Rozsudok – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 5T/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012382
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124012382.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 13. októbra 2025 v Považskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom B., D. E. F. E. G., toho času od 30.09.2025, vo väzbe
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

j e v i n n ý , ž e

1/ dňa 21. 04.2024, v čase o 16.00 hod., bez súhlasu opustil areál Psychiatrickej nemocnice vo G.
H., I. J. XXX, kde bol umiestnený na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/91/2022,
zo dňa 22.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2022, ktorým mu bolo uložené ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou v Psychiatrickej nemocnici vo G. H., I. J. XXX, tak, že počas
vychádzky v rámci areálu Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, v zadnej časti areálu preskočil
plot, presunul sa na autobusovú zastávku na hlavnej ulici vo Veľkom Záluží, odkiaľ išiel autobusom do

Nitry, ďalej vlakom do Trenčína a následne vlakom do Bratislavy, kde si obstaral dávku drogy, ktorú
následne užil a vlakom sa presunul do mesta Trenčín, kde bol dňa 24.04.2024 o 19.22 hod., vypátraný
hliadkou PZ a dodaný do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie,

2/ dňa 30. 09. 2024, v čase o 19.45 hod., v parku pri vlakovej stanici v Trenčíne, na lavičkách
pri betónovom altánku pristúpil zozadu k sediacemu poškodenému K. L., nar. v roku 1949, o ktorom
predpokladal, že je starší ako 60 rokov, schmatol ho okolo pása, stiahol k zemi a následne z neho strhol
bundu tmavomodrej farby, z ktorej vzal eurobankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur, eurobankovku

v nominálnej hodnote 10,- Eur, tlačidlový mobilný telefón neznámej značky a občiansky preukaz
poškodeného, čím spôsobil poškodenému K. L., škodu vo výške 200,- Eur, a

t e d a

v bode 1/
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného

liečenia, ktoré mu uložil súd a útekom z ústavu výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažil

v bode 2/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe – osobe
vyššieho veku

t ý m s p á c h a l

v bode 1/prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.,

v bode 2/

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. e) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na §

36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (slovom:
sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému:

- K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, adresa na doručovanie písomností ZOS Krajné, n.o.,
Krajné 292, Krajné, 916 16,

vo výške 200,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.
d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 139 písm. e) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, teda z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či
toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný
v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja v
konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.

Podľa§257ods.8Tr.por.aksúdrozhodol,ževyhlásenieobžalovanéhopodľaodseku5prijíma,zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná
iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej

činnosti.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku v bode 1 obžaloby, na všetky otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia,
a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho

vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom a výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k nepriznanému skutku vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkov B. M. a I. B., prečítaním výpovedí poškodeného K. L. a svedka A. N.,oboznámením záverov znaleckého posudku č. 48/2024, zápisnice o ohliadke s fotodokumentáciou,
zápisu o dychovej skúške a oboznámením registra trestov a registra priestupkov.

Obžalovaný pokiaľ ide o zločin lúpeže uviedol, že daný deň bol na hlavnej stanici v Trenčíne, kde sa
stretol s I. B., čosi popili a ako pili, tak prišiel za ním, že vie o nejakom pánovi, ktorý má peniaze, asi
1.500,- € a keď chce môžu ho ísť okradnúť. On mu na to povedal, že je to veľký risk, ale Kovács, že je
to dohodnuté s Letíciou aj Blahom, a teda Letícia toho pána zobrala na záchod, kde mu Kovács zobral
20,- €. Potom ten pán vybehol za B., kričal, aby mu ich vrátil, následne Letícia išla s tým pánom do parku

pri hlavnej stanici, kde sa rozprávali. On išiel okolo, pristavil sa a asi ďalej pokračoval v ceste, kde sa
stočil, išiel poza nich a ten pán ako sedel tak mal bundu, asi modrú, položenú a on teda vopchal do tej
bundy ruky a keď ten pán videl, že drží bundu, chcel mu ju vytrhnúť, ale on bol rýchlejší a ten pán ako
sa naklonil tak padol dole. On potom išiel preč aj s Letíciou, bundu prehľadal, bol tam telefón, peniaze,
nejaký doklad, všetky tieto veci dal svojim kumpánom. Potom si sadli ďalej a tam už prišli policajti, začali
ich vypočúvať. N. aj peniaze dal O..

Obžalovanému vzhľadom na rozpor vo výpovedí bola prečítaná časť zápisnice z prípravného konania,
kde obžalovaný uviedol „Letícia, čiže B. tam ma zbadala ako som prichádzal a vzápätí som prišiel k nim
a vopchal som mu zozadu do bundy svoje ruky do jeho vreciek. Ako som mu tam šmátral tak držal som
mu telefón, občiansky a finančnú hotovosť vo výške 30,- €, jedna 10 eurovka a jedna 20 eurovka. Potom
jak som sa snažil pozrieť lepšie do tých vreciek, pán sa naklonil smerom dozadu a chytil ma za bundu.

Jak ma držal, tak ja som akože uskočím a stiahol som ho z lavičky dolu. On sa zošuchol a spadol za
lavičku na chrbát. V tom ako som držal stále tú bundu, tak sa z neho vyzliekla a v tom sa trhala. Keď som
strčil ruky do vreciek toho pána, on sa chcel otočiť, ale v tom mu B. držala ruky, aby sa nemohol otočiť.
Keď sa to všetko zbehlo, tak som zakričal, že kde sú. Myslel som A., B. a I..“ Obžalovaný k tejto výpovedi
uviedol, že pravdivá je výpoveď na hlavnom pojednávaní, počas výsluchu bol pod veľkým stresom, bol

na neho vyvíjaný nátlak a policajti to chceli mať čím skôr za sebou.
Ďalej obžalovaný uviedol, že poškodeného pred skutkom nepoznal, že bol vysoký asi 1,78 m, bol
zavalitejšej postavy, mal prešedivelé vlasy, mohol mať nejakých 87,88 kg a do 50 rokov. Mal asi čierne
topánky, nejaké rifle, bielu košeľu. Obžalovanému bola opätovne vzhľadom na rozpor prečítaná časť
zápisnice z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa, aby popísal poškodeného uviedol „ trošku

prešedivelý, mal modrú bundu, biele pásikové tričko a asi nohavice, bol taký postarší, mal asi 60 rokov,
som bol prekvapený, keď som počul, že má až cez 70 rokov“. K uvedenému obžalovaný opätovne
uviedol, že bol pod tlakom.
Ďalej obžalovaný vypovedal, že policajti zadržali nejaké osoby, ktoré tam boli, ale asi ich pustili. Letíciu
pozná dlho, nejakých 18, 19 rokov, rovnako N. a B., sú z blízkeho okolia. Sám seba obžalovaný popísal

ako ľahko ovplyvniteľného, závislého od alkoholu a iných omamných látok. Bol právoplatne odsúdený
asi 10 alebo 11 krát, bol odsúdený aj za ublíženie na zdraví, ale to spáchal pod vplyvom alkoholu a
omamných látok a bolo to vtedy, keď sa niekto snažil ublížiť inému. Alkohol v poslednom čase užíval
striedavo, viac bol pod vplyvom drog, na každodennej báze bral pervitín a extázu, 3 krát si dal aj heroín.
Nie je vyučený, ale vie robiť všetku prácu, vždy si od niekoho finančné prostriedky zohnal, požičal,

odovzdával tiež fľašky, káble, železo. Zdržiaval sa u sestry alebo u matky, má vyživovaciu povinnosť na
2 deti. Poukázal na to, že sa nechal naviesť na blbosť, asi aby mal nejaké peniaze, poškodenému nebolo
poškodené žiadne oblečenie, iba bundu dal Letícii, aby ju zahodila. Túto bundu aj hľadali, ale nenašla sa.
Na otázky obhajcu uviedol, že do fyzického kontaktu sa s poškodeným nedostal, neudrel ho, poškodený
v čase spáchania skutku nemal bundu na sebe, bola položená.

Svedkyňa B. M. uviedla, že ju volajú Letícia. V daný deň sedeli v parku, ona, jej priateľ, obžalovaný a
Kovács, ten pán sa pri nich zastavil a pýtal sa kde je stanica. Ona s ním išla na záchody, ten pán tam
chcel zmeniť 20,- €, sľúbil jej že jej kúpi kávu, ale B. mu tie peniaze ukradol, ale hneď mu ich aj vrátil.
Ten pán jej kúpil kávu, sadli si na lavičku, rozprávali sa a on zrazu padá, myslela si, že padol, ale tam

taký chlap celý v čiernom, čierna šiltovka, čierna kapucňa a ťahal ho na zem, trhal mu tú mikinu a utekal
smerom k obchodu. Nikto mu nevidel do tváre. Potom si sadla na lavičku, kde sedeli všetci a odrazu prišli
policajti aj s tým pánom a tento hneď spoznal obžalovaného podľa botasiek. Obžalovaný sa asi stihol
prezliecť, poškodený si všimol len jeho botasky a podľa tých ho spoznal, ona sama si botasky nevšimla.
Obžalovaný bol zrazu úplne ináč oblečený, pred skutkom mal tepláky a tričko, bližšie si nespomína.

Prokurátorka poukázala na rozpor vo výpovedi, keď v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že
obžalovaný mal červeno ružové botasky, modré rifle, také svetlejšie a červené tričko s čiernymi vzormi
a toto isté mal oblečené aj keď prišla polícia, na čo svedkyňa uviedla, že si na to bližšie nespomína, že
obžalovaný sa musel prezliecť, bežal smerom k Agru aj s tou mikinou, túto ešte boli aj hľadať ale tá sanenašla. Keď páchateľ ťahal toho poškodeného za mikinu, ona stála a čumela, bol to zlomok sekundy.
Poškodený sa na zemi ako tak bránil, ona ostala šokovaná, poškodeného dvíhala zo zeme. Nevidela
páchateľa ako prichádzal, prišiel zozadu, ona sedela s poškodeným na lavičke. Nikto iný prítomný nebol,

všetci sedeli ďalej.
Na otázky obhajcu uviedla, že ona v osobe páchateľa nespoznala obžalovaného, myslí si, že on tak
rýchlo nevie behať a nikto mu do tváre nevidel. Obhajca poukázal na to, že svedok N. uviedol, že Letícia
bolacelýčassnímakeďpočulakrikišlanatúlavičkukdebolpoškodenýsobžalovaným,načosvedkyňa
uviedla, že Blaho sedel ďalej a vie len to, čo mu ona povedala. Ona dvihla toho pána zo zeme, ešte s

ním chvíľu posedela a potom išla za ostatnými, Cez cestu sú totiž ďalšie lavičky. Od tých lavičiek, kde
sa to stalo potiaľ kde sedeli ostatní bolo asi 7, 8m. Obhajca ďalej poukázal na to, že svedok B. povedal,
že v tom čase sedel s Letíciou na lavičke v parku, obžalovaný od nich odišiel smerom k tomu pánovi, na
čo svedkyňa uviedla, že oni spolu sedeli všetci na lavičke, obžalovaný na chvíľku odišiel a ona potom
išla s tým pánom, keď chcel vedieť kde je stanica a spolu s ním si potom sadla na lavičku.
Prokurátorka poukázala na rozpor vo výpovedi, keď v prípravnom konaní svedkyňa uviedla „ tu už s nami

I. nebol, on išiel z toho WC vtedy rovno niekam preč. Sedela som na tej lavičke v parku len ja a K..
Ja som si balila cigaretu na tej lavičke vedľa K. a odrazu pozerám a on ten Ľubo zrazu padal smerom
dozadu z lavičky na zem“. Svedkyňa uviedla, že na začiatku sedela s B., potom v čase skutku sedela
len s poškodeným a ostatní sedeli na inej lavičke vzadu, vrátane B..

Svedok I. B. uviedol, že v ten deň bol v parku na stanici s Letíciou a obžalovaným, poškodený išiel na
WC a tam platil 20,- €, tak mu ich zobral a išiel naspäť do parku. Potom prišiel obžalovaný a povedal,
aby mu tých 20,- € dal, tak mu ich dal. On počul, že ten pán bol prepadnutý, ale on bol ďalej, nevidel to
a nevie kto mal toho pána prepadnúť. Vie, že obžalovaný vtedy odišiel, či odišla aj Letícia si nepamätá.
Obhajca poukázal na rozpor vo výpovedi, keď svedok v prípravnom konaní uviedol „ V tom čase som

s Letíciou sedel v parku na lavičke, B. od nás odišiel smerom k tomu pánovi, toto viem preto, pretože
to B. povedal. Presne povedal, ako som už uviedol, že ide za ním, lebo má nejaké peniaze. V tom čase
sme s Letíciou zostali sedieť na lavičke a B. odišiel.“, na čo svedok uviedol, že to tak mohlo byť, pretože
vtedy vypovedal hneď.
Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mu vtedy nič nedával, na čo bolo opätovne poukázané na rozpor

vo výpovedi, kde svedok v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa odpovedal „ mne dal B. len
občiansky preukaz, ani neviem, že by ešte niečo iné mimo občianskeho hovoril“ . Svedok uviedol, že
je pravdou, že mu dal občiansky, aby tento zahodil, tak on ho zahodil. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu
okrem občianskeho nič nedal, na čo bola opätovne prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde
svedok uviedol „no ešte mal nejaké peniaze od toho Srnánka, asi tých 10- 12,- €, viem, že tam mal 10,-

€, že tam mal nejaký papierový peniaz s tým občianskym, toto držal v ruke, keď prišiel k nám od toho
Srnánka“. Svedok na uvedené uviedol, že peniaze obžalovaný nejaké v ruke mal, tie peniaze videl, ale
nevie koľko a aké to boli bodkách jemu bolo divné, prečo mu obžalovaný dáva občiansky preukaz, ale
čo mal robiť, zahodil ho, následne prišla polícia, on im povedal, že ho zahodil a aj ho policajti našli.
Pred skutkom boli na stanici, ktosi tam hovoril, nevie, či obžalovaný, že poškodený má veľa peňazí, ale

nepamätá si to. Prokurátorka opätovne žiadala odstrániť rozpor vo výpovedi, kde svedok v prípravnom
konaní uviedol „ v ten deň 30.09.2024, chcem uviesť, že toho L. osobne nepoznám, ani neviem, čo sa
stalo predtým, ale v ten večer som bol dosť opitý a išli sme ja, O. a B. do parku na hlavnej stanici. Potom
B. čosi išiel za tým pánom, ktorý bol prepadnutý, až dnes som sa dozvedel, že to mal byť pán L.. B.
povedal, že ide za ním, lebo má nejaké peniaze. Čo tým presne myslel neviem.“ Svedok uviedol, že

uvedená výpoveď z prípravného konania je pravdivá.
Svedok tiež vypovedal, že v čase skutku keď sedel na lavičke obžalovaný s ním nebol, nepočul krik
poškodeného, obžalovaný za nimi prišiel až po skutku. Ďalej svedkovi bola opätovne prečítaná časť
výpovede z prípravného konania, kde vypovedal „Videl som len ako B. odchádza, a to kam odchádza
som vedel len z počutia. Nevidel som to, nevidel som na toho pána L.. Počul som ako ten pán kričal,

niečo vykrikoval, čo to presne bolo neviem, bol som trošku ďalej, len som počul že niečo kričal. Potom
sa Královič vrátil za nami, dal mi občiansky preukaz toho pána, aby som ho schoval a potom keď počul,
že príde polícia, kázal mi, aby som ho zahodil“. Svedok uviedol, že uvedená výpoveď je pravdivá, teraz
si na to spomína, kde sedel poškodený nevie, nevidel ho.

Z prečítanej svedeckej výpovede poškodeného K. L. vyplynulo, že vtedy prišiel na vlakovú stanicu do
Trenčína, bola už tma, prišiel tam sám a išiel do staničného parku, kde si sadol na lavičku a potom prišiel
ku nemu zozadu. Nevidel kto to je, ale videl mu na nohy, mal červené topánky. Ako sedel, chytil ho silno
zozadu okolo pása, on sa nemohol ani otočiť, ani pohnúť. On tam musel mať komplica, cítil, akoby hošklbali dvaja, muselo to byť tak, že tam musel byť a niekto druhý, takto cítil, keď mu šklbali bundu. Toto
tak to trvalo podľa neho aj 10 minút. Na tie topánky videl veľmi dobre. Ten čo ho držal ho po celý čas
nepustil, až pokiaľ mu nezobral peniaze, telefón a občiansky, bol to tlačítkový telefón Nokia. Držal ho

zozadu a nepustil, až pokiaľ mu veci nezobral. Potom všetci zmizli, ale chytili ich policajti. Jeden z nich,
keď sedel na lavičke, už tam boli aj policajti, tak on ho hneď spoznal, že je to on podľa tých červených
topánok. Iné oblečenie si nevšimol, bola tma. Ako sa volal muž s červenými topánkami nevie. Dokopy
mu zobrali do 50,- €, chodí mu dôchodok, vždy má pri sebe nejaké peniaze.
S ním počas celého skutku sedela na lavičke v parku len jedna žena, jej meno nevie, ani už nevie ako

vyzerala. Ona mu na vlakovej stanici povedala, aby si išli sadnúť do parku, okrem tej ženy, ktorá s ním
sedela, tam už boli len tí, čom mu šacovali bundu. Tá žena, ktorá sedela vedľa neho, keď ho páchateľ
chytil, utekala preč, nič nehovorila. Zranenia nemal žiadne.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 200,- € za telefón a bundu.

Svedok A. N. v prípravnom konaní vypovedal, že vie povedať len toľko, že to bolo večer, jeho priateľka

B. M. prišla za ním s tým, že mu povedala, že s tým nechce nič mať, prišla vtedy ku nemu s plačom,
sedeli spolu v parku na lavičke. On nevidel čo spravil obžalovaný tomu poškodenému, len prišiel potom
za ním a chcel, aby zahodil nejaké veci, nejakú bundu, nevie akú, asi tmavomodrej farby. Už po ňom viac
nechcel nič. On nevidel nič čo by spravil obžalovaný tomu poškodenému, pretože on bol vtedy ďalej, len
počul krik od priateľky a tá potom ratovala toho poškodeného.

Na otázky vyšetrovateľa odpovedal, že v ten deň predtým sa ho obžalovaný pýtal aby s ním išiel spraviť
elpéčko, teda lúpež a on mu na to povedal, aby si to spravil sám. Nahováral ich na to aj s priateľkou,
a to po tom ako si kúpili fľašu vodky na stanici v obchode. Potom neskôr ale obžalovaný prišiel ku nim
na lavičku s Letíciou, ktorá pri ňom sedela na lavičke celý čas, vie, že keď počula Letícia krik, tak išla
na tú lavičku, kde bol poškodený s obžalovaným. Obžalovaný potom prišiel za nimi a pýtal sa ho, čo to

vyviedol, obžalovaný potom pichol do ponožky Letície peniaze 35,- €. Na otázku, či vedel, že by mal mať
poškodený pri sebe nejakú finančnú hotovosť uviedol, že čo vravel obžalovaný, takže by mal mať údajne
1.500,- €, toto povedal obžalovaný jeho priateľke, ešte ju aj nahováral nech mu to ukradnú. Ešte predtým
než bola tá lúpež tak sedeli na lavičke v parku on, obžalovaný, Letícia, I. B.. Obžalovaný mal celý čas na
sebe červené topánky, podľa toho potom povedal poškodený, že áno to je ten kokot, ktorý ma okradol o

tie peniaze, v tých červených topánkach. Obžalovaného pozná už dlhé roky, vie, že je to čorka, krádeže,
drogy. Okrem tej bundy mu už obžalovaný nedal nič iné, iný telefón v ten deň u obžalovaného nevidel.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.
Matúša Martinku č. 48/2024 vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou

v užšom zmysle slova, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie, či ovládacie schopnosti. V čase
páchania skutku sa jednalo o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa v rámci syndrómu polymorfnej
závislosti. Obžalovaný v súčasnosti okrem polymorfnej závislosti netrpí žiadnou duševnou poruchou
alebo chorobou. V čase spáchania skutku sa jednalo o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa v
rámci syndrómu polymorfnej závislosti, jednoduchá opitosť ľahkého stupňa neviedla k zníženiu

rozpoznávacích ani ovládacích schopností, žiadna iná duševná porucha, či choroba u obžalovaného
zistená nebola. U obžalovaného sú preukázateľné atribúty polymorfnej závislosti (alkohol, pervitín,
heroín) v zmysle v súčasnosti platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, závislosť od iných látok
znalec nezistil. Po psychiatrickej stránke obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, ku skutku
sa priznal, nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne determinovala jeho správanie.

Komplexné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou absolvoval v rokoch 2019-2020 a posledné
nariadené ústavné ochranné liečenie nedokončil. Má dostatočné znalosti o problematike závislosti,
prevencie recidív, negatívnych dopadoch užívania drog na telesné, duševné zdravie, ako aj sociálnu
oblasť. Možnosť doliečovania pozná, bol opakovane poučený o nutnosti trvalej, kompletnej abstinencie,
k liečeniu aj k abstinencii však zaujíma ambivalentné postoje a absentuje motivácia. Z pohľadu

znalca by nariadenie protitoxikomanického a protialkoholického liečenia bolo iba formálne a nedá sa
očakávať dosiahnutie jej účelu. Obvinený netrpí žiadnou ďalšou duševnou poruchou, ktorá by vznikla
až po spáchaní skutku. Skutok, z ktorého je posudzovaný obvinený spáchal zo zištnej motivácie,
za účelom zaobstarania si finančných prostriedkov, ale nie v priamej súvislosti s požitím alkoholu, či
omamnej alebo psychotropnej látky. Zdravotný, či duševný stav obžalovaného aktuálne nevyžaduje

bezodkladnú liečbu, či okamžité umiestnenie do nemocnice pre obvinených, z psychiatrického hľadiska
nie je u neho indikované konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Prognóza do
budúcnosti sa u obžalovaného javí vzhľadom k doterajšiemu priebehu, zlyhávaniu protitoxikomanických
a protialkoholických liečení a nedostatočnej motivácii k abstinencii od návykových látok nepriaznivá.Zo zápisnice o obhliadke zo dňa 06.11.2024 je zrejmé, že táto bola vykonaná v ÚVTOS Leopoldov,
pričomzamestnanecnazákladežiadostipredložilobuvobžalovaného,vktorejnastúpildovýkonuväzby,

označenej v zozname osobných vecí ako „ pár botasky červené + šnúrky obn.“, zároveň bol predložený
aj zoznam osobných vecí obžalovaného a uvedené predmety boli zaistené odfotografovaním. Súčasťou
obhliadky je fotodokumentácia, na ktorej sa nachádzajú červené botasky a zoznam osobných vecí
obžalovaného.

Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej obžalovanému dňa 30.09.2024 o 21:51 hod. je zrejmé, že
obžalovanému bola nameraná hodnota alkoholu 0,52 mg/l.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný sa dopustil skutkov tak ako mu je to kladené za vinu.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/, tento mal súd jednoznačne preukázaný priznaním, resp. vyhlásením
obžalovaného a tento potom kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. f) Tr. zák., teda že maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania,
aby zmaril účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd a útekom z ústavu výkon takéhoto rozhodnutia
podstatne sťažil.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/, teda zločin lúpeže, obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce
priznal, že poškodenému zobral bundu, poprel však, že by voči nemu použil násilie. Súd však túto
jeho výpoveď považuje za účelovú s cieľom privodiť si nižší trest, a to vzhľadom na jeho výpoveď z
prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznamovaná. Na hlavnom pojednávaní

obžalovaný uviedol, že do bundy vopchal ruky, poškodený mu ju chcel vytrhnúť, ale on bol rýchlejší
a poškodený padol dole, čiže už z tohto možno vyvodiť použitie určitého násilia voči poškodenému.
V prípravnom konaní však potvrdil aj násilie, teda že poškodeného stiahol z lavičky dolu, rovnako
potvrdil, že poškodený bol osobou vyššieho veku, že o tomto vedel, keďže si myslel že má 60 rokov.
Obžalovaný je však zo skutku usvedčovaný aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to výpoveďou

poškodeného i ďalších svedkov. Poškodený potvrdil, že na lavičke sedel so svedkyňou M., keď
niekto prišiel zozadu, chytil ho okolo pása a šklbal mu bundu, až pokým mu ju nevzal, jednoznačne
potvrdil, že videl, že páchateľ má červené topánky, ktoré nepochybne mal na sebe v čase spáchania
skutku obžalovaný, čo je zrejmé zo zápisnice o ohliadke a z fotodokumentácie. Hoci poškodený
vypovedal, že podľa neho bolo útočníkov viac, toto nekorešponduje s výpoveďou ani obžalovaného,

ani ostatných svedkov, pričom uvedená skutočnosť mohla byť spôsobená práve fyzickou prevahou
obžalovaného nad poškodeným respektíve skutočnosťou, že sám obžalovaný uviedol, že svedkyňa M.
držala poškodenému ruky.
Rovnako násilie voči poškodenému potvrdila svedkyňa M., ktorá v čase skutku sedela s poškodeným
na lavičke, čo jednoznačne potvrdil obžalovaný, poškodený aj svedok B.. Uviedla, že páchateľ ho ťahal,

poškodený padol, že sa bránil. Táto síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že páchateľ mal byť celý
v čiernom, že botasky páchateľa si nevšimla, avšak v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný mal
obuté červené botasky a na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodený páchateľa spoznal práve na
základe týchto botasiek.
Pokiaľ ide o svedka B., tento v podstate samotný skutok nevidel, počul už iba krik poškodeného, avšak

potvrdil, že pred skutkom sedeli všetci spolu na lavičke a obžalovaný vtedy od nich odišiel, uviedol, že
obžalovaný sa chystal za poškodeným, pretože mal mať nejaké peniaze a tiež uviedol, že po skutku za
nimi obžalovaný prišiel a jemu dal občiansky preukaz, aby ho zahodil a tiež videl v rukách obžalovaného
nejaké peniaze.
Rovnako skutok nevidel ani svedok N., avšak aj tento potvrdil, že obžalovaný ich nahováral na lúpež,

že mu dal nejaké veci, aby sa ich zbavil. Rovnako potvrdil, že obžalovaný v deň skutku mal mať obuté
červené botasky, na základe ktorých ho spoznal poškodený, keď na miesto prišiel spolu s policajtami.
Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozpory vo výpovediach svedkov, tieto výpovede z časti rozporné
skutočne boli, ale súd poukazuje na odstup času a na skutočnosť, že napriek čiastočným rozporom sa
všetci svedkovia zhodli na tom, že poškodený v čase skutku mal obuté červené botasky, na základe

ktorých ho spoznal poškodený, že obžalovaný ich nahováral na lúpež, v čase skutku odišiel a že
svedkom následne doniesol veci poškodeného, aby sa týchto zbavili alebo aby ich skryli. Pokiaľ obhajca
tiež poukazoval na to, že svedkyňa M. nevedela presne uviesť kde sedela a že svedok N. uviedol, že
táto mala byť celý čas s ním, súd poukazuje na to, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní vysvetlila, ženajskôr sedela s ostatnými, potom odišla na WC s poškodeným, s ktorým si sadla na lavičku a sedela
s ním aj v čase, keď mal byť tento napadnutý a až následne sa opäť vrátila k ostatným, ktorí sedeli na
lavičkách ďalej. Táto jej výpoveď pritom korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného, poškodeného a

tiež svedka B..
Z uvedeného potom možno vyvodiť, že všetky dôkazy na seba nadväzujú, tvoria ucelenú reťaz,
navzájom sa dopĺňajú, a teda možno konštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu
obžalovaného. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa zmocnil cudzej veci, pričom použil voči
poškodenému, ktorý je osobou vyššieho veku násilie a na základe uvedeného je možné konštatovať,

že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr.
zák. s poukázaním na § 139 písm. e) Tr. zák., teda že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa
cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu súd výpis z registra priestupkov a odpis z registra
trestov a zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne

majetkovú,
ale aj násilnú. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/91/2022 zo
dňa 22.11.2022 právoplatným dňa 22.11.2022 pre prečin výtržníctva na nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 25.12.2023.
Priestupkovo postihnutý bol obžalovaný 28krát, v prevažnej miere za priestupky proti verejnému

poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného

činu, najmä na jeho úsilí o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1, veta prvá Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za 2 alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred

spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zák., Teda že priznal sa
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom (pokiaľ ide o skutok pod bodom 1) a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
h), m) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.Súd obžalovanému v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest, nakoľko spáchal viac trestných
činov, pričom vychádzal z trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného, a to z trestnej sadzby
ustanovenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. (spodná hranica 7 rokov).

Súd pri určovanídruhu trestu a jeho výmery prihliadol najmäna účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd poukazuje na to, že obžalovaný je jednoznačne osobou so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti,

doposiaľ bol jedenásťkrát súdne trestaný a ani nepodmienečné tresty, ktoré mu boli ukladané neviedli
k jeho náprave, neviedli ho k tomu, aby viedol riadny život. Na druhej strane však súd vzal do úvahy,
že obžalovaný v plnom rozsahu sa priznal k spáchaniu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
a v podstate priznal i to, že poškodeného okradol, hoci odmietal vinu z trestného činu lúpeže. Rovnako
zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný po psychiatrickej stránke nie je pre spoločnosť
nebezpečný, nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne determinovala jeho správanie.

Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že u obžalovaného účel trestu bude splnený i trestom na dolnej
hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov. Daný trest sa javí súdu ako primeraný a spravodlivý,
takýmto trestom potom bude zvýraznené morálne odsúdenie páchateľa, dostatočne bude chránená
spoločnosť a zároveň daný trest splní aj preventívnovýchovný účel a odradí iných potenciálnych
páchateľov takýchto trestných činov.

Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Súd tiež zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 200,- €, ktorú si poškodený
uplatnil riadne a včas a ktorú mal súd preukázanú.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.