Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1320208074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XX, B., zastúpenej: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava, IČO:
55134114,protižalovanému:Tatrabanka,a.s.,sosídlomHodžovonám.č.3,Bratislava,IČO:00686930,
zastúpenému: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 874 465 so sídlom
Lazaretská 12, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2023, č. k. B3-19Cpr/23/2020-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej voči žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázal na to, že žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že
skončenie jej pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.05.2020 dané
podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy a to od 07.08.2020 za každý kalendárny mesiac. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola
zamestnaná u žalovanej a teda pracovný pomer žalobkyne u žalovanej vznikol na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 04.07.2007, neskôr doplnenej dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2019.
Pracovný pomer mal byť uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 12.05.2020 bola medzi stranami sporu uzavretá
dohoda o skončení pracovného pomeru. Jedno vyhotovenie bolo žalobkyni doručené bezprostredne
po jej podpise zmluvnými stranami. Žalobkyňa považuje Dohodu o skončení pracovného pomeru za
neplatný právny úkon z dôvodu absencie vôle, teda že dohoda bola uzatvorená v tiesni a pod nátlakom
a v tejto absentuje dátum, ku ktorému sa má na základe uzavretej dohody skončiť pracovný pomer.
Po právnej stránke vec posúdil podľa § 13 ods. 3, § 15, § 42 ods. 1, § 46, § 60, § 77, § 79 ods. 1,

§ 80, § 9 ods. 1, § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka,
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním a to predložením Dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 12.05.2020, mal tiež preukázané za nesporné, že dňa 12.05.2020
bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 ods. 1
Zákonníka práce dohodou. Jedno vyhotovenie bolo žalobkyni v zmysle § 60 ods. 3 Zákonníka práce
doručené v ten istý deň bezprostredne po jej podpise zmluvnými stranami dňa 12.05.2020. Konštatoval,
že žalobkyňa vo svojej žalobe o vyslovenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa

12.05.2020 uviedla ako dôvody jej neplatnosti a to po a) že túto uzatvárala v tiesni a pod nátlakom
žalovanej a po b) z dôvodu, že v nej v čase podpisu nebol uvedený dátum ku ktorému dňu sa má
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončiť. Žalobkyňa tvrdila, že nadriadená žalovanej využila
psychický stav žalobkyne vyvolaný predložením informácie o začatí trestného stíhania voči jej osobe,v dôsledku čoho ukončila pracovný pomer dohodou. Žalovaná podľa názoru žalobkyne tak konala
v rozpore s dobrými mravmi a psychický nátlak vyvolali u žalobkyne vážnu stresovú a zmätočnú
situáciu, ktorej rýchlo podľahla. Žalobkyni nebol umožnený dostatočný priestor, aby sa s predloženou

dohodou o skončení pracovného pomeru dostatočne časovo oboznámila. Žalobkyňa pociťovala nátlak,
ktorý u nej vyvolal nadmerný stres a bez ďalšieho sa jednalo o taký objektívne existujúci stav, ktorý
vylučoval slobodu prejavu vôle žalobkyne. Uviedol, že vykonaným dokazovaním tvrdenie žalobkyne
preukázané nebolo. Tvrdenie žalobkyne o oznámení prekvapivej informácie o predložení uznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci žalovanou pri pohovore dňa 12.05.2020 je v rozpore

so zisteným skutkovým stavom, keďže uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor
kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania v Senci č. ČVS:ORP-566/l-VYS- SC-2019 bolo vydané
aj voči žalobkyni už dňa 16.03.2020, teda štyri mesiace pred skončením pracovného pomeru dohodou
a dva mesiace pred uzavretím samotnej Dohody o skončení pracovného pomeru za skutok, ktorý sa
zrejme mal udiať ešte dňa 09.06.2019. Nemohla potom žalobkyni byť zo strany žalovanej predložená
tzv. prekvapujúca informácia a jej tvrdenie o využití psychického stavu, ktorý vylučoval slobodu

prejavu vôle žalobkyne tak vyhodnotil ako nepreukázané v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Tvrdenie žalobkyne o psychickom nátlaku zo strany nadriadenej pracovníčky žalovanej bolo vyvrátené
svedeckými výpoveďami svedkýň B. a J., keď tieto opísali atmosféru pri podpise dohody úplne normálnu,
čo nakoniec nevyvrátila ani žalobkyňa pred súdom dňa 28.11.2023. Za primeraný čas na uzatvorenie
dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor, ale aj samotné rozhodnutie

žalobkyne túto v deň jej uzatvorenia podpísať, čo vyplynulo z dokazovania a najmä svedeckej výpovede
O. B.. Z tejto svedeckej výpovede nevyplynulo, že k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru
došlo v rozpore s dobrými mravmi, a že by tak žalobkyňa konala pod psychickým nátlakom. Dodal,
že žalobkyňa pôsobila na riadiacej funkcii u žalovaného, čo predpokladalo pri riadení pracovných a
personálnych otázok jej značnú skúsenosť. Pri posudzovaní namietaných hmotnoprávnych dôvodov pre

skončenie pracovného pomeru zhodnotil, že dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platný
právny úkon. Žalobkyňa neuniesla tvrdené dôkazné bremeno, nepreukázala, že dohodu o skončení
pracovného pomeru neuzavrela slobodne, žeby ju uzavrela pod vplyvom fyzického, resp. psychického
donútenia. Skutočnosť ak by aj svedkyňa O. B. podľa žalobkyne uviedla, že v prípade, že nedôjde k
uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, bude jej daná výpoveď zo strany žalovanej, teda i

keby bola preukázaná ako pravdivá táto nejaví znaky psychického donútenia - bezprávnej vyhrážky.
Predsa žalobkyňa mala možnosť zvážiť uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Okolnosti
na strane O. B., ktoré tvrdila žalobkyňa nemajú znaky psychického donútenia. V prípade, ak by aj
boli pravdivé tvrdenia o neprimeranom správaní žalobkyne v rozpore žalovanou tvrdenými Zásadami
etického správania zamestnanca, išlo by o ústretovú ponuku zamestnávateľa voči zamestnancovi.

Nezistil ani dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, žeby išlo o právny
úkon, ktorý by odporoval obsahom alebo účelom zákonu, alebo by sa priečil dobrým mravom. Za
daných okolností nezistil, žeby dohoda o skončení pracovného pomeru trpela vadou podľa § 37, § 39
Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu by išlo o neplatný právny úkon. Z vykonaného dokazovania
ustálil a strany túto skutočnosť nesporovali, že Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená dňa

12.05.2020 teda ako návrh na skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bola riadne podpísaná
žalobkyňou a zodpovedným zástupcom žalovanej povereným na uzatváranie právnych úkonov, ktorým
končí pracovný pomer. Celé znenie dohody o skončení pracovného pomeru okrem dátumu jej uzavretia
a dátumu skončenia pracovného pomeru bolo podpísané osobou poverenou žalovanou, ktorá podpísala
túto a v ktorej boli vynechané miesta na doplnenie údaju o dátume skončenia pracovného pomeru a

uzavretia samotnej dohody o skončení pracovného pomeru. Je zrejmé, že podpisom tejto dohody o
skončení pracovného pomeru žalobkyňa prejavila akceptáciu dohody o skončení pracovného pomeru
s dátumom ukončenia pracovného pomeru, ktorý doplní nadriadený zamestnanec po dohode so
žalobkyňou, bez ohľadu na to, aký dátum tam bude uvedený. Podstatný je prejav vôle zmluvných strán
dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru. Uvedené nespôsobuje neplatnosť dohody o skončení

pracovného pomeru. Navyše vynechaný dátum skončenia pracovného pomeru na pripravenom návrhu
dohody o skončení pracovného pomeru bol, ako neskôr bolo v konaní preukázané ku dňu 31.07.2020,
a nie ku dňu 12.05.2020, teda v prospech žalobkyne. Je potrebné takýto postup zamestnávateľa
považovať za určitú ústretovosť vo vzťahu k zamestnancovi. Dohoda o skončení pracovného pomeru
zo dňa 12.05.2020 tak obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle § 60 Zákonníka práce. Poukázal

na § 60 ods. 1 Zákonníka práce, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Toto ustanovenie nesankcionuje
neplatnosťou právneho úkonu nedostatok písomnej formy týkajúcej sa dohodnutého dátumu skončenia
pracovného pomeru, pretože písomná forma dohody o skončení pracovného pomeru nie je podmienkoujej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne aj konkludentne. V prejednávanej veci o to viac, keďže
žalobkyňa ako zamestnanec nežiadala žalobkyňu ako zamestnávateľa o uvedenie dôvodov skončenia
pracovného pomeru v zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa navyše až v konaní začala tvrdiť o

nátlaku v prípade údajných organizačných zmien na strane žalovanej ako zamestnávateľa. Skutočnosť,
že žalobkyňa o dátume skončenia pracovného pomeru na základe Dohody o skončení pracovného
pomeru zo dňa 12.05.2020 mala vedomosť mal preukázané aj z predloženého Poučenia o mlčanlivosti
podpísaného žalobkyňou dňa 12.05.2020, v ktorej je uvedené "V čase od 04.07.2007 do 31.07.2020 ste
boli zamestnancom obchodnej spoločnosti Tatra banka a.s.,", ktoré žalobkyňa podpísala v totožný deň

ako Dohodu o skončení pracovného pomeru teda dňa 12.05.2020. Neobstojí potom tvrdenie žalobkyne
v jej písomnom podaní zo dňa 23.11.2020 doručeného súdu dňa 26.11.2020, že nemala/nemohla mať
vedomosť o dátume skončenia pracovného pomeru. Naviac táto skutočnosť teda vedomosť o dátume
skončenia pracovného pomeru bola v konaní preukázaná aj mailovou komunikáciou zo dňa 16.07.2020
kedy žalobkyňa svojej kolegyni uviedla "F., tak 31.07. končím" ako aj rozlúčkovým teambuildingom v X. v
dňoch 24. až 27.07.2020. Po takto vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. Nakoľko žalovaná bola v konaní
stranou úspešnou s použitím ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal žalovanej proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov porušenia jej práva
na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvala na tom, že skončenie
jej pracovného pomeru dohodou je neplatné z dôvodu, že ju podpísala pod psychickým nátlakom,

bez slobodnej vôle ukončiť pracovný pomer so žalovaným. Dohoda o skončení pracovného pomeru
bola neplatná aj z dôvodu, že pri jej podpise nebol doplnený dátum skončenia pracovného pomeru.
Absencia základných náležitostí právneho úkonu, a to vzájomný zhodný prejav vôle účastníkov skončiť
pracovný pomer a deň skončenia pracovného pomeru majú za následok absolútnu neplatnosť dohody
o skončenia pracovného pomeru. Zotrvala na tom, že vedúci zamestnanec žalovaného pri pohovore

s ňou využil psychický stav žalobkyne vyvolaný predložením informácie o jej trestnom stíhaní a
začal nátlakovo pôsobiť na žalobkyňu za účelom podpísania predpripravených pracovnoprávnych
dokumentov. Namietala, že nedostala dostatočný priestor na rozhodnutie či uvedený dokument podpíše
a bude súhlasiť s podmienkami žalovaného. Mala za to, že konanie žalovaného je v zjavnom rozpore
s dobrými mravmi ako aj so zákonnými postupmi v pracovnoprávnych vzťahoch. Žalobkyňa po

jednom krátkom monológu vedúceho zamestnanca, ktorý na ňu pod psychickým nátlakom z trestného
stíhania a nezlučiteľnosti jej funkcie vedením trestného stíhania voči jej osobe podpísala dokument
vopred predpripravený zamestnávateľom, uvedené konanie viedlo k nedostatku slobody jej vôle, ktorá
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na to, že prekvapivé pre ňu bolo zistenie,
že uznesením o trestnom stíhaní žalovaný disponuje. Mala za to, že súd sa zameral na posúdenie

skutočnosti, ktorá pre posúdenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru nebola relevantná
a pri tomto zistení nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Namietala hodnovernosť vypočutých
svedkýň, ktoré pôsobili ako zamestnankyne žalovaného. Uviedla, že z vykonaného dokazovania a
skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, je zrejmé, že nemala záujem skončiť pracovný
pomer u žalovaného a pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru z jej strany absentovala jej

slobodná vôľa. Namietala, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa vôbec nezaoberal otázkou,
či došlo na strane zamestnávateľa k bezprávnej vyhrážke, nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného
podporené výpoveďami jeho zamestnankýň, hoci je zrejmé, že ich výpovede museli byť ovplyvnené
existujúcim vzťahom podriadenosti a nadriadenosti k žalovanému. Namietala, že jej námietka týkajúca
sa absencie dátumu na dohode o skončení pracovného pomeru vôbec nebola odôvodnená súdom

prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že dátum bol
skutočne medzi stranami dohodnutý ako dátum skončenia pracovného pomeru v deň podpisu dohody
o skončení pracovného pomeru a v tomto smere poukázala na výpoveď svedkyne F. J.. Namietala
posúdenie sms správy dňa 16.07.2020 F. J.C. argumentovala, že základnou náležitosťou dohody o
skončení pracovného pomeru podmieňujúcou jej platnosť je deň skončenia pracovného pomeru. Súd

tak nesprávne vyhodnotil otázku podstatných náležitostí dohody o skončení pracovného pomeru, keďže
neposudzoval, či existovala medzi stranami dohoda ohľadne dátumu skončenia pracovného pomeru. V
súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozsudku namietala porušenie práva na spravodlivý proces.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza, s ktorými
konkrétnymiargumentmisasúdnedostatočnevysporiadal.Žalobcovoodôvodnenieodvolaciehodôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP obsahuje množstvo konštatácií bez uvedenia konkrétnych skutočností,

ktorými sa mal tento odvolací dôvod v predmetnej veci naplniť. Žalobca konštatuje, že ak súd odmietne
argument strany sporu, má to odôvodniť vyvrátením alebo spochybnením argumentu, avšak vôbec
nekonkretizuje, v súvislosti s akým argumentom žalobcu takto súd nepostupoval, resp. ktorý argument
žalobcu súd vyhodnotil ako irelevantný bez bližšieho zdôvodnenia. Žalobca namietal neplatnosť
skončenia pracovného pomeru z dvoch dôvodov (absencia slobodnej vôle Žalobcu a absencia dohody

o dátume skončenia pracovného pomeru), v súvislosti s ktorými vyjadril viacero tvrdení. Súd riadne
odôvodnil rozsudok vo vzťahu k obom uvedeným námietkam neplatnosti, a to vrátane vysvetlenia, ako
posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu. Mal za to, že súd nepostupoval svojvoľne, ale
naopak, v súlade s právnym poriadkom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom vo svojom
odôvodnení riadne zhodnotil skutkový a právny stav, vykonané dôkazy, logicky opísal myšlienkové
postupy pri ich hodnotení, a jednoznačne a jasne vyjadril záver z nich plynúci. Odôvodnenie rozsudku

je dostatočné, nakoľko obsahuje skutočnosti a právne závery, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie.
Žalobca ničím nepreukázal formálny či formalistický prístup súdu. Skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku
nie je v súlade s právnym názorom žalobcu, nezakladá porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces. Mal za to, že súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré boli relevantné z hľadiska
zistenia rozhodujúcich skutočností. Súd v odôvodnení rozsudku v súlade s § 220 ods. 2 CSP riadne

uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Plne sa plne zhodoval so záverom súdu vyjadreným v ods. 40. odôvodnenia
rozsudku, nakoľko súd správne vyhodnotil, že uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania v Senci, č. ČVS:ORP-566/1-VYS-SC-2019, vydané
dňa 16.3.2020, nemohlo predstavovať pre žalobcu prekvapivú informáciu, ktorej predloženie žalovaným

na stretnutí dňa 12.5.2020 by mohlo u žalobcu spôsobiť psychický stav vylučujúci slobodný prejav vôle
ohľadom skončenia pracovného pomeru dohodou. Žalobca však v odvolaní neuvádza, aké procesné
práva mu boli znemožnené uskutočňovať, a teda nie je ani možné hodnotiť intenzitu, akou došlo k
tvrdenému nesprávnemu postupu. Z tohto dôvodu žalobca zreteľne nepreukázal naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že žalobcov subjektívny pocit nátlaku, ktorý u

neho mohol vyvolať stres, bez ďalšieho nezakladá objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval jeho
slobodu vôle. Trval na tom, že žalobca pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru dňa
12.5.2020 konal slobodne a vážne, bez akéhokoľvek priameho protiprávneho násilia alebo psychického
nátlaku zo strany žalovaného. Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru,
že zo strany žalovaného nebol na žalobcu vyvíjaný psychický nátlak, ani bezprávna vyhrážka. Žalobca

selektívne poukazuje len na tú časť odôvodnenia rozsudku, kde súd v ods. 40. v súvislosti s atmosférou
pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru (ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu o psychickom
nátlaku) odkazuje na svedecké výpovede svedkýň O. B. a F. J.. Žalobca úplne opomenul, že súd
atmosféru stretnutia zo dňa 12.5.2020 vyhodnotil ako normálnu aj vzhľadom na to, že žalobca tvrdenia
svedkýň na pojednávaní dňa 28.11.2023 nijako nevyvrátil. Obidve svedkyne poskytli svoje výpovede

po predchádzajúcom poučení o svojej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ako aj o
trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, a tak nemožno pripustiť predpoklad, že by pod hrozbou
následkov krivej výpovede uvádzali nepravdu o podstatných okolnostiach, alebo takéto okolnosti
zamlčali. Výsluch svedkov predstavuje legitímny dôkazný prostriedok, preto neexistuje dôvod, pre ktorý
by súd nemal brať výpovede uvedených svedkýň v rámci rozhodovania do úvahy. Súd tak v súlade s §

191 ods. 1 CSP hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
výsledkom čoho sú správne skutkové zistenia. Žalobca v súvislosti s nepreukázaním psychického
nátlakuzostranyŽalovanéhospochybňujesvedeckúvýpoveďsvedkýňO.B.aF.J.zdôvodu,žeobidvev
čase výpovede pracovali u žalovaného, a to napriek vyjadreniu oboch svedkýň v úvode svojich výpovedí,
že sa necítia byť zaujaté. Navyše, v čl. III. odvolania žalobca charakterizuje svedkyňu J. ako kamarátku

žalobcu, teda žalobca sám povyšuje vzťah nad bežný, kolegiálny. Nie je preto dôvodné predpokladať,
že by svedkyňa v kamarátskom vzťahu k žalobcovi zámerne v jeho neprospech uvádzala nepravdivé
skutočnosti vyvracajúce jeho tvrdenia. Súd sa riadne zaoberal podstatnými náležitosťami dohody o
skončení pracovného pomeru a hodnoverne vysvetlil, prečo považuje dohodu o skončení pracovného
pomeru za platne uzatvorenú. Napriek tomu, že žalobcovi bolo odovzdané vyhotovenie dohody bez

uvedenia dňa skončenia pracovného pomeru (hoci deň skončenia pracovného pomeru bol uvedený vo
vyhotovení dohody podpísanej žalobcom, ktorý ostal žalovanému), vedomosť žalobcu o dni skončenia
pracovného pomeru, ktorú mal súd z vykonaných dôkazov za preukázanú, vedie k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným existovala dohoda o dni skončenia pracovného pomeru (bez ohľadu na to, či bolaprijatá v písomnej, ústnej alebo konkludentnej forme). Súd správne vyhodnotil, že žalobca na stretnutí
dňa 12.5.2020 okrem dohody o skončení pracovného pomeru podpísal taktiež poučenie o mlčanlivosti,
z ktorého jasne vyplýva, že žalobca má byť v postavení zamestnanca do 31.7.2020. Žalobca sa od

podpísania dohody o skončení pracovného pomeru do dňa skončenia pracovného pomeru (31.7.2020)
nijako neprejavoval spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že by o dni skončenia pracovného pomeru
nevedelalebosnímnesúhlasil.Naopak,zvykonanýchdôkazov(komunikáciasomzdovýmšpecialistom,
komunikácia s HR špecialistom, rozlúčka na teambuildingu, správa, v ktorej je uvedený dátum skončenia
pracovného pomeru, výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 10.5.2022) vyplýva, že žalobca odo dňa

podpísania dohody vedel o dni skončenia pracovného pomeru. Žalobca tvrdí, že ak by sa so žalovaným
dohodol na dni skončenia pracovného pomeru v deň podpisu dohody, neexistuje relevantný dôvod,
prečo by F. J. oznámila správou deň skončenia pracovného pomeru po takmer dvoch mesiacoch,
t.j. 16.7.2020. Dôvod prečo tak žalobca urobil však vyplýva priamo z jeho výpovede na pojednávaní
dňa 10.5.2022, kedy uviedol, že pani B. poskytol podklady za účelom odvrátiť skončenie pracovného
pomeru a informoval sa u nej o výsledku rozhodnutia, pričom svedkyňa B. dňa 16.7.2020 žalobcovi

oznámila, že budú musieť "dohodu naplniť." Ak by medzi žalobcom a žalovaným neexistovala dohoda
o dni skončenia pracovného pomeru, nemalo by ako dôjsť k naplneniu dohody. Táto skutočnosť je
potvrdená aj výpoveďou svedkyne B., v zmysle ktorej ju žalobca v júli 2020 kontaktoval za účelom
doručenia dôkazov o svojej nevine a žalobcovi bola prisľúbená diskusia o jeho situácii, avšak nie o
dni skončenia pracovného pomeru. Žalobcova správa zo dňa 16.7.2020 kolegyni F. J. teda nemala

charakter informovania o novej skutočnosti (deň skončenia pracovného pomeru), ale potvrdenia už
predtým známej skutočnosti - dohodnutého dňa skončenia pracovného pomeru, ktorá sa nezmenila v
dôsledku nevyhovenia žalobcovho návrhu na ponechanie v pracovnom pomere zo strany žalovaného.
Argumentácia Žalobcu sa v tomto smere počas celého konania javí ako účelová a nepravdivá. Žalobca
totiž v čl. III. žaloby tvrdil, že nemá vedomosť, kedy sa jeho pracovný pomer mal skončiť. Rovnaký

dojem malo zrejme navodiť aj oznámenie žalobcu zo dňa 7.8.2020, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
v ktorom uvádza, že sa dozvedel o skončení pracovného pomeru počas svojej práceneschopnosti z
informácií poskytnutých Sociálnou poisťovňou. Žalovaný poukazuje na to, že toto oznámenie žalobca
urobil len niekoľko dní po tom, čo sa na teambuildingu lúčil so svojimi kolegami. Vedomosť žalobcu
o dni skončenia pracovného pomeru bola napokon preukázaná vykonanými dôkazmi, pričom správne

vyhodnotenie týchto dôkazov súdom sa žalobca v odvolaní snaží spochybniť tvrdením, že sa o dni
skončenia pracovného pomeru dozvedel až dňa 16.7.2020 (v deň, keď žalobca poslal kolegyni správu,
že končí pracovný pomer k 31.7.) na základe jednostranného oznámenia zo strany žalovaného. Toto
tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 10.5.2022, kedy
uviedol, že dátum 31.7.2020 uviedla pani B. dňa 14.7.2020. Následne však žalobca tiež uviedol, že už

pri osobnom pohovore jej bolo zo strany pani B. povedané, že si vie žalobcu "podržať dva mesiace,"
čo rovnako potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa B., ktorá uviedla, že sa so žalobcom dohodli
na "ukončení pracovného pomeru so štandardnou 2-mesačnou výpovednou lehotou." Skutočnosť, že
pracovný pomer nekončil dňom uzatvorenia dohody, ale až uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby
k 31.7.2020 svedčí o tom, že žalobca nemohol byť pod vplyvom akéhokoľvek nátlaku. Žalobca teda

sám potvrdil, čo sa snaží počas celého konania popierať rôznymi verziami tvrdení, že deň skončenia
pracovnéhopomeruboltaktiežpredmetomstretnutiapripodpisedohodyoskončenípracovnéhopomeru
a že vzhľadom na ostatné dôkazy, došlo dňa 12.5.2020 k dohode medzi žalobcom a žalovaným na
skončení pracovného pomeru k 31.7.2020. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospek záveru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne, ktorým sa domáhala
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, z hľadiska všetkých relevantných
prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a

prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho
posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich
aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.
Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácieako i výkladu právnych predpisov a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej
súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o
skončení pracovného pomeru je platná, plne stotožňuje. Žalobkyňa v podanom odvolaní neargumentuje

skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred
súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený. Z odôvodnenia
možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené,
tedajeznehozrejmé,kakýmprávnymzáveromkonajúcisúddospelaakýmiúvahamisaprirozhodovaní
riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych
záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a právne

argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola
jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej
predstavám a očakávaniam, a preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo
porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.

7. Právnyúkonniejeurobenýslobodnejednakvdôsledkufyzickéhodonútenia,priktoromnamiestovôle
konajúceho sa presadzuje vôľa donucujúceho a jednak v dôsledku psychického donútenia, pri ktorom
ide o bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v
ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa mu hrozí, takže jeho vôľa, ktorá má byť základom
jeho právneho úkonu, tvorí sa pod vplyvom tohto strachu, a teda neslobodne. Jej protiprávnosť spočíva

v tom, že sa vynucuje niečo, čo vynucované takto nesmie byť niečím, čo nie je oprávnený donucujúci
subjekt urobiť; o nedostatok protiprávnosti ide ak donucujúci subjekt je oprávnený ten čin, ktorým sa
vyhráža urobiť.

8. Tvrdenia žalobkyne o absencii slobodnej vôle pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru

nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie náležitým zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala neplatnosť dohody
o skončení pracovného pomeru z dôvodu nedostatku slobodnej vôle pri jej uzatváraní. Vypočuté
svedkyne na okolnosti uzatvárania dohody nepotvrdili tvrdenia žalobkyne o donútení k podpísaniu
dohody, resp. psychickom nátlaku či časovom strese na pohovore dňa 12.5.2020. Žalobkyňa nežiadala

o časový priestor na premyslenie si konania a následkov s tým spojených. Na stretnutí dňa 12.5.2020
prebiehala vzájomná komunikácia vo väzbe na zistené obvinenie žalobkyne z trestného činu, samotná
žalobkyňa uviedla vo svoje výpovedi, že vysvetlila, že to nie je celkom pravda, a nešlo teda; tak ako
tvrdí; o jednostranný monológ jej nadriadenej. Za bezprávnu vyhrážku nemožno považovať tvrdenie
jej nadriadenej, že pre trestné stíhanie žalobkyňa nebude môcť v práci pokračovať. Pokiaľ žalovaný

informáciu o trestnom stíhaní vyhodnotil ako nezlučiteľnú s výkonom práce, nešlo o formu psychického
nátlakučidonúteniažalobkynekpodpísaniudohody.Konajúcisúdnepochybilpokiaľsvedeckévýpovede
zamestnankýň žalovaného vyhodnotil ako hodnoverné a oprel tak o ne svoje skutkové závery. Len
zo skutočnosti, že ide o zamestnankyne žalovaného, nemožno automaticky považovať ich svedecké
výpovede za neobjektívne.

9. Ani prípadná hrozba výpoveďou zo strany žalovaného nepredstavovala bezprávnu vyhrážku. Pokiaľ
žalovaný považoval trestné stíhanie žalobkyne za dôvod prípadnej výpovede pre porušenie interných
predpisov, nešlo o psychický donucovací prostriedok nútiaci žalobkyňu urobiť úkon, ktorý si neželá.
Hrozba výpoveďou je hrozba niečím čo je dovolené. Ani prípadný výber medzi podpísaním dohody o

skončení pracovného pomeru a výpoveďou nemožno považovať za nátlak k uzavretiu dohody. Správne
súd prvej inštancie poukázal na to, že konanie žalovaného nevykazovalo znaky bezprávnej vyhrážky
a bola to samotná žalobkyňa, ktorá si dobrovoľne vybrala možnosť skončenia pracovného pomeru
dohodou.Nemôžebyťpretodôvodomneplatnostidohodyoskončenípracovnéhopomerutáskutočnosť,
že si to následne žalobkyňa rozmyslela. Ani tvrdenia žalobkyne o uzavretí dohody v časovej tiesni

neobstoja, žalobkyňa dostala priestor pre rozhodnutie a nič jej nebránilo predmetnú dohodu nepodpísať
a z miesta stretnutia odísť. Za nátlak zo strany zamestnávateľa nemožno považovať skutočnosť, keď
zamestnávateľ a zamestnanec spoločne rokujú o skončení pracovného pomeru a v rámci rokovania sa
diskutuje o tom, že dohodu o skončení pracovného pomeru pre zamestnanca výhodnejšie podpísať.Hoci žalobkyňa mohla pociťovať vyjadrenia nadriadenej v rámci vzájomnej komunikácie ako určitý tlak
a mohlo u nej prekvapenie, že žalovaný disponuje informáciami o jej trestnom stíhaní, vyvolať stres, bez
ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu jej vôle. Na podporu

uvedenýchzáverovodvolacísúdpoukazujenarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo306/2009,
4Cdo 161/2021, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 281/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 21Cdo 1779/2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2922/11.

10. Nedôvodne tak žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že pri pohovore na ňu nadriadená

nátlakovopôsobilanapodpísaniedohodyavyužilajejpsychickýstavvyvolanýprekvapivýmpredložením
informácie o jej trestnom stíhaní. Rovnako odvolací súd nepovažoval konanie žalovaného za také, ktoré
byzakladaloneplatnosťdohodyprezjavnýrozporsdobrýmimravmi.Nedostatokslobodyvôležalobkyne
nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že ju prekvapilo, že žalovaný uznesením o trestnom stíhaní disponuje
a ani zo skutočnosti, že žalovaný považuje trestné stíhanie žalobkyne za nezlučiteľné s jej funkciou.

11. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dátum skončenia pracovného pomeru absentoval v rovnopise dohody
o skončení pracovného pomeru, ktorý jej bol odovzdaný. Odvolací súd poukazuje na to, že pre platné
uzavretie dohody v písomnej forme postačovalo, že v čase jej podpisu bol dátum skončenia pracovného
pomeru uvedený aspoň na podpísanom rovnopise, ktorý zostal u žalovaného. Samotná žalobkyňa
neuviedla, či v obidvoch rovnopisoch, ktoré 12.5.2020 podpisovala, absentoval dátum skončenia

pracovného pomeru a žalovaný v tomto smere predložil žalobkyňou podpísaný rovnopis s dátumom
skončenia pracovného pomeru dňa 31.7.2020.

12. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa na pohovore dňa 12.5.2020 podpísala formulár
dohody o skončení pracovného pomeru a poučenia o mlčanlivosti v dvoch exemplároch. Pokiaľ by aj

písomne nedošlo k podpísaniu platnej dohody o skončení pracovného pomeru pre absenciu uvedenia
konkrétneho dátumu, ku ktorému by sa mal pracovný pomer skončiť, bez písomnej dohody o dni
skončenia pracovného pomeru by sa považovala dohoda za neplatnú, odvolací súd poukazuje na
výpoveď svedkyne B., ktorou bolo preukázané, že na pohovore dospeli k tomu, že sa dohodnú na
skončení pracovného pomeru so štandardnou dvojmesačnou výpovednou lehotou. Na pohovore tak

došlo ústne k dohode o skončení pracovného pomeru, a to k 31.7.2020, čomu nasvedčuje aj následné
faktické správanie žalobkyne, a to jej mailová komunikácia zo dňa 16.7.2020 a 30.7.2020, ako aj
rozlúčkový teambilding, z ktorých skutočností vyplýva vedomosť žalobkyne o dni skončenia pracovného
pomeru k 31.7.2020. Pokiaľ sa teda písomne strany nedohodli na dni skončenia pracovného pomeru,
zo vzájomnej ústnej komunikácie možno považovať za preukázané platné uzavretie ústnej dohody o

skončení pracovného pomeru k 31.7.2020. Skutočnosť, že žalobkyňa prejavila vôľu ukončiť pracovný
pomer dohodou preukazuje jej písomný prejav (podpis) na formulári dohody a poučenia mlčanlivosti
a jej následné správanie presvedčivo preukazuje, že k ukončeniu pracovného pomeru malo dôjsť k
31.7.2020.

13. Pokiaľ poukazuje žalobkyňa na svedeckú výpoveď p. J., v konaní nebolo preukázané, že by bola
počas pohovoru žalobkyne s jej nadriadenou p. B. celý čas prítomná; uvedené nevyplýva z výpovede
žalobkyne ani vypočutých svedkýň, preto žalobkyňa v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že
výpoveď svedkyne J. je nekonkrétna pokiaľ ide o preukázanie dohody o dátume skončenia pracovného
pomeru na pohovore dňa 12.5.2020. Výsledky vykonaného dokazovania nepotvrdzujú verziu žalobkyne,

že o dátume skončenia pracovného pomeru sa dozvedela až následne 16.7.2020 a toto jej tvrdenie
je v rozpore s jej tvrdením v žalobe, v ktorej uviedla, že sa (až) z údajov poskytnutých Sociálnou
poisťovňou dozvedela, že zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer ku dňu 31.7.2020 (list žalobkyne
žalovanému zo dňa 7.8.2020). Súd prvej inštancie preto správne v tejto súvislosti vyhodnotil sms správu
žalobkyne zo dňa 16.7.2020. Žalobkyňa tak v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že medzi stranami

absentovala dohoda o dátume skončenia pracovného pomeru.

14. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom, a to vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj
z prednesov strán či z obsahu spisu vyplynuli, či inak vyšli v priebehu konania najavo a svoje skutkové

závery založil aj na správnom hodnotení dôkazov a ostatných v konaní nadobudnutých poznatkov, z
hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti, v ktorom postupe nebol
zistený žiaden logický rozpor. Len odlišný názor žalobkyne na hodnotenie vierohodnosti svedeckých
výpovedí, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosťskutkových záverov konajúceho súdu. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku totiž
nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu
priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd

obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť.
Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie
vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Do obsahu základného práva účastníka
konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

15. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré
poukazovalažalobkyňavosvojomodvolaní,apokiaľsúdprvejinštanciežalobuakonedôvodnúzamietol,
rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).