Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1Pc/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207623
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Makovníková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122207623.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Makovníkovou v právnej veci navrhovateľky -

matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., toho času D. XXX, D., proti mužovi, ktorého otcovstvo
má byť určené: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec G., za účasti maloletého dieťaťa: H. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenákolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodiny
Žilina, v konaní o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že E. F., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej
z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletá H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 150 eur mesačne splatným vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 03.06.2022.

V. Zameškané výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 03.06.2022 do 31.12.2025 v sume 6.435 eur
sa otcovi povoľuje splácať po 200 eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. Náhradu trov konania štátu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2022 sa matka maloletej H. domáhala určenia, že
E. F., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej. Súčasne sa podaným návrhom matka domáhala, aby súd
v prípade určenia otcovstva upravil aj rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťu, v tejto časti
navrhla, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným vo výške 100 eur mesačne. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že
s domnelým otcom boli vo vzťahu dva roky, pričom tento opísala ako turbulentný. Obaja spolu žili v G..
Domnelý otec mal len príležitostné brigády a mal problémy, keďže podľa matky prechovával omamné

látky. K ukončeniu vzťahu došlo v roku 2021, avšak v tom čase už bola matka tehotná. Po oznámení
tejto skutočnosti domnelý otec toto odmietal. Počas celého tehotenstva s domnelý otec k matke vracal
a striedavo uznával a zapieral otcovstvo. Matka informovala otca o narodení maloletej H.. Matka aj
s maloletou H. sú v kontakte s matkou domnelého otca, ktorá sa s nimi stretáva. Matka uvádza, žedomnienka otcovstva svedčí domnelému otcovi, nakoľko matka v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa
intímne nežila s iným mužom.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Pc/7/2022 zo dňa 08.12.2022 súd ustanovil maloletej pre
toto konanie kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina.

3. Muž, ktorého otcovstvo sa má určiť bol počas celého konania pasívny, súdu sa nepodarilo napriek
značnýmpokusomzaistiťjehoprítomnosťnapojednávaní.Zvýsluchumatkyvykonanomnapojednávaní

dňa 22.12.2025 vyplynulo, že otec je aktuálne v kontaktne tak s matkou ako aj maloletou. Prechodne
sa zdržiava v domácnosti matky. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne ako aj s výsluchy matky mal súd
za preukázané, že otec je aktuálne nezamestnaný. Otec je však zdravý, nie je poberateľom žiadneho
invalidného dôchodku, netrpí žiadnym zdravotným problémom. Podľa matky dosiahol stredoškolské
vzdelanie s maturitou v odbore strojár alebo stavebník. Matka uviedla, že u neho môže byť problém
s užívaním alkoholu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinami, znaleckým dokazovaní a
výsluchom matky. Vo veci sa konalo päť pojednávania, na ktoré sa otec nedostavil.

5. Súd zistený skutkový stav subsumoval pod následné právne normy, ktoré vo veci aplikoval.

6. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

9. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.16. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že maloletá H. na narodila matke dňa XX.XX.XXXX, pričom
v rodnom nie je evidovaný žiadna osoba ako otec. Matka v návrhu uviedla, muža ktorého otcovstvo sa
má určiť a navrhla súdu, aby pri aplikácii III. domnienky otcovstva určil, že tento je otcom maloletej H..

Z dôvodu, dlhodobej nemožnosti zabezpečiť prítomnosť otca na pojednávaní, bolo nariadené znalecké
dokazovanie z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, pričom ustanovenej znaleckej organizácii bola
uložená povinnosť vykonať odber a analýzu ľudského genetického materiálu DNA vzoriek maloletej
H. a porovnať ich s genetickými vzorkami matky domnelého otca – H. I.. Zo znaleckého posudku
vypracovaného znaleckou organizáciou ustanovenou do funkcie znalca, vyplynulo, že pravdepodobnosť
tvrdenia, že matka domnelého otca H. I. je biologickou starou matkou maloletej H. je 99,99999732

%, čo podľa všeobecne akceptovaných interpretačných kritérií znamená, že ide o extrémne silný až
prakticky jednoznačný genetický dôkaz príbuznosti. Z výsledkov analýzy vyplynulo, že maloletá H.
je s vysokou pravdepodobnosťou vnučkou H. I. t. j. matky domnelého otca. Vzhľadom na výsledky
znaleckého dokazovania súd považoval návrh matky v časti určenia otcovstva za dôvodný. Súd tak mal
za to, že bolo preukázané, že otcom maloletej H. je E. F. ako matkou označený muž, ktorého otcovstvo

bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním.

18. Súd následne upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky, s poukazom na jej faktickú osobnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia
a postoj otca, ktorý je pasívny, o maloletú sa až doposiaľ vo väčšej miere nezaujímal a väčšinu osobnej

starostlivosti zabezpečovala a zabezpečuje matka. Čo sa týka práva zastupovať a spravovať majetok
maloletého. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia. Zasiahnuť do
výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v §
38 zákona o rodine a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozastavením
výkonu rodičovských práv a povinností. V bežných veciach koná každý z rodičov samostatne na základe

svojho rozhodnutia. V podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode
s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.

19. Keďže matka a rovnako ani kolízny opatrovník nenavrhovali upravovať styk tento súd neupravoval,
pričom tento výrok ani nezahrnul do rozsudku.

20. V otázke výživného súd vychádzal zo zistených výdavkov na maloleté dieťa a príjmových možností
a schopností povinného rodiča. Súčasne súd zisťoval aj výdavky a príjmy matky. Matka uviedla, že
maloletá H. navštevuje od septembra 2025 materskú škôlku s úhradou poplatku vo výške 24 eur
mesačne a úhradou poplatku za stravu podľa počtu odobratých stravných jednotiek okolo 60 eur.

Ďalej maloletej zakupuje prášky/lieky z dôvodu problémov s priechodnosťou čriev, ktoré nie sú na
predpis,aleboliodporučenégastroenterologičkou.Matkazakupujepribližne4baleniezamesiac,pričom
jedna krabička stojí cca. 5 eur, výdavok na tieto lieky tak predstavuje sumu okolo 20 eur mesačne.
Okrem uvedeného problému s priechodnosťou čriev je maloletá zdravá. Matka má na ňu už len bežné
výdavky na stravu, oblečenie a drogériu. Otec matke od narodenia dieťaťa na jej výživu neprispieva.

So starostlivosťou o maloletú jej pomáhajú rodičia otca. Ďalej matka s maloletou bývajú v obecnom
byte v Staškove, za byt matka platí mesačné nájomné vo výške 163 eur a energie v celkovej sume 34
eur. Matka hradí ďalej poplatok za odvoz odpadu vo výške 72 eur ročne za dve osoby, hradí si dlh na
zdravotnom poistení s mesačnou splátkou vo výške 70 eur. Matka eviduje ešte záväzok voči spoločnosti
O2 Slovakia, s.r.o. v celkovej výške 128 eur, aktuálne tento nespláca. Matka pracuje na dohodu v „E.

D.“, ktorý prevádzkuje otec E. F., jej mesačný príjme je okolo 500 eur a poberá prídavok na maloletú
vo výške 60 eur. V roku 2026, by sa chcela zamestnať tak, že by mala podpísanú pracovnú zmluvu
a uplatňovať do aj daňový bonus na maloletú.

21. Súd mal preukázané, že otec je aktuálne nezamestnaný, nepoberá žiadnu dávku a ani invalidný

dôchodok. Pri určení výživného riadiac sa doktrínou prednosti potencionálneho príjmu povinného rodiča
predpríjmomfaktickým,malsúdzato,žeotecjezdravý,ničmunebránizískaťzamestnanieadosahovať
príjem, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Matka v návrhu síce žiadala
určiť výživné vo výške 100 eur mesačne, súd však mal za to, že vzhľadom na uplynutie cca. trochrokov od podania návrhu, pri náraste cien základných komodít, pri zvýšení sa veku dieťaťa, kedy začalo
navštevovať pred primárne vzdelávanie a jej výdavky sa prirodzene navýšili, zohľadňujúc skutočnosť, že
otec si vyživovaciu povinnosť neplní rozhodol tak, že určil výživné vo výške 150 eur mesačne. Súd keďže

vo veci sa riadi civilným mimosporovým poriadkom nie je viazaný návrhom účastníkov konania a tak
prekročilnávrhmatkyvčastivýškyvýživného.Malvšakzato,žeodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťa
ako strava, ktorá sa pri maloletom dieťati pohybuje vo výške 120 eur až 150 eur za mesiac (skutočnosť
súdu známa z úradnej činnosti), výdavky na oblečenie, ktoré bežne predstavujú sumu okolo 30 eur až
40 eur mesačne, drogéria okolo 20 eur mesačne, bývanie, ktoré zabezpečuje matka je okolo 100 eur

mesačne (alikvotná čiastka pre dvojčlennú domácnosť v nájomnom byte s úhradou nájmu a energií
okolo 200 eur), poplatok za škôlku vo výške 24 eur a poplatok za stravu vo výške 60 eur mesačne
a výdavok na lieky okolo 20 eur mesačne. Spolu s aktuálnym fungovaním rodiny t.j. primára starostlivosť
zabezpečovaná vo výlučnej miere matkou odôvodňovali zaviazať otca platením výživného vo výške 150
eur mesačne.

22. Povinnosťou rodičov je aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali
sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Preto súd
dôsledne aplikujúc princíp potenciality vychádzal z toho, že otec by vzhľadom na jeho vek, zdravotný
stav a dosiahnuté vzdelanie bol schopný dosahovať príjem nad úrovňou minimálnej mzdy na území
Slovenskej republiky, ktorý predstavuje sumu 816 eur/brutto. Pri zohľadnení odôvodnených výdavkov

na maloleté dieťa a k prihliadnutia na príjmové možnosti otca dospel súd k záveru, že výška výživného
v sume 150 eur bude dostatočne pokrývať výdavky na maloleté dieťa. Nejdená sa o hradenie všetkých
výdavkov na dieťa, tieto znáša aj matka maloletého dieťaťa.

23. V konaní vznikol nárok na zameškané výživné. Matka žiadala priznať výživné odo dna narodenia

maloletej. Súd môže priznať výživné najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade sa maloleté narodila dňa
XX.XX.XXXX, matka podala návrh na súd dňa 20.09.2022, t. j. tri mesiace od narodenia maloletého
dieťaťa. Súd mal za to, že matka podala návrh bezprostredne keď mala na to možnosť. Súd vchádzal
z toho, že prvé týždne s novonarodeným dieťatkom, kedy matka bola na jeho starostlivosť sama,

prípadne odkázaná na pomoc rodiny odôvodňujú skutočnosť, že je možné priznať nárok na výživné
spätne ku dňu narodenia maloletého dieťaťa.

24. Vo veci tak vzniklo aj zameškané výživné, ktoré súd priznal odo dňa narodenia maloletej t. j. odo dňa
03.06.2022 do posledného dňa v príslušnom mesiaci t. j. do 30.06.2022 je to 27 dní. Alikvotná čiastka

za jún 2022 je 150 eur/30 dní = 5 eur na deň t. j. 27*5 eur = 135 eur. Alikvotná časť za jún roku 2022
je 135 eur. Zvyšok kalendárneho roku 2022 (júl až december) je 6 mesiacov*150 eur=900 eur. Celý
kalendárny rok 2023 = 12*150 eur=1.800 eur. Celý kalendárny rok 2024 = 12*150 eur=1.800 eur. Celý
kalendárny roku 2025= 12*150 eur=1.800 eur. Celková suma dlžného výživného = 6.435 eur. Uvedená
suma bola otcovi umožnená splácať v mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným pod

následkom straty výhody splátok. Súd výšku splátky prispôsobil tomu, aby bolo zameškané výživné
splatené najneskôr do troch rokov od skončenia súdneho konania.

25. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon

neustanovuje inak.

26. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

27. Súd štátu nepriznal náhradu trov konania, keďže ich v zmysle § 251 ods. 1 CMP platí.

28. O trovách konania ostatných účastníkov súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Žilina.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.