Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125340846
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125340846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej

veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., práv. zast. Mgr. Petrom Luptákom,
advokátom so sídlom Nám. Š. Moyzesa 3, Banská Bystrica, proti žalovanému E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XXXX/XXX, D., práv. zast. kohút & partners, s.r.o., IČO: 47 235 888, so sídlom Námestie
SNP 74/28, Zvolen, o zaplatenie 35.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 35.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,65% ročne zo sumy 35.000,- Eur od 18.04.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2025 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 35.000,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca ho
odôvodnil tým, že je jedným z dedičov po poručiteľovi - svojom bratovi H. B., zomr. XX.XX.XXXX (ďalej
ako poručiteľ). Dedičské konanie po poručiteľovi bolo skončené uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 8D/358/2024 zo dňa 19.03.2025. Poručiteľ poskytol za svojho

života žalovanému pôžičku - finančné prostriedky v celkovej sume 35.000,- Eur, a to prevodom sumy
20.000,-Eurnaúčetžalovanéhoč.B.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXdňaXX.XX.XXXXaprevodom
sumy 15.000 Eur na rovnaký účet dňa XX.XX.XXXX. Na základe uznesenia sp. zn. 8D/358/2024,
žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku poručiteľa voči žalovanému ako dlžníkovi. Po nadobudnutí
právoplatnosti predmetného uznesenia žalobca vyzval žalovaného na vrátenie peňazí, a to výzvou
svojho právneho zástupcu zo dňa 31.03.2025. Žalovaný túto výzvu prevzal dňa 02.04.2025, lehota
na vrátenie pôžičky uplynula dňom 17.04.2025. Žalovaný peniaze v uvedenej lehote nevrátil, na výzvu

nijako nereagoval. Ako dôkazy označil: výsluch žalobcu, uznesenie sp. zn. 8D/358/2024, fotokópie
výpisov z účtu a výzvu zo dňa 31.03.2025 s doručenkou.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 4Up/891/2025 zo
dňa 10.07.2025, ktorým podanému návrhu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej

lehote odpor. Uviedol, že rozporuje skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu. Žalobca nepreukázal
existenciu zmluvného vzťahu (že by bola uzatvorená zmluva o pôžičke) medzi poručiteľom a žalovaným,
ani jeho obsahové náležitosti. Žalovaný popiera, že by uzatváral s poručiteľom akúkoľvek zmluvu
o pôžičke. Preto nesúhlasí s povinnosťou uhradiť žalobcovi 35.000,- Eur s príslušenstvom.4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Žalovaný
sa v odpore obmedzuje na rozporovanie všetkého. Už takýto postup žalovaného má svoju výpovednú

hodnotu, pretože ak by žalovaný taký záväzok, na zaplatenie, ktorého bol vyzvaný predžalobnou
výzvou skutočne nemal, nemal by problém obratom reagovať, vecne a jednoznačne vysvetliť platby
v celkovej sume 35.000,- Eur na jeho účet a svoje tvrdenia preukázať. Žalobca trval na tom, že žalovaný
s poručiteľom uzatvoril zmluvu o pôžičke a poručiteľ žalovanému žalovanú sumu reálne požičal.
Uvedenéskutočnostivyplývajúzpredloženýchvýpisovzúčtuadosvedčiťichmôžuajsvedkovia,ktorých

žalobca navrhuje vypočuť. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Ako dôkaz označil výsluch dvoch svedkov.

5. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore.
Žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi poručiteľom a žalovaným, ani obsahové
náležitosti. Popiera, že by s poručiteľom uzatvoril akúkoľvek zmluvu o pôžičke. V čase, keby boli platby
pripísané na označený účet, žalovaný nebol jediným disponentom tohto účtu. Spoludisponentom bol

aj pán p. I. J.. S peňažnými prostriedkami v hodnote 35.000,- Eur žalovaný nikdy osobne nedisponoval,
neuskutočnil výber týchto finančných prostriedkov ani iným spôsobom nepoužil, nakoľko tieto finančné
prostriedky mu nikdy nepatrili. S poručiteľom neuzatváral žiadnu zmluvu a nevie sa vyjadriť k právnemu
dôvodu platby. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, platobným rozkazom,
odporom žalovaného, následnými písomnými vyjadreniami strán sporu, uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 8D/358/2024 zo dňa 19.03.2025, výpismi z účtu, výzvou zo
dňa 31.03.2025 s doručenkou, prednesom právnych zástupcov, výsluchom žalobcu a svedkov, pričom
zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi jeho právnym predchodcom (poručiteľom H. B.) a žalovaným, ktorú
pohľadávku poručiteľa nadobudol žalobca v dedičskom konaní. Žalovaný nepoprel pripísanie žalovanej
sumy na jeho účet, ale popieral uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o pôžičke s poručiteľom a uvádzal, že

spoludisponentom účtu bol aj pán p. J. a zároveň tvrdil, že so žalovanou sumou nikdy nedisponoval,
neuskutočnil výber, finančné prostriedky nepoužil ich, nakoľko mu nikdy nepatrili.

8. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, prostredníctvom poverenej notárky JUDr. Viery
Seleckej, zast. JUDr. Štefanom Demianom, uznesením sp. zn. 8D/358/2024-117 zo dňa 19.03.2025,

v konaní o dedičstve po poručiteľovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., K. XXX/XX, ktorý
zomrel XX.XX.XXXX, schválil dohodu dedičov – žalobcu a L. G. (súrodencov poručiteľa), na základe
ktorej pohľadávku poručiteľa voči E. E., bytom D. s č. účtu B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedenom v SLSP, a.s., vo výške 35.000,- Eur, nadobudol žalobca (bod výrok II., bod 2.9.).

9.Podľapredloženýchvýpisovzúčtu,poručiteľzaslalnaúčetžalovanéhofinančnéprostriedkyvcelkovej
výške 35.000,- Eur tak, že dňa 25.03.2022 zaslal sumu 20.000,- Eur a dňa 21.06.2022 zaslal sumu
15.000,- Eur. Pri platbe zo dňa 25.03.2022 je uvedená poznámka „pôžička“.

10. Listom zo dňa 31.03.2025 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 35.000,- Eur, ktoré mu

poskytol titulom pôžičky poručiteľ a určil mu lehotu na vrátenie 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný
predmetný list prevzal dňa 02.04.2025.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2025, ktoré viedol v neprítomnosti žalovaného.
11.1. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiavajú podanej žaloby. Finančné prostriedky boli

poskytnuté ako pôžička zo strany poručiteľa žalovanému; prišli na účet žalovaného, a teda stali sa jeho
vlastníctvom.
11.2. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa tiež pridržiavajú ich podaní. Zároveň vznášajú
námietku premlčania. Popierajú uzatvorenie akejkoľvek zmluvy s poručiteľom. Je pravda, že žalovaný
bol vlastníkom účtu, ale spoludisponentom bol aj p. I. J.. Žalovaný finančné prostriedky nikdy nepoužil,

preto mu nevznikla ani povinnosť ich vrátiť. Navrhuje výsluch I. J., ktorý jediný poznal poručiteľa a vedel
by uviesť skutkové okolnosti z ktorých vyplynie, že prijímateľom finančných prostriedkov nebol žalovaný,
ale práve p. J.. Zároveň predložil listinný dôkaz (Uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX), ktorým by mal už
disponovať aj žalobca, nakoľko podával trestné oznámenia a z tohto vyplýva, že I. J. bol osobou, ktoráprijala pôžičku od poručiteľa. Žalovaný teda nie je pasívne vecne legitimovaný, preto žiadajú žalobu
zamietnuť.
11.3. Žalobca pred súdom uviedol, že jeho brat chcel kúpiť nejaký stroj do dielne, bol to asi odhrňovací

lis, ktorý stál približne 150.000,- Eur. Nejaké peniaze mal, ale mal málo. Asi v roku XXXX si vybavil
hypotekárny úver, ručil domom švagra (svedka). Tieto stroje nie sú ale skladom, treba ich vyrobiť, treba
čakať. Oslovili ho nejakí ľudia, že ak on im požičia finančné prostriedky, potom keď bude potrebovať na
kúpu toho stroja, oni mu tieto finančné prostriedky potom vrátia a na oplátku potom oni jemu požičajú
finančné prostriedky. Požičiaval žalovanému a pánovi J.. Keď ich ale potom vyzýval, už nereagovali.

Z výsluchu žalobcu bolo ďalej zistené, že so žalovaným ani s pánom J. sa osobne nepozná, s bratom
nemal ideálny vzťah, komunikovali len minimálne, brat mu nič nehovoril o požičiavaní peňazí. O týchto
skutočnostiach sa dozvedel až v dedičskom konaní, kedy sa dostal k výpisom z účtu. J. dlhoval jeho
bratovi 135.000,- Eur na základe uznania dlhu.
11.4. Výsluchom svedka I. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „svedok“ resp. v ďalších bodoch
odôvodnenia tohto rozhodnutia aj ako „svedok G. st.“) súd zistil, že žalobca je jeho švagor, žalovaného

nepozná. V roku XXXX ho nebohý švagor (poručiteľ, pozn. súdu) požiadal o ručenie za pôžičku jeho
domom;vybavovalsipôžičkuvovýške70.000,-Eur,nakoľkochcelkúpiťstroja potrebovalnatofinančné
prostriedky. Potom mu poručiteľ povedal, že chce požičať druhému s tým, že potom mu oni vrátia tieto
prostriedky a keď on bude potrebovať, oni mu zas požičajú prostriedky na kúpu stroja. Nebol to len
žalovaný, ktorému poručiteľ požičal. Bol to aj pán J., ale aj pán M.. O iných osobách, ktorým by poručiteľ

požičiaval, svedok nevedel. J. a M. chodili k poručiteľovi, žalovaného ale svedok u poručiteľa nevidel.
Svedok mal s poručiteľom dobrý vzťah, býval od poručiteľa vzdušnou čiarou XXX metrov, svedok chodil
k nemu každý deň, chodil do dielne pozrieť aj svojho syna, ktorý tam robil. Poručiteľ požičal pánovi J.
dosť peňazí, vyše 100.000,- Eur, ale nič bližšie k tomuto svedok nevedel uviesť. A. M. požičal poručiteľ
od roku 2020 vyše 40.000,- Eur; nedával to ale v celku, dával napríklad po 10.000,- , 15.000,- alebo

5.000,- Eur. Poručiteľ svedkovi povedal, že požičal žalovanému najskôr 20.000,- Eur a potom 15.000,-
Eur s tým, že potom mu tieto peniaze vráti a následne mu zase on požičia prostriedky na kúpu stroja. O
tom, že požičal žalovanému sumu 20.000,- a 15.000,- Eur poručiteľ svedkovi hovoril v súvislosti s tým,
že žiadal žalovaného vrátiť peniaze a on mu nechcel tieto peniaze vrátiť, teda až vtedy sa svedok
dozvedel o žalovanom, keď nechcel vrátiť poručiteľovi peniaze. Nevedel povedať, či sa poručiteľ poznal

so žalovaným, možno sa poznali cez matku žalovaného.
11.5. Výsluchom svedka I. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „svedok“ resp. v ďalších bodoch
odôvodnenia tohto rozhodnutia aj ako „svedok G. ml.“) súd zistil, že je synovcom žalobcu, žalovaného
nepozná a že bol zamestnancom poručiteľa. Vie, že poručiteľ požičal p. J. 100.000,- alebo 110.000,- Eur,
žalovanému požičal 20.000,- a 15.000,- Eur, aj p. M. požičal. Poručiteľ mu hovoril o požičiavaní peňazí,

aj si to zapisoval. Žalovanému poslal peniaze z pôžičky na účet. A. J. posielal peniaze na účet ale aj
v hotovosti mu dával, boli to rôzne sumy možno od 5.000,- do 35.000,- Eur, dokonca aj svedok p. J. dával
peniaze od poručiteľa; J. chodil za poručiteľom s nejakou blondínou, čo bola asi matka žalovaného.
Koľko poručiteľ požičal p. M. svedok nevedel uviesť, ale tiež mu posielal na účet aj v hotovosti, ale
svedok pritom nebol. Poručiteľ požičiaval peniaze z dôvodu, že chcel kúpiť stroje, teda peniaze požičal

s tým, že mu ich potom vrátia a následne jemu požičajú finančné prostriedky. Nevedel povedať, či sa
poručiteľ poznal so žalovaným.
11.6. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná
existenciazmluvyopôžičkeuzatvorenejmedziporučiteľomažalovaným.Bankovévýpisypreukazujú,že
poručiteľposkytolfinančnéprostriedkyžalovanému,pričom prijednomprevodejeuvedenáajpoznámka

– pôžička. Zmluva o pôžičke bola aj reálne naplnená, peniaze boli poukázané na účet žalovaného a stali
sa tak jeho vlastníctvom. Svedkovia potvrdili poskytnutie peňazí zo strany poručiteľa ako aj to, že pôžička
mala byť vrátená na výzvu. Keby bola pravda, že žalovaný si pôžičku od poručiteľa nezobral, je logické,
že po doručení ich výzvy by sa bol ozval a vysvetlil situáciu, ponúkol dôkazy. Žiadal, aby súd žalobe
vyhovel a žalobcovi priznal trovy konania.

11.7. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy
o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu so žalovaným. Z vykonaných dôkazov len vyplynulo,
že niekto niekomu niečo povedal a od niekoho niečo počul, čo ale nepreukazuje uzatvorenie zmluvy
opôžičke.Pokiaľideopoznámkunavýpisetátonemôžepreukazovaťprávnytitulposkytnutiafinančných
prostriedkov. Žalobca nepreukázal základné náležitosti zmluvy o pôžičke, ani záväzok žalovaného

vrátiť finančné prostriedky, dobu splatnosti, či odplatu. Žalovaný sa so žalobcom ani jeho právnym
predchodcom nikdy nevidel, nepoznali sa, nebola preukázaná uzatvorená zmluva o pôžičke. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca sám potvrdil, že má vedomosť o tom, že J. dlhuje poručiteľovi
sumu135.000,-Eur.Svedkoviapotvrdili,žežalovanýsasožalobcomaniprávnympredchodcomžalobcunepoznal. K výpovediam svedkov uviedol, že sú to blízke osoby vo vzťahu k žalobcovi a sú teda vo
veci potencionálne zaujatí. Vypovedali v úplnej zhode so žalobcom, uvádzali rovnako skutkové tvrdenia
o výške poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému a to 20.000,- Eur a 15.000,- Eur, ako aj že

boli poskytnuté prevodom na účet. Naopak pri iných dlžníkoch už nevedeli uviesť presné sumy, kedy boli
poskytnuté, ani výšku konkrétnych poskytnutých pôžičiek. Podľa ich názoru boli svedkovia inštruovaní
zo strany žalobcu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

18. Podľa § 3 ods. 11 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. V súdenej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že právny predchodca žalobcu (poručiteľ)

bezhotovostným prevodom zaslal na účet žalovaného spolu sumu 35.000 Eur, a to dvoma prevodmi.
O tom napokon svedčí aj žalobcom predložený výpis z účtu poručiteľa a právny zástupca žalovaného
na pojednávaní potvrdil, že sa jednalo o účet žalovaného. Medzi stranami sporu bolo sporné či ne/došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

21. Žalobca v podanej žalobe ani vo vyjadrení k podanému odporu netvrdil žiadne skutkové okolnosti, na
základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že medzi poručiteľom a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke; k žalobe pripojený listinný dôkaz (výpis z účtu) sám o sebe nemôže preukazovať
uzavretie zmluvy o pôžičky. Za účelom uzatvorenia zmluvy o pôžičke navrhol žalobca vykonať vlastný
výsluch a tiež výsluch dvoch svedkov. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke v zmysle § 657

Občianskeho zákonníka je nielen reálne odovzdanie finančných prostriedkov – prenechanie veci, ale
i povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Bolo na žalobcovi, aby v spore preukázal
skutočnosti od ktorých odvodzuje žalovaný nárok (kde, kedy a ako došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke
resp. či malo ísť len jednu zmluvu alebo o zmluvy dve, keď poručiteľ realizoval dva prevody na účet
žalovaného a že žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť), teda že došlo k dohode o podstatných

náležitostiach zmluvy o pôžičke. Dôkazné bremeno v uvedenom rozsahu žalobca neuniesol. Žalobca
pred súdom uviedol, že poručiteľ (jeho brat) požičiaval finančné prostriedky nielen žalovanému, no
na druhej strane uviedol, že s bratom nemal ideálny vzťah, komunikovali minimálne, brat mu nič
nehovoril, nepozná ani žalovaného a v zásade uviedol, že o požičiavaní peňazí poručiteľom sadozvedel až v dedičskom konaní, kedy sa dostal k výpisom z účtu. Výsluchom žalobcu tak neboli
preukázané podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke neboli
preukázané ani výsluchom svedkov. Obaja svedkovia uviedli, že žalovaného ani len nepoznajú a mali

len sprostredkované informácie od poručiteľa o tom, že požičal žalovanému finančné prostriedky; ich
výsluchom však nebolo zistené kde a kedy bola tvrdená zmluva o pôžičke uzatvorená, ani kedy mala
byť vrátená. Súd tak nepovažoval za preukázané, že by poručiteľom žalovanému poukázaná žalovaná
suma bola poskytnutá práve titulom pôžičky resp. titulom viacerých zmlúv o pôžičke (keďže celková
žalovaná suma bola žalovanému zaslaná dvoma prevodmi). Pripísanie finančných prostriedkov na účet

žalovanéhobeztoho,abybolpreukázanýdôvodichposkytnutiažalovanému,samoosebenepreukazuje
existenciu právneho vzťahu ich poskytnutia formou zmluvy o pôžičke. Súd nemal preukázané, že došlo
k platnému dojednaniu medzi právnym predchodcom žalobcu (poručiteľom) a žalovaným, ktoré možno
z hľadiska právneho posúdenia subsumovať pod ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka s tým,
že síce ide o reálny kontrakt, čo znamená, že na uzavretie tejto zmluvy je nevyhnuté, aby veriteľ
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi, avšak reálny charakter zmluvy o pôžičke musí byť naplnený aj

dohodou, že peniaze, ktoré boli odovzdané dlžníkovi, tento vráti. Dohoda o vrátení nebola v konaní
preukázaná. Žalobca nepreukázal, že by došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy
o pôžičke; nepreukázal, kde (na ktorom mieste) a kedy došlo k uzavretiu ním tvrdenej zmluvy o pôžičke
a že žalovaný sa finančné prostriedky zaviazal vrátiť. Uzavretie zmluvy o pôžičke v žiadnom prípade
nepreukazuje poznámka na bankovom transfere „pôžička“ pri platbe zo dňa XX.XX.XXXX, keďže ide

o jednostranne zadaný údaj, ktorý druhá strana (prijímateľ) nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť.

22. Nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi
poručiteľom a žalovaným, súd sa ďalej zaoberal tým, či na strane žalovaného došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v ust. § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka je aj plnenie bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním považoval
súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia. Vypočutí svedkovia potvrdili, že poručiteľ poskytol žalovanému žalovanú
sumu. Svedok G. B. uviedol, že s poručiteľom mal dobrý vzťah, chodil k nemu každý deň a poručiteľ
mu povedal, že požičal (poskytol) žalovanému najskôr 20.000,- Eur a potom 15.000,- Eur, a to vtedy,

keď žalovaný poručiteľovi nechcel peniaze vrátiť. Poskytnutie žalovanej sumy žalovanému potvrdil aj
svedok G. ml. Svedkovia potvrdili, že poručiteľ požičiaval (poskytoval) finančné prostriedky aj iným
osobám, p. J. a M., avšak obaja vypovedali, že boli poskytnuté finančné prostriedky v žalovanej sume
žalovanému, pričom nepravdivé je tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že svedkovia mali potvrdiť,
že žalovaný sa s poručiteľom nepoznali; svedkovia len uviedli, že nevedia, či sa poručiteľ so žalovaným

poznali. Súd neprihliadol k tvrdenej „potencionálnej“ zaujatosti svedkov z dôvodu príbuzenského vzťahu
so žalobcom, ako to uvádzal právny zástupca žalovaného, nakoľko potom v každom jednej súdenej
veci by prípadne museli byť príbuzní tej-ktorej sporovej strany ako svedkovia vylúčení, nepripustení ako
svedkovia. Zásadným dôkazom bol výpis z účtu (pripísanie žalovanej sumy na účet žalovaného) a súd
zdôrazňuje, že pre prípad úspechu v spore bolo na žalovanom preukázať ním tvrdenú skutočnosť, že

pripísané finančné prostriedky mu nepatrili a že tieto nepoužil, výber neuskutočnil. Žalovaný v podanom
odpore len spochybňoval existenciu zmluvného vzťahu - zmluvu o pôžičke a v ostatnom písomnom
vyjadrení uvádzal, že spoludisponentom účtu, na ktorý boli pripísané finančné prostriedky bol aj pán
p. J.. Na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Až na pojednávaní navrhol výsluch
svedka p. J., ktorého účasť zároveň zabezpečil. Ak strana navrhne výsluch svedka, je povinná o tejto

skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu (§ 197 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP). Vzhľadom na to, že žalovaný, v konaní právne zastúpený, si nesplnil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a dôkaz výsluchom svedka navrhol až na pojednávaní, hoci takýto
dôkaz mohol uplatniť skôr, súd na tento prostriedok procesnej obrany podľa ust. § 153 CSP neprihliadol
a svedka nevypočul. Súd naviac považuje za potrebné uviesť, že ak by aj súd pripustil dôkaz výsluchom

svedka J. a tento by aj potvrdil skutkové tvrdenie žalovaného v tom smere, že prijímateľom finančných
prostriedkov bol tento svedok, v porovnaní s vypočutými svedkami, najmä so svedkom G. B., ktorý sa
jasne vyjadril, že poručiteľ mu povedal o tom, že žalovanému požičal (poskytol) žalovanú sumu (a to
vtedy keď žalovaný nechcel peniaze vrátiť), jednalo by sa o dve rozdielne svedecké výpovede, ktoré
majú rovnakú váhu a navzájom si odporujú. Teda na ich základe by aj tak nebolo možné ustáliť, že

prijímateľom finančných prostriedkov nebol žalovaný, ale p. J.. Žalovaný iný dôkaz nenavrhol a nebola
preukázaná ani len skutočnosť, že p. J. bol v rozhodnom čase spoludisponentom účtu žalovaného
(predložením potvrdenia banky), kedy boli finančné prostriedky z účtu žalovaného vybraté (resp. či
vôbec boli vybraté) a pod. Súd zároveň neprihlliadol ani na Uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorérovnako bolo predložené až na pojednávaní, a teda tento dôkaz nebol žalovaným uplatnený včas,
pričom naviac táto listina nebola poručiteľom ani len podpísaná. Na základe uvedeného považoval
súd námietku nedostatku pasívnej legitimácie za nedôvodnú, keď mal za preukázané, že žalovaný v

konkrétnej výške 35.000,- Eur bezdôvodné obohatenie získal a na strane právneho predchodcu žalobcu
v uvedenej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a vznikom majetkovej ujmy na strane právneho predchodcu žalobcu.
O bezdôvodné obohatenia ide práve v tom prípade, keď sa vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o

obohatenie neoprávnené a pre jeho vznik resp. pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie
je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď to
nie je vylúčené. Je totiž neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal
nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel
obohatenie vydať. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu sumu 35.000,- Eur žalovanému
poskytol, ako aj to, že žalovaný ich prijal bez toho, aby bola v konaní preukázaná kauza ich poskytnutia.

K vráteniu finančných prostriedkov nedošlo a v konaní nebol preukázaný (ani tvrdený) iný právny dôvod
ich poskytnutia (napr. dar, záloha, a pod.).

23. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného vzniklo prijatím peňažných plnení dňa XX.XX.XXXX vo výške 20.000,-

Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške 15.000,- Eur. Objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka preto pri prvom plnení uplynula dňa XX.XX.XXXX a pri druhom plnení N.
21.06.2025.ŽalobabolanasúdpodanádňaXX.XX.XXXX,tedapouplynutíobjektívnejpremlčacejlehoty
v časti nároku z plnenia zo dňa XX.XX.XXXX, avšak pred uplynutím objektívnej premlčacej lehoty v časti
nároku z plnenia zo dňa XX.XX.XXXX. Súd preto konštatuje, že nárok žalobcu z plnenia poskytnutého

dňa XX.XX.XXXX je objektívne premlčaný, a v tejto časti je námietka premlčania žalovaného formálne
dôvodná. Súd sa následne zaoberal otázkou, či uplatnenie tejto námietky v konkrétnych okolnostiach
prejednávanej veci neodporuje dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznesenie
námietky premlčania v zásade neodporuje dobrým mravom, keďže inštitút premlčania sleduje ochranu
právnej istoty. Neprihliadnutie na námietku premlčania prichádza do úvahy len výnimočne, ak by jej

uplatneniepredstavovalozneužitietohtoprávanaúkorúčastníka,ktorýmárneuplynutiepremlčacejdoby
nezavinil, alebo ak by priznanie jej účinkov viedlo k zjavne neprimeranému a formalistickému výsledku.
V prejednávanej veci súd zistil existenciu osobitných skutkových okolností, ktoré odôvodňujú výnimočný
postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právny
predchodca žalobcu – poručiteľ – zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo

začaté na základe poverenia notára zo dňa XX.XX.XXXX a právoplatne skončené uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX, na základe ktorého žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca
v konaní hodnoverne uviedol, že o poskytovaní finančných prostriedkov poručiteľom žalovanému nemal
vedomosť, keďže s poručiteľom – svojim bratom – nemal blízky vzťah a o jeho finančných záležitostiach
nemal informácie. O existencii predmetných prevodov sa žalobca dozvedel až v rámci dedičského

konania, keď mu boli sprístupnené bankové účty poručiteľa. Súd nemal dôvod o pravdivosti týchto
tvrdení pochybovať. Súd ďalej prihliadol na to, že žalobca sa stal nositeľom uplatneného nároku až
právoplatným skončením dedičského konania dňa XX.XX.XXXX a po neúspešnej výzve na vrátenie
finančných prostriedkov, podal na súd dňa XX.XX.XXXX žalobu. Žalobca tak v rozhodujúcom období
objektívnenemalmožnosťuplatniťnárokskôr,nežsastaljehonositeľomanežsaojehoexistenciivôbec

dozvedel. Márne uplynutie objektívnej premlčacej lehoty v časti nároku z plnenia zo dňa XX.XX.XXXX
žalobca za týchto okolností podľa názoru súdu nezavinil. Zároveň súd zohľadnil, že žalovaný si ponechal
majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, pričom v konaní nepreukázal existenciu žiadneho
právneho titulu, ktorý by jeho obohatenie legitimizoval. Priznanie účinkov námietke premlčania v situácii,
keď žalobca bez zbytočného odkladu po nadobudnutí postavenia veriteľa uplatnil svoje právo na

súde, by viedlo k zachovaniu majetkového prospechu nadobudnutého bez právneho dôvodu výlučne
z formálnych dôvodov, čo by popieralo zmysel a účel inštitútu bezdôvodného obohatenia. Za týchto
výnimočných skutkových okolností súd dospel k záveru, že hoci je námietka premlčania v časti nároku
z plnenia poskytnutého dňa XX.XX.XXXX formálne dôvodná, jej uplatnenie v tomto konkrétnom prípade
predstavuje výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keďže žalobca márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a žalovaný by sa na jeho úkor bez právneho
dôvodu obohatil. Súd preto na túto námietku neprihliadol.24. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi ako právnemu nástupcovi
po poručiteľovi zaplatiť sumu 35.000,-Eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd zároveň
priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho

po uplnutí dodatonej lehoty na plnenie v zmysle výzvy zo dňa 31.03.2025.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods.
1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).