Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216857
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124216857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu: Spoločenstvo bývalých
urbárnikov a lesomajiteľov Nemšová, pozemkové spoločenstvo, IČO: 34 001 123, so sídlom A., B. XXX/
XX, zastúpeného Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Bottova
1341/101, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. H., doručovacia adresa A., I. C.

J. X, zastúpenému Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Palánok 3, o vypratanie
nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. marca 2025,
č. k. 15C/90/2024-40 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať

pozemok – parcela reg. „C“ parc. č. 3824 zapísaný na LV č.XXXX pre okres Trenčín, obec A., k. ú. A.
a odstrániť oplotenie pozostávajúce z oceľových stĺpikov a pletiva, nachádzajúce sa na
pozemku parcela reg. „C“ parc. č. 3824 zapísanom na LV č. XXXX pre okres Trenčín, obec A., k. ú. A.,
do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd rozhodol, že žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vypratania pozemku žalovaným a odstránenia oplotenia pozostávajúceho z oceľových stĺpikov a pletiva

na predmetnom pozemku, keď žalovaný mal pôvodne prenajatý predmetný pozemok od r. 1997 na
výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom ide o pozemok, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou. Aktuálne
žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu a postavil na ňom neoprávnenú stavbu, umiestnil na
ňom hnuteľné veci a pozemok oplotil. Odstránenia neoprávnenej stavby sa žalobca domáhal v spore
vedenom na súde pod sp. zn. 17C 62/2024. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že chcel povodne
od žalobcu pozemok odkúpiť, no žalobca mu pozemok nepredal. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 119 ods. 2, § 663 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.

1 písm. c) zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie na úvod
konštatoval, že predmetný pozemok, ktorého sa spor týka, je spoločnou nehnuteľnosťou v
zmysle zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách a patrí podielovým spoluvlastníkom, ktorí
sú členmi žalobcu ako pozemkového spoločenstva. Žalobca je teda v spore aktívne vecne
legitimovaný. Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti sú teda pred súdmi zastúpení podľa § 16 ods.

2 písm. a) zák. č. 97/2013 Z. z. výborom, ktorý je podľa § 16 ods. 1 tohto zákona štatutárnym orgánom
spoločenstva a za ktorý koná podľa § 16 ods. 4 tohto zákona jeho predseda. Ak sú stranou konania
jednotliví členovia spoločenstva a spoločenstvo ich zastupuje ako zákonný zástupca, v žalobe nie jepotrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného člena spoločenstva. V tomto smere súd odkázal
na rozsudok Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica sp. zn. 13C 50/2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co 41/2002 zo dňa 23.02.2023,

v zmysle ktorých bol žalovaný zaviazaný na vypratanie pozemku v spore, kde vystupovalo na strane
žalobcu takisto pozemkové spoločenstvo. Súd súčasne dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, keďže nebolo sporné, že na dotknutý pozemok umiestnil pletivové oplotenie a hnuteľné veci
(vozidlo, stroje, plechový sklad), čo nepopieral, iba odmietal veci z pozemku odstrániť. Žaloba o ochranu
vlastníckeho práva pritom smeruje voči tomu, kto do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasahuje

a tým je v tomto prípade žalovaný ako osoba, ktorá na dotknutý pozemok svoje veci umiestnila a má
ich na tomto pozemku umiestnené doposiaľ. Súd na prejednávanú vec aplikoval § 126 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že žalobca sa domáhal, aby žalovaný z predmetného pozemku vypratal - odstránil
svoje hnuteľné veci a odstránil pletivové oplotenie. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že ide o pletivový
plotnakovovýchstĺpikoch,ktorýniejepevnýmzákladomspojenýsozemou,atedaprávnenemápovahu
nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže oplotenie nemá pevný základ

spojený so zemou, vo vzťahu k oploteniu aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka neprichádza
do úvahy, keďže toto ustanovenie možno použiť iba v prípade, ak sa žalobca domáha odstránenia
stavby, ktorá má charakter nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporným, že žalovaný do dnešného dňa
predmetný pozemok užíva, keď má na ňom veci, ktoré odmieta odpratať z dôvodov, ktoré v tomto spore
prezentoval. V konaní bolo zistené, že žalovaný užíva pozemok bez akéhokoľvek právneho dôvodu,

keďže v čase rozhodnutia súdu nemá so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu, ktorý
titul by žalovaného oprávňoval pozemok užívať. Nedatovaná a riadne nepodpísaná nájomná zmluva,
ktorú žalobca predložil na pojednávaní, ktorá mala byť podľa jeho obsahu uzatvorená na dobu 25 rokov,
nebola v tomto spore relevantná, keďže táto nebola stranami sporu riadne uzatvorená, podpísaná. Takto
predložená zmluva predstavuje len akýsi návrh zmluvy, ktorý nebol podpísaný za stranu žalobcu. Aj

žalovanýsámuvádzal,žetátozmluvanebolapodpísanáaanisaňoustranyneriadili,atedatátonemohla
ani u žalovaného založiť právo pozemok užívať. Nájomná zmluva zo dňa 15.08.1999 bola uzatvorená
na dobu určitú na 10 rokov, v čase rozhodnutia súdu teda nájomný pomer na základe nej založený už
netrval, a teda aktuálne ani na základe nej nemá žalovaný právo pozemok užívať. Pokiaľ by aj súd
vychádzal z tvrdení strán sporu, ktoré vyplynuli na pojednávaní, že nájomná zmluva zo dňa 15.08.1999

bola v inom skončenom spore vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 39Cb 154/2012 prejudiciálne
vyhodnotená ako neplatná pre nedostatok v podpise zo strany žalovaného, ani táto skutočnosť by
neviedla k inému záveru ako k tomu, že žalovaný nemá žiaden titul k užívaniu predmetného pozemku.
Ak by táto nájomná zmluva bola platná, tak dojednaná doba nájmu uplynula v roku 2009 a v roku
2025 na základe tejto nájomnej zmluvy právo užívať pozemok žalovanému nesvedčí. Súd uviedol, že

žalovaný pritom nie je na liste vlastníctva evidovaným vlastníkom, ani spoluvlastníkom tohto pozemku,
keď toto nebolo tvrdené a týmto sa žalovaný ani nebránil. U žalovaného teda boli splnené podmienky
na vypratanie pozemku tak ako požaduje žalobca, ktorý má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva, resp. do vlastníckeho práva jeho členov neoprávnene zasahuje. Žalovaný teda
nemá žiaden právny titul na užívanie predmetného pozemku a napriek tomu ho naďalej užíva, keď sám

potvrdil, že svoje veci na pozemku má umiestnené, ale odmieta si ich z pozemku odniesť. To, že sa
hnuteľné veci a oplotenie na pozemku nachádzajú nebolo sporné a naviac vyplýva to aj z oznámenia
o výkone štátneho stavebného dohľadu mesta Nemšová zo dňa 23.03.2023. Žalovaný nerozporoval
ani tvrdenie žalobcu o tom, že aj pletivové oplotenie umiestnil na pozemok on, a teda aj výsledok tejto
jeho činnosti je užívaním pozemku, na užívanie ktorého žalovaný nemá oprávnenie. Lehotu na plnenie

súd určil v trvaní tridsiatich dní, pričom v tejto dĺžke lehotu na plnenie aj žalobca sám navrhoval a
bol teda ochotný ju akceptovať. Určenie dlhšej lehoty je namieste z praktickej stránky, aby vypratanie
pozemku, ktorý dlhodobo žalovaný užíval, vrátane všetkých vecí či zariadení, bolo možné v plnom
rozsahu zrealizovať, prípadne aj za súčinnosti iných osôb, čo by v prípade trojdňovej lehote bolo možné
ťažko očakávať. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že pozemok nevyprace a veci si neodnesie, pretože

mu vzniká škoda, veci mu odtiaľ miznú, uvedené nemá žiadne opodstatnenie, keďže subjekt, ktorý
neoprávnenezasahujedovlastníckehoprávainéhokpozemku,jepovinnýprestaťstýmitoprotiprávnymi
zásahmi, a to ihneď a bezpodmienečne. Pokiaľ žalovaný predkladal súdu listiny z trestných konaní,
ktorými mienil preukázať, že mu na veciach umiestnených na spornom pozemku vznikla, resp. vzniká
škoda, keďže dochádza ku krádežiam týchto vecí, tieto dôkazy neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie

súdu, keďže vznik škody na veciach vnesených na pozemok žalobcu nie je dôvodom na neposkytnutie
ochrany vlastníckemu právu žalobcu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Ani skutočnosť, že
žalovaný si mieni od žalobcu uplatňovať náhradu škody, nie je dôvodom, aby súd vyčkával s poskytnutím
ochrany vlastníckemu právu žalobcu. Naviac v uplatnení takýchto práv žalovanému nebráni žiadnaobjektívna prekážka, keďže túto ani netvrdil. Žalovaný sa môže domáhať voči žalobcovi, resp. jeho
členom svojich nárokov na náhradu škody na súde, avšak tieto nároky sú celkom odlišné a samostatné
a nemajú žiaden súvis s nárokom uplatneným žalobcom. Uvedená argumentácia tak nebola priliehavá k

predmetu sporu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ustanovenia v nájomných zmluvách o tom, že žalobca
bol povinný žalovanému predmetný pozemok odpredať, uvedené tiež nemá v tomto spore relevanciu
a nezakladá oprávnenie žalovaného pozemok vo vlastníctve iného užívať, keďže tieto ustanovenia nie
sú titulom, z ktorého by bolo možné takéto právo žalovaného vyvodiť. Ustanovenia, na ktoré žalovaný
poukazoval, nezakladajú žiadne právo žalovaného pozemok, ktorý mu nepatrí, v súčasnosti užívať a ani

nevypočuté požiadavky žalovaného, adresované žalobcovi na predaj pozemku, nezakladajú vlastnícke,
resp. spoluvlastnícke právo žalovaného k pozemku, ale ani oprávnenie pozemok užívať na základe
iného než vlastníckeho práva. Za danej situácie potom nebol žiaden dôvod ochranu v zmysle § 126
Občianskeho zákonníka žalobcovi odoprieť. Súd pre úplnosť uviedol, že pri žalobe o vypratanie stačí,
aby sa dostatočne identifikovala nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je žalovaným neoprávnene užívaný,
pričom nie je nutné špecifikovať každú vec, ktorá sa na pozemku nachádza. Pri povinnosti vypratania

pozemku neoprávneným užívateľom je potrebné k právu užívania pristupovať komplexne, čo znamená
nielen neumožnenie faktického prístupu na pozemok, ale aj jeho nezapratávanie vecami žalovaného.
Žalovaný má pri povinnosti vypratania pozemku tento komplexne vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť,
ak sa na ňom fakticky zdržuje, ale zároveň si aj odniesť alebo odstrániť veci z pozemku (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 88/2020 zo dňa 24.08.2022). Súd preto ani nevyžadoval, aby žalobca

identifikoval každú jednu vec, ktorú by mal žalovaný z pozemku odniesť, pričom z výroku rozsudku je
jasné, že povinnosťou žalovaného je konkrétny nezameniteľne identifikovaný pozemok úplne vypratať,
teda odniesť si z neho všetky svoje veci, vrátane povinnosti odstrániť pletivové oplotenie. Keďže nebolo
sporné tvrdenie žalobcu, že na pozemku je len jedno pletivové oplotenie na kovových stĺpikoch, nemôže
dôjsť ani k zámene prípadných viacerých oplotení na tomto pozemku. Rozhodnutie o náhrade trov

konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne, alternatívne sa domáhal zrušenia

veci a jej vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. e), f) a h) CSP, teda súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že on spolu s manželkou v
postavení podnikateľov mali so žalobcom uzatvorenú zmluvu o nájme pozemkov už v roku 1999, táto

bola neskôr predĺžená, resp. ústne uzatvorená na ďalšie obdobie a touto sa strany spravujú dodnes.
Žalobca podľa neho uplatňuje duplicitne nároky ohľadom predmetných nehnuteľností a sťažuje mu tak
výkon nájomného práva. V tejto súvislosti navrhol predvolať a vypočuť bývalú štatutárku žalobcu K. L..
On pritom koná iba v rozsahu práv, ktoré mu vyplývajú z nájomnej zmluvy. Namietal, že v konaní nebola
posúdená vecná legitimácia strán sporu, keď sporná je aktívna vecná legitimácia žalobu, keďže v zmysle

výkladu príslušných zákonných ustanovení sú spoluvlastníci veci oprávnení spoločne a nerozdielne.
Podľa neho odôvodnenie rozsudku neobsahuje výklad a posúdenie spornej aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Celkovo rozsudok nemožno považovať za dostatočne odôvodnený a obsahujúci odpovede na
dôležité otázky pre rozhodnutie vo veci. Taktiež mal za to, že súd na základe vykonaného dokazovania
nesprávne dospel k názoru, že on užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu, ktorým je

nájomná zmluva. Súd nevykonal potrebné dôkazy v rozsahu dostačujúcom na meritórne rozhodnutie,
a to označenie okruhu aktívne vecne legitimovaných, čo samo osebe zakladá prekážku pokračovania
v konaní. Súd si osvojil skutkové tvrdenia žalobcu a rozhodol v jeho neprospech. Podľa neho súd v
absolútnom protiklade so skutkovými tvrdeniami dospel k názoru, že žaloba je dôvodná a je potrebné
jej vyhovieť. Zo všetkých uvádzaných dôvodov sa mu javí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

nedostatočne odôvodnené, pričom skutkové tvrdenia, ku ktorým zaujal súd v odôvodnení rozhodnutia
stanovisko, považuje za nesprávne.

3. K odvolaniu žalovaného podal prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie žalobca, navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

Nesúhlasil s námietkou žalovaného ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov. Podľa jeho názoru
súd vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi v spise a vypočul sporové strany na pojednávaní. To, že žalovaný navrhol predvolať a vypočuť
bývalú štatutárku žalobcu K. L., považuje za bezpredmetné, keďže žalovaný tak mohol urobiť už vosvojom vyjadrení k žalobe, prípadne na pojednávaní, avšak neurobil tak. Pre posúdenie sporovej veci
neboli sporné nasledujúce rozhodujúce skutočnosti: žalovaný má na pozemku umiestnené hnuteľné veci
a oplotenie, neexistuje platná nájomná zmluva oprávňujúca žalovaného k užívaniu pozemku,

žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetného pozemku. K námietke žalovaného, že
nebola posúdená aktívna vecná legitimácia žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa touto otázkou
dôsledne zaoberal v bode 10. odôvodnenia rozsudku a správne dospel k záveru, že žalobca je aktívne
vecne legitimovaný. Poukázal na to, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom založeným v súlade so
zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pričom v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) predmetného

zákona sú vlastníci podielu v spoločnej nehnuteľnosti pred súdmi zastúpení výborom spoločenstva,
ktorý je jeho štatutárnym orgánom. Súd správne aplikoval na predmetnú vec ustálenú rozhodovaciu prax
a odkázal na analogické prípady. Rovnako sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nesprávneho
právneho posúdenia veci. V predmetnom spore súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný
spor ust. § 126 Občianskeho zákonníka, pričom pre úspech žaloby bolo potrebné preukázať: vlastnícke
právo žalobcu, čo bolo preukázané výpisom z listu vlastníctva, neoprávnený zásah žalovaného, ten

bol preukázaný umiestnením veci na pozemku bez právneho titulu. Rozsudok súdu prvej inštancie
preto považuje za vecne správny a dôsledne odôvodnený. Dodal, že žalovaný užíva jeho pozemok bez
akéhokoľvek právneho titulu a neoprávnene tak zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
Argumentáciu žalovaného považuje za právne nepodstatnú a nesmerujúcu k vyvráteniu skutočností
rozhodujúcich pre spor.

4. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý zotrval na skutočnostiach uvedených v
podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Zopakoval, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou,
keďže v danom prípade sú na strane žalobcu spoluvlastníci, ktorí sú oprávnení spoločným
a nerozdielnym spôsobom. Žalobca podľa neho nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by on zasahoval

neoprávnene do jeho vlastníckeho práva alebo porušoval nájomné vzťahy.

5. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojom stanovisku
z predchádzajúceho vyjadrenia. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou zdôraznil, že pozemkové
spoločenstvo má samostatnú právnu subjektivitu podľa zák. č. 97/2013 Z. z. a v zmysle

§ 16 ods. 2 písm. a) tohto zákona, vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti sú pred súdmi zastúpení
výborom spoločenstva. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiadnu platnú nájomnú zmluvu, oprávňujúcu ho
k užívaniu predmetného pozemku, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanom, ktorý sa odvoláva
na existenciu tohto nájomného vzťahu. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že on nepredložil dôkazy o
neoprávnenom zásahu do jeho vlastníckych práv, keď jeho vlastnícke právo je preukázané výpisom z

LV č. XXXX, neoprávnený zásah je preukázaný umiestnením oplotenia a iných vecí na jeho pozemku
a žalovaný nepredložil žiadny právny titul, oprávňujúci ho k užívaniu pozemku. Dodal, že vyjadrenie
žalovaného neobsahuje žiadne nové skutkové ani právne argumenty, ktoré by mohli zmeniť záver súdu
prvej inštancie. Žalovaný iba opakuje už vyvrátené námietky a snaží sa odvrátiť pozornosť od základnej
skutočnosti, a to, že užíva cudzí pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, keď namietal
nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnosť
skutkových zistení a nesprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

8. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v

nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom
čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesovúčastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

11. Za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou (vadami), ktorá sa týka (týkajú) procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.

a) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach a procesných povinnostiach.

12. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu napadnutý rozsudok z hľadiska

jeho správnosti v kontexte odvolacích námietok produkovaných žalovaným a vyhodnotením
rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

13. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 191 CSP. Pri
rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu
prvej inštancie, preto si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na tieto dôvody v

zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

14. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania súdneho rozhodnutia o uložení
povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. A. - pozemok parcela reg. „C“
č. 3824 zapísaný na LV č. XXXX a zároveň odstrániť oplotenie, pozostávajúce z oceľových stĺpikov

a pletiva, postavené na časti parcely KN C č. 3824 v k. ú. A., všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Dôvodil, že predmetný pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zák. č. 97/2013 Z.
z. o pozemkových spoločenstvách a že žalovaný užíva predmetný pozemok bez platnej
nájomnej zmluvy a bez právneho dôvodu, pozemok oplotil, pričom na tomto postavil aj neoprávnenú
stavbu, odstránenia ktorej sa žalobca domáha v spore vedenom na súde prvej inštancie pod spisovou

značkou 17C 62/2024.

15. Aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou, musia byť súčasne
splnené tieto predpoklady: a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, teda k veci, ktorá
je predmetom vindikačnej žaloby (aktívna legitimácia), b) preukázanie neoprávneného zásahu treťou

osobou (žalovaným) do vlastníckeho práva žalobcu (pasívna legitimácia), c) existencia neoprávneného
zásahu, spočívajúceho v zadržiavaní veci, ktorým sa v prípade nehnuteľnosti rozumie aj stav, keď má
žalovaný na nehnuteľnosti žalobcu neoprávnene umiestnené hnuteľné veci.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom správne žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď

po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca preukázal vlastnícke právo k
pozemku a súčasne aj to, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a to tým, že na
pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve umiestnil bez právneho dôvodu hnuteľné veci a pletivové oplotenie,
ktoré v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá povahu nehnuteľnosti. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný užíva predmetný pozemok bez právneho dôvodu, keďže nemá so žalobcom

uzatvorenú nájomnú zmluvu ani inú zmluvu, ktorý titul by žalovaného oprávňoval pozemok užívať. Súd
prvej inštancie pritom správne vychádzal zo záveru, že žalobca je v predmetnom spore aktívne vecne
legitimovaný, keď v predmetnej veci ide o spoločnú nehnuteľnosť, kde vlastníci podielov spoločnej
nehnuteľnosti, ako členovia pozemkového spoločenstva, majú zabezpečený prístup k súdnej ochranena základe § 16 ods. 2 písm. a) zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách prostredníctvom
spoločenstva. Uvedené je aj v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa
08.02.2024 a naň nadväzujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2024 zo dňa

30.04.2024, v ktorých rozhodnutiach bol prijatý záver, že: „Bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii
§ 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom
pozemkovýchspoločenstievprístupksúdnejochrane,atoprostredníctvompozemkovéhospoločenstva.
Bolo by nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je
napokon ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný súd“. Otázku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu preto súd prvej inštancie vyriešil správne, keď žalobcu za aktívne legitimovaného považoval.

17. V kontexte uvedeného je potom nepochybné, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v
predmetnej veci je daná a odvolacia námietka žalovaného k tejto otázke nie je dôvodná.

18. Pokiaľ ide o nájomný vzťah medzi stranami sporu, neobstojí námietka žalovaného, že zmluvu

o nájme, uzatvorenú v roku 1999 zo žalobcom, uzatvoril aj na ďalšie obdobie a touto sa spravujú
doposiaľ. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, nájomná zmluva zo dňa 15.08.1999 bola
uzatvorená na dobu určitú na 10 rokov, pričom táto doba nájmu už uplynula. Žalovaný pritom pred súdom
prvej inštancie ani neargumentoval, že by následne bola predmetná nájomná zmluva uzatvorená (pritom
iba ústne) na ďalšie obdobie.

19. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že žalobca si duplicitne
uplatňuje nároky ohľadne predmetných nehnuteľností a sťažuje mu výkon nájomného práva a príkladmo
uviedolvecsp.zn.17C62/2024,vktorejsúvislostinavrholpredvolaťavypočuťbývalúštatutárkužalobcu
K. L..

20. Pokiaľ ide o vec Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C 62/2024, predmetom ktorej je odstránenie
neoprávnenej stavby žalovaným na uvedenom pozemku, na ktorú žalovaný v odvolaní poukazoval,
odvolací súd uvádza, že z úradnej činnosti súdu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.
17C 62/2024 - 39 zo dňa 09.01.2025 bolo žalobe žalobcu o uloženie povinnosti

žalovanému odstrániť neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla, stojacu na pozemku parcela reg. „C“
č. 3824 vedeného na LV č. XXXX pre k. ú. A. vyhovené, pričom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
zo dňa 23.07.2025, č. k. 8Co 33/2025 - 70 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uvedené konanie
teda nepredstavuje žiaden duplicitný nárok ohľadne tejto nehnuteľnosti, pričom nie je ani zrejmé, aký
výkon nájomného práva žalobca žalovanému sťažuje, keď v kontexte vyššie uvedeného, z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému aktuálne žiadny nájomný pomer na predmetnú
nehnuteľnosť nesvedčí.

21. Odvolací súd súčasne nepovažoval za dôvodný návrh žalobcu, uplatnený v odvolaní, na predvolanie
a vypočutie bývalej štatutárky žalobcu K. L..

22. Aj počas odvolacieho konania je odvolací súd povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej

viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP - opravný prostriedok s právom
tzv. novôt). Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nejde o žiaden z uvedených prípadov.

23. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Ust. § 366

CSP vychádza zo zásady koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 a § 154 CSP, a teda prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní v zásade nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.24. K tvrdeniu žalovaného, že napadnutý rozsudok je argumentačne nepresvedčivý, nedostatočne
odôvodnený, odvolací súd uvádza, že spravodlivé rozhodnutie nie je také, aké očakáva strana sporu,
ale také, ktoré vychádza zo skutkových zistení súdu na základe vykonaných dôkazov a na základe

aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a skutočnosť, že jeho výrok nenapĺňa predstavou žalovaného o výsledku sporu neznamená,
že rozhodnutie súdu je svojvoľné.

25. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Takýto postup krajského
súdu ako súdu odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa
8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria

jeden celok (III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádzal aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého, pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Odvolací súd po zistení, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným,
potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypodľa §387ods.1,2CSP,vrátanesúvisiaceho
výroku o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).