Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204314
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2119204314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobcu Business Legal
s. r. o., so sídlom Bratislava, Župné námestie 7, IČO: 47 352 566, zastúpeného advokátskou kanceláriou
M&M Legal s. r. o., so sídlom Bratislava, Drieňová 27, IČO: 47 683 325, proti žalovanému X. G.,
narodenému Y., bytom K., zastúpenému: MICHALIČKA advokáti s. r. o., so sídlom Trnava, Halenárska
18, IČO: 53 309 936, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 17C/53/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 28. novembra
2023 sp. zn. 24Co/6/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie z a m i e t a .

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. februára 2022 č. k.
17C/53/2019-256

- zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania (výrok I.),
- určil, že právny úkon žalovaného - odstúpenie z 10. marca 2019 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.
marca 2016 (ďalej ako „zmluva“), adresovaný Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor, je neplatný
(výrok II.)
- a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc § 48 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1,

ods. 2, § 38 ods. 1, ods. 2, § 39, § 39a, § 40 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 46 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 1, ods.
2, § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) a § 137, § 164, § 162 ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

3. Ustálil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, spĺňajúca všetky formálne náležitosti
vyžadované zákonom, bola platná. Tvrdenie žalovaného, že zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, nepovažoval súd prvej inštancie za preukázané.

4. K žalovaným uvádzanému dôvodu neplatnosti zmluvy v zmysle § 575 OZ, ktorý sa mal týkať
nemožnosti plnenia časti záväzku v súvislosti s existenciou vecného bremena na parcele registra C -parc. č. 10804/2, súd uviedol, že nakoľko predmetná parcela nebola vôbec predmetom kúpnej zmluvy,
žalobcom uvádzaný dôvod reálne neexistoval a neoprávňoval ho na odstúpenie od zmluvy v zmysle OZ.

5. Z obsahu samotnej kúpnej zmluvy vyplynula možnosť odstúpenia od nej podľa čl. VI. bod 2 zmluvy
iba kupujúcemu. Vzhľadom na to, že žalovaný nebol oprávnený na odstúpenie od zmluvy ani na základe
zmluvných dôvodov a v konaní nebolo preukázané ani naplnenie zákonných dôvodov na odstúpenie od
zmluvy pre jej uzatvorenie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, resp. odstúpenie od zvyšnej
časti zmluvy podľa § 575 ods. 3 OZ pri čiastočnej nemožnosti plnenia, súd prvej inštancie vyhodnotil

odstúpenie od zmluvy ako neplatné. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynul dôvod neplatnosti
kúpnej zmluvy, ani dôvod na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, zostala táto v platnosti.

6. V súvislosti so zamietnutím návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktoré žiadal z dôvodu,
že v danom prípade malo ísť o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ prvoinštančný
súd uviedol, že zmluvu nemožno hodnotiť ako spotrebiteľskú, hoci predmetom podnikateľskej činnosti

žalobcu bolo, o. i., aj sprostredkovanie predaja, prenájmu, kúpy nehnuteľností, avšak žalovaný nebol pri
uzatváraní kúpnej zmluvy v pozícii strany, ktorej by boli poskytované služby alebo tovar, práve naopak,
bol predávajúcim, preto konštrukcia žalovaného o spotrebiteľskej zmluve a následne uzatvorenie
inej závislej spotrebiteľskej zmluvy ako dôvod na prerušenie konania, nebola odôvodnená. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že rozhodnutie v prejednávanej veci môže

byť ovplyvnené výsledkom konania o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 2, vedeného
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/19/2019, nakoľko sporné otázky si v zásade vedel vyriešiť
samostatne, bez potreby prerušenia konania.

II.

Konanie o odvolaní

7. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 28. novembra 2023 č. k.
24Co/6/2023-334 po odvolaní žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky platnosti odstúpenia
zmluvy zameral prioritne na posúdenie, či žalovaný bol v tiesni pri uzatváraní kúpnej zmluvy, prípadne,
či kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 OZ, opomenul však
posúdiť právny úkon žalovaného z hľadiska formy a obsahu.

9. Zistil, že písomná forma odstúpenia od zmluvy z 10. marca 2019 bola dodržaná a z jeho obsahu
bolo zrejmé, že sa týkalo odstúpenia od kúpnych zmlúv uzavretých v r. 2016 v súvislosti s
predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXXX, kat. úz. K., na podklade ktorých
prebiehali konania o návrhu na vklad pod V. a V..

Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že tak činí z dôvodu podľa § 31b ods. 1 zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon). Žalovaný žiadal katastrálne konania zastaviť, pričom listinu o odstúpení od zmluvy
adresoval Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a
ani z tvrdení žalovaného nevyplynulo, že by žalovaný túto listinu adresoval žalobcovi, resp. že by mal

úmysel prejaviť svoju vôľu odstúpiť od zmluvy voči žalobcovi. Až po tom, ako adresát odstúpenia od
zmluvy (Okresný úrad Trnava) potvrdil prijatie listiny pečiatkou a podpisom pracovníka, zaslal žalovaný
toto podanie potvrdené Okresným úradom Trnava aj žalobcovi. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné
z predmetnej listiny o odstúpení od zmluvy s prihliadnutím na § 35 ods. 1 OZ vyvodiť, že žalovaný
prejavil vôľu voči adresátovi prejavu vôle - Okresnému úradu Trnava, aby bolo konanie o návrhu na

vklad V. a V. zastavené z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Napriek tomu, že žalovaný listinu doručil aj
do sféry dispozície žalobcu, z jej obsahu nevyplynulo, že by žalovaný určite a zrozumiteľne
prejavil vôľu odstúpiť od kúpnej zmluvy z 10. marca 2016 voči žalobcovi, a teda že chcel vyvolať
zánik záväzkovoprávneho vzťahu vo vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy. Odvolací súd dospel preto
k záveru, že žalovaný na základe listiny z 10. marca 2019 (č. l. 16) adresovanej Okresnému úradu

Trnava, katastrálny odbor, neodstúpil od kúpnej zmluvy z 10. marca 2016 platne, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vyhodnotil ako vecne správne, hoci tento dospel k záveru o dôvodnosti žaloby na základe
iného právneho posúdenia.10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa námietkami
žalovaného, smerujúcimi k uzavretiu zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a
otázkou spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu žalobcu a žalovaného. K námietke žalovaného

spočívajúcej v nevykonaní dôkazov - výsluchu žalovaného a navrhovaných svedkov a znaleckého
dokazovania za účelom zisťovania ceny nehnuteľností, odvolací súd uviedol, že sa stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 23. odôvodnenia, kde konštatoval, že vykonanie týchto dôkazov
by bolo nadbytočné.

11. V súvislosti s listinou „Odstúpenie od zmluvy z 15. marca 2016“ (č. l. 89) adresovanou
žalobcovi, založenou do spisu v priebehu konania, odvolací súd konštatoval, že uvedené odstúpenie
predstavovalo samostatný právny úkon, nesúvisiaci s listinou o odstúpení od zmluvy z 10. marca 2019,
ktorej neplatnosť súd posudzoval v predmetnom konaní. Keďže žalobca sa podanou žalobou nedomáhal
určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy listinou z 15. marca 2016, odvolací súd sa uvedenou listinou
nezaoberal.

12. Vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaného na
spojenie veci s konaním sp. zn. 21C/19/2019, odvolací súd uzavrel, že voči uvedenému uzneseniu
nebolo v zmysle § 357 CSP á contrario odvolanie prípustné, nakoľko nevykazovalo žiadnu vadu podľa
§ 365 ods. 1 CSP, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

13. V súvislosti s odvolaním proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 21C/19/2019, odvolací súd konštatoval absenciu
odvolacej argumentácie. Z vyššie uvedených dôvodov, založených na vecnej správnosti napadnutého
výroku II., rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane závislého a vzhľadom na spôsob

rozhodnutia aj vecne správneho výroku III. o trovách konania, potvrdil.
III.
Dovolanie žalobcu

14. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“). Prípustnosť

dovolania odôvodnil § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

15. Za nesprávny procesný postup, znemožňujúci žalovanému uskutočnenie jeho procesných práv v
takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, označil
dovolateľ postup odvolacieho súdu spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení jeho rozhodnutia, najmä

pre absenciu odôvodnenia:
- posúdenia obsahu prejavu vôle žalovaného v odstúpení od kúpnej zmluvy,
- adresnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy,
- a pre odkaz na úplne nerelevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR.

16. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia záveru o neadresnosti právneho úkonu -
odstúpenia od zmluvy z 10. marca 2019 dovolateľ poukázal najmä na ods. 22. odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom tento, o. i., poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2018,
ktoré sa však zaoberá absenciou naliehavosti právneho záujmu ako procesnou prekážku rozhodnutia vo
veci v súdnom konaní, čo predstavuje úplne nerelevantný a nepoužiteľný odkaz na rozhodnutie vyššej

právnej inštitúcie, ktoré má byť kľúčové pre úvahy a z nich plynúce úvahy konajúceho súdu. V uvedenom
odseku súd predložil svoje kľúčové závery a opísal hlavné úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a
odkázal na úplne nerelevantnú judikatúru, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia a
neexistenciu základných procesných podmienok pre jeho vydanie.

17. Dovolateľ poukázal na to, že súd identifikoval, že v odstúpení od kúpnej zmluvy absentuje vôľa
žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy voči žalovanému, a to z dôvodov:
a) „ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že tak činí z dôvodu podľa § 31b ods. 1 zák. č.
162/1995 Z. z.“
b) „Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení samotného žalovaného nevyplynulo, že by

žalovaný túto listinu adresoval žalobcovi, resp. že by mal úmysel prejaviť svoju vôľu odstúpiť od zmluvy
voči žalobcovi.“18. V odstúpení od zmluvy z 10. marca 2029 (dovolateľ zrejme nedopatrením uviedol rok 2029, správne
má byť rok 2019 - pozn. dovolacieho súdu) žalovaný uviedol „týmto podľa § 31b ods. 1 zák. č. 162/1995
Z. z. (ako účastník konania) od predmetných kúpnych zmlúv odstupujem“.

Podľa dovolateľa nie je pravdivé tvrdenie súdu o tom, že dôvodom odstúpenia od kúpnych zmlúv bol §
31b ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., keďže dôvod odstúpenia v odstúpení uvedený nebol. Predmetný odkaz
na ustanovenie § 31b ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. predstavoval len odkaz na právny predpis, ktorý
s odstúpením od zmluvy spája určité právne následky vo vkladovom konaní pred okresným úradom,
ktoré však neboli pre posúdenie odstúpenia od zmluvy súdom nijak relevantné, pretože netvorili právne

účinky. Podľa dovolateľa v rozsudku súdu úplne absentuje zdôvodnenie hlavného záveru súdu, na
ktorom súd svoje rozhodnutie postavil, a to prečo vôľa žalovaného v odstúpení podľa súdu nesmerovala
k odstúpeniu od kúpnych zmlúv. Žalovaný to, že od zmlúv odstupuje, v listine o odstúpení uviedol v
správnom gramatickom tvare, v odstúpení to nijak nenegoval a ani z vykonaného dokazovania nič
také nevyplynulo a odstúpenie žalovaný žalobcovi aj riadne poštou do jeho dispozície doručil. Bez
zdôvodnenia týchto záverov súdu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a nespĺňa tak ani elementárne

procesné podmienky pre jeho vydanie.

19. Dovolateľ rovnako nesúhlasil s konštatovaním odvolacieho súdu, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by žalovaný odstúpenie od zmluvy z 10. marca 2019 adresoval žalobcovi. Súd síce
konštatoval, že žalovaný listinu doručil žalobcovi, avšak adresoval ju Okresnému úradu Trnava, pričom

išlo o „jednostranný adresovaný prejav vôle žalovaného Okresnému úradu Trnava“. V rozsudku súdu
teda úplne absentuje odôvodnenie ako aj závery o tom, akými postupmi sa súd riadil, a ako uvažoval,
keď adresu listiny uvedenú v jeho hornej časti (v záhlaví) stotožnil s adresovaním tejto listiny a rovnako
súd neposkytol žiaden výklad toho, prečo práve adresa uvedená na listine je pre adresnosť predmetnej
listiny kľúčová, a prečo táto adresa aj v prípade doručenia listiny na inú adresu inej osobe (žalobcovi), má

tak zásadný význam, že robí listinu neadresnou. Podľa názoru dovolateľa je adresa uvedená v záhlaví
listiny bez právneho významu, ak je z obsahu listiny zrejmé, akého právneho úkonu sa účastník domáha,
resp. aký právny úkon uplatňuje a ak listina je adresovaná. Ak teda súd stotožnil korešpondenčnú adresu
s adresnosťou listiny a spojil s ňou akékoľvek právne účinky alebo následky, bol povinný poskytnúť pre
takýto svoj záver aj jasné zdôvodnenie, inak je odôvodnenie súdu nepreskúmateľné a nespĺňa tak ani

elementárne procesné podmienky pre jeho vydanie.

20. Dovolateľ považuje vyššie uvedené aspekty sporu za právne relevantné, ku ktorým sa však súdy
nevyjadrili, resp. závery súdov nižšej inštancie obsiahnuté v ich rozhodnutiach sú úplne vzájomne
rozporné, značne nepresvedčivé a najmä neodôvodnené.

21. Dovolateľ založil prípustnosť dovolania aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že
„rozhodné aspekty sporu boli otázkami zásadného právneho významu, ktoré neboli v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte vyriešené“.

22. Na základe uvedených skutočností dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. Z vyjadrenia žalobcu k dovolaniu vyplynulo, že sa v celom rozsahu s rozhodnutím odvolacieho súdu
stotožňuje, považuje ho za zákonné a vecne správne. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného

odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.

IV.
Konanie o dovolaní

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú aj predpoklady prípustnosti a
dôvodnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

25. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

26. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v
civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže
súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.

Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

27. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami

prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,
7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

28. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

K dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§
431 ods. 1, 2 CSP).

29. Prípustnosť dovolania vyvodil dovolateľ z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, namietajúc nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom posúdenia „obsahu prejavu vôle žalovaného
v odstúpení od kúpnej zmluvy“, „adresnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy“ a
„neposkytnutia spotrebiteľskej právnej ochrany súdom“.

30. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera

porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie

procesných práv garantovaných ústavou. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých
rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd
viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnostijej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018,
4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a

v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky.

31. Dovolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí

jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu tak v sebe zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

32. Dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho
prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či

konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k
vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv
účastníkov konania v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, a teda ani porušenie ich práva
na spravodlivý proces.

33. Právomoc konať o spore, ktorého sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké
dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorej si súd vytvára
poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd nie je skutkovým súdom.

34. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať
odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

35. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v
rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia

zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na
spravodlivýproces(pozrinapr.GarciaRuizv.Španielsko,Vetrenkov.Moldavsko,Kraskav.Švajčiarsko).

36. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa

musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne
závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho

argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).37. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie

spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberávšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmiuplatnenejžaloby,akoajšpecifickýminámietkamistrany

sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom),
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

38. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho
súdumôžubyťdostatočnepreskúmateľnélenvtedy,akodvolacísúdposkutkovomvymedzenípredmetu
konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený
skutkový stav.

39. V danom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok, odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle
ustanovenia § 393 CSP.

40. Z obsahu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (body 20. až 23.) vyplýva, že
„predmetom jeho prieskumu bolo posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte

odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru ohľadom neplatnosti právneho úkonu žalovaného - odstúpenia od zmluvy z
10.03.2019asúčasnezamietnutínávrhunaprerušeniekonania.Popreskúmanínapadnutéhorozsudku
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní otázky platnosti odstúpenia od
zmluvy zameral prioritne na posúdenie, či žalovaný bol v tiesni pri uzatváraní kúpnej zmluvy, prípadne,

či kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 OZ. Opomenul však
posúdiť právny úkon žalovaného z hľadiska formy a obsahu.“ Odvolací súd, považujúc rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku za správny, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP doplnil dôvody na zdôraznenie
jeho správnosti, keď uviedol:
„Odstúpením od zmluvy ako jednostranným právnym úkonom prejavuje účastník zmluvy vôľu nebyť

viazaný zmluvou. Toto právo musí mať oporu buď v zmluve, alebo v zákone. Z obsahu spisu je
nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu dňa 10. 03. 2016, predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. K.. Podľa čl. VI. bod 2 zmluvy si zmluvné strany
dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy len pre kupujúceho, t. j. žalobcu, a to z dôvodu ak okresný
úrad zastaví katastrálne konanie, alebo niektoré z vyhlásení predávajúceho sa ukážu ako nepravdivé.

Žalovaný však v konaní tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že zmluvu uzavrel v tiesni
(majetková situácia žalovaného) za nápadne nevýhodných podmienok (neprimerane nízka kúpna cena
a iné nevýhodné podmienky uvedené v zmluve), t. j. zo zákonných dôvodov podľa § 49 OZ. Bez ohľadu
na to, či k odstúpeniu od zmluvy došlo na základe zmluvne dohodnutej možnosti odstúpenia od zmluvy,
ale(bo) na základe zákonnom stanovených dôvodov (napr. § 49 OZ), odstúpenie od zmluvy je vždy

jednostranným adresovaným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorý ním prejavuje svoju vôľu zrušiť
zmluvu, pričom tento prejav vôle musí aj dôjsť do dispozície (sféry) adresáta. Prejav vôle o odstúpení
od zmluvy musí byť určitý a zrozumiteľný. Dôležitý je najmä obsah prejavu vôle osoby, ktorá toto
právo uplatňuje (§ 35 OZ - prejav vôle sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcimpochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť). Odstúpenie vyvoláva účinky, ak je adresované druhému
účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas do sféry dispozície tohto účastníka zmluvy (pozri napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 25Cdo/924/2001). Pokiaľ ide o formu tohto právneho úkonu, ak zmluva bola uzavretá

písomne, platí že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné (§ 40 ods. 2 OZ).
Po preskúmaní napadnutého odstúpenia zmluvy z 10. 03. 2019 (č. l. 16) je zrejmé, že písomná forma
bola dodržaná. Prejav vôle obsahuje aj uvedenie, že sa jedná o „odstúpenie od zmluvy“, pričom ďalej v
texte žalovaný, ktorý listinu aj podpísal, uvádza, že sa jedná o odstúpenie od kúpnych zmlúv uzavretých
v r. 2016 týkajúcich sa prevodu nehnuteľností na LV č. XXXX a č. XXXXX, kat. úz. K., na podklade

ktorých prebiehajú konania o návrhu na vklad pod V. a V.). Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaný
uviedol, že tak činí z dôvodu podľa § 31b ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. Žalovaný žiadal katastrálne
konania zastaviť, pričom listinu o odstúpení od zmluvy adresoval Okresnému úradu Trnava, katastrálny
odbor. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení samotného žalovaného nevyplynulo,
že by žalovaný túto listinu adresoval žalobcovi, resp. že by mal úmysel prejaviť svoju vôľu odstúpiť od
zmluvy voči žalobcovi. Až po tom, ako adresát odstúpenia od zmluvy (Okresný úrad Trnava) potvrdil

prijatie listiny pečiatkou a podpisom a pracovníka, zaslal žalovaný toto podanie potvrdené Okresným
radom Trnava aj žalobcovi. Podľa § 31b ods. 1 písm. b) zák. o katastri nehnuteľností, konanie o návrhu
na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na
vklad. S prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1 OZ (právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto

vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom), je potrebné z predmetnej listiny o odstúpení od zmluvy
vyvodiť, že žalovaný prejavil vôľu voči adresátovi prejavu vôle - Okresnému úradu Trnava, aby bolo
konanie o návrhu na vklad V. a V. zastavené z dôvodu odstúpenia zmluvy. Na to, aby právny úkon vyvolal
hmotnoprávne účinky, je potrebné, aby tieto účinky nastali vo vzťahu k osobám, ktorým je právny úkon
určený (adresovaný); právny úkon má spoločenskú uplatniteľnosť, ak sa realizuje v rámci konkrétneho

právneho vzťahu. Napriek tomu, že žalovaný napokon listinu doručil aj do sféry dispozície žalobcu,
z jednostranného adresovaného prejavu vôle žalovaného Okresnému úradu Trnava - odstúpenie od
zmluvy z 10. 03. 2019 nevyplýva, že by žalovaný určite a zrozumiteľne prejavil vôľu odstúpiť od kúpnej
zmluvy (zo) dňa 10. 03. 2016 voči žalobcovi (či už s uvedením dôvodu odstúpenia, alebo bez - porovnaj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/111/2018), a teda že chcel vyvolať hmotnoprávne účinky odstúpenia od

zmluvy, t. j. zánik záväzkovoprávneho vzťahu vo vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy, teda subjektu,
ktorý je účastníkom právneho vzťahu vzniknutého uzavretím kúpnej zmluvy dňa 10. 03. 2016. K záveru
o vecnej správnosti výroku môže odvolací súd dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, teda aj na základe odlišného právneho posúdenia. Z uvedených
dôvodov je potrebné konštatovať, že žalovaný neodstúpil na základe listiny - Odstúpenie od zmluvy z

10. 03. 2019 adresovanej Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor od Kúpnej zmluvy dňa 10. 03.
2016 uzavretej so žalobcom platne, preto je výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
určil neplatnosť tohto právneho úkonu, vecne správny, hoci súd prvej inštancie dospel k záverom o
dôvodnosti žaloby na základe iného právneho posúdenia.
Vo svetle vyššie uvedeného bolo potom nadbytočné zaoberať sa námietkami odvolateľa smerujúcimi

k uzavretiu zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodne podmienok, prípadne otázkou spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu žalobcu a žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného spočívajúcu
v nevykonaní dôkazov - výsluchu žalovaného a navrhovaných svedkov a znaleckého dokazovania
za účelom zisťovania ceny nehnuteľností, tu odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v bode 23. odôvodnenia, kde konštatoval, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné.

Ako odvolací súd uviedol vyššie, listina - odstúpenie od zmluvy z 10. 03. 2019 nemohla vyvolať účinky
platného odstúpenia od kúpnej zmluvy z 10. 03. 2016, preto ani výsluch žalovaného a svedkov k
otázke nápadne nevýhodných podmienok, prípadne znalecké dokazovanie za účelom zisťovania ceny
nehnuteľností by nemohlo nijako tieto právne závery súdu ovplyvniť.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že do spisu bola v priebehu konania založená aj listina -

Odstúpenieodzmluvyz15.03.2016(č.l.89),ktorábolaadresovanážalobcovi.Ideosamostatnýprávny
úkon, nesúvisiaci s listinou o Odstúpení od zmluvy z 10. 03. 2019, ktorej neplatnosť súd posudzuje v
tomto konaní. Žalobca sa však podanou žalobou nedomáhal určenia neplatnosti tejto listiny (č. l. 89),
resp. neučinil ju predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, preto sa odvolací súd touto
listinou ďalej ani nezaoberal.“

41. Vo vzťahu k dovolacej námietke absencie odôvodnenia posúdenia „obsahu prejavu vôle žalovaného
v odstúpení od kúpnej zmluvy“ a „adresnosti právneho úkonu“ dovolací súd takúto vadu nedostatočného
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nezistil. Odvolací súd považoval výrok rozsudku okresnéhosúdu za vecne správny predovšetkým z dôvodov neplatnosti právneho úkonu odstúpenia zistených
súdom prvej inštancie (že kúpna zmluva nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok podľa
§ 49 OZ). Odvolací súd riadne odôvodnil svoj právny názor, ktorým doplnil právne posúdenie sporu

súdom prvej inštancie. Pri posudzovaní doslovného prejavu vôle žalovaného dospel ku skutkovému
záveru, že z neho nevyplýva, že by žalovaný toto odstúpenie adresoval žalobcovi, a teda že by určite
a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu odstúpiť od zmluvy voči žalobcovi. Z uvedeného skutkového
záveru vyvodil právny záver, že odstúpenie aj z toho dôvodu nemohlo vyvolať hmotnoprávne účinky -
zánik záväzkovoprávneho vzťahu vo vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy.

42. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná dovolacia námietka absencie riadneho odôvodnenia
doplňujúceho právneho názoru odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí (v spojení s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie), v dôsledku ktorej by bolo žalovanému znemožnené uplatniť jemu
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

43. Dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v zmysle § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný
žalobným návrhom žalobcu, ktorý sa domáhal určenia neplatnosti (len) právneho úkonu - odstúpenia
žalovaného od kúpnej zmluvy datovaného dňom 10. 03. 2019, na ktorú okolnosť poukázal aj odvolací
súd v bode 24. odôvodnenia jeho rozhodnutia.

44. Dovolací súd poukazuje na to, že ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľ naznačuje
v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by
zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí
niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto
skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp.

zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010,
7Cdo/248/2012). Ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá nadobudla
účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)
CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo
nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017,

5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 2Cdo/344/2021). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a III. ÚS 504/2024,
nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

45. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd

svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že mu odvolací
súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Vtejtosúvislosti
považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za
nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).
Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa a jeho nesúhlas (nespokojnosť) s
odôvodnením rozhodnutia súdom. Z práva na spravodlivý súdny proces totiž pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou

a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov.

K dovolaniu podľa § 421 ods. 1 CSP

Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP).

46. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce
niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré, o. i., patrí riadne odôvodnenie

dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435
CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016 a 6Cdo/113/2017).

47. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1
CSP, vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho

prieskumu a odmietnutiu dovolania, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o
ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP ide, teda z čoho
vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj sp. zn. 1Cdo/126/2017, 1Cdo/206/2017, 2Cdo/203/2016,
3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016) a súčasne musí byť aj preukázané, že
skutočne ide o niektorý z predpokladov prípustnosti dovolania (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu alebo b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená
alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne).

48. Prípustnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Môže ísť

tak o otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Súčasne musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací
súd riešil, a na ktorej vyriešení založil dovolaním napadnuté rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení
ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v

rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže
byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.

49. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou (dovolateľom) nastolená v
dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, vymedzeným v zmysle § 432 ods. 2 CSP; je teda

nevyhnutnékonkrétneuviesťznenieprávnejotázky,ktorúpodľadovolateľariešilodvolacísúdnesprávne
- len v takom prípade má dovolací súd možnosť posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
alebo ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená rozdielne.

50. Dovolateľ napriek uvedeniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nesformuloval
žiadnu právnu otázku, v dovolaní k tomuto dôvodu bez bližšej konkretizácie a odôvodnenia vlastnej
právnej argumentácie uviedol len to, že „rozhodné aspekty sporu boli otázkami zásadného právneho
významu, ktoré neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešené“. I keď z obsahu ostatnej

časti dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu v súvislosti s posúdením
obsahu prejavu vôle žalovaného a adresnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, právne
otázky, ktoré by mal dovolací súd riešiť, jasne nekonkretizoval a neformuloval, takže dovolací súd
nemohol vyhodnotiť, či také právne otázky už dovolacím súdom vyriešené boli alebo nie.

51. Ako už bolo uvedené, otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP musí byť
procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje
posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu
otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súduešte nebola vyriešená, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch)
o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže
pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním

riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani rozhodnúť o tom, či ide o právnu otázku, ktorá
doposiaľ nebola riešená a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania; v opačnom prípade by
uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho
konania v Civilnom sporovom poriadku, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (pozri
Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017,
3Cdo/28/2017).

52. Iba samotné namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, bez vymedzenia
konkrétnej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu na prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP nepostačuje. Polemika dovolateľa s právnymi

závermi odvolacieho súdu, či vyhodnotením skutkového stavu, prosté spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu skutkovej alebo právnej
otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP (porovnaj
sp. zn. 1Cdo/36/2017, 2Cdo/5/2017, 3Cdo/74/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017). Dovolací súd preto
dovolanie v tejto časti nepovažoval za prípustné, čo by samo osebe malo za následok odmietnutie

dovolania podľa § 447 písm. d) v spojení s § 428 a § 432 ods. 1, 2 až § 435 CSP.

53. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o nedôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací
súd dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.

54. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd na základe ustanovenia § 453
ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.