Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-1T/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222011333
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222011333.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.10.2025

v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B. C. , nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E., F.
G. XXXXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 31.10.2018 na notárskom úrade H. A. I. B., na adrese E. G. XX D. I. ako jeden z predávajúcich
podpísal s poškodenou J. G., nar. XX.X.XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, vrátane
prislúchajúceho nebytového priestoru č. XX, nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXX, vchod
K. XX, zapísaných na LV č. XXXXX, v katastrálnom území E., I. – L., spolu s podielom na spoločných
častiach v spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, vo vzťahu ku ktorým
v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo zapísané záložné právo v prospech B. M. G., N.
zabezpečujúce hypotekárny úver predávajúcich, ktorého podmienky pre výmaz sa zaviazali predávajúci

v zmysle Čl. VIII, bod 2. písm. d) kúpnej zmluvy splniť tak, že neuhradený zvyšok úveru vyčíslený zo
strany B. M. G., N. k dátumu zamýšľaného predčasného splatenia ku dňu 9.11.2018 na sumu 61.837,04
Eur mal byť uhradený z prostriedkov prevedených dňa 31.10.2018 kupujúcou J. G. na účet IBAN: G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v B. M. G., N. titulom kúpnej ceny vo výške 55.000,00 Eur a tiež
z vlastných prostriedkov vo výške 6.837,04 Eur vložených na účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX A. B. C. dňa 31.10.2018, k čomu však nedošlo, nakoľko A. B. C. ako majiteľ a jediný disponent
účtu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX určeného na úhradu úveru s prostriedkami vedenými
na tomto účte vrátane sumy 61.837,04 Eur nakladal tak, že ku dňu 9.11.2018 na tomto účte neboli

dostatočné finančné prostriedky na predčasné splatenie úveru, následkom čoho nebolo zrealizované
predčasné splatenie úveru ani výmaz záložného práva a poškodená J. G. tak nadobudla vlastnícke
právo k bytu zaťaženému záložným právom zabezpečujúcim nesplatený úver predávajúcich vo výške
prevyšujúcej cenu bytu, čím takto obžalovaný A. B. C. v úmysle seba obohatiť poškodenú J. G. uviedol
do omylu a previedol na ňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, ktorú by inak
poškodená J. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, I., nadobudnúť nikdy nechcela, čím jej spôsobil
škodu vo výške 55.000,00 Eur,

t e d a

obohatil sa na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (účinného od 6.8.2024).Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa§221ods.2Tr.zákona(účinnéhood6.8.2024) trestodňatiaslobodyvovýmere6(šesť)mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej O. I. I., B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, I. – L., spôsobenú škodu vo výške 11.028,31 Eur (jedenásťtisíc
dvadsať osem eur a tridsať jeden centov).

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. C. bola na bývalý Okresný súd Košice II podaná obžaloba pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal trestné konanie proti obžalovanému ako konanie proti ušlému, pričom z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Z prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného A. B. C. z prípravného konania je zrejmé, že obžalovaný
v rámci svojej výpovede potvrdil skutočnosti o prevode bytu č. XX, nachádzajúcom sa v obytnom dome

č. XXX, zapísanom na LV č. XXXXX I. E., v prospech nebohej poškodenej J. G., ktorý však bol v čase
prevodu založený v prospech B. M. G. N., poskytujúcej úver obžalovanému a jeho manželke ešte pri
nadobudnutí tohto bytu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Že je úver nesplatený, mal obžalovaný
zistiť po tom, ako mu začali chodiť upomienky z banky. Neuvedomil si, že účet, na ktorý bola uhradená
pani G. kúpna cena za byt, je jeho osobným účtom, nie úverovým účtom banky. Finančné prostriedky

pripísané na jeho účet titulom úhrady kúpnej ceny za byt, účelovo podľa kúpnej zmluvy viazané na
predčasné splatenie úveru, obžalovaný použil na iné obchody s nehnuteľnosťami. Po tom, ako bol
vyrozumený pánom I. o nútenom vymáhaní úhrady splátok úveru dražbou bytu pani G., ubezpečil ho,
že pohľadávka banky by mala byť uspokojená z predaja bytu v C., rovnako založeného v prospech
banky a toho istého úveru, ktorého výťažok ak by nebol postačujúci na zaplatenie zostatku úveru, by

zvyšok doplatil v splátkach, čo však neurobil pre nedostatok finančných prostriedkov. S ohľadom na
následne zistený výmaz záložného práva v evidencii katastra nehnuteľností mal za to, že zostatok
hypotéky bol uhradený z výťažku dražby bytu v C.. Zároveň potvrdil, že jeho manželka nemala žiaden
vzťah k peniazom vedeným na jeho účte, a že jej neboli známe jeho finančné záležitosti.

Z prečítaného písomného prepisu obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu nebohej svedkyne –
poškodenej J. G. z prípravného konania súd zistil, že menovaná v rámci svojho výsluchu popísala
okolnosti, za akých sa spoločne so svojim zaťom A. I. za účasti zástupcu realitnej kancelárie pánom
P. nakontaktovali ako záujemcovia o kúpu predmetného bytu na obžalovaného C.. Po úhrade kúpnej
ceny a prepise vlastníctva na katastri mala za to, že všetko prebehlo v poriadku, a to až do momentu,

keď obdržala korešpondenciu z banky o tom, že byt sa má vydražiť, pretože obžalovaný použil peniaze
viazané pre banku na iné účely. Ohľadom podrobností a dôvodov, ktoré mali situáciu spôsobiť, odkázala
na svojho zaťa, ktorý túto záležitosť ohľadom kúpy bytu riešil od počiatku spoločne s ňou. Poškodená
musela nakoniec uhradiť sumu 11.028,31 Eur v prospech B. M. G., aby predišla dražbe bytu, ktorý
nadobudla od obžalovaného.

Svedok O. A. A. I., B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho svokra, poškodená J. G., predala
rodinný dom a peniaze z tohto predaja chcela vložiť do nejakých bytov, ktoré by potom zdedili vnúčatá.
Keďže vtedy hľadali aj oni byt pre ich dcéru, tak ich svokra požiadala, aby našli byt aj pre ňu. Keďže mala
obmedzené finančné prostriedky, tak trvalo dosť dlho, kým sa našiel byt v nimi požadovanej cene. Byt

ponúkala realitná kancelária, ktorú oslovili a vstúpili s ňou do jednania. Počas rokovania s realitkou zistili,že kúpna cena bytu bola 55.000,- Eur, avšak byt bol zaťažený záložným právom na pôžičku vo výške
61.000,- Eur. Na základe toho odhovárali svokru od kúpy tohto bytu, nakoľko sa im to nepovzdávalo,
avšak svokra nemala finančné prostriedky na to, aby si kúpila iný byt a hlavne videla garanciu v tom, že

byt sa bude kupovať cez realitnú kanceláriu. S realitnou kanceláriou bola dohoda, že v novembri 2018 sa
splatí celá dlžná suma. Svokru vtedy presvedčilo aj to, že obžalovaný vložil v B. M. za ich prítomnosti a aj
za prítomnosti zástupcu realitnej kancelárie, pána P., sumu okolo 6.000,- Eur, čo vlastne predstavovalo
chýbajúce financie medzi dohodnutou kúpnou cenou a prostriedkami, ktoré trebalo zaplatiť v rámci
splatenia úveru. Vôbec ich vtedy nenapadlo, že B. M. takýto hypotekárny účet nemá, kde by sa dali vložiť

peniaze, ani pána z realitnej kancelárie to nenapadlo, a že si vlastne obžalovaný C. vkladá peniaze na
svoj vlastný účet, ktorým môže disponovať. Keď sa potom v banke pýtal, či sa celá suma 61.000,- Eur dá
zabezpečiť nejakou vinkuláciou alebo podobným spôsobom, tak mu bolo povedané, že v B. M. to takto
nefunguje. Ani ich nenapadlo kontrolovať, či sa vecné bremeno, teda záložné právo, vymazalo z listu
vlastníctva, nakoľko sa domnievali, že to zabezpečí realitná kancelária. Až v roku 2021 sa ozvala B. M.,
kde svokru žiadali o splatenie tohto úveru s tým, že ak tak neurobí, tak jej byt pôjde do dražby. Svedok

preto kontaktoval realitnú kanceláriu a začali tento problém riešiť. Realitnej kancelárii sa nepodarilo
skontaktovať s pánom C., aby zistila, čo sa vlastne stalo a svedok sa spojil aj s ústredím B. M. v Q.,
kde mu bolo povedané, že nie sú účastníci konania vo veci tej hypotéky, ktorou bol zaťažený svokrin
byt, a že z tohoto dôvodu s nimi banka nebude komunikovať, jedine, ak by mali splnomocnenie, čo,
samozrejme vtedy nemali. Cestou zo Žiliny sa zastavili v G. M. u rodičov pani C., keďže pani C. s

obžalovaným C. boli spolumajiteľmi bytu, ktorý kúpila jeho svokra. Keď zvonili pri dome, tak z ničoho
nič volalo neznáme číslo na mobil pána P. z realitnej kancelárie, ktorý bol vtedy s nimi aj v Žiline a išiel
vtedy s nimi aj za rodičmi pani C.. Vtedy sa ozval obžalovaný, že ho zbytočne hľadajú na tejto adrese, a
že sa spolu stretnú nasledujúci deň v Prešove. Takže s pánom P. z realitnej kancelárie prišli nasledujúci
deň do B., kde prišiel aj obžalovaný a povedal, že sa nemajú báť, že na tej úverovej zmluve sú 2 byty,

jeden v I. a jeden v C., a že on zariadi, že najprv pôjde do dražby byt v C., aby sa splatil úver. Bol s
nimi aj u notára a podpísal splnomocnenie na osobu svedka, aby mohli kontaktovať banku a sľúbil, že
zabezpečí aj splnomocnenie od manželky, ktoré im potom v nasledujúcich dňoch bolo aj doručené. Na
základe týchto splnomocnení sa svedok ozval banke ohľadom ďalšieho postupu, ale banka trvala na
tom, že štandardný postup je taký, že do dražby idú naraz oba byty. Potom žiadali banku, aby išiel do

dražby najskôr byt v C., a ak financie nebudú dostačujúce, tak by doplatili rozdiel. Uskutočnila sa teda
dražba bytu v C., ale banka im odmietla oznámiť, za koľko sa ten byt predal a aj výšku dlžnej sumy,
oznámili im len zostatok, ktorý treba uhradiť. Ten bol vo výške 11.028,31 Eur. Keďže svokra tieto peniaze
nemala, tak túto sumu zaplatil banke svedok prevodom zo svojho účtu. Následne došlo k vymazaniu
záložného práva z listu vlastníctva. Svokra sa do svojej smrti nezmierila s tým, že bola podvedená a

bola presvedčená o tom, že to bol úmyselný podvod.

Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že obžalovaný sa celý čas chválil tým, že pôsobí ako predseda
predstavenstva v nejakej akciovej spoločnosti, ktorá predáva a prenajíma nehnuteľnosti, keď však
svedok zisťoval kontakt na túto akciovú spoločnosť v Bratislave, tak sa k ničomu nedopátral. Pán P. z

realitnej kancelárie riešil pre obžalovaného viacero bytov. V tom čase boli na predaj v tej istej bytovke
dva byty, ktoré vlastnil obžalovaný a boli ponúkané realitnou kanceláriou cez pána P., pričom ten druhý
byt bol asi o 10.000,- Eur drahší ako kúpila jeho svokra. Svedok mal vedomosť aj o ešte jednom
byte obžalovaného, ktorý bol v C.. Obžalovaný im vtedy uviedol, že peniaze, ktoré mali byť určené na
splatenie úveru na svokrinom byte, použil na iný účel, a že sa mu nakoniec nepodarilo získať peniaze z

iných zdrojov, z ktorých by splatil úver na svokrin byt. Obžalovaný mal možnosť doplatiť úver aj neskôr,
ale neurobil tak. Pri stretnutí s obžalovaným v roku 2021 im obžalovaný odmietol uviesť svoju adresu,
preukazoval sa občianskym preukazom, na ktorom mal uvedené trvalé bydlisko F. G.. Na tejto adrese sa
však obžalovaný nezdržiaval, nakoľko na tejto adrese ho hľadal aj pán P. z realitnej kancelárie a bolo mu
povedané, že takého človeka tam nepoznajú. Obžalovaný zrejme tajil pred nimi svoju adresu, navyše

aj jeho telefónne číslo, z ktorého komunikoval v roku 2018, už v roku 2021 nebolo aktívne a keď sa im
potom podarilo spolu skontaktovať a chceli situáciu riešiť, tak následne nebolo aktívne už ani nové číslo
obžalovaného. Z tohto dôvodu sa s obžalovaným nevedeli nijako spojiť, a preto to celé riešili cez políciu
a boli podať trestné oznámenie.

Skutočnosti uvedené svedkom O. A. A. I., B. potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
aj svedok B. P. s tým, že v ich realitnej kancelárii už nejeden krát mali taký prípad, že kúpna cena
nehnuteľnosti bola nižšia ako suma nesplateného úveru, pričom klient-predávajúci, všeobecne radšej
zvolí možnosť predaja s nejakým doplatkom ako naďalej takúto vec tlačiť pred sebou. To isté bolo ajv tomto prípade, kde kúpna cena bytu bola nižšia ako zostatok nesplateného úveru. V takomto prípade
sa v kúpnej zmluve stanoví povinnosť na strane predávajúceho, kde predávajúci musí tuto sumu, teda
rozdiel, uhradiť, k čomu došlo aj v tomto prípade. Dátum na podpis kúpnej zmluvy navrhli C., ktorí mali

malé deti a museli vyriešiť ako prídu do Košíc. V uvedený deň sa všetci stretli v kancelárii, potom išli
na notársky úrad H. F., kde predávajúci overil svoj podpis na kúpnej zmluve. H. F. mala kanceláriu v R.
P., hneď vedľa sa nachádzala B. M. aj D. M.. Po overení podpisu všetci spoločne išli do banky, kde
obžalovaný C. pred nimi vložil na účet, ktorý bol uvedený v dokladoch o predčasnom splatení pre B. M.
požadovanú sumu v hotovosti, pričom tento účet bol uvedený aj v kúpnej zmluve. Doklad o tom predložil

pani G.. Následne pani G. so zaťom išli do banky sami, bola to D. M., kde uskutočnili prevod 55.000,-
Eur opäť na ten istý účet, ktorý požadovala B. M. v doklade o predčasnom splatení. Svedok taktiež
uviedol, že teraz už vie, že to bol osobný účet obžalovaného C.. Túto situáciu si potom potvrdzovali v
niektorej z pobočiek B. M., keď už mali plnú moc pre pána I., kde im uviedla asi riaditeľka pobočky, že
B. M. vystavuje na doklady o predčasnom splatení úveru iba osobné účty predávajúcich. Svedok má
však vedomosť o tom, že všetky ostatné banky poskytujú tzv. úverový účet, na ktorý nemá nikto prístup,

teda ani predávajúci ani kupujúci. Iba B. M. do dnešného dňa vystavuje za týmto účelom osobné účty
klientov, ku ktorému má klient, v danom prípade predávajúci, neobmedzený prístup, nakoľko sa jedná o
jeho účet. Im v tom čase nebola daná táto informácia, kto je majiteľom účtu, nevyjadril sa k tomu ani
obžalovaný C.. Navyše platí bankové tajomstvo, takže nie je možné zistiť, kto je majiteľom daného účtu.
Aj napriek tomu, že v zmluve, teda v doklade o predčasnom splatení, ktorý určila B. M., bol uvedený

jeho účet, tak obžalovaný mal konať morálne a zabezpečiť, aby v daný deň bola predmetná suma na
účte k dispozícii a použitá na predčasné splatenie úveru, čo ale obžalovaný neurobil. Svedok bol preto
veľmi prekvapený, že mu potom s odstupom času pán I. volal, že úver nebol splatený. To, že sa jednalo
o osobný účet obžalovaného, sa dozvedeli až v B. M. D. B., kde na základe plnej moci pre pána I. riešili
celú záležitosť s B. M..

Z prečítanej výpovede svedkyne A. A. C. R. z prípravného konania vyplynulo, že všetky záležitosti
ohľadom predaja predmetného bytu poškodenej riešil jej manžel – obžalovaný C., ona bola ako
spoluvlastník iba podpísať zmluvu. Zo spoločnej domácnosti s obžalovaným svedkyňa odišla a nie je
s ním v kontakte.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými listinnými dôkazmi, najmä potvrdením B. M. G., N.
pre účely predčasného splatenia úveru zo dňa 24.10.2018, platobným príkazom na úhradu kúpnej
ceny, oznámením o začatí výkonu záložného práva J. G., písomnou korešpondenciou B. M. G., N. a
J. G., písomnou korešpondenciou B. M. G., N. a O. A. A. I. B., zmluvou o sprostredkovaní, príjmovým

a výdavkovým pokladničným dokladom k zálohe za rezerváciu, listinami z katastra nehnuteľností
k predmetnému bytu v I., listinami z katastra nehnuteľností k predmetnému bytu v C. vrátane ďalších
súvisiacich listín (odpis notárskej zápisnice o vykonaní dražby a záznam o zmene vlastníckeho
práva zo dňa 22.11.2021, oznámenie o dražbe a zápis informatívnej poznámky, oznámenie o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 29.4.2021, návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech C. G. N.,

zmluva o prevode vlastníctva bytu, rozhodnutie o povolení vkladu, návrh na vklad záložného práva,
zmluva o zriadení záložného práva, rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva, správa dražobnej
spoločnosti S. N. k dražbe bytu v C.), správami a výpismi z bankových účtov (B. M. G. N., E. M. N.
N. A. N.), oznámením B. M. G., N. o zostatku neuhradeného úveru ku dňu 6.12.2021, elektronickou
korešpondenciou B. M. G. N. a O. A. A. I. B., potvrdením B. M. G. N. o prevode zo dňa 13.12.2021,

potvrdením uskutočnenia prevodu bankou A. N. N. správou B. M. G. N. k splateniu úveru.

Na hlavnom pojednávaní bolo prečítané aj podanie nebohej poškodenej J. G. z prípravného konania,
z ktorého vyplýva, že menovaná si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške
11.028,31 Eur, ktoré musela ako kupujúca a nová vlastníčka bytu zaplatiť B. M., aby banka vymazala

záložné právo a nedala predmetný byt do dražby. Tieto peniaze si nebohá poškodená musela požičať
od svojej dcéry a zaťa, pričom ak by vedela, že predávajúci A. B. C. použije sumu 55.000 Eur, ktoré mu
zaplatila za kúpu bytu inak, ako sa dohodli v zmluve, a že jej na byte ostane záložné právo k jeho úveru,
teda dlh, ktorý bol vyšší ako kúpna cena bytu, nikdy by takýto byt od obžalovaného a jeho manželky
nekúpila.

Z uznesenia Mestského súdu Košice zo dňa 8.9.2025 sp.zn. 77D384/2025 (Dnot94/2025) a úmrtného
listu matriky Mestskej časti I. – L. mal súd za preukázané, že poškodená J. G. dňa XX.X.XXXX zomrela,
pričom jej nehnuteľný a hnuteľný majetok ako dedičia nadobudli jej dcéry O. I. I., B. a T. N..Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného súd zistil, že z miesta svojho trvalého bydliska
obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný, aktuálne sa už niekoľko rokov napriek vedomosti o svojom

trestnom stíhaní zdržiava na neznámom mieste. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri
priestupkov mal ku dňu 24.8.2022 evidovaných celkovo 13 priestupkov na úseku cestnej dopravy.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva (čl. VIII, bod 2. zmluvy o prevode vlastníctva bytu), že
predávajúci sa zaviazali splniť podmienky pre výmaz záložného práva tak, že neuhradený zvyšok úveru
vyčíslený B. M. k dátumu zamýšľaného predčasného splatenia ku dňu 9.11.2018 na sumu 61.837,04 €
bude uhradený z prostriedkov prevedených kupujúcou J. G. na účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedený v B. M. titulom kúpnej ceny vo výške 55.000 € a tiež z vlastných prostriedkov vo výške 6.837,04
€, vložených na účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX obžalovaným C. dňa 31.10.2018.

Z dojednaní v predmetnej kúpnej zmluve je teda zrejmé, že obžalovaný a jeho manželka sa zaviazali
previesť J. G. byt bez záložného práva, k výmazu ktorého malo dôjsť predčasným splatením ich úveru
k dátumu 9.11.2018, a to z prostriedkov poukázaných J. G. titulom kúpnej ceny a prostriedkov na tento
účel vložených obžalovaným C. vo výške prevyšujúceho rozdielu zostatku úveru a kúpnej ceny.

Zo správ B. M. G. N. a bankových výpisov z účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že jediným
disponentom tohto účtu bol obžalovaný C., ktorý s prostriedkami na svojom účte v období od 29.10.2018
do9.11.2018poúhradedoplatku6.837,04€akúpnejceny55.000€nakladaltak,žekudňupredčasného
splatenia úveru na účte nebol dostatok finančných prostriedkov.

Konkrétne dňa 29.10.2018, kedy už bol obžalovaný dohodnutý na podmienkach predaja bytu s J. G.,
uskutočnil debetnú transakciu vo výške 54.262,08 € na iný bankový účet vedený v B. M. G. N.. V ten
istý deň vykonal aj debetnú transakciu vo výške 300 € na ďalší svoj bankový účet vedený v B. M. G.
N.. Vykonaním týchto transakcií obžalovaný odstránil z bankového účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX,zktoréhomalbyťpredčasnesplatenýpredmetnýúver,všetkysvojefinančnéprostriedkyavytvoril
(ku dňu 29.10.2018) prečerpanie účtu vo výške – 3.130,08 €.

Po podpise zmluvy obžalovaný za účelom inkasovania kúpnej ceny od poškodenej vložil dňa 31.10.2018
na uvedený bankový účet sumu 6.837,04 €, v nadväznosti na čo poškodená zadala prevodný príkaz na

úhradu kúpnej ceny vo výške 55.000 €, ktoré boli na tento účet pripísané 2.11.2018.

Toho istého dňa obžalovaný opäť vykonal príkaz na úhradu z uvedeného bankového účtu na ďalší svoj
bankový účet vedený v B. M. G. N. v sume 3.000 €, čím odstránil časť finančných prostriedkov, ktoré
tam vložil za účelom predčasného splatenia úveru. Následne v priebehu dňa 5.11.2018 obžalovaný

z tohto účtu vybral finančnú hotovosť a zadal príkazy na úhradu v celkovej výške 37.400 €, pričom časť
finančných prostriedkov vo výške 400 € poslal na bankový účet svojej manželky, 32.000 € poslal na
svoje bankové účty vedené v B. M. G. N. a v E. a vybral finančnú hotovosť vo výške 5.000 €. Týmto
svojim konaním tak obžalovaný spôsobil, že ku dňu 9.11.2018 na predmetnom bankovom účte neboli
dostatočné finančné prostriedky na predčasné splatenie úveru.

V nasledujúcom období od 9.11.2018 do 16.112018 obžalovaný zadal ďalšie príkazy na úhradu,
v prevažnej miere na svoje bankové účty vedené v B. M. G. N. a v Tatrabanke a vykonal výbery
z bankomatu, až kým neodstránil všetky finančné prostriedky, ktoré poškodená J. G. zaplatila ako kúpnu
cenu za byt, pričom sa so zostatkom na účte opätovne dostal do prečerpania.

Obžalovaný C. bol pri tom jediným, kto v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 31.10.2018 vedel, že na
bankovom účte dojednanom ako miesto úhrady kúpnej ceny, z ktorého sa v zmysle kúpnej zmluvy mal
vyplatiť úver, bolo prečerpanie, teda si musel byť vedomý, že splatenie úveru tak, ako bolo dohodnuté
v zmluve, nebude možné a zároveň bol jediným, kto z tohto bankového účtu v čase pred termínom

predčasného splatenia úveru odčerpal finančné prostriedky pre svoju vlastnú potrebu.

Z písomnej a elektronickej korešpondencie B. M. G. N. a z výpovede svedka O. A. A. I., B. je zároveň
zrejmé, že k dražbe bytu poškodenej nedošlo len z dôvodu krokov a procesov, ktoré inicioval menovanýv mene poškodenej, inak by B. M. G. N. pokračovala v začatom výkone záložného práva a svoju
pohľadávku by uspokojovala dražbou oboch bytov tak, ako to banka uvádza vo svojom liste zo dňa
18.5.2021 adresovanom záložcovi – poškodenej J. G.. Svedok O. A. A. I., B. v snahe zabrániť držbe

bytu poškodenej napokon dňa 13.12.2021 doplatil v mene poškodenej zostatok neuhradeného úveru
obžalovaného a jeho manželky po vykonaní dražby bytu v C. vo výške uvedenej v oznámení B. M. G. N.
zo dňa 6.12.2021 (k uvedenému dátumu vo výške 11.020,05 Eur s narastajúcim denným úročením), čo
potvrdzuje správa B. M. G. a.s. zo dňa 18.5.2022 a potvrdenie uskutočnenia prevodu zo dňa 13.12.2021.

Na základe takto vykonaného dokazovania je teda možné nepochybne konštatovať podvodný úmysel
obžalovaného, ako aj to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny za predmetný byt
konala poškodená J. G. v omyle, spočívajúcom v tom, že nadobudne vlastnícke právo k bytu bez
záložného práva, zabezpečujúceho úver obžalovaného a jeho manželky, keďže z vykonaných dôkazov
je zrejmé, že poškodená by nikdy predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrela, ak by mala vedomosť o tom,
že obžalovaný svojim konaním spôsobí, že k výmazu záložného práva nedôjde. Takto zistený skutkový

stav súčasne preukazuje úmysel obžalovaného obohatiť sa o sumu 55.000 Eur, vyplatenú titulom kúpnej
ceny poškodenou J. G..

Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že úver obžalovaného a jeho manželky bol
zabezpečený aj záložným právom zapísaným k ďalšiemu bytu nachádzajúcom sa v meste C., keďže

záložné právo aj v prípade speňaženia predmetu zálohu je potrebné v kontexte prejednávanej veci
vnímať iba ako náhradu škody spôsobenú už dokonaným trestným činom podvodu.

Z tohto dôvodu sa preto nie je možné stotožniť s argumentáciou prednesenou v záverečnej reči
obhajkyne obžalovaného, z ktorej vyplýva, že ako kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu

nemožno poňať sumu 55.000 Eur ako výšku škody, keďže kúpna cena bytu bola kúpnou zmluvou
dohodnutá v tejto výške a poškodená s ňou podpisom kúpnej zmluvy súhlasila, pričom škodou môže
byť podľa názoru obhajoby iba to, čo poškodená musela zaplatiť nad rámec dohnutej kúpnej ceny,
t.j. suma 11.028,31Eur (iba v tomto rozsahu mohla byť poškodená podľa názoru obhajoby uvedená
obžalovaným do omylu).

Z právneho hľadiska obžalovaný svojim konaním opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil
všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
(účinného od 6.8.2024), keď sa obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, na právnu kvalifikáciu

konaniaobžalovaného(rovnakotakajpriukladanítrestu)bolpoužitýneskorší,prepáchateľapriaznivejší
zákon, t.j. Trestný zákon v znení účinnom od 6.8.2024, keďže v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona sa trestnosť
činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, ak však v
čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Subjektívna stránka

trestného činu je daná priamym úmyslom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň súd zohľadnil

aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu ako aj skutočnosť, že obžalovaný sa trestným činom
snažil získať majetkový prospech.

Vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním prejednávaného trestného činu vyhodnotil súd
akopoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.j)Tr.zákona,priťažujúcaokolnosťuobžalovanéhozistená

nebola.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zákona bude u obžalovaného primerané a postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú

dobu, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom obžalovaný žije, ako
aj na okolnosti prejednávaného prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví
okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade
individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a
súčasne dostatočne zabezpečiť nepáchanie prípadnej ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru

obžalovaným v budúcnosti.

Zároveň súd rozhodol aj o včas a riadne uplatnenom nároku nebohej poškodenej J. G. na náhradu
škody s tým, že nakoľko poškodenému, ktorý zomrel, nie je možné priznať nárok na náhradu škody
spôsobenejtrestnýmčinom,ajkeďhopredsvojousmrťouvčasariadneuplatnilvtrestnomkonaní,avšak

smrťou poškodeného prechádza tento nárok na jeho dedičov (v rozsahu, v akom náležal poškodenému
v okamihu jeho smrti), priznal súd uplatnený nárok na náhradu škody na základe výsledkov dedičského
konania dcére nebohej poškodenej O. I. I., B., keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve
menovaná spolu so svojim manželom O. A. A. I., B. doplatili v mene poškodenej zo svojich finančných
prostriedkov zostatok neuhradeného úveru obžalovaného a jeho manželky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Mestský súd Košice. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.