Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1065/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120334819
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120334819.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom AK Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. o vymoženie 320,90 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Michala Dlhopolcová, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Hurbanova 22,

974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 404EX 375/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov sp.
zn. 404EX 375/20 zo dňa 23.07.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Michala Dlhopolcová,
Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Hurbanova 22, 974 01 Banská Bystrica z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.07.2020 domáhal od
povinného vymoženia 320,90 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12Csp/165/2017 zo dňa 16.01.2018 v spojení s uznesením Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 12Csp/165/2017 zo dňa 08.03.2018.

2. Exekučný súd dňa 15.07.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/1065/2020,

ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Michala Dlhopolcová vykonaním exekúcie vo veci hore
uvedených účastníkov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 404EX 375/20. Predmetné poverenie bolo doručené
do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 15.07.2020, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1
Exekučného poriadku začala exekúcia.

3. Súdny exekútor dňa 23.07.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1

písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

4. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal
námietky, pričom namieta, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný

skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal
aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie
osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,
že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorýje fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí
mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citujúc ust. §

115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že v správach súdneho exekútora
rovnako nie je uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40
Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku,
o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy

exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané
alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.

Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím

exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu
neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiada, aby súd podaným námietkam

vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči
povinnému.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora uviedol, že súdny exekútor v predmetnej veci určil nasledovné spôsoby vykonania

exekúcie: zrážkami zo mzdy a iných príjmov (ak povinný je fyzická osoba); prikázaním pohľadávky
z účtu; prikázaním iných peňažných pohľadávok; postihnutím iných majetkových práv. V exekúcii
určuje spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor. To znamená, že ide nielen o jeho oprávnenie, ale
aj povinnosť, nakoľko je pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie povinný postupovať s odbornou
starostlivosťousprihliadnutímnazásaduhospodárnosti.Exekúciajevzmysleust.Exekučnéhoporiadku

zaradené medzi „drobné exekúcie“ vzhľadom na výšku vymáhanej istiny, a to 320,90 eur. Povinný bol
naposledy zamestnaný v roku 2016, pričom pracovný pomer trval menej ako 1 mesiac. Povinný nemá
vedený účet v žiadnej banke. Povinný nevlastní žiadne motorové vozidlá. Zároveň exekútor vykonáva
proti povinnému ďalšie 3 exekúcie, v ktorých sa nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky. Povinný
nie je vlastníkom nehnuteľností a nie je držiteľom ani vodičského oprávnenia. Z uvedeného dôvodu by

uloženie donucovacieho opatrenia neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti a to aj s prihliadnutím na
výšku vymáhaného nároku, druhy donucovacích opatrení a zásady ukladania donucovacích opatrení.
Určenie spôsobu exekúcie a následne vydanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie a tým
zexekvovanie majetku povinného je možné len vtedy, ak je preukázané, že majetok patrí povinnému.
Ide o jednu zo základných zásad exekučného konania. Nie je preto možné v exekúcii postupovať

tak ako uvádza oprávnený, že „...možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť,
musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov ..... „ . Z uvedeného ako aj z ustanovení
Exekučného poriadku vyplýva, že nevykonanie „fyzického zisťovania majetku povinného“ exekútorom
nezakladá v exekúcii domnienku, že neboli dostatočne preverené majetkové pomery povinného.
Akékoľvek vyhlásenia oprávneného o nedostatočnom preverení majetkových pomerov povinného sú

absolútne nepodložené tvrdenia bez naštudovania si exekučného spisu. Oprávnený žiadne dôkazy na
podporu svojich tvrdení neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a
zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie nestačí len vyššie opísané tvrdenie oprávneného, ale tieto
skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané. Oprávnenému boli v predmetnej
exekúcii zasielané oznámenia o stave exekúcie priebežne počas celej exekúcie. Počas celej exekúcie

oprávnenýnažiadnetaktodoručenéoznámeniaostaveexekúcienereagovalaanisúdnemuexekútorovi
nedoručil akékoľvek informácie o majetku povinného, ktoré by súdny exekútor mohol následne preveriť.
Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby
sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiťmajetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora(§61nods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku).Prevyvodeniezáveruonemajetnostipovinného
je postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného

konania a nie nemajetnosti absolútnej. Na základe uvedeného ako aj na základe obsahu exekučného
spisu trvá na svojom rozhodnutí o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku a žiada exekučný súd námietky oprávneného zamietnuť. Záverom uvádza, že ak aj povinný
vlastní/il majetok v nepatrnej hodnote, pričom by nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov
počas výkonu exekúcie, súdny exekútor postupuje rovnakým spôsobom v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm.

d) Exekučného poriadku a exekúciu zastaví, nakoľko pri rozhodovaní o zastavení / nezastavení exekúcie
je nutné rozlišovať nemajetnosť relatívnu a absolútnu. Súdny exekútor je povinný postupovať v zmysle
zákona a v prípade splnenia zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie, exekúciu zastaviť.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení

o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,

právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

10. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu
odkladu exekúcie.

11. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do
rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní
všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod
zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali
exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora,
či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor

vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom
zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých
prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje
dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na

uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť,
že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.12. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností
povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok

povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých
sú vedené záznamy o majetku povinného.

13. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd

sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a súdnym exekútorom predloženými lustráciami majetku
povinného a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie elektronickými lustráciami pravidelne
zisťoval majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor v priebehu
exekúcie hromadnou elektronickou lustráciou zisťoval, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu
vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území SR pričom však tieto lustrácie

boli s negatívnym výsledkom. Aj v prípade existencie účtu povinného v banke exekučný súd len pre
doplnenie uvádza, že pre úspešnosť aplikácie tohto spôsobu vykonania exekúcie je relevantná nielen
výška zostatku na účte, ale aj výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho
mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (§ 70 Exekučného poriadku), ak má povinný mzdu zasielanú na
účet v banke a zároveň aj na sumu stanovenú zákonom, ktorá exekúcii nepodlieha (§ 104 Exekučného

poriadku). Z výsledkov lustrácií v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR, konkrétne v evidencii
vozidiel vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. K pozitívnym
zisteniam v súvislosti s majetkom povinného nedošlo ani lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne.
Z výsledkov pravidelne vykonávaných lustrácií vyplýva, že povinný bol naposledy zamestnaný od
24.10.2016 do 18.11.2016 v spoločnosti YURA ELTEC Corporation Slovakia, s.r.o., IČO 44 010 541,

avšak ďalšie lustrácie boli s negatívnym výsledkom. Ďalej lustráciou v katastri nehnuteľností nebolo
zistené vlastníctvo povinného k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na
uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré lustrácie za účelom
zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu, že povinný vlastní majetok, resp. má
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

14. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom
obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia

zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.
Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,
táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený

však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd
mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Exekučný súd napokon uvádza, že oprávnený len vo všeobecnej

rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom
žiadnymspôsobomkonkrétnenepoukázalnatakýmajetokpovinného,ktorýbyexekúciipodliehal.Pokiaľ
oprávnený v konaní neoznačil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má
príjmy podliehajúce exekúcii, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávnenéhouvádzané v námietkach sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné
uzavrieť, že oprávnený dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.

15. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť
efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému
za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti

povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.
Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať

povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,
nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme

peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje

zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

17. Pokiaľ oprávnený v námietkach poukazuje na niektoré rozhodnutia exekučného súdu, na tomto

miestesúduvádza,žeprisvojomrozhodovanísúvšeobecnésúdypovinnévzmyslečl.2ods.2zákonač.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia,
ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi

riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných
konaniach viazaný.

18. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie

o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov
nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.