Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125209072
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125209072.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej
republiky, bytom A., XX. XXXXXXX XX, C. Advokátska kancelária Mikita s. r. o., IČO: 36 861 901, so
sídlom v Trenčíne, 1.mája 11 proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan Slovenskej republiky, bytom A., E. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á osobe povinnej z neodkladného opatrenia, aby sa úmyselne nepribližovala
k navrhovateľke a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa
na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
povinnému žalobu o ochranu osobnosti, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj
bez návrhu zruší.

IV. Navrhovateľka m á proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania
o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.08.2025 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h./
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), ktorým by súd osobe

povinnej z neodkladného opatrenia uložil povinnosť, aby sa úmyselne nepribližovala k navrhovateľke a
to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v
trestnomkonaní,aleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,sanadobuvykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Zároveň žiadal, aby Okresný súd Trenčín s
poukázaním na ust. § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine na základe uvedených dôkazov a po

vykonanom dokazovaní následne upravil i styk osoby povinnej z neodkladného opatrenia s mal. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX tak, že tento sa zakazuje.

2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že jej manželstvo
s osobou povinnou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.03.2025, sp. zn.
35P/182/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2025. Z manželstva pochádza

jedno maloleté dieťa, a to mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom bola zároveň schválená dohoda
rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.Pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a dohodou upravený styk otca s maloletou
A. sa realizuje vždy za prítomnosti matky. Už počas ich predchádzajúceho krátkeho manželského
spolužitia mával povinný občasné výbuchy hnevu, ktoré sa vyskytovali iba v emocionálnej rovine a v

podobe rôznych vulgarizmov, ktorými navrhovateľku častoval počas verbálnych útokov namierených
proti nej. Navrhovateľka bola svedkom rôznych situácii, kedy sa u neho prejavili náhodné návaly hnevu.
Ako napríklad, keď rozbil päsťou notebook a chcel ho vyhodiť von balkónom, raz do nej hodil celou
silou hračku medveďa, z čoho mala modrinu na ramene, alebo ako na pozemku jeho rodičov v návale
zlosti vytrháva kvetiny a okrasné kríky, pričom ho musela aj s jeho matkou držať a ukľudňovať. Takýchto

incidentov bolo ale oveľa viac. Potom ako sa povinný dozvedel, že navrhovateľka podala návrh na
rozvod, jeho verbálne útoky sa zmenili na fyzické. Kým sa uskutočnilo ich rozvodové konania t.j. dňa
24.03.2025 navrhovateľku 2 krát fyzicky napadol. Prvý krát ju napadol dňa 12.12.2024, keď v byte jej
rodičov na adrese XX. XXXXXXX XX, A. počas realizácie styku s maloletou a zároveň za prítomnosti
jej rodičov, ktorí sa v tom čase nachádzali v kuchyni, zatiaľ čo ona bola s odporcom v obývacej izbe,
uštedrilpočasslovnejkonfrontáciesilnézaucho.Taktiežsotiljejotca,ktorýjeZŤP(invalidnýdôchodcana

vozíku) a vulgárne vynadal jej mame, ktorá je taktiež dôchodkyňou. Počas celého jeho ataku záchvatovo
a nepretržite plakala ich maloletá dcéra. O uvedenom incidentne sa rozhodla podať trestné oznámenie.
Predmetná vec bola následne odstúpená na prejednanie a rozhodnutie na Okresný úrad Trenčín, Odbor
všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové, kde bolo toto konanie vedené pod sp. zn. OÚTN
OVVS2-2025/011802. Druhý krát povinný navrhovateľku fyzicky napadol dňa 01.03.2025 počas toho

ako kočíkovala maloletú. Spoza stromu na ňu zrazu vyskočil a začal ju celou silou sácať a trhať jej kočík z
ruky, pričom ich spoločnú dcéru z kočíka skoro zhodil na zem a kričal na navrhovateľku, aby mu maloletú
dala, že on si ju berie a nevráti jej ju. Navrhovateľke poskytli pomoc dve náhodne okoloidúce panie, ktoré
ho držali, aby im viac neublížil. Na miesto ihneď privolala políciu. Počas trvania tohto incidentu maloletá
opäť nepretržite a záchvatovo plakala a nevedela ju dve hodiny ukľudniť. Obeťou povinného sa napokon

stal nič netušiaci náhodne okoloidúci mladý muž, ktorý sa navrhovateľky zastal a ktorému povinný zato,
rozbil päsťou čelo. O predmetnej veci bola podať trestné oznámenie na OO PZ SR v Trenčíne, kde bola
vec vedená pod sp. zn. F./XXXX. V poradí tretí fyzický útok povinného sa odohral dňa 26.07.2025 počas
realizácie styku s maloletou, kde po predchádzajúcom rozhovore, počas toho, ako navrhovateľka ležala
na posteli, z ničoho nič vyskočil povinný na ňu, chytil ma obomi rukami pod krk a začal ju škrtiť. Zároveň

sa jej začal vyhrážať, že ju zabije a tiež, že ju pripraví o dcéru. file_0.jpg

file_1.wmf

U uvedenom incidente navrhovateľka podala trestné oznámenie dňa 26.07.2025 sp. zn. ČVS: F./A.,
ktoré je vedené OO PZ SR v Trenčíne. K prvým dvom fyzickým útokom povinného voči navrhovateľke
došlo nielen za prítomnosti iných osôb (jej rodičov v prvom prípade, resp. okoloidúcich náhodných ľudí
v druhom prípade), ale i na verejnosti — v druhom prípade. Povinný nepociťoval a možno sa dôvodne

domnievať, že ani nebude pociťovať žiadne zábrany, aby navrhovateľku kedykoľvek v budúcnosti
napadol či už na verejnosti a/alebo aj za prítomnosti iných ľudí. Navrhovateľka sa ho bojí. Jeho správanie
i konanie sú čoraz viac nevyspytateľné, majú stupňujúcu tendenciu, majú negatívny vplyv i na jej
psychiku. Trpí úzkosťami, zle spáva, nevie sa sústrediť na činnosti, ktoré vykonáva. Rozhodla sa že
vyhľadá odbornú pomoc u B. D. G., ktorá v A. prevádzkuje súkromnú terapeutickú poradenskú prax v

oblasti duševného zdravia a osobnostného rozvoja. Všetky tri vyššie uvedené fyzické útoky sa udiali
priamo za prítomnosti a pred očami ich maloletej dcéry. Jej neustávajúci plač sa navrhovateľke podarilo
utíšiť až po niekoľkých hodinách. Následne trvalo ešte niekoľko ďalších dní, kým sa z toho maloletá
ako tak „otriasla”. Napätá situácia sprevádza už každé jedno spoločné stretnutie s povinným. Dňa
31.07.2025, kedy sa dostavil do miesta jej bydliska za účelom styku s maloletou, navrhovateľka si zo

strachu privolala na pomoc a aj ako svedka jej priateľku H. H., bytom A.. Povinný sa taktiež nedostavil
sám, ale prišiel so svojím bratom I. B.. Po príchode začal na ňu naliehať, aby ihneď sama aj s maloletou
odišla s ním do rodinného domu jeho rodičov v C., kde sa on bude venovať maloletej. Ona s tým
nesúhlasila, nakoľko z neho má strach, ale uviedla mu, že môžu čas, ktorý má vyhradený na styk tráviť
vonku, resp. v nejakých verejných priestoroch tak, ako mnohokrát predtým, toto on odmietol. Situácia

následne eskalovala a vyústila až do privolania policajnej hliadky zo strany povinného s tým, že mu
navrhovateľka neumožňuje styk s maloletou. Maloletá plakala a zas a znova bola svedkom toho, ako
sa jej otec hrubo správa. Hoci útoky povinného boli (zatiaľ) namierené iba voči navrhovateľke, teda
nie priamo voči maloletej, je zrejmé, že takéto neakceptovateľné správanie sa povinného na nej môžezanechať trvalé stopy. Maloletá sa ho bojí. Keď sa totiž hoci aj len na okamih stratí navrhovateľka
z jej dohľadu a ona zostane sama s povinným (bez ohľadu na to, akej aktivite sa práve venujú),
začne byť nepokojná a krátko na to i plakať. Toto nie je zdravé prostredie, v akom by mala maloletá

vyrastať. Každé dieťa by malo vyrastať s obomi rodičmi, momentálne je však navrhovateľke toho názoru,
že prítomnosť otca maloletej je skôr na príťaž. Jej právo je vyrastať v zdravom rodinnom prostredí.
Je toho názoru, že v danom prípade by malo byť právo maloletého dieťaťa na zdravý duševný a
telesný vývoj (dočasne) povýšené nad právo povinného (otca) stretávať sa s ním. A rovnako tak i v
jej prípade by malo byť povýšené právo navrhovateľky na ochranu života a zdravia nad právo otca

realizovať (za jej prítomnosti) styk s maloletou. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. V danom prípade ide o neodkladné opatrenie,
ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany konkrétnej osoby. Ide o
opatrenie vydané v záujme konkrétnej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je
zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V danom
prípade navrhovateľka považuje za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi

ňou a povinným. Z pripojených listín nesporne vyplýva, že povinný navrhovateľku (opakovane) fyzicky
napadol. Aktuálne je voči nemu vedené konanie OO PZ v Trenčíne pod SP. zn. ČVS: F./A.. Takisto
boli/sú vedené i priestupkové konania voči nemu. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, považuje
v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa povinného v bezprostrednej blízkosti
navrhovateľky ohrozuje jej telesnú integritu. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie,

ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť, považuje za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť s
prihliadnutím na konkrétnu situáciu navrhovateľky a okolnosti, ktoré vo svojom návrhu uviedla. V prvom
rade je teda nevyhnutné zákaz priblíženia koncentrovať len na úmyselné priblíženie povinného, keďže
nemožno vylúčiť, že tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka sa na verejnosti stretnú náhodne (napr.
na ulici, v obchode, u lekára), čomu sa nedá zabrániť.

3. Navrhovateľka ako dôkaz preukazujúci tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
predložila: Uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Trenčíne ČVS: F./A. zo dňa 26.07.2025, Zápisnicu
o trestnom oznámení OOPZ Trenčín zo dňa 26.07.2025, Záznam OOPZ Trenčín zo dňa 01.03.2025,

Záznam OOPZ Trenčín zo dňa 13.12.2024, Oznámenie OOPZ TN zo dňa 05.02.2025 o predložení veci
Okresnému úradu Trenčín, Oznámenie OOPZ TN zo dňa 01.04.2025 o predložení veci Okresnému
úradu Trenčín, Vyrozumenie OOPZ TN zo dňa 11.08.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná.

12. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

13. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia
možnej exekúcie. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je, ak
sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a
osvedčísadôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Prenariadenieneodkladného

opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však
potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v

rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na
základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.
Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie (nie všetky) skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky,
osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a
primeranosti navrhovaného opatrenia. Osvedčené skutočnosti pritom musia spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať,

či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích
osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna
prax totiž vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne
neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

neodkladného opatrenia získa druhá strana.

14. Obsah nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých

osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenieneodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené osvedčením skutočnosti,
že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa
nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného

podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia
je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii

tvrdeniaprotitvrdeniu.Pretojedôležité,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniapredložilnajmälistinné
dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a preto mu vyhovel. Z dôkazov predložených
navrhovateľkou a overených skutočností zo súdnych registrov, mal súd dostatočným spôsobom za
osvedčené, že navrhovateľka a osoba povinná boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 35P/182/2024-65 zo dňa 24.03.2025, právoplatným a vykonateľným dňa

31.03.2025 rozvedené. Z ich manželstva pochádza maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX. Z obsahu
rodičovskej dohody obsiahnutej v rozsudku č.k. 35P/182/2024-65 zo dňa 24.03.2025 zo dňa bolo
osvedčené, že styk otca s maloletou A. sa realizuje vždy za prítomnosti matky. Medzi navrhovateľkou
a osobou povinnou teda existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Súd zistil,
že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Navrhovateľka v návrhu opísaným skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi osvedčila
danosť, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosť, že je
potrebnébezodkladneupraviťpomerynavrhovateľkyaosobypovinnejzneodkladnéhoopatrenia,keďže
ten sa voči navrhovateľke správa spôsobom, ktorý u nej vzbudzuje dôvodné obavy o svoj život a zdravie,
čo vyplýva z potvrdenia tak zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.07.2025 OOPZ Trenčín, že

bývalý manžel sa jej vyhrážal zabitím a taktiež z uznesenia OOPZ zo dňa 26.07.2025 o začatí trestného
stíhania vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva
v tom, že osoba povinná navrhovateľku podľa jej tvrdenia ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym
správaním, ktoré je nepredvídateľné. Navrhovateľka má z neho strach, osoba povinná vzbudzuje v nej
obavu o jej fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje jej telesnú i duševnú integritu. Za posledných

8 mesiacov došlo medzi nimi ku konfliktným situáciám (3x), ktoré boli vyhrotené k fyzickému násiliu
osoby povinnej ku vzťahu k navrhovateľke (v Zázname OOPZ zo dňa 13.12.2024 navrhovateľka opisuje
konfliktnú situáciu medzi nimi, ktorá vyústila fackou od osoby povinnej). Súd mal za osvedčené, že
konanie osoby povinnej ohrozuje telesnú aj duševnú integritu navrhovateľky a to z dôvodu, že osoba
povinná sa dopustila voči nej aj fyzickým atakom, navrhovateľka má tak odôvodnenú obavu o svoj život

a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy.

16. Majúc na zreteli ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky súd prvým výrokom nariadil
neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal osobe povinnej priblížiť sa
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní

na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných
v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd považoval za potrebné
zakotviť uvedenú výnimku zo zákazu, aby bol zabezpečený bezproblémový priebeh konaní, ktoré sa
aj t.č. vedú (napr. o úpravu styku na tunajšom súde). Navrhovateľka sa domáhala, aby toto neodkladné

opatrenie bolo nariadené bez časového obmedzenia (vychádzajúc z návrhu), teda bez toho, aby na
toto konanie nadväzovalo konanie vo veci samej. Súd dospel k záveru, že na toto konanie o nariadenie
neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej. Súd preto uložil jej v súlade
s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Súd
pri rozhodovaní o otázke prípadného časového obmedzenia neodkladného opatrenia nie je viazaný

návrhom strany, časové obmedzenie môže pritom vo výroku uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď tak
strana podávajúca návrh neučinila. Pokiaľ sa však časového obmedzenia neodkladného opatrenia
strana nedomáhala, alebo ak sa výslovne domáhala trvania neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia, musí súd pri konštituovaní časového ohraničenia osobitným výrokom návrh na nariadenianeodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnuť. Preto súd samostatným výrokom tohto uznesenia návrh
vo zvyšku zamietol, pričom zamietnutou časťou je teda len časť, ktorá predstavovala navrhované
neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia. Súd je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia

bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, bude nutné
zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania obťažujúceho
konania zo strany osoby povinnej do budúcnosti a mieru hroziacej ujmy na strane navrhovateľky
po zadovážení dôkazov oboch strán. Súčasne bude nutné meritórne vyhodnotiť prípadné výsledky
ešte stále prebiehajúcich konaní (spomínané trestné konanie). Tieto okolnosti totiž presahujú rámec

osvedčovania skutočností, ktorý je charakteristický pre konanie o neodkladnom opatrení. V tomto
konaní súd ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a vychádza len z osvedčených skutočností
produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísala
navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila
dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou
neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je dôvodná.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že
navrhovateľka bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, nakoľko
súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Preto súd o nároku na náhradu trov tohto
konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP

tak, že navrhovateľka má proti osobe povinnej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

20. Taktiež súd uvádza, že v časti navrhovanej úpravy styku osoby povinnej z neodkladného opatrenia
k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navrhovateľka navrhuje zakázať, že o tomto návrhu nemožno
rozhodnúť, keďže smeruje vo vzťahu k osobe, ktorá nie je v návrhu riadne označená, t.j. navrhovateľka

nie je legitimovaná domáhať sa úpravy styku v mene maloletej, ktorá nie je v návrhu uvedená. Súd preto
dáva navrhovateľke do pozornosti, že sa môže riadnym návrhom podaným v mene maloletej domáhať
zmeny úpravy styku, naposledy upraveného na základe schválenej rodičovskej dohody v rozsudku č.k.
35P/182/2024-65 zo dňa 24.03.2025, právoplatného a vykonateľného dňa 31.03.2025.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.