Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/220/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825200208
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825200208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, (ako maloletá zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, v priebehu
konania nadobudla plnoletosť), trvale pobytom B. XXXX/X, C., zastúpená právnou zástupkyňou: Mgr.
Katarína Šimánková, advokátka, so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, dieťa rodičov - matka: D. B.,
E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, C., zastúpená právnou zástupkyňou: Mgr. Katarína
Šimánková, advokátka, so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske a otec: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom G. H. X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K.

XXXX/X, K., v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o protinávrhu otca na zníženie výživného,
oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.15P/3/2025-176zodňa21.júla2025,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zvýšil
vyživovaciupovinnosťotcaD.B.,nar.XX.XX.XXXX,nadcéruA.B.,nar.XX.XX.XXXX,naposledyurčenú
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-62 zo dňa 30.09.2024 zo sumy 130,- eur na

sumu 250,- eur, a to počnúc dňom 01.01.2025, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky
A. B., nar. XX.XX.XXXX vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Vo
výroku II. zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom v sume 840,- eur z titulu zvýšenia výživného
k rukám A. B., nar. XX.XX.XXXX, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III.
v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky - dieťaťa A. B. zamietol. Výrokom IV. zamietol návrh otca na
zníženievýživného.VýrokomV.došlokzmenerozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.15P/14/2024-62
zo dňa 30.09.2024. Vo výroku VI. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky v tom čase maloletého
dieťaťa A., podaný 14.01.2025, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 130,-
eur na sumu 350,- eur mesačne, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k tomuto návrhu, Správu
kolízneho opatrovníka zo dňa 14.02.2025, protinávrh otca na zníženie výživného, vyjadrenia rodičov,
navrhovateľky na nariadenom pojednávaní, na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 78
ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, ako aj § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej

časti svojho rozsudku.

3. Z výsledkov dokazovania mal za zistené, že naposledy o výživnom na navrhovateľku bolo
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-62 zo dňa 30.09.2024, kedy súdschválildohodurodičovozníženívýživnéhonavtomčasemaloletúA.počnúcdňom14.02.2024zosumy
200,- eur na sumu 130,- eur. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2024. V tom čase
otec dieťaťa mal zhoršený zdravotný stav, uvádzal, že nemá žiaden príjem, nebola mu priznaná podpora

v nezamestnanosti na území SR, taktiež v ČR, mal požiadané o invalidný dôchodok, ktorý bol v tom
období v štádiu šetrenia. V Taliansku otec bol 18 rokov, pričom tvrdil, že oficiálne pracoval asi 5 rokov,
na sezónne práce. Otec sa liečil v ČR, kde chodil na ošetrenia, mal zvýšené dávky inzulínu. Matka v tom
čase akceptovala situáciu na strane otca, ktorú si zavinil aj sám tým, že nezaplatil zdravotné poistenie
na území SR. Už v tom čase boli posielané platby otca z jeho účtu na účet priateľky, napríklad len v júni

2024 sumy 250,- eur, 500,- eur, 200,- eur. Otec uvádzal dlhy voči Českej sociálnej poisťovni, výdavky
na telefón, výdavky na stravu 300,- eur, inkaso 25,- eur elektrina, poistenie, mal zvýšené výdavky za
ubytovanie v L., kde chodil na rôzne vyšetrenia, všetko hradil zo sumy 10.000,- eur z predaja auta. Matka
žila s manželom, ktorý mal príjem 800,- eur, dcéra mala 17 rokov. Už v tom čase trpela alergiou na
lepok a laktózu, mala značné stravovacie obmedzenia, bola študentkou SPŠ v D., bola ubytovaná na
internáte. Matka uvádzala výdavky na maloletú do 500,- eur mesačne, výdavky na internát, stravovanie

v škole a mimo školy, vodičský kurz, kúpa počítača, vreckové a podobne. Matka bola zamestnaná s
príjmom približne do 1000,- eur, poberala rodinný prídavok, uhrádzala hypotéku 289,- eur, výdavky za
plyn, elektrickú energiu, telefón, dopravu, poistenie a podobne.
Súd prvej inštancie teda posúdil pomery na strane oboch rodičov a dieťaťa v čase posledného
rozhodovania dňa 30.09.2024, kedy bolo schválená dohoda rodičov o znížení výživného s tým, že matka

podala návrh o necelých 5 mesiacov s tvrdením, že pomery u otca sa zmenili a dovoľujú zvýšiť výživné.
V tomto konaní mal preukázané, že už dňa 17.09.2024 prišla na účet, ktorý otec nahlásil, a to na účet
jeho staršej dcéry D. záloha 1000,- eur z titulu výkonu jeho práce pre spoločnosť Truck SK s.r.o., taktiež
už dňa 27.09.2024 bola otcovi vyplatená suma 12.000,- eur od poisťovne Metlife, na účet jeho sestry,
pričom otec v konaní tvrdil, že nemal vedomosť o týchto platbách. Svoj účet mal zablokovaný v dôsledku

začatej exekúcie na výživné, preto si dával posielať tieto platby na účet sestry, resp. staršej dcéry.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že už v čase znižovania výživného otec disponoval týmito sumami
a následne mu bol od 22.08.2024 vyplatený invalidný dôchodok, ktorý od 01.01.2025 poberá v sume
374,60 eur. Uvedené považoval za zmenu pomerov na strane otca ako osoby k výžive povinnej, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného, nakoľko v čase znižovania výživného otec deklaroval, že žiaden príjem

nemal. Dňa 04.12.2024 bola otcovi vyplatená suma 1648,- eur, dňa 20.01.2025 suma 1000,- eur a
dňa 07.02.2025 v sume 450,- eur od spoločnosti Truck SK s.r.o, pričom túto prácu otec musel zo
zdravotných dôvodov ukončiť, čo súd akceptoval. Peniaze boli vyplatené na účet jeho dcéry, čo viedlo
súd k záveru, že otec svoj príjem zahmlieval, čím sa stali jeho pomery ťažko preskúmateľné. Dňa
08.04.2025 bola otcovi doplatená suma dôchodku 3.212,01 eur a v mesiaci jún 2025 bolo poisťovňou

otcovi vyplatených ďalších 18.000,- eur za priznanie invalidity. V mesiaci jún prišla platba od zdravotnej
poisťovne 777,63 eur a prevod zostatku poistenia 771,76 eur. Od mesiaca jún 2025 sa otec znovu
zamestnal na čiastočný úväzok, pričom za 5 odpracovaných dní ako strážnik dosiahol príjem 282,98 eur,
z čoho sa dá predpokladať príjem priemerne mesačne aspoň 800,- eur. Pomery otca sa zlepšili aj v tom,
že aktuálne už presunul celú zdravotnú starostlivosť na Slovensko, kde mu odbudnú výdavky na dopravu

do ČR, na ubytovanie a platenie zdravotnej starostlivosti, ktoré výdavky súd v predchádzajúcom konaní
plne akceptoval. Aktuálne sa otec lieči už len na Slovensku. Taktiež mu reálne zanikla povinnosť platiť
úver vo výške 350,- eur, ktorý platil od januára tohto roku, avšak poisťovňa mu z titulu poistenia tento
úvercelývyplatilaaotcovibolipoisťovňoueštevrátenéplnenia.Zatejtosituáciepretosúdprvejinštancie
dospel k záveru, že zvýšenie výživného z jeho strany na plnoletú dcéru A. je čiastočne dôvodné. Ak otec

len za obdobie od začatia konania mal príjem viac ako 21.000,- eur z titulu poistného plnenia 18.000,-
eur, z titulu doplatku dôchodku vo výške 3.223,11 eur, poberá invalidný dôchodok 374,60 eur a aktuálne
aj príjem zo zamestnania cca 800,- eur, je dôvod na zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne, a
to aj pri zohľadnení jeho výdavkoch na bývanie, elektriku, vodu, náklady na stravu, hygienu a zdravotnú
starostlivosť. Argument otca, že suma poistného 18.000,- eur vyplatená za invaliditu nemôže byť použitá

na výživné, považoval súd prvej inštancie za nesprávny, nakoľko uvedenou sumou si otec kompenzoval
práve stratu príjmu, z ktorého by bol povinný platiť riadne výživné. Vynaložiť celú sumu na prestavbu jeho
rodinného domu nebolo možné akceptovať, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
otca. V ďalšom súd poukázal aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, z ktorej
vyplývalo, že otec býva v starom jednoizbovom rodinnom dome, domácnosť je zariadená potrebným

nábytkom, spotrebičmi a i keď ide o skromné bývanie, hygiena je na veľmi dobrej úrovni a prostredie
je vhodné aj pre pobyt dieťaťa.4. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za nedôvodné považuje aj to, že otec má v ČR
dva účty, na ktoré si preukázateľne vykonáva prevody zo svojho účtu, pričom vierohodne nevysvetlil
potrebu vedenia účtov v ČR, čo ale nepochybne len zvyšuje jeho výdavky a jeho celkové pomery

zahmlievaazneprehľadňuje.Čosatýkaspotrebysumy12.000,-eurnavyplateniedlhovsestre,nákladov
na zdravotnú starostlivosť z minulého obdobia, doplatenie výživného, súd prvej inštancie uvedené
čiastočne akceptoval s prihliadnutím na to, že otec skutočne dlhý čas počas liečenia nemal žiaden
príjem. Nedôvodný je argument otca, že dcéra si má privyrobiť brigádnicky. Od mesiaca apríl 2025 A.
aj pracuje na výpomoc ako čašníčka, ide však o minimálny príjem, ktorý nemôže suplovať vyživovaciu

povinnosť povinného rodiča, o to viac, že dcéra si hradí pohonné hmoty pri preprave z C. do M.. Otec sa
s dcérou nestretáva, nad rámec výživného neprispieva a v minulosti neplatil ani dobrovoľne, preto matka
bola nútená podať návrh na exekúciu, čo prinieslo otcovi ďalšie komplikácie a nepochybne aj zvýšené
výdavky. Dôvody, pre ktoré sa otec s dcérou nestretáva, nie sú významné pre určenie výživného, aj
keď ide o výživné na plnoleté dieťa. Vzťahy medzi dcérou a otcom sú narušené dlhodobo. Pokiaľ ide o
invaliditu otca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať prácu o 75 % ako vyplynulo z lekárskeho posudku,

súd prvej inštancie konštatoval, že výška dôchodku je nízka a bola ovplyvnená práve tým, že otec nemal
zamestnanie predovšetkým v Taliansku za celé obdobie legálne, sám uviedol, že robil aj na čierno, do
sociálneho systému peniaze neodvádzal, čo sa nemohlo logicky preniesť ani do doby dôchodkového
poistenia pre účely určenia invalidného dôchodku.
Matke poklesol príjem oproti predchádzajúcej úprave, kde deklarovala príjem cca 1.000,- eur, aktuálne

je jej priemerný príjem 863,- eur, poberá rodinný prídavok 60,- eur a jej partner dosiahne zárobok do
700,- eur mesačne. Má výdavky za plyn a elektriku cca 143,- eur, spláca hypo úver 272,- eur, ročná
poistka za dom 76,29 eur, zaplatila dcére vodičský preukaz 800,- eur, hradí dcére telefón 44,- eur, platí
internet doma 15,99 eur, mesačné vreckové vrátane zaplatenia drogérie, kozmetiky predstavuje podľa
matky 150,- eur, hradí internát 41,- eur, stravu počas školy a stravu mimo školy si matka uplatnila v

sume do 500,- eur vzhľadom na bezlaktózovú a bezlepkovú stravu. Ďalšie výdavky sú tvorené zubnými
ošetreniami, platbou poistného 28,65 eur. Dcéra nastúpila do maturitného ročníka, kde výdavky na
stužkovú odhadovala matka a dieťa na cca 350,- eur, to sú výdavky na šaty, topánky a podobne.
Uvedené výdavky súd vyhodnotil ako dôvodné a primerané dieťaťu v jej veku, pričom na výdavky na
stravu dieťaťa 500,- eur za celý mesiac súd nepovažoval za primerané a preukázané aj napriek tomu, že

ide o diétne stravovanie. Za neopodstatnený výdavok považoval súd kúpu auta pre dcéru na splátky za
6.000,- eur, kde úverová splátka je 112,- eur, aj keď A. uviedla, že sa autom prepravuje len nevyhnutne,
napríklad na brigádu do Bojníc.
Vzhľadom na uvedené zvýšil výživné zo sumy 130,- eur na sumu 250,- eur počnúc dňom 01.01.2025,
i keď ide o veľmi krátky čas od doby poslednej úpravy výživného, avšak u otca došlo k takej zmene

pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného od podania návrhu. Nedoplatok na výživnom za dobu od
01.01.2025do31.07.2025,t.j.za7mesiacovpo120,-eur,spolu840,-eursúdprvejinštancieuložilotcovi
zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd prihliadol na výšku nedoplatku a taktiež na
peňažné prostriedky, ktorými otec disponoval. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného v sume 350,- eur zamietol ako nedôvodný, nevidel dôvody na zvýšenie výživného spätne

k01.10.2024.Ajkeďotecnásledneposkoršomrozhodnutísúdudisponovalspeniazmi,súdkonštatoval,
že otec si dôvodne pokryl výdavky za minulé obdobie. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh otca na
zníženie výživného, ktorý považuje za absolútne neopodstatnený, vyjadril zmenu rozsudku od poslednej
úpravy výživného tak, ako vyplynulo z výrokovej časti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku do výrokov I., II., IV., V., VI. podal otec prostredníctvom splnomocneného
zástupcu odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (č.l. 177 súdneho spisu). V odôvodnení odvolania otec uviedol,

že jeho príjem z aktuálneho zamestnania nikdy nepredstavoval a nikdy nebude predstavovať sumu 800,-
eur. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 17.06.2025 je zamestnaný v spoločnosti D.I.SEVEN, a.s. ako
pracovník strážnej služby, ide len o skrátený úväzok so základným ustanoveným pracovným časom 92
hodín mesačne, čo predstavuje pracovný fond 8 dní. K uvedenému predložil výplatnú pásku za mesiac
júl 2025, kedy dosiahol čistý príjem 414,67 eur. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že jeho príjem za jún 2025 bol vo výške 283,98 eur, avšak je zrejmé, že na účet mu
bola reálne poukázaná len suma 256,25 eur, nakoľko zamestnávateľ vykonal zrážku za stravné lístky vo
výške 26,73 eur. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavupredstavujúceho jeho pravidelný mesačný príjem, čo do podstatnej miery ovplyvnilo výšku určeného
výživného.
V ďalšom uviedol, že odo dňa, keď utrpel cievnu mozgovú príhodu, 09.12.2023, zostal bez akéhokoľvek

príjmu, odkázaný na najbližšiu rodinu, ktorá mu pomáhala nielen po psychickej, ale aj po finančnej
stránke. Toto obdobie trvalo takmer jeden a pol roka, za ktorý čas mu vzniklo veľké množstvo dlhov.
Uviedol, že bol liečený v Českej republike, kde následne absolvoval viaceré kontroly, s čím boli spojené
zvýšené výdavky na ubytovanie, dopravu, stravu, lieky a podobne. Veľkou oporou okrem rodiny mu
bola v tomto ťažkom období života priateľka I. J., ktorá mu pomáhala aj finančne, absolvovala s ním aj

kontrolyulekára,využívalinatentoúčeljejmotorovévozidlo,kupovaladiaľničnéznámky,zabezpečovala
stravu, lieky a všetko. Z tohto dôvodu po vyplatení poistného plnenia jej vrátil sumu 1.600,- eur, ktorá
predstavovala náklady na pohonné hmoty do Českej republiky, ubytovanie, stravu, lieky a ostatné
potreby. Po prepustení z nemocnice z peňazí, ktoré mu boli vyplatené poisťovňou, platil výdavky na
bývanie, stravu, pohonné hmoty, paušál na mobilný telefón, poistky a podobne, čo predstavovalo okolo
4.800,- eur s tým, že všetky platby boli vykonávané práve z účtu jeho priateľky I. J. z dôvodu, že jeho

účet bol zablokovaný v dôsledku exekúcie, ktorá bola vedená z dôvodu neplatenia výživného, ktoré ale
reálne nebol schopný platiť. Z predložených účtov jasne vyplýva, že jeho priateľka sa počas pracovných
dní stravuje v reštaurácii Centrum vo N., resp. si robí nákupy potravín vo N., kde pracuje, ktoré sumy
však do jeho nákladov nezarátali, bolo by nelogické, aby si robila ešte aj veľké nákupy potravín, pokiaľ
žije sama. Priateľka si pravidelne dobíja kredit na autobusovú kartu, preto výdavky na kúpu pohonných

hmôt taktiež nemôžu byť jej, ale otcove, pretože motorovým vozidlom chodí do práce on.
Z vyplateného poistného plnenia financie išli 231,37 eur na zameškané výživné, 1.170,- eur mesačné
výživné na A., 877,- eur nedoplatok v Českej sociálnej poisťovni, 1.209,58 eur strešná krytina na rodinný
dom, 2.150,- práce v súvislosti s výmenou strešnej krytiny, 250,- eur kúpa kosačiek na úpravu okolia
rodinného domu. Zároveň musel zaplatiť aj Union zdravotnej poisťovni sumu 1.500,- eur z dôvodu, že

po prerušení živnosti v Českej republike dňa 03.01.2024 na základe pokynu poisťovne platil zdravotné
poistenie v Českej republike ako samoplatca. Dňa 02.04.2025 sa chcel z poisťovne odhlásiť, avšak
pracovníčka na pobočke mu oznámila, že jeho poistenie zaniklo ku dňu prerušenia živnosti, nevedela
uviesť, z akého dôvodu bol odkázaný na platenie poistenia v postavení samoplatcu. Poradila mu,
aby sa do zdravotnej poisťovne prihlásil na území Slovenskej republiky, a to spätne od 01.01.2024.

V poisťovni Union mu oznámili, že je síce možné sa prihlásiť aj so spätným dátumom, avšak je potrebné
za uvedené obdobie doplatiť poistné, čo predstavovalo sumu 1.500,- eur. Keďže nechcel navyšovať
náklady na zdravotnú starostlivosť v Českej republike, túto sumu zaplatil. Od januára 2025 do júla 2025
bol povinný platiť splátku úveru vo výške 350,- eur, čo predstavuje sumu 2.450,- eur, čo taktiež platil
z vyplateného poistného plnenia. Predmetný úver bol poistený, avšak poisťovňa za neho platila splátky

úveru len jeden rok, následne musel úver opäť platiť on. Vzhľadom k tomu, že mu bol priznaný invalidný
dôchodok, poisťovňa v júli 2025 tento úver v celosti vyplatila a tento výdavok už nemá. Z vyplateného
poistného plnenia vo výške 12.000,- eur a 18.000,- eur sa už väčšia časť minula, pričom zo zvyšnej
časti, ktorá predstavuje 12.000,- eur, otec stále hradí nevyhnutné náklady, ktoré nie je možné pokryť
z jeho mesačných príjmov, taktiež nepredvídateľné výdavky. Určitú časť tohto plnenia si ponecháva

na údržbu a nutnú rekonštrukciu domu, ktorý je aktuálne v dezolátnom stave. Predmetný dom bol
viac ako 7 – 8 mesiacov neobývaný, a preto, ak nedôjde k jeho rekonštrukcii, môže sa stať, že otec
príde o strechu nad hlavou, čím by sa jeho situácia skomplikovala. Jeho pravidelný mesačný príjem zo
zamestnania aktuálne predstavuje cca 414,- eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 374,60 eur, čo
spolu predstavuje sumu 788,60 eur. Hradí si náklady 68 eur poistenie Metlife, 20,- eur poistenie Uniqa,

50,- eur doplnkové dôchodkové sporenie, 59,- eur inkaso, 10,- eur pevná linka, 40,- eur paušál, 350,- eur
strava, 30,- eur lieky, 20,- eur drogéria, 30,- eur oblečenie, 80,- eur tankovanie, využíva motorové vozidlo
priateľky. Okrem toho má aj ročné náklady na pelety, ktorými sa v zime vykuruje rodinný dom a tieto
predstavujú sumu 1.500,- eur, daň za nehnuteľnosť vo výške 73,- eur a poplatok za komunálny odpad
vo výške 38,- eur. V ďalšom namietol výdavky, ktoré si uplatnila dcéra A., teda navrhovateľka a mal

za to, že tieto sa od poslednej úpravy výšky výživného, ku ktorému došlo v septembri 2024, nezmenili,
to znamená, že nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti
pôvodným okolnostiam. Aktuálne stále navštevuje Strednú priemyselnú školu D., odbor mechatronika,
pokiaľ uvádzala výdavky na paušál vo výške 44,- eur, tieto otec namietol, považoval ich za neprimerane
vysoké. Z webovej stránky mobilného operátora Telekom je zrejmé, že ponúka študentské paušály vo

výške maximálne 20,- eur, ktoré zahŕňajú neobmedzené volania, sms a k tomu aj 100 GB dát, čo je
postačujúce, namieta výdavky na vreckové, drogériu a kozmetiku vo výške 150,- eur mesačne, a to
s poukazom na výpoveď navrhovateľky, ktorá sama uviedla, že matka jej dáva týždenné vreckové
10,- eur, z toho vyplýva, že na drogériu a kozmetiku minie mesačne 190,- eur, čo je neadekvátnasuma. Rovnako nemožno považovať za primerané a preukázané náklady na stravu vo výške 500,-
eur. Čo sa týka poklesu príjmu matky o takmer 140,- eur, súd prvej inštancie sa počas konania vôbec
nezaoberal skutočnosťou, prečo k takémuto poklesu príjmu došlo. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie

zamestnanie za menej výhodné, resp., že mu poklesol príjem z tohto zamestnania, musí skúmať, či
sa tak stalo z dôležitého dôvodu, ak to tak nie je, mal by vychádzať z jeho príjmov pred zmenou
zamestnania.
Poukázal na to, že za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia, treba pri posudzovaní však ďalej ho modifikovať možnosťami rodiča,

ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o možnosti podmienené subjektívnymi vlastnosťami,
zdravotný stav, pracovné ponuky, fyzická zdatnosť a žiadal, aby Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd,
preskúmal vec a zmenil tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 130,- eur na sumu 50,-
eur, ktoré je výživné povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy vopred, najneskôr do posledného dňa
predchádzajúceho mesiaca. Návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného sa zamieta, a tým dochádza
k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-62 zo dňa 30.09.2024 s tým, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu v podaní doručenom súdu dňa 10.09.2025 (č.l. 194
súdneho spisu) uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v rámci konania.
Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je v záujme navrhovateľky a z uvedeného dôvodu navrhujú

rozsudok potvrdiť.

7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe

odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu bol potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom navrhovateľky bez
nariadenia pojednávania, sa uvádza, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnejtabuliKrajskéhosúduvŽilinevlehotenajmenej5dnípredjehovyhlásenímanawebovejstránke
Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku

odvolacím súdom.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku

je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

12.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité
pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu

vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie
pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť

zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom
spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou

v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa
z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského
systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie teda postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného pre ňu ako
plnoleté dieťa z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska možností a schopností
rodičov, ktoré je na výživu rodičov doposiaľ plne odkázané a tie potom v záujme zistenia podstatnej
zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie

výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom na základe schválenej dohody rodičov
o znížení výživného na maloletú A. počnúc 14.02.2024 zo sumy 200,- eur na sumu 130,- eur rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-62 zo dňa 30.09.2024.

14. Po posúdení veci na základe odvolania otca, vo väzbe k odvolacím dôvodom krajský súd uvádza,

že ani jeden z nich nebol relevantný.

15. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie s ohľadom na hypotézu právnej normy § 26 Zákona o rodine,

teda vo vzťahu k zisteniu skutočností potrebných na posúdenie otázky, či je dôvodné pristúpiť k zmene
súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti v tom čase k maloletému dieťaťu, teraz plnoletému
dieťaťu, teda či došlo alebo nie k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného.
Bolo vykonané dostatočné dokazovanie aj s ohľadom na hypotézu právnych noriem stanovujúcich
kritériá pre určenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (v predmetnom prípade najmä § 62 ods.

2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ohľadom pomerov účastníkov v čase posledného rozhodnutia
súdu o výške výživného (zníženie výživného), súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov obsiahnutých
v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 15P/14/2024, ako aj z rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 15P/14/2024-62 zo dňa 30.09.2024. Aktuálne pomery účastníkov mal preukázané
výsluchom účastníkov, navrhovateľky – teda plnoletého dieťaťa, matky, otca navrhovateľky, kolízneho

opatrovníka na pojednávaní, ako aj listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia
pomerov, lekárskymi správami, listinami preukazujúcimi príjmy, výdavky matky, otca navrhovateľky,
listinami preukazujúcimi výdavky na potreby navrhovateľky, z ktorých okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby navrhovateľky a na druhej strane príjmy a výdavky
rodičov.

Otec namietol, že jeho príjem z aktuálneho zamestnania nikdy nepredstavoval a nikdy nebude
predstavovať sumu 800,- eur a nie je mu zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k uvedenej
sume, pretože v odôvodnení rozhodnutia bolo len stroho konštatované, že za 5 odpracovaných dní
dosiahol príjem vo výške 283,98 eur, čo vyplýva z výplatnej pásky za mesiac jún 2025, z čoho sadá predpokladať mesačný príjem otca minimálne vo výške 800,- eur, a preto súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu predstavujúceho jeho pravidelný
mesačný príjem, čo ovplyvnilo v podstatnej miere výšku určeného výživného. K uvedenému odvolací

súd poukazuje na odseky 22., 23., 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie
nevychádzal len z príjmu otca z aktuálneho zamestnania, ale takisto správne vychádzal z príjmov, ktoré
otec získal už v čase, keď nadobudol právoplatnosť pôvodný rozsudok upravujúci zníženie výživného,
to znamená, že vychádzal zo všetkých príjmov, ako aj z majetkových pomerov otca. Súd prvej inštancie
uviedol, že už 17.09.2024 prišla na účet otcovi čiastka 1.000,- eur z titulu výkonu jeho práce pre

spoločnosť Truck SK s.r.o., zároveň z tejto spoločnosti dňa 04.12.2024 mu bola vyplatená suma 1.648,-
eur, dňa 20.01.2025 suma 1.000,- eur, dňa 07.02.2025 suma 450,- eur, pričom išlo o uzavreté zmluvy
o dielo, na základe ktorých vykonal pre túto spoločnosť prácu, to znamená, že išlo o jeho príjmy. Zároveň
uždňa27.09.2024bolaotcovivyplatenásuma12.000,-eurzpoisťovneMetlife,bolmupriznanýinvalidný
dôchodok od 22.08.2024 v sume 366,80 eur, od 01.01.2025 poberá invalidný dôchodok v sume 374,60
eur eur. Dňa 08.04.2025 bola otcovi doplatená suma dôchodku vo výške 3.212,01 eur a mesiaci jún

2025 bolo poisťovňou otcovi vyplatených ďalších 18.000,- eur za priznanie invalidity. Rovnako bolo
preukázané, že pomery otca sa zlepšili aj v tom, že presunul celú zdravotnú spravodlivosť na Slovensko,
odbudli mu výdavky na dopravu do Českej republiky a zanikla mu aj reálne povinnosť platiť úver vo
výške 350,- eur. Uvedené posúdil súd prvej inštancie ako zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu
v podstatnom zvýšení príjmov, ktoré mali vplyv na celkovú finančnú situáciu otca ako povinného rodiča.

V podrobnostiach odvolací súd na predmetné odseky odôvodnenia napadnutého rozsudku odkazuje
a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Už len v úhrne, keby odvolací súd spočítal príjmy otca, ktoré
nadobudol už v septembri 2024, bol mu priznaný dôchodok od 22.08.2024 v sume 366,80 eur, od
01.01.2025 v sume 374,60 eur, berúc do úvahy aj vyplatenie poistného plnenia 12.000,- eur a 18.000,-
eur, odmeny za zmluvy o dielo spolu v sume 4098,-eur, jeho príjem za rozhodné obdobie predstavoval

celkovo v súhrne 37.310,01 eur aj s prihliadnutím na argumenty otca, že dlhší čas počas doby liečenia
nemalžiadenpríjem,toznamená,žespotrebovalsumu12.000,-eurnavyplateniedlhovsestre,nákladov
na zdravotnú starostlivosť, doplatenie výživného, výdavky partnerke.
Námietky otca vyjadrené v odvolaní o vysokej sume výdavkov navrhovateľky na paušál vo výške 44,-
eur, výdavkov na drogériu, vreckové a kozmetiku vo výške 150 eur mesačne odvolací súd vyhodnotil

ako nedôvodné a poukazuje na odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej
inštancie vysporiadal s týmito námietkami, ktoré boli už vznesené aj v prvoinštančnom konaní, správne
vyjadril, aké výdavky sa zvýšili zo strany už plnoletej navrhovateľky, ktoré z týchto výdavkov neuznal,
ktoré považoval za odôvodnené a primerané dieťaťu vo veku navrhovateľky, s čím sa odvolací súd
stotožňuje a odkazuje na predmetný odsek.

16. V súvislosti s odvolacou námietkou otca týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci
odvolacísúduvádza,ženesprávneprávneposúdeniemôžespočívaťvtakompostupe,priktoromsúdpri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávne
interpretuje, alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala.
Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v súlade
s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 26 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a Čl. 5 Zákona o rodine, ale aj v súlade s § 121 CMP, ktoré na vec správne
aplikoval. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie

na základe výsledkov dostatočne vykonaného dokazovania a správne zisteného skutočného stavu veci
dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca v tom
čase voči maloletému dieťaťu došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného zo strany otca. K podstatnej zmene pomerov došlo hlavne na strane otca ako výživou povinnej
osoby, ale aj na strane už plnoletého dieťaťa – navrhovateľky.

17. Pokiaľ otec namietal výšku zvýšenej vyživovacej povinnosti, dokonca dal protinávrh a žiadal znížiť
vyživovaciu povinnosť zo sumy 130,- eur na sumu 50,- eur, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
pri určení zvýšenej vyživovacej povinnosti vychádzal zo správnych právnych východísk a výživné
určil posúdiac na jednej strane odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti

a majetkové pomery otca ako výživou povinnej osoby (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). S námietkami otca
uvedenými v odvolaní, že výška vyživovacej povinnosti nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam,
majetkovým pomerom a spochybnil niektoré výdavky, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadne posúdil, sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko z preukázaného príjmu, majetkovýchpomerov otca, pri zohľadnení všetkých otcom deklarovaných výdavkov, je v jeho možnostiach
a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči už plnoletému dieťaťu v súdom stanovej výške.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.01.2025, odvolací súd nemá
výhrady k takémuto určeniu počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, teda od prvého dňa mesiaca,
v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, keďže nie je pochybnosť o tom, že k tomuto dňu
už nastala zmena pomerov odôvodňujúca takéto zvýšenie.

19. Zameškané výživné súd prvej inštancie ustálil za správne obdobie a v správnej výške, pričom
odvolací súd nemá námietky ani voči určeniu dlhšej než paričnej lehoty, a to tri mesiace od právoplatnosti
rozsudku na zaplatenie nedoplatku na výživnom (§ 232 ods. 3 CSP), keďže to odôvodňujú finančné
pomery výživou povinnej osoby.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.