí na Skladnej ulici v Košiciach, kde sa žalobkyňa dobrovoľne liečila pre problémy
s alkoholom a dňa 09.12.2020 úspešne ukončila liečbu. Žalovaná sa žalobkyni mala vyhrážať, že ak
sa nepôjde liečiť, bude bezdomovec, a to napriek tomu, že žalobkyňa má v predmetnej nehnuteľnosti
doživotné právo užívania. Žalobkyňa platí za byt nájomné a žalovaná jej neprispieva na všetky náklady
spojené s užívaním bytu, teda ich hradí len žalobkyňa z dôchodku. V novembri 2022 mala žalovaná
navštíviť Košice z dôvodu účasti na pohrebe svojho krstného otca, avšak byt skontrolovať neprišla.
Žalobkyňa má za to, že žalovaná sa dopúšťa a dopúšťala opakovane konania v rozpore s dobrými

mravmi, dobré mravy hrubo porušuje a preto navrhla súdu rozhodnúť v súlade s petitom žaloby.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 04.03.2024 uviedla, že je pravdivým
tvrdenie žalobkyne, že na ňu ako žalovanú previedla podiel na byte v rozsahu 1 s právom doživotného
užívania bytu ako celku primárne z dôvodu, že by ho nebola v dôsledku ťažkého alkoholizmu schopná
ekonomicky užívať, pričom neustálymi nedoplatkami a hrozbami exekúcií ohrozovala svoju jedinú
strechu nad hlavou. Druhá polovica podielu na byte bola predmetom dedičského konania, v ktorom

vystupovala žalovaná s bratom v postavení dedičov po ich otcovi. Žalobkyňa na žalovanú prepísala
iba podiel v rozsahu 1. Podmienkou darovania bolo vyrovnanie nedoplatku na byte v sume 476 Eur.
Žalobkyňou tvrdené skutočnosti o tom, že sa o predmet daru stará a uhrádza nájomné nie sú pravdivé,
žalobkyňa neplatí nájomné iba služby spojené s užívaním bytu a v rokoch 2020 a 2022 boli jej nedoplatkyna službách súvisiace s užívaním bytu v roku 2020 – 260 eur a v roku 2022 – 1044,43 Eur. O tom, že
nedoplatky boli uhradené žalovaná predložila listinné dôkazy. Vo vzťahu k bytu žalovaná uviedla, že
s bratom v tomto byte vyrastala a o svoju matku ( žalobkyňu) ako aj o podmienky v akých žije sa zaujíma

doposiaľ napriek tomu, že od roku 2014 žije s manželom a deťmi v Spolkovej republike Nemecko,
kde pracuje a podniká. Matku opakovane kontaktuje aj pozýva na návštevu za účelom nadviazania
vzťahu,avšakzáujemneprejavujejejmatka.Poukázalanarozporuplnétvrdeniažalobkynevžalobe,kde
uvádza, že od prijatia daru, ktorý je predmetom žaloby, sa skutočne o žalobkyňu nezaujímala a zároveň
uvádza, že ju v roku 2020 navštívila v Centre pre liečbu drogových závislostí v Košiciach. Podľa

žalovanej je od roku 2020 kontakt so žalobkyňou veľmi komplikovaný z dôvodu, že žalobkyňa si zrušila
všetky pevné a mobilné telefónne linky a kontakt s ňou je možný iba sprostredkovane prostredníctvom
susedov a tretích osôb. Počas rokov 2018/2019 matke posielala mesačne peniaze a nakúpila nové
vybavenie do obývacej izby. Počas pandémie žalobkyňa prepadla ťažkej forme alkoholizmu, začala
sa potulovať po uliciach, vodiť si domov pánske návštevy, neraz aj z radov bezdomovcov, s ktorými
vykonávala hromadné sexuálne orgie, pričom pre mieru jej alkoholizmu bola susedmi dvakrát spísaná

petícia. Žalobkyňa neraz v spoločných priestoroch bytového domu ležala opitá do bezvedomia a mala
opakované incidenty z dôvodu že zabudla vypnúť plyn alebo vodu. Týmto žalobkyňa mimoriadne
traumatizuje spolubývajúcich v bytovom dome. Žalovaná považuje za potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa
bola stíhaná pre prečin krivého obvinenia a je dôvodná obava, že v dôsledku jej zdravotného stavu
potvrdeného lekárskypotvrdenýmidiagnózami,sajejpsychickérozpoloženieaschopnosťposúdiťsvoje

konanie,budelenzmenšovať.Vosvojomnávrhusažalobkyňaodvolávanaporušovaniedobrýchmravov
v súvislosti s užívaním predmetu daru, na ktorom je zriadené aj vecné bremeno práva doživotného
užívania, avšak žalobkyňa opomína, že dobré mravy sa neviažu iba na samotné vlastníctvo veci, ale aj
na spôsob užívania. Žalovaná žalobkyňu opakovane telefonicky vyzývala, aby byt užívala spôsobom,
ktorý neohrozuje spoločenstvo bytového domu a nevodila si do bytu skupiny ľudí vykazujúce znaky

bezdomovectva, opitosti, fyzickej agresivity ako aj osoby u ktorých je dôvodná obava, že sa v minulosti
dopúšťalitrestnýchčinov,zaktoréboliprávoplatneodsúdenévrátaneuloženianepodmienečnýchtrestov
odňatia slobody. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na návštevy žalovanej v Košiciach, počas ktorých ju
odmietla navštíviť, uvedené nie je pravda. Žalovaná navštívila žalobkyňu opakovane za prítomnosti
svedkov a rodiny, pričom žalobkyňa neotvorila a nesprístupnila vstup do bytu, hoci sa tam nachádzala.

Stalo sa tak opakovane. Rovnakú skúsenosť so žalobkyňou má aj brat žalovanej, teda syn žalobkyne.
Vsúvislostisuvedenýmžalovanápoukázalanato,žepodalanatunajšísúdajžalobuozrušenievecného
bremena doživotného užívania predmetu daru pre žalobkyňu, pretože táto žije deštruktívnym sociálnym
životom. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Strany možnosť repliky a dupliky nevyužili.

4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi v spisovom materiály
a zistil tento skutkový stav :

5. Žalobkyňa a žalovaná sú v príbuzenskom pomere matka a dcéra.

6. Z Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 29.09.2017 vyplýva, že darujúca
a osoba oprávnená z vecného bremena A. B. K. H. a obdarovaná a osoba povinná z vecného bremena
F. G. K. B. uzavreli darovaciu zmluvu, podľa ktorej je darujúca strana podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti : byt vedený v evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu Košice – katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX okres: Košice II, obec: C. – F., katastrálne územie: L. ako byt č.
8 nachádzajúci sa na 4. poschodí obytného domu č. súpisné 346, nachádzajúceho sa v C. M. I. D.
X/X, X/X, X/X, 5/B vo vchode č. 3/8, ob. dom, postavený na parcele č. 1015, 1016, podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku s podielom

vo veľkosti 1570/100000, darujúca strana vedená pod B, titul nadobudnutia, spoluvlastníckeho podielu
pre žalobkyňu 1 a 2/6. Žalobkyňa daruje oba spoluvlastnícke podiely. V čl. VIII. Dohoda o zriadení
vecnéhobremena,sazmluvnéstranydohodli,nazriadenívecnéhobremenavprospechdarujúcejstrany
spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania celého bytu tak, ako je v zmluve popísaný.

7. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, číslo vkladu V11230/2017 zo dňa
19.10.2017 vyplýva, že Okresný úrad Košice, katastrálny odbor povolil vklad1. vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti : „ v katastrálnom území L. LV XXXXX
Byt číslo 8, číslo vchodu 3/B, 4. p., súpisné číslo stavby 346 na pozemkoch registra C KN 1015,1016 a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1570/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1015, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 335 m2,
na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1016, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 335 m2
v p r o s p e c h :

F. G., rodné priezvisko Dubinská, dátum narodenia XX.XX.XXXX, Kuklov 103, 90878 Kuklov, SR v

podiele 5/6

2. zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania, do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnosti:
v katastrálnom území L.

N. XXXXX H. E. 8, číslo vchodu 3/B, 4. p., súpisné číslo stavby 346 na pozemkoch registra C KN
1015,1016 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1570/100000 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1015, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 335 m2 na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1016 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 335 m2

v p r o s p e c h :
A. B., rodné priezvisko H., dátum narodenia XX.XX.XXXX, D. XX,XXXXX C., SR 7 1 na základe
darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi: Vklad povolený
19.10.2017, zapísané do katastra nehnuteľností dňa 20.10.2017.

8. Žalovaná strana predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce úhrady nedoplatku na byte v prospech
spoločnosti PROBYT PLUS s.r.o. Košice vo výške 1 044, 43 Eur ( k dátumu 26.09.2022) realizované
žalovanou ako aj nedoplatok vo výške 260 Eur ( k dátumu 19.10.2020) v prospech PROBYT PLUS
s.r.o. realizované žalovanou. Žalovaná tiež predložila upomienku na nedoplatok vo výške 476, 73 Eur
( k dátumu 19.09.2017) ktorý rovnako tak uhradila ona.

9. Žalovaná predložila Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa
02.07.2019 vo veci obvinenej Anny Dubinskej narodenej 01.04.1960 v Košiciach stíhanej pre prečin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona za prečin krivej výpovede a krivej prísahy.
Uznesením bola pribratá znalkyňa za účelom vyšetrenia duševného stavu obvinenej.

10. Žalovaná predložila súdu Sťažnosť na neprispôsobivé správanie susedy zo dňa 28.09.2020
podpísanú O. H., zástupkyňou majiteľov bytov Michalovská 3/B Košice, z ktorej vyplýva, že: „Posledný
incident sa odohral 24.9.2020 popoludní, ked' sa z bytu pani B. šíril dym a nereagovala na búchanie
na dvere. Boli privolaní požiarníci. V minulosti bolo zase cítiť plyn a taktiež boli privolaní, dátum si už

nik nepamätá.
Okrem toho je pani B. videná spravidla pod vplyvom alkoholu so zanedbanou osobnou hygienou. Z
jej bytu sa šíri zápach. Sústavne má pánske návštevy v rôznom počte, hlučné krikom a búchaním za
únosnú mieru, predovšetkým v noci. Bola som informovaná, že jej návšteva násilím otvárala dvere
výťahu, čím ich poškodila a disponuje kľúčmi od bytovky. Napriek tomu často zvonia a búchajú rôznym

susedom, ked' sa nevedia dostať k pani B.. Či už pre jej nereagovanie alebo pre vlastnú odpojenosť od
reality pod vplyvom alkoholu. Druhý byt na štvrtom poschodí sa nedá prenajať, poslední podnájomníci
sa odsťahovali traumatizovaní bývaním vedľa pani B.. Tiež ma kontaktovali, žiaľ nemala som im ako
pomôcť a neviem, či poslúchli moju radu a privolávali políciu v prípade hluku. Z uvedeného vyplýva, že
susedia nemajú dostatočný kľud, sú vyrušovaní aj v noci, náprava správania nebola dosiahnutá žiadnou

komunikáciou ani návštevami polície. Jej dcéra je o všetkom informovaná, ale právne má zviazané ruky
a prakticky je limitovaná tým, že žije v zahraničí vyše 1000 km ďaleko. Je ohrozený spoločný majetok,
keďže k nemu majú prístup pochybné indivíduá, o ktorých nič nevieme a sú nepostihnuteľné. Okrem
hluku je obťažujúci aj zápach po pohybe pani B. a jej návštev v spoločných priestoroch. Mimoriadne
závažné je ohrozenie majetku aj bezpečnosti susedov ohňom, plynom a vodou. Opakovane sme zažili

nezodpovedné správanie pani B. a nechceme žiť s možnosťou, že nabudúce nebudeme len vydymení,
ale aj vyhoríme či vybuchneme.“
Prílohu tvoria podpisy 21 osôb a sťažnosť je adresovaná Magistrátu mesta Košice, referát sociálnych
vecí.11. Žalovaná predložila súdu aj inú sťažnosť – petíciu z ktorej však nie je možné zistiť z akého je dátumu.

12. Žalovaná predložila súdu Žiadosť- vyjadrenie zo dňa 02.11.2020 .... Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach pre žalovanú z ktorej
vyplýva, že : „Dňa 24.9.2020 zasahovala jednotka z hasičskej stanice Košice-Požiarnická na D. I.
E. X v Košiciach. Pri príchode jednotky bolo zistené, že sa jedná o pripálené potraviny na sporáku..
Príčinou vzniku pripálenia potravín bola nedbanlivosť užívateľky bytu pri obsluhe tepelného spotrebiča

pri varení (ponechané potraviny na zapnutom sporáku). Užívateľka bytu bola zasahujúcou jednotkou
ústne pokarhaná a poučená o nebezpečenstve vzniku požiaru.
Okresné riaditeľstvo HaZZ v Košiciach za posledných 5 rokov eviduje ešte jeden prípad požiaru potravín
na sporáku na adrese D. X J. C. a to zo dňa 21.03.2017.“

13. Žalovaná predložila súdu Osvedčenie o dedičstve po nebohom poručiteľovi D. B., narodenom

XX.XX.XXXX,ktorýzomreldňaXX.XX.XXXXsp.zn.16D/125/2014dnot97/2014podľaktoréhoúčastníci
uzavreli Dohodu o vyporiadaní dedičstva.

14. Žalovaná predložila súdu bankové výpisy o realizácií platieb v prospech žalovanej resp. jej
finančných výdavkov.

15. Žalovaná predložila súdu lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, na preukázanie
jej nepriaznivého zdravotného stavu predovšetkým s dôrazom na alkoholovú závislosť. Táto skutočnosť
nebola sporná, pretože ju v žalobe uvádza už samotná žalobkyňa. Lekárske správy sú z roku 2016.

16. Súd v konaní vypočul žalovanú ktorá uviedla, že nie je jej to príjemné, pretože v minulosti mala
s mamou dobrý vzťah. Všetko sa zmenilo po smrti otca v máji 2014, keď sa matka začala správať
inak. Žalovaná dlhodobo žije v zahraničí, má 4 deti a mama nemala záujem o jej rodinu. Snažila
s s ňou udržiavať kontakt. Po smrti otca to však s mamou začalo ísť dolu vodou, vzhľadom na jej
životný štýl žalovaná len dostávala informácie od susedov, ktorí apelovali na to, aby jej pomohla.

Situácia je však ťažko riešiteľná, pretože tak ona, ako aj jej brat, žijú v zahraničí (brat v Kanade). So
žalobkyňou je komplikované sa kontaktovať, pretože telefón nemá a ak niekedy nejaký aj má, kým
sa žalovanej podarí dopátrať na telefónne číslo, tak je spravidla vypnutý. Žalobkyňa bola opakovane
na protialkoholickom liečení, no veľmi rýchlo sa všetko vrátilo do starých koľají. Pred darovaním
predmetného bytu ju žalobkyňa požiadala, aby žalovaná na ňu previedla svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalovaná súhlasila za cenu 10 000 Eur s čím však nesúhlasila žalobkyňa. K darovaniu došlo po tom,
ako boli na byte nedoplatky a žalovaná ich vyrovnala. Zároveň sa zriadilo vecné bremeno právo dožitia
v predmetnom byte v prospech žalobkyne. Žalovaná a jej brat žalobkyni pomáhali, brat jej posielal
peniaze na stravu a žalovaná peniaze na polovicu platieb za byt, aby jej pomohli. Jej správanie však
bolo naďalej nezmenené. Susedia spisovali petície. Jej správanie je neprijateľné, vyhľadávajú ju rôzne

pochybné indivíduá a táto situácia prakticky priamo ohrozuje aj susedov v bytovom dome. Žalovaná
uviedla, že sa žalobou domáha aj zrušenia vecného bremena v prospech žalobkyne svojej matky, pričom
nemá záujem z nej urobiť bezdomovkyňu, chce sa postarať o jej dôstojné bývanie. Nie je pravdou, žeby
mame nepomáhala, poukázala na úhradu nedoplatkov naposledy uhrádzala nedoplatok v roku 2022
okolo 2 000 Eur. Aktuálne už žalobkyňa všetko poctivo platí, keďže jej penzia sa zvýšila. Na položené

otázky žalovaná odpovedala, že o matku prejavuje záujem, opakovane sa ju pokúšala kontaktovať, no
matka jej neotvára. Poukázala na to, že aj jej splnomocnený zástupca sa žalobkyňu pokúšal opakovane
kontaktovať, podarilo sa mu to len jedenkrát.

17. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianského zákonníka č. 40/1964 Zb.

(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

18. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.19. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že darca má právo domáhať sa vrátenia
daru toho, čo bolo predmetom Darovacej zmluvy, ak obdarovaný sa správa k nemu alebo k členom
jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru je založené
zákonom. Právny vzťah z Darovacej zmluvy však nezaniká priamo zo zákona, záleží na darcovi, či

toto právo za splnenia zákonných predpokladov uplatní. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru pritom
vzniká okamihom, keď obdarovaný svojim konaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny porušil dobré
mravy. Ak darca toto právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka využije, zaniká
darovací vzťah okamihom, keď prejav vôle darcu došiel obdarovanému. Prejavom vôle darcu sa ruší
Darovacia zmluva a obnovuje sa vlastnícke právo darcu k veci ex nunc. Z uvedeného vyplýva, že
darca nepotrebuje k účinnému uplatneniu práva domáhať sa vrátenia daru rozhodnutie súdu. Pokiaľ toto

právo využije, môže sa obrátiť na súd. Obsahom dokazovania na súde sú následne skutočnosti tvrdené
žalobcom v žalobe, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú jeho právo ako darcu k realizovaniu úkonu voči
obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
však nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo
aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi, ktorá povinnosť buď vyplýva z právnych noriem, alebo zo
zmluvného vzťahu.

21. Pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru vyžaduje ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka

splnenie zákonných predpokladov :

1. Existenciu darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania.
2. Chovanie sa obdarovaného, ktoré možno objektívne posudzovať, kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov.

3. Hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi alebo členom jeho rodiny, pričom darca sa musí
formou jednostranného prejavu vôle obsiahnutom v žalobe alebo samostatnou listinou súdnou cestou
domáhať voči obdarovanému vrátenia daru.
4. Existenciu právoplatného rozhodnutia právotvornej konštitutívnej povahy.

22. Odborná literatúra a súdna prax považujú zhodne za hrubé porušenie dobrých mravov (hrubé
a nemorálne) chovanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, buď porušenie dobrých
mravov značnej intenzity a váhy napr. uskutočnené jedno- rázovým činom, alebo porušovanie dobrých
mravov opakovane, sústavne, ktoré však v dôsledku svojho trvania a charakteru možno kvalifikovať ako
hrubéporušeniedobrýchmravov.Kedyideoporušeniedobrýchmravovakedynie,jeotázkouposúdenia

konkrétneho prípadu a jeho špecifík. Pre toto posúdenie však nemôže byť rozhodujúce subjektívne
hľadisko darcu, nestačí jeho pocit o nevďaku, ale toto hľadisko musí byť objektivizované. Nie je tiež
rozhodujúce, akú konkrétnu podobu hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany obdarovaného voči
darcovi alebo členom jeho rodiny toto porušovanie nadobudlo. Zo skúseností a právnej praxe možno
dovodiť, že sú to prípady, keď je darca, či členovia jeho rodiny vystavení či už priamemu fyzickému

násiliu alebo urážkam, psychickému nátlaku spočívajúcom či už vo vyhrážaní, vydieraní, ponižovaní,
šikanovaní atď. Chovanie sa obdarovaného hrubo porušuje dobré mravy, ak sa ocitne v rozpore so
všeobecne uznávaným mienením, ktoré vo vzájomných vzťahoch medzi nimi určuje, aký má byť obsah
tohto konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku v spoločnosti. Výpočet
dobrých mravov nemožno vzhľadom k pestrosti a mnohotvárnosti dopredu určiť. Zásady mravného

poriadku spoločnosti a v dôsledku toho aj dobré mravy sa vo vzájomnom súžití ľudí a zároveň v súlade
so spoločenským vývojom v určitej miere rozvíjajú. Ak sa prieči určité chovanie darcu dobrým mravom,
musí byť súdom v danom čase a vzájomnom chovaní účastníkov občiansko – právnych vzťahov
vždy zistené. Súd vychádza z objektívneho kritéria, prihliada ku všetkým okolnostiam konkrétneho
prípadu. Súdna prax vymedzila pojem dobrých mravov ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. V tejto súvislosti
tiež je potrebné zmieniť sa o obtiažnej preukázateľnosti chovania obdarovaného, ktoré by zadávalo
darcovi dôvod k súdnemu domáhaniu sa vrátenia daru. K hrubému porušovaniu dobrých mravov môžedochádzať bez akýchkoľvek vonkajších prejavov a na druhej strane nie je možné ani vylúčiť účelové
a špekulatívne využitie ustanovenia § 630 OZ. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu
daru je z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné, aby v ňom darca celkom zreteľne a jednoznačne uviedol tie

konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo
členom jeho rodiny. Skutkové okolnosti uvedené darcom v žalobe sú potom predmetom dokazovania
a tiež posudzovania z hľadiska, či došlo k naplneniu predpokladov za ktorých sa darca môže domáhať
vrátenia daru.

23. Súd vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané, že žalobkyňa obdarovala žalovanú
Darovacou zmluvou uzavretou dňa 29.09.2017, predmetom daru je nehnuteľnosť tak, ako je v žalobe
a odôvodnení rozsudku popísaná. Zmluvné strany si v Darovacej zmluve dohodli aj zriadenie vecného
bremena v prospech darujúcej strany spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania celého
bytu. Ďalšou podmienkou, splnením ktorej sa súd zaoberal je tvrdenie žalobkyne, či žalovaná hrubo
porušila dobré mravy tým, že od prijatia daru a nadobudnutia vlastníckeho práva o ňu neprejavuje

skutočný a vážny záujem, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a osobný život, panujú medzi nimi
neprekonateľné rozpory. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu nebolo preukázané, že
žalovaná sa vo vzťahu k žalobkyni správa spôsobom, že hrubo porušuje dobré mravy. Podstata
žalobkyňou vytýkaného nevhodného správania sa žalovanej je, že ako jej dcéra o ňu neprejavuje
skutočný a vážny záujem, nezaujíma sa o jej zdravotný stav a osobný život. Je predovšetkým potrebné

mať na zreteli, že žalovaná viac ako 10 rokov žije v Nemecku a od bydliska svojej matky je vzdialená
stovky kilometrov, čo jej pochopiteľne neumožňuje veľmi frekventované návštevy matky zvlášť za stavu,
že je matkou štyroch detí, pracuje, podniká. Napriek tomu, ak je žalovaná v Košiciach, snaží sa svoju
matku navštíviť. Uviedla to vo svojej výpovedi a súd nemal dôvod jej neveriť, pretože žalovaná tieto
tvrdenia uvádzala už v písomnom vyjadrení k žalobe a žalobkyňa ich nepopierala. Podľa výpovede

žalovanej, žalobkyňa nevlastní telefón, komunikácia s ňou je z tohto dôvodu problematická a podľa
vyjadrenia žalovanej, keď sa pokúša žalobkyňu navštíviť, táto jej neotvára. Poukázala na to, že obdobne
sa žalobkyňa správa aj k svojmu synovi, bratovi žalovanej. V neposlednom rade splnomocnený zástupca
žalovanej, ktorý býva v rovnakom meste ako žalobkyňa sa ju opakovane pokúšal kontaktovať a podarilo
sa mu to len jeden krát. Z uvedeného dôvodu nie je možné prijať záver, že žalovaná nemá o svoju matku

záujem, keďže samotná žalobkyňa nesie zodpovednosť za situáciu, že nadviazanie kontaktu s ňou
je problematické. Súd nezistil ani v ďalšom správaní žalovanej aspekty, ktorými by bolo možné prijať
záver o hrubom porušovaní dobých mravov. Práve naopak, žalovaná sa svojej matke snaží pomáhať
minimálne finančne, keď ako to preukázala listinnými dôkazmi uhradila existujúce nedoplatky na spornej
nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanej, v ktorej žalobkyňa býva. V minulosti ju taktiež finančne

podporovala, prípadne jej zakupovala napr. nábytok do bytu. Pokiaľ sa žalovaná rozhodla tieto finančné
príspevky obmedziť, je to z pohľadu súdu aj pochopiteľné. Je potrebné poukázať na správanie žalobkyne
tak, ako ho listinnými dôkazmi preukázala žalovaná, ktoré je nevhodné a skôr ho možno definovať ako
porušujúce dobré mravy. Jedná sa pritom o informácie od tretích osôb (susedia žalobkyne), ktorí v petícii
popisujú jej skutočne nevhodné správanie, ktoré ju stavia do veľmi nepriaznivého svetla. Toto nevhodné

správanie žalobkyne nepochybne dopadá aj na žalovanú ako vlastníčku bytu. V konaní teda nebolo
preukázané, že by sa žalovaná dopúšťala takého správania, ktorým by hrubo porušovala dobré mravy.
Súd preto nepovažoval žalobu žalobkyne za dôvodnú a zamietol ju.

24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu, keď
v konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od
neúspešnej žalobkyne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).