Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125209072
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125209072.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX. XXXXXXX XX, A., zastúpenej Advokátska kancelária Mikita, s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín,
IČO 36 861 901 proti povinnému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A., zastúpenému JUDr.
Jánom Kanabom, advokátom, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, IČO 42 273 242, o nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.
augusta 2025, č.k. 28C/64/2025-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m
i e t a .

Povinný m á proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Svojím uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil, aby
sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľke, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ
by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek
iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch
ním určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje (výrok

I.), vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), uložil navrhovateľke,
aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu
osobnosti, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší (výrok
III.) a navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 % (výrok IV.). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 326 ods.

1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1 až 3, § 337 ods. 1, ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa
06.08.2025, sa navrhovateľka domáhala, aby súd povinnému uložil povinnosť, aby sa úmyselne
nepribližoval k navrhovateľke, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo

boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné
procesnéúkonyorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,aleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimi
určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Zároveň
žiadala, aby súd prvej inštancie s poukazom na § 25 ods. 3 Zákona o rodine upravil aj styk povinného
z neodkladného opatrenia s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že tento sa zakazuje. Dôvodila tým,
že jej manželstvo s povinným bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.

35P/182/2024 zo dňa 24.03.2025 rozvedené a bola ním schválená dohoda rodičov o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Maloletá bola zverená do osobnejstarostlivosti navrhovateľky a dohodou bol upravený styk povinného s maloletou, ktorý sa realizuje
vždy za prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že povinný počas manželstva mával občasné
výbuchy hnevu, najskôr verbálne a neskôr aj fyzické. Tvrdila, že ju povinný dňa 12.12.2024 napadol

v byte jej rodičov počas realizácie styku s maloletou, kedy jej dal po slovnej konfrontácii zaucho a sotil
jej otca, o čom podala na povinného trestné oznámenie. Následne ju povinný napadol dňa 01.03.2025,
keď kočíkovala maloletú, vyskočil spoza stromu, začal s ňou sácať, trhať jej kočík z ruky a kričal
na navrhovateľku, aby mu dala maloletú. Na miesto zavolala políciu, a keď sa jej zastal okoloidúci muž,
povinný mu rozbil päsťou čelo, o čom podala trestné oznámenie. Dňa 26.07.2025 počas realizácie styku

povinného s maloletou po rozhovore povinný vyskočil na ňu, chytil ju pod krk a začal ju škrtiť, vyhrážal
sa, že ju zabije a pripraví o dcéru, o čom podala trestné oznámenie. Uviedla, že sa povinného bojí,
jeho správanie je nevyspytateľné, stupňujúce a negatívne vplýva na jej psychiku. Trpí úzkosťami, zle
spáva, nevie sa sústrediť, preto vyhľadala odbornú pomoc súkromnej terapeutky v oblasti duševného
zdravia a osobnostného rozvoja. Uvedené útoky sa udiali za prítomnosti
ich dcéry, ktorá z toho mala neustávajúci plač. Napätá situácia nastáva pri každom spoločnom stretnutí

s povinným. Uviedla, že útoky povinného smerovali iba voči navrhovateľke, avšak jeho správanie
môže na maloletej zanechať stopy, pričom maloletá sa ho bojí. Prítomnosť otca maloletej považovala
skôr za príťaž a maloletá má právo na zdravý duševný a telesný vývoj. Navrhovateľka považovala
za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a povinným, proti ktorému je
vedené nielen priestupkové konanie, ale aj konanie OO PZ v Trenčíne pod sp. zn. ČVS: ORP-680/TN-

TN-2025. Podľa navrhovateľky považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa
povinného v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje jej telesnú integritu. K podanému návrhu
pripojila uznesenie obvodného oddelenia PZ v Trenčíne, sp. zn. ČVS: ORP-680/TN-TN-2025 zo dňa
26.07.2025, zápisnicu o trestnom oznámení OO PZ Trenčín zo dňa 26.07.2025, záznam OO PZ Trenčín
zo dňa 01.03.2025 a zo dňa 13.12.2024, oznámenie OO PZ TN zo dňa 05.02.2025 a zo dňa 01.04.2025

o predložení veci Okresnému úradu Trenčín, vyrozumenie OO PZ TN zo dňa 11.08.2025.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľka v návrhu opísala
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a
doloženými listinnými dôkazmi ich osvedčila. Z vyjadrení navrhovateľky mal súd prvej inštancie za

osvedčené, že jej manželstvo s povinným, z ktorého pochádza maloletá dcéra, bolo rozvedené
a z obsahu rodičovskej dohody, obsiahnutej v rozsudku rozvode manželstva, vyplýva, že styk povinného
s maloletou sa realizuje vždy za prítomnosti navrhovateľky. Medzi navrhovateľkou a povinným teda
existuje právny vzťah, ktorý si vyžadujú bezodkladnú úpravu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľky a povinného, keďže tento sa voči navrhovateľke

správa spôsobom, ktorý u nej vzbudzuje dôvodné obavy o jej život a zdravie, čo vyplýva zo zápisnice
OO PZ Trenčín o trestnom oznámení zo dňa 26.07.2025, že povinný sa jej vyhrážal zabitím
a taktiež z uznesenia OO PZ Trenčín zo dňa 26.07.2025 o začatí
trestného stíhania vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť úpravy
podľa súdu prvej inštancie spočíva v tom, že povinný navrhovateľku podľa jej tvrdenia ohrozuje svojimi

atakmi, fyzicky agresívnym správaním, ktoré je nepredvídateľné. Navrhovateľka má z povinného strach,
vzbudzuje v nej obavu o jej fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje telesnú i duševnú integritu.
Za posledných 8 mesiacov došlo medzi nimi ku konfliktným situáciám trikrát, ktoré boli vyhrotené
k fyzickému násiliu, z čoho mal súd prvej inštancie za osvedčené, že povinný svojím konaním ohrozuje
telesnú i duševnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka má tak odôvodnenú obavu o svoj život

a zdravie, čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. So zreteľom na ochranu telesnej
a duševnej integrity navrhovateľky súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal
povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou spoločnej
účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci. Navrhovateľka navrhovala
trvanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru,

že na toto konanie musí nadväzovať aj konanie vo veci samej, preto navrhovateľke uložil súlade s § 336
ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Zamietnutou
časťou podaného návrhu je časť, ktorá predstavovala navrhované neobmedzené trvanie neodkladného
opatrenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu

100 %.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie povinný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Poukázal na to, že k dvom z troch navrhovateľkoutvrdených údajných útokov malo dôjsť ešte pred rozvodom manželstva, čo nepredstavuje dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje bezodkladná potreba upraviť pomery.
Taktiež tretí navrhovateľkou uvádzaný údajný útok označil za vyfabulovaný za účelom zamedzenia

jeho styku s maloletou. Trestné oznámenia, podávané navrhovateľkou voči nemu, doposiaľ neboli nijak
preukázané, pričom boli odmietnuté a jedno z konaní bolo odstúpené Okresnému úradu na priestupkové
konanie. Dodnes nebol ani len priestupkovo právoplatne uznaný vinným za skutky, z ktorých ho
neprávom a účelovo obviňuje navrhovateľka. Poukázal na to, že pokiaľ by tvrdenia navrhovateľky
o strachu z povinného a z útokov na ňu boli pravdivé, nedošlo by predsa k dohode o stretávaní sa

povinného s maloletou za prítomnosti navrhovateľky. Účelové tvrdenia navrhovateľky prišli v čase,
kedy mu začala brániť v stretávaní sa s maloletou. Skutočným dôvodom, pre ktorý podala navrhovateľka
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je to, že mu chce zamedziť v styku s maloletou,
nakoľko v zmysle platného súdneho rozhodnutia sa smie s maloletou stretávať len za prítomnosti
navrhovateľky. Vydaním napadnutého uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, mu bude
bránené v stretávaní sa s maloletou. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil

v zmysle § 388 CSP tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne
a prizná mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Povinný predložil dňa 17.09.2025 samostatným podaním výpis SMS komunikácie s navrhovateľkou,
v ktorej na otázku povinného: „Dobré ráno. Ako dnes s A.?“ navrhovateľka odpovedala: „Ahoj, nijak. Platí

neodkladné opatrenie, podľa ktorého máš zákaz približovať sa ku mne, tým pádom sa styk s A. nedá
zrealizovať, keďže styk sa má vykonávať za mojej prítomnosti.“ Na uvedené povinný odpovedal: „Ale ja
ho mám na 10m od teba, nemám zákaz s A., u nás v E. je väčší pozemok ako 10m, takže nie je problém
byť 10 m od nás. Veď toto je v neprospech A., povedala si, že keď sa vrátiš z dovolenky vrátiš mi dni
s A.. Normálne príďte do E. a ja dodržím vzdialenosť alebo príde môj otec pre vás a ja budem 10 m.

Hovorila si, že nebudeš brať A. otca a uvedomuješ si, že to práve robíš.“

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že povinný sa v odvolaní vcítil do role
poškodeného s tým, že mu má navrhovateľka brániť v styku s maloletou. Skutočným a jediným
dôvodom,prektorýnavrhovateľkapodávalanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,bolajejobava

o život a zdravie zo strany povinného. Medzi posledným útokom, ktorý bol doposiaľ najzávažnejší a
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prešlo iba niekoľko dní, pričom útoky povinného
vočinavrhovateľkemajústupňujúcicharakterodfackyastrkanie,ažpoškrtenie.Uviedla,žeponariadení
neodkladného opatrenia navštívila s maloletou starých rodičov v neprítomnosti povinného. Žiadala,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia v konaní podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe odvolania povinného preskúmal vec podľa § 379

a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je jedným z
najzávažnejších zásahov do práv fyzickej osoby, do osobných slobôd povinného z neodkladného
opatrenia, a preto musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom

osvedčiť, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť
ohrozená. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia
čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochranyjednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
protiktorejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Kvalitatívnepožiadavkynaosvedčenie
rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Zákaz

alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do
osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo
duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

13. Rozhodovanie formou neodkladného opatrenia by malo byť považované za výnimočné, keďže

neodkladným opatrením súd rozhoduje v podstate bez podrobnej znalosti skutočného stavu (práve
z dôvodu naliehavosti zásahu súd spravidla nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie), len na základe
skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia a prípadne aj ostatní účastníci
konania, ak už mali možnosť sa k veci vyjadriť. Preto pre nariadenie neodkladného opatrenia
ustanovuje procesný predpis osobitné predpoklady, medzi nimi najmä osvedčenie potreby neodkladnej

úpravy pomerov (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP). Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda existencia naliehavej potreby zákroku, ktorý neznesie odklad.

14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
zaoberá len tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a jeho príloh, čo súvisí s tým, že strany
nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP).
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Bremeno
osvedčenia tvrdených skutočností spočíva preto výlučne na navrhovateľke
navrhovaného neodkladného opatrenia a jej návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho
meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľky
bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.

15. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že navrhovateľka
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia neosvedčila. Pokiaľ sa

navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie – zákaz priblíženia k navrhovateľke, bolo potrebné, aby
navrhovateľka osvedčila, že sa povinný dopúšťa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takého konania, v dôsledku ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma na živote
alebo zdraví. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli navrhovateľkou doložené také

listinné alebo iné dôkazy, ktoré by osvedčovali ohrozenie života a zdravia navrhovateľky, ktorá síce k
návrhu predložila podané trestné oznámenie (č.l. 9 a 10 spisu), avšak jej podaním sa zaoberá
OO PZ v Trenčíne, kde je vedené konanie pod ČVS: ORP-680/TN-TN-2025, ktoré k dnešnému
dňu nebolo ukončené a povinný tvrdenia navrhovateľky popiera, pričom dané je predmetom konania
vedeného na OO PZ v Trenčíne. Odvolací súd poukazuje na to, že podanie trestného oznámenia, ktoré

podala navrhovateľka, automaticky neznamená, že súd zakáže povinnému priblížiť sa k navrhovateľke
(ktorá je matkou maloletého dieťaťa povinného, ktorý má právo stýkať sa s maloletým dieťaťom len za
prítomnosti matky dieťaťa), pokiaľ nemá osvedčené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému konaniu
zo strany povinného, že navrhovateľka je v čase realizácie styku povinného s maloletým dieťaťom
ohrozená, keď uvedené má vyplývať výlučne z tvrdení navrhovateľky, ktoré povinný popiera, a keď tieto

nie sú osvedčované žiadnymi inými skutočnosťami (napr. lekárske správy, výpovede
svedkov, fotodokumentácia, alebo iné). V danom prípade dokonca povinný osvedčil ním tvrdenú obavu,
že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia môže dôjsť k obmedzeniu realizácie jeho styku
s maloletým dieťaťom, keď z predloženej SMS komunikácie povinného s navrhovateľkou vyplýva, žepodľa navrhovateľky sa pre nariadené neodkladné opatrenie styk nedá realizovať, pričom povinný
navrhoval spôsob možného riešenia stretnutím na väčšom pozemku.

16. Z vyjadrení navrhovateľky i povinného a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi
navrhovateľkou a povinným ako rodičmi maloletej, o starostlivosti ktorej spolu uzavreli rodičovskú
dohodu, dochádza v čase realizácie styku povinného s maloletou ku
konfliktným situáciám vyvolaným oboma stranami, pričom tieto opakované hádky nepredstavujú len
jednostranné agresívne správanie povinného. Z trestného oznámenia, podaného navrhovateľkou,

podaného odvolania povinného i predloženej SMS komunikácie je zjavné, že navrhovateľka a povinný
ako rodičia dvojročného maloletého dieťaťa zatiaľ nedokážu spolu v prípade rozdielnych názorov
na rôzne situácie (napr. o dovolenke a náhradných termínoch styku) viesť zrelú, vecnú a funkčnú
komunikáciu bez stupňovania emócií, čo môže mať vplyv nielen na nich, ako rodičov (a dospelé osoby),
ale i na ich spoločné maloleté dieťa.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo doposiaľ navrhovateľkou osvedčené, že by tieto konflikty
medzi ňou a povinným predstavovali ohrozenie jej zdravia a života v takom rozsahu, pre ktoré by bolo
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a povinným v navrhovanom rozsahu. Bez splnenia
podmienok uvedených v § 325 CSP tak nie je možné povinnému uložiť súdnym rozhodnutím v podobe
neodkladného opatrenia, aby sa na súdom stanovenú vzdialenosť k navrhovateľke nepribližoval, a preto

z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP tak, že povinnému, ktorý bol v konaní plne úspešný, súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).